Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoPom-2-2024.pdf
PDF · 105.75 KB
Case nature
Subarea
14CoPom/2/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bundzela a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Kristíny Srnkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A., nar. X.X.XXXX a A., nar. X.X.XXXX B., deti rodičov – matky: C. B., nar. XX.X.XXXX a otca C. B., nar. X.X.XXXX, obaja rodičia bytom D. XX, XXX XX E., v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní rodičov maloletých detí proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava II zo dňa 11.4.2024, č.k. 69PPOm/1/2024-63 takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.
Napadnutým uznesením zo dňa 11.4.2024 na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava prvoinštančný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým obe maloleté deti A. a A. B., dočasne najneskôr na obdobie do 11.10.2024 zveril do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F., A. A. G. X, F. (výrok I.). O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2.
Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 až 4 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) a článkom 3 Dohovoru o právach dieťaťa konštatujúc, že z podaného návrhu ako aj doložených príloh mal za preukázané, že v predmetnej veci je nevyhnutné zasiahnuť bezodkladne formou procesného inštitútu neodkladného opatrenia a zabezpečiť obom maloletým deťom potrebnú starostlivosť. Konštatoval, že situáciu oboch detí je potrebné riešiť okamžite a keďže neexistuje žiadna blízka osoba, ktorá by mohla prevziať deti do starostlivosti je nevyhnutné ich umiestnenie do zariadenia, v ktorom by bolo o deti kompletne postarané a kde bude zabezpečený ich riadny fyzický a psychický vývin. Z listinných dôkazov bolo zistené, že ani dlhodobým monitorovaním (od roku 2017), opakovanými šetreniami a spoluprácou s terénnymi pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nedošlo k odstráneniu nevhodných výchovných metód rodičov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje so žiadnymi prejavmi násilia smerom k maloletým deťom a rozhodne je pre oboch rodičov namieste upozornenie, aby vo vypätých situáciách vyhľadali skôr odbornú pomoc, ako ventilovali svoj hnev, frustráciu, úzkosť a strach smerom k maloletým deťom. Obdobne v predmetnej veci postupoval aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, keď opakovane upovedomoval a edukoval rodičov, že je na mieste vyhľadať odbornú pomoc a nie deti fyzicky trestať. Zákon o rodine síce ponecháva výchovu a voľbu výchovných metód v rukách rodičov, avšak v prípade, že je ohrozený život a zdravie maloletých detí je zásah súdu nevyhnutný. V danom prípade nemožno hovoriť o jednorazovom zlyhaní rodičov, ktorí sa uchýlili k fyzickému trestaniu maloletých
detí, ale tento stav je dlhodobý. Z výpovede maloletých detí ako aj z rozhovoru úradu s rodičmi vyplýva, že fyzické trestanie maloletých detí je základnou metódou výchovy oboch rodičov, ktorí považujú uvedený spôsob za úplne prirodzený a normálny, pričom ani jeden z rodičov násilné prejavy správania voči maloletým deťom nepoprel, rozdiel medzi rodičmi bol len vo vnímaní intenzity takéhoto konania (samotný otec maloletých detí uviedol, že matka by sa mala ísť liečiť, keď vie o tom, že matka deti bije, veľakrát jej povedal, že už stačí, lebo sa mu to zdalo moc). Na základe takto získaných skutkových okolností, pri dlhodobom monitorovaní rodiny ako aj z dôvodu, že nedošlo k žiadnemu zlepšeniu rodinnej situácie, nemohol súd prvej inštancie rezignovať na ochranu maloletých detí, ktoré by ponechal v násilnom rodinnom prostredí, a preto nariadil ich vyňatie z rodiny a umiestnenie do bezpečného prostredia. Za tohto stavu preto vyhovel návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, keď maloleté deti zveril do starostlivosti Centra pre deti a rodiny F., ktoré bude dočasne zabezpečovať starostlivosť o obe maloleté deti, a to v súlade s novelizovaným ustanovením § 365 ods. 1 CMP vymedzil trvanie neodkladného opatrenia na obdobie šiestich mesiacov od vykonateľnosti tohto uznesenia, t.j. do 11.10.2024. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
3.
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote obaja rodičia maloletých detí odvolanie a žiadali, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 365 ods. 8 v spojení s § 365 ods. 7 nariadené neodkladné opatrenie zrušil. Namietali, že prvoinštančný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1, písm. h) CMP), taktiež dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CMP), čo malo za následok vydanie rozhodnutia, ktorým bolo nad mieru prípustnú právnym poriadkom zasiahnuté do práv a oprávnených záujmov rodičov vo vzťahu k ich rodičovským právam, ako základným právam a slobodám, garantovaným Ústavou SR ako aj ostatnými právnymi predpismi. Okrem toho zo strany súdu prvej inštancie došlo k neúplnému a nesprávnemu zisteniu skutočného stavu veci a následne k nesprávnemu rozhodnutiu konajúceho súdu. Poukázali tiež na to, že aj z vyjadrenia samotného vyšetrovateľa je zrejmé, že on v konaní rodičov nevzhliada naplnenie objektívnej a subjektívnej stránky trestného činu podľa ustanovenia § 208 Trestného zákona – týranie blízkej a zverenej osoby, či akéhokoľvek iného trestného činu. Ďalej uviedli, že tieto tvrdenia nevyplývajú ani z lekárskych správ, nakoľko ani A. a ani A. nemajú žiadne zranenia, či hematóm ako následok zlého/nevhodného/násilného fyzického zaobchádzania rodičov s deťmi. Naopak obidve lekárske správy vyhotovené H. F. E. potvrdili, že obidve deti sú zdravé, vyvinuté, čulé a spolupracujúce, žiadnym spôsobom sa nevymykajúce iným deťom v rovnakom veku. Znamená to, že žiadne zranenia sa lekárskym vyšetrením nepreukázali. Taktiež mali za to, že aj samotný úrad priznáva, že v rodine B. nejde o problém, že by tu mohlo hroziť zlé zaobchádzanie/týranie/ubližovanie deťom, či zanedbávanie starostlivosti o deti, ale ide tu o problém manželský medzi otcom a matkou maloletých detí, ktorý sa však na deti nevzťahuje. V tejto súvislosti rodičia uviedli, že priznávajú nezhody a ich riešenie hádkami medzi nimi, predovšetkým v súvislosti s podieľaním sa manželov na domácich prácach, či spoločnom manželskom spolužití. Majú za to, že nevhodné správanie, či zanedbávanie starostlivosti o deti alebo nebodaj ubližovanie deťom bolo zo strany úradu vylúčené aj na základe ich miestneho prieskumu, keď osobne pracovník sociálnej kurately navštívil rodinu B. v ich byte a konštatoval, že deti majú riadne zabezpečené podmienky pre ich zdravý duševný vývoj ako aj pre potreby prípravy na vyučovací proces. Tiež poukázali aj na samotné vyjadrenie maloletých detí, ktoré samé seba hodnotia ako neposedné, ktoré sa často púšťajú medzi sebou do konfliktu ako súrodenci, pričom toto ich správanie sami hodnotia ako nevhodné, za čo ich rodičia oprávnene karhajú. Ďalej tvrdili, že obe maloleté deti popierajú, že by dochádzalo zo strany rodičov k možnému zlému zaobchádzaniu, týraniu, ubližovaniu im, či zanedbávaniu starostlivosti o ne. Z vyjadrenia maloletej A. vyplýva, že sa škriabe na brade, pričom rodičia jej po poškriabaní bradu vždy zalepia ale ona si ju v noci aj tak stále škriabe, z čoho je zrejmá opätovná nepravdivosť tvrdenia oznamovateľa z 8.4.2024 o zranení v oblasti tváre/brady u maloletej A.. Taktiež ani z vyjadrenia terénnych pracovníkov, ktorí vykonávali preverovanie priamo v mieste trvalého bydliska detí, nevyplýva, že by tu mohlo hroziť zlé zaobchádzanie/týranie/ubližovanie deťom, či zanedbávanie starostlivosti o ne. Ďalej namietali, že sa nemôžu stotožniť s postupom úradu, ktorý namiesto toho, aby prednostne navrhol konajúcemu súdu umiestniť deti v rámci blízkej rodiny, tak navrhol bez predchádzajúceho šetrenia a zisťovania umiestnenie detí do Centra pre deti a rodiny F., čo nemá dobrý vplyv na deti samotné, a to predovšetkým na A., ktorá ťažko zvláda odlúčenie od rodičov a domáceho prostredia. V tejto súvislosti
ďalej uviedli, že po vydaní rozhodnutia úrad komunikuje so sestrou otca, ktorá má dve deti, pričom dcéra je už dospelá a je v maturitnom ročníku a syn sa pripravuje na štúdium na strednej škole, a teda má všetko potrebné sociálno – ekonomické zázemie k tomu, aby v prípade potreby sa mohla dočasne starať o deti. Rodičia maloletých detí opätovne zdôraznili, že úrad hrubým spôsobom zanedbal svoje povinnosti tým, že vopred nepreveril možnosť umiestnenia detí v rámci blízkej rodiny, ale navrhol ich umiestnenie do Centra pre deti a rodiny F., čím dochádza k ujme na zdravom vývoje detí v porovnaní s ich dočasným umiestnením u sestry otca maloletých detí. Poukázali ďalej na to, že sú s deťmi v neustálom kontakte ako aj samotným Centrom pre deti a rodiny F., kde deti neustále navštevujú. V tejto súvislosti zdôraznili, že deti sú vystavené neprimeranému stresu z dôvodu, nielen odlúčenia od rodičov a domáceho prostredia, ale aj z dôvodu, že navštevujú novú školu, ktorá má úplne iný systém práce a hodnotenie detí ako boli zvyknuté v škole, ktorú navštevovali. V neposlednom rade poukázali taktiež na to, že aj z vyjadrenia triedneho učiteľa je zrejmé, že tak maloletý A. ako aj maloletá A. majú veľmi dobrý prospech, sú bezproblémoví žiaci, pričom triedny učiteľ nebadal tak na A. a ani u A. žiadne známky zlého zaobchádzania zo strany rodičov, či zanedbávanie starostlivosti o deti. Ďalej uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, bez potrebného predchádzajúceho zistenia skutkového stavu, pričom súd prvej inštancie vychádzal z tvrdení, ktoré sa preukázali ako nepravdivé, či zavádzajúce, zamieňajúc si manželské nezhody medzi rodičmi so zanedbávaním starostlivosti o maloleté deti, k čomu ale nedošlo a v konaní sa takéto zanedbávanie ani nepreukázalo, o čom svedčia aj lekárske správy. V závere svojho odvolacieho návrhu uviedli, že žiadne bezprostredné ohrozenie, či hrozba vo vzťahu k maloletým deťom sa nepreukázala, a preto postup konajúceho súdu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CMP nebol dôvodný a samotné rozhodnutie bolo vydané predčasne v rozpore s ustanovením § 365 CMP ako aj zákona o rodine, podľa ktorého má súd pri svojom postupe zohľadňovať predovšetkým iba záujem maloletých detí, čo ale v prípade rozhodnutia nebolo naplnené, keďže práva detí ako i rodičov boli konaním súdu porušené.
4.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas oprávnenými osobami – rodičmi maloletých detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie preto ako vecne správne potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP, § 2 ods. 1 CMP).
5.
Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 1 CSP (zákon č. 160/2015 Z.z: Civilný sporový poriadok), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 365 ods. 1 CMP, ak sa ocitne maloletý bez akejkoľvek starostlivosti alebo ak je jeho život, zdravia a priaznivý vývoj vážne ohrozený alebo narušený, súd neodkladným opatrením nariadi, aby bol maloletý dočasne, najdlhšie na 6 mesiacov, zverený do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktorú v uznesení určí. Obmedzenie času trvania neodkladného opatrenia neplatí, ak do 6 mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia je začaté konanie vo veci samej, ak bolo do starostlivosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zverené maloleté dieťa bez sprievodu alebo ak nebolo možné v lehote 6 mesiacov zlúčiť maloletého cudzinca s jeho rodinou.
Podľa § 367 ods. 1 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého dočasne pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
V zmysle článku 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.
V zmysle článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
6.
Predmetom odvolacieho konania, vzhľadom na odvolaciu argumentáciu rodičov maloletých detí je posúdiť správnosť záverov súdu prvej inštancie o tom, či v danej veci boli splnené podmienky pre neodkladnú úpravu pomerov maloletých detí dočasným umiestnením maloletých detí do zariadenia – Centra pre deti a rodiny F..
7.
Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých detí je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, resp. osobami blízkymi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý má mať prednosť pred záujmom rodiča, resp. osobou blízkou, a neumožňuje vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa. Neodkladné opatrenie však zásadne nemôže prejudikovať práva a záujmy účastníkov a súd môže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia v závislosti od konkrétnych okolností, pričom musí starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Neodkladné opatrenie môže byť teda nariadené vtedy, ak má za preukázané, že riešenie situácie maloletého dieťaťa neznesie odklad.
8.
Cieľom neodkladných opatrení je provizórna (dočasná) okamžitá úprava pomerov účastníkov konania s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie vo veci samej. To však neznamená, že ho súd môže vydať len na základe tvrdení navrhovateľa, bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
9.
Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010 zo dňa 29.07.2010).
10.
Odvolací súd nemal dôvod nesúhlasiť s napadnutým rozhodnutím ako i s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia, teda s tými dôvodmi, pre ktoré bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel súd prvej inštancie k záveru, že boli splnené predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, pričom v odôvodnení súdu prvej inštancie boli uvedené dôvody, na základe ktorých bolo vyhovené návrhu navrhovateľa.
11.
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie uvádza, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo, ani jeho zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť inak.
12.
V danom prípade, vzhľadom na charakter navrhovaného neodkladného opatrenia bolo rozhodujúcim osvedčenie skutočnosti, že sú ohrozené záujmy a bezpečnosť maloletých detí. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia nie je vykonávané dokazovanie, ale súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje (osvedčuje) najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu na neodkladné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie konštatuje, že účelom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov, pričom podmienkou jeho nariadenia je osvedčenie, že bez okamžitej, aj keď len dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo účastníka bezprostredne ohrozené. Účastník – v tomto prípade maloleté deti musia byť v situácii, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2MCto/3/2010).
13.
Na základe oboznámenia sa s obsahom spisového materiálu, najmä zisteniami získanými zo strany navrhovateľa, ďalej lekárskou správou z Národného ústavu detských chorôb zo dňa 11.4.2024, výpoveďami maloletých detí ako aj šetreniami terénnych pracovníkov, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné sa v plnom rozsahu stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého je dočasné umiestnenie maloletých detí do zariadenia – Centra pre deti a rodiny F., A. A. G. X, F. opodstatnené. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že neodkladné opatrenie bolo nariadené najmä v záujme zabezpečenia adekvátnej starostlivosti a bezpečnosti, ktorá je primárnym záujmom maloletých detí, pretože tieto sú zo strany oboch rodičov (najmä však matky) fyzicky napádané a majú aj viaceré poranenia, čo vyplýva aj z predloženej lekárskej správy z Národného ústavu detských chorôb (11.4.2024) a v nej uvedenej diagnózy (u oboch maloletých detí bol diagnostikovaný tzv. syndróm zapríčinený zlým zaobchádzaním - T748). Z obsahu spisu bolo tiež zistené, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pravidelne sleduje aktuálny vývoj v rodine maloletých detí, tento vyhodnocuje, pričom má na zreteli najlepší záujem maloletých, s cieľom im zabezpečiť bezpečný priestor, najmä v danom prípade s prihliadnutím na to, aby nemohlo dochádzať k fyzickým útokom zo strany rodičov voči maloletým deťom, čo je momentálne rozhodujúce pre ich ďalší vývin.
14.
Správnosť záverov súdu prvej inštancie o naplnení podmienok nariadenia neodkladného opatrenia nebola spochybnená obsahom odvolania rodičov detí, potvrdzujúcim v logických súvislostiach ich nepriaznivú vzťahovú situáciu, ktorá má jednoznačne vplyv aj na zabezpečenie adekvátnej starostlivosti o maloleté deti a ktorá v danom prípade svedčí v neprospech zámeru odvolateľov starostlivosť deťom naďalej poskytovať.
15.
Vzhľadom na skutočnosť, že súdom nariadené neodkladné opatrenia má dočasný charakter a súd prvej inštancie bude vo veci starostlivosti o maloleté deti pokračovať konaním vo veci samej, ktoré poskytuje priestor na vykonanie dokazovania, je na rodičoch maloletých detí, aby svoje, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nepodložené tvrdenia o schopnosti všestrannú starostlivosť deťom poskytovať, preukázali.
16.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
17.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, keď žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
18.
Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).