Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Pc-62-2020.pdf
PDF · 99.07 KB
Case nature
Area
Subarea
29Pc/62/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Katarínou Vorobelovou v právnej veci navrhovateľky: P. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., G. XXX/XX, právne zastúpená JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou so sídlom Prešov, Palárikova 3, proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: U. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, právne zastúpený Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o určenie otcovstva k mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a o úpravu práv a povinností, takto
rozhodol:
I. určuje, že U. B., M.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého L. T., narodeného v B. - Š., dňa XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z matky P. T., nar. XX.XX.XXXX,
II. schvaľuje rodičovskú dohodu v tomto znení:
„maloletý L. T., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky,
obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok,
otec sa zaväzuje prispievať na výživu mal. L. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, od 07.07.2020, opakovane do budúcna,
dlžné výživné za obdobie od 07.07.2020 do 31.08.2021 na maloletého L. vo výške 1 377 Eur sa otec zaväzuje zaplatiť v lehote do 7 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa schváli táto rodičovská dohoda,
otec je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom:
- každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 13:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka maloleté dieťa v dohodnutý deň a čas otcovi odovzdá v obci R. pred obecným parkom a v dohodnutý deň a čas si ho matka odtiaľ prevezme,
matka sa zaväzuje maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť“,
III. otec U. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 114,80 Eur na účet Okresného súdu Prešov, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,
IV. otec U. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný nahradiť matke trovy konania vo výške 1 302,57 Eur na účet jej právnej zástupkyne, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka svojím návrhom podaným na tunajší súd dňa 15.12.2020 žiadala súd, aby určil otcovstvo domnelého otca a zároveň upravil pomery k maloletému dieťaťu, a to tak, že by jej ho zveril do osobnej starostlivosti a zo strany otca aby určil výživné 200 Eur od narodenia dieťaťa. Svoj návrh odôvodnila tým, že s domnelým otcom udržiavala intímny vzťah, pričom došlo k splodeniu maloletého. Počas trvania tohto vzťahu inú intímnu známosť nemala. Keď domnelý otec zistil, že je tehotná, prestal s ňou udržiavať akýkoľvek kontakt. Navrhovateľka je presvedčená, že dôvodom bolo práve jej tehotenstvo. Nejavil o ňu žiadny záujem. Po narodení syna domnelého otca kontaktovala s tým, že sa narodilo ich spoločné dieťa a očakávala, že otcovstvo dodatočne uzná. On to však odmietol, o maloletého neprejavil žiadny záujem, tvrdil, že nie je otcom maloletého. Vzhľadom k tomu, že otec osobne nereagoval ani na predžalobnú výzvu, nevyvinul žiadnu osobnú iniciatívu, matka podala takýto návrh.
2. Domnelý otec svoje otcovstvo popieral. Navrhol, aby v konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie z odboru genetika za účelom preukázania jeho otcovstva.
3. Opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu, ktorú rodičia uzatvorili po určení otcovstva.
4. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením domnelého otca, písomným vyjadrením, ústnym vyjadrením matky, znaleckým dokazovaním, vyjadrením opatrovníka a listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento stav:
5. Maloletý L. pochádza z mimomanželského pomeru rodičov, pričom otec dobrovoľne otcovstvo neuznal a nevyvinul iniciatívu ohľadom uznania otcovstva ani po výzve matky, resp. po predžalobnej výzve alebo po začatí konania. Vtedy domnelý otec žiadal nariadiť znalecké dokazovanie. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru genetika, odvetvie analýza DNA. Profesor RNDr. I. Q. DrSc. v znaleckom posudku č. X/XXXX uviedol, že pri porovnaní genetických znakov dieťaťa a pravdepodobného otca bola zistená zhoda vo všetkých 15 testovaných genetických systémoch, čím bolo jeho otcovstvo k maloletému L. potvrdené. Následne po doručení znaleckého posudku sa rodičia stretli na interdisciplinárnej spolupráci pred vyšším súdnym úradníkom, kde uzatvorili rodičovskú dohodu v znení ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 6. Matka je na rodičovskej dovolenke. Jej príjem je 375 Eur rodičovský príspevok a prídavky na jedno dieťa. Býva u rodičov, pričom zabezpečuje celodennú starostlivosť o maloletého. Rodičom na domácnosť prispieva sumou 100 Eur mesačne. Platí poistenie maloletému 30 Eur mesačne. Jej ďalšie výdavky sú samozrejme na ošatenie, stravu a ďalšie potreby pre maloletého. 7. Otec je zamestnanec samostatne hospodáriaceho roľníka G. B. a jeho príjem je asi 490 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Žije u rodičov, prispieva im na bývanie sumou 150 Eur mesačne, telefón 23 Eur mesačne, benzín 50 Eur mesačne, životné poistenie 30 Eur mesačne, strava asi 150 Eur mesačne a ďalšie bežné výdavky na oblečenie, hygienu a podobne 20 Eur mesačne. Otec o dieťa nejaví záujem. Na stretnutí rodičov právna zástupkyňa matky apelovala na otca, aby sa začal stretávať s maloletým. 8. Podľa § 94 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej v texte len ZR), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.
9. Podľa § 94 ods. 2 ZR, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.
10. Podľa § 108 ods. 2 CMP, účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
11. Podľa § 36 ods. 1 ZR, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
12. Podľa § 24 ods. 1 ZR, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí,
komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
13. Podľa § 24 ods. 2 ZR, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
14. Podľa § 62 ods. 1 ZR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
15. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
16. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
17. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že matkou určený domnelý otec je na základe genetických testov potvrdeným otcom maloletého. Keďže k dobrovoľnému uznaniu otcovstva nedošlo, súd určil otcovstvo rozsudkom.
20. Podľa § 110 CMP, s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
21. Vzhľadom k tomu, že s konaním o určenie otcovstva je spojené aj konanie o úprave pomerov, súd mal rozhodovať o výžive, prípadne aj o úprave styku otca s maloletým. Keďže rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletého, súd túto rodičovskú dohodu schválil.
22. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
23. Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
24. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
25. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
27. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je
do 165,97 eura 16,60 eura,
nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 33,19 eura 165,97eura,
nad 663,88 eura do 6 638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 331,94 eura 663,88 eura,
nad 6 638,78 eura do 33 193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 1 659,70 eura 6 638,78 eura,
nad 33 193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých prevyšujúcich sumu 3 319,39 eura 33 193,92 eura.
28. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
29. Podľa § 10 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak je predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok ročného plnenia.
30. Podľa § 13a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby: a) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu, c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej, d) predžalobná výzva, e) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve skončené hodiny, f) vypracovanie právneho rozboru veci, g) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu, h) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto rozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie mimoriadneho dovolania, i) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.
31. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: a) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu alebo dedičstva, b) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu, c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu, d) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna hodina, e) ďalšia porada alebo rokovanie s protistranou, kratšia ako jedna hodina, f) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu rozhodnutia o plnení v splátkach.
32. Podľa § 13a ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí.
33. Podľa § 13a ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z .z. za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny.
34. Podľa § 13a ods. 5 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 a 2, patrí odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.
35. V predmetnom konaní právna zástupkyňa matky žiadala priznať náhradu trov konania s čím, ale otec nesúhlasil. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 52 upravuje základnú zásadu náhrady trov konania v mimosporovom procese, teda že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z ustanovenia § 53 CMP vyplýva výnimka z uvedenej zásady a v konaní vo veciach určenia rodičovstva ponecháva na zváženie súdu, či vzhľadom na konkrétne okolnosti konania, okolnosti, ktoré konaniu predchádzali, ako aj celkový postoj účastníkov možno mať spravodlivo za to, že je dôvodné uložiť povinnosť neúspešnému účastníkovi znášať trovy úspešného účastníka. Súd mal v danom prípade za to, že je dôvodné priznať matke náhradu trov konania, a to vzhľadom na postoj otca pred začatím konania i v samotnom priebehu konania. Matka oznámila vtedy ešte domnelému otcovi svoje tehotenstvo, rovnako následne aj pôrod dieťaťa, pričom otec neprejavil žiaden záujem o maloletého a nevyvinul žiadnu snahu o riešenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému, neuznával svoje otcovstvo, neinicioval vykonanie testov DNA pred začatím konania. Matka teda určenie otcovstva a následnú úpravu pomerov musela riešiť v rámci súdneho konania. Rovnako po vykonaní znaleckého dokazovania otec neprejavil žiaden záujem o syna a stretnutie s ním. Vzhľadom na všetky uvedené okolnosti súd matke priznal náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 53 CMP.
36. V súlade s ustanovením § 10 ods. 3 citovanej vyhlášky tarifná hodnota veci je vo výške 6 000 Eur ako päťnásobok ročného plnenia (100 € × 12 ×5). Právna zástupkyňa matky žiadala priznať hodnotu úkonu právnej služby do uzavretia dohody rodičov z tarifnej hodnoty 12 000 (200 x 12 x 5) s poukazom na § 10 ods. 2 vyhlášky. Súd však poukazuje na znenie § 10 ods. 2 „Ak nie je ustanovené inak...“ § 10 ods. 3 upravuje konania kde je opakujúce sa plnenie, tak ako v tomto prípade, § 10 ods. 3 teda ustanovuje inak, a nie je možné použiť ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky. Bez ohľadu čo matka pôvodne žiadala, súd schválil dohodu rodičov na sumu 100 Eur a z tejto sumy vypočítal aj tarifnú hodnotu a následne odmenu za jeden úkon. Trovy právneho zastúpenia tak pozostávajú zo 6 úkonov právnej služby á 200,85 Eur, ako žiadala právna zástupkyňa matky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom 08.09.2020, predžalobná výzva 18.09.2020, návrh na určenie otcovstva 14.12.2020, účasť na stretnutí rodičov 14.07.2021, účasť na pojednávaní 26.08.2021, účasť na pojednávaní 06.09.2021), t. j. spolu vo výške 1 205,10 Eur. Ďalej súd postupom podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky priznal režijný paušál vo výške 64,47 Eur (3× 10,62 Eur, 3 × 10,87 Eur). Trovy právneho zastúpenia matky sú tak vo výške 1 269,57 Eur. Súd nepriznal odmenu za úkon „25.11.2020 ďalšia porada s klientom“, keďže uvedený úkon súd pokladal za neúčelný, nakoľko uvedená porada nič nové nepriniesla, v priebehu konania sa neobjavili také nové a závažné skutočnosti, pre ktoré by bolo uskutočnenie predmetného úkonu nevyhnutné. Ide o právne nenáročnú vec, a alternatívy postupu v konaní boli právnej zástupkyni zrejmé už pri prevzatí právneho zastúpenia.
37. Vzhľadom na uvedené matke vznikli v konaní trovy v celkovej výške 1 302,57 Eur (1 269,57 € titulom trov právneho zastúpenia + 33 € titulom zaplateného súdneho poplatku), na ktorých úhradu súd zaviazal otca.
38. V predmetnom konaní vznikli štátu trovy titulom úhrady odmeny vyplatenej znalcovi Prof. RNDr. I. Q.L., DrSc. zo štátnych prostriedkov vo výške 114,80 Eur na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 18.06.2021, č. k. 29Pc 62/2020-92.
Vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania pokladal súd za spravodlivé priznať štátu nárok na náhradu trov konania voči otcovi, a preto uložil otcovi povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 114,80 Eur tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu (Okresný súd Prešov) na Krajský súd v Prešove, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. (§ 62 ods. 3 CMP)
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).