Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21CoP-158-2021.pdf
PDF · 79.26 KB
Case nature
Subarea
21CoP/158/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr.Karola Krochtu, v právnej veci navrhovateľky P. T.V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., G. XXX/XX, zastúpenej JUDr. Stelou Wildeovou, advokátkou so sídlom Prešov, Palárikova 3, proti mužovi, ktorého otcovstvo bolo určené: U. B.G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenému Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičova 8, o určenie otcovstva k mal. L. T., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenému opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, a o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 06.09.2021, č. k. 29Pc/62/2020 -137 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výroku IV.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že U. B., M.. XX.XX.XXXX je otcom maloletého L. T., narodeného dňa XX.XX.XXXX, pochádzajúceho z matky P. T., nar. XX.XX.XXXX. Schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletý L. T. zveruje do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok a zaviazal otca prispievať na výživu mal. L. sumou 100,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky od 07.07.2020, opakovane do budúcna. Dlžné výživné za obdobie od 07.07.2020 do 31.08.2021 na maloletého L. vo výške 1.377,- eur sa otec zaviazal zaplatiť do 7 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým sa schváli táto rodičovská dohoda. Predmetom dohody rodičov bolo aj oprávnenie otca stretávať sa s maloletým dieťaťom každú tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 13:00 hod. do 15:00 hod. za prítomnosti matky s tým, že matka maloleté dieťa v dohodnutý deň a čas otcovi odovzdá v obci R. pred obecným parkom a v dohodnutý deň a čas si ho matka odtiaľ prevezme. Matka sa zaviazala maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.
2. Súd prvej inštancie ďalej otcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu vo výške 114,80 eur na účet Okresného súdu Prešov do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a otcovi uložil povinnosť nahradiť matke trovy konania vo výške 1.302,57 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že mal. L. pochádza z mimomanželského pomeru rodičov, pričom otec dobrovoľne otcovstvo neuznal a nevyvinul iniciatívu ohľadom uznania otcovstva ani po výzve matky, resp. po začatí konania. Vtedy domnelý otec žiadal nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré súd prvej inštancie nariadil a v konaní bol zabezpečený znalecký posudok Č.. X/ XXXX U.. D.. I. Q., R.. Podľa záverov znaleckého posudku bolo otcovstvo pravdepodobného otca k maloletému potvrdené, po doručení znaleckého posudku sa rodičia stretli na interdisciplinárnej spolupráci pred vyšším súdnym úradníkom, kde uzatvorili rodičovskú dohodu v znení uvedenom vo výroku rozsudku.
4. O trovách konania účastníkov súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ust. § 52 a § 53 CMP. Súd prvej inštancie mal za to, že je dôvodné priznať matke náhradu trov konania, a to vzhľadom na postoj otca pred začatím konania i v jeho priebehu. Zdôraznil, že matka oznámila vtedy ešte domnelému otcovi svoje tehotenstvo, následne aj pôrod dieťaťa, otec neprejavil žiaden záujem o maloletého a nevyvinul žiadnu snahu o riešenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému. Otcovstvo neuznával, neinicioval vykonanie testov DNA pred začatím konania. Matka teda určenie otcovstva a následnú úpravu pomerov k maloletému dieťaťu musela riešiť v rámci súdneho konania. Rovnako po vykonaní znaleckého dokazovania otec neprejavil záujem o syna a stretnutie s ním, preto súd prvej inštancie priznal matke náhradu trov konania v súlade s § 53 CMP. Výšku tarifnej hodnoty veci súd prvej inštancie určoval v súlade s ust. § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a zistil, že trovy právneho zastúpenia právnej zástupkyne matky pozostávajú z odmeny právnej zástupkyne matky za 6 úkonov právnej služby. Priznal matke trovy v celkovej výške 1.302,57 eur spolu so zaplateným súdnym poplatkom.
5. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v tomto konaní vznikli aj štátu trovy titulom úhrady odmeny vyplatenej znalcovi zo štátnych prostriedkov vo výške 114,80 eur a vzhľadom na výsledky znaleckého dokazovania pokladal za spravodlivé priznať štátu nárok na náhradu trov v tejto výške voči otcovi.
6. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku IV. podal včas odvolanie otec maloletého, ktorý navrhol v tejto časti rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi a poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 06.09.2021, ktorého sa osobne nezúčastnil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vypočuť ako svedka svoju sestru, ktorá sa ako jeho zástupkyňa zúčastnila na jednaní s právnou zástupkyňou matky, predmetom ktorého bolo mimosúdne riešenie otcovstva k maloletému. U. T.. P. boli tlmočené jeho dôvodné pochybnosti vo vzťahu k domnelému otcovstvu, nakoľko s navrhovateľkou neudržiaval výslovne partnerský vzťah. Na tomto stretnutí však boli zo strany právnej zástupkyne matky stanovené v podstate dve možnosti riešenia vo vzťahu k otcovstvu, a to buď jeho vyhlásením na matrike alebo podaním návrhu na začatie konania na súd. Toto chcel preukázať výsluchom navrhovanej svedkyne. Zdôrazňuje, že po vykonaní znaleckého dokazovania uzavrel riadne a dobrovoľne dohodu o úprave rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému, v ktorej sa zaviazal prispievať na jeho výživu vo výške vyššej ako by bola primeraná jeho zárobkovým pomerom a svoje záväzky si v rámci v dohode určených termínov splatnosti plnil. Zdôraznil, že k uzavretiu dohody došlo už na prvom stretnutí rodičov, kde boli vyriešené otázky vyživovacej povinnosti a styku s tým, že na tomto stretnutí zo strany navrhovateľky, či jej právnej zástupkyne, nepadlo o náhrade trov konania ani slovo. Nemožno teda konštatovať, že by o maloletého nejavil záujem. Znaleckému dokazovaniu sa nebránil ani mimosúdneho dokazovania, avšak matka podala priamo návrh na určenie otcovstva a zdôrazňuje, že znaleckému dokazovaniu, ktoré nariadil súd, sa nevyhýbal ani toto dokazovanie nemaril. Poukázal na podobné rozhodnutie o trovách konania účastníkov v uznesení KS Trenčín sp. zn. 6Co/430/2016, z opatrnosti namietol výšku trov a na základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.
7. Matka navrhla rozsudok v napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
8. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku IV. o trovách konania účastníkov v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca opodstatnené nie je.
Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (CMP), účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov, môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
9. V mimosporových konaniach upravených týmto zákonom platí vo všeobecnosti zásada, že žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ktoré si v konaní platil (§ 49 CMP). Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil, pričom Civilný mimosporový poriadok v tejto súvislosti pripúšťa výnimky, a to v ust. § 53 až § 55 CMP.
10. Zásada úspechu v konaní sa pri rozhodnutí o trovách konania môže uplatniť len v konaní vo veciach určenia rodičovstva (§ 104 až § 110 CMP) a v konaniach vo veciach notárskych úschov (§ 333 až § 359 CMP) a ide v tejto súvislosti o výpočet taxatívny. Komparáciou s ust. § 255 CSP je zrejmé, že v prípade aplikácie ust. § 53 CMP nejde o štandardnú aplikáciu zásady zodpovednosti za výsledok, a to jednak z dôvodu fakultatívnej možnosti súdu priznať túto náhradu a jednak z dôvodu aplikácie materiálneho korektívu spočívajúcom v možnosti spravodlivo požadovať od neúspešných účastníkov náhradu trov konania. Zákonodarca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sa individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov, ako aj rozsah takto priznanej náhrady s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu s použitím spomínaného materiálneho korektívu.
11. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu je potrebné zo strany súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 147/08).
12. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné venovať pozornosť zmyslu a účelu inštitútu náhrady trov konania. Výklad náhrady trov konania nesmie obmedzovať, resp. brániť v reálnom uplatnení základného práva zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy SR a v čl. 1 Dodatkového protokolu.
13. Z obsahu spisu nepochybne vyplynulo, že postoj otca k určeniu otcovstva k maloletému dieťaťu pred začatím konania aj v samotnom jeho priebehu bol taký, že otcovstvo popieral, nevyvinul žiadnu snahu o jeho riešenie a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu a podobne nijakým spôsobom neinicioval prípadné vykonanie testov DNA pred začatím tohto konania v čase, kedy mu matka ako domnelému otcovi oznámila svoje tehotenstvo a aj pôrod dieťaťa. V dôsledku tejto situácie matka nepochybne určenie otcovstva a následne úpravu pomerov k maloletému dieťaťu musela riešiť v rámci súdneho konania a podobne po vykonaní znaleckého dokazovania, výsledky ktorého otec rešpektoval, naďalej neprejavoval žiaden záujem o syna, či stretnutie s ním.
14. Všetky tieto okolnosti vo svojom súhrne súd prvej inštancie správne vyhodnotil ako dôvodné pre aplikáciu citovaného ust. § 53 CMP. Podobne správnym spôsobom prvoinštančný súd postupoval pri vyčíslení vzniknutých trov konania na strane matky, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia, keď hodnotu úkonu právnej pomoci určoval v zmysle § 10 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti prvoinštančný súd dôsledne preskúmal rozsah úkonov právnej služby poskytnutých zo strany právnej zástupkyne matky maloletého dieťaťa.
15. Vzhľadom na všetky spomínané okolnosti veci a výsledok samotného konania je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi účastníkmi postupoval správnym spôsobom, pokiaľ otcovi uložil povinnosť nahradiť matke vzniknuté trovy konania. Odvolací súd preto rozsudok v tejto časti, vo výroku IV. potvrdil ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.
16. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP so zdôraznením, že predmetom odvolacieho konania bol súvisiaci výrok o trovách konania účastníkov, keď rozhodnutie o veci samej obaja účastníci akceptovali.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).