Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoP-86-2024.pdf
PDF · 109.65 KB
Case nature
Subarea
14CoP/86/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Kristíny Srnkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. A., narodeného XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, so sídlom Staničná 5, Galanta, dieťa matky B. A. C., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom D. - E., v konaní zastúpenej Advokátskou kanceláriou LEGALION s. r. o., so sídlom Hviezdoslavova 309/1, Senica, a otca F. A., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/XX, G., v konaní zastúpeného JUDr. Luciou Gašpierikovou, advokátkou, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, v konaní o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi poskytovať jej informácie o maloletom dieťati, o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 32P/1/2024-55 zo dňa 01.02.2024, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým v trvaní až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o návrhu na uloženie povinnosti otcovi poskytovať matke informácie o maloletom dieťati vedeného pod sp. zn. 32P/1/2024 uložil otcovi povinnosť poskytovať matke nasledujúce informácie o maloletom dieťati: informácie o aktuálnom zdravotnom stave maloletého dieťaťa a v prípade zhoršenia zdravotného stavu informácie o diagnóze, liečebnom režime, prognóze a iných lekárskych úkonoch; informácie o ošetrujúcich lekároch maloletého dieťaťa, ktorých maloleté dieťa navštevuje, resp. zmenu týchto lekárov; informácie o školskej dochádzke a prospechu maloletého dieťaťa, informácie o prípadných problémoch súvisiacich so školskou dochádzkou alebo prospechom; informácie o mimoškolských aktivitách maloletého dieťaťa a jeho záľubách, a to vrátane miesta, kde sa vykonávajú a ich pravidelných termínoch a informácie o majetku maloletého dieťaťa a jeho zmenách, vrátane nadobudnutia ako aj scudzenia majetku. Súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť tieto informácie zasielať matke pravidelne vždy každý piatok párneho kalendárneho týždňa príslušného mesiaca formou emailu na emailovú adresu matky: B. <XXXXXX:XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX@XXXXX.XXX>. O mimoriadnych skutočnostiach, ktoré sa týkajú zdravia maloletého dieťaťa je otec povinný matku informovať bezodkladne do 24 hodín odkedy sa o tejto skutočnosti dozvedel (I. výrok). Vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (II. výrok).
2. Rozhodol tak o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd uložil otcovi povinnosť ju pravidelne informovať o maloletom dieťati, a to o jeho aktuálnom zdravotnom stave a v prípade choroby, zranenia, nehody, operácie, úrazu alebo iného zhoršenia zdravotného stavu, vrátane podrobných informácií o týchto skutočnosti, najmä diagnózu, liečebný režim, prognózu a iné vyžadované lekárske úkony; mená, priezviská a miesta ordinácie ošetrujúcich lekárov, vrátane všeobecného lekára pre deti a dorast, prípadne všeobecného lekára pre dospelých, očného lekára, zubného lekára, psychológa, psychiatra a iných lekárov, ktorých maloleté dieťa navštevuje, a to aj
pri zmene týchto lekárov; o školskej dochádzke a prospechu maloletého dieťaťa, vrátane informácií o tom, v ktorých predmetoch dosahuje aké výsledky a prípadných problémoch, alebo iných podobných skutočnostiach súvisiacich s jeho školskou dochádzkou; o mimoškolských aktivitách maloletého dieťaťa, jeho záľubách a športových aktivitách, a to vrátane miesta, kde sa vykonávajú a ich pravidelných termínoch; majetku maloletého dieťaťa a jeho zmenách, vrátane nadobudnutia ako aj scudzenia jeho majetku. Žiadala, aby bol otec povinný jej tieto informácie zasielať pravidelne vždy v piatok príslušného kalendárneho týždňa formou e-mailu na jej e-mailovú adresu B. a o mimoriadnych skutočnostiach, ktoré sa týkajú zdravia maloletého dieťaťa bol povinný ju informovať bezodkladne, a to do 24 hodín odkedy sa o tejto skutočnosti dozvedel. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 2 ods. 1, § 330 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), ust. § 324 ods. 1, 2, § 325 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a ust. § 24 ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že maloleté dieťa pochádza z manželstva rodičov, ktoré bolo rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 22P/79/2019-2562 zo dňa 30.05.2022 rozvedené. II. výrokom súd zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti otca s tým, že obaja rodičia majú právo maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. III. výrokom matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 500,- Eur mesačne, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca. IV. výrokom upravil styk maloletého dieťaťa s matkou tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú sobotu v kalendárnom mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase prevziať pred bydliskom otca a v určenom čase maloleté dieťa pred bydliskom otca odovzdať otcovi späť. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. V. výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Proti predmetnému rozsudku podala matka odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. 23CoP/107/2022-2873 zo dňa 26.04.2023 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej vo výroku I. a II. potvrdil, vo výroku IV. zmenil tak, že matka je počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku oprávnená stretávať sa s maloletým dieťaťom každú prvú a tretiu sobotu v kalendárnom mesiaci od 10:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa v určenom čase prevziať pred bydliskom otca a v určenom čase maloleté dieťa pred bydliskom otca odovzdať otcovi späť. Otec je povinný maloleté dieťa na styk s matkou riadne pripraviť. Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie a nové rozhodnutie vo veci. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 22P/79/2019-3787 zo dňa 19.12.2023 rozhodol tak, že matka je povinná prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 250,- Eur mesačne, a to od 09.06.2023, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám otca (I. výrok), matke uložil povinnosť dlžné výživné za obdobie od 09.06.2023 do 31.12.2023 vo výške 1.652,33 Eur uhradiť do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám otca (II. výrok) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania (III. výrok). Proti predmetnému rozsudku podal otec odvolanie.
5. Z vyjadrenia otca k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletého dieťaťa sú vážne narušené, takisto aj vzťah matky s maloletým dieťaťom. Poprel, že by matku neinformovali od 10/2021, pričom kontakt s matkou bol obmedzený na minimum po mnohých negatívnych skúsenostiach s jej reakciami. Zároveň žiadal matku, aby mu oznámila adresu, kde jej môže doručovať poštové zásielky. 6. Súd dospel k záveru o osvedčení dôvodov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým uloží otcovi povinnosť pravidelne podávať matke informácie týkajúce sa maloletého dieťaťa (zdravotný stav, ošetrujúci lekári, školský prospech, školská dochádzka, mimoškolské aktivity, majetok). Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že otec matke, a takisto ani samotné maloleté dieťa, nepodávajú informácie o maloletom dieťati v rozsahu, v akom by to bolo potrebné. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj otec, ktorú zdôvodnil tým, že medzi rodičmi sú narušené vzťahy a kvôli matkinmu správaniu pristúpil k minimalizácii kontaktu. Matka uviedla, že na opakované emaily otec, ani dieťa nereagujú a otec uviedol, že učinil početné pokusy o nakontaktovanie matky poštou na adrese jej pobytu. Pre riadnu ochranu záujmov dieťaťa je zásadne nevyhnutné, aby obaja rodičia mali vedomosti o záležitostiach dieťaťa, pretože zatajenie viacerých druhov informácií môže mať pre dieťa nepriaznivé následky. Otec je v tomto prípade preferenčným rodičom, ktorý odvtedy ako je maloleté dieťa v jeho starostlivosti, matku žiadnym spôsobom neinformuje o maloletom dieťati. Rodičia by sa mali v zásade dobrovoľne informovať o všetkých udalostiach a skutočnostiach, ktoré nastali v dobe, keď sa o dieťa starali. Každý z nich by mal
mať vedomosť o tom, či je maloleté dieťa zdravé, akých lekárov navštevuje, aký má prospech v škole, akým voľnočasovým aktivitám sa venuje. 7. V záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia charakteristický, rozhodol súd prvej inštancie tak, že čiastočne návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel a vo zvyšku jej návrh zamietol. 8. Uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku I. napadol riadnym a včasným odvolaním otec s návrhom na jeho zrušenie, alternatívne zmenu tak, že odvolací súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Uviedol, že uznesenie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, pretože neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). K nesplneniu procesných podmienok na vydanie uznesenia poznamenal, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, vzhľadom na jeho obsah, nespĺňa procesné podmienky v podobe obligatórnych náležitostí návrhu podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, teda nie je naplnená procesná podmienka vydania neodkladného opatrenia, a to určitá nevyhnutnosť, nutnosť, resp. potreba neodkladnej úpravy a hodnoverne osvedčená dôvodnosť nároku spadajúceho pod zákonnú ochranu. Matka v návrhu uviedla, že otec ju už dlhodobo odmieta informovať o synovi (od októbra 202 nemá žiadne informácie). Matka mala zrejme na mysli rok 2021, kedy syna vyhodila z domu a cez jej priateľa H. H. I. ho neohlásene dopravila k otcovi. Od uvedeného času je syn v starostlivosti otca a s matkou sa takmer nijako nestretáva, matka si taktiež riadne neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči synovi a sama ho nijako nekontaktuje, hoci príležitostí na stretnutie so synom (bez prítomnosti otca) má niekoľko. Mal za to, že aj v prípade, ak by matku od 10/2021 nijako nekontaktoval a informácie by mala len útržkovité z jeho prednesov na súdnych pojednávaniach (čo poprel v písomnom vyjadrení zo dňa 31.01.2024), nie je daná neodkladnosť, nevyhnutnosť úpravy pomerov, nie je daná potreba dočasnej úpravy, ochrana subjektívnych práv (v danom prípade matky), a to prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. V konaní o úprave práv a povinností voči maloletým deťom, nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje aj v kontexte, či jeho vydanie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka o informovanie ohľadom syna ani doposiaľ súdnou cestou nežiadala, napriek tomu, že prebieha na jej návrh konanie o úprave práv a povinnosti, aktuálne na súde pod sp. zn. 21P/37/2023. Mal za to, že nie je daná nevyhnutnosť úpravy pomerov účastníkov, nie je potrebné ich bezodkladne upraviť, a preto nie je splnená podmienka uvedená v ust. § 325 ods. 1 CSP. Nie je tiež zrejmé, z čoho vôbec súd vychádzal, z akého nebezpečenstva, či bezprostredne hroziacej ujmy, keď vydal neodkladné opatrenie. Namietal, že súd prvej inštancie vo vyhodnotení skutkového stavu úplne prehliadol a opomenul jeho tvrdenia o informovaní matky, čo osvedčoval/preukazoval niekoľkými listinami z pošty, ktoré nijako neposudzuje. Súd prvej inštancie sa nezaoberal ani ním uvádzaným zdôvodnením, prečo matku zvykol informovať a informuje len v „minimálnom rozsahu“. V zmysle nariadeného uznesenia matku dňa 16.02.2024 informoval, na čo obdržal dva e-maily, ktoré súdu predložil. Mal za to, že uvedené len preukazuje jeho tvrdenia o tom, že matka nemá skutočný záujem o syna a akúkoľvek snahu otca o nadviazanie komunikácie odvracia útokmi, osočovaním, či podávaním rôznych udaní, či trestných oznámení. Priložil reakcie matky, ktoré zverejňuje na sociálnych sieťach, príp. podanie trestného oznámenia. Nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu uloženej povinnosti informovať matku o školských povinnostiach považoval za nadbytočné, nakoľko všetky informácie o študijných výsledkoch a iných veciach, sa rodičom sprostredkujú cez aplikáciu Edupage, ku ktorej má prístup každý rodič. Poukázal na to, že maloleté dieťa dosiahne dňa XX.XX.XXXX plnoletosť, nemožno tu preto návrh na vydanie zdôvodňovať „viac ako rok ťahajúcim sa konaním“, kým sa rozhodne vo veci samej, s čím sa zrejme stotožnil aj súd. Uviedol, že výrok uznesenia súdu prvej inštancie je založený na nepreskúmateľnom odôvodnení, keďže nemožno zistiť na základe čoho dospel súd k záveru o nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov a samotnej potrebe nariadiť neodkladné opatrenie.
9. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že podľa jej názoru ňou podaný návrh spĺňa všetky obligatórne náležitosti podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, čoho dôkazom je aj vydané uznesenie. Súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom uznesení skonštatoval, že mal za dostatočne osvedčené, že sú tu dôvody na vydanie neodkladného opatrenia, čím potvrdil, že návrh je správny a dôvody na vydanie neodkladného opatrenia sú dané.
Uviedla, že rodič má právo na pravidelné informovanie o maloletom dieťati a v prípade nesplnenia tejto povinnosti má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, možnosť domáhať sa tohto práva na súde. Poprela tvrdenia otca týkajúce sa toho, že by svojho syna vyhodila z domu, ako aj toho, že by o syna neprejavovala záujem a nesnažila sa s ním skontaktovať. Tvrdila, že otec jej rôznymi spôsobmi bráni v kontakte so synom, a to od jeho manipulácie až po extrémne úkony vo forme zmeny školy, či telefónneho čísla. Bola toho názoru, že konanie otca možno označiť za šikanózne, čo možno vidieť aj v tomto konaní. Mala za to, že je právom rodiča byť informovaný o svojom maloletom dieťati a odopieranie tohto základného práva je samo o sebe dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Poznamenala, že argumenty otca o tom, že ju mal informovať o skutočnostiach týkajúcich sa dieťaťa, čo preukazoval niekoľkými listinami z pošty neobstoja. Práve minimálny rozsah informovania matky otcom bol dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Tvrdenie otca, že uloženie povinnosti informovať o školských veciach je nadbytočné, pretože matka má prístup do Edupage, opäť neobstojí. Tieto informácie nie sú dostatočné, pretože tvoria len útržok z celku. Ako súd reflektoval v uznesení, otec bol zaviazaný informovať matku aj o prípadných problémoch súvisiacich so školskou dochádzkou alebo prospechom. Podľa jej názoru postupoval súd správne, odôvodnenie je dostatočné, zohľadňuje všetky dôkazy predložené súdu a v neposlednom rade aj samotné vyjadrenie otca. Neobstojí tvrdenie otca o neúčelnosti nariadeného neodkladného opatrenia voči maloletému dieťaťu vzhľadom na to, že bude XX.XX.XXXX plnoleté, keďže súd vychádza zo stavu v čase vydania rozhodnutia. Dodala, že neodkladné opatrenie považuje za správne, dostatočne odôvodnené a s jeho obsahom sa stotožňuje. Jeho nariadením je splnený účel neodkladného opatrenia, pretože ochráni záujem maloletého dieťaťa tým, že obaja rodičia majú mať vedomosť o záležitostiach dieťaťa, ktorých prípadné zatajenie môže mať na dieťa nepriaznivé následky. Tvrdila, že otec aj napriek nariadenému neodkladnému opatreniu ju riadne neinformuje, čím môže dochádzať k mareniu neodkladného opatrenia, keďže ju neinformoval o tom, že dieťa je choré. Navrhla, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a), d), e), h) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné.
11. Odvolacie námietky otca odvolací súd vyhodnotil ako dôvodné, zakladajúce dôvod pre zmenu napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie nerozhodol správne, keď navrhované neodkladné opatrenie nariadil, a preto podľa ust. § 388 CSP jeho uznesenie zmenil tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že na Okresnom súde Galanta sa vedie pod totožnou spisovou značkou, pod ktorom bolo vydané neodkladné opatrenie, doposiaľ nerozhodnuté konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa, a to konanie o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi poskytovať matke informácie o maloletom dieťati.
14. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí však byť osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom vždy je potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov konania nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Súd pri nariadení neodkladného opatrenia sleduje predovšetkým záujem maloletého dieťaťa.
15. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ale aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom neodkladného opatrenia je totiž rýchle a pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2MCdo 3/2010).
16. Po oboznámení sa s návrhom matky na nariadenie neodkladného opatrenia i obsahom spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade potreba nariadenia neodkladného opatrenia nie je daná, nakoľko tu absentuje naliehavosť požadovanej úpravy, keď matka poukazuje na to, že od októbra 2021, kedy dieťa odišlo bývať k otcovi, nemá o ňom žiadne informácie, otec jej tieto informácie neposkytuje a o maloletom dieťati sa dozvedá iba útržkovité informácie z vyjadrení a dôkazov, ktoré otec predkladá do rozvodového konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však doručila súdu prvej inštancie až dňa 04.01.2024, z čoho vyplýva, že takýto ňou tvrdený stav pretrváva dlhodobo, teda nejde o takú náhlu skutočnosť, ktorú by bolo nevyhnutné bezodkladne odstrániť. Odvolací súd nepopiera právo matky na pravidelné informácie o maloletom dieťati, ktorého sa môže domáhať na súde (čo aj podaným návrhom vo veci samej realizuje), avšak pre nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné osvedčenie takého zásahu do pomerov účastníkov konania, ktorý neznesie odklad, čo v danej veci splnené nebolo. Nariadenie neodkladného opatrenia totiž prichádza do úvahy len vtedy, ak je potrebné, aby boli pomery účastníkov konania bezodkladne upravené alebo ak je obava, že by bol výkon súdneho rozhodnutia ohrozený. Vo veciach, týkajúcich sa starostlivosti o maloleté dieťa, prichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy aj vtedy, ak je to v záujme maloletého dieťaťa, t.j. napríklad, ak by bol bezprostredne ohrozený život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa maloletého dieťaťa. Z doposiaľ osvedčeného stavu vyplýva, že v súčasnosti nie je život, zdravie, zdravý vývin, výchova či výživa, respektíve akýkoľvek iný záujem maloletého dieťaťa nijako bezprostredne ohrozený.
17. Vzhľadom na to, že matka podaným návrhom neosvedčila naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vyžadujúcej okamžitý zásah súdu, odvolací súd podľa ust. § 388 CSP zmenil napadnuté uznesenie vo vyhovujúcom výroku I. tak, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keď má za to, že tu nie je a v čase rozhodovania súdu prvého stupňa nebola hrozba ujmy na právach maloletého dieťaťa, ktorú by bolo dôvodné odstrániť formou nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia
18. Inštitútom neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa pritom má zamedziť vzniku ujmy na dôležitých záujmoch maloletých detí, jeho účelom rozhodne nie je riešenie osobných sporov medzi rodičmi dieťaťa, ktoré súvisia s rozpadom ich manželského vzťahu. V rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletého dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa, ktorý by mali obaja rodičia sledovať, by naplnilo akékoľvek usporiadane roztrieštených vzťahov v rodine uvedomujúc si, že sú to práve rodičia, ktorí nesú zodpovednosť za výchovu a vývoj maloletého dieťaťa. Akýkoľvek súd nie je schopný takéto usporiadanie vzťahov zabezpečiť a je vhodné pripomenúť, že sú to rodičia (nie súdy, či znalci), ktorí nesú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa (uvedené tiež vyplýva aj zo záverov uznesenia Ústavného súdu Českej republiky vo veci IV. ÚS 60/04).
19. Žiada sa tiež zdôrazniť, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd nemusí a pre krátkosť času ani nemôže vykonávať dokazovanie v rovnakej forme a rozsahu ako pri rozhodovaní vo veci samej (kde súd prvej inštancie vykonáva riadne a úplné dokazovanie), a preto súd rozhoduje na základe zistených skutočností, ktoré aktuálne neosvedčujú nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia, tak ako to vo svojom návrhu žiadala matka.
20. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania nerozhodoval, nakoľko nejde o konečné rozhodnutie a o trovách konania bude rozhodnuté vo veci samej v konaní vedenom pod sp. zn. 32P/1/2024 o návrhu matky na uloženie povinnosti otcovi poskytovať matke informácie o maloletom dieťati. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej ako konečného rozhodnutia len vtedy, ak neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Ide o návrh na neodkladné opatrenie podaný po skončení konania, ďalej podaný pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba (návrh), alebo o prípad, ak by súd prvej inštancie musel vec skončiť procesne bez toho, aby ju prejednal (obdobne pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/83/2017). Žiadna z uvedených procesných situácii v prejednávanom prípade nenastala, a preto o trovách konania súvisiacich s neodkladným opatrením rozhodne súd prvej inštancie až v rozhodnutí vo veci samej, v ktorom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania v súlade s § 396 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP.
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).