Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-45-2020.pdf
PDF · 110.73 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/45/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Marianny Hirkovej v právnej veci žalobcu Združenia domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, Bratislava, IČO: 31 820 174, práv. zast. JUDr. Jánom Tkáčom, advokátom so sídlom Košice, Hrnčiarska 29, proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 27.4.2020, č: OU-PO-K na základe správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu o d m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 12.12.2019 č. OU-KK-K.-XXXX/XXXXXX-XXX, ktorým ten rozhodol, že navrhovaná činnosť spracovaná v predloženom zámere „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Navrhol zrušiť obe rozhodnutia a vrátiť vec na ďalšie konanie orgánu prvého stupňa.
2. V prvom rade poukázal na to, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia a žalobca ma v konaní postavenie zainteresovanej verejnosti.
3. Nezákonnosť napadnutého rozhodnutia špecifikoval v intenciách § 191 ods. 1 písm. d), f), g) SSP. Opísal priebeh administratívneho konania.
4. V časti žaloby - žalobné body najskôr poukázal na porušenie hmotného práva, pričom v bodoch 1. až 10. citoval čl. 44 ods. 1, 2, 45, 51 ods. 1, 48 ods. 2, 7 ods. 2, 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 37, 41 ods. 1, 2 Charty základných práv Európskej únie. V bode 11. Uviedol, že mu ide vždy o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Vychádzal pri tom z článku 4 Aarhuského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únií možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí. Postup domáhania sa vyššie uvedených práv cielil z dôvodu, aby mohol ovplyvniť výsledok povoľovania najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Pri tom rešpektoval vôľu zákonodarcu, ktorý priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA ako aj následných ostatných povoľovacích konaní. Úrad v danom prípade volil procesný postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, a tým pádom konal úrad v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
5. V ďalšej časti uviedol argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva. Citoval § 24 ods. 2, § 20a, § 29 ods. 13, § 24 ods. 4 zákona EIA, § 3, § 47, § 4 Správneho poriadku. Vytkol prvostupňovému orgánu, že nezahrnul návrh podmienok rozhodnutia žalobcu do rozhodnutia zo zisťovacieho konania, čím porušil práva verejnosti na informácie o životnom prostredí tým, že neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom. Došlo k porušeniu jeho práva hájiť svoje záujmy v zmysle Správneho poriadku i Aarhuského dohovoru. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia považoval za nedostatočné vo viacerých smeroch s poukazom na rozhodnutia NS SR sp. zn. 1So/115/2010, 10Sža/15/2011, 10Sžso/79/2015, 6Sž/73/01, 5Sžo/132/2015, 5Sžo/29/2013, 5Sžo/11/2013. Poukázal na svoje odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, v ktorom zadefinoval enviromentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich riešiť, zadefinoval zložky životného prostredia i zákonné normy na ich ochranu, ktoré sa mali použiť v zaisťovacom konaní i povoľovacích konaniach. Žalovaný sa nedostatočným spôsobom vyporiadal s týmito aspektmi jeho odvolania. Ďalej sa sústredil na okolnosti vyžiadania kópií spisu v konaní listom, čomu však prvostupňový orgán nevyhovel, rovnako ani požiadavke o zaslanie spisu prevedeného do elektronickej podoby, hoci pre naplnenie materiálneho práva podľa Aarhuského dohovoru a čl. 45 Ústavy SR tak mal urobiť, navyše zmätočne a nepreskúmateľne sa s touto okolnosťou žalovaný vyporiadal aj v napadnutom rozhodnutí. V spojitosti s uvedeným citoval § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku a čl. 3 ods. 2 zák. č. 43/2006 Aarhuský dohovor. Ďalej rozvinul dve možnosti ako sa účastník môže domôcť kópie spisu, pričom z pohľadu hospodárnosti dospel k záveru, že elektronická forma je najefektívnejšia a najhospodárnejšia pre zabezpečenie jeho práv v tomto smere. Uvedenými okolnosťami odôvodňoval porušenie jeho práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a navrhovať dôkazy. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžp/3/2013. V závere zosumarizoval stručne dôvody, pre ktoré považoval rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Namietal, že skutkový stav, ktoré vzali správne orgány za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Žalobca tiež požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žaloby.
II.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
6. Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie, č. OU-KK-K.-XXXX/XXXXXX-XXX zo dňa 12.12.2019, ktorým ten rozhodol, že navrhovaná činnosť spracovaná v predloženom zámere „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Žalovaný citoval príslušné ustanovenia zákona EIA, podrobnejšie popísal navrhovanú činnosť, ktorou je stavba nového mostného objektu na ceste I/66 v km 94,690 pred obcou Veľká Lomnica, okrem iného uviedol, že predmetná stavba má nahradiť existujúci most č. XX-XXX, ktorý je v súčasnosti vo veľmi zlom stavebnom stave (VI - veľmi zlý). Ďalej konštatoval vykonanie zisťovacieho konania, prihliadal na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, uviedol orgány, ktoré podali vyjadrenia, pričom zo zainteresovaných subjektov, ktoré doručili písomné stanoviská, nevznikla požiadavka ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti podľa EIA. Spomenul list zo dňa 29.9.2019 od žalobcu - odvolateľa adresovaný prvostupňovému orgánu, v ktorom sa žalobca vyjadril k zámeru v zmysle § 24 zákona EIA, išlo o vyjadrenie na šiestich stranách s množstvom pripomienok, ktoré žalobca navrhoval zapracovať do rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. K tomuto návrhu žalobcu bol navrhovateľ posudzovanej činnosti požiadaný prvostupňovým orgánom doplniť informácie, ktoré doručil prvostupňovému orgánu 14.11.2019. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán dal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v lehote 7 pracovných dní. Žalobca v reakcii na to žiadal elektronické doručenie podkladov rozhodnutia a tiež zvolanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA. Ďalej detailne uviedol odvolacie námietky. K jednotlivým námietkam odvolania pod bodmi A, B, C uviedol argumenty, vysporiadal sa tak s námietkami nesúvisiacimi s predmetnou problematikou (návrh žalobcu na umelecké dotvorenie mostného objektu), ako aj s konkrétnymi procesnými námietkami, konzultácie podľa zákona EIA vs. ústne pojednávanie podľa Správneho poriadku s vysvetlením, prečo k nemu nedošlo, otázka prístupu k spisu vrátane elektronického zasielania spisu.
III.
Priebeh administratívneho konania
7. Dňa 16.09.2019 bol na prvostupňový správny orgán doručený zámer „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“ zo strany Slovenskej správy ciest IVSC Košice. Prvostupňový správny orgán informoval o tomto zámere verejnosť prostredníctvom dotknutej obce, ktorej zámer zaslal, rovnako ako príslušným dotknutým orgánom a inštitúciám. Postupne zhromažďoval vyjadrenia dotknutých orgánov k zaslanému zámeru.
8. Okrem iných sa k zámeru vyjadril aj žalobca v podaní zo dňa 29.09.2019. Žiadal navrhovateľa zmien zhodnotiť vplyv predmetného zámeru z hľadiska osobitných zákonov, pričom v bodoch a) až n) podal konkrétne návrhy (hodnotiť dopravné napojenie, zohľadniť normy STN, technické podmienky, hodnotiť súlad návrhu so zákonom č. 543/2002 Z.z., hodnotiť súlad navrhovanej činnosti s ochranou zelene, rešpektovať rámcovú smernicu o vode č. 2000/60/ES, spracovať dokumentáciu o vplyve činnosti na vody metodikou s odkazom na webovú lokalitu, definovať najbližšie zástavby, vyhotoviť posudky z rôznych oblastí, overiť statiku stavby, hodnotiť zámer vo vzťahu s geológiou a hydrogeológiou, spracovať aj príslušný prieskum, doložiť hydrologický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie, preukázať plnenie povinností v súlade so zákonom o odpadoch, navrhnúť opatrenia programu odpadového hospodárstva SR, preukázať splnenie opatrení, preukázať ochranu poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona o ochrane poľnohospodárskej pôdy č. 220/2004 Z. z., overiť bonitu pôd, odôvodniť ich záber. Ďalej pod bodmi t), u), v) žiadal realizovať jeho návrhy v otázke obnovenia biodiverzity dotknutého územia, ekosystému, v bodoch aa), bb) žiadal realizáciu opatrení v oblasti kompenzácie enviromentálnej ujmy, žiadal hodnotenie zámeru z hľadiska tepelnej mapy. Jeho podanie obsahuje odkazy na také časti (napr. pod písm. cc), dd), s) až z)), ktoré nie sú obsahom jeho návrhu. Obsahuje tiež upozornenie navrhovateľovi zámeru na to, že trvá na predložení uvedených podkladov, pričom si je vedomý, že úrad si zákonné povinnosti nesplní, preto pre vyhnutie sa komplikáciám odporučil zaslať podklady žalobcovi, resp. rezervovať si konzultáciu so žalobcom a zabezpečiť svoju konštruktívnu činnosť. Záverom žiadal v odôvodnení rozhodnutia vyjadriť spôsob vyporiadania sa s nárokmi zákona EIA i Aarhuského dohovoru a žiadal ústne pojednávanie na vykonanie konzultácie s povoľujúcim orgánom, resp. schvaľujúcim orgánom, dotknutou obcou, verejnosťou, pričom určil obsah konzultácie. Súčasne žiadal zasielať písomnosti v elektronickej podobe.
9. Ďalej podaním zo dňa 20.11.2019 prvostupňový orgán vyzval vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku.
10. Žalobca dňa 27.11.2019 podal žiadosť o zaslanie podkladov rozhodnutia a o konzultácie. Touto žiadosťou požiadal aj o kópiu spisu, o zverejnenie podkladov na enviroportáli.
11. Dňa 12.12.2019 prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie podľa § 53 a § 56 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z.z. (EIA) v spojení s § 3 písm. c), § 18 až 29 EIA, že navrhovaná činnosť „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný správnou žalobou napadnutým rozhodnutím.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
12. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe najskôr opísal priebeh administratívneho konania, zosumarizoval žalobcove žalobné námietky, citoval ustanovenia zákona EIA, predostrel argumenty proti žalobným námietkam, poukázal detailne na podanie žalobcu v priebehu administratívneho konania, ktorým žalobca
vzniesol rozličné požiadavky, považoval tento návrh - podanie žalobcu za neadekvátne predmetu konania, za nerelevantné, len deklarujúce záujem na ochrane životného prostredia, napriek tomu sa s ním po vecnej stránke prvostupňový orgán vysporiadal, rovnako žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na dodržanie informačných povinností zo strany orgánov v konaní prostredníctvom webového sídla enviroportal.sk. S odkazom na príslušné ustanovenia zákona EIA odôvodnil neopodstatnenosť námietok smerujúcich k nezvolaniu konzultácií, s odkazom na Správny poriadok a ustanovenia zákona č. 305/2013 Z.z. (o e-Governmente) poukázal na neopodstatnenosť námietky o odmietnutí sprístupnenia spisu žalobcovi v elektronickej forme resp. zasielaním kópií jednotlivých podkladov. Navrhol žalobu podľa § 5 ods. 12 v spojení s § 28 Správneho súdneho poriadku odmietnuť, resp. ju podľa § 190 SSP zamietnuť.
V.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
13. K žalobe sa vyjadril ďalší účastník, Slovenská správa ciest, ktorá je navrhovateľom skúmanej činnosti podľa zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (ďalej len „ŽP“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že so žalobcom má skúsenosti vo všetkých prebiehajúcich konaniach, v ktorých účastník vystupuje ako navrhovateľ posúdenia vplyvu na životné prostredie. V nich žalobca emailom zasiela „vyjadrenia v procese EIA“ k rôznym zámerom, pričom sa nelíšia, sú takmer identické bez ohľadu na rozsah, spôsob realizácie a iné aspekty navrhovanej činnosti. Bližšie popísal charakteristiky skúmaného navrhovaného objektu. Konštatoval celý obsah podania žalobcu v priebehu konania „vyjadrenie v procese EIA“. Uzavrel, že žalobcovi nezáleží na ochrane životného prostredia, že postavenie dotknutej verejnosti zneužíva, že jeho požiadavky sú neadekvátne, že zdržiavajú konanie, že k zisteniu samotného merita veci má laxný prístup. Navrhol žalobu zamietnuť.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu v rozsahu žalobných dôvodov v zmysle § 134 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP), oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu , pričom dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods.2 SSP).
15. Podľa § 2 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
17. Podľa § 5 ods. 12 SSP, správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
18. Podľa § 28 SSP, Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a správnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
19. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
20. Na základe správnej žaloby mal správny súd preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 12.12.2019 č. OU-KK-K.-XXXX/XXXXXX-XXX, ktorým ten rozhodol, že navrhovaná činnosť spracovaná v predloženom zámere „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“ sa nebude posudzovať podľa zákona EIA.
21. Z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že najskôr citoval v potrebnom rozsahu príslušné ustanovenia zákona EIA, podrobnejšie popísal navrhovanú činnosť, ktorou je stavba nového mostného objektu na ceste I/XX v km 94,690 pred obcou Veľká Lomnica, okrem iného uviedol, že predmetná stavba má nahradiť existujúci most č. XX-XXX, ktorý je v súčasnosti vo veľmi zlom stavebnom stave (VI - veľmi zlý). Ďalej konštatoval vykonanie zisťovacieho konania, prihliadal na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4 zákona EIA, uviedol orgány, ktoré podali vyjadrenia, pričom zo zainteresovaných subjektov, ktoré doručili písomné stanoviská, nevznikla požiadavka ďalšieho posudzovania navrhovanej činnosti podľa EIA. Detailne popísal podanie žalobcu zo dňa 29.09.2019 adresované prvostupňovému orgánu, v ktorom sa žalobca vyjadril k zámeru v zmysle § 24 zákona EIA. Išlo o vyjadrenie na šiestich stranách s množstvom pripomienok, ktoré žalobca navrhoval zapracovať do rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní. K tomuto návrhu žalobcu bol navrhovateľ posudzovanej činnosti požiadaný prvostupňovým správnym orgánom doplniť informácie, ktoré doručil prvostupňovému orgánu 14.11.2019. Ďalej žalovaný uviedol, že prvostupňový orgán dal účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v lehote 7 pracovných dní. Žalobca v reakcii na to žiadal elektronické doručenie podkladov rozhodnutia a tiež zvolanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA. Žalovaný odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu citoval v rozhodnutí. K všetkým jednotlivým námietkam odvolania pod bodmi A, B, C uviedol proti argumenty, vysporiadal sa tak s námietkami nesúvisiacimi s predmetnou problematikou (návrh žalobcu na umelecké dotvorenie mostného objektu), ako aj s konkrétnymi procesnými námietkami, vrátane otázky prístupu k spisu vrátane elektronického zasielania spisu.
22. Z obsahu administratívneho spisu, z prvostupňového rozhodnutia a aj správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd zistil, že s každou námietkou žalobcu (či už procesnou v prvostupňovom konaní alebo odvolacou námietkou) sa správne orgány dôsledne zaoberali; všetky námietky, návrhy a žiadosti žalobcu v priebehu administratívneho konania boli reflektované a hodnotené, dokonca aj tie, vyhodnotené správnymi orgánmi, ako vôbec nesúvisiace s vecou. Pritom odvolanie žalobcu rozdelené do častí A, B, C obsahuje síce presné názvy týchto častí, ale ďalej už len žalobca cituje ustanovenia predovšetkým zákona č. 24/2006 Z.z., Správneho poriadku a čl. 4 Aarhuského dohovoru, čl. 41 Charty základných práv EU, vždy však dochádza len k všeobecnému záveru o porušení, nedodržaní právnych predpisov, len všeobecne vytýkal absenciu správnej úvahy, bližšie zdôraznil neakceptovanie jeho vlastných návrhov orgánmi v konaní, ktoré podal v rozmanitých smeroch, ktoré však podľa názoru správneho súdu správne orgány detailne reflektovali a záverom vyhodnotili. Správny súd podotýka, že z povahy návrhu žalobcu v konaní vyplýva, že žalobca z pozície účastníka konania ukladal takmer až autoritatívnou formou úlohy navrhovateľovi činnosti (Slovenská správa ciest), resp. prvostupňovému správnemu orgánu paušálne v široko koncipovaných okruhoch vo všeobecnej rovine (zosúladiť, zohľadniť, preskúmať, porovnať a nachádzať alternatívy ...). V podobnom charaktere ponechal žalobca aj odvolacie námietky, v rámci ktorých tiež požadoval napr. umelecky dotvoriť objekty, resp. žiadal prijať zmierňujúce opatrenia, pritom veľkoryso ponúkol orgánom verejnej správy možnosť vyriešiť podané odvolanie dohodou o zmieri prostredníctvom vlastnej webovej lokality.
23. V rovnakej línii pokračoval aj v žalobe, keď zásahy do subjektívnych práv vymedzil úplne všeobecne ako zásah - porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, čo považoval za porušenie v oblasti hmotného práva, a vymedzil popritom zásah v oblasti práva na informácie o životnom prostredí, kde sústredil námietky procesného charakteru v súvislosti predovšetkým s prístupom k spisu. V oboch smeroch však žalobu podporil len všeobecným tvrdením o porušení práv verejnosti s poukazom na ustanovenia predovšetkým Ústavy SR, Aarhuského dohovoru, Charty základných práv EÚ, Správny poriadok a zákon EIA. Konkrétne a individuálne špecifikované boli vždy len jeho návrhy adresované
konajúcim orgánom, resp. navrhovateľovi posudzovanej činnosti. Žiadnym spôsobom nekonkretizoval nezákonný postup žalovaného (prvostupňového orgánu) tak, aby bolo zrejmé, čím došlo k porušeniu zákonu v súvislosti so samotnou navrhovanou činnosťou „I/XX-XXX Veľká Lomnica most“, pretože ani odvolanie žalobcu, ani správna žaloba neobsahujú fakticky žiadny konkrétny argument založený na posúdení, hodnotení tohto konkrétneho zámeru. Svoje tvrdenia a argumenty žalobca predložil bez ohľadu na tento konkrétny zámer a uspokojil sa len s aplikáciou všeobecného konceptu ochrany životného prostredia (hoci už s konkrétnymi návrhmi v rôznych oblastiach jeho ochrany) a bez explicitného vzťahu k skúmanému zámeru.
24. Vzhľadom na uvedené špecifiká žaloby, správny súd dospel k záveru, že v tomto prípade ide o zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podľa § 28 SSP. Zákaz zneužitia práva je právnym princípom na zamedzenie takej aktivity subjektu práva, ktorá je formálne v súlade s právnymi normami, ale nesleduje zákonom stanovený účel. Tento princíp ustanovený v § 28 SSP vychádza zo základných princípov správneho súdneho konania upravených v § 5 SSP, z ktorých ten upravený v ods. 12 umožňuje správnemu súdu výnimočne neposkytnúť ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva. V predmetnej veci evidentne nie je cieľom žaloby ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia, pretože z konania žalobcu i obsahu žaloby vyplýva, že sleduje ochranu vlastných procesných práv ako účastníka administratívneho konania bez toho, aby porušenie hmotných práv, subjektívnych práv v oblasti životného prostredia vymedzil jednoznačne a zrozumiteľne a v nadväznosti na to poukázal na konkrétne porušenia týchto subjektívnych práv v sledovanej oblasti zo strany orgánov verejnej správy. Právo zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby má byť podložené reálnym záujmom subjektu (ktorému osobitný zákonom priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti) prejaveným konkrétnymi námietkami a pripomienkami voči konkrétnemu oznámenému zámeru, čo má napomáhať reflektovanie a zohľadnenie týchto konkrétnych námietok a pripomienok zo strany navrhovateľa posudzovanej činnosti i orgánov verejnej správy konajúcich vo veci. O zneužitie práva pôjde v prípade formalizovaného právneho záujmu prejaveného napr. uplatňovaním enormného počtu všeobecne formulovaných námietok k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali nepochybne k posudzovanej činnosti a jej špecifikám.
25. Bez pochýb zainteresovaná verejnosť je subjektom, ktorý má právo požadovať relevantné informácie týkajúce sa životného prostredia a toto jeho právo sa premieta do práva byť účastníkom administratívneho konania, resp. aj žalobcom v konaní pred správnym súdom v prípade ako je tento. Správny súd však nemôže pripustiť využitie tohto inštitútu ako verejného fóra na prezentáciu konkrétneho subjektu a jeho všeobecných konceptov, návrhov riešení a ponúkaných alternatív hoci sa aj vo všeobecnosti týkajú otázok životného prostredia. Správny súd podotýka, že žalobca takmer identické podania realizoval vo viacerých administratívnych konaniach týkajúcich sa posudzovania vplyvov rôznej činnosti na životné prostredie, pričom následne vo viacerých prípadoch podal aj takmer identické správne žaloby (napr. na tunajšom správnom súde vedené konania pod sp. zn. 5S/36/2020, sp.zn. 5S/31/2020, na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 14S/50/2020, v ktorom správny súd okrem iného konštatoval podanie 22 správnych žalôb žalobcom v roku 2020).
26. V naznačených súvislostiach správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.7.2018, v ktorom okrem iného konštatoval : „Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
27. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postu súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto
spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.
28. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. § 28 S.s.p. dôjsť len vo výnimočných prípadoch.
29. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.sp. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa úmysel poškodiť druhú stranu.“
30. V nadväznosti na vyššie uvedené okolnosti skúmaného administratívneho konania, rozhodnutia orgánov verejnej správy a obsah správnej žaloby s poukazom na vyššie citované rozhodnutie NS SR, správny súd dospel k záveru, že žalobca prostredníctvom správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k súdu. Zo správnej žaloby nie je zrejmé, žeby namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy v súvislosti s posudzovaním vplyvov konkrétnej navrhovanej činnosti na životné prostredie, ale predostrel správnemu súdu len všeobecné tvrdenia a svoje všeobecné nároky na ochranu životného prostredia a bližšie špecifikoval len také nedostatky procesného charakteru v postupe orgánov verejnej správy, ktoré by ani neboli spôsobilé zasiahnuť do jeho práv a právom chránených záujmov. Žalobca ako predstaviteľ zainteresovanej verejnosti dokonca šikanózne využil prístup k súdu bez reálneho preukázania záujmu na ochrane životného prostredia v súvislosti s konkrétnou posudzovanou navrhovanou činnosťou, bez preukázania osobitostí prípadu vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné cestou správnej žaloby hájiť záujem verejnosti na ochrane životného prostredia.
31. Vzhľadom na uvedené správny súd podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. b) SSP správnu žalobu odmietol.
32. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).