Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_28C-13-2020.pdf
PDF · 133.85 KB
Case nature
Area
Subarea
28C/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Radovanom Beňom v právnej veci žalobcu V.Š. A., N.. XX.XX.XXXX, A. K. XXX/X, XXX XX R., zastúpený AK Pekár, s.r.o., IČO: 47 233 940, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej J.. S. Q., N.. XX.XX.XXXX, A. A. XX/ XX, XXX XX Ž. N. S., zastúpená SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., IČO: 47 254 432, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, v konaní o zaplatenie 10.984,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 10.984,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa 09.06.2020 sa žalobca pôvodne domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 7.500,- Eur a nahradenie trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.11.2018 vydal Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX vo veci žalobcu T. V., N.. XX.XX.XXXX, proti žalovaným V.Y. A., nar. XX.XX.XXXX, a J.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, o zaplatenie 20.000,- Eur s príslušenstvom, ktorým boli žalovaní zaviazaní plniť spoločne a nerozdielne. Podiel žalobcu ako solidárneho dlžníka predstavuje sumu 10.000,- Eur. Na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz vedený na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. XOdK/XXXX/XXXX. Konkurz bol dňa 09.04.2019 ukončený. Dňa 11.03.2019 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného T. V. a v neprospech žalobcu, ktoré je vedené u súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., pod sp. zn. XXEX XXX/ XX. V rámci uvedeného exekučného konania sa oprávnený a žalobca dohodli na plnení v splátkach. Žalobca do dňa podania žaloby uhradil na účet súdneho exekútora v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX spolu sumu 17.500,- Eur. Keďže žalobca a žalovaná zodpovedajú za uvedenú pohľadávku T. V. spoločne a nerozdielne a voči žalobcovi bola táto pohľadávka uplatnená v rozsahu väčšom, než zodpovedá jeho podielu, žalobcovi vznikol nárok požadovať od žalovanej následný regres podľa § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca upovedomil žalovanú oznámeniami zo dňa 26.07.2019, 15.08.2019 a 31.10.2019 o tom, že bol voči nemu uplatnený vyšší nárok ako zodpovedá jeho podielu a vyzval ju, aby uplatnila námietky voči predmetnej pohľadávke. Žalovaná námietky proti pohľadávke p. V. neuplatnila. Žalobcova pohľadávka voči žalovanej je vymáhateľná aj mimo konkurzného konania, nakoľko žalobca nebol upovedomený o konkurze žalovanej v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“). Žalobca plnil pohľadávku T. V. do podania žaloby vo výške 17.500,- Eur, teda bol voči nemu uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu
(10.000,- Eur) a preto má žalobca voči žalovanej pohľadávku titulom následného regresu vo výške 7.500,- Eur.
2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. XXUp/XXXX/XXXX zo dňa 29.06.2020. Proti platobnému rozkazu podala žalovaná v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola následne dňa 29.10.2020 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.
3.1. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že na základe zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX boli finančné prostriedky vo výške 20.000,- Eur zo strany pána T. V. poskytnuté výlučne pre potreby žalobcu, žalovaná bola uvedená na pôžičke len z dôvodu, že v čase uzatvorenia zmluvy o pôžičke bola manželkou žalobcu. Predmetné finančné prostriedky boli použité len jedným z dlžníkov, a to konkrétne žalobcom na uspokojenie jeho potrieb bez toho, aby žalovaná mala z predmetných finančných prostriedkov prospech. Finančné prostriedky poskytnuté p. V. neboli nikdy akýmkoľvek spôsobom použité žalovanou. Pokiaľ by žalovaná uhradila žalovanú sumu, na strane žalobcu by došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže by získal výlučne pre svoje účely finančné prostriedky celkovo vo výške 27.500,- Eur. Žalovaná nielenže nemala žiaden benefit z predmetnej pôžičky, ale počas manželstva so žalobcom prispievala na úhradu ďalších výlučných dlhov žalobcu, ktoré mu vznikli z dôvodu požičiavania si finančných prostriedkov od tretích osôb, taktiež investovala počas manželstva vlastné finančné prostriedky do majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu. Nepriaznivú finančnú situáciu žalovaná riešila podaním návrhu na oddlženie. V rámci vyporiadania BSM strán sporu po rozvode by práve žalovanej vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli počas manželstva z jej strany vynaložené. Uplatňovanie žalovanej sumy je teda v rozpore s dobrými mravmi. Tieto skutočnosti žalovaná namietala aj v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, v dôsledku čoho bol v uvedenom konaní vydaný platobný rozkaz, na základe ktorého bola následne pohľadávka vymáhaná voči žalobcovi v exekučnom konaní, voči žalovanej zrušený. 3.2. Vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej bola oddlžená a zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť v konkurze uspokojené. Pri podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaná ako jeho prílohu prikladala zoznam veriteľov, o ktorých v čase podania návrhu vedela. V zozname veriteľov okrem iného z opatrnosti uviedla aj pána T. V., od ktorého si žalobca požičal finančné prostriedky vo výške 20.000,- Eur a ktoré boli od žalobcu následne v spomínanom exekučnom konaní oprávnene vymáhané. V čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu žalovaná nemala vedomosť o tom, že žalobca voči nej eviduje pohľadávku a z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou správcu ho písomne upovedomiť, že bol konkurz na majetok žalovanej vyhlásený. Pohľadávka žalobcu nie je nedotknutou pohľadávkou a vyhlásením konkurzu na majetok žalovanej sa predmetná pohľadávka žalobcu stala voči žalovanej nevymáhateľnou. Keďže pohľadávka žalobcu je jednoznačne pohľadávkou, ktorú si mohol žalobca uplatniť prihláškou v konkurznom konaní na majetok žalovanej, v zmysle § 167e ods. 1 ZKR je potrebné toto súdne konanie zastaviť. 3.3 Žalovaná námietku voči p. V. uplatnila prostredníctvom spomínaného odporu v upomínacom konaní, ktoré bolo vedené pod sp. zn. XXUp/XXX/XXXX. Námietku odôvodnila skutočnosťami uvedenými aj v tomto odpore, t.j. že žalovaná finančnými prostriedkami, ktoré p. V. poskytol, nikdy nedisponovala a v tejto súvislosti namietala aj jej pasívnu vecnú legitimáciu. Rovnako v predmetnom konaní upovedomila konajúci súd o tom, že na jej majetok bol vyhlásený konkurz. Žalovaná z opatrnosti voči žalobcovi uplatňuje rovnaké námietky, ako voči p. V..
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu zo dňa 22.10.2020 poprel tvrdenie žalovanej, že finančné prostriedky poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke boli použité výlučne pre jeho potreby. Peňažné prostriedky boli použité pre potreby rodičov žalovanej. Žalobca tiež poprel tvrdenia o prispievaní na úhradu jeho dlhov, resp. na jeho potreby. Pasívna legitimácia žalovanej vyplýva z § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
5. Predmetným podaním žalobca zároveň rozšíril žalobu tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 10.250,- Eur s príslušenstvom, pričom súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 28C/13/2020-52 zo dňa 29.06.2021, právoplatným dňa 15.07.2021.
6. Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 27.07.2021 zotrvala na tom, že finančné prostriedky poskytnuté p. V. neboli nikdy použité žalovanou, rovnako ani pre potreby rodičov žalovanej. Z uvedeného dôvodu
žalovaná v celom rozsahu namieta žalobcom uplatňovaný nárok, na ktorý nemá žiaden právny dôvod. V ostatnom zopakovala svoje predošlé argumenty.
7. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 03.09.2021 uviedol, že žalobcovi a žalovanej bola zo strany veriteľa T. V. poskytnutá pôžička vo výške 20.000,- Eur, a to za trvania ich manželstva a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pôžička bola poskytnutá obom dlžníkom a títo zodpovedali veriteľovi za jej vrátenie spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pôžička bola poskytnutá na riešenie bytovej otázky rodičov žalovanej. Pohľadávka žalobcu voči žalovanej je nedotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZKR. Žalovaná v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu mala vedomosť o existencii zmluvy o pôžičke a o pohľadávke veriteľa T. V. a bolo jej známe, že jej spoludlžníkom je žalobca. Žalovaná si bola vzhľadom na uvedené vedomá budúcej pohľadávky žalobcu voči nej, ktorá vznikne, ak bude žalobca za ňu plniť. 8. Predmetným podaním žalobca zároveň rozšíril žalobu tak, že sa domáhal zaplatenia sumy 10.984,- Eur s príslušenstvom. Uviedol, že v priebehu exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. pod sp. zn. XXEX XXX/XX uhradil žalobca exekútorovi už sumu 29.000,- Eur, z ktorej bola uspokojená istina 20.000,- Eur a časť príslušenstva pohľadávky. Z uvedenej sumy 29.000,- Eur patrí exekútorovi odmena 20 % vo výške 5.800,- Eur + DPH 1.160,- Eur, paušálne výdavky 60,- Eur + DPH 12,- Eur, t.j. spolu 7.032,- Eur. Zo sumy 29.000,- Eur bola teda oprávnenému plnená zvyšná suma 21.968,- Eur, z ktorej časť vo výške 10.984,- Eur predstavuje podiel žalovanej ako solidárnej spoludlžníčky.
9. Súd túto zmenu žaloby pripustil uznesením č.k. 28C/13/2020-84, ktoré bolo vyhlásené na pojednávaní dňa 07.09.2021.
10. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 07.09.2021, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a oboznámil sa s prednesom právnych zástupcov strán, pričom zistil nasledujúce skutočnosti:
11. Zo zmluvy o pôžičke datovanej dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že bola uzavretá medzi veriteľom T. V. a dlžníkmi - manželia A. - žalobcom a žalovanou. V zmysle zmluvy veriteľ prenecháva dlžníkom peňažnú sumu 20.000,- Eur. Dlžníci podpisom na zmluve potvrdzujú prevzatie peňažnej sumy, ktorá im bola odovzdaná na bankový účet pri podpise zmluvy. Podľa čl. 2 bod 4. zmluvy, dlžníci sa zaväzujú poskytnutú pôžičku použiť na vyriešenie bytovej otázky manželov Q. (rodičov S. A.-Q.). Dlžníci sa zaväzujú poskytnutú pôžičku vrátiť do XX.XX.XXXX. Pri omeškaní dlžníkov so zaplatením splátky pôžičky o viac ako 7 dní sa stáva splatným celý dlh aj s príslušenstvom. Podľa čl. 3 bod 2. zmluvy, pre prípad porušenia povinnosti splatiť riadne a včas pôžičku sú dlžníci povinní zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,5 % za každý deň omeškania odo dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. Zmluva obsahuje podpis veriteľa a úradne overené podpisy dlžníkov - žalobcu a žalovanej zo dňa 03.07.2014. 12. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2018 vyplýva, že ním boli žalovaní (ktorými sú žalobca a žalovaná v prejednávanej veci) zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi T. V. sumu 20.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.07.2017 do zaplatenia a so zmluvnou pokutou vo výške 0,5 % denne zo sumy 20.000,- Eur od 01.07.2017 do 20.07.2017, ako aj nahradiť trovy konania žalobcu vo výške 1.570,44 Eur. Z úradnej činnosti je súdu známe, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť voči žalovanému 1/ V. A. (ktorý je žalobcom v prejednávanej veci) dňa XX.XX.XXXX. Žalovaná 2/ J.. S. Q. (žalovaná v prejednávanej veci) podala proti platobnému rozkazu odpor, na základe čoho bola vec postúpená na ďalšie konanie voči nej Okresnému súdu Žiar nad Hronom, ktorý uznesením sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa 21.03.2019, právoplatným dňa 28.12.2019, konanie zastavil s poukazom na § 167e ods. 1 ZKR, nakoľko na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz. 13. Z Obchodného vestníka súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/ XXXX/XXXX zo dňa 02.01.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka S. Q., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je žalovanou v tomto konaní. V Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zverejnené oznámenie o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. 14. Z upovedomenia o začatí exekúcie sp. zn. XXEX XXX/XX zo dňa 10.04.2019, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Ing. Jánom Gasperom, PhD. vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX začalo exekučné konanie v prospech oprávneného T. V., v neprospech povinného V. A., N.. XX.XX.XXXX, na základe vykonateľného exekučného titulu - platobného rozkazu OS Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX zo dňa 27.11.2018. Predmetom exekúcie je vymoženie istiny 20.000,- Eur, úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000,- Eur od 01.07.2017 do zaplatenia, zmluvná pokuta vo výške 0,5 % denne
zo sumy 20.000,- Eur od 01.07.2017 do 20.07.2017, t.j. vo výške 2.000,- Eur, trovy súdneho konania a trovy exekúcie. 15. Z výpisov z účtu a dokladov o bankových transakciách vyplýva, že žalobca uhradil na účet súdneho exekútora, ktorý vyplýva aj z upovedomenia o začatí exekúcie, dňa 31.05.2019 sumu 2.500,- Eur, dňa 01.06.2019 sumu 2.500,- Eur, dňa 20.06.2019 sumu 5.000,- Eur, dňa 24.07.2019 sumu 1.000,- Eur, dňa 26.08.2019 sumu 1.000,- Eur, dňa 26.09.2019 sumu 1.000,- Eur, dňa 30.10.2019 sumu 500,- Eur, dňa 26.11.2019 sumu 1.000,- Eur, dňa 23.12.2019 sumu 1.000,- Eur, dňa 28.01.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 27.02.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 27.07.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 27.08.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 28.09.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 29.10.2020 sumu 1.000,- Eur, dňa 21.05.2021 sumu 6.500,- Eur a dňa 29.06.2021 sumu 1.000,- Eur, t.j. celkovo sumu 29.000,- Eur. 16. Z listov právneho zástupcu žalobcu zo dňa 26.07.2019, 15.08.2019 a 31.10.2019 súd zistil, že boli zasielané žalovanej na rôzne adresy, pričom právny zástupca žalobcu ju upovedomil, že veriteľ T. V. vymáha od žalobcu v celom rozsahu dlh 20.000,- Eur s príslušenstvom zo zmluvy o pôžičke zo dňa XX.XX.XXXX, pričom žalovanú vyzval ako solidárneho dlžníka, aby uplatnila námietky voči uvedenej pohľadávke. List zo dňa 31.10.2019 bol žalovanej doručený do vlastných rúk dna 22.11.2019.
17. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zo strany veriteľa p. T. V. bola žalobcovi a žalovanej počas trvania ich manželstva a trvania ich BSM poskytnutá pôžička vo výške 20.000,- Eur. Táto bola poskytnutá obom stranám sporu ako manželom a za jej vrátenie zodpovedajú solidárne, teda spoločne a nerozdielne. Tvrdenie žalovanej, že pôžička mala byť použitá v celom rozsahu žalobcom, nebolo žiadnym spôsobom preukázané, pričom zo samotnej zmluvy o pôžičke vyplýva, že jej účelom bolo vyriešenie bytovej otázky rodičov žalovanej. Navyše pre založenie pasívnej solidarity je irelevantný účel použitia tejto pôžičky. Žalovaná p. V. uviedla v zozname veriteľov, keď podávala návrh na vyhlásenie konkurzu, z čoho vyplýva, že si musela byť vedomá existencie tejto pôžičky a tiež si musela byť vedomá toho, že ju vzali spoločne so žalobcom a tým pádom toto potvrdzuje jej vedomosť o pasívnej solidarite strán sporu z tejto pôžičky. Keďže žalobca plnil za žalovanú nad rozsah svojho podielu, vznikol mu regresný nárok voči žalovanej v zmysle § 511 Občianskeho zákonníka. Pohľadávka žalobcu ako fyzickej osoby sa považuje za nedotknutú konkurzom a je teda vymáhateľná voči žalovanej. Žalovaná v čase podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu mala vedomosť o pasívnej solidarite strán sporu, tzn. musela si byť vedomá toho, že v prípade, že žalobca bude plniť nad rozsah svojho podielu, vznikne mu voči nej regresná pohľadávka. Návrh na vyhlásenie konkurzu bol zo strany žalovanej podaný až po tom, ako bol vydaný platobný rozkaz OS Banská Bystrica sp. zn. XXUp/XXX/XXXX. Aj z tohto vyplýva, že žalovaná mala vedomosť o tejto pohľadávke veriteľa. Čo sa týka samotnej výšky uplatňovaného peňažného nároku, táto zo strany žalovanej nebola spochybnená a je potrebné ju považovať za nespornú.
18. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že je pravdou, že zo strany žalovanej ako aj žalobcu bola podpísaná zmluva o pôžičke, ktorú poskytol p. V., avšak primárnym dlžníkom tejto pôžičky bol žalobca. Žalovaná v nej bola uvedená len z dôvodu, že v tom čase boli manželia. Celá predmetná pôžička bola použitá žalobcom, t.j. vtedajším manželom žalovanej na jeho účely. Žalovaná túto skutočnosť nemá ako preukázať, pričom sa jedná o negatívny dôkaz - žalovaná nemá ako preukázať, že z jej strany žiadna časť tejto pôžičky nebola použitá a naopak dôkazné bremeno by malo zaťažovať žalobcu. Domáhanie sa predmetného nároku je potrebné považovať za rozporné s dobrými mravmi práve s poukazom na to, že výlučný ekonomický prospech z predmetnej pôžičky mal žalobca. Žalovaná bola riadne oddlžená súdom, pričom v zozname veriteľov z opatrnosti uviedla ako veriteľa aj p. V..
19. Podľa § 657 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa § 145 ods. 2 OZ, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne. Podľa § 511 ods. 1 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne. Podľa § 511 ods. 2 OZ, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu
upovedomiť o tom ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak zbavili. Podľa § 511 ods. 3 OZ, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 166 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) a b) ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky: pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“); budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Podľa § 166a ods. 2 ZKR, pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze uplatňujú prihláškou. Podľa § 166b ods. 1 písm. b) ZKR, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávku z úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu. Podľa § 166c ods. 1 písm. a) ZKR, oddlžením sú nedotknuté tieto pohľadávky: pohľadávka veriteľa
- fyzickej osoby, ktorú nenadobudol postúpením, prevodom alebo prechodom s výnimkou dedenia, ak takáto pohľadávka nebola prihlásená v konkurze z dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz; ustanovenie § 166b ods. 1 písm. a) a b) tým nie je dotknuté. Podľa § 166e ods. 1 a 2 ZKR, o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a) v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide. Oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (§ 166a), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Podľa § 166e ods. 4 veta prvá ZKR, na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Podľa § 167l ods. 1 veta prvá a druhá ZKR, veriteľ (§ 166a a 166c) má právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Ustanovenia § 29 ods. 1, 2, 4 až 6, 8 až 10, § 30 a 31 sa použijú primerane. Podľa § 167l ods. 4 ZKR, správca písomne upovedomí každého veriteľa, ktorý je fyzickou osobou uvedenou v zozname veriteľov, ako aj dotknutého správcu bytového domu alebo spoločenstvo vlastníkov bytov, že bol vyhlásený konkurz. Správca upovedomenie doručuje na adresy uvedené v zozname veriteľov, ktorý zostavil dlžník.
20. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná.
21. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi a T. V. ako veriteľom bola dňa XX.XX.XXXX (s poukazom na dátum podpisu zmluvy dlžníkmi) uzavretá zmluva o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka. Na základe tejto zmluvy bola zo strany veriteľa poskytnutá pôžička vo výške 20.000,- Eur. V konaní nebolo sporné, že na strane dlžníkov existovala solidarita (§ 511 ods. 1 OZ), teda žalobca a žalovaná ako spoludlžníci mali splniť záväzok vrátiť pôžičku spoločne a nerozdielne, pričom súd poukazuje aj na ďalšiu nespornú skutočnosť, že v čase uzavretia zmluvy boli strany sporu (spoludlžníci) manželmi a trvalo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Žalobca tvrdil, že voči nemu bol zo strany veriteľa uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu na spoločnom dlhu a preto mu voči žalovanej vznikol následný regres v zmysle § 511 ods. 3 OZ, teda môže voči nej požadovať náhradu toho, čo plnil veriteľovi za žalovanú. Žalovaná v priebehu konania tvrdila, že celá poskytnutá pôžička bola použitá v prospech žalobcu na uspokojenie jeho potrieb a že ona
z poskytnutej pôžičky nemala žiadny prospech. Je potrebné uviesť, že jedna z podstatných právnych otázok v súvislosti s uplatneným regresným nárokom sa týka podielu jednotlivých spoludlžníkov na spoločnom dlhu. Ako vyplýva z § 511 ods. 2 OZ, pokiaľ právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje niečo iné, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Žalovaná by teda v tomto smere musela tvrdiť a preukázať, že vo vzťahu medzi stranami sporu ako spoludlžníkmi existovala dohoda o tom, že podiel na spoločnom dlhu v celosti patrí žalobcovi a žalovaná sa na jeho plnení nemala žiadnym spôsobom podieľať. Takáto vzájomná dohoda spoludlžníkov je síce irelevantná z pohľadu veriteľa, ktorý má právo domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky od ktoréhokoľvek zo solidárne zaviazaných spoludlžníkov alebo od všetkých súčasne, je však podstatná pre vzájomné vysporiadanie medzi dlžníkmi. Vo vzťahu k prípadnej existencii takejto dohody medzi spoludlžníkmi je pritom irelevantný účel použitia pôžičky (ten by mohol byť relevantný vo vzťahu k prípadnému posúdeniu výkonu práv ako rozporných s dobrými mravmi, k čomu sa súd vyjadrí ďalej). Podstatná je dohoda o spôsobe splácania. V okolnostiach prejednávanej veci by teda v nadväznosti na skutkové tvrdenia žalovanej musela medzi stranami sporu existovať dohoda o tom, že celú predmetnú pôžičku s príslušenstvom vráti veriteľovi žalobca a žalovaná sa na jej splácaní nebude nijako podieľať. V takom prípade by bolo možné dospieť k záveru, že podiely strán na spoločnom dlhu neboli vo vzájomnom pomere rovnaké a žalobcovi by teda nepatril uplatnený regresný nárok. Žalovaná však existenciu takejto dohody medzi ňou a žalobcom nielenže nepreukázala, ale ani netvrdila. Z predmetnej písomnej zmluvy o pôžičke pritom vyplýva, že ako dlžníci vystupovali obe strany tohto sporu ako manželia, pôžička im bola poskytnutá obom a obaja sa ju zaväzujú vrátiť do XX.XX.XXXX. Navyše pokiaľ v čase uzavretia zmluvy boli strany sporu manželia, teda nadobúdali majetok do režimu bezpodielového spoluvlastníctva, je možné dôvodne predpokladať, že aj predmetná pôžička mala byť vrátená z prostriedkov patriacich do ich BSM, čo samo osebe s poukazom na bezpodielovosť tohto spoluvlastníctva vylučuje možnosť vzájomnej dohody medzi manželmi o ich rôznych podieloch na spoločnom dlhu. Aby bolo možné uvažovať o nerovnakých podieloch na spoločnom dlhu, vyžadovalo by to dohodu o tom, že pôžička bude vrátená z prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva jedného z manželov. Ako bolo uvedené, existenciu takejto dohody žalovaná nepreukázala ani netvrdila. Súd teda nemal preukázanú žiadnu okolnosť v zmysle § 511 ods. 2 OZ, z ktorej by vyplynul nerovnaký podiel strán sporu na ich spoločnom dlhu z predmetnej zmluvy o pôžičke. Keďže manželstvo strán sporu zaniklo rozvodom, čím zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo a voči žalobcovi bol zo strany veriteľa uplatnený vyšší nárok, než zodpovedá jeho podielu na spoločnom dlhu, ktorý hradil už zo svojich výlučných prostriedkov, zásadne mu voči žalovanej vznikol následný regres v zmysle § 511 ods. 3 OZ, teda môže voči nej požadovať náhradu toho, čo plnil veriteľovi za žalovanú.
22. Žalovaná argumentovala tým, že počas trvania manželstva so žalobcom prispievala na úhradu výlučných dlhov žalobcu, resp. investovala vlastné finančné prostriedky do majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu, a teda v rámci vyporiadania BSM strán sporu po rozvode by práve žalovanej vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré boli počas manželstva z jej strany vynaložené. Predmetná obrana by teoreticky mohla mať relevanciu ako kompenzačná námietka voči uplatnenému peňažnému nároku žalobcu. Súd však dáva do pozornosti, že civilný sporový proces je ovládaný prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je predovšetkým záležitosťou procesných strán, aby sa postarali o skutkové podklady pre súdne rozhodnutie vrátane dôkazných prostriedkov, teda sú povinné uniesť bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Žalovaná vo vzťahu k svojim bližšie nekonkretizovaným tvrdeniam o existencii jej nárokov voči žalobcovi nepredložila žiadne dôkazy ani nenavrhla vykonanie žiadneho dokazovania. Obdobné konštatovanie platí vo vzťahu k jej argumentácii o rozpore uplatneného nároku žalobcu s dobrými mravmi, skutkovo opretej o tvrdenie, že celá predmetná pôžička mala byť využitá na potreby žalobcu. V prvom rade je toto tvrdenie v priamom rozpore s obsahom predmetnej zmluvy o pôžičke, kde ako účel pôžičky bolo uvedené riešenie bytovej otázky rodičov žalovanej. Súd sa nestotožňuje s tým, že by žalovaná objektívne nemala možnosť preukázať svoje tvrdenie o účele použitia pôžičky. Nič jej nebránilo navrhnúť vykonanie príslušného dokazovania, napr. rôznymi listinnými dôkazmi, výsluchmi svedkov a pod. Súd teda nemal dôvod posúdiť výkon práv žalobcu v podobe uplatnenia predmetného regresného nároku ako rozporný s dobrými mravmi a nepriznať mu preto právnu ochranu.
23. Žalovaná namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie jednotlivých strán sporu z hľadiska ich hmotnoprávneho vzťahu. Vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou každého súdneho konania, a to aj vtedy, pokiaľ
žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok vecnej legitimácie, pričom v prípade zistenia jej nedostatku to má vždy za následok zamietnutie žaloby. Žalobca aktívnu aj pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu v prejednávanej veci odvodzuje z uzavretej zmluvy o pôžičke, kde strany vystupovali ako spoludlžníci, s čím súvisí následný regres žalobcu voči žalovanej v zmysle § 511 ods. 3 OZ pokiaľ plnil nad rámec svojho podielu na spoločnom dlhu. Súd mal preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke ako spoludlžníci a pokiaľ si žalobca uplatňuje predmetný regresný nárok voči žalovanej, jednoznačne je daná aktívna aj pasívna vecná legitimácia. Táto okolnosť samozrejme sama o sebe je len jedným z predpokladov na úspech v spore.
24. Súd v prejednávanej veci musel vziať do úvahy, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. XOdK/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zo dňa XX.XX.XXXX, bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz podľa štvrtej časti zákona č. 7/2005 Z.z., teda tzv. oddlžovací konkurz. V súlade so zákonom bolo v uznesení o vyhlásení konkurzu rozhodnuté aj o oddlžení žalovanej. Dôsledkom tejto skutočnosti je, že v zákone vymedzené pohľadávky veriteľov žalovanej sa jej oddlžením stali voči žalovanej nevymáhateľnými a jedinou možnosťou ich vymáhania sa stalo ich uplatnenie v konkurze prihláškou doručenou správcovi a prípadné následné uspokojenie z výťažku získaného zo speňaženia majetku dlžníka. Medzi takého pohľadávky, ktoré možno uspokojiť len v konkurze, patria jednak pohľadávky, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu (§ 166a ods. 1 písm. a) ZKR), teda v prejednávanej veci napr. pohľadávka T. V. na vrátenie pôžičky. V zmysle § 166a ods. 1 písm. b) ZKR však len v konkurze môžu byť uspokojené aj budúce pohľadávky spoludlžníkov, ktorým vznikne pohľadávka voči dlžníkovi-úpadcovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Prihlasovanie pohľadávok upravuje § 167l ods. 1 ZKR, v zmysle ktorého všetci veritelia podľa § 166a a § 166c, t.j. aj veritelia budúcich pohľadávok v zmysle § 166a ods. 1 písm. b) ZKR, majú právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Zákon nerozlišuje medzi jednotlivými skupinami, resp. druhmi veriteľov a vo vzťahu ku všetkým čo sa týka prihlasovania pohľadávok platia rovnaké pravidlá. Zákon teda počíta s tým, že aj veritelia budúcich pohľadávok (napr. spoludlžníci) si v konkurze prihláškou uplatnia svoju budúcu pohľadávku, čo je aj prípad žalobcu. V prípade jej prihlásenia by následne mohla byť uspokojená z majetku podliehajúceho konkurzu v rozsahu, v ktorom by reálne vznikla (plnením veriteľovi za dlžníka-úpadcu) do zostavenia rozvrhu výťažku. Len pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ bolo v Obchodnom vestníku XX.XX.XXXX zverejnené oznámenie správcu o zrušení konkurzu vyhláseného na majetok žalovanej z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, je potrebné uviesť, že pri zrušení konkurzu z dôvodu podľa § 167v ods. 1 ZKR nedochádza súčasne aj k zrušeniu oddlženia. Pokiaľ je konkurz zrušený z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu, neruší sa tým súčasne oddlženie dlžníka a jeho účinky vo vzťahu k pohľadávkam veriteľov. K zrušeniu oddlženia dochádza iba v prípade, že by bol konkurz zrušený rozhodnutím súdu podľa § 167v ods. 3 ZKR z dôvodu, že tu nie sú predpoklady pre vedenie konkurzu, príp. pre nepoctivý zámer.
25. V prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je oddlžením nedotknutou pohľadávkou v zmysle § 166c ods. 1 písm. a) ZKR, a teda účinky oddlženia žalovanej (predovšetkým nevymáhateľnosť pohľadávok) sa na ňu nevzťahujú. U žalobcu sa jedná o veriteľa
- fyzickú osobu, ktorý svoju pohľadávku voči žalovanej nenadobudol postúpením, prevodom ani prechodom. Zákon v § 167l ods. 4 stanovuje povinnosť správcu písomne upovedomiť každého veriteľa - fyzickú osobu uvedenú v zozname veriteľov, že bol vyhlásený konkurz. Zákon teda podobne ako v otázke prihlasovania pohľadávok nerozlišuje medzi žiadnymi skupinami, resp. druhmi veriteľov. Žalovaná mala vedomosť o tom, že je spolu so žalobcom solidárne zaviazaná zo zmluvy o pôžičke a teda že prichádza do úvahy vznik budúcej pohľadávky žalobcu tým, že bude plniť veriteľovi za žalovanú. Túto vedomosť žalovanej o potenciálnej budúcej regresnej pohľadávke žalobcu preukazuje aj skutočnosť, že ako sama uviedla, samotného veriteľa T. V. zaradila do zoznamu svojich veriteľov práve s poukazom na predmetnú zmluvu o pôžičke. Od dlžníka (úpadcu) možno spravodlivo žiadať (keďže o tom má vedomosť) a je teda povinný v zozname veriteľov, ktorý je súčasťou návrhu na vyhlásenie konkurzu (§ 167 ods. 2 písm. d) ZKR) uviesť aj budúcich veriteľov (ručiteľov, spoludlžníkov alebo iné osoby), ktorým môže vzniknúť pohľadávka voči dlžníkovi (úpadcovi), ak za neho budú plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom (pred vyhlásením konkurzu), keďže takéto budúce pohľadávky v zmysle zákona možno uspokojiť len v konkurze a je potrebné ich uplatniť prihláškou (§ 166a ods. 1 písm. b), ods. 2 ZKR). Pokiaľ dlžník (úpadca) túto povinnosť zanedbá a neuvedie takýchto veriteľov v zozname veriteľov, pričom v dôsledku toho nie sú takíto veritelia - fyzické osoby správcom písomne upovedomení o tom, že bol vyhlásený konkurz (§ 167l ods. 4 ZKR), za splnenia ostatných podmienok v § 166c ods. 1 písm. a) ZKR
je potrebné takéto pohľadávky považovať za oddlžením nedotknuté. Je pritom právne irelevantné, kedy takéto pohľadávky veriteľov - fyzických osôb reálne vzniknú v dôsledku faktického plnenia záväzku za dlžníka (úpadcu), k čomu môže dôjsť aj v čase po vyhlásení, alebo dokonca po skončení konkurzu.
26. Súd mal preukázané, že žalobca uhradil v exekučnom konaní vedenom v prospech veriteľa T. V. na uspokojenie jeho pohľadávky z predmetnej zmluvy o pôžičke sumu 29.000,- Eur. Hoci sa na plnenia povinného vymožené v rámci exekúcie použijú zákonom stanovené pravidlá rozdelenia výťažku, je zrejmé, že pokiaľ bola uhradená celá istina pôžičky 20.000,- Eur, s prihliadnutím na jednotlivé čiastkové platby žalobcu plynul aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo zostatku dlžnej istiny pôvodne od XX.XX.XXXX, ktorý tiež žalobca hradil aj za žalovanú. Len za obdobie od XX.XX.XXXX do prvej čiastočnej úhrady dlhu (31.05.2019) dosiahli úroky z omeškania výšku 1.917,80 Eur. Pokiaľ by aj nasledujúce čiastočné úhrady dlhu (01.06.2019, 20.06.2019 a 24.07.2019) boli v celom rozsahu započítané na dlžnú istinu, dosiahli by úroky z omeškania už ku dňu 24.07.2019 výšku 2.005,08 Eur. Pokiaľ teda žalobca pri celkovej dosiaľ uhradenej sume 29.000,- Eur vychádzal z čiastky 21.968,- Eur ako plnenej na spoločný dlh strán sporu, je zrejmé, že minimálne v tejto výške možno jeho plnenie skutočne považovať za plnenie tohto spoločného dlhu. Ako bolo uvedené vyššie, súd nemal preukázané, že by vzájomný podiel strán sporu na spoločnom dlhu nebol rovnaký, preto polovicu spoločného dlhu mala znášať žalovaná. Napriek vyhláseniu konkurzu na majetok žalovanej sa v tomto prípade jedná o oddlžením nedotknutú regresnú pohľadávku žalobcu, keďže nebola v konkurze prihlásená z dôvodu, že žalobca nebol správcom konkurznej podstaty žalovanej písomne upovedomený, že bol vyhlásený konkurz. Súd preto pohľadávku v uplatnenej výške 10.984,- Eur považoval za uplatnenú dôvodne a zaviazal žalovanú na jej zaplatenie. Samotnú výšku úhrad žalobcu a uplatnenej pohľadávky žalovaná v priebehu konania nenamietala.
27. Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania príslušenstva svojej pohľadávky v podobe úrokov z omeškania za obdobie po XX.XX.XXXX. Z ust. § 166c ods. 1 písm. a) ZKR síce vyplýva, že sa jedná o oddlžením nedotknutú pohľadávku, avšak napriek tomu nie je dotknuté ust. § 166b ods. 1 písm. b). Z neho vyplýva, že príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu (v danom prípade bol vyhlásený s účinnosťou k 09.01.2019) sa považuje v prípade oddlženia za nevymáhateľné voči dlžníkovi. Na túto nevymáhateľnosť súd prihliada aj bez námietky dlžníka.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca bol vo veci úspešný v prevažujúcej časti uplatneného nároku, keď súd žalobu zamietol len v nepatrnej časti uplatnených úrokov omeškania. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362 ods. 1 veta prvá CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.