Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/3/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore žalobcu: V. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX/X, XXX XX R., zastúpený AK Pekár, s.r.o., so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 233 940, proti žalovanej: J.. S. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX/XX, XXX XX D. nad S., zastúpená SMOLÁK HLAVATÁ advokátska kancelária s. r. o., so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 47 254 432, v konaní o zaplatenie 10 984,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -87 zo dňa 07. septembra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v I. výroku o čiastočnom vyhovení žalobe p o t v r d z u j e.

Rozsudok súdu prvej inštancie v III. výroku o trovách konania m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10 984,- Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (I. výrok); v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (II. výrok) a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 % (III. výrok). 1.1 Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že medzi žalobcom a žalovanou ako dlžníkmi a T. V. ako veriteľom bola dňa 03.07.2014 uzatvorená písomná zmluva o pôžičke podľa (ďalej aj „“), na základe ktorej bola obom dlžníkom zo strany veriteľa poskytnutá pôžička vo výške 20 000,- Eur, ktorú sa zaviazali vrátiť do 30.06.2017. Žalobca sa podanou žalobou (po pripustení dvoch zmien žaloby súdom prvej inštancie) domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 10 984,- Eur s príslušenstvom z titulu regresného nároku v zmysle O.z., nakoľko voči žalobcovi bol zo strany veriteľa uplatnený vyšší nárok než zodpovedá jeho podielu na spoločnom dlhu. Podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že na strane dlžníkov (žalobcu a žalovanej) existovala solidarita v zmysle O.z., pričom pokiaľ právny predpis, rozhodnutie súdu alebo dohoda účastníkov nestanovuje niečo iné, sú podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké ( O.z.). Žalovaná existenciu takejto dohody medzi ňou a žalobcom netvrdila. Navyše pokiaľ v čase uzavretia zmluvy boli strany sporu manželia, možno dôvodne predpokladať, že pôžička mala byť vrátená z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, čo vylučuje vzájomnú dohodu medzi manželmi o rôznych

podieloch na spoločnom dlhu. Nakoľko rozvodom manželov zaniklo aj ich bezpodielové spoluvlastníctvo a voči žalobcovi bol zo strany veriteľa uplatnený vyšší nárok než zodpovedá jeho podielu na spoločnom dlhu, ktorý už hradil zo svojich výlučných prostriedkov, môže od žalovanej požadovať náhradu toho, čo za ňu plnil veriteľovi (§ 511 ods. 3 O.z.). 1.2 Pokiaľ žalovaná argumentovala tým, že počas trvania manželstva so žalobcom prispievala na úhradu výlučných dlhov žalobcu, resp. investovala vlastné finančné prostriedky do majetku patriaceho do výlučného vlastníctva žalobcu a v rámci vyporiadania BSM strán sporu po rozvode by práve žalovanej vznikol nárok na vrátenie finančných prostriedkov, súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaná vo vzťahu k týmto svojim tvrdeniam nepredložila žiadne dôkazy, ani nenavrhla vykonanie dokazovania. Rovnako ani argumentáciu žalovanej o rozpore uplatneného nároku žalobcu s dobrými mravmi z dôvodu, že celá pôžička mala byť využitá na potreby žalobcu, nepovažoval súd prvej inštancie za dôvodnú, keďže uvedené tvrdenie žalovanej je v priamom rozpore s obsahom zmluvy o pôžičke, kde bolo ako účel pôžičky uvedené riešenie bytovej otázky rodičov žalovanej. Žalovaná v konaní namietala aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu, avšak súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke ako spoludlžníci a mal za to, že pokiaľ si žalobca uplatňuje predmetný regresný nárok voči žalovanej v zmysle § 511 ods. 3 O.z., jednoznačne je daná pasívna vecná legitimácia žalovanej v spore. 1.3 Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 02.01.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 08.01.2019, bol na majetok žalovanej vyhlásený konkurz a bolo rozhodnuté o jej oddlžení s tým, že veritelia žalovanej si mohli svoje pohľadávky uplatniť v konkurze prihláškou doručenou správcovi. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých predpisov (ďalej aj „“), v zmysle ktorého len v konkurze môžu byť uspokojené aj budúce pohľadávky spoludlžníkov, ktorým vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak budú za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom. Prihlasovanie pohľadávok upravuje tak, že všetci veritelia podľa a majú právo prihlásiť sa do konkurzu do času, kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Zákon teda počíta s tým, že aj veritelia budúcich pohľadávok (napr. spoludlžníci) si v konkurze prihláškou uplatnia svoju budúcu pohľadávku. V prejednávanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že uplatnená pohľadávka žalobcu je nedotknutou pohľadávkou v zmysle , na ktorú sa účinky oddlženia nevzťahujú. Žalobca je veriteľom - fyzickou osobou, ktorý svoju pohľadávku voči žalovanej nenadobudol postúpením, prevodom ani prechodom. Žalovaná mala vedomosť o tom, že je spolu so žalobcom solidárne zaviazaná zo zmluvy o pôžičke a teda, že prichádza do úvahy vznik budúcej pohľadávky žalobcu, ak bude plniť veriteľovi za žalovanú. Uvedené preukazuje aj skutočnosť, že veriteľa T. V. zaradila do zoznamu svojich veriteľov práve s poukazom na predmetnú zmluvu o pôžičke. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že od dlžníka (úpadcu) možno spravodlivo žiadať uviesť v zozname veriteľov ako súčasti návrhu na vyhlásenie konkurzu aj budúcich veriteľov, ktorým môže vzniknúť pohľadávka voči dlžníkovi, ak za neho budú plniť záväzok, ktorý vznikol pred pred vyhlásením konkurzu, keďže takéto budúce pohľadávky v zmysle zákona možno uspokojiť len v konkurze a je potrebné ich uplatniť prihláškou (, ). Pokiaľ dlžník túto povinnosť zanedbá a veriteľ nie je správcom písomne upovedomený o tom, že bol vyhlásený konkurz, za splnenia ostatných podmienok v je potrebné takúto pohľadávku považovať za oddlžením nedotknutú. 1.4 Súd prvej inštancie mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca uhradil v exekučnom konaní v prospech veriteľa T. V. sumu 29 000,- Eur, pričom s prihliadnutím na čiastkové platby žalobcu plynul aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo zostatku dlžnej istiny pôvodne od 01.07.2017, ktorý tiež žalobca hradil aj za žalovanú. Za obdobie od 01.07.2017 do prvej čiastočnej úhrady dlhu (31.05.2019) dosiahli úroky z omeškania výšku 1 917,80 Eur a pokiaľ by aj nasledujúce čiastočné úhrady dlhu (01.06.2019, 20.06.2019 a 24.07.2019) boli v celom rozsahu započítané na dlžnú istinu, dosiahli by úroky z omeškania už ku dňu 24.07.2019 výšku 2 005,08 Eur. Pokiaľ žalobca pri celkovej dosiaľ uhradenej sume 29 000,- Eur vychádzal z čiastky 21 968,- Eur ako plnenej na spoločný dlh strán sporu, je zrejmé, že minimálne v tejto výške možno jeho plnenie považovať za plnenie spoločného dlhu. Súd prvej inštancie preto nárok žalobcu vo výške 10 984,- Eur považoval za dôvodne uplatnený a žalovanú, ktorá samotnú výšku úhrad žalobcu a uplatnenej pohľadávky v priebehu konania nenamietala, zaviazal na zaplatenie tejto sumy. Súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úrokov z omeškania za obdobie po 17.09.2020, nakoľko v zmysle sa príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok po vyhlásení konkurzu, považuje v prípade oddlženia za nevymáhateľné voči dlžníkovi, na čo súd prihliada aj bez námietky dlžníka. 1.5 O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle (ďalej aj „“) tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

voči žalovanej v rozsahu 100 %, nakoľko žalobca bol vo veci úspešný v prevažujúcej časti uplatneného nároku, keď súd žalobu zamietol len v nepatrnej časti uplatnených úrokov omeškania.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná. Z obsahu odvolania vyplýva, že rozhodnutie napadá v I. výroku o vyhovení žalobe z časti a v III. výroku o trovách konania. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označila za nesprávne z dôvodov uvedených v a , t.j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 2.1 Žalovaná v odvolaní uviedla, že finančné prostriedky vo výške 20 000,- Eur v zmysle zmluvy o pôžičke boli zo strany T. V. poskytnuté výlučne pre potreby žalobcu a žalovaná bola uvedená v zmluve len preto, že bola v čase jej uzatvorenia manželkou žalobcu. Žalovaná nemala z predmetných finančných prostriedkov žiaden majetkový alebo iný prospech a ak by žalobcovi ním uplatňovanú sumu uhradila, išlo by o bezdôvodné obohatenie na jeho strane. Žalovaná počas manželstva prispievala aj na úhradu ďalších dlhov žalobcu a investovala vlastné finančné prostriedky do výlučného vlastníctva žalobcu. Po rozvode tak žalovaná ostala bez akýchkoľvek financií a majetku, čo musela riešiť podaním návrhu na oddlženie v zmysle . Vyhlásením konkurzu bola žalovaná oddlžená a zbavená všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze. Žalovaná v podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu okrem iného ako prílohu k návrhu prikladala zoznam veriteľov, o ktorých v čase podania návrhu vedela, v ktorom z opatrnosti uviedla aj T. V., od ktorého si žalobca požičiaval finančné prostriedky, a ktoré boli následne od žalobcu v exekučnom konaní vymáhané. Žalovaná v čase podania návrhu nemala vedomosť, že žalobca voči nej eviduje pohľadávku a z uvedeného dôvodu nebolo povinnosťou správcu ho písomne upovedomiť, že bol na majetok žalovanej konkurz vyhlásený. Žalovaná postupovala v súlade s inštrukciami Centra právnej pomoci a riadne splnila všetky podmienky, aby bola príslušným súdom oddlžená, vrátane pohľadávky uplatnenej žalobcom. S poukazom na uvedené nie je možné považovať pohľadávku žalobcu za nedotknutú pohľadávku, nakoľko sa vyhlásením konkurzu stala predmetná pohľadávka žalobcu nevymáhateľnou. 2.2 Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že jej prizná náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je presvedčivé a dostatočne odôvodnené, pričom žalovaná uplatnené odvolacie dôvody žiadnym spôsobom nekonkretizuje. 3.1 Podľa žalobcu bolo v konaní preukázané, že stranám sporu bola za trvania manželstva poskytnutá zo strany veriteľa T. V. pôžička vo výške 20 000,- Eur. Zmluvu o pôžičke uzavrel ako žalobca aj žalovaná, čo potvrdili svojim podpisom na zmluve a za jej vrátenie zodpovedali spoločne a nerozdielne, t.j. solidárne. Žalovaná svoje tvrdenie, že pôžička mala byť poskytnutá pre potreby žalobcu ničím nepreukázala a z predmetnej zmluvy naopak vyplýva, že pôžička bola poskytnutá na riešenie bytovej otázky rodičov žalovanej. Vzhľadom na pasívnu solidaritu sporových strán a úhradu pohľadávky veriteľovi zo strany žalobcu má žalobca voči žalovanej nárok na regres v zmysle § 511 ods. 3 O.z. S poukazom na uvedené nie je možné, aby došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Pokiaľ ide o namietanú nevymáhateľnosť pohľadávky žalobcu kvôli vyhlásenému konkurzu na majetok žalovanej, je zrejmé, že ide o nedotknutú pohľadávku v zmysle , nakoľko žalobca nebol upovedomený o konkurze žalovanej. Žalovaná mala v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu vedomosť o existencii zmluvy o pôžičke a o pohľadávke veriteľa T. V. a tiež jej bolo známe, že jej spoludlžníkom je žalobca. Žalovaná si tak bola vedomá budúcej pohľadávky žalobcu voči nej, ktorá by vznikla ak by za ňu žalobca plnil. 3.2 Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovanej podľa preskúmal vec v rozsahu odvolania podľa , z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa , a mimo nich podľa v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok, ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa z dôvodu, že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k názoru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné, I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej je vecne správny a je potrebné ho podľa a potvrdiť. Závislý III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania bol zmenený v zmysle len z formálnych dôvodov.

5. Podľa a odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne; ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolanie žalovanej nepovažuje odvolací súd za dôvodné. S poukazom na ustanovenie a odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne v napadnutom výroku vo veci samej aj dôvodoch, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, na ne odkazuje a z tohto dôvodu sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia v zmysle odvolacích námietok žalovanej.

7. Žalovaná svoju odvolaciu argumentácia ťažiskovo stavia na dvoch námietkach uvádzaných totožne už v konaní pred súdom prvej inštancie a to jednak, že z finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke nemala žalovaná žiaden majetkový prospech a použil ich výlučne žalobca s tým, že žalovaná mu počas manželstva prispievala aj na úhradu ďalších dlhov zo svojich výlučných finančných prostriedkov. K uvedenému odvolací súd len stručne konštatuje, že s predmetnou argumentáciou žalovanej sa dôkladne vysporiadal súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia rozsudku, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. V rámci dokazovania platí zásada, že strana musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, pričom len takéto preukázané tvrdenie môže súd zobrať za základ svojho rozhodnutia. Žalovaná vyššie uvedené tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi, ani nenavrhla žiadne dokazovanie v tomto smere. Naopak ako správne zdôraznil súd prvej inštancie, tvrdenie žalovanej o použití finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke je v rozpore s obsahom predmetnej zmluvy, kde je v čl. 2. Predmet zmluvy, bode 4. ako účel pôžičky uvedené vyriešenie bytovej otázky manželov Q. (rodičov žalovanej). Žalovaná na toto odôvodnenie súdu prvej inštancie v odvolaní argumentačne nenadviazala a opätovne len zopakovala svoje tvrdenia z konania pred súdom prvej inštancie. 7.1 Druhou podstatnou odvolacou námietkou žalovanej bolo, že vyhlásením konkurzu bola žalovaná zbavená všetkých dlhov (oddlžená) a to vrátane pohľadávky uplatnenej žalobcom. Žalovaná uviedla, že v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu nemala vedomosť, že žalobca voči nej eviduje pohľadávku, a preto nebolo povinnosťou správcu upovedomiť žalobcu o vyhlásenom konkurze. So skutočnosťou či pohľadávka žalobcu, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, je pohľadávkou vyhlásením konkurzu dotknutou alebo nedotknutou sa už súd prvej inštancie obšírne vysporiadal v bodoch 24. a 25. odôvodnenia svojho rozsudku. Nedotknutou (neavizovanou) pohľadávkou v zmysle sa stáva každá pohľadávka fyzickej osoby, ktorú je možné prihlásiť v konkurze prihláškou, a ktorá nebola prihlásená z toho dôvodu, že veriteľ nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu. Súd prvej inštancie správne prihliadol na skutočnosť, že veriteľom pohľadávky uplatňovanej v tomto konaní je fyzická osoba - žalobca, ktorý je pôvodným veriteľom tejto pohľadávky, t.j. nenadobudol ju postúpením, prevodom alebo prechodom. Žalovaná v konaní nepopierala, naopak sama uviedla, že žalobcu do zoznamu veriteľov, ktorý tvoril prílohu návrhu na vyhlásenie konkurzu neuviedla. Vzhľadom na uvedené potom žalobca nebol správcom písomne upovedomený o vyhlásení konkurzu, na základe čoho si nemohol svoju pohľadávku voči žalovanej v konkurze prihlásiť. Argumentácia žalovanej, že nemala vedomosť o pohľadávke žalobcu voči nej, a preto správca nemusel žalobcu upovedomiť o prebiehajúcom konkurze, nie je dôvodná a ani súladná so . Ako už správne v napadnutom rozsudku uviedol súd prvej inštancie, v zmysle prvá veta majú všetci veritelia podľa a právo prihlásiť sa do konkurzu a to do času kým správca neoznámi v Obchodnom vestníku, že ide zostaviť rozvrh. Ide pritom aj o budúcich veriteľov v zmysle (ak tento zákon neustanovuje v <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/> a 166c <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/7/> inak, len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená budúca pohľadávka ručiteľa, spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok, ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom), medzi ktorých je potrebné žalobcu zaradiť. Subjektívna nevedomosť žalovanej, resp. jej neustriehnutie si správneho postupu pri oddlžení nemôže odôvodňovať nedodržanie ustanovení a v žiadnom prípade to nemožno pričítať na vrub žalobcovi, ktorý si z tohto dôvodu nemohol prihlásiť do konkurzu svoju pohľadávku voči žalovanej, hoci mal na to právo. Žalovanej naopak muselo byť už pred vyhlásením konkurzu z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. vydaného v upomínacom konaní, proti ktorému žalovaná podala odpor (plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi vo veci sp. zn. zo dňa 19.12.2018) zrejmé, že je so žalobcom solidárne

zaviazaná na plnenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke, na základe čoho bolo potrebné ho v prílohe k návrhu na vyhlásenie konkurzu (v zozname veriteľov) uviesť. Upretie predmetného práva žalobcu pri naplnení ostatných podmienok vyžadovaných v zmysle dalo možnosť postupu podľa tohto ustanovenia, vzhľadom na čo je potrebné považovať pohľadávku žalobcu voči žalovanej za nedotknutú, na ktorú sa nevzťahujú účinky oddlženia žalovanej.

8. Odvolací súd konštatuje, že ani jeden z odvolacích dôvodov podľa a nebol žalovanou uplatnený dôvodne. Súd prvej inštancie správne a dôkladne zistil skutkový stav veci, pričom jeho skutkové zistenia vyplývajú z vykonaných dôkazov ( ) a zároveň vec správne právne posúdil ( ). S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej ako vecne správny podľa a potvrdil.

9. Odvolací súd v zmysle preskúmal aj závislý III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobcu na náhradu trov konania síce podľa pomeru jeho úspechu vo veci ( v spojení s ) avšak nevykonateľným výrokom, v ktorom neuložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a neuviedol, v akej lehote má byť náhrada trov konania zaplatená (porovnaj napríklad uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 23.03.2017, sp. zn. zo dňa 22.06.2017 a sp. zn. zo dňa 04.04.2017). Zmena rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí len s nesprávne formulovaným výrokom, v ktorom absentovali tieto údaje. Preto odvolací súd uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie V III. výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, pretože v odvolacom konaní bol taktiež plne úspešný žalobca, keďže odvolanie žalovanej je nedôvodné. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na plnenie podľa od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

11. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis ( ).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( )

Strany sporu majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak neboli splnené podmienky podľa , resp. dovolanie má vady podľa napriek riadnemu poučeniu dovolateľa o povinnosti podľa v odvolacom konaní, resp. napriek výzve súdu prvej inštancie adresovanej dovolateľovi na odstránenie vád a jeho poučení o následkoch neodstránenia vád dovolania, dovolací súd dovolanie odmietne ( v spojení s ).