Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_65Ek-2211-2025.pdf
PDF · 84.16 KB
Case nature
Subarea
65Ek/2211/2025
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/1, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182 proti povinnému: A. B. C. D., E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX F., štátna občianka SR o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 90,- EUR a trov exekúcie, o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2211/2025 zo dňa 9. decembra 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Oprávnenému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 65Ek/2211/2025 zo dňa 9. 12. 2025 n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 9.12.2025 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. 65Ek/2211/2025, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami § 61k ods. 1, 2, 5, § 61l ods. 1, 2, 3 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 80 ods. 2 zákona č.582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady. V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu. Ďalej uviedla, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Súčasne súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie, pričom pre posúdenie podaného návrhu je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na začatie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal, pričom súd môže prihliadať len na tie skutočností, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ďalej uviedla, že súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a preskúmaním exekučného titulu dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Povinný v rámci podaného návrhu na zastavenie exekúcie dôvodil tým, že byt na danej adrese v roku 2023 predal a teda mu zanikla poplatková povinnosť za komunálne odpady a drobné stavené odpady. Avšak s poukazom na ust. § 80 ods. 2 zákona o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady bol povinný oznámiť túto skutočnosť, rozhodujúcu na vyrubenie poplatku a zánik poplatkovej povinnosti
v priebehu zdaňovacieho obdobia obci do 30 dní odo dňa, keď tieto nastali. Nakoľko si povinný ako poplatník túto svoju oznamovaciu povinnosť voči obci (oprávnenému) nesplnil, a preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou skonštatoval, že ním podaný návrh na zastavenie exekúcie je nedôvodný. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou tak mal za preukázané, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dôvodne pričom sa domáha len toho, čo mu priznáva právoplatný a vykonateľný exekučný titul. A nakoľko povinný v podanom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal skutočnosti vedúce k zastaveniu exekúcie podľa § 61k Exekučného poriadku, a preto predmetný návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, zamietol.
3. Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť domáhajúc sa toho, aby súd zrušil napadnuté uznesenie, zastavil exekúciu, prípadne vec vrátil na nové konanie, v ktorom sa súd bude zaoberať aj materiálnou stránkou vzniku poplatkovej povinnosti.
4. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že napadnuté uznesenie považuje za nesprávne a nespravodlivé, pretože súd sa obmedzil výlučne na formálne posúdenie existencie exekučného titulu a nedostatočne prihliadol na materiálnu spravodlivosť veci, ako aj na skutočnosť, že vymáhaná povinnosť nemá vecný základ. Súčasne uviedol, že v uvedenom období (a ani počas celého vlastníctva nehnuteľnosti) nemal na predmetnej nehnuteľnosti trvalý ani prechodný pobyt. Poplatok za komunálny odpad riadne uhrádzal v mieste trvalého pobytu. V prvom rade poukázal na skutočnosť, že poplatok za komunálny odpad je vymáhaný za nehnuteľnosť, ktorej vlastníkom nie je a v období od 05.06.2023 do súčasnosti ani nebol. Súčasne priznal, že si nesplnil ohlasovaciu povinnosť podľa zákona č. 582/2004 Z.z., avšak táto skutočnosť nemôže byť podľa neho sama o sebe zakladať povinnosť platiť poplatok za odpad za cudziu nehnuteľnosť, ktorú fakticky ani právne neužíval. Zdôraznil, že poplatková povinnosť má mať reálny a vecný základ, nie len formálny zápis v evidencii obce. Rovnako uviedol, že zmyslom ohlasovacej povinnosti je správna evidencia poplatníkov, nie sankcionovanie osoby povinnosťou, ktorá jej materiálne neprináleží. Pričom aj pri nesplnení ohlasovacej povinnosti by mal správny orgán a následne podľa povinného aj exekučný súd prihliadať na to, či je osoba skutočne subjektom poplatkovej povinnosti. V opačnom prípade ide podľa povinného o neprimeraný formalizmus, ktorý je v rozpore s princípmi spravodlivosti a proporcionality. Ďalej uviedol, že mesto pristupuje k poplatkom za komunálny odpad špecificky vo svoj prospech, pretože vznik poplatkovej povinnosti mu bol vyrubený automaticky zo strany mesta, bez jeho osobitného oznámenia, ale na zánik už mesto potrebuje oznámenie. Na základe uvedeného nie je možné podľa povinného vykladať nesplnenie ohlasovacej povinnosti jednostranne v jeho neprospech pri posudzovaní jej zániku alebo neexistencie. Preto by mesto malo poplatok za komunálny odpad požadovať podľa povinného od novej majiteľky a nie od bývalej. Súčasne ak ho požaduje od oboch, je to duplicitná platba na jednu a tú istú nehnuteľnosť, čo u povinného vyvoláva dojem nekorektnosti a neprofesionality. A s poukazom na uvedené považuje vymáhanie poplatku prostredníctvom exekúcie za situácie, keď nehnuteľnosť nevlastní, odpad neprodukoval, obec mala objektívnu možnosť overiť vlastnícke vzťahy za neprimeraný zásah do jeho práv.
5. K sťažnosti povinného sa podaním doručeným súdu dňa 20.1.2026 vyjadril aj oprávnený, ktorý rovnako ako k podanému návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že rozhodnutia za jednotlivé roky boli poplatníkovi doručované na adresu trvalého pobytu do vlastných rúk, kde boli každoročne prevzaté. Opätovne poukázal na fakt, že povinný si nesplnil oznamovaciu povinnosť podľa § 80 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady a neoznámil mestu Bánovce nad Bebravou novú skutočnosť (predaj nehnuteľnosti), a naďalej preberal každoročne rozhodnutia mesta Bánovce nad Bebravou, na základe čo ho mu vznikala neustále voči mestu poplatková povinnosť ako vlastníkovi nehnuteľnosti.
6. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
7. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa §-u 248 CSP, o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa §-u 249 CSP, súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa §-u 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Sudca prvej inštancie preskúmaním sťažnosti povinného, bez nariadenia pojednávania podľa § 249 CSP, a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sťažnosť povinného nie je dôvodná, a preto ju podľa § 250 ods. 1 CSP v celom rozsahu zamietol.
13. Z obsahu spisu súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 28.08.2025, kedy bol exekučnému súdu doručený návrh na vykonanie exekúcie. Vyššia súdna úradníčka vydala na podklade predloženého exekučného titulu – výkazu nedoplatkov č. 178/2025 zo dňa 28.08.2025, vykonateľný dňom 28.08.2025 vydaný mestom Bánovce nad Bebravou, dňa 01.09.2025 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Adriane Soldán Steinerovej (156EX 393/25). Dňa 15.10.2025 bol v zákonnej lehote podaný na pošte a následne doručený poverenému súdnemu exekútorovi návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý ho spolu s vyjadrením oprávneného postúpil súdu. Následne vyššia súdna úradníčka vydala sťažnosťou napadnuté uznesenie.
14. Podľa § 45 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie orgánu verejnej správy a územnej samosprávy vrátane bloku na pokutu nezaplatenú na mieste.
15. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení.
17. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku súd k veci uvádza, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav a z takto zisteného skutkového stavu vyvodila i správny právny záver a svoje rozhodnutie správne a v zmysle zákona odôvodnila. Sudca sa preto v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia v bodoch 13 – 17. Práve pre správnosť a i objektívnu argumentačnú presvedčivosť dôvodov uvedených v napadnutom uznesení (objektívnu z pohľadu schopnosti presvedčiť každého s výnimkou niekoho majúceho nespochybniteľný záujem na inom výsledku konania) by z titulu aplikácie ust. § 250 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 202 ods. 2 Exekučného poriadku nebolo potrebné odôvodňovať uznesenie, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka. Avšak k zvýrazneniu vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia vo väzbe k dôvodom sťažnosti povinného súd považuje za potrebné nad rámec ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku zopakovať, resp. doplniť ešte nasledovné.
18. Hlavnou námietkou, ktorou povinný odôvodňuje svoju sťažnosť je pocit nespravodlivosti z dôvodu, že nehnuteľnosť, za ktorú je vymáhaný poplatok za komunálny odpad od 05.06.2023 do súčasnosti nevlastní a súčasne svoje nesplnenie ohlasovacej povinnosti v zmysle § 80 ods. 2 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady nepovažuje za prekážku toho, aby správny orgán (tu mesto Bánovce nad Bebravou) zistil skutočnú osobu, ktorá je subjektom poplatkovej povinnosti na základe vlastníctva predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti sudca uvádza, že aj keď ľudsky chápe nespokojnosť povinného, je potrebné zdôrazniť, že Exekučný súd nie je príslušný skúmať správnosť exekučného titulu z pohľadu hmotného práva, ani nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule, či ex ante poskytnúť ochranu povinnému v rozpore s výrokom právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20Cdo
1940/2008 zo dňa 31.07.2008 akceptované aj praxou slovenských súdov, v zmysle ktorého „Súd pri výkone rozhodnutia nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutí (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní. Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z neho vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu.“ alebo uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. sp. zn. IV. ÚS 104/2019 zo dňa 05.11.2019. Pokiaľ teda povinný namieta, že predložený výkaz nedoplatkov č. 178/2025 zo dňa 28.08.2025 za nedoplatky za komunálny odpad splatné v rokoch 2023 a 2024 trpí vadami, nakoľko bol vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi, a to predovšetkým bez náležitého zistenia skutkového stavu správnym orgánom, nejde o relevantné okolnosti, ktoré môže povinný namietať v exekučnom konaní. Návrh na zastavenie exekúcie (ako uviedla už vyššia súdna úradníčka v bode 14 napadnutého rozhodnutia) nie je ďalším opravným prostriedkom a povinný nemôže v exekučnom konaní uplatňovať ani hmotnoprávne, ani formálnoprávne námietky, ktoré mal uplatniť v pôvodnom konaní, a to z dôvodu, že vo vykonávacom konaní je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného exekučného titulu. V tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní (posudzovanie existencie povinnosti platiť poplatok za komunálny odpad). Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a ktorý nebol doposiaľ zrušený, ani zmenený a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z neho, takže spochybňovanie nároku oprávneného a postupu, ktorý viedol k vydaniu exekučnému titulu, nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie.
19. Teda, vychádzajúc zo skutočnosti, že povinný neuviedol a nepreukázal v podanom návrhu na zastavenie exekúcie žiadne dôvody na zastavenie exekúcie, taxatívne uvedené v ustanovení § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to dôvody preukazujúce zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu, ani skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, sudca podanú sťažnosť povinného považoval za nedôvodnú a zamietol ju podľa § 250 ods. 1 CSP, pretože nezistil žiadny zákonný dôvod na zastavenie exekúcie.
20. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov sťažnostného konania s tým súvisiacich.
21. Pretože sudca prvej inštancie sťažnosť povinného zamietol, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by súd priznal oprávnenému ako úspešnej strane. Oprávnený si však náhradu trov, ktoré by mu vznikli v súvislosti so sťažnosťou povinného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky, riadne a včas neuplatnil. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku o trovách exekučného konania, je súd toho názoru, že nakoľko exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii oprávneného, aký nárok si voči povinnému v ňom uplatní a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku oprávneného, ktorý nebol zo strany samotného oprávneného v exekučnom konaní ani len uplatnený. Keďže oprávnený nenavrhol v rámci konania o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky, aby súd rozhodoval (v zmysle §199d ods. 1 Exekučného poriadku v rámci dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie) o ďalších trovách exekúcie, súd oprávnenému trovy konania súvisiace so sťažnosťou povinného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky nepriznal, tak ako je to uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).