Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Csp-148-2020.pdf
PDF · 169.38 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/148/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Jančíkovou v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 364 32 05 zastúpený JUDr. Oskarom Chnápkom, advokátom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Z. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/X, XXX XX D. o zaplatenie 1.492,68 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 463,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
- zo sumy 7,60 eur od 7.11.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 113,95 eur od 8.12.2017 do zaplatenia,
- zo sumy 113,95 eur od 9.1.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 113,95 eur od 7.2.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 113,95 eur od 10.3.2017 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Súd žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na upomínacom súde dňa XX.X.XXXX voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny vo výške 827,51 eur s príslušenstvom úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 309,54 eur od 6.5.2017, zo sumy 7,60 eur od 7.11.2017 do zaplatenia, zo sumy 118,94 eur od 8.12.2017 do zaplatenia, zo sumy 138,74 eur od 9.1.2018 do zaplatenia, zo sumy 118,94 eur od 7.2.2018 do zaplatenia a zo sumy 133,75 eur od 10.3.2018 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške 665,17 eur a náhrady trov konania.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa X.X.XXXX nadobudol pohľadávku od pôvodného veriteľa - spoločnosti Slovak Telekom, a. s., pričom žalovaný je v prílohe k tejto zmluve uvedená pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.
Slovak Telekom a žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku, pričom na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb a so žalovaným sa dohodol na pravidelnom splácaní ceny za poskytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Tieto služby Slovak Telekom vyúčtoval žalovanému faktúrami:
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 309,54 eur, so splatnosťou 5.5.2017,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 7,60 eur, so splatnosťou 6.11.2017,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 118,94 eur, so splatnosťou 7.12.2017,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 138,74 eur, so splatnosťou 8.1.2018,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 118,94 eur, so splatnosťou 6.2.2018,
- VS faktúry: XXXXXXXXXX, na sumu vo výške 133,75 eur, so splatnosťou 9.3.2018..
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že Slovak Telekomu neuhradil vystavené faktúry, pričom bol upomienkami opakovane vyzývaný k úhrade dlžných faktúr. Žalobca si tiež uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr.
Žalobca poukázal na ust. § 369, §369c Obchodného zákonníka a na ust. § 1 ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka.
Tiež žalobca uviedol, že v prípade, ak si žalobca uplatňuje zmluvnú pokutu, tak sa vypočítava nasledovne: zmluvná pokuta = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti x základ ZP). Podľa žalobcu dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.
3. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca predložil listinné dôkazy - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, identifikačné údaje účastníka zo dňa XX.XX.XXXX, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, Súhlas so spracovaním údajov účastníka zo dňa XX.XX.XXXX, Žiadosť o prenos čísla v mobilnej sieti k spoločnosti Slovak Telekom a. s. zo dňa XX.XX.XXXX, Zmluvu o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX, Dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX, Zmluvu o kúpe iPhone zariadenia zo dňa X.X.XXXX, Žiadosť účastníka o zmenu zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa X.X.XXXX, Špecifikácia koncového zariadenia zo dňa X.X.XXXX, Faktúru s preberacím protokolom zo dňa X.X.XXXX, fotokópiu občianskeho preukazu žalovaného, Súhlas so zaradením elektronického zariadenia do poistenia zo dňa X.X.XXXX, Výzvu na zaplatenie zo dňa XX.X.XXXX s podacím hárkom, Faktúry č.: XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX a prehľad úrokových sadzieb.
4. Dňa X.X.XXXX upomínací súd vydal platobný rozkaz, ktorým bolo návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovené. Nakoľko platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní na vecne a miestne príslušnom súde, platobný rozkaz sa zrušil v zmysle ust. § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní.
5. Podľa ust. § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) a po úkonoch podľa ust. § 116 ods. 2 CSP súd doručoval žalovanému žalobu s prílohami, poučenie o procesných právach a povinnostiach a o možnostiach zastúpenia spotrebiteľa, uznesenie - výzva na vyjadrenie k žalobe, oznámením o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu. Oznámenie o podanej žalobe bolo zverejnené od X.X.XXXX do XX.X.XXXX. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na deň X.X.XXXX, ktorého sa nezúčastnili strany, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti strán sporu a v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý svoju a žalobcovi neúčasť ospravedlnil.
7. Súd zisťoval skutkový stav oboznámením sa s obsahom žaloby spolu s prílohami žaloby a zistil tento skutkový stav:
8. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa XX.XX.XXXX, s pridelením SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX s dátumom aktivácie dňa XX.XX.XXXX s programom služieb Happy XL volania NAJ SIM s ďalšími službami (dátové služby - internet v mobile 500, CLIP, CLIR, euro roaming, notif. SMS o vystavení faktúry a o úhrade faktúry, MMS a kontrola dát s limitom 60 eur). Žalovaný sa zaviazal v zmluve riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a
poskytovanie služieb. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú.
9. Dňa X.X.XXXX podnik a žalovaný uzatvorili dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb pre tel. č. XXX XXX XXX a sim kartu XXXXXXXXXXXXXXXXXXX. Z časti dodatku označenej Tabuľka č. 1 vyplýva, že predmetom poskytovania je služba „Happy XL NAJ“, s dobou viazanosti 24 mesiacov, s typom mobilného telefónu iPhone 7 128GB Black s akciovou kúpnou cenou za mobilný telefón 149,- eur, neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón 869,- eur so súčtom všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby 50,- eur a základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je 770,- eur a s aktivovanými službami - neobmedzený interne v mobile, doplnková časť mesačného poplatku, Magio Go na 3 mesiace zadarmo a kontrolou dát.
Predmetom dodatku je
A) zmena pôvodného programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, B) záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku a záväzok žalovaného zaplatiť podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch podniku v súvislosti uzavretím tohto dodatku k zmluve, a to vo výške 3,98 eur, pričom administratívny poplatok bude žalovanému vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej podnikom a doručenej žalovanému pri podpise tohto dodatku k zmluve; C) záväzok podniku zabezpečiť žalovanému predaj mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu, pričom žalovaný zobral na vedomie to, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou mobilného telefónu podľa cenníka neakciových telefónov aktuálneho v deň uzavretia tohto dodatku vo výške 119,- eur a akciovou kúpnou cenou mobilného telefónu podľa tohto dodatku predstavuje zľavu poskytnutú žalobcom žalovanému z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle tohto dodatku, E) záväzok podniku poskytnúť účastníkovi službu Magio Go s doplnkovou službou GO Archív so 100 % zľavou z ceny jej mesačného poplatku podľa Cenníka počas celých 3 zúčtovacích období od jej aktivácie na základe tohto dodatku.
10. Podľa bodu 3) dodatku označeného ako Záväzok viazanosti sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 : (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti je (a) výpoveď zmluvy žalovaným, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (b) žiadosť žalovaného o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby žalovaným do 45 dní po jej splatnosti, na základe, ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti).
Podľa tohto bodu ďalej označeného ako Zmluvná pokuta sa podnik a žalovaný dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré žalobca poskytol žalovanému na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému na základe tohto dodatku sú uvedené v tabuľke číslo 1. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke číslo 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému podľa tohto dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku:
vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet zmluvnej pokuty)
11. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a. s. ako podnik a žalovaný ako účastník uzavreli tiež Zmluvu o poskytovaní verejných služieb dňa X.X.XXXX, na základe ktorej bolo žalovanému pridelené tel. č. 903 549 346 s dátumom aktivácie dňa X.X.XXXX s programom služieb Happy XL NAJ a s ďalšími službami (dátové služby - internet v mobile 4+2GB, doplnková časť mesačného poplatku, CLIP, euro roaming, poistenie zariadenia, povolenie medzinárodných hovorov, Magio GO 3 mesiace zadarmo, notif. SMS o vystavení faktúry a o úhrade faktúry, MMS a kontrola dát 60 eur). V zmluve sa ďalej uvádza aj typ mobilného telefónu - Samsung Galaxy A5 2017. Žalovaný sa zaviazal v zmluve riadne a včas plniť všetky povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy, dodatkov k zmluve, všeobecných podmienok a osobitných podmienok, najmä riadne a včas platiť cenu za aktiváciu a poskytovanie služieb. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami. Zmluva bola uzatvorená na dobu neurčitú. Zároveň medzi podnikom a žalovaným došlo toho istého dňa k uzatvoreniu dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb pre tel. č. XXX XXX XXX.
12. Z časti dodatku označenej Tabuľka č. 1 vyplýva, že predmetom poskytovania je služba „Happy XL NAJ“, s dobou viazanosti 24 mesiacov, s typom mobilného telefónu L Samsung Galaxy A5 2017 s akciovou kúpnou cenou za mobilný telefón 1,- eur, neakciová maloobchodná cena za mobilný telefón 439,- eur so súčtom všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby 50,- eur a základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je 488,- eur.
Predmetom dodatku je
A) aktivácia programu služieb uvedeného v tabuľke č. 1, s tým že žalovaný je povinný zaplatiť aktivačný poplatok 10,- eur za aktiváciu SIM karty; B) záväzok žalovaného riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podniku podľa zvoleného programu služieb a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb, cenníkom pre poskytovanie služieb podniku a záväzok žalovaného zaplatiť podniku administratívny poplatok v súlade s cenníkom za vykonanie administratívnych alebo technických zmien v systémoch podniku v súvislosti uzavretím tohto dodatku k zmluve, a to vo výške 3,98 eur, pričom administratívny poplatok bude žalovanému vyúčtovaný v prvej faktúre za služby vystavenej podnikom a doručenej žalovanému pri podpise tohto dodatku k zmluve; C) záväzok podniku zabezpečiť žalovanému predaj mobilného telefónu za akciovú kúpnu cenu, pričom žalovaný zobral na vedomie to, že rozdiel medzi neakciovou maloobchodnou cenou mobilného telefónu podľa cenníka neakciových telefónov aktuálneho v deň uzavretia tohto dodatku vo výške 119,- eur a akciovou kúpnou cenou mobilného telefónu podľa tohto dodatku predstavuje zľavu poskytnutú žalobcom žalovanému z dôvodu doby viazanosti dohodnutej v zmysle tohto dodatku, E) záväzok podniku poskytnúť účastníkovi službu Magio Go s doplnkovou službou GO Archív so 100 % zľavou z ceny jej mesačného poplatku podľa Cenníka počas celých 3 zúčtovacích období od jej aktivácie na základe tohto dodatku.
13. Podľa bodu 3) dodatku označeného ako Záväzok viazanosti sa žalovaný zaviazal, že počas doby viazanosti uvedenej v tabuľke č. 1 : (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a bude vo vzťahu k SIM karte využívať služby podniku podľa zmluvy v znení tohto dodatku, teda nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované služby (ďalej len „záväzok viazanosti“), pričom porušením záväzku viazanosti je (a) výpoveď zmluvy žalovaným, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej doby viazanosti, (b) žiadosť žalovaného o prenesenie telefónneho čísla k inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde k ukončeniu zmluvy počas dojednanej doby viazanosti, (c) nezaplatenie ceny za poskytnuté služby žalovaným do 45 dní po jej splatnosti, na základe, ktorého vznikne podniku právo na odstúpenie od zmluvy (porušenie záväzku viazanosti).
Podľa tohto bodu ďalej označeného ako Zmluvná pokuta sa podnik a žalovaný dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne podniku voči žalovanému právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej žalobcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré
žalobca poskytol žalovanému na základe tohto dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby podľa cenníka, ako aj zľava z ceny mobilného telefónu, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol žalovanému na základe tohto dodatku mobilný telefón poskytnutý. Benefity poskytnuté žalovanému na základe tohto dodatku sú uvedené v tabuľke číslo 1. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke číslo 1, ktorá zohľadňuje benefity poskytnuté žalovanému podľa tohto dodatku. Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto dodatku alebo odo dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto dodatku: vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = základ pre výpočet ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ pre výpočet zmluvnej pokuty)
14. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 309,54 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL, doplnkovú časť poplatku za obdobie X.X.XXXX M. XX.X.XXXX, s hlasovou spotrebou, s nehlasovou spotrebou a inými poplatkami (dobitie konta TIPOS) vo výške 49,5991 eur bez DPH,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie X.X.XXXX M. XX.X.XXXX, s hlasovou spotrebou, s nehlasovou spotrebou a inými poplatkami (dobitie konta TIPOS) vo výške 159,36 eur bez DPH.
15. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.XX.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 7,60 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 3,99 eur,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 3,06 eur,
- ostatné poplatky - Magio Go za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 0,52 eur.
16. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.XX.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 118,94 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 59,98 eur,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 45,99 eur,
- ostatné poplatky - Magio Go za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 7,98 eur a upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur.
17. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 138,74 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 59,98 eur,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 45,99 eur,
- ostatné poplatky - Magio Go za obdobie XX.XX.XXXX - XX.XX.XXXX vo výške 7,98 eur, upomienka oneskorenej platby vo výške 4,99 eur a obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie vo výške 19,80 eur.
18. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 118,94 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 59,98 eur,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.XX.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 45,99 eur,
- ostatné poplatky - Magio Go za obdobie XX.XX.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 7,98 eur a náklady vymáhania - upomienka vo výške 4,99 eur.
19. Z faktúry za mobilné služby č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturuje žalovanému sumu 133,75 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplývajú
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.X.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 59,98 eur,
- poplatky pre tel. č. XXXX XXX XXX - za program Happy XL a doplnková časť poplatku za obdobie XX.X.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 45,99 eur,
- ostatné poplatky - Magio Go za obdobie XX.X.XXXX - XX.X.XXXX vo výške 7,98 eur a náklady vymáhania vo výške 19,80 eur.
20. Z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu fakturoval žalovanému sumu 665,17 eur. Z prehľadu poplatkov k tejto faktúre vyplýva:
- zmluvná pokuta vo výške 368,84 eur,
- zmluvná pokuta pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 25,61 eur,
- zmluvná pokuta pre tel. č. XXXXXXXXXX vo výške 27,74eur,
- zmluvná pokuta vo výške 242,98 eur.
21. Poslednou výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX právny predchodca žalobcu žalovanému oznámil, že voči nemu eviduje pohľadávku z titulu neuhradenej ceny za poskytnuté verejné elektronické komunikačné služby vyúčtovanej vo faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 1.492,68 eur. Zároveň ho posledný raz vyzval na úhradu dlhu s upozornením, že ak bude dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením záväzku napriek písomnej výzve, bude môcť v zmysle § 43 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z. z. postúpiť peňažnú pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe bez jeho súhlasu. Táto výzva bola doručovaná žalovanému poštovou doporučenou zásielkou druhej triedy.
22. Z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa XX.X.XXXX, ktorým právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávok, vyplynulo, že spoločnosť Slovak Telekom, a. s. postúpila pohľadávky vyúčtované faktúrami č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX vo výške 1.492,68 eur s príslušenstvom. Pohľadávky so všetkými právami s nimi spojenými prešli na žalobcu k X.X.XXXX.
23. Z predžalobnej výzvy zo dňa XX.X.XXXX vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému prostredníctvom právneho zástupcu výzvu na splnenie povinnosti vo výške 1.588,25 eur najneskôr do 5 dní odo dňa doručenia tejto výzvy, a v prípade, ak nebude záväzok uhradený, žalobca žalovanému oznámil, že si pohľadávku s príslušenstvom uplatní na príslušnom súde.
Právny stav
24. Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“) účinného v čase uzatvárania zmluvy záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
25. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (účinného od 1.1.2016 ďalej len „ZEK“) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa ust. § 44 ods. 5 ZEK účinného od 1.1.2016 do 31.12.2017 ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.
Podľa § 43 ods. 1 písm. a) ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
Podľa § 43 ods. 1 písm. d) bodu 2. ZEK účinného od 1.11.2011 podnik má právo dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie.
Podľa § 43 ods. 12 písm. b) ZEK účinného od 1.11.2011, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 43 ods. 13 ZEK účinného od 1.11.2011, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvárania zmluvy (ďalej len ,,Zákon o ochrane spotrebiteľa“) každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
27. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 a ods. 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
28. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 545a Občianskeho zákonníka neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
29. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
30. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvárania zmluvy, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
Podľa § 875v Občianskeho zákonníka konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
Podľa § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.
Posúdenie veci súdom
33. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Aktívna legitimácia v tomto spore svedčí žalobcovi, ktorý nadobudnutie pohľadávky preukázal oznámením o postúpení pohľadávok adresovaným žalovanému.
34. Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany žalobcu súd má za dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k uzavretiu platných zmlúv o poskytovaní verejných služieb s tým, že časť ich obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky, cenník, pričom právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry. Na základe zmlúv právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Tiež bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dojednaná v prípade porušenia ustanovených zmluvných povinností zmluvná pokuta.
35. Predmetnú zmluvy je potrebné považovať aj za spotrebiteľské zmluvy a je potrebné na nich aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvy, ktoré uzatváral právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ fakticky vo väčšine prípadov možnosť tieto podmienky ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv, keďže sa vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Ochrana spotrebiteľa sa týka najmä formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Nepochybne zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavreté sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SR č. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
37. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je ochrana zavedená smernicou 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej
pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Čl. 6 ods. 1 tejto Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.
K výroku I.
38. Skutkové tvrdenie žalobcu, že žalovaný vyfakturované sumy neuhradil, neboli žalovaným popreté, a preto ich súd považuje za nesporné. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný neuhradil faktúry za služby, ktoré mu žalobca poskytol. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanému telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovaného riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd potom dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb je do výšky 463,40 eur dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel. Táto suma predstavuje súčet pravidelných mesačných poplatkov za programy Happy XL NAJ, doplnkovú časť mesačného poplatku a Magio Go z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 7,60 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 113,95 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 113,95 eur, z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 113,95 eur a z faktúry č. XXXXXXXXXX suma 113,95 eur.
40. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto si žalobca podanou žalobou uplatnil aj úrok z omeškania, odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty splatnosti faktúr, ktorými bola cena poskytnutých služieb vyúčtovaná, do zaplatenia. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola od 16.3.2016 vo výške 0,00%. Úrok z omeškania uplatnený žalobcom nie je v rozpore s citovanými predpismi upravujúcimi prípustnú výšku úroku z omeškania, preto súd vyhovel aj tejto časti návrhu a žalobcovi priznal úroky z omeškania tak ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti uvedených vo faktúrach.
41. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. V súlade s citovaným zákonným ustanovením súd lehotu na splnenie povinnosti uloženej žalovanému určil do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
K výroku II.
42. Súd zamietol žalobu v časti zaplatenia sumy 309,54 eur z faktúry č. XXXXXXXXXX splatnej dňa X.X.XXXX, keďže táto časť ceny za poskytnuté služby je premlčaná.
43. Ako to súd už konštatoval vyššie, v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi dodávateľom komunikačných služieb a spotrebiteľom. Vzhľadom na znenie ust. § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018 súd sa tiež musel vysporiadať s otázkou, či právo zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré žalobca žiada priznať je alebo nie je premlčané. Z dôvodovej správy k novele Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej účelom je, aby sa subjektívne majetkové práva zo spotrebiteľskej zmluvy po uplynutí premlčacej doby dostali „ex lege“ do polohy naturálnych záväzkov, pretože niet v zásade z pohľadu štátnej moci záujmu hodného ochrany na podpore vynucovanie plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa právo niektorej zo strán premlčalo. Základným cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvorenie priestoru na to, aby dlhy plynúce zo spotrebiteľských zmlúv boli vymáhané len v rozumnom a primeranom čase a dlžník nebol nútený prostriedkami s prvkami štátneho donútenia zaplatiť dlh, vo vzťahu ku ktorému uplynulo značné časové obdobie, v dôsledku čoho by mohla byť oslabená jeho pozícia (napr. nebude už disponovať dôkazmi).
44. Premlčaním sa rozumie právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe subjektívneho práva. Inštitút premlčania poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vznáša do
záväzkových právnych vzťahov účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo vigilantibus iura scripta sunt, teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí o svoje práva dbajú, alebo inak povedané, že právo patrí bdelým. Premlčaniu zásadne podliehajú majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Majetkovým právom je právo na poskytnutie plnenia, ktoré má pre oprávnený subjekt majetkový obsah alebo majetkovú (peniazmi oceniteľnú) hodnotu.
45. Ust. § 101 Občianskeho zákonníka upravuje všeobecnú premlčaciu dobu, ktorá platí vo všetkých prípadoch, pokiaľ zákon pre jednotlivé práva neustanovuje osobitnú (kratšiu alebo dlhšiu) premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba sa viaže predovšetkým na premlčanie pohľadávky v záväzkovom právnom vzťahu. Ide o trojročnú lehotu, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, za ktorý sa považuje deň, kedy sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba.
46. V danom prípade mal súd za preukázané, že podľa faktúry č. XXXXXXXXXX právny predchodca žalobcu žalovanému vyúčtoval cenu služieb vo výške 309,54 eur so splatnosťou X.X.XXXX (piatok). Podľa pravidiel počítania času upravených v ust. § 122 Občianskeho zákonníka právny predchodca žalobcu mohol svoje právo z tejto faktúry žalovať na súde prvýkrát 9.5.2017 (6.5.2017 - 8.5.2017 boli dňami pracovného pokoja), od ktorého dňa začala plynúť trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 11.5.2020, keďže 9.5.2020 pripadol na sobotu, teda na deň pracovného pokoja. Žalobca podal žalobu na upomínací súd dňa 13.5.2020, teda po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
47. Súd tiež zamietol žalobu v časti nároku na 3 x poplatok za upomienku oneskorenej platby resp. nákladov na vymáhanie vo výške 4,99 eur (faktúra Č., XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX), 1 x poplatok za obmedzenie služby - neplatenie vo výške 19,80 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX) a 1 x poplatok za náklady vymáhania vo výške 19,80 eur (faktúra č. XXXXXXXXXX). Ako súd už vyššie konštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tieto zmluvy sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Navyše podmienky často ani nie sú individuálne dojednané v zmluve, ale v osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré sú predtlačené a ktorých obsah spotrebiteľ ovplyvniť vôbec nemohol. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Súd má teda zato, že právny predchodca žalobcu ako dodávateľ so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, aké poplatky sú súčasťou formulárových všeobecných zmluvných dojednaní, resp. Cenníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v tomto prípade žalovaný zjavne nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť. Súd má za to, žalovaný ako spotrebiteľ si poplatky osobitne nevyjednal vzhľadom na ich splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto zmluvnej podmienky.
48. Tunajší súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou Krajského súdu v Prešove, ktorý vo svojom rozhodnutí sp. zn. 2Co/133/2016 zo dňa 24.05.2017 vo vzťahu k poplatkom a upomienkam uviedol, že upomienka, nemôže mať sankčný charakter, v opačnom prípade by totiž mala povahu tzv. skrytej zmluvnej pokuty, čo je vo vzťahu k spotrebiteľovi nečestné, netransparentné. Zmyslom upomienok je upozornenie a súčasne výzva pre dlžníka, aby si (dodatočne) splnil svoju povinnosť, s plnením ktorej je v omeškaní. Ich účelom by nemalo byť získavanie majetkového prospechu vo forme akejsi „finančnej sankcie“ voči spotrebiteľovi ako dlžníkovi, ktorý by prinášal majetkový prospech dodávateľovi. Možné náklady spojené s ich vyhotovením a zaslaním sú nepochybne nižšie, než uplatňovaný poplatok vo výške 5,- eur. Poplatok za upomienku nemožno chápať ani ako poplatok za službu, plnenie, ktoré je poskytované spotrebiteľovi. Podobne za poplatky za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie a za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie sa neposkytuje spotrebiteľovi žiadna protihodnota, práve naopak, javia sa iba ako ďalšie sankcie za oneskorenie sa s plnením za dohodnuté služby a sú určené výlučne v prospech dodávateľa služby. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, či skutočne došlo k prerušeniu, či obmedzeniu služby poskytovanej jeho právnym
predchodcom žalovanému, na aký časový úsek a aké skutočné náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkonu vznikli.
49. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 9Co/350/2012 zo dňa 22.05.2014, v ktorom krajský súd uviedol: „Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (poplatky za výzvy a poplatky za upomienky) predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky - navrhovateľa spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované vo vlastnom záujme dodávateľa.“ Súd v tejto veci sa s týmito závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Z uvedeného teda vyplýva, že za upomienku by bolo možné žalobcovi priznať len preukázateľne vynaložené náklady, ktoré mu v súvislosti s vystavením a zaslaním upomienky vznikli. V konaní žalobca vynaloženie takýchto nákladov nijako nepreukázal, pričom upomienky, za ktoré si právny predchodca žalobcu účtoval poplatok, sú súčasťou faktúry, a teda nie sú ani osobitnou listinou.
50. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku v predmetnej právnej veci súd považuje podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktorému po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou - poplatky za upomienky, predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie právneho predchodcu žalobcu spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi (v danom prípade vo vzťahu k žalovanému) ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.
51. Súd taktiež zamietol žalobu o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 665,17 eur fakturovanú faktúrou č. XXXXXXXXXX. Z argumentácie žalobcu v žalobe súd môže vyvodiť, že žalobca nemá ani len vedomosť, aký konkrétny nárok si uplatňuje, keďže žalobca sám v žalobe uvádza vzorec na výpočet zmluvnej pokuty v prípade, ak si žalobca zmluvnú pokutu uplatňuje. Žalobca pritom neuviedol ani konkrétne skutočnosti potrebné na uskutočnenie tohto výpočtu, najmä počet dní uplynutých z doby viazanosti, resp. okamih ukončenia zmluvy alebo prerušenia poskytovania služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti.
52. Právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ služieb má právo zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka aj zmluvnou pokutou. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby, ako aj povinnosť po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsah služieb. V danom prípade žalovaný porušil povinnosť tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby do 45 dní po splatnosti.
53. Súd nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty. Pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Zmluvná pokuta je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Má funkciu sankčnú, preventívnu a uhradzovaciu. Sankčný charakter zmluvnej pokuty znamená najmä, že postihuje toho účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť nepriaznivým následkom a to podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Občiansky zákonník neobsahuje úpravu o výške zmluvnej pokuty a ani o spôsobe jej určenia. Výška zmluvnej pokuty ale musí spĺňať kritérium primeranosti podľa cit. ust. § 53 ods. 4 písm. k). Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).
54. Ako súd už vyššie skonštatoval, žalobca svoje právo v danej veci odvíja od zmluvy, ktorá patrí k spotrebiteľským zmluvám v zmysle ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd má za
preukázané, že ustanovenia o zmluvnej pokute tvoria predtlač dodatku k zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bode 3 dodatkov k zmluvám o poskytovaní verejných služieb a vzhľadom na charakter dojednania a jeho začlenenia v texte, súd nemá pochybnosť o tom, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne ustanovenie by sa jednalo vtedy, keď by práve takáto časť dohody bola výsledkom dojednania zmluvných strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť. Predložená zmluva s dodatkom sú podľa názoru súdu typové zmluvy uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda aj dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje. V žiadnom prípade sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie.
55. Podmienku otázky značnej nerovnováhy je nutné posudzovať komplexne v súvislosti so všetkými ustanoveniami spotrebiteľskej zmluvy. Pri posudzovaní tohto konkrétneho prípadu dospel súd k presvedčeniu, že pri porovnávaní výhod, ktoré žalovaný získal a dojednania zmluvnej pokuty v zmysle dodatku k pripojenej zmluve, vytvára značnú nerovnováhu na strane spotrebiteľa. Dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že pôvodný veriteľ sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej výške a môže teda nastať aj situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu, pričom zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny za poskytnuté služby, výšku takto vzniknutej pohľadávky vôbec nezohľadňuje. Okrem toho výška zmluvnej pokuty sa znižuje iba do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia ceny za poskytnuté služby. Prerušením poskytovania služieb k zániku zmluvného vzťahu nedochádza. Nemožno preto vylúčiť následne uhradenie dlžného záväzku zo strany spotrebiteľa a opätovné obnovenie poskytovania služieb. Táto okolnosť majúca podstatný vplyv na výšku zmluvnej pokuty zohľadnená taktiež nebola. (pozri tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 23CoCsp/36/2020 zo dňa 31.5.2021)
56. Podľa názoru Krajského súdu v Prešove vyjadrenom v rozsudku sp. zn.15Co/5/2019 zo dňa 25.6.2019, s ktorým sa súd stotožňuje, „absenciou spravodlivej úpravy sa stávajú ustanovenia zmluvy, ktoré porušujú práva spotrebiteľa alebo nereflektujú na poctivý vzťah zákazník - predajca, neprijateľnými a teda aj neplatnými. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nijako nespochybňuje význam zmluvnej pokuty a uznáva účelnosť, pokiaľ ide však o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodu o zmluvnej pokute, ktorá obstojí v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch účastníkov zmluvy. Ak je zmluvná podmienka neprijateľná voči určitému počtu spotrebiteľov, musí sa absolútna neplatnosť zmluvnej podmienky vzťahovať na všetkých účastníkov právneho úkonu, v ktorom je takáto neplatná zmluvná podmienka použitá.“
57. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa a také zmluvné dojednanie je sankcionované absolútnou neplatnosťou takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách, Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu. Podľa čl. 6 Smernice Rady 93/13/ EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Jednou z týchto podmienok je aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa a s účinnosťou od 01. januára 2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka, a to zákonom č. 568/2007 Z. z. Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady
relatívnej neplatnosti (§ 40a Občianskeho zákonníka) ide o neplatnosť absolútnu pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
58. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu v časti poplatkov za prerušenie a obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a za upomienku oneskorenej platby, ako aj v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Súd má za to, že žalobca nepreukázal individuálne dojednanie týchto poplatkov a zmluvnej pokuty, a zároveň ich dojednanie spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa a sú teda neprijateľné v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, čoho následkom je ich absolútna neplatnosť (§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka).
K trovám konania
59. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
60. V civilnom sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Ak mala strana plný úspech vo veci, prizná sa jej tiež celá náhrada nákladov konania, ak mala strana len čiastočný úspech, náhrada nákladov bude pomerne rozdelená. Ak je úspech a neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Platí teda, že žalobca má plný úspech, ak výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu, naopak, žalovaný má plný úspech, ak žaloba je v plnom rozsahu zamietnutá.
61. V danom prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 1.492,68 eur s príslušenstvom. Súd žalobe čo do sumy 463,40 eur s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 31,04 % (= 463,40 eur z 1.492,68 eur) a úspech žalovaného predstavuje 68,96 % (100 % - 31,04 %). Vzhľadom na pomer úspechu v konaní úspešnému žalovanému by patril nárok na náhradu trov konania v rozsahu 37,92% (68,96 % - 31,04 %).
62. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil, ani nevyčíslil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v konaní nevznikli. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné v zmysle ust. § 355 Civilného sporového poriadku (CSP) odvolanie, ktoré sa podľa ust. § 362 CSP podáva v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
Podľa ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.