Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Sf-76-2025.pdf
PDF · 107.65 KB
Case nature
Subarea
3Sf/76/2025
Uznesenie
Správny súd v Banskej Bystrici v právnej veci žalobcu : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. XXXX/ XX, XXX XX E., proti žalovanému: Obec Horná Lehota, so sídlom 976 81 Horná Lehota 99, IČO : 00 313 441, o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 605 zo dňa 26.08.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Súd správnu žalobu odmieta.
II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca procesným podaním označeným ako „Návrh na preskúmanie správnosti postupu žalovaného pri mojich odvolaniach voči jeho rozhodnutiam“ datovaným dňa 29.09.2025 a doručeným Správnemu súdu v Banskej Bystrici (ďalej „správny súd“) dňa 01.10.2025, sa domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia žalovaného č. 1036 zo dňa 26.08.2025, Rozhodnutia č. 605 zo dňa 26.08.2025 a Výzvy na úhradu nedoplatku č. 35 zo dňa 26.08.2025, ktoré v prílohe svojho procesného podania pripojil. Predmetná správna žaloba bola vedená pôvodne pod sp. zn. 3Sf/72/2025.
2. Správny súd posúdil podanie žalobcu podľa povahy a obsahu ako všeobecnú správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny súdny poriadok“, alebo len „SSP“).
3. Žalobca v žalobe uviedol, že spolu s manželkou vlastnia rekreačnú chatu č. p. 403 v extraviláne obce Horná Lehota. Obec Horná Lehota, ako správca dane, vydala rozhodnutie o vyrubení dane z nehnuteľnosti za zdaňovacie obdobie roku 2025, rozhodnutie o vyrubení poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady za rok 2025 a výzvu na úhradu nedoplatkov evidovaných k dátumu 26.08.2025 za zdaňovacie obdobie roku 2023 a 2024. Žalobca uviedol, že v rokoch 2022 až 2024 podal námietky voči rozhodnutiam obce vo veci vyrubenia dane z nehnuteľnosti a poplatku za odvoz smetí. Pretože obec už trikrát nepostúpila odvolania nadriadenému orgánu na rozhodnutie, rozhodol sa požiadať správny súd o posúdenie postupu obce. V ďalšom texte žalobca prezentoval svoje stanovisko k týmto rozhodnutiam, ktoré považuje za nezákonné a vo vzťahu k nemu, ako daňovníkovi a poplatníkovi, za nespravodlivé.
4. S poukazom na viaceré rozhodnutia žalovaného napadnuté spoločnou správnou žalobou žalobcu, keď je zrejmé, že napadnuté rozhodnutia by mohli predstavovať samostatný predmet súdneho prieskumu (dotýkajú sa rozdielnych daňových a poplatkových povinností, za ktoré boli žalobcovi prvostupňovým orgánom verejnej správy uložené rôzne poplatkové povinnosti), v záujme prehľadnosti a efektívnosti konania vo veci správny súd uznesením sp. zn. 3Sf/72/2025 zo dňa 07.10.2025, s poukazom na ustanovenie § 66 SSP, preskúmanie Rozhodnutia č. 605 zo dňa 26.08.2025 a Výzvy na úhradu nedoplatku č. 35 zo dňa 26.08.2025 vylúčil na samostatné súdne konania, ktoré sú následne
vedené pod samostatnými spisovými značkami. Predmetom tohto súdneho konania je správna žaloba o preskúmanie Rozhodnutia žalovaného č. 605 zo dňa 26.08.2025.
5. Z obsahu príloh pripojených k správnej žalobe správnemu súdu vyplývajú nasledujúce skutočnosti:
Rozhodnutím č. 605 zo dňa 26.08.2025 žalovaný podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“) a podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Daňový poriadok“) a v nadväznosti na Všeobecne záväzné nariadenie obce Horná Lehota č. 5/2023 vyrubil žalobcovi na rok 2025 poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 35 eur, ako poplatníkovi v kategórii TKO- chatári Krpáčovo. V rámci poučenia bol žalobca informovaný, že proti tomuto rozhodnutiu je možné podľa § 72 ods. 1, 2 a 3 Daňového poriadku podať odvolanie u správcu dane - žalovaného v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia, pričom včas podané odvolanie má podľa § 72 ods. 7 Daňového poriadku odkladný účinok. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie adresované žalovanému a datované dňa 29.09.2025, ktoré pripojil ako prílohu spolu s rozhodnutím žalovaného k správnej žalobe.
6. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
7. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 9. Podľa 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
10. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
11. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
12. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
13. Podľa § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
14. Podľa § 98 ods.1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
15. Podľa§ 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
16. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 180 ods. 1 SSP žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
18. Správny súd v prvom rade skúmal, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a meritórne rozhodnúť v intenciách žalobných bodov a žalobného návrhu správnej žaloby a primárne sa zaoberal vyhodnotením danosti procesných podmienok konania, najmä z hľadiska spôsobilého predmetu súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva. Správny súd kedykoľvek počas konania (obzvlášť však v štádiu začatia konania) prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a meritórne rozhodnúť. Skúmanie procesných podmienok je súčasťou zásady oficiality a správny súd ho vykonáva z úradnej povinnosti (aj bez osobitného návrhu či procesnej aktivity účastníkov konania) počas celého konania pred správnym súdom.
19. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv a právom chránených záujmov v oblasti konania a rozhodovania orgánov verejnej správy. Prostredníctvom správneho súdnictva sa tak napĺňajú ústavné práva fyzických a právnických osôb domáhať sa prostredníctvom súdneho prieskumu zabezpečenia a dovolania sa účinnej ochrany práv a právom chránených záujmov v oblasti verejnej správy, garantované Ústavou Slovenskej republiky v jej článku 46 ods. 2. Garancia týchto ústavných práv je aj priamo vymedzená ustanovením § 2 ods. 1 a 2 SSP na základe princípov taxatívnej enumerácie vo vzťahu k jednotlivým druhom konaní upravených v § 6 ods. 2 SSP. Správny súdny poriadok upravuje pozitívne a negatívne vymedzenie právomoci správneho súdnictva preskúmavať na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytovať ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodovať aj v ďalších veciach ustanovených právnou úpravou. Z ústavného základu správneho súdnictva vyplýva, že právomoc správneho súdnictva je vytvorená na princípe tzv. generálnej klauzuly, vyplývajúcej z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. V čl. 46 ods. 2 Ústavy SR sa vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa môže domáhať každý prostredníctvom správneho súdu za zákonom vymedzených podmienok (čl. 46 ods. 4 Ústavy SR). Na princíp generálnej klauzuly tak nadväzuje negatívna enumerácia, ktorá je obmedzením generálnej klauzuly za splnenia predpokladov, že vylúčenie určitej veci zo správneho súdneho prieskumu musí byť výslovné, k vylúčeniu rozhodnutia alebo postupu zo súdneho prieskumu môže dôjsť len zákonom (pričom vylúčenie môže vyplývať či už z ustanovení Správneho súdneho poriadku, ale aj z osobitných predpisov správneho práva) a je nutné vychádzať z generálnej klauzuly, ktorá precizuje, že z právomoci súdu v oblasti správneho súdnictva nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Správne súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 7 SSP). Nie je pritom rozhodujúce, ako je napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie formálne označené, ani to, či pri jeho vydaní procesne postupoval orgán verejnej správy podľa zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (Správny poriadok), alebo podľa iného právneho predpisu osobitnej právnej úpravy. Pri posudzovaní prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je správny súd povinný posúdiť, či sa žalobou napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie nedotýka základných práv alebo slobôd účastníka konania, ktoré mu zaručuje Ústava Slovenskej republiky, alebo príslušná medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách. V takých prípadoch totiž vylúčenie súdneho preskúmania rozhodnutia správneho orgánu nemožno uplatniť. O takýto prípad však v prejednávanej veci nejde.
20. Zákon na prieskum správnych rozhodnutí vyžaduje splnenie viacerých podmienok. Jednou z týchto podmienok je podanie správnej žaloby až po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov v konaní pred orgánom verejnej správy. To znamená, že predpokladom postupu správneho súdu s možnosťou meritórneho rozhodnutia je, aby pri rozhodnutí alebo opatrení orgánu verejnej správy, vydaného v administratívnom konaní, išlo o rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudli právoplatnosť. Táto podmienka nie je v Správnom súdnom poriadku výslovne zakotvená, vyplýva však z ustanovenia § 7 písm. a) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánu verejnej správy a opatrenia orgánu verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Predmetom súdneho prieskumu tak môže byť rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť až po povinnom použití riadneho opravného prostriedku v správnom (administratívnom) konaní. I keď pojem riadneho opravného prostriedku normy správneho práva nešpecifikujú, pojmom „riadne opravné prostriedky“ majú na mysli tie opravné prostriedky v administratívnom procese, ktorými sa napáda prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy (odvolanie, rozklad, námietky, sťažnosť alebo iný podobný právny úkon, ktorým sa sleduje preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa väčšinou druhostupňovým orgánom verejnej správy). Táto podmienka zároveň vyjadruje všeobecnú zásadu subsidiarity súdnej ochrany, spočívajúcej v prednosti odstránenia nezákonnosti v postupe či v rozhodovaní orgánov verejnej správy prioritne prostriedkami administratívneho práva, respektíve v administratívnom konaní.
21. Ďalšou z podmienok súdneho prieskumu rozhodnutí (opatrení) orgánu verejnej správy (v nadväznosti na prvú vyššie konštatovanú podmienku) je podanie správnej žaloby v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje (§ 181 ods. 1 SSP). Nakoľko vo všeobecnosti je žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku (§ 180 ods. 1 SSP), predmetom súdneho prieskumu môže byť len rozhodnutie vydané označeným žalovaným, ktorým je spravidla druhostupňový orgán verejnej správy; len výnimočne, pokiaľ voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy zákon ďalší riadny opravný prostriedok nepripúšťa, je žalovaným orgán verejnej správy prvého stupňa (jednoinštančné administratívne konanie). Rozhodnutie alebo opatrenie, ktoré musí byť k žalobe aj pripojené v súlade s § 182 ods. 2 písm. c) SSP, sa označí predovšetkým spisovou značkou a orgánom verejnej správy, ktorý ho vydal. Ak sa žalobca domáha aj zrušenia rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu predchádzalo, alebo skôr vydaného rozhodnutia alebo opatrenia (§ 27 ods. 1 SSP), je potrebné označiť aj tieto rozhodnutia či opatrenia.
22. Z uvedeného právneho rámca jednoznačne vyplýva, že procesnou podmienkou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po využití riadneho opravného prostriedku v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť a aby správna žaloba bola podaná do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia o odvolaní (alebo o inom riadnom opravnom prostriedku).
23. V danom prípade je predmetnom súdneho prieskumu v zmysle žalobných bodov rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Obce Horná Lehota, ktorým podľa § 81 ods. 1 Zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku, v nadväznosti na Všeobecne záväzné nariadenie obce Horná Lehota č. 5/2023, vyrubil žalobcovi na rok 2025 poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v sume 35 eur, ako poplatníkovi v kategórii TKO- chatári Krpáčovo. Proti tomuto rozhodnutiu je možné podľa § 72 Daňového poriadku podať odvolanie v lehote do 30 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne správcovi miestnej dane – Obci Horná Lehota, o čom bol žalobca aj riadne a úplne poučený v rozhodnutí o vyrubení miestnej dane. Žalobca bol súčasne poučený aj o zákonnom následku podania odvolania riadne a včas - a to, že včas podané odvolanie má podľa § 72 ods. 7 Daňového poriadku odkladný účinok. Z osobitnej právnej úpravy je tak zrejmé, že voči rozhodnutiu žalovaného, ktoré bolo správnou žalobou napadnuté, bolo možné podať odvolanie ako riadny opravný prostriedok, čo žalobca aj využil, a ktorá skutočnosť vyplýva správnemu súdu z pripojeného listinného dôkazu. Voči riadne identifikovanému a označenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie datované dňa 29.09.2025. V tejto súvislosti správny súd poznamenáva, že v záujme zabezpečenia ochrany práv žalobcu nedospel k záveru o potrebe postúpiť odvolanie žalobcu zo dňa 29.09.2025 príslušnému orgánu verejnej správy, pretože z podania žalobcu je zrejmé, že žalobca správne adresoval, a aj zaslal odvolanie správcovi dane v zmysle poučenia obsiahnutého v rozhodnutí napadnutom jeho odvolaním.
24. Podanie odvolania má suspenzívny účinok, ktorý má ten následok, že sa ex lege odkladá právoplatnosť napadnutého rozhodnutia. Zásadné potom je, že správnou žalobou žalobcu napadnuté rozhodnutie doposiaľ nie je právoplatné a nebol vyčerpaný s konečnou platnosťou riadny opravný prostriedok. Správny súdny poriadok vylučuje právomoc správneho súdu pri prieskume neprávoplatných rozhodnutí orgánov verejnej správy pred vyčerpaním riadnych opravných prostriedkov. V danom prípade teda nie je splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania, a to spôsobilý predmet súdneho prieskumu.
25. Žalobca podal správnu žalobu počas konania o riadnom opravnom prostriedku voči napadnutému rozhodnutiu. Aj z vyjadrenia žalobcu v žalobe vyplýva, že v čase podania správnej žaloby nebolo o odvolaní rozhodnuté. Z obsahu žaloby je možné vyvodiť záver, že žalobcu k podaniu správnej žaloby (datovanej tým istým dňom, ktorým datoval aj svoje odvolanie voči správnou žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného) zrejme motivovala obava z nedodržania riadneho a zákonného postupu orgánov verejnej správy v rámci ním iniciovaného odvolacieho konania, vyplývajúca z predchádzajúcich skúseností za minulé zdaňovacie obdobia, kedy podľa tvrdenia žalobcu žalovaný už trikrát nepostúpil jeho odvolania nadriadenému orgánu na rozhodnutie. Takto „preventívne“ podaná správna žaloba však v správnom súdnictve nie je prípustná a nemôže zakladať spôsobilý predmet súdneho prieskumu. Lehota na podanie správnej žaloby je dva mesiace od oznámenia rozhodnutia (opatrenia) orgánu verejnej správy (§ 181 ods. 1 SSP), v tomto konkrétnom prípade druhostupňového odvolacieho orgánu verejnej správy, keďže Daňový poriadok riadny opravný prostriedok - odvolanie voči rozhodnutiu správcu dane pripúšťa, t. j. predpokladom pre začatie plynutia zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby je doručenie rozhodnutia druhostupňového orgánu verejnej správy žalobcovi - v danom prípade rozhodnutia odvolacieho orgánu o odvolaní žalobcu zo dňa 29.09.2025. Preto bola správna žaloba podaná predčasne. Zákon pre odmietnutie žaloby z dôvodu jej predčasného podania ustanovuje podmienku, ktorou je skutočnosť, že lehota pre podanie žaloby v čase rozhodovania správneho súdu ešte ani nezačala plynúť. To znamená, že ak správny súd skúmajúc procesné podmienky konania (§ 97 SSP) zistí, že žaloba bola podaná predčasne a žalobcovi ešte nezačala plynúť lehota na jej podanie, musí rozhodnúť o odmietnutí žaloby. Ide pritom o neodstrániteľnú absenciu podmienky konania.
26. Je nesporné, že nebola splnená základná procesná podmienka na vedenie správneho súdneho konania v zmysle § 97 SSP - žaloba bola podaná predčasne z dôvodu, že ako žalovaný bol označený prvostupňový orgán verejnej správy, predmetom správneho súdneho konania bolo prvostupňové rozhodnutie, ktoré doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keď proti nemu bol podaný riadny opravný prostriedok, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté. Keďže v administratívnom konaní ešte nebolo vydané odvolacie rozhodnutie, v tomto štádiu administratívneho konania neexistuje ešte spôsobilý predmet súdneho prieskumu v zmysle § 6 ods. 1 SSP, t. j. právoplatné rozhodnutie o podanom odvolaní žalobcu, ktoré by vydal odvolací orgán v zmysle § 180 ods. 1 SSP. Pokiaľ nebolo vydané odvolacie rozhodnutie v inštančnom postupe, ešte nebolo s konečnou platnosťou (právoplatne) rozhodnuté o odvolaní žalobcu zo dňa 29.09.2025. Je totiž nevyhnutné, aby o predmete administratívneho konania najskôr s konečnou platnosťou rozhodli správne orgány a až následne právna úprava umožňuje, aby na základe následne podanej správnej žaloby vykonali prieskum ich rozhodovacej činnosti správne súdy. Uvedený záver vyjadruje zásadu subsidiarity správneho súdnictva, ktorá je založená na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Súdny prieskum správnych rozhodnutí je koncipovaný až ako následný (sekundárny) prostriedok ochrany subjektívnych verejných práv, ktorý nemôže nahrádzať právne aprobované opravné prostriedky v rámci administratívneho konania podľa právnej úpravy verejnej správy.
27. Správny súd vo vzťahu k žalobcovi považuje za potrebné uviesť, že žalobca je oprávnený iniciovať súdny prieskum v konaní pred správnym súdom, a to za splnenia vyššie uvedených procesných podmienok, teda pokiaľ prebehne odvolacie konanie voči prvostupňovému rozhodnutiu (na základe žalobcom podaného odvolania) a žalobca po doručení rozhodnutia druhostupňového orgánu verejnej správy bude následne oprávnený napadnúť novo podanou správnou žalobou právoplatné rozhodnutie odvolacieho orgánu v zákonom stanovenej lehote dvoch mesiacoch odo dňa jeho doručenia (v zmysle § 181 ods. 1 SSP). Ako žalovaného je potom nutné označiť druhostupňový odvolací orgán verejnej správy, pričom v rámci takto podanej správnej žaloby môže žalobca žiadať o súdny prieskum a následné zrušenie okrem druhostupňového rozhodnutia (ktoré je nutné k žalobe pripojiť), aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. V tomto súdnom konaní pred správnym súdom je ale nevyhnutné právne zastúpenie žalobcu advokátom; to neplatí, ak má žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý
za neho na správnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby (§ 49 ods. 1 SSP). Súčasne konanie o všeobecnej právnej žalobe podlieha poplatkovej povinnosti za podanú správnu žalobu.
28. Pre úplnosť správny súd taktiež konštatuje, že pokiaľ by žalobca neobdržal rozhodnutie o jeho odvolaní v zákonných lehotách na rozhodnutie daňových orgánov vyplývajúcich z ustanovenia § 65 Daňového poriadku, môže sa domáhať nápravy podaním správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 242 a nasl. SSP, v ktorom konaní nie je povinné zastúpenie žalobcu advokátom, pretože sa na konanie o tomto type správnej žaloby vzťahuje zákonná výnimka z povinného zastúpenia žalobcu advokátom podľa § 49 ods. 2 písm. b) SSP a toto konanie je aj oslobodené od súdneho poplatku. Odvolací orgán je povinný rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia odvolacieho konania; v osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní (§ 65 ods. 1 Daňového poriadku). Podľa § 65 ods. 2 a 3 Daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán, ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister. Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní, je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.
29. V prípade, ak by odvolanie žalobcu zo dňa 29.09.2025 bolo len neformálne rozhodnuté upovedomením prvostupňového orgánu verejnej správy - správcom dane (obdobne ako to vyplýva z priloženého listinného dôkazu zo dňa 03.07.2023), v takomto prípade sa taktiež môže žalobca obrátiť na správny súd a iniciovať súdny prieskum podaním všeobecnej správnej žaloby voči takémuto upovedomeniu správcu dane, ktoré bude predmetom súdneho prieskumu ako opatrenie (v zmysle zákonnej definície vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods. 1 písm. c) SSP), pretože už bude naplnená zákonná požiadavka, že účastník administratívneho konania vyčerpal všetky zákonom prípustné riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Len pre úplnosť správny súd poznamenáva, že aj v tomto prípade je nutné správnu žalobu podať v zmysle § 181 ods. 1 SSP, teda do dvoch mesiacov odo dňa doručenia upovedomenia prvostupňového orgánu verejnej správy o neformálnom posúdení odvolania žalobcu a aj v tomto konaní pred správnym súdom by žalobca musel byť povinne zastúpený advokátom na celé konanie pred správnym súdom, vrátane spísania správnej žaloby smerujúcej voči opatreniu orgánu verejnej správy a konanie taktiež podlieha poplatkovej povinnosti.
30. Správny súd potom s poukazom na vyššie konštatované dôvody odmietol žalobcom podanú správnu žalobu ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP s poukazom na § 6 ods. 1 SSP a § 7 písm. a) SSP (výrok I. uznesenia). V rámci hospodárnosti konania (čl. 5 ods. 7 SSP), keď bolo zrejmé, že správnu žalobu žalobcu je nutné ako neprípustnú odmietnuť, správny súd nevyzýval žalobcu na preukázanie udeleného plnomocenstva pre advokáta na zastupovanie žalobcu v tomto konaní.
31. Týmto rozhodnutím správneho súdu nie je porušený ani čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, ktorý vymedzuje právo na ochranu pre každého, kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Takejto ochrany sa totiž možno prostredníctvom správneho súdu domáhať len za zákonom vymedzených podmienok. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon. Týmto zákonom, ktorý ustanovuje podmienky a podrobnosti, je Správny súdny poriadok. Jednou z procesných podmienok podľa SSP je aj napadnutie právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy po vyčerpaní riadneho opravného prostriedku, teda právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy druhého stupňa. Keďže žalobca túto procesnú podmienku vymedzenú v Správnom súdnom poriadku pri podaní správnej žaloby zo dňa 29.09.2025 nesplnil, nebolo možné ďalej v správnom súdnom konaní na podklade tejto všeobecnej správnej žaloby pokračovať, lebo v čase podania žaloby neexistoval spôsobilý predmet súdneho prieskumu z dôvodu podľa § 7 písm. a) SSP.
32. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá (výrok II). Správny súd nezistil podmienky pre rozhodnutie o trovách konania podľa § 171 SSP.
33. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Kasačná sťažnosť sa podáva Správnemu súdu v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konanie o správnej žalobe v sociálnych veciach alebo konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis), uvedie označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa ust. § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Podľa ust. § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.