Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/20/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcov: 1/ S. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX/XX, XXX XX X. I., 2/ C. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Q. XXX, 3/ C.. I. D., nar XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, P., právne zastúpení: Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, 040 01 Košice, proti žalovaným: 1/ Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Brehov, 2/ Poľovnícky spolok Bamara so sídlom Brehov 221/51, 076 05 Cejkov, IČO: 50 728 997, právne zastúpeného: Mgr. Alena Gregorová, advokátka, Horná 54, Banská Bystrica, v konaní o určenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalobcom.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.03.2018 domáhajú určenia, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 J. konaného dňa 01.11.2017 v B. sú neplatné. Podanie žaloby odôvodnili tým, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi a zároveň spolu so žalobcom v 3/ rade sú aj splnomocnenci vlastníkov pozemkov, ktoré sú poľovnými pozemkami v zmysle ust. o poľovníctve. Tieto pozemky patria do Poľovného revíru č. 15 J. uznaného rozhodnutím Obvodného lesného úradu C. č. s. zo dňa 22.05.2006. Dňa 01.11.2017 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov v uznanom poľovnom revíri č. 15 J. (ďalej len „zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov“) podľa , v spojení s ustanovením zákona o poľovníctve. Na tomto zhromaždení boli okrem iného schválené nasledujúce uznesenia: Uznesenie č. 3: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje spôsob užívania spoločného poľovného revíru J. nasledovne: schvaľuje postúpenie užívania spoločného poľovného revíru J., uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006 v prospech poľovníckej organizácie, ktorá bude určená v bode 5. dnešného zhromaždenia.“ Hlasovanie č. 3: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na: 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre. Uznesenie č.4: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje výšku náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru Brehov stanovenú pre lesné pozemky vo výške 1,50Eur/ha ročne a za poľnohospodárske pozemky /TTP, orná pôda, ostatné plochy/ a iné poľovné pozemky vo výške 1,50Eur/ ha ročne. Hlasovanie č.5: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na: 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.

Uznesenie č. 5: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje spôsob užívania spoločného poľovného revíru J. nasledovne: schvaľuje postúpenie užívania spoločného poľovného revíru J., uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006 v prospech poľovníckej organizácie Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. 221/51,. Q., IČO: 507 289 97, v zmysle čoho užívanie spoločného poľovného revíru Brehov, uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006, bude v súlade s , 11 a 13 a nasledujúcich o poľovníctve v znení jeho neskorších zmien a doplnkov postúpené zmluvou o užívaní poľovného revíru, poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. IČO: 507 289 97.“ Hlasovanie č.6: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na: 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre. Uznesenie č.6: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov schvaľuje voľbu dvoch splnomocnencov:I. J., rod. J., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: J., G. J. XXX/ XX a O. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, rod. č.: XXXXXX/XXXX, trvale bytom: P., O. XXXX/XX, ktorí zastupujú vlastníkov poľovných pozemkov vo veci užívania poľovného revíru podľa , 11 a 13 a nasledujúcich o poľovníctve v znení jeho neskorších zmien a doplnkov. Rozsah splnomocnenia: Splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov sú oprávnení konať každý samostatne vo všetkých právnych úkonoch spojených s podaním žiadosti na príslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva predmetom ktorej bude postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Brehov, uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006 v prospech poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. XXX/XX, XXX XX Q., IČO: 507 289 97. Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov udeľuje uvedeným splnomocnencom splnomocnenie na podpísanie predmetnej žiadosti, na uzavretie a podpísanie zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru J. prípadne jej dodatkov, na preberanie všetkých listín spojených s evidenciou predmetnej zmluvy určených aj do vlastných rúk, na podávanie návrhov, oprávnených prostriedkov, prípadne na zrieknutie sa odvolaní ako aj na všetky právne úkony spojené s evidenciou zmluvy, postúpením užívania spoločného poľovného revíru J. uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006 v prospech poľovníckej organizácie: Poľovnícky spolok BAMARA, so sídlom: J. XXX/XX, XXX XX Q., IČO: 507 289 97, ktoré v čase konania tohto zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nemožno predvídať. Uvedení splnomocnenci, splnomocnenie prijímajú v celom rozsahu.“Hlasovanie č.7: za 58,1967% hlasov, proti: 13,2947% hlasov, zdržalo sa: 0% hlasov, neprihliada sa na: 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotliví splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre.

2. Na predmetom zhromaždení sa zúčastnili aj žalobcovia a hlasovali proti citovaným uzneseniam. Za splnomocnencov zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov boli zvolení p. J.. Bolo schválené postúpenie užívania spoločného poľovného revíru Brehov v prospech žalovaného v 2/ rade, a to za náhradu vo výške 1,50 Eur/ročne za hektár. Citované rozhodnutia v čl. I žaloby žalobcovia považujú za neplatné, a to z dôvodov: A) Uznesenie je na zhromaždení prijaté, ak zaň hlasovali vlastníci (alebo ich oprávnení zástupcovia alebo ich splnomocnenci) vlastniaci nadpolovičnú väčšinu výmery poľovných pozemkov k celkovej výmere všetkých poľovných pozemkov v poľovnom revíri. Každý prítomný hlasujúci disponuje takou hodnotou hlasovacieho lístka vyjadrenou v percentách, aký podiel poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovných pozemkov sám vlastní, resp. aký podiel poľovných pozemkov z celkovej výmery poľovných pozemkov vlastnia splnomocnitelia, ktorých zastupuje hlasujúci splnomocnenec. Z obsahu notárskej zápisnice na strane 5 vyplýva, že predsedajúci zhromaždenia neuznal dve plnomocenstvá, a to:

- plnomocenstvo, ktorým Obec X. splnomocnilo na zastupovanie na zhromaždení žalobcu v 1/ rade a

- plnomocenstvo, ktorým Obec Q. splnomocnilo na zastupovanie na zhromaždení žalobcu v 2/ rade. Ako dôvod neuznania sa v notárskej zápisnici na str. 5 uvádza: „Podľa názoru zvolávateľa ani jedna z týchto listín ako bola predložená, t.j. bez príloh nespĺňa zákonom stanovené podmienky, aby splnomocnenec mohol konať v mene obce.“ Žalobcovia sú názoru, že toto neuznanie predmetných plnomocenstiev zvolávateľom - predsedajúcim bolo neoprávnené. Zvolávateľ ani neuviedol, aké konkrétne prílohy podľa neho mali mať plnomocenstvá, a ktoré konkrétne zákonom stanovené podmienky plnomocenstvá nespĺňali. Podľa žalobcov, uvedené plnomocenstvá obsahujú všetky zákonné náležitosti a sú platné. Na základe týchto plnomocenstiev už zastupovali žalobcovia splnomocniteľov - dotknuté obce na skorších

zhromaždeniach konaných dňa 07.12.2016, 08.08.2017, 27.10.2017 a 10.01.2017 a vtedy ich zvolávateľ uznal. V dvoch týchto zhromaždeniach (08.08.2017 a 27.10.2017) bol dokonca ten istý zvolávateľ a predsedajúci. Z predloženej Listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov konanom dňa 10.01.2017 rovnako vyplýva, že Obec X. I. disponuje hlasovacím právom o veľkosti 0,36% a Obec Q. disponuje hlasovacím právom o veľkosti 2,02%. Z uvedeného vyplýva, že na zhromaždení, ktorého platnosť uznesení žalobcovia napádajú žalobou, tieto hlasovacie práva žalobcovia nemohli uplatniť. To znamená, že žalobcovia spolu nemohli uplatniť 2,38% hlasu.

V nadväznosti na túto skutočnosť poukazujú žalobcovia na hlasovanie č. 4 zaznamenané na strane 7 notárskej zápisnice. V tomto hlasovaní sa hlasovalo o návrhu žalobcu v 1/ rade o tom, „aby výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru J. bola stanovená pre lesné pozemky vo výške 6,- Eur/ha ročne a pre poľnohospodárske pozemky /TTP, orná pôda, ostatné plochy/ a iné poľovné pozemky vo výške 6,- Eur/ha ročne“. Z výsledkov hlasovania o tomto návrhu žalobcu v I. rade vyplýva, že za tento návrh hlasovalo 49,6824%. Na dosiahnutie nadpolovičnej väčšiny hlasov chýbalo 0,3176%. Ak by predsedajúci uznal vyššie uvádzané plnomocenstvá pre žalobcov, zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov by schválilo uznesenie, ktorým by sa stanovila výška náhrady za užívanie spoločného poľovného revíru J. vo výške 6,- Eur/ha ročne, čo predstavuje vyššiu čiastku o 4,5 Eur za hektár na rok, než bola schválená uznesením č. 4. V prepočte to znamená, že vlastníci poľovných pozemkov dostanú ročne od užívateľa poľovného revíru o 16.806,65 Eur menej než by mohli skutočne dostať / celková výmera poľovného revíru 3.734,81ha x 4,5Eur/ha/rok = 16.806,65 Eur/. Ak by predsedajúci uznal predmetné plnomocenstvá, tak by to nemalo vplyv len na hlasovanie č. 4, ale aj na ďalší priebeh zhromaždenia, t.j. ak by hlasovanie č. 4 bolo úspešné, hlasovanie č. 5 by ani neprebehlo a v hlasovaní č. 6 by zhromaždenie nepostúpilo užívanie spoločného poľovného revíru Brehov poľovníckej organizácii Poľovnícky spolok BAMARA. B) Neplatnosť uznesení zhromaždenia vlastníkov odôvodňujú žalobcovia aj tým, že pri hlasovaniach o citovaných rozhodnutiach sa neprihliadalo „na 9,4547% hlasov z dôvodu duplicity hlasov, keďže jednotlivý splnomocnenci hlasovali rozdielne, z výmery poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíre“. Z listiny prítomných zo zhromaždenia pripojenej k notárskej zápisnici vyplýva, že duplicita hlasov bola zaznamenaná u týchto splnomocnencov:

- na str. 3 Listiny prítomných medzi žalobcami. Poznamenáva sa, že oni nehlasovali rozdielne, čiže na tieto hlasy by sa malo prihliadať.

- na str. 11 - 14 Listiny prítomných, kde jedným splnomocnencom je stále I. J., nar. XX.XX.XXXX a druhým splnomocnencom je niektorý zo žalobcov. Poznamenáva sa, že v tomto prípade išlo o rozdielne hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať.

- na str. 14 Listiny prítomných medzi I.. I. P. Q.., nar. XX.XX.XXXX a žalobcom v II. rade. Poznamenáva sa, že v tomto prípade išlo o rozdielne hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať.

- na str. 14 Listiny prítomných medzi žalobcami. Poznamenáva sa, že oni nehlasovali rozdielne, čiže na tento hlas by sa malo prihliadať.

- na str. 14 Listiny prítomných medzi O. T., nar. XX.XX.XXXX a žalobcami. V tomto prípade išlo o rozdielne hlasovanie a na tieto hlasy sa nemá prihliadať. Celkový súčet veľkosti duplicitných hlasov, na ktoré sa nemá prihliadať, je 8,2899%. Predsedajúci zhromaždenia pochybil aj pri tejto skutočnosti, nakoľko pri hlasovaniach z dôvodu duplicity neprihliadal na 9,4547%, t.j. o 1,1648% naviac než skutočne mal. Toto 1,1648% hlasu, na ktoré predsedajúci neprihliadal, malo byť v prospech skupiny vlastníkov poľovníckych pozemkov hlasujúcich totožne so žalobcami. Rovnako aj v tomto prípade, ak by predsedajúci nepochybil aj v tejto otázke duplicity, hlasovanie č. 4 by bolo úspešne a taktiež by sa diametrálne odlišne vyvíjal aj ďalší priebeh zhromaždenia. Žalobcovia poukazujú na ust. kde sa uvádza: „Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.“ Výkladom tohto ustanovenia vyplýva, že ak viacerí splnomocnenci jedného splnomocniteľa hlasovali na zhromaždení rovnako, na tieto hlasy je potrebné prihliadať.

C) Dôvody neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov napokon nachádzajú žalobcovia aj v okolnosti týkajúcej sa miesta konania zhromaždenia. Predovšetkým považujú za neprijateľné, že zhromaždenie sa konalo v Lučenci, teda v mieste ktoré je vzdialené 200 km (vyše 3 hodín cesty osobným motorovým vozidlom) od miesta poľovného revíru Brehov, ktorého sa rozhodnutia týkajú. Niet žiadneho vážneho dôvodu, prečo by sa zasadnutie najdôležitejšieho orgánu poľovného revíru malo konať nielen v územnom obvode iného okresu, ale dokonca v územnom

obvode iného kraja (Banskobystrický kraj), než kde sa nachádza dotknutý poľovný revír. Miesto konania zhromaždenia bolo zámerne zvolené tak, aby sa čo najviac sťažila účasť jednotlivých vlastníkov poľovných pozemkov, ktorých tak bolo ľahšie presvedčiť na udelenie plnomocenstva na zastupovanie s následným zneužitím plnomocenstva na presadenie voľby Poľovníckeho spolku BAMARA, ktorému má byť postúpené užívanie poľovného revíru J.

3. Žalobcovia spolu so žalobou žiadali, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému v 2/ rade užívanie poľovného revíru č. 15 J. na základe zmluvy o užívaní spoločného poľovného revíru uzatvorenej v zmysle § 13 ods. 1 písm. b) až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Uznesením zo dňa 09.04.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktoré odvolací súd v dôsledku odvolania žalovaného v 2/ rade uznesením sp. zn. zo dňa 19.07.2018 zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

4. Žalovaný v 2/ rade doručil súdu vyjadrenie k žalobe, kde namietal pasívnu vecnú legitimáciu. Nakoľko uznesenia prijaté na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného Poľovného revíru J., konaným dňa 27.10.2017 v B. (ďalej len „Zhromaždenie“) sú záväzné pre všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v Poľovnom revíri J. a zároveň nakoľko účastníkmi Zhromaždenia boli zástupcovia fyzických a právnických osôb, je nepochybné, že stranami tohto súdneho konania musia byť minimálne všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorí boli prítomní, či už osobne alebo v zastúpení na Zhromaždení. Avšak vychádzajúc z ustanovení Zákona o poľovníctve a je nepochybné, že nakoľko poľovný revír je spoločnou vecou, sporovými stranami v takomto spore musia byť všetci tí, o ktorých právach sa má rozhodovať alebo tí, ktorí majú alebo môžu byť týmto rozhodnutím dotknutí t.j. všetci účastníci napádanej zmluvy. V tejto súvislosti dáva do pozornosti Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. . V prípade, ak stranami sporu nie sú všetci vlastníci poľovných pozemkov v danom poľovnom revíri, žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na rozhodnutí vo veci. Zároveň namieta pasívnu legitimáciu subjektu označeného ako žalovaný v 1/ rade: „Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Brehov“ . Tento subjekt nemá právnu subjektivitu a teda nie je nositeľom procesných práv. Ďalej žalovaný v 2/ rade uviedol, že žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa podanou žalobou domáhajú určenia „že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 J. konaného dňa 1.11.2017 v B. sú neplatné“. Takto formulovaný žalobný návrh je však podľa neprípustný. Napriek tomu, že žalobcovia neuviedli právne posúdenie dôvodnosti podania žaloby podľa , vzhľadom na znenie , príslušných komentárov, ako i dôvodovej správy, je nepochybné, že v tomto prípade sa jedná o žalobu podľa t.j. „aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.“ Nakoľko táto žaloba o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov nespĺňa zákonnú požiadavku „ak to vyplýva z osobitného predpisu“, takáto žaloba je neprípustná v zmysle . V tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Okresného súdu Žilina v obdobnej veci ako i na uznesenie Okresného súdu Trenčín č.k. -206 z 24.1.2018 a uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. -278 z 17.7.2017. Žalobný návrh je neurčitý v znení požadovanom žalobcami: „súd určuje, že uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 J. konaného dňa 1.11.2017 v B. sú neplatné“ a takto je nevykonateľný. Nakoľko určovacia žaloba je žalobou preventívnou, ktorú je možné aplikovať len v prípade, ak sa na jej základe relevantným spôsobom zmení postavenie žalobcov a zároveň zákon neposkytuje iné prostriedky ochrany práv žalobcov. V tomto prípade je však zjavné, že žalovaní nevyužili prvotný zákonný prostriedok ochrany svojich práv, ktorý právny poriadok pre tento prípad predpokladá, a to správnu žalobu podľa , ktorou by napadli evidenciu Zmluvy o užívaní poľovného revíru Brehov zo dňa 10.11.2017, na podanie ktorej už však uplynula zákonná lehota. Uvedené vylučuje existenciu naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti uznesení. Pozitívnym rozhodnutím o podanej civilnej žalobe by okresný súd de facto zasiahol do právomoci krajského súdu, ktorý jediný je oprávnený riešiť spor tohto typu avšak na základe podanej správnej žaloby. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade tvrdia, že neuznanie hlasov resp. plnomocenstiev za obce bolo neoprávnené. Žalovaný v 2/ rade má za to, že predsedajúci resp. zvolávatelia oprávnene neuznali plnomocenstvá žalobcov za Obce Q. a X. I., nakoľko splnomocniteľ sa nepreukázal uznesením obecného zastupiteľstva ohľadom zastupovania obce na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov tak ako to zákon vyžaduje nakoľko sa jedná o nakladanie s majetkom obce. Námietky žalobcov ohľadom hlasovania sú skreslené a založené na domnienkach „keby“, ktoré však nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu.

5. Žalovaný v 1/ rade doručil súdu dňa 13.02.2019 vyjadrenie k žalobe, kde navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby. Naliehavý právny záujem na požadovanom vyslovení neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov by musel byť v súlade s ust. , čo je základným procesným predpokladom určovacej žaloby. Žalobcovia doteraz ani nepreukázali, že nimi tvrdený protiprávny stav poškodzuje žalobcov alebo iných vlastníkov poľovných pozemkov. Žalovaný dal súdu do pozornosti niekoľko rozhodnutí NS SR, ktorý zdôvodňuje a vysvetľuje, že nedostatok naliehavého právneho záujmu v každej určovacej žalobe je dôvodom k jej zamietnutiu bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite a zároveň zdôrazňuje, že NPZ je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcov v ohrození, alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcov neistým. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú vlastníkmi a zároveň spolu so žalobcom v 3/ rade sú aj splnomocnencami vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri J.. Žalovaný namieta aj aktívnu legitimáciu všetkých troch žalobcov. Rozsah splnomocnení žalobcov sa obmedzuje len na zastupovanie vlastníkov pozemkov pri hlasovaní na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíre J., preto žalobcovia môžu konať pred súdom len vo svojom mene, ako vlastníci pozemkov, zatiaľ čo žalobca v 3/ rade vzhľadom na skutočnosť, že sám nie je vlastníkom predmetných pozemkov, vôbec nemá aktívnu legitimáciu na podanie žaloby a zastupovanie v predmetnom konaní. Ďalej žalovaný uviedol, že nie je možné uznať splnomocnenia na strane žalobcov na zastupovanie dvoch obcí a to X. I. a obce Q.. V obidvoch prípadoch z plných mocí žalobcovia nepreukázali, že podpísaný starosta tej ktorej obce prejednal poverenie na udelenie splnomocnenia, ani to, že bolo prijaté právoplatné uznesenie o nakladaní s majetkom obce, v tomto prípade o prenájme pozemkov obce, poslancami zastupiteľstva obce, čo je všeobecná zákonná požiadavka pri nakladaní s majetkom obce. K námietke žalobcov, kde riešia výšku nájmu za pozemky v poľovnom revíri žalovaný v 1/ rade uviedol, že oprávnene sa možno domnievať, že návrh žalobcu v 1/ rade ustanoviť nájomné vo výške 6 Euro za 1 ha bolo emotívne a nereálne. Predchádzajúca výška nájmu za 1 ho pozemkov bola 0,50 Eur (teda žiadna škoda vlastníkov pozemkov oproti predchádzajúcemu stavu). Odhlasovaním 1,50 Euro za 1 ha je primeraná výška nájmu aj v porovnaní s okolitými poľovnými revírmi. Jedná sa o srnčí revír, ktorý je považovaný za menej hodnotný, nie sú podnikateľským subjektom, ktorý by zarábal na odstrele trofejovej zveri ani dodávateľmi mäsa do zariadení za odplatu. Rovnako námietky žalobcov ohľadom miesta konania zhromaždenia vlastníkov poľovných revírov sú v danom prípade irelevantné. Predchádzajúce konanie zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v mieste kde sa tieto pozemky nachádzajú bolo neprofesionálne, manipulované a neúspešné. Zvolávateľ, ktorým bol aj Pozemkový úrad SR z tohto dôvodu uprednostnil profesionalitu, čo bolo spojené aj s miestom konania zhromaždenia. S uvedeným súvisia aj praktiky pred konaním zhromaždenia vlastníkov poľovných poozemkov, keď dochádzalo k manipulovaniu a odvolávaniu splnomocnení. Žalovaný sa domnieva, aj keď sami žalovaní boli takýmto konaním poškodení, že predsedajúci správne v týchto prípadoch prihliadol a akceptoval odvolanie splnomocnení len v prípade preukázaného náležitého doručenia odvolania splnomocnenému. Spoločnosť ABG Trebišov, s.r.o. nedoručila odvolanie splnomocnenia splnomocnenému I. J.. Ten uviedol, že o odvolaní splnomocnenia zo strany ABG Trebišov sa dozvedel len od tretích osôb a nikdy mu nebolo toto doručené predpísaných spôsobom, t. j. doporučene. Ani túto skutočnosť žalobcovia riadne nepreukázali.

6. Žalobca k vyjadreniam žalovaných v 1/ a 2/ rade repliku nepodal.

7. Súd sa oboznámil s podaným návrhom ako aj s priloženými listinnými dôkazmi a to Rozhodnutím Obvodného lesného úradu v C. zo dňa 22.05.2006 čl. 13-16, Notárskou zápisnicou čl. 17-29, listinami prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov čl. 31-44, čestnými vyhláseniami čl. 47-48, verejnou vyhláškou čl. 49, 50, pozvánkou čl. 52, listinou prítomných čl. 54, 55, čestným vyhlásením čl. 56, 57, odvolaním plnomocenstva čl. 58,59, vyjadrením žalovaných v 1/ a 2/ rade a zistil tento skutkový stav:

8. Žalobcovia podali žalobu tak, ako je to popísané v bode 1., 2 tohto odôvodnenia.

9. Právna zástupkyňa žalobcov pred súdom zotrvala na podanej žalobe a uviedla, že žalobcovia odôvodňujú podanú žalobu štyrmi základnými skutočnosťami, a to je neuznanie plnomocenstiev, ktoré mohli zmeniť hlasovanie na zhromaždení vlastníkov a to konkrétne plnomocenstvo od Obce X. a plnomocenstvo od Obce Q., kde teda žalobcovia prišli súhrnne o 2,38 % hlasov. Druhým dôvodom žaloby je nesprávne konštatovanie duplicity plnomocenstiev, ktoré nemalo byť vo výške 9,45 %, ale vo výške

8,2%. Ďalším dôvodom je neoprávnené zarátanie hlasov vlastníkov, ktorí ku dňu konania zhromaždenia odvolali udelené splnomocnenie, a to konkrétne spoločnosť ABG Trebišov. Hmotnoprávnym základom žaloby je miesto konania zhromaždenia vlastníkov, ktoré bolo úmyselne stanovené vo vzdialenosti za účelom minimalizovať osobnú účasť vlastníkov, to je čo sa týka preukázania naliehavého právneho záujmu, pretože ide o určovaciu žalobu, reálna nemožnosť vykonávať poľovnícke právo podľa zákona o poľovníctve a s tým súvisiace vlastnícke právo, resp. spoluvlastnícke právo. Druhou skutočnosťou je vôľa vlastníkov prezentujúcich nadpolovičnú väčšinu, ktorá mohla nastať, ak by sa neudiali skutočnosti, ktoré sa udiali na zhromaždení vlastníkov. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie má zato, že vlastníci pozemkov sú zastúpení zhromaždením, ktoré môže byť procesnou stranou, umožňuje mu to § 5 zák. o poľovníctve, ktorý mu vlastne priznáva nejaké postavenie, zloženie, práva, povinnosti, hlasovanie a podobne. K neprípustnosti žaloby, resp. platného žalobného návrhu uviedla, že ani právna teória ani práva prax nateraz nie sú najedno v tom, či určenie neplatnosti právneho úkonu možno zahrnúť pod hypotézu alebo nie. Požiadavka spravodlivej a účinnej ochrany porušených práv vyjadrená v základných článkoch a potreba ústavne konformného výkladu vyjadrená tiež v základných článkoch zahŕňa v sebe zreteľ na ústavnú garanciu prístupu k súdu, teda vylučuje úplné vyňatie súdneho prieskumu právne významných skutočností. K námietke žalovaných, že správna žaloba, ktorá sa preskúmava v správnom súdnictve mala teda prednosť pred týmto súkromnoprávnym prostriedkom žaloby, uviedla, že vzhľadom na vtedajšie aktuálne platné zákonné znenie boli naplnené všetky zákonné podmienky pre zaevidovanie zmluvy o užívaní, ani nemohlo dôjsť k odmietnutiu jej evidovania alebo teda napadnutiu evidovania zmluvy o užívaní. Pokiaľ ide o uznesenie zhromaždenia vlastníkov, disponujú rozhodnutiami súdov, ktoré vravia, že tieto rozhodnutia spolu aj so zmluvou o užívaní sú preskúmateľné na základe súkromnoprávneho procesného prostriedku a na základe určovacej žaloby. Podľa názoru žalobcov je daná aktívna a pasívna legitimácia. Evidujú rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, kde konštatoval, že Zhromaždenie vlastníkov nemusí mať právnu subjektivitu, resp. Krajský súd v Košiciach konal len v medziach rozhodovania o neodkladnom opatrení, ktoré ani nesmerovalo voči Zhromaždeniu vlastníkov. Čo sa týka argumentácie, že by primárne mali žalovať zmluvu o užívaní s tým nesúhlasia, pretože aj keby bola zmluva o užívaní určená za neplatnú, tak stále by bola v platnosti, aj keď tvrdia, že je absolútne neplatná. Stále by bolo v platnosti uznesenie, na základe ktorého by mohlo dôjsť k uzavretiu následných právnych úkonov. Čo sa týka petitu má za to, že je dostatočne určitý. Z toho nevyplýva povinnosť konajúceho súdu prevziať doslovné znenie petitu. Vo vzťahu k zmluve o užívaní poľovného revíru nie je úplne správny prieskum zo strany okresného úradu, ktorý možno posudzuje všetky náležitosti zmluvy o užívaní, ale určite nie priebeh a platnosť uznesenia. Podľa vtedy platných predpisov okresný úrad nemohol zaevidovať zmluvu o užívaní poľovného revíru iba v troch prípadoch, a to ak na užívanie toho istého poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, alebo ak zmluva o užívaní poľovného revíru neobsahuje zákonné náležitosti alebo ak neuzatvorila zmluvu jedna z osôb uvedených v zákona o poľovníctve. Okresný úrad nemá nijakú právomoc, čo sa týka posudzovania platnosti uznesenia.

10. Právna zástupkyňa žalovaného v 2/ rade pred súdom zotrvala na všetkých doterajších písomných vyjadreniach. K hmotnoprávnej stránke tohto sporu sa vyjadrila v písomných podaniach. V tomto spore nie sú vyriešené procesné veci a preto nie je možné sa zaoberať hmotnoprávnou stránkou veci. Pokiaľ ide o postavenie žalobcov tak, má pochybnosti o aktívnej legitimácii žalobcu v 3/ rade MUDr. I. D., ktorý nie je vlastníkom pozemkov. U žalovaných v 1/ a 2/ rade ich vlastníctvo preukázané nebolo, čiže je možné pochybovať vôbec o ich vlastníctve, neboli predložené listy vlastníctva, preto nie je daná aktívna legitimácia ani u týchto žalobcov v 2/ a 3/ rade. Rovnako pokiaľ ide o žalovaného v 1/ rade tak, ako sa už vyslovil Krajský súd v Košiciach v rozhodnutí o neodkladnom opatrení, odvolací súd vyslovil názor, že žalovaný v 1/ rade nemá procesnú subjektivitu. Pokiaľ ide o žalovaného v 1 /rade nerozumie tomu, prečo by Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov malo byť zastúpené práve I. J. a O. T.. Uznesením boli určené tieto dve osoby ako splnomocnenci, avšak to boli splnomocnenci určené za osoby, ktoré sú splnomocnenci vlastníkov poľovných pozemkov a nie Zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov, čo sú dve rôzne veci. V tomto prípade určite došlo k omylu v pojmoch. Žalovaný v 2/ rade je právny subjekt, ktorý má pasívnu legitimáciu a môže byť účastníkom tohto sporu. Pokiaľ ide o petit žaloby, možno pochybovať o tom, či je správne zvolený aj žalovaný v 1/ rade ako vôbec žalovaný v tomto spore, lebo keby súd rozhodol v súlade s navrhovaným petitom, tak len voči poľovníckemu spolku by bolo povedané, že nejaké uznesenia zhromaždenia nie sú platné, čo však nemení nič na tom, že zmluva je zaevidovaná a evidencia zmluvy dáva práve poľovníckemu spolku právo výkonu poľovníctva. To, že by boli nejaké uznesenia neplatné ešte neznamená, že okresný úrad na základe takéhoto nejakého rozhodnutia by urobil ten úkon, že zaeviduje zmluvu a preto táto celá žaloba je žalobou, ktorá nevyrieši stav vec a preto

je v tomto konaní úplne zbytočná. Žalobca mal postupovať tým smerom, že mal napadnúť evidenciu, avšak o evidencii aj sám tvrdí, že evidencia bola v poriadku a bola v súlade so zákonom. Okresný úrad je povinný skúmať všetky zákonné predpoklady na to, aby evidenciu vykonal a teda, keď ju riadne preskúmal a riadne preskúmal všetky podmienky konania zhromaždenia, jeho zvolania, tak zmluvu zaevidoval. To znamená, že aj podľa Okresného úradu bolo celé toto konanie v súlade so zákonom. Keďže táto evidencia je v poriadku aj podľa žalobcov tak im nie je zrejmé čo tu žalujú. V prípade, ak by súd rozhodol presne ako je navrhovaný petit žaloby, tak by bol nevykonateľný. pripúšťa určite žaloby, ktorými je možné sa v súkromnoprávnych vzťahoch domáhať určitého spôsobu určenia neplatnosti uznesení zhromaždenia, avšak určite by museli byť účastníkmi všetci dotknutí účastníci, to znamená všetci vlastníci poľovných pozemkov. Pokiaľ nie je táto podmienka splnená, tak nie je daný naliehavý právny záujem a preto súd nemôže vyhovieť tejto žalobe. 11. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav : 12. Rozhodnutím Obvodného lesného úradu v C. zo dňa 22.05.2006, obvodný lesný úrad ako príslušný orgán správy poľovníctva podľa o poľovníctve v znení zák. NR SR číslo uznáva poľovný revír číslo 15 J. zo súvislých poľovných pozemkov o celkovej výmere 3734,81 ha.

13. Notárskou zápisnicou zo dňa 01.11.2017 napísanej a účastníkmi podpísanej na Notárskom úrade v B., notárom I.. C. I., tento osvedčil priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v spoločnom poľovnom revíre J., konaného dňa 27.10.2017.

14. Podľa listiny prítomných zo zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru J. uznanom rozhodnutím bývalého Obvodného lesného úradu v C. č. zo dňa 22.05.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.06.2006 a ktoré sa konalo dňa 27.10.2017 ide o viac ako 476 vlastníkov pozemkov.

15. Verejnou vyhláškou zo dňa 21.07.2017 I. J. a Slovenský pozemkový fond Bratislava ako vlastníci alebo oprávnení zástupcovia alebo splnomocnenci zastupujúci viac ako jednu tretinu vlastníkov poľovných pozemkov, počítaných z výmere pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru J. zvolali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri „J.“ na deň 08.08.2017 o 10.00 hod. v hoteli Clavis v B.. Ďalšou vyhláškou zo dňa 09.10.2017 rovnakí zvolávatelia zvolali Zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov začlenených v poľovnom revíri „J.“ na deň 27.10.2017 o 13.00 hod. v hoteli Clavis v B..

16. Podľa oznámenia zo dňa 10.11.2017 Okresný úrad P., pozemkový a lesný odbor P., tento zaevidoval dňa 10.11.2017 Zmluvu o užívaní Poľovného revíru J., uzatvorenú podľa o poľovníctve, medzi vlastníkmi poľovného revíru v zastúpení splnomocnencov a užívateľom Poľovného revíru č. XX J. - Poľovníckym spolkom BAMARA. Dátum uzatvorenia zmluvy je 02.11.2017.

17. Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

18. Podľa - až 5 z. č. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov )1) Vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len ""). (2) Na zhromaždení práva vlastníka vykonáva orgán alebo organizácia podľa osobitných predpisov. 6) (3) zvoláva, zástupca najmenej jednej tretiny vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zvolávateľ") počítanej z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru písomnou pozvánkou alebo verejnou vyhláškou, ktorá musí byť zverejnená vo všetkých dotknutých obciach obvyklým spôsobom najmenej 5 pracovných dní pred konaním . (4) je uznášaniaschopné, ak je prítomná najmenej nadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov počítaná z výmery pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. rozhoduje nadpolovičnou väčšinou počítanou z výmery všetkých poľovných pozemkov navrhovaných na začlenenie do poľovného revíru. (5) Prítomní vlastníci poľovných pozemkov sa zapisujú do listiny prítomných, ktorá obsahuje názov a sídlo právnickej osoby, alebo meno, priezvisko a bydlisko fyzickej osoby, ktorá je vlastníkom poľovných pozemkov, výmeru poľovných pozemkov pripadajúcich jednotlivým osobám a podiel výmery vlastnených poľovných pozemkov k navrhovanej výmere poľovného revíru. Zvolávateľ zabezpečuje a overuje zápis

do listiny prítomných. Priebeh sa osvedčuje notárskou zápisnicou, 7) ktorej prílohou je listina prítomných.

19. Podľa § 11 ods. 1, ods. 2 cit. zák. (1) o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5. (2) Vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.

20. Podľa § 12 ods. 1 - 4 cit. zák. (1) Ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať celý spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.

21. Podľa § 13 ods. 1, ods. 2, ods. 5 cit. zák. (1) Užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou a) fyzickej osobe, ak vlastní viac ako 50% výmery poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru, b) poľovníckej organizácii podľa § 32, c) fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá v poľovnom revíri vykonáva poľnohospodársku činnosť alebo lesnícku činnosť najmenej na 50% výmery poľovného revíru alebo na časti bažantnice (§ 7 ods. 2), alebo zvernice (§ 6 ods. 1), d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. (2) Ak je uzatvorená zmluva, užívateľ poľovného revíru alebo poverená poľovnícka organizácia podľa odseku 5 má právo vstupovať na poľovné pozemky a na poľné a lesné cesty. (5) Okresný úrad rozhodnutím poverí poľovnícku organizáciu vykonávaním ochrany poľovníctva a starostlivosti o zver podľa § 24 ods. 1 a § 26, ak vlastník poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru do 30 dní od a) právoplatnosti rozhodnutia o uznaní poľovného revíru nepredložia zmluvu alebo zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára, b) ukončenia platnosti zmluvy alebo zmluvy vlastníkov nepredložia novú zmluvu alebo novú zmluvu vlastníkov a nenavrhnú poľovníckeho hospodára.

22. Podľa § 16 ods. 1, 2 cit. zákona, (1) Evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad. Zmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721> a ak ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh . (2) Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/20200721>.

23. Podľa z. č. ( ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o a) splnení povinnosti b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného prepisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

24. Žalobcovia v 1/ až 3/ rade sa podanou žalobou domáhajú určenia, že uznesenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru č. 15 Brehov sú neplatné, teda jedná sa o žalobu podľa , teda je potrebné skúmať či žalobcovia na takomto určí majú naliehavý právny záujem (ďalej len „NPZ“). Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, t.j. aby mal zmysel. Žalobca musí NPZ na určení práva preukázať.

25. S poukazom na zásadu hospodárnosti konania sa súd musel prednostne zaoberať otázkou existencie NPZ na určovacej žalobe, pričom NPZ na požadovanom určení musí byť daný aj v čase

rozhodovania. Určovacia žaloba je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou NPZ, ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani NPZ na takomto určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok NPZ na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke. (rozhodnutie NS SR sp. zn. z 30.6.2009).

26. Súd dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uznesení vlastníkov, pretože samotné rozhodnutie o neplatnosti uznesení vlastníkov nerieši, neodstraňuje stav právnej neistoty. Pokiaľ už došlo k zaevidovaniu zmluvy podľa zákona o poľovníctve, spôsobilým prostriedkom na odstránenie neistoty vlastníka, ktorý tvrdí, že jeho právo bolo upreté je žaloba o neplatnosť zmluvy. V konaní o tejto otázke však súd musí prejudiciálne preskúmať aj zákonnosť prijatých uznesení na zhromaždení vlastníkov, ktoré vyriešenie prejudiciálnej otázky sa prejaví v rozhodnutí o platnosti, resp. neplatnosti zmluvy.

27. Súd by žalobu zamietol aj z dôvodu, že stranami konania o neplatnosť uznesení vlastníkov poľovných pozemkov neboli všetci vlastníci poľovných pozemkov, ktorých sa prijaté uznesenia týkajú.

28. Žalovaní v 1/ a 2/ rade sa k veci vyjadrili tak, že nie sú plnené podmienky na to, aby súd mohol o uplatnenom nároku konať, lebo bola podaná určovacia žaloba, kde účastníkmi takéhoto konania musia byť všetci, ktorých sa to dotýka a teda musia byť žalovanými všetci majitelia poľovných pozemkov združených do poľovného revíru. Žalobcovia zotrvali na v žalobnom návrhu označených strán sporu či už na strane žalobcov alebo žalovaných.

29. Súdna prax je jednotná v názore, podľa ktorého stranami súdneho konania o neplatnosť právneho úkonu musia byť všetci, ktorí právny úkon uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Pod pojmom vecná legitimácia je potrebné rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva. Aktívne vecne legitimovaná je strana, ktorá tvrdí a je schopná preukázať, že je nositeľom tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti a v konaní to aj skutočne preukáže. Skúmanie vecnej legitimácie strán (aktívnej a pasívnej) je imanentnou súčasťou každého sporu a jeho výsledok sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej.

30. Okruh vecne legitimovaných subjektov musí byť určený s ohľadom na predmet konania, v danom prípade o určenie neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov pozemkov. Stranami sporu, či už na strane žalobcov alebo žalovaných, musia byť nevyhnutne všetci vlastníci spoločného poľovného revíru bez ohľadu na to, či sa zúčastnili alebo nezúčastnili hlasovania na zhromaždení vlastníkov. Uvedený záver vyplýva z príslušných ustanovení o poľovníctve upravujúcich rozhodovanie o prenechaní užívania poľovného revíru inej osobe. Poľovný revír je z hľadiska zákona chápaný ako spoločná vec, na ktorú sa vzťahujú ust. (rozhodovanie spoluvlastníkov o hospodárení so spoločnou vecou), no pokiaľ ide o vznik nájomného vzťahu, na základe ktorého nadobudne subjekt práva možnosť realizovať výkon práva poľovníctva na základe zmluvy s vlastníkmi, je upravený osobitným predpisom, Zákonom o poľovníctve. O využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa Zákona o poľovníctve, t. j. na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru (, Zákona o poľovníctve). V prípade rozhodnutia vlastníkov o postúpení práva užívania poľovného revíru inej osobe sa postúpenie užívania realizuje písomnou zmluvou podľa Zákona o poľovníctve, ktorú uzatvára budúci užívateľ poľovného revíru s vlastníkom poľovného revíru alebo vlastníkmi spoločného poľovného revíru. Nakoľko právo hlasovať na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov majú všetci vlastníci a prípadné určenie neplatnosti prijatého uznesenia (resp. uznesení prijatých na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov) musia byť všetci vlastníci poľovných pozemkov bez ohľadu na to, či sa na zhromaždení zúčastnili alebo nezúčastnili. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že na zhromaždení

vlastníkov si za týmto účelom mohli zvoliť splnomocnencov (títo sú iba zástupcovia vlastníkov). Stranami sporu o určenie neplatnosti zmluvy musia byť preto všetci vlastníci poľovných pozemkov spolu s fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej bolo užívanie poľovného revíru postúpené, či už o určenie neplatnosti uznesení, resp. zmluvy ide vo vzťahu k stranám sporu o nerozlučné spoločenstvo, a teda ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný ( ). Nutnosť účasti všetkých uvedených subjektov v spore či už na strane žalobcov alebo žalovaných v prípade určenia neplatnosti uznesení prijatých na zhromaždení tak vyplýva zo skutočnosti, že vzhľadom na spoločné práva a povinnosti, ktoré sú predmetom konania, nie je možné pripustiť, aby stranou sporu neboli všetci účastníci dotknutého právneho vzťahu, pretože nemožno pripustiť, aby sporné uznesenie, príp. sporná zmluva boli záväzné len pre jednu skupinu vlastníkov poľovných pozemkov a pre inú skupinu nie. Nutnosť účasti všetkých vlastníkov poľovných pozemkov tak vyplýva z charakteru spoločných práv a povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Je nepostačujúce, aby vlastníci poľovných pozemkov, ktorí sa cítia na svojich právach dotknutí, označili za žalovaných iba splnomocnencov, ktorí v mene vlastníkov uzavreli zmluvu a dotknutú poľovnícku organizáciu. Skutočnosť, že za vlastníkov podpisujú zmluvu splnomocnenci zvolení na zhromaždení, nie je z hľadiska vecnej legitimácie právne významná. Ich postavenie splnomocnencov uzavretím zmluvy zaniká. Vecne legitimovaní sú však všetci vlastníci pozemkov v uznanom poľovnom revíri.

31. Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobcovia, či už na strane žalobcov alebo žalovaných neoznačili za strany konania všetkých dotknutých vlastníkov pozemkov v poľovnom revíri, pričom pre rozhodnutie súdu postačí zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden vlastník poľovných pozemkov. Z tvrdení žalovaných ako aj z listín prítomných zo vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do spoločného poľovného revíru J. je nepochybné, že spoluvlastníkov poľovných pozemkov je nepomerne viac.

32. Vecná legitimácia strán v spore vyplýva z hmotného práva. Súd nezaťažuje poučovacia povinnosť ohľadne určenia správneho okruhu strán v spore a ani povinnosť vykonať dokazovanie na zistenie všetkých do úvahy prichádzajúcich vecne legitimovaných subjektov, ktoré mali byť vzhľadom na predmet konania stranami sporu. Pre rozhodnutie súdu o nedostatku vecnej legitimácie postačuje zistenie, že stranou sporu nie je čo i len jeden spoluvlastník poľovných pozemkov.

33. Súd podanú žalobu žalobcov zamietol prioritne z dôvodu, že stranami daného konania neboli všetci vlastníci poľovných pozemkov a v druhom rade súd žalobu zamietol aj pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu.

34. Poukazujúc na vyššie uvedené preto súd vo veci dokazovanie nevykonával a žalobu vecne nepreskúmaval.

35. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu v celom rozsahu zamietol, rozhodol, že nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% majú žalovaní v 1/ a 2/ rade voči žalobcom v 1/ až 3/ rade. V súlade s súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Rozsudok bol vypracovaný v predĺženej lehote podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd Trebišov ( ).

Podľa ust. §-u 363 , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.