Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-5-2021.pdf
PDF · 133.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
VK-11C/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Veľký Krtíš sudcom JUDr. Ľubošom Murgašom v spore žalobcu Mesto Veľký Krtíš, IČO: 00 319 651, Komenského 3, 990 01 Veľký Krtíš, proti Ž. X/ I. Č., M.. XX. XX. XXXX, Q. Ž. X, XXX XX F. B., právne zastúpenej splnomocneným zástupcom Mgr. Michalom Zálešákom, LL.M, advokátom, so sídlom Heyrovského 14, 841 03 Bratislava, IČO: 46 495 797, X/ U. Č., M.. XX. XX. XXXX, Q. Ž. X, XXX XX F. B., X/ J. F., M.. XX. XX. XXXX, Q. Ž. X, XXX XX F. B., žalovaní 2/ a 3/ zastúpení žalovanou X/ I. Č. ako svojou zákonnou zástupkyňou, o vypratanie nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.02.2021 sa žalobca domáhal voči žalovaným 1/, 2/ a 3/ (ďalej len „žalovaní") vypratania nehnuteľnosti - bytu č. XX na I.. poschodí bytového domu súp. č. XXX na parcele C KN parc. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom F. B., katastrálny odbor, kat. územie, obec a okres F. B. nachádzajúci sa vo F. B. M. E. Ž.V. X, pozostávajúci z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyňa a ostatného príslušenstva a vybavenia (ďalej len „predmetný byt").
2. Žalobca zdôvodnil žalobu tým, že žalovaná 1/ uzatvorila v postavení nájomcu dňa 06.09.2020 so žalobcom - Mestom Veľký Krtíš ako prenajímateľom Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Nájomná zmluva"). Osobami tvoriacimi domácnosť nájomcu sú deti žalovanej 1/, ktorí sú označení ako žalovaní 2/ a 3/. Nájomný pomer bol uzatvorený na určitú dobu do 31.12.2010 a bol štvrťročne predlžovaný naposledy Dodatkom č. 34 k Zmluve o nájme bytu do 30.06.2020, pričom skončil uplynutím uvedenej doby s poukazom na § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Následne žalovaní boli písomne vyzvaní na vypratanie, pričom byt nevypratali a naďalej byt užívajú bez právneho dôvodu. Nájom bytu zanikol uplynutím dohodnutej doby a žalovaní nemajú právo na bytovú náhradu.
3. Predmetnú žalobu súd doručil do vlastných rúk žalovanej 1/ dňa 11.03.2021, ku ktorej sa žalovaná vyjadrila v písomnom podaní zo dňa 24.03.2021. Žalovaná uviedla, že býva v predmetnom byte už vyše 10 rokov, pričom sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii a ako nezamestnaná matka musí uživiť dve maloleté deti (žalovaný 2/ a 3/) vo veku 6 a 13 rokov, ktoré bývajú s ňou spoločne. Mala záujem predĺžiť nájomnú zmluvu, čo žalobca odmietol. Zlá sociálna a finančná situácia a tiež súčasná nepriaznivá situácia v súvislosti s pandémiou koronavírusu a nedostatok voľných bytov vo Veľkom Krtíši jej znemožňujú nájsť si náhradné bývanie. Je všeobecne známou skutočnosťou, že bytový dom na Ž. E. Č.. X obývajú najslabšie a najviac znevýhodnené sociálne vrstvy obyvateľstva. Jedná sa o sociálne vylúčenú rómsku komunitu. Je náramne zriedkavé, ak si obyvateľ tohto domu nájde ubytovanie v inom bytovom, či rodinnom dome, a to či už z dôvodu chudoby, nedostatku ponuky na trhu s nehnuteľnosťami, či z dôvodu diskriminácie. V prípade, že dôjde k vysťahovaniu žalovaných stanú sa bezdomovcami. Poukázala, že k vlastníckemu právu sa neviažu len práva, ale aj povinnosti, zvlášť v prípadoch, keď je vlastníkom obec a platí núdzový stav. Fyzické osoby majú právo na bezprostrednú
pomoc pri ohrození života, zdravia a majetku. Vysťahovanie žalovaných ako sociálne znevýhodnených osôb smeruje voči vlastným záväzkom žalobcu, ktoré vyjadril vo svojich strategických dokumentoch (Programovací rozpočet mesta Veľký Krtíš na roky 2020-2022) a vysťahovanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukázala, že žalobca vedie súdne konania za účelom vysťahovania celej komunity, nezaujímal sa o situáciu, v akej sa uvedené osoby nachádzajú. Predmetné konanie je nevyhnuté vnímať vo svetle základných ľudských práv a slobôd garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami, ktoré majú v zmysle Ústavy SR prednosť pred zákonom, vrátane Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a slobôd. Nútené vypratanie nehnuteľnosti znamená vážny zásah do vyššie uvedených práv žalovaných. Žalovaná poukázala na rozhodovaciu činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva a Najvyššieho súdu ČR.
4. Žalobca v písomnom vyjadrení (republike) zo dňa 23.04.2021 zotrval na podanej žalobe. Ďalej uviedol, že neobstojí výklad, podľa ktorého by vyhlásenie a trvanie núdzového stavu zakladalo pre žalobcu povinnosť napríklad v oblasti zabezpečenia ubytovania najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva. V prípade žalovaných nejde o náhlu núdzu vyvolanú pandémiou ochorenia COVID - 19, ale o situáciu, kedy si na základe výzvy zo strany žalobcu museli byť vedomí toho, že uplynutím dohodnutej doby nájmu, počnúc od 01.07.2020 užívajú byt bez právneho dôvodu. Žalovaným bol poskytnutý dostatočný časový priestor, aby si mohli nájsť nové bývanie, pričom žalobca sa domáha ochrany vlastníckeho práva na súde po uplynutí siedmich mesiacov od okamihu kedy tento zásah do žalobcových práv nastal. Priamo úmerne s predlžovaním doby trvania zásahov žalovaných do vlastníckeho práva žalobcu narastá ujma, ktorú žalobca musí znášať tým, že žalovaná sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, pretože predmet nájmu užíva bezodplatne od okamihu uplynutia dohodnutej doby nájmu. Vychádzajúc z predpokladu, že výška bezdôvodného obohatenia je rovná výške nájmu platí, že ku dňu 31.03.2021 dosiahla výška získaného bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu sumu 791,73 EUR. Pripočítaním dlhu žalovaných z dôvodu neuhradeného nájmu vo výške 98,51 EUR vyplýva celková výška pohľadávky žalobcu voči žalovaným v sume 890,24 EUR. Ďalej poukázal, že základnou bunkou spoločnosti je rodina, ktorá plní funkciu ekonomicko - zabezpečovaciu, ktorá sa vzťahuje na všetkých jej členov. Matka žalovanej je vlastníčkou bytu, čím je spôsobilá zabrániť bezdomovectvu žalovanej 1/. Žalobca je povinný hospodáriť so svojím majetkom v prospech rozvoja mesta a za tým účelom je povinný svoj majetok zveľaďovať, chrániť a zhodnocovať. Žalobca je v zmysle uvedeného povinný najmä: udržiavať a užívať majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením, stratou alebo zneužitím, používať všetky právne prostriedky na ochranu majetku, vrátane včasného uplatňovania svojich práv alebo oprávnených záujmov pred príslušnými orgánmi a viesť majetok v účtovníctve. Žalovaní nemajú na užívanie predmetného bytu žiadny právny titul a neprichádza do úvahy poskytnutie bytovej náhrady.
5. Žalovaná 1/ sa vyjadrila k veci v písomnom stanovisku zo dňa 31.05.2021. Poukázala, že matka žalovanej 1/ je vlastníčkou bytu č. H., bytového domu súp. č. XXX na pozemku parcely registra CKN parc. č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie F. B., avšak k predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno v prospech oprávnených osôb, ktoré spočíva v práve doživotného nerušeného užívania tohto bytu. Matka žalovanej 1/ je onkologickou pacientkou, ktorej zdravotný stav vyžaduje osobitnú starostlivosť a do uvedenej nehnuteľnosti by sa nasťahovalo ďalších 5 osôb, čím bytové podmienky by mali nepriaznivý dopad na zdravotný stav chorých a neboli by v záujme maloletého dieťaťa. Poukázala na šetrenie verejnej ochrankyne práv, ktorého výsledkom bolo porušenie práv obyvateľov bytového domu na ulici S. 1 zo strany Mesta Veľký Krtíš. Konaním a nečinnosťou žalobcu došlo k porušeniu práva na ochranu pred nezákonným výkonom vlastníckeho práva (čl. 20 ods. 3 Ústavy SR) a práva na adekvátne bývanie (čl. 11 ods. 1 Medzinárodný pakt OSN o hospodárskych, sociálnych kultúrnych právach). Podľa správy verejnej ochrankyne práv vyplýva, že generalizované nepredloženie nájomných zmlúv obyvateľom domu zo strany žalobcu bez individuálneho zdôvodnenia nesplnenia podmienok opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy bolo v rozpore s ust. § 4 ods. 3 VZN žalobcu č. 2/2018 a kritériom bezpečnosti právnych vzťahov vyplývajúcich z medzinárodného práva. Zdôraznila netransparentné prideľovanie nájomných bytov v Meste Veľký Krtíš, ktoré je upravené vo VZN č. 2/2018 v znení VZP na č. 13/2019. Podľa tejto úpravy o pridelení rozhoduje primátor mesta na základe odporúčania bytovej komisie, kde kritéria prideľovania nie sú zverejnené a zápisnice zo zasadnutia komisie neobsahujú relevantné informácie a boli zverejnené ex post dňa 22.04.2021, vrátane zápisnice z roku 2019. Princíp prideľovania a rozhodovania o nájomných bytoch, ktorý sa týka žalovaných je v rozpore s princípom právnej istoty a transparentnosti a nepožíva právnu ochranu. Žalobca nesplnil povinnosti podľa zák. č. 50/1976 Zb. Stavebný zákon, pretože v rozpore so zásadou oficiality nepostúpil vec krajskému stavebnému úradu na konanie vo veci nariadenia nevyhnutných úprav, kedy bol povinný
zabezpečiť bytovú náhradu. Zostal však nečinný a konal v rozpore s právami nájomníkov bytového domu a zjavne v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej sa odvolala na Stratégiu rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 ako rámcový dokument, ktorý dňa 07.04.201 schválila vláda SR. Vysťahovanie rómskej komunity z bytového domu na ulici Železničnej 1 vo Veľkom Krtíši je v rozpore s uvedenou stratégiou vlády. Žalobca nerieši vylúčenie rómskej komunity a neprispieva k zlepšeniu kvality ich bývania, vrátane prístupu k zamestnaniu a vzdelaniu.
6. Okresný súd Veľký Krtíš predmetný spor prejednal na pojednávaní dňa 07.09.2021.
7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 07.09.2021 trval na podanej žalobe. Uviedol, že uloženie povinnosti žalovaným vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady neodporuje dobrým mravom aj vzhľadom na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. US 13/00. Žalovaná 1/ vedela, že uzatvára zmluvu na určitú dobu, čomu zodpovedá vôľa zmluvných strán. Dohodnutá doba nájmu v dĺžke troch mesiacov zodpovedá § 4 ods. 2 neskôr prijatého VZN Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 v znení VZN č. 13/2019. Dojednanie dlhšej doby nájmu nepripadalo do úvahy z dôvodu platobnej disciplíny žalovaných. Žalovaní ku dňu skončenia dohodnutej doby nájmu (ku dňu 30.06.2020) mali dlh na nájomnom a úhradách spojených s nájmom vo výške 98,51 EUR. Po ukončení nájmu neuhradili žiadnu časť dlhu, pričom predmetný byt užívajú naďalej bezodplatne, preto dlh ku dňu 06.09.2021 dosiahol sumu vo výške 1.194,85 EUR. Doposiaľ sa žiadnym spôsobom nezaujímali o splatenie dlhov a nekontaktovali žalobcu ani nepožiadali o pridelenie bytu. Prideľovanie nájomných bytov patrí do samosprávnej pôsobnosti mesta, čo je bežná prax slovenských samospráv. Pri prideľovaní bytov mesto postupovalo od prípadu k prípadu, pričom k predlžovaniu dohodnutej doby nájmu žalovanej 1/ dochádzalo s ohľadom na jej platobnú disciplínu, čím zabezpečovalo plnenie zmluvných povinností žalovanej 1/. Celkový dlh nájomníkov v bytovom dome ku dňu 31.07.2021 predstavuje sumu 157.333,32 EUR, čím je vylúčená investícia žalobcu do bytového domu, pretože nájomníci si neplnia zmluvné povinnosti. Právo na obydlie nie je bezhraničné a právnu na ochranu žalovaným nemožno poskytovať neobmedzene, pretože by došlo k neadekvátnemu vylúčeniu dispozičného práva žalobcu nakladať s vecou v jeho vlastníctve.
8. Právny zástupca žalovanej 1/ na pojednávaní dňa 07.09.2021 uviedol, že žalovaná 1/ v predmetnom byte žije viac ako 10 rokov spoločne sa dvoma dcérami, pričom žalovaná 3/ má nepriaznivý zdravotný stav. Žalovaná 1/ svoju situáciu aktívne riešila a nachádza sa v Krízovom centre Banskej Bystrici, kde hľadala ubytovanie. Pokiaľ by došlo k vysťahovaniu, stala by sa bezdomovcom. Žalovaná 1/ nespochybnila vlastnícke právo žalobcu, ale výkon vlastníckeho práva nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Ďalej poukázala na povinnosť vlastníka stavby udržiavať stavbu v dobrom stave. Keď by došlo k vyprataniu žalovaných, postup by bol v rozpore s dobrými mravmi a v rozpore s medzinárodným právom, Európskym na ochranu ľudských práv a základných slobôd, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, medzinárodným Paktom OSN poľnohospodárskych, sociálnych kultúrnych právach. Nájomné zmluvy so žalovanou 1/ boli uzatvárané na dobu určitú (3 mesiace) bez zreteľa na situáciu žalovanej, či platby uhrádzala alebo neplatila. Došlo k zastretiu (simulácii) právneho úkonu - zmluvy na dobu neurčitú, čo predstavuje obchádzanie zákona a spôsobuje neplatnosť zmluvného dojednania o dobe nájmu. Žalobca postupoval v rozpore sa vlastným VZN a nemal právo na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy, pretože konal v rozpore s § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018. Žalobca neoznámil žalovanej v lehote tri mesiace pred uplynutím doby nájmu, či pristúpi k predĺženiu jej nájmu. Nezohľadnil, že v osobách žalovaných sa jedná o zraniteľné osoby (deti) podľa Dohovoru OSN o právach dieťaťa, ktorých záujem je prvoradý. Neprihliadol na judikatúru ESĽP, pretože žalovaní sú osobami, ktoré patria do rómskej komunity, ale postupoval netransparentne pri prideľovaní nájomných bytov. Viacerí nájomníci na ulici Železničnej 1 vo Veľkom Krtíši nemali voči mestu Veľký Krtíš žiadne podlžnosti, podali žiadosť o pridelenie bytu a nebolo im vyhovené, pričom žiadosť bola bez odôvodnenia vyradená z evidencie. Postup žalobcu preto bol v rozpore s vlastným strategickými dokumentami vo vzťahu k rómskej komunite, kde sa vyžaduje osobitný prístup. Vyprataním by došlo k porušeniu práva žalovaných, najmä práva na ochranu obydlia a súkromného rodinného života (čl. 8 ods. 1, 2 Dohovoru).
9. Súd vykonal dokazovanie listinami: Vypratanie bytu za dôvod skončenia nájmu bytu - výzva zo dňa 09.11.2020 s doručenkou na č. l. 4, Dodatkom č. k 34 k Nájomnej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 06.09.2010 o ďalšom predĺžení doby nájmu bytu zo dňa 31.03.2020 na č. l. 5, Zmluvou o nájme bytu č. 101001193 zo dňa 06.09. 2010 na č. l. 6 - 7, Programovým rozpočtom mesta Veľký Krtíš 2020 - 2022 na č. l. 27 - 50, Komunitným plánom sociálnych služieb (Mesto Veľký Krtíš, Programovacie obdobie 2018 - 2022) na č. l. 51 - 111, výpismi z LV č. XXXX na č. l. 132 - 133, Stratégiou rovnosti, inklúzie
participácie Rómov do roku 2030 na č. l. 135 - 164, Všeobecne záväzným nariadením Mesta Veľký Krtíš č. VZN - 2/2018 s prílohami na č. l. 165 - 172, Všeobecne záväzným nariadením Mesta Veľký Krtíš č. VZN - 13/2019 s prílohami na č. l. 173 - 176, Zápisnicou zo zasadnutia komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 18.03.2021 na č. l. 177, Upovedomením o výsledku vybavenia podnetu zo dňa 06.05.2021 na č. l. 178 - 187, Stanoviskom k výsledkom vybavenia podnetu zo dňa 01.06.2021 na č. l. 196 - 198, Sumárnou analýzou platieb za obdobie od 01.09.2010 do 06.09.2021, Všeobecne záväzným nariadením mesta Zvolen č. 136, Všeobecne záväzným nariadením Mesto Brezno č.: VZN
- 05/2018, Posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa - J. F., Zápisnicou Komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 16.07.2019, Zápisnicou z III. zasadnutia Komisie pre zdravotníctvo, sociálne veci a bývanie zo dňa 16.07.2020.
10. Na základe vykonaných dôkazov súd vo veci zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobca je vlastníkom bytu č. XX na I.. poschodí bytového domu súp. č. XXX postavenom na parcele registra CKN parc. č. XXXX na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor pre kat. územie, okres a obec F. B.. Dňa 06.09.2010 žalobca uzatvoril so žalovanou 1/ Zmluvu o nájme bytu č. XXXXXXXXXX. Byt č. XX sa nachádza na ulici Ž. X vo F.B. B. a pozostáva z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia. Podľa článku II, bod 5 Zmluvy o nájme bytu vyplýva, že žalovaná 1/ prebrala predmetný byt do užívania dňa 01.09.2010 a nájomný pomer bol uzatvorený na určitú dobu do 31.12.2010 a ďalej bol predlžovaný podľa zmluvných dodatkov, naposledy Dodatkom č. 34 k nájomnej zmluve zo dňa 31.03.2020 do 30.06.2020 s možnosťou ďalšieho budúceho písomného predĺženia. Zmluvné strany v dodatku deklarovali možnosť písomného predĺženia zmluvy, ktorú podmienili plnením zmluvných povinností v rozsahu platnej zmluvy a príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a ďalších právnych predpisov. Žalovaná v predmetnom bytovom dome býva od roku 2006. Je nezamestnanou matku, ktorá vyživuje dve maloleté deti vo veku 6 a 13 rokov (žalovaná 2/ a 3/), ktoré bývajú spoločne so žalovanou 1/, pričom zdravotný stav žalovanej 3/ je dlhodobo nepriaznivý. Žalovaná 1/ pristupovala k riešeniu bytovej situácie aktívne a aktuálne sa nachádza so žalovanou 2/ a 3/ v Krízovom centre v Banskej Bystrici a naďalej hľadá náhradné ubytovanie. Sociálna a finančná situácia rodiny žalovanej 1/ je nepriaznivá dlhodobo a neumožňuje nájsť náhradné bývanie. Vo vzťahu k žalobcovi žalovaná 1/ deklarovala záujem na predĺžení trvania nájmu, čo zo strany žalobcu bolo odmietnuté. Podľa výpisu z LV č. 2777 pre okres, obec a kat. územie Veľký Krtíš vyplýva, že matka žalovanej 1/ je vlastníčkou bytu číslo 10, vchod 9 na prvom poschodí bytového na ulici Ž. X F. F. B.. Podľa evidencie katastra nehnuteľností predmetnej nehnuteľnosti bolo zriadené vecné bremeno v prospech oprávnených osôb B. R. J. L. R.Á., ktoré spočíva v práve doživotného užívania označené bytovej nehnuteľnosti. Písomnou výzvou zo dňa 09.11.2020 doručenou žalovanej 1/ dňa 12.11.2020 bola žalovaná 1/, ktorá je zákonnou zástupkyňou žalovaných 2/ a 3/ písomne vyzvaná na vypratanie predmetného bytu v lehote do 15 dní od doručenia výzvy. Žalovaní predmetný byt doposiaľ nevypratali. Zároveň žalobca oznámil žalovanej 1/ výšku dlhu z dôvodu nepravidelných úhrad nájomného a služieb spojených s užívaním bytu v sume 450,39 EUR. Na základe sumárnej analýzy platieb žalovanej 1/ za obdobie od 01.09.2010 do 06.09.2021 vyplýva, že žalovaná 1/ od vzniku nájomného pomeru vykazovala dlh na úhradách za nájomné služby a spojené s užívaním bytu. Podľa výkazu platieb evidovaných za rok 2020 vyplýva, že žalovaná 1/ uhrádzala zálohové platby vo výške 87,97 EUR a ku dňu 30.06.2020 dlhovala žalobcovi sumu 98,51 EUR. Poslednú úhradu vykonala dňa 30.06.2020 do pokladne žalobcu vo výške 87,97 EUR. Ku dňu 15.08.2021 žalovaná 1/ dlhovala z dôvodu neuhradených platieb za nájomné a služieb spojených s užívaním predmetného bytu po zániku nájmu podľa evidencie žalobcu spolu čiastku 1.194,85 EUR, ktorú žalobcovi neuhradila. Ďalej súd mal preukázané, že podľa Upovedomenia o výsledkoch vybavenia podnetu mimovládnej organizácie Európske centrum pre práva Rómov, bolo Verejnou ochrankyňou práv SR zo dňa 06.05.2020 konštatované stanovisko, že konaním a nečinnosťou Mesta Veľký Krtíš ohľadne bytového domu súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. X, F. B. došlo k porušeniu práva na ochranu pred nezákonným výkonom vlastníckeho práva podľa čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na adekvátne bývanie podľa čl. 11 ods. 1 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Verejná ochrankyňa práv poukázala na to, že je neprípustné generalizované opakované uzatváranie nájomných zmlúv na dobu určitú v trvaní troch mesiacov bez individuálneho posúdenia bezpečnosti právneho vzťahu. Tiež považovala za neprípustné generalizované nepredlžovanie nájomných zmlúv v prípade potreby posúdenia technického stavu nájomných bytov. Ďalej uvedené stanovisko deklaruje, že Mesto Veľký Krtíš malo v prípade zlého technického stavu bytového domu postupovať niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 86 až § 96 Stavebného zákona.
11. Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; má každý právo vlastniť majetok.
12. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky; obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.
13. Podľa § 126 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ"); vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
14. Podľa § 710 ods. 2 OZ; ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.
15. Podľa § 712 ods. 1 OZ; bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
16. Podľa § 712 ods. 3 OZ; náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia.
17. Podľa § 712a ods. 9 OZ, pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo na bytovú náhradu.
18. Podľa § 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami; pri zániku nájmu dohodnutého na dobu určitú nájomca nemá právo na bytovú náhradu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať alebo ak ide o služobný byt alebo o byt osobitného určenia a nájomca pred jeho užívaním ukončil užívanie iného bytu).
19. Podľa § 4 ods. 2 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Veľký Krtíš č. 2/2018 o prideľovaní a hospodárení s nájomnými bytmi vo vlastníctve Mesta Veľký Krtíš (ďalej len „VZN č. 2/2018") v znení VZN č. 13/2019; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najmenej tri mesiace a najviac tri roky.
20. Podľa § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018; v nájomnej zmluve sa upraví právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok uvedených v nájomnej zmluve a v tomto nariadení. O možnosti opakovaného uzavretia nájomnej zmluvy bude prenajímateľ informovať nájomcu minimálne tri mesiace pred dohodnutým termínom skončenia nájmu nájomného bytu. 20. Podľa § 5 ods. 5 VZN č. 2/2018; nájomca bytu, ak má záujem o opakované uzavretie nájomnej zmluvy, je povinný 30 kalendárnych dní pred ukončením jej platnosti požiadať prenajímateľa o opakované uzavretie nájomnej zmluvy.
21. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní; doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky okrem prípadov, a) ak nájomcom je osoba so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, ktorému sa prenajíma nájomný byt spĺňajúci podmienky ustanovené osobitným predpisom; pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov alebo b) ak nájomcom je osoba podľa § 22 ods. 3 písm. e), ktorej sa prenajíma nájomný byt, pričom doba nájmu v tomto prípade môže byť najviac desať rokov.
22. Súd vyššie citované ustanovenia právnych predpisov aplikoval na zistený skutkový stav. Zákon poskytuje súdnu ochranu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vlastníkovi, proti tomuto kto neoprávnene zasahuje do jeho vlastníctva. Ochranu vlastníckeho práva zaručuje jednak Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 (každý má právo vlastniť majetok, vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu) a rovnako Dodatkový protokol k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 (každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva). Podľa tohto zakotvenia vlastníckeho práva je zrejmé, že jeho obmedzenie je možné len v nevyhnutnej miere a na základe zákona.
23. V predmetnej veci sa žalobca ako vlastník nehnuteľnosti domáha ochrany svojho vlastníckeho práva prostredníctvom žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Uvedený právny inštitút je uplatniteľný vtedy, ak niekto bez právneho dôvodu užíva vec, ktorá mu nepatrí. V konaní nebolo spornou skutočnosťou, že predmetný byt, ktorého sa týka nárok žalobcu je situovaný v bytovom dome, ktorého vlastníkom je žalobca a žalovaným 1/ až 3/ v súčasnej dobe nesvedčí žiadny právny titul, ktorý by potvrdzoval existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami a umožňoval by žalovaným uvedenú nehnuteľnosť užívať. Žalovanej 1/ ako nájomcovi uplynula doba, na ktorú užívanie predmetného bytu, ktoré bolo dohodnuté (od 31.03.2020 do 30.06.2020) na základe Dodatku č. 34 k nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX zo dňa 06.09.2010. Občiansky zákonník v ust. § 710 ods. 2 OZ uvádza spôsoby zániku nájmu bytu dojednaného na určitý čas, ku ktorému dochádza uplynutím uvedeného času, pričom je vylúčená aplikácia ust. § 676 ods. 2 OZ, ktorá sa nevzťahuje na nájom bytu a neuplatňuje sa automatické predlženie nájmu. Pre ďalšie trvanie nájomného vzťahu sa vyžaduje uzatvorenie novej nájomnej zmluvy, ktorá so žalovanou 1/ nebola uzatvorená. Súd dospel k záveru, že v posudzovanej veci došlo k platnému zániku nájmu bytu ku dňu 30.06.2020 a neboli splnené zákonné podmienky podľa § 4 zák. č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami. Žalovanej 1/ podľa označenej zákonnej úpravy právo na bytovú náhradu nevzniklo, nakoľko nájom nebol skončený pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt by nebolo možné užívať a nejde ani o služobný byt alebo byt osobitného určenia. Žalovaná 1/ napriek výzve, ktorá jej bola doručená dňa 12.11.2020 predmetný byt žalobcovi neodovzdala, naopak uvedenú nehnuteľnosť po zániku nájomného vzťahu (uplynutím doby nájmu) od 01.07.2020 spoločne so žalovanými 2/ a 3/ užíva naďalej bez právneho dôvodu, čím neoprávnene zasahuje do vlastníckeho práva žalobcu.
24. K námietke, že opakovaním uzatváraním nájomných zmlúv so žalovanou 1/ od roku 2010 bez ohľadu na uhrádzanie dohodnutého nájomného došlo ku zastretiu (simulácii) pri právnom úkone Zmluva o nájme bytu zo dňa 06.09.2010 v znení dodatkov uzatváraných na dobu určitú, čím sa ustanovenie o dojednaní nájmu na dobu určitú považuje za neplatné, nemožno súhlasiť. Doba nájmu dohodnutá v nájomnej zmluve môže byť najviac tri roky, čo vyplýva priamo zo zákona.. Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), čo súd v predmetnej veci nezistil. Z dôkazov nevyplýva, že skutočná vôľa strán by smerovala k tomu, aby žalobca uzatvoril nájomný vzťah na dobu neurčitú, čím by sa ustanovenie o dojednanej dobe trvania nájmu považovalo za absolútne neplatné. S ohľadom na okolnosti, mieru opatrnosti a starostlivosti strán pri uzatváraní nájomného vzťahu nemožno dospieť, že vôľa zmluvných strán by bola odlišná ako je tá, ktorú vyjadrili v obsahu zmluvných dojednaní, naposledy v Dodatku č. 34 zo dňa 31.03.2020 k nájomnej zmluve. Možnosť dojednania doby nájmu na čas troch mesiacov vyplýva z § 685 OZ, § 12 ods. 2 zákona č. 443/2010 Z.z. o dotáciách na rozvoj bývania a o sociálnom bývaní a ust. § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018 Mesta Veľký Krtíš v znení VZN č. 13/2019. Opakovaným uzatváraním nájmu na určitý čas žalobca zabezpečoval svoj právny vzťah s ohľadom na platobnú disciplínu žalovanej 1/ pred neplatením nájomného. Nastavenie formátu zmluvy na určitý čas žalobcovi umožňovalo lepšiu kontrolu plnenia finančných povinností zo strany nájomcu. Pre uvedené nasvedčuje analýza platieb žalovanej 1/ za obdobie od 01.09.2010 do 06.09.2021 (č. l. 215 - 218), z ktorej vyplýva, že stav konta žalovanej 1/ mesačne a medziročne vykazoval dlžný zostatok a nestabilnú platobnú disciplínu, čo v roku 2020 žalobcu utvrdilo v tom, že definitívne stratil záujem na trvaní nájmu. Dojednanie o nájme bytu na určitý čas nezastiera iný právny úkon preto ho súd považoval za platné dojednanie Nájomnej zmluvy.
25. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka; výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem „dobré mravy", Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Jedná sa o súhrn určitých etických, kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.
25. Vo vzťahu k žalobám o vypratanie bytu pre postoj súdu, či výkon určitého práva alebo povinnosti je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi bolo potrebné zistenie a posúdenie záujmu vlastníka, ktorý uplatňuje ochranu svojho vlastníckeho práva (vo vzťahu k vypratávanej veci) a na druhej strane posúdenie záujmu vypratávaného subjektu, u ktorého sa môže za určitých okolností javiť jeho vypratanie za neprimerane tvrdé. V kontexte judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva je právo na obydlie základným právom, ktorého ochranu nemožno považovať za bezhraničnú a je povinnosťou súdu vychádzať z preukázanej skutočnosti rozhodných pre posúdenie veci (Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/53/2015 zo dňa 26.01.2016).
26. V posudzovanej veci dospel súd k záveru, že prichádza do úvahy možnosť, aby neprimeranú tvrdosť vo vzťahu k žalovaným 1/ až 3/, ktorá môže byť daná bezprostredným uskutočnením výkonu práva na vypratanie bytu zmiernil s použitím § 3 ods. 1 OZ tým, že povinnosť vypratať byt podmienil zabezpečením bytovej náhrady, čo umožňuje judikatúra Ústavného súdu SR (napr. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. US 13/2000).
27. Súd považoval za nesporné, že žalovaná 1/ v predmetnom byte v bytovom dome na ulici Ž. X F. F.B. B. bývala viac ako 10 rokov na základe Nájomnej zmluvy zo dňa 06.09.2010, ktorá bola opakovane predlžovaná dodatkami (naposledy Dodatok č. k 34 zo dňa 31.03.2020). V tomto bytovom dome sa zdržiavala už pred uzatvorením Nájomnej zmluvy zo dňa 06.09.2010, najmenej od roku 2006. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu od 01.07.2020, prinajmenšom posledný rok sa v predmetnom byte zdržiavala bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Nebolo spornou skutočnosťou, že žalovaná 1/ má 38 rokov a jedná sa o nezamestnanú matku dvoch maloletých detí vo veku 6 a 13 rokov (žalovaný 2/ a 3/), ktoré bývajú spoločne s matkou. Mal. J. F.Á. (žalovaná 3/) má nepriaznivý zdravotný stav, oslabenú imunitou a často býva chorá, čo súd mal preukázané posudkom o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa ( č. l. 227). Žalovaných je treba považovať za zraniteľné osoby (deti a príslušníci rómskej komunity), ktoré sa nachádzajú v zlej sociálnej a finančnej situácii a žalovaná 1/ požiadala žalobcu o predlženie nájomnej zmluvy, čo žalobca odmietol. V súčasnosti žalovaná 1/ rieši bytovú otázku a hľadá iné ubytovanie, pričom sa spoločne so žalovanými 2/ a 3/ nachádzajú v Krízovom centre v Banskej Bystrici. Za takejto situácie žalovaní 1/ až 3/ nemajú možnosť iného bývania okrem predmetného bytu a v prípade ich bezodkladného vysťahovania reálne hrozí, že sa stanú bezdomovcami. Uvedené potvrdzuje tiež skutočnosť, že matka žalovanej 1/ je vlastníčka bytu č. 10, vchod 9, bytového domu súpisné č. XXX na ulici Ž. X F. F. B., ale jej osobné a bytové pomery neumožňujú, aby sa žalovaní nasťahovali k nej. Uvedené vylučuje zdravotný stav matky žalovanej 1/, ktorá je onkologickou pacientkou a naviac jej vlastnícke právo bolo obmedzené z dôvodu vecného bremena (právo doživotného užívania), ktoré viazne na byte a je zriadené v prospech oprávnených B. J. L. R.. Pokiaľ sa týka úhrad nájomného zo strany žalovanej 1/ súd mal preukázané, že počas obdobia trvania nájomného vzťahu uhrádzala nájom a poplatky spojené s užívaním bytu spravidla riadne a včas a medziročne dochádzalo len k postupnému nárastu a poklesu nedoplatku na predmetnom byte. Doposiaľ nedošlo k úhrade dlžného nájomného, ktorý ku dňu 30.06.2020 vznikol vo výške 98,51 EUR. Žalovaná 1/ prejavila úsilie vlastnými silami nájsť iné ubytovanie, čo sa jej nepodarilo. Nepožiadala žalobcu o poskytnutie iného náhradného ubytovania a nebolo o takejto žiadosti rozhodnuté. S poukazom na uvedené súd bližšie neskúmal systém prideľovania nájomných bytov v Meste Veľký Krtíš a nerealizoval výsluch štatutárneho zástupcu žalobcu. Na základe uvedených skutočností je možné konštatovať, že žalovaná nebola schopná samostatne si zabezpečiť adekvátne bývanie.
28. Ďalej súd sa zaoberal skutočnosťami, či na strane žalobcu existuje dôvod žiadať okamžité vypratanie žalovaných, alebo bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby vypratanie bytu viazal na zabezpečenie bytovej náhrady. Súd poukazuje, že podľa výsledkov dokazovania všetkým nájomcom bytov v bytovom dome súp. č. XXX, ktorý sa nachádza na ulici Ž. X F. F. B. nájomný pomer skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu. Žalobca nepristúpil k opätovnému predĺženiu nájomných zmlúv formou dodatkov na dobu určitú. Uvedený postup bol zo strany mesta odôvodnený tým, že primárne potreba dočasného uzatvorenia bytového domu po 30.09.2020 bola daná cieľom odborného komplexného posúdenia miery poškodenia bytovky a podľa výsledkov bolo potrebné rozhodnúť o rekonštrukcii alebo potrebe asanácie. Zlý technický stav bytového domu bol podľa stanoviska žalobcu spôsobený v dôsledku nezodpovedného užívania zo strany niektorých nájomcov. Pokiaľ boli v bytovom dome vykonané opravy, tak dochádzalo k opätovnému poškodzovaniu opravených častí a zariadení bytového domu. Technický stav bytového domu však podľa súdu vo všeobecnosti bolo možné posúdiť objektívne za súčasného obývania domu, pričom žalobca uvedeným spôsobom nepostupoval, čo bolo žalobcovi vytknuté v Upovedomení verejnej ochrankyne práv výsledku vybavenia podnetu mimovládnej
organizácie Európske centrum pre práva Rómov. Po odbornom posúdení technického stavu bolo možné vyhodnotiť objektívne tiež mieru ohrozenia zdravia života dotknutých osôb a rozhodnúť o ďalšom postupe. Ďalej súd poukazuje, že povinnosťou žalobcu bolo vo vzťahu k žalovanej 1/ (rovnako ako pri ostatných nájomcoch) pri uzatváraní posledného dodatku k nájomnej zmluve (Dodatok č. k 34 k nájomnej zmluve) na dobu 3 mesiace informovať, že ďalší dodatok s ňou nebude uzatvorený v zmysle ustanovenia § 4 ods. 3 VZN č. 2/2018 Mesta Veľký Krtíš. Rovnako bolo povinnosťou žalobcu, aby do obsahu nájomnej zmluvy bolo upravené právo nájomcu na opakované uzavretie zmluvy o nájme nájomného bytu pri dodržaní podmienok podľa nájomnej zmluvy a VZN mesta Veľký Krtíš. Žalobca takto nepostupoval, čím konal v rozpore s vlastným VZN č. 2/2018 v znení VZN č. 13/2019 zo dňa 11.12.2019. Súčasne konal v rozpore s dobrými mravmi a s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď pri všetkých nájomcoch uzatváral zmluvy na dobu určitú (tri mesiace) bez individuálneho posúdenia splnenia podmienok pre nájom bytu u konkrétneho nájomcu aj dobu dlhšiu ako tri mesiace. Uvedený rozpor konania súd vidí v prípade hromadného vypratania bytového domu, bez náležitého individuálneho posúdenia splnenia podmienok na pridelenie bytovej náhrady, resp. na pridelenie nájomného bytu, v prípade ak takáto žiadosť o pridelenie nájomného bytu by bola podaná, kde súd má poznatky o uvedenom postupe aj z vlastnej úradnej činnosti napr. v konaní sp. zn. 12C/7/2021.
29. Vzhľadom na okolnosti dospel súd k záveru, že žalobca postupoval aj v rozpore s svojimi vlastnými strategickými dokumentmi (Programový rozpočet mesta na obdobie 2020-2022 a Komunitný plán sociálnych služieb). Pritom žalobca disponuje bytovým fondom na ulici P. O. Hviezdoslava vo Veľkom Krtíši. Jedná sa o nájomné byty s porovnateľnou výškou nájomného. Doposiaľ žalovaná 1/ uhrádzala nájomné vo výške 87,97 EUR mesačne a počas doby trvania nájmu nedošlo k enormnému nárastu dlhu za nájomné. Súd preto zastáva názor, že v prípade, ak bude žalovanej 1/ poskytnutá primeraná súčinnosť a pomoc, napr. pri vybavení dávky v hmotnej núdzi, prípadne jednorazového príspevku na bývanie bude schopná uhrádzať náklady v nájomnom byte v rovnakom rozsahu ako tomu bol doposiaľ a bude schopná žalobcovi zložiť zábezpeku v podobe dvojmesačného nájomného (§ 6 ods.3 VZN-2/2018). Ďalej súd apeluje na žalovanú 1/, aby tiež zvýšila aktivitu v súčinnosti so žalobcom a hľadala riešenie svojej bytovej situácie.
30. Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval súd v predmetnej veci za opodstatnené viazať vypratanie bytu na poskytnutie bytovej náhrady formou náhradného ubytovania podľa § 712 ods. 3 OZ. Nebolo spornou skutočnosťou, že byty nachádzajúce sa v bytovom dome súp. č. XXX na ulici Ž. Č.. X F. F. B. sú v zlom technickom stave. Pokiaľ by došlo k zamietnutiu žaloby výsledok konania by neznamenal obnovenie nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovanou 1/ a úžitok predmetného bytu by zo strany žalovaných bol neoprávnený. Vzhľadom na uvedené potom súd predmetnej žalobe vyhovel a žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť vypratať byt č. 19 na druhom poschodí bytového domu so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele C KN parc. č. XXXX, zapísanom na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Veľký Krtíš, katastrálny odbor, pre k. ú. F. B., obec F. B., okres F. B., nachádzajúci sa vo F. B. na ulici Ž. X a pozostávajúci z jednej izby, predsiene, kúpeľne, WC, kuchyne a ostatného príslušenstva a vybavenia, a to do 15 dní po zabezpečení náhradného ubytovania.
31. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého ak strana mala v spore úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v predmetnej veci úspešný, pretože súd vyhovel jeho žalobe a žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť vypratať predmetný byt, avšak vypratanie podmienil poskytnutím náhradného ubytovania žalovaným 1/ až 3/, čo je možné považovať za proporcionálny úspech žalovaných v spore. Vzhľadom na uvedené súd žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresný súd vo Veľkom Krtíš písomne v 3 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).