Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_75S-22-2020.pdf
PDF · 176.85 KB
No categories available
75S/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: Tkáč & Partners, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: XX XXX XXX., proti žalovanému: Okresný úrad Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, Nám. Ľ. Štúra 1, 974 05 Banská Bystrica, za účasti ďalšieho účastníka konania: Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., so sídlom Cesta ku Continentalu 8950/1, 960 01 Zvolen, IČO: XX XXX XXX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/025825-002 zo dňa 25. septembra 2020, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.
III. Ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Spoločnosť Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., so sídlom Cesta ku Continentalu 8950/1, 960 01 Zvolen, ako stavebník dňa 18.03.2020 požiadala Mesto Zvolen, ako príslušný stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad“) o povolenie zmeny stavby pred jej dokončením, povolenej pod názvom: VÝROBNÝ AREÁL CONTINENTAL ZVOLEN - „ROZŠÍRENIE PRIESTOROV V ZÁVODE“ Objekt: SO 01 Výrobno-administratívny objekt - Zmena AB, Rozšírenie AB južné a východné krídlo, SO 07 Sadové úpravy, SO 43 Prekládka areálového H. plynovodu, K. XX Areálové rozvody H., K. XX Areálové osvetlenie - časť K. XX Výrobno-administratívny objekt - Zmena B., Rozšírenie B. južné a východné krídlo (ďalej len „stavba“), ktorá je umiestnená na pozemkoch parc. č. E.-L. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území T., vo vlastníctve stavebníka. K žiadosti bola pripojená projektová dokumentácia vypracovaná spoločnosťou FGI, a. s., Brnianska 49, Bratislava, overená autorizovaných architektom P.. B.. S. U.. Navrhnutá bola zmena stavby pred dokončením v rozsahu:
- zníži sa zastavaná plocha prístavby južného a východného krídla úpravou členitého tvarovania objektov na obdĺžnikové pôdorysy,
- zníži sa výška atiky na + 6,000 m od úrovne 0,000,
- mení sa pôvodná funkčná náplň južného krídla šatne a jedáleň na tréningové centrum a šatne,
- vzhľadom na zmenšenie zastavanej plochy prístavieb nevyžadujú sa úpravy pôvodnej plochy parkoviska.
2. Zmena stavby súvisí so stavbou, ktorú stavebný úrad povolil stavebným povolením č. K. XXXX/XXXX- N. zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX. Pre povoľovanú stavbu bolo v zisťovacom konaní v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov vydané rozhodnutie č. XXXX/XXXX-X.X/mv zo dňa 21.05.2018. Stavebný úrad v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 v spojení s ustanovením § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Stavebný zákon“) oznámením o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením zo dňa 13.05.2020, oznámil všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom začatie stavebného konania, ako aj to, že podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, keďže stavebnému úradu sú dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Účastníkov konania poučil, že svoje námietky môžu podať do 10 dní odo dňa doručenia oznámenia, inak úrad nebude na ne prihliadať, že účastníci konania môžu nahliadnuť do podkladov rozhodnutia v budove Mestského úradu vo T., H. K. XX v úradných hodinách. Účastníkov poučil tiež o tom, že sa môžu pred vydaním rozhodnutia vyjadriť k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť ich doplnenie. K pripomienkam a námietkam, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny sa v zmysle § 61 ods. 1 Stavebného zákona nebude prihliadať. Žalobca podal námietky, ktorými uplatnil svoje požiadavky, vrátane zahrnutia konkrétnych podmienok do podmienok „stavebného povolenia“ a tiež s poukazom na ustanovenie § 23 ods. 1 Správneho poriadku žiadal o doručenie elektronickej kópie spisu (vymenovaných listín).
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
3. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. K., ktorým podľa § 68 Stavebného zákona stavebníkovi povolil zmenu stavby pred jej dokončením, povolenej pod názvom: VÝROBNÝ AREÁL CONTINENTAL ZVOLEN - „ROZŠÍRENIE PRIESTOROV V ZÁVODE“ Objekt: K. XX Výrobno-administratívny objekt - Zmena B., Rozšírenie B. južné a východné krídlo, K. XX Sadové úpravy, K. XX Prekládka areálového H. plynovodu, K. XX Areálové rozvody H., K. XX Areálové osvetlenie - časť K. XX Výrobno-administratívny objekt - Zmena B., Rozšírenie B. južné a východné krídlo, ktorá je umiestnená na pozemkoch parc. č. E.-L. XXXX/X,. XXXX/X a XXXX/XX v katastrálnom území T., vo vlastníctve stavebníka, a to v rozsahu žiadanom v zmysle návrhu stavebníka. V rozhodnutí určil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby. Vo výroku rozhodol aj o povinnosti stavebníka dodržať podmienky vyplývajúce z vyjadrení a záväzných stanovísk dotknutých orgánov, ktoré konkretizoval v bode 3 písm. a) až f) (Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie - záväzné stanovisko z 22.04.2020) a v bode 4 písm. a) až c) (Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie záväzné stanovisko zo dňa 06.05.2020. Vo výroku uviedol, že ostatné podmienky stavebného povolenia vydaného dňa 17.12.2018 ostávajú naďalej v platnosti. Napokon vo výroku rozhodnutia rozhodol o námietkach účastníkov konania tak, že stavebný úrad zamietol námietky uplatnené v priebehu konania, ktoré doručil žalobca (predseda T. Z. K.) dňa 18.05.2020 ako nedôvodné a nesprávne z pohľadu Stavebného zákona, zákona č. 24/2006 Z. z., Cestného zákona, Vodného zákona a verejných záujmov chránených týmito zákonmi a osobitnými predpismi.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4. Žalovaný - Okresný úrad C. C., odbor výstavby a bytovej politiky, ako odvolací orgán, na základe odvolania žalobcu rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie stavebného úradu Mesta T. potvrdil.
5. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stavebný úrad postupoval pri vydávaní povolenia zmeny stavby pred jej dokončením v súlade s platnou právnou úpravou, a to z ustanoveniami Stavebného zákona, ako aj s ustanoveniami Správneho poriadku. Viedol konanie v súlade s ustanoveniami § 58 až § 66 v nadväznosti na ustanovenie § 68 Stavebného zákona a § 8 až § 10 Vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., rozhodnutie vydal v súlade s ustanovením § 47 Správneho poriadku, dostatočne sa vyrovnal s námietkami uplatnenými odvolateľom v konaní, na ktoré stavebný úrad adekvátne reagoval. V rozhodnutí stavebného úradu je podrobne uvedený celý priebeh konania, ako aj citované námietky účastníka (ZDS), vymenované dôkazy, ktoré úrad vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal a náležite odôvodnil, prečo rozhodol tak ako rozhodol.
6. K podanému odvolaniu, v ktorom žalobca namietal, že stavebný úrad v konaní nevykonal potrebnú súčinnosť a nepreukázal splnenie verejných záujmov životného prostredia s tvrdením odvolateľa, že „hrozí poškodenie životného prostredia nad zákonom prípustnú mieru“ odvolací orgán poukázal na ustanovenie § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí a konštatoval, že v rámci konania o povolení zmeny stavby pred dokončením, stavebný úrad skúmal verejný záujem, ktorý sa preukazuje vyjadreniami dotknutých orgánov. V danom prípade sa k povoľovanej zmene vyjadrili: Ministerstvo ŽP SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, Okresný úrad T., odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny, Okresný úrad T., odbor životného prostredia, úsek štátnej správy odpadového hospodárstva, Okresný úrad T., odbor životného prostredia, úsek štátnej správy ochrany ovzdušia, Okresný úrad T., odbor životného prostredia, úsek štátnej vodnej správy a Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v C. C., ktorých stanoviská boli kladné, prípadné pripomienky stavebný úrad zapracoval do podmienok rozhodnutia, čím bolo splnené preukázanie splnenia verejného záujmu na životnom prostredí. K námietkam odvolateľa ohľadom povinnosti stavebného úradu zaslať podľa § 140c ods. 2 Stavebného zákona projektovú dokumentáciu, ak je súčasťou návrhu na začatie konania spolu s oznámením o začatí konania orgánu, ktorý vydal Záverečné stanovisko podľa osobitného predpisu na vyjadrenie, odvolací orgán uviedol, že súčasťou spisového materiálu je záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie č. XXX/XXXX-X.X/U. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktoré bolo vydané podľa § 38 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., v ktorom je uvedené „po preštudovaní a zhodnotení možno konštatovať, že v predmetnom stavebnom objekte nenastali také zmeny, ktoré by boli v rozpore so zákonom o posudzovaní vplyvov, posúdenou činnosťou alebo boli dôvodom na posúdenie podľa § 18 Zákona o posudzovaní vplyvov“. Z uvedeného je zrejmé, že stavebník požiadal o stanovisko dotknutý orgán.
7. K požiadavke odvolateľa zabezpečiť zjednocujúce stanoviská k odvolaniu podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že stavebný úrad v rámci povoľovania predmetnej stavby niektoré námietky posudzoval v stavebnom konaní, kde sa s nimi vysporiadal, v konaní o povolení zmeny stavby pred dokončením ich zamietol s odôvodnením, že zmenou stavby nedôjde k navýšeniu intenzity dopravy nad rozsah skúmaní v stavebnom konaní na predmetnú stavbu. Navrhovanú zmenu stavby pred jej dokončením vo verejnom záujme posúdili jednotlivé dotknuté orgány. Ochranu verejného záujmu na úseku vodného hospodárstva overil Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie ako orgán štátnej vodnej správy a k zmene stavby pred dokončením vydal súhlasné záväzné stanovisko č. OÚ-ZV-OSZP-2020/006678/PER zo dňa 06.05.2020 a jeho podmienky sú zahrnuté do podmienok rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Ochranu verejného záujmu na úseku ochrany prírody a krajiny overil Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie ako orgán ochrany prírody a krajiny a vydal súhlasné stanovisko č. OÚ-ZV- OSZP-2020/006661/SMD zo dňa 01.04.2020. Ochranu verejného záujmu na úseku odpadového hospodárstva overil Okresný úrad T., odbor starostlivosti o životné prostredie ako orgán štátnej správy na úseku odpadového hospodárstva a k zmene stavby vydal súhlasné záväzné stanovisko č. OÚ-ZV-OSZP-2020/006328-002 zo dňa 22.04.2020 a jeho podmienky sú zahrnuté do podmienok rozhodnutia o povolení zmeny stavby pred jej dokončením. Ministerstvom životného prostredia SR, sekciou environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, odborom posudzovania vplyvov na životné prostredie, bola taktiež posúdená navrhovaná zmena stavby (projektová dokumentácia), ktoré vydalo súhlasné záväzné stanovisko dňa 15.05.2020 pod č. XXX/XXXX-X.X/U. XXXXX/XXXX, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na rozsah zmeny stavby pred dokončením (dochádza k zmenšeniu objemu stavby a jej zníženiu, nedochádza k zmene dopravného riešenia, ani k nárastu parkovacích miest), preto odvolací orgán konštatoval, že v tomto prípade stanovisko cestného správneho orgánu už nebolo potrebné. K požiadavke vyjadrenia projektanta predložením certifikátu žalovaný uviedol, že predložená projektová dokumentácia je opatrená okrúhlou pečiatkou červenej farby s uvedením mena autorizovaného architekta spolu s uvedením registračného čísla, pod ktorým je evidovaný v Slovenskej komore autorizovaných inžinierov. Takáto osvedčovacia pečiatka odbornej spôsobilosti na výkon činnosti projektanta je dostačujúca, preto nie je potrebné vyžadovať od projektanta certifikát, ktorý požadoval odvolateľ.
8. Žalovaný uzavrel, že v danej veci bol postup stavebného úradu, ako aj ním vydané prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonmi, a preto v zmysle § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie ako nedôvodné zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keďže nezistil dôvody pre zmenu alebo zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia.
Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu
9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BB-OVBP2-2020/025825/002 zo dňa 25.09.2020, ktoré navrhoval podľa § 191 ods. 1 písm. d), písm. f) a písm. g) SSP zrušiť, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie Mesta T.. SÚ 2007/2019-Če-6 zo dňa 13.07.2020 a vec vrátiť prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie, keď v žalobe tvrdil, že napadnutým rozhodnutím bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia pre jeho nepreskúmateľnosť. Ďalej pre to, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a tiež z dôvodu, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
10. V argumentácii z hľadiska porušenia hmotného práva poukázal na Ústavu SR, a to články 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 51 ods. 1, čl. 48 ods. 2, čl. 7 ods. 2, čl. 152 ods. 4, ďalej na čl. 37, čl. 41. ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, o príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na čl. 4 Aarhuského dohovoru upravujúceho, ako sa v Európskej únii možno domáhať práv na informácie o životnom prostredí. Žalobca domáhaním sa uvedených práv mienil docieliť možnosť ovplyvniť výsledok povoľovania najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať, ale aj určením konkrétnych opatrení. Zákonodarca priznal verejnosti postavenie účastníka posudzovania vplyvov EIA a následných ostatných povoľovacích konaní. V danom prípade je zjavne jediným hlavným záujmom konajúceho úradu legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Tvrdil, že úrad zvolil procesný postup, ktorý zásadne neviedol k naplneniu vyššie uvedených práv verejnosti, čím konal v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
11. V časti žaloby označenej „3.2. Argumentácia z hľadiska porušenia procesného práva“ v žalobných bodoch 1 až 8 žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní, ku ktorému malo dôjsť vydaním rozhodnutia stavebného úradu bez predošlého environmentálneho posudzovania vplyvu stavby na povrchové a podzemné vodné útvary orgánom štátnej vodnej správy, výsledok ktorého, t. j. rozhodnutie podľa § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách malo tvoriť podklad pre rozhodnutie prvostupňového stavebného úradu. Prostredníctvom ustanovenia § 16a ods. 23 vodného zákona sa do právneho poriadku SR transponovala Rámcová smernica o vode č. W./XX/ES. Postup správneho orgánu bol v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd nedostatočný a v rozpore so zákonom, keďže takéto rozhodnutie chýba. Podľa žalobcu sa na vec vzťahuje rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-461/13, ktorý stanovuje povinnosť členským štátom nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, pričom § 16a vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja, so splnením všetkých procesných a formálnych náležitostí rozhodnutia podľa tohto ustanovenia vodného zákona. Stavebný úrad si o veci nemohol urobiť vlastný záver, pričom mal zabezpečiť toto rozhodnutie od okresného úradu v sídle kraja a od tejto povinnosti ho v dôsledku čl. 2 ods. 2 Ústavy SR nemohol oslobodiť ani názor dotknutého orgánu, a to „obyčajného“ okresného úradu podávajúceho záväzné stanovisko k splneniu environmentálnych záujmov podľa vodného zákona. Podľa žalobcu správny orgán postupoval v rozpore s § 16a ods. 23 vodného zákona, keď nerešpektoval zákonný zákaz vydať povolenie bez primárneho posúdenia vplyvov na vody. Od tejto povinnosti ho neoslobodilo ani prechodné ustanovenie § 80e ods. 1 Správneho poriadku (pozn. súdu správne vodného zákona) s odkazom, že územné rozhodnutie prebehlo pred účinnosťou tohto ustanovenia. Prvostupňový orgán však správne uvádza, že v územnom konaní ešte nebol stavebník povinný predložiť primárne posúdenie na vody; táto povinnosť mu vznikla až k stavebnému povoleniu a vodoprávnemu povoleniu. Podľa žalobcu, ako environmentálny spolok, má s poukazom na § 178 ods. 3 SSP kompetenciu kontroly naplnenia verejných záujmov ochrany životného prostredia, pričom dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom.
12. V ďalšej časti žaloby v bodoch 9 až 20 časti 3.2. žalobca tvrdil, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy z dôvodu nezaslania kópie spisu prevedeného do
„elektronickej podoby“ žalobcovi v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho požiadavka o zaslanie administratívneho spisu v elektronickej podobe bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a stavebný úrad mal povinnosť tejto požiadavke vyhovieť, čo vyplýva z článku 4 Aarhuského Dohovoru a článku 45 Ústavy SR v spojení s článkom 7 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy SR. Namiesto toho, aby sa žalovaný s uvedenou žiadosťou žalobcu vysporiadal, použil zmätočnú argumentáciu, ktorou spôsobil nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. Poukázal na zákon o E-governmente č. 305/2013 Z. z., ktorý aplikačne preferuje elektronickú komunikáciu úradov s účastníkmi, nakoľko ide o najefektívnejší spôsob komunikácie. Podľa žalobcu stavebný úrad si nesplnil povinnosť vyplývajúcu z § 23 ods. 1 Správneho poriadku, keď žalobcovi nedoručil kópie požadovaných podkladov rozhodnutia.
13. V súvislosti s namietaným porušením ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku žalobca v žalobných bodoch 21 až 23 časti 3.2. žaloby namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní tým, že bolo upreté žalobcovi právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, pretože stavebný úrad svojím postupom odmietol oboznámiť žalobcu s podkladmi rozhodnutia. Žalovaný sa s odvolacími námietkami riadne nevysporiadal a zmätočne argumentoval, čím spôsobil nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Uviedol len to, že správny orgán nemá povinnosť zasielať kópie spisu účastníkom konania, ale k oprávneniu dostať kópiu spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku sa nevyjadril. Žalobca poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013, podľa ktorého povinnosť správneho orgánu uvedenú v § 33 Správneho poriadku nemožno v nijakom prípade nahrádzať poukazovaním na práva účastníka konania podľa § 23 ods. 1, 4 Správneho poriadku. Podľa žalobcu nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku nahradiť odkazom na §33 Správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom rozhodnutí.
14. V ostatnej časti žaloby v žalobných bodoch žalobca namietal podstatné porušenie ustanovení o konaní, ku ktorému malo dôjsť z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo malo spôsobiť negatívne ovplyvnenie práva žalobcu na súdny prieskum rozhodnutia v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne, nakoľko sa v odôvodnení, s pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti náležitým spôsobom rozhodujúci orgán nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä jeho ústavného práva v zmysle článku 44 Ústavy SR. V odôvodnení oboch rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných ustanovení. S odkazom na citáciu z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR uviedol, že správny orgán musí v odôvodení rozhodnutia opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal a ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov zo strany účastníkov, prípadne ich námietkami k vykonaným dôkazom. Žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí nie sú splnené kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. Podľa žalobcu postup prvostupňového orgánu je aj v rozpore s článkom 3 ods. 2 „zákona“ č. 43/2006 Z. z. (pozn. súdu Aarhuského Dohovoru - Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí SR), podľa ktorého majú úradníci a správne orgány podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na rozhodovacom procese. Správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, najmä, ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí vecné naplnenie práv účastníka konania.
Vyjadrenie žalovaného
15. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe trval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia stavebného úradu a žalobu ako nedôvodnú navrhol zamietnuť. S uvedenými tvrdeniami v žalobe nesúhlasil.
16. K tvrdeným žalobným dôvodom nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a rozporu zisteného skutkového stavu s obsahom administratívneho spisu podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP podľa žalovaného žalobca v žalobe neuviedol, na základe akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov došlo k naplneniu týchto tvrdených dôvodov nezákonnosti. Zo všeobecnej právnej argumentácie žalobcu nie je možné identifikovať konkrétne porušenia zákona v konkrétnom posudzovanom administratívnom konaní, ktoré mali za následok porušenie práv a
oprávnených záujmov žalobcu a ku ktorým by bolo možné v tomto vyjadrení použiť konkrétnu účinnú obranu.
17. K žalobnému dôvodu tvrdeného podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP žalovaný zaujal stanovisko v štyroch blokoch, a to vo vzťahu k namietanému nesprávnemu postupu v procese tzv. „vodnej EIA“, ktorej výsledok - rozhodnutie vydané v zmysle § 16a ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách malo tvoriť podklad pre rozhodnutie stavebného úradu, ďalej vo vzťahu k tvrdenému porušeniu ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu nezaslania kópie spisu prevedeného do „elektronickej podoby“, ďalej vo vzťahu k tvrdenému upretiu práva vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zabezpečenia, ako aj ich prípadnému doplneniu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a napokon vo vzťahu k tvrdenému porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, čo malo negatívne ovplyvniť práva žalobcu na súdny prieskum v zmysle článku 46 ods. 2 Ústavy SR.
18. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že v § 16a Vodného zákona je upravené environmentálne posudzovanie činností (stavieb), ktorých vplyvom by mohlo dôjsť k zhoršeniu environmentálnych cieľov (§ 16 Vodného zákona) naplánovaných na ochranu a zlepšenie stavu povrchových vôd a podzemných vôd vo Vodnom pláne Slovenska. Pre aplikačnú prax tejto právnej úpravy spôsobuje problém, že zákonodarca presne nevyšpecifikoval, ktoré činnosti (stavby) by mali podliehať tomuto vodnému posudzovaniu, ako je tomu v prípade environmentálneho posudzovania životného prostredia v procese „všeobecnej EIA“ podľa zákona č. 24/2006 Z. z. V dôvodovej správe k zákonu č. 51/2018 Z. z., ktorým bol do Vodného zákona vložený § 16a zákonodarca uviedol, že tento sa bude aplikovať pre činnosti (stavby), ktoré môžu mať vplyv na útvary povrchových a pozemných vôd a má ísť o rozsiahle stavby, ako napríklad protipovodňové opatrenia, vodné elektrárne, prístavy, cesty a diaľnice, mosty, tunely, železnice a melioračné zariadenia. V predmetnom administratívnom konaní o zmene stavby pred dokončením sa posudzovala stavba, ktorá má byť oproti pôvodnému stavebnému povoleniu z roku 2018 zmenšená, a teda sa znižuje aj jej vplyv na životné prostredie. Už v roku 2018 bola stavba v pôvodnom, väčšom stavebnom rozsahu environmentálne posudzovaná v procese „všeobecnej EIA“ a výsledkom bolo rozhodnutie Ministerstva životného prostredia SR č. XXXX/XXXX-X.X/Z. z XX.XX.XXXX bez uzáverov na potrebu realizácie ešte „vodnej EIA“ podľa § 16a Vodného zákona. Navyše konštatoval, že v administratívnom konaní sa posudzovalo zmenšenie administratívnej budovy v areáli výrobného závodu Continental Zvolen, ktorá vzhľadom na svoj charakter je len zdrojom odpadových splaškových vôd odvádzaných do verejnej kanalizácie, a teda ide o všeobecné užívanie vôd podľa § 18 Vodného zákona, ku ktorému sa súhlasne vyjadril orgán štátnej vodnej správy. K ďalšej žalobnej námietke žalovaný uviedol, že v § 23 Správneho poriadku je upravený inštitút nazerania do spisov. Žalobca sa zaslaním „elektronickej podoby“ kópie spisov v režime § 23 Správneho poriadku domáhal v prvostupňovom konaní výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci v elektronickej podobe. Avšak podľa § 17 ods. 1 písm. c) Zákona E-governmente orgán verejnej moci nemá povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú vo výkone činnosti, akou je nazeranie do spisov. Na základe citovaného ustanovenia nevznikla povinnosť stavebnému úradu zaslať kópie spisu prevedeného do elektronickej podoby v súvislosti s činnosťou nazerania do spisov. Ak nevznikla povinnosť správneho orgánu, tak nevzniklo ani k tomuto zodpovedajúce právo žalobcu v postavení účastníka správneho konania, a teda ani dôvod na súdnu ochranu neexistujúceho práva. Pritom právo nazerania do spisu bolo žalobcovi zachované mimo elektronickej podoby výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci, a to už pri oznámení začatia prvostupňového administratívneho konania, v ktorom mu bolo poskytnuté poučenie v súvislosti s možnosťou nazretia do spisu. Pokiaľ žalobca poukázal na komentár k Správnemu poriadku, v zmysle ktorého kópia spisu môže byť poskytnutá na USB kľúč alebo CD nosič, tak autori komentára túto možnosť uvádzajú práve s právom nazerania do spisu realizovaným pred orgánom verejnej správy, a teda nie so zasielaním „elektronickej podoby“ kópie spisu. K ďalšej žalobnej námietke ohľadom tvrdeného upretia práva vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku v spojení s nezaslaním kópie spisu prevedenej do „elektronickej podoby“ žalovaný uviedol, že žalobca síce v bode č. 22 argumentuje konštatovaním žalovaného k § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ktoré však v napadnutom rozhodnutí nebolo použité. Žalobca nepožiadal o ochranu proti nezákonnej aplikácii § 33 ods. 2 Správneho poriadku ani v odvolacom konaní, urobil tak len v žalobe, aj to poukazovaním na neexistujúci obsah napadnutého rozhodnutia. Žalovaný napriek tomu posudzujúc rozhodnutie v celom rozsahu v zmysle § 59 ods. 1 Správneho poriadku preskúmal aj zachovanie práva
žalobcu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku a dospel k záveru, že toto mal za preukázané poskytnutím súčinnosti k tomuto právu v oznámení o začatí prvostupňového konania. Vyžadovanie realizácie tohto práva zasielaním spisu prevedeného do elektronickej podoby jednak nebolo obsahom odvolacieho petitu žalobcu a jednak nebol na takúto činnosť prvostupňového správneho orgánu právny nárok. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tvrdeného nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia žalovaný poukázal na závery uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, v ktorom vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a článku 6 ods. Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd (týka sa aj rozhodovacej činnosti orgánu verejnej správy) však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Rozhodnutie súdu predpokladá jeho odôvodnenie, ktoré musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie musí byť súčasne i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t. j. musí byť preskúmateľné“. Podľa žalovaného bolo rozhodnutie napadnuté žalobou ako aj rozhodnutie stavebného úradu odôvodnené v súlade s citovaným rozhodnutím ústavného súdu. Žalovaný aj prvostupňový stavebný úrad sa vysporiadali s námietkami žalobcu, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie, teda dali dostatočné odpovede na zásadné námietky žalobcu a tak vytvorili predpoklady pre účinnú obhajobu práv žalobcom pred súdom. Navyše uviedol, že žalobca v žalobe ani neargumentoval nad konkrétnymi obsahmi, konkrétnymi nedostatkami v odôvodnení administratívnych rozhodnutí. Odkazoval na obsahy, ktoré ani nekorešpondujú s obsahmi administratívnych rozhodnutí (napr. žalobný bod č. 22). Žalobca s odkazom na judikatúru argumentoval len vo všeobecnej rovine a neuvádza konkrétne, na ktoré ďalšie otázky ešte očakával v rozhodnutí odpoveď. Nie je zrejmé, aké ďalšie konkrétne dokazovanie a jeho zdôvodnenie správnym uvážením a právnym posúdením žalobca očakával do úplného a presného zistenia veci. žalobný obsah, ktorý neodkazuje na konkrétne skutkové a právnej dôvody porušenia zákona, nezodpovedá ani požiadavkám na obsah žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Na základe uvedeného pokladal žalovaný všetky žalobné body za nedôvodné, navyše niektoré aj za nepreskúmateľné.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka konania
19. Ďalší účastník konania Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o., stavebník, navrhol žalobu ako neopodstatnenú zamietnuť. Nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že úrad konal v rozpore s § 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku, pretože žalobca sa zúčastnil všetkých konaní, ktoré predchádzali prvostupňovému aj napadnutému rozhodnutiu, vrátane zisťovacieho konania. Sám žalobca potvrdil, že sa zúčastnil zisťovacieho konania, v rámci ktorého sa posudzujú vplyvy na životné prostredie a v žalobe napriek tomu tvrdí, že tieto vplyvy posúdené neboli. Objekt, ktorý je predmetom povolenia o zmene stavby bol súčasťou žiadosti stavebníka, ktorou inicioval a požiadal o posúdenie vplyvov svojho zámeru na životné prostredie, v zmysle § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. Príslušný úrad Ministerstvo životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXX/X.X/Z. zo dňa XX.XX.XXXX rozhodlo, že plánovaná činnosť sa nebude posudzovať podľa Zákona o EIA. Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal rozklad, v ktorom predniesol viac ako 30 požiadaviek zo všetkých oblastí ochrany životného prostredia, ktoré žiadal osobitne posúdiť, resp. určiť ako podmienky pre rozhodnutie v zmysle § 29 ods. 13 Zákona o EIA. Druhostupňový orgán rozklad zamietol, pričom sa k jednotlivým požiadavkám žalobcu vyjadril. Preto posúdenie vplyvov na životné prostredie považoval ďalší účastník za komplexné, rozsiahle a nemali by existovať pochybnosti ani na strane žalobcu, najmä, ak sám v rozklade uviedol, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu nevidel pochybnosti. Nesúhlasil s tvrdeným procesným nedostatkom, a to chýbajúcim postupom podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona a uviedol, že predmetom napadnutého rozhodnutia nie je taká činnosť, ktorá by spadala pod toto ustanovenie, ale prístavba administratívnej budovy, ktorá sa od pôvodného stavebného povolenia rozsahovo zmenšuje. Navrhovaný postup žalobcom sa vzťahuje k inému druhu stavieb „k stavbám protipovodňových opatrení, vodných elektrární, prístavov, ciest a diaľnic, mostov, tunelov, železníc, melioračných zariadení“ tak, ako to uvádza aj dôvodová správa k novele vodného zákona. Rovnakú požiadavku žalobca vzniesol vo všetkých stupňoch tak v zisťovacom, ako aj povoľovacom konaní, pričom príslušné orgány sa ňou zaoberali a nevyhodnotili, že by stavebník mal podľa § 16a Vodného zákona postupovať. Ďalší účastník konania uzavrel, že vplyvy na životné prostredie boli posúdené. Právna úprava v rámci Vodného zákona bola dodržaná, žalobca sa zúčastnil všetkých konaní,
v rámci ktorých mu bolo umožnené domáhať sa svojich práv, vrátane pôvodného stavebného povolenia, pričom napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu netrpí takými nedostatkami, ktoré by spôsobovali nepreskúmateľnosť rozhodnutí, rozhodnutia boli vydané príslušnými orgánmi, na základe skutkového stavu, ktorý vyplýva aj zo spisov a sú riadne odôvodnené, a ani nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, na základe čoho vyvodil, že správna žaloba nie je dôvodná.
20. Žalobca nevyužil oprávnenie podať na vyjadrenie žalovaného a ďalšieho účastníka konania repliku.
21. Žalobca podal spolu so správnou žalobou aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Správny súd uznesením č. k. 75S/22/2020-86 zo dňa 02.03.2021 tento návrh podľa § 188 SSP zamietol, pretože nezistil v danej veci opodstatnenosť návrhu v zmysle podmienok uvedených v § 185 písm. a), písm. b) SSP, a to z dôvodov bližšie uvedených v predmetnom uznesení.
22. K okruhu ďalších účastníkov konania správny súd pre úplnosť uvádza, že žalobca v žalobe označil dvoch ďalších účastníkov konania, a to pod por. č. 1 Mesto Zvolen a pod por. č. 2 Continental Automotive Systems Slovakia s.r.o. Správny súd zastáva názor, že žalobca v žalobe nesprávne označil za ďalšieho účastníka konania aj Mesto Zvolen, stavebný úrad, ktorý bol prvostupňovým orgánom verejnej správy v predmetnej veci. Správny súd nezistil žiaden z dôvodov, pre ktoré by malo byť mesto účastníkom predmetného administratívneho konania ako dotknuté rozhodnutím prostredníctvom svojho majetku, resp. z iných dôvodov. Žalobcom označený ďalší účastník konania Mesto Zvolen preto nie je účastníkom súdneho konania, keďže nie je žalovaným v zmysle § 32 ods. 2 SSP v spojení s § 180 ods. 1 SSP a contrario a nie je ani ďalším účastníkom konania v zmysle § 32 ods. 3 SSP, pretože nie je naplnený žiaden z dôvodov uvedených pod písm. a) až c) tohto ustanovenia. Preto správny súd nepokračuje ďalej v konaní s Mestom Zvolen.
23. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na základe požiadavky žalobcu. Na pojednávanie sa nedostavili predvolaní účastníci konania, ani žiadna verejnosť, preto správny súd vyhlásil po prejednaní veci rozsudok vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu dňa 08.09.2021 po dobu 14 dní, v súlade s ustanovením § 137 ods. 3 SSP.Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, vecne a miestne príslušný na predmetné konanie (§ 10 a § 13 ods. 1 SSP), preskúmal zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, ako aj postup v konaní orgánov verejnej správy oboch stupňov, a to výlučne v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
25. Podľa § 2 ods. 2 SSP; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
26. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 182 ods. 1, písm. b) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie žalovaného, ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 a osôb zúčastnených na konaní podľa § 41 ods. 1.
28. Podľa § 182 ods. 1, písm. e) SSP; v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len "žalobné body").
29. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
30. Podľa § 135 ods. 1 SSP; na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
31. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. - Účel a predmet úpravy; voda ako životne dôležitá zložka životného prostredia je nenahraditeľná surovina a prírodné bohatstvo, ktorá má strategický význam pre bezpečnosť štátu, a ktorej nedostatok môže spôsobiť ohrozenie života a zdravia obyvateľstva alebo ohroziť plnenie základných funkcií štátu.
33. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 364/2004 Z. z.; na účely tohto zákona útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody.
34. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 364/2004 Z. z.; na účely tohto zákona útvarom podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov.
35. Podľa § 5 zákona č. 364/2004 Z. z. - Environmentálne ciele ; (1) Na zabezpečenie ochrany vôd a jej trvalo udržateľného využívania sa určujú environmentálne ciele pre a) útvary povrchových vôd, b) útvary podzemných vôd, c) chránené územia, ktorými sú 1. územia s povrchovou vodou určenou na odber pre pitnú vodu, 2. územia s vodou určenou na kúpanie, 3. územia s povrchovou vodou vhodnou pre život a reprodukciu pôvodných druhov rýb, 4. chránené oblasti prirodzenej akumulácie vôd (ďalej len "chránená vodohospodárska oblasť"), 5. ochranné pásma vodárenských zdrojov, 6. referenčné lokality, 7. citlivé oblasti, 8. zraniteľné oblasti, 9. chránené územia a ich ochranné pásma podľa osobitného predpisu. (2) Environmentálnym cieľom pre útvar povrchovej vody je vykonanie opatrenia na a) zabránenie zhoršeniu stavu útvarov povrchovej vody, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015, c) ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015, d) postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok. (3) Environmentálnym cieľom pre útvar podzemnej vody je vykonanie opatrení na a) zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršeniu stavu útvarov podzemných vôd, b) ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015, c) zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody. (4) Pre chránené územia platia environmentálne ciele uvedené v odsekoch 2 a 3, ak tento zákon alebo osobitný predpis 15) neustanovuje prísnejšie požiadavky. (5) Ak sa na útvar povrchovej vody alebo na útvar podzemnej vody vzťahuje viac environmentálnych cieľov, uplatní sa najprísnejší environmentálny cieľ.
36. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z.; (10) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len "navrhovaná činnosť") je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a.
37. Podľa § 16a ods. 13, 21 zákona č. 364/2004 Z. z.;
(13) Ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. (21) Ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať. . 38. Podľa § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z.; Povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21.
39. Podľa § 28 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.; Pred zhotovením projektovej dokumentácie stavby alebo zmeny stavby je stavebník povinný požiadať orgán štátnej vodnej správy o vyjadrenie k zámeru stavby, či je predpokladaná stavba alebo zmena stavby možná z hľadiska ochrany vodných pomerov a za akých podmienok ju možno uskutočniť a užívať.
40. Podľa § 73 ods. 21 č. 364/2004 Z. z.; Rozhodnutia podľa § 16a ods. 13 a ods. 21 sú podkladom k vyjadreniu orgánu štátnej vodnej správy v územnom konaní navrhovanej činnosti; ak sa územné konanie pre navrhovanú činnosť nevyžaduje, tieto rozhodnutia sú podkladom ku konaniu o povolení navrhovanej činnosti.
41. Podľa § 80e ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.; § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018.
42. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb; stavebný úrad môže v odôvodnených prípadoch na žiadosť stavebníka povoliť zmenu stavby ešte pred jej dokončením.
43. Podľa § 68 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb; v rozsahu, v akom sa zmena dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností účastníkov stavebného konania, ako aj záujmov chránených dotknutými orgánmi, prerokuje stavebný úrad žiadosť a vydá rozhodnutie, ktorým buď zmenu stavby povolí, pričom rozhodne aj o prípadných námietkach účastníkov a určí podľa potreby ďalšie záväzné podmienky, alebo žiadosť zamietne. Na konanie o zmene sa primerane vzťahujú ustanovenia o stavebnom konaní.
44. Podľa § 66 ods. 1,2,3 a 4 zákona č. 50/1976 Zb; (1) V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie. (2) Ak sa stavebné povolenie týka stavby, vo vzťahu ku ktorej sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného predpisu,1ga) musí obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a záverečnom stanovisku, ak boli vydané. To neplatí, ak po právoplatnosti územného rozhodnutia nedošlo k zmene v posudzovaní navrhovanej činnosti. (3) Záväznými podmienkami uskutočňovania stavby sa zabezpečí, prípadne určí a) umiestnenie stavby na pozemku v prípadoch spojeného konania o umiestnení stavby so stavebným konaním, b) ochrana verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, c) dodržanie príslušných technických predpisov, prístup a užívanie stavby osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, d) lehotu na dokončenie stavby, e) plnenie požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách podľa § 140b dotknutými orgánmi, ak nie sú určené správnymi rozhodnutiami, prípadne požiadavky vlastníkov sietí a zariadení verejného dopravného technického vybavenia na napojenie na tieto siete, f) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, ak sa stavba uskutočňuje svojpomocou, g) použitie vhodných stavebných výrobkov, 1k) h) povinnosť oznámiť začatie stavby. (4) V záväzných podmienkach uskutočňovania stavby sa podľa potreby ďalej určí:
a) predloženie podrobnejšej dokumentácie ešte pred začatím stavby, ktorá je potrebná na kontrolu dodržania podmienok určených na vyhotovenie stavby, b) oznámenie určitého štádia stavby na účel výkonu štátneho stavebného dohľadu, c) predloženie dokladov, odborných expertíz, meraní a posudkov, d) podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického vybavenia, pozemné komunikácie, odvádzanie povrchových vôd, úpravy okolia stavby a podmienok ochrany zelene, prípadne jej premiestnenia, e) vymedzenie nevyhnutného rozsahu plôch pozemkov, ktoré budú tvoriť súčasť staveniska, f) podrobnosti pre opatrenia na susednom pozemku alebo na stavbe podľa § 135, g) spodrobnenie statických výpočtov na vyhotovenie stavby, h) oznámenie mena (názvu) a adresy (sídla) zhotoviteľa stavby, ak bude určený vo výberovom konaní [ § 62 ods. 1 písm. d)], i) úľavy na vytýčenie stavby ( § 75a ods. 1), j) požiadavky na označenie stavby na stavenisku.
45. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4, 5 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
46. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
47. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.; Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
48. Podľa § 33 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb.; (1) Účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. (2) Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
49. Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb.; Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb.; V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
51. V rámci správneho súdnictva poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Žalobca musí v žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroku rozhodnutia za nezákonné („žalobné body“), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP. Konanie pred správnym súdom nepredstavuje pokračovanie administratívneho konania, správny súd nie je ďalšou inštanciou v rámci sústavy orgánov verejnej správy konajúcich v administratívnom konaní. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je preň rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP). Správny súd nie je oprávnený a ani nemôže za žalobcu vyhľadávať dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia s obsahu administratívneho spisu a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho rozhodnutia, vrátane postupu orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je striktne daný žalobnými bodmi. Výnimkou z tohto pravidla je ustanovenie § 134 ods. 2 SSP, ktorý upravuje prípady, kedy nie je správy súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby.
52. K namietanému porušeniu Vodného zákona, k tvrdeniu žalobcu, že s poukazom na ustanovenie § 16a ods. 23 zákona č. 364/2004 Z. z. nemalo dôjsť k vydaniu prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu o zmene stavby pred jej dokončením bez toho, aby bolo vydané rozhodnutie o primárnom posúdení vplyvov na vody, správny súd uvádza, že aplikácia § 16a ods. 23 Vodného zákona predpokladá, že sa jedná povolenie navrhovanej činnosti, a to také, ktoré môžu mať vplyv na útvary povrchových a podzemných vôd, pričom v danom prípade sa nejednalo o žiadne zásahy do útvarov povrchových vôd (§ 2 písm. e) Zákona o vodách) a ani do útvarov podzemných vôd (§ 2 písm. f) Zákona o vodách). Povoľovaná zmena stavby pred dokončením je len zdrojom odpadových splaškových vôd odvádzaných do verejnej kanalizácie, teda ide o všeobecné užívanie vôd podľa § 18 Vodného zákona a k tomuto sa súhlasne vyjadril orgán štátnej vodnej správy - Okresný úrad Zvolen, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OÚ-ZV-OSZP-2020/006678/PER zo dňa 06.05.2019 podľa § 28 Vodného zákona. Navyše zákonodarca predpokladá aplikáciu § 16a v prípade rozsiahlejších stavieb, napríklad protipovodňové opatrenia, vodné elektrárne, diaľnice, tunely a pod., ako to vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 51/2018 Z. z., ktorým bol novelizovaný Vodný zákon vložením ustanovenia § 16a do predmetného zákona. Žalobná námietka je nedôvodná aj preto, že pri povoľovaní stavby v roku 2018, pričom zmena stavby pred dokončením predstavuje jej zmenšenie, bola stavba environmentálne posudzovaná v procese EIA podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Ministerstvo životného prostredia SR rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X.X/Z. z XX.XX.XXXX nepredpokladalo potrebu realizovať ešte posúdenie EIA podľa § 16a Vodného zákona.
53. Správny súd poznamenáva, že žalobná námietka, čo do nesprávneho postupu v zmysle Vodného zákona s poukazom na rozpor s ustanovením § 16a ods. 23 Vodného zákona, je nekonkrétna a čiastočne zmätočná. Žalobca totiž namietal, že § 16a ods. 23 Vodného zákona sa vzťahuje na územné rozhodnutie, pričom ale predmetom konania v danej veci nie je územné rozhodnutie ale rozhodnutie o zmene stavby pred dokončením. Žalobca súčasne poukázal na § 80e ods. 1 Správneho poriadku, avšak zrejme mal na mysli Zákon o vodách, v zmysle ktorého sa § 16a nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15.03.2018. Žalobca neposkytol ani skutkové a ani právne argumenty, keď nevymedzil, prečo by sa malo jednať o „navrhovanú činnosť“ uvedené v § 16 ods. 10 Vodného zákona. Žalobca síce všeobecne tvrdí, že ide o nakladanie s vodami, ale nie to, či sa jedná o činnosť (stavbu), ktorá by mala podliehať tomuto posudzovaniu v procese „vodnej EIA“ a z akého dôvodu.
54. Správny súd nepovažuje za dôvodnú ani žalobnú námietku o porušení § 23 ods. 1 Správneho poriadku, ak stavebný úrad nevyhovel požiadavke žalobcu a nezaslal mu kópie spisu prevedenej do elektronickej podoby. Samotná skutočnosť, že orgán verejnej správy nedoručil v zmysle požiadavky žalobcovi spis prevedenej do elektronickej podoby, nemá žiadne relevantné dôsledky na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Za podstatné je potrebné považovať to, že žalobcovi bolo zachované právo nahliadnuť do administratívneho spisu, oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia, ktoré zhromaždil stavebný úrad pred rozhodnutím. Žalobca bol o svojom práve poučený už v oznámení o začatí konania o zmene stavby pred jej dokončením Oznámením zo dňa 13.05.2020. Zo žiadneho
ustanovenia Správneho poriadku nevyplýva žalovanému povinnosť poskytovať účastníkovi konania časť administratívneho spisu prevedenej do elektronickej podoby. Žalobcovi nebolo upreté právo ani oboznámiť sa s obsahom spisu a ani nahliadnuť do administratívneho spisu, keď žalobcovi bolo oznámené aj na akom mieste a v ktorých úradných hodinách môže realizovať svoje právo a do spisu nahliadnuť. Ustanovenie § 17 ods. 1 písm. c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánu verejnej moci (Zákon o E-governmente) výslovne upravuje výnimku z výkonu verejnej moci elektronicky, teda nemá povinnosť elektronickej komunikácie, ak ide o úkony v konaní o právach, právom chránených záujmoch alebo právom chránených záujmoch alebo povinnostiach osôb, ktoré spočívajú v práve nazerania do spisov. Správny súd sa stotožňuje s argumentáciou žalovaného, že pokiaľ sa aj v komentári k Správnemu poriadku uvádza, že kópia spisu môže byť poskytnutá formou USB kľúča alebo na CD nosiči, tak autori komentára túto možnosť uvádzajú práve s právom nazerania do spisu realizovaným pred orgánom verejnej správy, a teda nie so zasielaním „elektronickej podoby“ kópie spisu.
55. K namietaným vadám rozhodnutia, čo do nepreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie, správny súd uvádza, že z ustálenej judikatúry súdov vyšších autorít vyplýva, že účastník konania nemá nárok na odôvodnenie rozhodnutia podľa jeho predstáv. Z uznesenia Ústavného súdu SR I. ÚS 111/2017-17 z 08.03.2017 vyplýva, že obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania. Taktiež podľa mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu základné práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a práva podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Správny súd má za to, že predmetné rozhodnutie Ústavného súdu je plne použiteľné aj pre rozhodnutia orgánov verejnej správy, t. j. ani účastník administratívneho konania nemá nárok na rozhodnutie a odôvodnenie podľa jeho predstáv a táto skutočnosť (nenaplnenie jeho očakávania) nemôže spôsobovať nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Odôvodnenie rozhodnutia musí spĺňať zákonné náležitosti v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku, čomu podľa správneho súdu zodpovedá žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôvody uvádzané v rozhodnutiach nie sú neprimerane všeobecné ako tvrdí žalobca, pretože reflektujú zrozumiteľným a dostatočným spôsobom na stanoviská účastníkov konania a rozhodnutie žalovaného aj na relevantné, konkrétne odvolacie námietky.
56. Žalobca ani nekonkretizuje, prečo by malo ísť o nenáležité odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu o nedostatočné vysporiadanie sa s odvolacími námietkami, resp. v čom tá nenáležitosť by mala spočívať. Takto formulované žalobné námietky žalobcu možno vyhodnotiť len ako nesúhlas s napadnutým rozhodnutím, a s tým ako sa žalovaný s jeho námietkami vysporiadal, čo ale nestačí na to, aby správny súd mohol dospieť k záveru, že išlo o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať také rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, alebo keď výrok rozhodnutia je vnútorne rozporný, alebo vtedy keď výrok rozhodnutia je v rozpore s odôvodnením rozhodnutia, alebo keď chýbajú právne závery vyplývajúce z rozhodujúcich skutkových okolností. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov môže znamenať buď chýbajúce odôvodnenie, alebo keď v odôvodnení rozhodnutia nie sú uvedené skutočnosti, ktoré správny orgán viedli k rozhodnutiu. Teda, keď chýbajú dôvody skutkové a právne. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia nespôsobujú čiastkové chyby odôvodnenia. Skutkové dôvody chýbajú vtedy, keď rozhodnutie je založené na skutočnostiach, ktoré neboli v konaní zisťované alebo na dôkazoch, ktoré boli získané v rozpore so zákonom. Takýmito nedostatkami rozhodnutia tak žalovaného ako aj prvostupňového orgánu verejnej správy nie sú zaťažené. Naopak, majú všetky právnou úpravou vyžadované náležitosti, jasne a zrozumiteľne odôvodňujú jednotlivé výroky rozhodnutia. Všeobecné konštatovanie o nesúlade napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia s poukazom na konkrétny dopad na garantované právo na priaznivé životné prostredie, len na základe vlastných úvah a záverov žalobcu, a bez uvedenia s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentami sa žalovaný nevysporiadal, na kvalitatívny prieskum správnym súdom nepostačuje. Žaloba je síce rozsiahla, ale chýba v nej náležitá vecná argumentácia žalobcu pre súdny prieskum. Išlo o nekonkrétne námietky, ktoré boli v zásade prejavom nesúhlasu s napadnutým rozhodnutím, polemikou nad týmto rozhodnutím. Vzhľadom na dispozičnú zásadu, správny súd na tieto žalobné námietky nemohol prihliadať, t. j. za žalobcu vyhľadávať konkrétne dôvody nezákonnosti, k čomu sa vyjadril správny súd už vyššie.
57. Žalobca v zásade namietal nesprávnosť postupu stavebného úradu a žalovaného ako orgánov rozhodujúcich v stavebnom konaní o zmene stavby pred jej dokončením, pričom citáciou a vlastným výkladom týchto ustanovení konštatuje, ako by mal stavebný úrad podľa neho postupovať a pri aplikácii citovaných právnych predpisov rozhodnúť. Účelom správneho súdnictva nie je ale to, aby správny súd posudzoval zákonnosť žalobcom predostretého právneho posúdenia veci, aby sa zaoberal úvahou a predstavou žalobcu, ako by orgán verejnej správy mal podľa neho postupovať a aké rozhodnutie by mal vydať, ale úlohou správneho súdu je posudzovať postup orgánu verejnej správy a ním vydaného rozhodnutia, vrátane jeho úvahy pri rozhodovaní, teda či orgán verejnej správy postupoval v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi, teda či v rozsahu tvrdení žalobcom v žalobe, sú napadnutý postup a napadnuté rozhodnutie ne/zákonné.
58. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t. j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa § 62 ods. 1 v spojení s § 181 ods. 1 SSP v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti, t. j. nezistil dôvody pre zrušenie rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d), a to nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nezistil ani tvrdenú skutočnosť, že skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v nich nemá oporu (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a taktiež nezistil, že by v administratívnom konaní došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré by vyústilo do vydania nezákonného rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP). Preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
59. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
60. Ďalšiemu účastníkovi konania správny súd voči neúspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, pretože mu neuložil žiadnu takú povinnosť, v súvislosti s ktorou by mu vznikli trovy a zároveň nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mali byť voči žalobcovi priznané iné uplatnené trovy konania.
61. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
P o u č e n i e : Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.