Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_ZA-31S-144-2022.pdf
PDF · 126.34 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
ZA-31S/144/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov JUDr. Petra Piroša a JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, so sídlom Gucmanova č. 19/670, 920 41 Leopoldov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina, so sídlom Hviezdoslavova č. 6, 010 01 Žilina, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaZA/14382/2022, ČRZ: 79884/2022 zo dňa 20. júla 2022, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Administratívne konanie
1. Centru právnej pomoci, kancelária Žilina bola dňa 04.07.2022 doručená formulárová žiadosť žiadateľa A. B. (ďalej aj ako „žalobca“), ktorou požiadal o právnu pomoc vo veci kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022.
Administratívne rozhodnutie žalovaného
2. Centrum právnej pomoci, kancelária Žilina (ďalej aj ako „žalovaný“ alebo „Centrum“) o žiadosti žalobcu rozhodlo rozhodnutím č. sp.: KaZA/14382/2022, ČRZ: 79884/2022 zo dňa 20.07.2022 tak, že podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“ alebo „zákon č. 327/2005 Z. z.“) žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci.
3. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaný posudzoval splnenie podmienok priznania nároku na právnu pomoc v zmysle § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z., ktoré musia byť splnené súčasne, a to, že: i) žiadateľ sa nachádza v stave materiálnej núdze, ii) v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a iii) spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch.
4. Žalovaný prihliadnuc na kritéria posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu v zmysle § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci nepriznal žalobcovi právnu pomoc z dôvodu, že vo veci žiadateľa/ žalobcu nie je naplnená podmienka, že nejde o zrejme bezúspešný spor (§ 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.). Zrejmú bezúspešnosť žalovaný vzhliadol v tom, že žalobca žiadal právnu pomoc vo veci
kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022 o odmietnutí žaloby žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-1/2020/DT zo dňa 26.08.2020, ktorým bolo zamietnuté odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.07.2020 o disciplinárnom treste uloženom žalobcovi za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia vulgárnym vyjadrením na adresu ústavného pedagóga, čím porušil povinnosť vyplývajúcu pre odsúdených z ustanovenia § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len „zákon o výkone trestu odňatia slobody“ alebo „zákon č. 475/2005 Z. z.“). Žaloba bola odmietnutá podľa § 98 ods. 1 psím. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) pre neprípustnosť žaloby v spojení s § 7 písm. h) SSP, podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis. Súdny prieskum je vylúčený ustanovením § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z., podľa ktorého rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku. Nakoľko vulgárne vyjadrenie na adresu ústavného pedagóga nie je priestupkom v zmysle zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, keďže zákon o priestupkoch takéto konanie neoznačuje ako priestupok, nie je naplnený predpoklad toho, aby bolo rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu žiadateľovi spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.
5. Žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/155/2015 zo dňa 08.08.2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/183/2019 zo dňa 23.02.2021, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23.03.2018), v ktorých bolo súdmi konštatované, že rozhodnutia o uložení disciplinárnych trestov podľa zákona č. 475/2005 Z. z., za konania odsúdeného, ktoré nemajú znaky priestupku, sú vylúčené zo súdneho prieskumu. Žalobca proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022 podal kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáha zrušenia uznesenia Krajského súdu v Trnave a vrátenia veci správnemu súdu na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že pred rozhodnutím vo veci nebol zo strany Krajského súdu v Trnave vyzvaný na splnenie podmienky právneho zastúpenia podľa § 49 SSP. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/35/2018 zo dňa 07.08.2019, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2021, zo záveru ktorého vyplýva, že správny súd v prvom rade skúma prípustnosť správnej žaloby a až následne, v prípade jej prípustnosti, posudzuje splnenie aj ďalších procesných podmienok.
6. Vzhľadom na prijatý záver žalovaným, že vo veci žiadateľa nie je splnená podmienka na priznanie právnej pomoci, a to vylúčenie zrejmej bezúspešnosti v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., Centrum splnenie ďalších dvoch podmienok poskytnutia právnej pomoci neskúmalo, nakoľko by to žiadateľa zbytočne byrokraticky zaťažovalo a došlo by tým aj k nehospodárnemu nakladaniu s finančnými prostriedkami štátu.
Žaloba, žalobné body
7. V zákonom stanovenej lehote (15 dní od doručenia rozhodnutia - § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.) podal žalobca všeobecnú správnu žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaZA/14382/2022, ČRZ: 79884/2022 zo dňa 20.07.2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
8. Žalobca v žalobe tvrdil (1. žalobný bod), že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, lebo kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou – účastníkom konania, obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti (okrem právneho zastúpenia), bola podaná v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná. Tvrdil (2. žalobný bod), že splnil všetky zákonné podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 327/2005 Z. z. Žalovaný podľa žalobcu (3. žalobný bod) prekročil svoju zákonnú právomoc posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorú môže posudzovať jedine súd. Podľa žalobcu (4. žalobný bod) žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávneho postupu v konaní spôsobil, že súd rozhodujúci o kasačnej sťažnosti, v dôsledku jeho nezastúpenia advokátom túto odmietne, čím mu je bránené v uplatnení jeho práva na prístup k súdu a zároveň práva na súdnu ochranu.
Vyjadrenie žalovaného k žalobe
9. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval argumentáciu uvedenú v odôvodnení žalobou napadnutého rozhodnutia. Poukázal na to, že v rámci správneho súdnictva je vylúčený súdny prieskum rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov v zmysle § 7 písm. h) SSP ustanovením § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. Na základe uvedeného dospel k záveru, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a pre nesplnenie jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci, nepriznal žalobcovi uplatnený nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 8 tohto zákona, aplikujúc ustanovenie § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. Uviedol, že konanie, ktorého sa dopustil žalobca ako odsúdený – vulgárne vyjadrenie na adresu ústavného pedagóga, nie je konaním, ktoré by malo znaky priestupku, nakoľko zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch takéto konanie neoznačuje za priestupok. Preto bolo už zo zbežného posúdenia veci zrejmé, že rozhodnutie ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-1/2020/DT zo dňa 26.08.2020 nie je preskúmateľné súdom, v dôsledku čoho v žalobcovom prípade nie je naplnená podmienka pre priznanie právnej pomoci, a to že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, keďže táto bezúspešnosť sporu bola vo veci žalobcu, pre ktorú žiadal o právnu pomoc, úplne zrejmá. Žalovaný poukázal na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/249/2015 zo dňa 23.06.2016 „..Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde o zneužitie práva alebo, či už zo skutkových tvrdení navrhovateľa – žiadateľa, bez potreby vykonávať dokazovanie, nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ – žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov“. Žalovaný poukázal tiež na právny názor vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 1Svk/19/2021 zo dňa 30.11.2022, ktorým bolo posudzované rozhodnutie o nepriznaní nároku žalobcovi z dôvodu, že nebola splnená podmienka, že spor nie je zrejme bezúspešný, a to za obdobnej skutkovej situácie - rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody. K obdobnému záveru dospel Najvyšší správny súd aj vo veci sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 23.03.2018.
10. Po doručení vyjadrenia žalovaného žalobcovi, žalobca vo veci repliku nepodal.
Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom
11. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01.06.2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-30S/144/2022, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúceho jeho vydaniu v rozsahu žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP), vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
12. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP (žalobca a ani žalovaný nepožiadali o nariadenie pojednávania a ani sám nezistil žiaden z dôvodov pre potrebu pojednávanie nariadiť v zmysle § 107 ods. 1 SSP) a vo veci vyhlásil rozsudok postupom podľa § 137 ods. 3 SSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 27.03.2024 bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 21.02.2024 v zmysle § 137 ods. 4 SSP.
13. Predmetom súdneho prieskumu je posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. sp.: KaZA/14382/2022, ČRZ: 79884/2022 zo dňa 20.07.2022, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu právnu pomoc vo veci kasačnej sťažnosti proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022, keď krajský súd uznesením odmietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ÚVTOS a ÚVV Leopoldov č. 593051-1/2020/DT zo dňa 26.08.2020, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.07.2020 o disciplinárnom treste uloženom žalobcovi za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku. Právna pomoc mu nebola poskytnutá z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. pre
priznanie právnej pomoci, po prijatí záveru žalovaného, že ide o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože je nepochybné, že žalobca nemôže byť s kasačnou sťažnosťou úspešný, keďže sa jedná o nespôsobilý predmet súdneho prieskumu – vylúčený zo súdneho prieskumu. Otázku absencie právneho zastúpenia považoval s odkazom na judikatúru súdov za druhoradú.
14. Podľa § 1 zákona č. 327/2005 Z. z.; účelom tohto zákona je vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v azylových veciach, v konaní o administratívnom vyhostení, v konaní o zaistení štátneho príslušníka tretej krajiny alebo v konaní o zaistení žiadateľa o udelenie azylu podľa osobitného predpisu, oznamovateľom kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti (ďalej len "protispoločenská činnosť") alebo osobe, voči ktorej bola pozastavená účinnosť pracovnoprávneho úkonu podľa osobitného predpisu, a prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov.
15. Podľa § 2 zákona č. 327/2005 Z. z.; tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci.
16. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z.; tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory"),
17. Podľa § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z.; centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
18. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.; fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom 2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy 5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
19. Podľa § 8 zákona č. 327/2005 Z. z.; pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
20. Podľa § 39 písm. a) a písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z; odsúdený je povinný a) plniť povinnosti uložené týmto zákonom a ústavným poriadkom, b) plniť pokyny a príkazy príslušníka zboru a zamestnanca zboru, zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku,
21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.; odsúdený je disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie.
22. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z.; disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
23. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.; rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
24. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch; priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
25. Podľa § 98 ods. písm. g) SSP; správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
26. Podľa § 7 písm. h) SSP; správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
27. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.
28. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) SSP; na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.
29. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR; každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
30. Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR; kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
31. Podľa čl. 46 ods. 4 Ústavy SR; podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.
32. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu, súdneho spisu a stanovísk účastníkov konania, správny súd preskúmaním veci dospel k záveru, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodné. Žalovaný postupoval v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou, posúdil všetky relevantné skutočnosti a dospel k správnemu právnemu záveru, ak žalobcovi nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. v spojení s § 8 citovaného zákona, pretože vo veci, s ktorou sa žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci obrátil na Centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu a nesplnenie hoci len jednej z podmienok pre priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci vymenovaných v ustanovení § 6 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. neumožňuje žiadateľovi priznať nárok, keďže všetky tam vymenované podmienky musia byť splnené kumulatívne.
33. Z pripojeného administratívneho spisu mal súd preukázané, že žalobca sa ako odsúdený dopustil vo výkone trestu odňatia slobody disciplinárneho previnenia tým, že sa vulgárne vyjadril na adresu ústavného pedagóga. Svojím konaním porušil povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku, vyplývajúcu z ustanovenia § 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody. Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona o výkone trestu odňatia slobody je odsúdený disciplinárne zodpovedný za disciplinárne previnenie. Disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným.
34. Žalobca podal na Krajskom súde v Trnave správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 593051-1/2020-DT zo dňa 26.08.2020, ktorým Ústav konajúc vedúcou oddelenia výkonu trestu zamietol jeho odvolanie a potvrdil prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30.07.2020, ktorým mu bol uložený trest za porušenie povinnosti zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku.
35. Pokiaľ ide o povahu predmetného rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi, toto rozhodnutie bolo vydané v rámci výkonu trestu odňatia slobody za účelom dosiahnutia samotného účelu trestu a cieľov tohto trestu. Je vydané v rámci poslednej fázy trestného konania v čase realizácie výkonu trestu odňatia slobody, ktorého právna úprava je obsiahnutá v Trestnom poriadku, v zákone o výkone trestu odňatia slobody a vo vykonávacej vyhláške k tomuto zákonu. Zabezpečenie výkonu trestu odňatia slobody nie je administratívnym konaním v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP a rozhodnutie v rámci neho vydané Ústavom pre výkon trestu odňatia slobody nemá povahu rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, ako to vyplýva aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo dňa 03.05.2017. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. III. ÚS 715/2016 zo dňa 18.10.2016 vyslovil právny názor, že disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu voči páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu vykonáva za zákonom ustanovených podmienok v určených zariadeniach. Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom. V zmysle záverov judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 4Sžo/7/2016 zo dňa 17.01.2017) a Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. III. ÚS 256/2017 zo dňa 11.04.2017) takéto rozhodnutia nie sú spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Rozhodnutia disciplinárne, sú navyše expressis verbis zo súdneho prieskumu vylúčené. Ustanovenie § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. upravuje, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom, s výnimkou, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
36. Správny súd zastáva názor, že konanie žalobcu, za ktoré bol disciplinárne potrestaný nie je konaním, ktoré by malo predstavovať výnimku, teda nemá znaky priestupku, lebo takéto konanie odsúdeného ako porušenie povinnosti, ktoré musí vo výkone trestu odňatia slobody dodržiavať je zadefinované ako disciplinárne previnenie v osobitnom právnom predpise, ktorým je zákon č. 475/2005 Z. z. Priestupkom v zmysle zákona o priestupkoch je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto, alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin (§ 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.). Ustanovenie § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. upravuje, že disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov. Z poslednej vety citovaného ustanovenia § 52 ods. 2 tohto zákona vyplýva, že disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku, teda ide o iné (ďalšie), v osobitnom zákone neupravené konanie.
37. Zákon na výkon trestu odňatia slobody upravuje povinnosti odsúdených, okrem iných aj povinnosť zachovávať zásady slušného správania a vystupovania voči osobám, s ktorými prichádza do styku (§ 39 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z.). Porušenie tejto povinnosti sa trestá v osobitnom právnom režime, osobitným postupom, nad dodržiavaním zákonnosti ktorého dohliada prokuratúra (§ 96 zákona č. 475/2005 Z. z.). Osoby vo výkone trestu odňatia slobody podliehajú osobitnej disciplinárnej právomoci Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktorú príslušníci Zboru uplatňujú v osobitnom konaní o disciplinárnych previneniach. Ide o dvojinštančné konanie. Garantom dodržiavania práv odsúdených v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody je teda prokurátor. Uvedený záver vyplýva aj z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 10Sžk/12/2018 zo dňa 21.08.2019 a sp. zn. 1 Svk/19/2021 zo dňa 30.11.2022). Z ustanovení § 4, § 18, § 47 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre vyplýva, že prokurátori vykonávajú dozor nad zachovávaním zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody. Prokuratúra je štátnym orgánom s osobitným postavením a jej úlohou je chrániť práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu (čl. 149 Ústavy SR a § 2 zákona č. 153/2001 Z. z.). Preto žalobca ani nemôže byť ukrátený na svojom práve preverenia
zákonnosti a správnosti postupu pri jeho trestaní ako odsúdeného (v danom prípade za neslušné správanie – vulgarizmy adresované ústavnému pedagógovi) tým, že je vylúčený súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu odsúdeného (§ 7 písm. h) SSP v spojení s § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.). Neprípustnosť súdneho prieskumu musí vyústiť do odmietnutia žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. g) SSP, ako k tomu došlo aj v prípade žaloby žalobcu uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/158/2020 zo dňa 14.03.2022, na podanie kasačnej sťažnosti proti ktorému žiadal žalobca priznať právnu pomoc.
38. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd ďalej posudzoval otázku, či v predmetnej veci žalobcu išlo o zrejmú bezúspešnosť konania, teda skutočnosť, ktorá vylučuje žalobcu z poskytnutia právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z.
39. Žalobca v žalobe tvrdil, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, lebo kasačná sťažnosť bola vyhotovená a podaná oprávnenou osobou – účastníkom konania, obsahuje všetky zákonné obsahové náležitosti (okrem právneho zastúpenia), bola podaná v zákonnej lehote a proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná. K predmetnému žalobnému bodu správny súd uvádza, že žalobcom uvádzané skutočnosti nie sú rozhodujúcimi v konaní Centra pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti veci, pre ktorú požiadal žalobca o právnu pomoc. Zároveň výpočet toho, na čo Centrum prihliada v zmysle § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je konečný, keďže zákonodarca použil výraz, že prihliada najmä na tam uvedené skutočnosti, čo znamená, že Centrum musí adekvátne reagovať aj na také okolnosti, ktoré vylučujú úspech žiadateľa vo veci, pre ktorú žiada právnu pomoc, hoci nie sú v kritériách posudzovania explicitne uvedené. Preto žalobná námietka formulovaná v 1. žalobnom bode je nedôvodná.
40. Podľa žalobcu žalovaný prekročil svoju zákonnú právomoc posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu, čo môže posudzovať jedine súd. K prekročeniu právomoci posudzovania zrejmej bezúspešnosti Centrom správny súd zastáva názor, že ak zákonodarca zveril Centru právnej pomoci rozhodovať o poskytovaní právnej pomoci a zároveň stanovil zákonné podmienky, za ktorých je možné priznať žiadanú právnu pomoc, je namieste, aby Centrum posudzovalo ich splnenie. Centrum sa nevyhne aj samotnému vecnému posúdeniu veci, pre ktorú je žiadaná právna pomoc, najmä pokiaľ ide o splnenie procesných podmienok, podmienok konania a vydania meritórneho rozhodnutia alebo podmienok pre odmietnutie žaloby bez meritórneho rozhodnutia v súdnom konaní, ako je tomu aj v tomto prípade. Inak by bolo priznávanie právnej pomoci nad rozsah účelu sledovaného zákonom o právnej pomoci, teda „veľkorysé“, a pokiaľ by nemala byť poskytnutá právna pomoc pre zrejmú bezúspešnosť sporu len v prípadoch, či už preklúzie práva, premlčania, zmeškania lehoty, dôkaznej núdze žalobcu, resp. iné jednoznačné prípady, išlo by o neprimerané „zúženie“ zákonom zverenej právomoci Centru pri posudzovaní podmienky – vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Takýto zužujúci výklad pri interpretácii aplikovaných právnych noriem by bol v rozpore s účelom zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým je poskytovať právnu pomoc len odkázaným žiadateľom, tam, kde nie je zrejmá bezúspešnosť sporu a nejde o bagatelizovaný spor. Akceptovanie stanoviska žalobcu o prekročení právomoci Centra pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti by znamenalo poskytovať právnu pomoc v neodôvodnene širokom rozsahu aj pre také spory, v ktorých žiadateľ nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech. Keďže výsledok súdneho konania nie je v čase posudzovania žiadosti Centru zrejmý, nemožno vylúčiť posudzovanie zrejmej bezúspešnosti Centrom v širších súvislostiach, vzhľadom na okolnosti tej-ktorej veci, teda aj otázky vecnej správnosti rozhodnutia, najmä ak sa žiada o právnu pomoc pre podanie opravného prostriedku – v danom prípade kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu o odmietnutí žaloby v dôsledku jej neprípustnosti. Preto žalobnú námietku formulovanú v 3. žalobnom bode o prekročení zákonnej právomoci Centra pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú.
41. Relevantnou otázkou v danom prípade nie je otázka obligatórneho právneho zastúpenia, ale to, či Centrum právnej pomoci správne vyhodnotilo zákonom určenú podmienku, za ktorej je možné priznať právnu pomoc, a to, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu. Správny súd vo vzťahu k namietanej miere posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/55/2016 zo dňa 28.03.2018, v ktorom Najvyšší súd SR už dal odpoveď na žalobcom namietané skutočnosti, ak uviedol: „Ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z. ukladá Centru právnej pomoci prihliadnuť pri zisťovaní zrejmej bezúspešnosti najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Z uvedeného vyplýva tiež obmedzenie práva na bezplatnú právnu pomoc – požiadavka ustanovená ako v § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z., ako
aj v § 138 OSP (v aktuálne platnom a účinnom § 166 Správneho súdneho poriadku sa na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov nevyžaduje skúmanie zrejmej bezúspešnosti sporu), aby spor, pre ktorý sa žiada poskytnutie právnej pomoci nebol zrejme bezúspešným sporom. Takým je i spor, v ktorom je právo uplatňované iným než zákonom ustanoveným spôsobom, alebo spor, v ktorom zo skutkových tvrdení (popísania udalostí, ktoré viedli k sporu) je „na prvý pohľad“ zrejmé, že tu nie je tvrdené právo.“ Správny súd nezistil žiadnu vadu v úvahe žalovaného, že v danom prípade je na prvý pohľad zrejmé, že žalobca s kasačnou sťažnosťou nemôže byť úspešný, pokiaľ smeruje proti rozhodnutiu správneho súdu o odmietnutí správnej žaloby pre jej neprípustnosť podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP vo veci súdneho prieskumu rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody, ktorým bol žalobca disciplinárne potrestaný, ktoré rozhodnutie je zo súdneho prieskumu vyňaté v zmysle § 7 písm. h) SSP ustanovením § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z.
42. Vzhľadom na to, že je v danom prípade vylúčený súdny prieskum rozhodnutia o disciplinárnom postihu žalobcu ako odsúdeného, teda osoby obmedzenej na slobode vykonávajúcej trest odňatia slobody, v dôsledku osobitného režimu pri trestaní za jeho disciplinárne previnenie, je záver Centra o nepriznaní právnej pomoci súladný s vyššie citovanou právnou úpravou, keďže žalobca so svojou kasačnou sťažnosťou nemôže byť úspešný z dôvodu nespôsobilého predmetu súdneho prieskumu. Otázka primárneho splnenia tejto podmienky, t. j. podmienky existencie spôsobilého predmetu súdneho prieskumu bola riešená aj judikatúrou Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorej posudzovanie splnenia ďalších podmienok, medzi inými aj otázky splnenia obligatórneho právneho zastúpenia, je druhoradé. Správne poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/35/2018 zo dňa 07.08.2019, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR 2/2021, zo záveru ktorého vyplýva, že správny súd v prvom rade skúma prípustnosť správnej žaloby, teda či vôbec napadnuté rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu s tým, že až následne je úlohou súdu skúmať, či je žalobca v konaní zastúpený advokátom, resp., či je správna žaloba spísaná advokátom. Bolo by preto neefektívne vyzývať na odstránenie vady procesnej podmienky obligatórneho zastúpenia advokátom, nakoľko ani jej odstránenie by nemohlo privodiť vecne iné rozhodnutie, ak podaná správna žaloba nespĺňa podmienky prípustnosti a preskúmavané rozhodnutie žalovaného nepredstavuje spôsobilý predmet súdneho prieskumu.
43. Po vykonaní súdneho prieskumu žalobou napadnutého rozhodnutia Centra právnej pomoci v rozsahu žalobných bodov, správny súd dospel k záveru, že žalovaný správne právne posúdil otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, pričom v rámci správnej úvahy nevybočil z hľadísk ustanovených v § 6 a § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Nemožnosť preskúmania rozhodnutia ÚVTOS Leopoldov správnym súdom má objektívnu povahu a túto okolnosť žalovaný pri poskytovaní právnej pomoci nemá možnosť ovplyvniť a prekonať v prospech žalobcu. Rozhodnutie žalovaného vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k posudzovaným podmienkam na priznanie práva žalobcu na poskytnutie mu právnej pomoci. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu žalovaný postupoval v súlade s § 6 ods. 1 písm. b) v spojení s § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu v 2. žalobnom bode, že žalobca spĺňa všetky podmienky na priznanie právnej pomoci v zmysle § 6 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 327/2005 Z. z., pretože bolo preukázané, že nespĺňa podmienku stanovenú v § 6 ods. 1 písm. b) cit. zákona.
44. To, že nepriznanie právnej pomoci vo forme právneho zastúpenia vo veci kasačnej sťažnosti v prípade, kde sa vyžaduje obligatórne právne zastúpenie, v konečnom dôsledku môže vyústiť do odmietnutia kasačnej sťažnosti, je zákonný dôsledok absencie právneho zastúpenia. Zákon ale neukladá Centru rozlišovať, či sa jedná o obligatórne právne zastúpenie alebo nie. Posudzuje možnosť priznania právnej pomoci len v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z., v ktorom, ale ani v žiadnom inom právnom predpise, nikde nie je uvedené, že na obligatórne právne zastúpenie Centrum musí prihliadať. Nedôvodný je preto aj 4. žalobný bod, v rámci ktorého žalobca tvrdil, že došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nesprávnemu postupu v konaní, čím žalovaný spôsobil, že súd rozhodujúci o kasačnej sťažnosti, v dôsledku nezastúpenia advokátom túto odmietne, čím je mu bránené v uplatnení jeho práva na prístup k súdu a zároveň práva na súdnu ochranu.
45. Keďže námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe nie sú dôvodné, neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, správny súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
46. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca v konaní nebol úspešný (aplikujúc § 167 ods. 1 SSP a contrario) a žalovaný síce v konaní úspech mal, avšak neboli zistené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 168 SSP – výnimočnosť situácie, kedy možno voči neúspešnému žalobcovi spravodlivo požadovať zaplatiť trovy žalovanému.
47. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.