Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

ZA-31S/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Petra Piroša a Mgr. Andreja Maukša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX D. – E., právne zast.: AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, doručovacia adresa Predmestská 29, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, Nám. S. H. Vajanského 1, 036 58 Martin, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MT-OSZP-2021/002548-002-Mu zo dňa 08. novembra 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Mesto Vrútky ako príslušný orgán štátnej správy v prvom stupni vo veciach ochrany prírody a krajiny dňa 17.08.2020 vydalo Oznámenie o začatí správneho konania podľa v spojení s o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) o začatí správneho konania o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania primerane podľa o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“ alebo „“), a to vo veci potvrdenia záujmu žalobcu byť účastníkom konania v začatých správnych konaniach vo veci udelenia súhlasu s výrubom drevín v konaniach č. 1531/2020, 1540/2020 a 1541/2020. V oznámení uviedol dôvody, pre ktoré žalobca nie je osobou, ktorej postavenie účastníka konania vyplýva podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (zákon o ochrane prírody a krajiny ako špeciálny predpis osobitne upravuje v ustanovení okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje Správneho poriadku, ktorý je predpisom všeobecným) a žalobcu vyzval, aby pred vydaním rozhodnutia uplatnil svoje právo vyjadriť sa k dôvodom jeho vylúčenia z konania o nepriznaní postavenia účastníka správneho konania vo veci potvrdenia záujmu byť účastníkom konania v začatých správnych konaniach vo veci udelenia súhlasu s výrubom drevín.

2. Žalobca vo vyjadrení na výzvu úradu uviedol, že sa oprávnene považuje za účastníka všetkých troch správnych konaní o vydanie rozhodnutia na výrub s odkazom na jeho právo na priaznivé životné prostredie podľa SR, ktoré môže byť navrhnutým výrubom dotknuté. Za účastníka sa považuje v zmysle Správneho poriadku, pričom stačí len možnosť takéhoto dotknutia. Uviedol, že na správne konanie vo veci udelenia súhlasu s výrubom drevín podľa zákona o ochrane

prírody a krajiny sa podľa § 81 ods. 1 v spojení s ods. 2 citovaného zákona použije (). V zákona o ochrane prírody a krajiny je uvedené, že účastníkom správnych konaní uvedených v odseku 2 citovaného ustanovenia je len žiadateľ, preto vo všetkých ostatných konaniach o udelenie súhlasu nevymenovaných v (teda aj ) sa naďalej v plnom rozsahu použije definícia účastníka konania podľa Správneho poriadku. Zo znenia v spojení s zákona o ochrane prírody a krajiny nevyplýva, že by ďalším účastníkom správneho konania vo veci udelenia súhlasu s výrubom drevín podľa zákona o ochrane prírody a krajiny mohlo byť len združenie s právnou subjektivitou za podmienok tam uvedených. Naopak ochranárske združenie na rozdiel od bežných občanov - fyzických osôb - sú účastníkom aj všetkých správnych konaní uvedených (vymenovaných) v zákona o ochrane prírody a krajiny.

Prvostupňové administratívne rozhodnutie

3. Mesto Vrútky, ako prvostupňový orgán verejnej správy, vydalo rozhodnutie č. MsÚ-1577/2020/ POZ-4570/2020 zo dňa 08.09.2020 o tom, že žalobca nie je účastníkom konania vo veci udelenia súhlasu s výrubom drevín podľa zákona o ochrane prírody a krajiny, a to v konaniach vedených na MsÚ vo Vrútkach pod č. j. 1531/2020, 1540/2020 a 1541/2020.

4. V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový orgán vysporiadal s vyjadrením žalobcu, ktorým reagoval na výzvu úradu. Uviedol, že zákon o ochrane prírody krajiny ako špeciálny predpis osobitne upravuje v ustanoveniach § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny okruh účastníkov konania, preto sa neuplatňuje § 14 Správneho poriadku, ktorý je predpisom všeobecným. Zdôraznil, že zákon o ochrane prírody a krajiny v § 82 ods. 3 presne špecifikuje, kto je účastníkom konania. Z uvedeného vyplýva, že do konania sa nemôže prihlásiť ľubovoľná fyzická osoba. Tzv. ochranárske združenia sa do konaní môžu prihlasovať len podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, teda združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej 1 rok je ochrana prírody a krajiny (§ 2 ods. 1), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu (podľa ) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní. V praxi to znamená, že aj keď ochranárske združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej 1 rok je ochrana prírody a krajiny a podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo v súlade s je povinné v zmysle Správneho poriadku potvrdiť svoj záujem byť účastníkom v každom jednom začatom konaní podľa zákona o ochrane prírody a krajiny.

5. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie. Navrhol odvolaciemu orgánu prvostupňové rozhodnutie zrušiť a priznať mu postavenie účastníka správneho konania. Namietol nepreskúmateľnosť prvostupňového rozhodnutia, ktoré nespĺňa náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku a taktiež tvrdil nesprávny výklad príslušných ustanovení Správneho poriadku a zákona o ochrane prírody a krajiny, čo vyústilo do nesprávnych právnych záverov. Výklad ustanovenia § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny prezentovaný úradom označil za absurdný a rozporný so samotným zmyslom a účelom predmetných ustanovení, ktorý bol presne opačný - rozšíriť okruh účastníkov správneho konania. Žiadne explicitné ustanovenie o vylúčení § 14 Správneho poriadku zákon o ochrane prírody a krajiny neobsahuje. Zotrval na závere, že pre správne konanie o udelení súhlasu s výrubom drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody krajiny v plnom rozsahu platí definícia účastníka správneho konania podľa § 14 Správneho poriadku. Tvrdil, že v zmysle tohto ustanovenia môže byť rozhodnutím o udelení súhlasu s výrubom drevín priamo dotknutý vo svojom práve na priaznivé životné prostredie, resp. vo svojom právom chránenom záujme na ochrane životného prostredia na území mesta Martin a jeho mestských častí.

Druhostupňové administratívne rozhodnutie

6. Žalovaný - Okresný úrad Martin, odbor starostlivosti o životné prostredie, ako odvolací orgán, rozhodnutím č. OU-MT-OSZP-2021/002548-002-Mu zo dňa 08.11.2021 odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

7. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že zverejnenie informácie o začatých správnych konaniach vo veci výrubu drevín bolo vykonané v súlade s § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny. Lehota možnosti prihlásenia sa do uvedených konaní uplynula 29.07.2020 a 30.07.2020. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorého prvá a druhá veta sa netýkajú

predmetu tohto rozhodnutia. Tretia veta rozširuje okruh účastníkov o združenia s právnou subjektivitou pri splnení podmienok uvedených v tomto ustanovení. Prihlasovanie do konaní, ktoré zverejní konajúci správny orgán na internetovej stránke, sa vzťahuje len na taxatívne vymedzené subjekty - združenia s právnou subjektivitou. Odvolateľ ako fyzická osoba túto podmienku nespĺňa, preto sa touto formou nemohol a nemôže prihlásiť do konania. Žalovaný poukázal na to, že sám odvolateľ v odvolaní uviedol... „Keďže v konaniach vymenovaných v § 82 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny už môže byť účastníkom konania ochranárske združenie, zákonodarca súčasne určil, že v týchto konaniach už nie je potrebné, aby do nich ešte mohli ako účastníci správneho konania vstupovať aj samostatne fyzické osoby“ a v rozpore s uvedeným sa však i napriek tomuto domáha účastníctva v konaniach o výrube drevín.

8. Nesúhlasil s tvrdenou nepreskúmateľnosťou rozhodnutia a konštatoval, že prvostupňový správny orgán uviedol procesný postup pri vydávaní rozhodnutia, jednotlivé ustanovenia právneho predpisu, ktorý pri vydávaní rozhodnutia použil ako i citáciu odvolania, pričom zaujal stanovisko k jednotlivým bodom odvolania.

9. K dovolávaniu sa uplatnenia definície účastníctva v dotknutých konaniach v zmysle § 14 Správneho poriadku žalovaný uviedol, že účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo, koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Vo všetkých týchto prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, no odpoveď na to, na koho sa táto definícia vzťahuje, dávajú predpisy hmotného práva.

10. Vo veci priznania účastníctva v konaní ako lex specialis kategoricky vymedzil okruh účastníkov správneho konania () a tým vylúčil možnosť subsidiárnej aplikácie všeobecnej definície účastníkov správneho konania ust. Správneho poriadku. Podľa žalovaného v prípade, že by účastníkom správnych konaní vo veci vydávania súhlasov na výrub drevín mal byť každý občan domnievajúci sa, že jeho ústavné právo na priaznivé životné prostredie je dotknuté bez hmotnoprávneho pomeru k veci, tým by správny orgán bol povinný v prípade prejavenia záujmu priberať do konania všetkých občanov. Na rozdiel od niektorých konaní, toto v prípade výrubu drevín sa neuplatňuje, pričom právnou úpravou zákona o ochrane prírody a krajiny bol určený okruh účastníkov konania, keď bola daná možnosť prihlásenia sa do konania združeniam s právnou subjektivitou, ktorých predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny a ktoré podali predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa ods. 6 a potvrdili svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní. Zákonodarca súčasne určil, že v týchto konaniach už nie je potrebné, aby do nich ešte mohli ako účastníci vstupovať aj samostatne fyzické osoby.

11. Hoci postačuje predpoklad existencie dotknutého práva, podľa žalovaného odvolateľ uvedený hmotnoprávny pomer nepreukázal, ak pri poukazovaní na SR vo vyjadrení zo dňa 21.08.2020 uviedol, že jeho právo na priaznivé životné prostredie môže byť navrhnutým výrubom drevín priamo dotknuté, pretože dreviny plnia významné ekologické a estetické funkcie vytvárajú podmienky pre zdraviu prospešné a teda priaznivé životné prostredie, a ich výrub by tieto funkcie mohol narušiť. Ustanovenie predstavuje vyjadrenie ústavného princípu práva na priaznivé životné prostredie, povinnosti jeho ochraňovania a zveľaďovania, zákaz nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať a poškodzovať životné prostredie ako i o šetrné využívanie prírodných zdrojov a vykonávanie účinnej starostlivosti štátu o životné prostredie a zabezpečovanie ochrany určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. Uvedené práva a povinnosti sú vyjadrené v najvšeobecnejšej podobe. Takto všeobecne ponímané právo si vyžaduje konkretizáciu, na čo poukazuje odsek 6 , keď uvádza, že podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. Týmto zákonom je aj o ochrane prírody a krajiny. Právna úprava zabezpečujúca priaznivý stav životného prostredia vyplýva z vymedzeného predmetu tohto zákona v , v definícii ochrany prírody a krajiny v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny. Ďalšou úpravou zabezpečujúcou priaznivý stav životného prostredia v zmysle v zmysle SR vo vzťahu k výrubom drevín je ustanovenie , ďalej ustanovenie citovaného zákona. Žalovaný vyvodil, že právo sťažovateľa na priaznivé životné prostredie nebude v konaniach

Mesta Vrútky vedených pod číslami 1531/2020, 1540/2020 a 1541/2020 dotknuté, nakoľko zákonom o ochrane prírody a krajiny je toto zabezpečované jednotlivými ustanoveniami v jeho znení.

12. Žalovaný uzavrel, že ako odvolací orgán preskúmal zákonnosť napadnutého prvostupňového rozhodnutia Mesta Vrútky, ako aj celý spisový materiál v súlade s § 59 ods. 3 Správneho poriadku, zhodnotil vykonané dokazovanie, priebeh prvostupňového konania a dospel k záveru, že v rozhodnutí prvostupňového orgánu sú dostatočne uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, preto odvolanie zamietol a prvostupňové administratívne rozhodnutie potvrdil.

Žaloba

13. V žalobe podanej včas na Krajskom súde v Žiline, ako správnom súde sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, aj prvostupňového orgánu, vrátane postupu správnych orgánov a následného zrušenia rozhodnutia žalovaného, aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Žalobca tvrdil, že bol ukrátený na svojom práve na priaznivé životné prostredie a tiež na právom chránenom verejnom záujme na materiálnu ochranu životného prostredia podľa SR a tiež bol ukrátený na svojom práve na spravodlivé súdne a iné konanie podľa SR a európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

14. Žalobca ako žalobný dôvod uviedol, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), v súvislosti s čím poukázal aj na nepreskúmateľnosť právnych záverov žalovaného. Podľa žalobcu sa žalovaný, aj prvostupňový orgán, vo svojich úvahách nijako nevysporiadali so zásadným a rozhodujúcim argumentom žalobcu, podľa ktorého sa vyčerpávajúce vymedzenie účastníka konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny použije výhradne na tie správne konania, ktoré sú uvedené, t. j. vymenované v druhej vete, a teda nie na všetky správne konania podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Tiež sa nevysporiadali s argumentom žalobcu, že účelom je rozšíriť okruh účastníkov konania vymenované v druhá veta zákona o ochrane prírody a krajiny na ochranárske združenia. Ustanovenie nemá za cieľ zúžiť okruh účastníkov konania podľa iných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny ako tých, ktoré sú vymenované v druhá veta, pričom takýmto iným správnym konaním je aj výrubové konanie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Priamym dôsledkom vecne nesprávneho právneho názoru žalovaného je nedostatočné zistenie skutočného stavu veci na jej riadne posúdenie, teda zistiť, či právo žalobcu na priaznivé životné prostredie môže byť prvostupňovým rozhodnutím priamo dotknuté.

15. Podľa žalobcu účel uvedených výnimiek podľa § 82 ods. 2 druhej vety a § 82 ods. 3 a takisto § 82 ods. 8 zákona o ochrane prírody a krajiny zo všeobecnej definície účastníkov správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku spočíva v rozšírení možnosti účasti ochranárskych združení v potenciálne náročnejších konaniach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Keďže v odborne náročnejších konaniach vymenovaných v § 82 ods. 2 v spojení s § 82 ods. 3 už môže byť účastníkom konania ochranárske združenie, zákonodarca súčasne určil, že v týchto konaniach - avšak len v týchto konaniach a v žiadnych iných - už nie je potrebné, aby do nich ešte mohli ako účastníci správneho konania vstupovať aj samostatne fyzickej osoby. Zákon o ochrane prírody a krajiny neobsahuje explicitné ustanovenie o vylúčení § 14 Správneho poriadku. To, že zákonodarca určil, že v odborne náročnejších správnych konaniach vymenovaných v § 82 ods. 2 druhej vety v spojení s § 82 ods. 3 môže byť účastníkom konania aj ochranárske združenie neznamená, že by do nejakých iných nemohli ako účastníci správneho konania vstupovať aj samostatne fyzické osoby. Takýto reštriktívny výklad žalovaného nepodporuje ani znenie § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a krajiny.

16. Konanie na výrub drevín podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny nepatrí medzi žiadnu z vyššie opísaných výnimiek (podľa § 82 ods. 3 tretej a štvrtej vety v spojení s § 82 ods. 2 druhej vety - pozitívne vymedzenie účastníka konania) a ani výnimky podľa § 82 ods. 8 (negatívne vymedzenie účastníka konania) a keďže ani žiadnym výkladom ustanovení zákona o ochrane prírody krajiny nemožno dospieť k záveru, že sa § 14 ods. 1 Správneho poriadku neuplatní, aj pre výrubové konania podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny v plnom rozsahu platí definícia účastníka

správneho konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Všetky výnimky zo všeobecného pravidla je podľa akceptovaných interpretačných pravidiel právnych noriem potrebné vykladať zužujúco a nie ich neprimerane rozširovať - naviac na úkor účasti bežných občanov v správnych konaniach týkajúcich sa navrhnutého výrubu drevín v ich obci.

17. Podľa žalobcu použitím argumentu a maiori ad minus, fyzické osoby môžu byť účastníkom výrubového konania podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny tým viac, o čo sa takýmto účastníkom automaticky stávajú ako dotknutá verejnosť podľa v spojení s ods. 3 a ods. 4 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA zákon).

18. Podľa žalobcu súhlasom vydaným vo výrubovom konaní, resp. nasledovným výrubom drevín dôjde k zmene životného prostredia žalobcu k horšiemu. Životné prostredie žalobcu nemožno vnímať reštriktívne len ako bezprostredné okolie, kde býva a kde sa zdržiava, ale minimálne ako územie celého D. D., resp. okresu D.. Predmetný súhlas má potenciál materiálne zasiahnuť do jeho práva na priaznivé životné prostredie/dotknúť sa ho materiálne. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR a konštatoval, že Najvyšší súd SR pristupuje k životnému prostrediu ako ku komplexnej a právne nedeliteľnej veci verejne užívateľnej každým jednotlivcom bez možnosti vylúčenia z jeho benefícií, pričom na subjektívne právo jednotlivca na priaznivé životné prostredie nie je možné nazerať inak, ako na snahu ľudstva zachovať priaznivý stav životného prostredia pre nasledujúce pokolenia (rozsudok sp. zn. 1 Sžo-KS 194/2004) a presne o toto sa svojou účasťou vo výrubovom konaní snaží aj žalobca. Žalobcovo právo na priaznivé životné prostredie a tiež právom chránený záujem na materiálnej ochrane drevín na území D. D. môže byť výrubom priamo dotknuté v zmysle § 14 ods. 1 Správneho poriadku, pretože dreviny plnia významné ekologické a estetické funkcie, vytvárajú podmienky pre zdraviu prospešné a teda priaznivé životné prostredie a ich výrub by tieto funkcie mohol narušiť. Preto sa žalobca považuje za účastníka všetkých troch výrubových konaní. Namietal tiež nesprávne použitie žalovaným rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 71/2021-68, ako aj uznesenia Ústavného súdu III. ÚS 359/09, ktoré pre túto vec nie je vôbec relevantné.

19. Žalobca poukázal na priznanie postavenia účastníka konania vo vodoprávnom konaní, keď vodný zákon () priznáva postavenie účastníka vodoprávneho konania podľa akejkoľvek verejnosti, t. j. akýmkoľvek fyzickým osobám. Tvrdil, že neexistuje zásadný rozdiel medzi ochranou jednotlivých zložiek životného prostredia a verejným záujmom na ochranu vôd.

20. V rámci žalobného dôvodu podľa - skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu namietal, že žalobca uviedol relevantné skutočnosti a predložil dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu vo vyjadrení zo dňa 21.08.2020 a v odvolaní, avšak žalovaný napriek tomu vzal za základ napadnutého rozhodnutia skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom, resp. nemá v ňom oporu.

21. K žalobnému dôvodu podľa - napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, žalobca uviedol, že v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny v spojení s a Správneho poriadku musí byť rozhodnutie odôvodnené, pričom sa žalovaný musí vysporiadať s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní. Namietal, že žalovaný, rovnako ako prvostupňový orgán, síce v napadnutom rozhodnutí nejaké formálne dôvody uvádzajú, tieto sú však podľa žalobcu irelevantné, nepresvedčivé alebo nezrozumiteľné. Rovnako, ako v odvolaní namietal, že sa aj žalovaný nevysporiadal so zásadnými a rozhodujúcimi argumentami žalobcu, najmä, že aj na výrubové konanie sa použije Správneho poriadku v spojení s SR a že účelom zákona o ochrane prírody a krajiny je rozšíriť okruh účastníkov konania vymenované v druhá veta zákona o ochrane prírody a krajiny na ochranárske združenia. Ustanovenie nemá za cieľ zúžiť okruh účastníkov konania podľa iných ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny ako tých, ktoré sú vymenované v druhá veta citovaného zákona. Žalovaný nijako nevysvetľuje, v čom spočíva absencia hmotnoprávneho pomeru žalobcu k veci, keď pritom existuje bohatá judikatúra k definícii a rozsahu práva na priaznivé životné prostredie. Žalovaný sa týmto právom vôbec nezaoberal, hoci jeho aplikácia na výrubové konania je relevantná. Žalovaný sa s kľúčovými argumentami žalobcu nijako nevysporiadal. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu a Ústavného súdu SR, ako aj ESĽP k požiadavkám na preskúmateľnosť rozhodnutí, v zmysle ktorých je základnou povinnosťou súdu i

správneho orgánu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, sa vyžaduje špecifická odpoveď práve na tento argument. Uviedol, že nedostatok zrozumiteľných, presvedčivých a vnútorne neprotirečivých dôvodov dosahuje takú intenzitu, že žalobca môže myšlienkové pochody a úvahy žalovaného len odhadovať.

22. Žalobný dôvod podľa - došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia vo veci samej, žalobca uplatnil výlučne vo vzťahu k rozhodnutiu a konaniu žalovaného ako odvolacieho orgánu. Argumentoval, že prvostupňový orgán nikdy netvrdil, že by subsidiárnym dôvodom pre nepriznanie postavenia účastníka konania žalobcu vo výrubovom konaní mala byť absencia hmotnoprávneho pomeru k veci, za jediný dôvod považoval len to, že ustanovenia a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vylučujú použitie Správneho poriadku. Na prekvapenie žalobcu žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uvádza, že hoci postačuje i predpoklad existencie dotknutého práva, odvolateľ hmotnoprávny pomer k veci nepreukázal. Ak by žalobca vedel, že úvahy žalovaného smerujú k absencii hmotnoprávneho pomeru k veci, bol by doplnil svoje vyjadrenie z 21. 08. 2020 i odvolanie z 23. 09. 2020. Postup žalovaného je v rozpore s účelom práva žalobcu podľa Správneho poriadku. Žalovaný porušil žalobcovo právo na spravodlivé súdne a iné konanie podľa SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

23. Podľa žalovaného SR nebol dotknutý a právo žalobcu nebolo porušené. Podľa má každý právo na priaznivé životné prostredie. Odsek 6 uvedeného článku ustanovuje, že podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon. Týmto zákonom je v prípade účastníctva v konaniach (lex specialis) Z ustanovenia zákona o ochrane prírody a krajiny vyplýva, že združenie môže formou predbežnej žiadosti písomne požiadať orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žalovaný vychádzal zo skutočnosti, že do konania sa môže prihlásiť len združenie, a nie fyzická osoba. Pri akceptovaní úvahy, že dochádza k zásahom do práv osôb, ktoré sa v prípade výrubov môžu domáhať týchto práv na správnych konaniach vedených na okresných úradoch, je potrebná právna úprava, ktorá ustanoví, že účastníkom konaní o výrube môžu byť všetci občania bez rozdielu. V prípade účastníctva uplatňovaného podľa zopakoval argumentáciu uvedenú v žalobou napadnutom rozhodnutí žalovaného na strane 11 a zdôraznil, že účastník konania v zmysle Správneho poriadku je definovaný kombináciou troch všeobecných kritérií a jedného špeciálneho kritéria. Vo všetkých prípadoch je znakom účastníka konania hmotnoprávny pomer fyzickej osoby alebo právnickej osoby k veci, ktorá je predmetom konania. Špeciálne kritéria obsahujú osobitné predpisy, ktoré môžu upravovať pojem účastníka odchýlne. Okruh subjektov, ktorým toto postavenie priznávajú, môže byť formulovaný širšie. Dokonca postavenie účastníka môžu priznať aj tomu, na koho sa vymedzenie Správneho poriadku vôbec nevzťahuje. Tieto osobitné predpisy majú v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v Správnom poriadku. Pri preukázaní, či odvolateľ môže byť rozhodnutím vo svojich právach priamo dotknutý sa vychádza zo skutočnosti, že znakom účastníka konania je hmotnoprávny pomer fyzickej osoby k veci a hoci postačuje predpoklad existencie dotknutého práva, žalobca uvedený hmotnoprávny pomer nepreukázal.

Replika žalobcu na vyjadrenie žalovaného

24. Podľa žalobcu ani žalovaný v odvolacom konaní a ani Mesto Vrútky ho nevyzvali, aby hmotnoprávny pomer k veci vôbec preukázal. Naopak, prvostupňové rozhodnutie bolo odôvodnené tým, že ustanovenie § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vôbec neumožňuje fyzickej osobe prihlásiť sa do výrubových konaní podľa § 47 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny. Žalovaný vecnú správnosť tohto právneho názoru prvostupňového orgánu potvrdil a zároveň doplnil, že použitie § 14 Správneho poriadku je na výrubové konanie vylúčené. Zopakoval argumentáciu, že postupom žalovaného, ktorý až v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca hmotnoprávny pomer nepreukázal, došlo k porušeniu § 32 ods. 1 a § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Žalovaný prevrátil úplne naruby dôkazné bremeno, keď to bol práve žalovaný, kto bol podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku povinný preukázať, že žalobca nie je účastníkom výrubových konaní.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

25. Správny súd v Banskej Bystrici, na ktorý s účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne vo veciach správneho súdnictva podľa o zriadení správnych súdov a ktorý vec vedie pod novou spisovou značkou ZA-31S/2/2022, preskúmal v rozsahu žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol podľa .

26. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na 02.08.2023, podľa , na návrh žalobcu. Žalobca sa vyjadril v zhode s jeho písomnými podaniami doručenými súdu. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, ktoré nenavrhol odročiť, súd preto pokračoval v konaní a pojednávanie sa uskutočnilo v neprítomnosti žalovaného. Súd z dôvodov uvedených po skončení pojednávania oznámil termín vyhlásenia rozsudku 16.08.2023, čo bolo oznámené neprítomnému žalovanému na webovej stránke súdu podľa .

27. Predmetom súdneho prieskumu je zákonnosť rozhodnutia žalovaného Okresného úradu Martin, ktorý svojím rozhodnutím zo dňa 08.11.2021 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Vrútky č. MsÚ-1577/2020/POZ-4570/2020 zo dňa 08. 09. 2020, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca nie je účastníkom výrubových konaní, do ktorých sa prihlásil ako účastník konania v zmysle v spojení s Správneho poriadku po oznámení o začatí výrubových konaní zverejnených Mestom Vrútky podľa zákona o ochrane prírody a krajiny dňa 22.07.2020, resp. 23.07.2020.

28. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci (účastníctva žalobcu vo výrubových konaniach podľa ) pri interpretácii a aplikácii zákona o ochrane prírody, Správneho poriadku, čím bol ukrátený na svojom práve na priaznivé životné prostredie a tiež na právom chránenom verejnom záujme na materiálnu ochranu životného prostredia podľa SR a tiež bol ukrátený na svojom práve na spravodlivé súdne a iné konanie podľa SR a európskeho Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Na pojednávaní predniesol, že otázku účastníctva konania v zmysle Správneho poriadku je potrebné vykladať rozširujúco s cieľmi Aarhuského dohovoru, s jeho článkom 9 ods. 3 a teda umožniť účastníctvo fyzickej osobe aj v tomto osobitnom druhu konania.

29. Podľa Čl.44 SR ; (1) Každý má právo na priaznivé životné prostredie. (2) Každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné prostredie a kultúrne dedičstvo. (3) Nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky. (4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. (5) Poľnohospodárska pôda a lesná pôda ako neobnoviteľné prírodné zdroje požívajú osobitnú ochranu zo strany štátu a spoločnosti. (6) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví zákon.

30. Podľa Čl.51 ods. 1 SR; domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4, až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

31. Podľa Čl.29 ods. 1 SR; právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach.

32. Podľa ; na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej

zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny.

33. Podľa ; na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 112) ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa ; zo žiadosti o vydanie rozhodnutia musí byť najmä zrejmé, kto ju podáva, akej činnosti sa týka a čo sa navrhuje. Každá žiadosť a s ňou súvisiace doklady musia byť vyhotovené písomne a v štátnom jazyku.

35. Podľa ; žiadosť sa podáva v dostatočnom časovom predstihu, spravidla najmenej 60 dní pred plánovanou činnosťou. Prílohou k žiadosti o vydanie súhlasu podľa podľa , b) až e) a k) až m) a o) a o povolenie výnimky podľa , , g), h) a j) a až d) a h) je aj súhlas vlastníka, správcu, prípadne nájomcu (ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy) pozemku, na ktorom sa má požadovaná činnosť vykonávať, ak žiadateľ nie je jeho vlastníkom, správcom alebo nájomcom.

36. Podľa ; účastníkom konania o vydanie súhlasu alebo povolenie výnimky je v prípadoch uvedených v odseku 2 len žiadateľ, ak tento zákon neustanovuje inak. Účastníkom konania o vydanie súhlasu na zriadenie zoologickej záhrady je aj obec, v ktorej katastrálnom území je alebo má byť zoologická záhrada umiestnená. Združenie s právnou subjektivitou, 114) ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny (), a ktoré podalo predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, je účastníkom konania, ak spôsobom podľa osobitného predpisu 113a) potvrdilo svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní; potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7.

37. Podľa ; združenie podľa odseku 3 môže formou predbežnej žiadosti písomne požiadať orgán ochrany prírody o účasť v bližšie nešpecifikovaných správnych konaniach, ktoré tento orgán v budúcnosti začne alebo v súčasnosti vedie, a v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom. Žiadosť musí obsahovať najmä názov združenia, jeho sídlo, identifikačné číslo, meno a priezvisko osoby oprávnenej konať v mene združenia a určenie konania, o ktorého začatí chce byť združenie upovedomené; prílohou k žiadosti musia byť stanovy 115a) preukazujúce predmet činnosti podľa odseku 3.

38. Podľa ; orgán ochrany prírody je povinný zverejniť na svojej internetovej stránke informáciu o začatí každého správneho konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom okrem konaní podľa odseku 8, a to najneskôr do troch pracovných dní od začatia konania; súčasťou uvedenej informácie je údaj o lehote, ktorú určil na doručenie potvrdenia záujmu byť účastníkom v začatom správnom konaní podľa odseku 3, ktorá nesmie byť kratšia ako päť pracovných dní od zverejnenia informácie.

39. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru (Aarhus, 25.06.1998, prístup 05.12.2005, publikovaný v Zbierke zákonov pod číslom ) o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia; Navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania uvedené v odsekoch 1 a 2, každá strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

40. Podľa čl. 9 ods. 4 Aarhuského dohovoru; Navyše bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia odseku 1, postupy uvedené v odsekoch 1, 2 a 3 zabezpečia zodpovedajúcu a účinnú nápravu vrátane predbežných právnych opatrení, ak sú vhodné, a musia byť primerané, spravodlivé, včasné a nie nedostupne drahé. Rozhodnutia podľa tohto článku budú vydávané alebo zaznamenané písomne. Rozhodnutia súdov, a kedykoľvek je to možné, aj iných orgánov budú verejne prístupné.

41. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci správny súd uvádza, že právna teória považuje za nesprávne právne posúdenie veci omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak orgán aplikujúci nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Žalovaný, ani orgán verejnej správy prvého stupňa sa nedopustili žiadneho omylu pri aplikácii práva, pričom dospeli k správnym právnym záverom.

42. Právnu úprava účastníctva v konaní v ustanoveniach musí byť vykladaná eurokonformne. Z nálezu Ústavného súdu III. ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že „interpretácia a aplikácia vnútroštátnych právnych noriem vo svetle práva Európskej únie – za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen vôľou zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba niekedy aj nad vôľou zákonodarcu. Formulovaná požiadavka má svoj základ samotnej , ktorá v sudcom pri rozhodovaní nepredpisuje len viazanosť zákonom ako kvalifikovaným výsledkom realizácie vnútroštátnej zákonodarnej moci, ale aj viazanosť (teda jej ) i samotnou medzinárodnou zmluvou podľa .“

43. Takouto medzinárodnou zmluvou o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia je Aarhuský dohovor. Z článku 9 ods. 3 a 4 vyplýva, že zmluvná strana (po prístupe je ňou aj Slovenská republika) musí stanoviť, aby členovia verejnosti mali právo napadnúť na orgáne spĺňajúcom požiadavky čl. 9 ods. 4 (v podmienkach Slovenskej republiky je to súd) akékoľvek porušenie vnútroštátneho práva v oblasti životného prostredia. Cieľom čl. 9 je zabezpečiť preskúmateľnosť aktov orgánov verejnej moci, a tým dostatočne vymáhateľnosť práva v oblasti životného prostredia, pričom prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je priznanie niektorých práv členom verejnosti súvisiacich s prístupom k spravodlivosti, čo má viesť k naplneniu celkového cieľa Aarhuského dohovoru, uvedeného v jeho článku 1. Povinnosťou zmluvnej strany je zabezpečiť, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu, pričom nie je vylúčené zváženie zmluvnej strany či títo členovia verejnosti budú podliehať určitým kritériám, napr. ekologická mimovládna organizácia pôsobiaca po určitú dobu, trvalý pobyt obyvateľa obce atď. Z citovaného článku Aarhuského dohovoru vyplýva, že ich cieľom je zabezpečiť účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch. Zo žiadneho z ustanovení dohovoru však nevyplýva, že by túto účasť malo alebo muselo byť nutné dosiahnuť len tým, že sa všetkej zainteresovanej/dotknutej verejnosti založí účastníctvo podľa vnútroštátneho práva, pre všetky konania. Zo znenia článkov 6 ods. 3, 4 a 7 až 9 Aarhurského dohovoru zreteľne vyplýva, že úlohou štátov je vytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť administratívneho konania v oblasti životného prostredia.

44. Rozhodnutie Súdneho dvora C-240/09 možno označiť za prelomové pre rozhodovaciu prax slovenských súdov, keďže dovtedy súdy odmietali postavenie účastníka správneho konania v prípadoch, ak toto nevyplývalo z niektorého z ustanovení osobitného predpisu a neaplikovali ani § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Súdny dvor uviedol, že prináleží vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva týkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo žaloby ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom únie. Súdna prax na základe tohto rozhodnutia už priznávala právo členom verejnosti byť účastníkom konania v konaniach týkajúcich sa životného prostredia v prípadoch, ak právo priamo nevyplývalo z niektorého z ustanovení osobitného predpisu, čo však už nie je situácia v posudzovanej veci, pretože osobitná právna úprava, ktorou je toto právo už upravuje.

45. Otázkou je, či takáto právna úprava predstavuje dostatočnú implementáciu Aarhuského dohovoru čl. 9 ods. 3 a ods. 4. Správny súd zastáva názor, že osobitná právna úprava účastníctva v konaniach podľa ako lex specialis vo vzťahu k Správnemu poriadku, nie je v rozpore s cieľmi Aarhuského dohovoru, ani so samotným a 4 dohovoru.

46. Výkladom ustanovenia možno dospieť k záveru, že zákon upravuje tri skupiny možných účastníkov konania. Do prvej skupiny patria žiadatelia v prípadoch uvedených v odseku 2, druhú skupinu predstavujú obce pokiaľ sa koná o súhlas na zriadenie zoologickej záhrady v jej katastrálnom území a napokon tretiu skupinu predstavujú združenia s právnou subjektivitou,

ktorých predmetom činnosti najmenej jeden rok je ochrana prírody a krajiny, a ktoré podali predbežnú žiadosť o účastníctvo podľa odseku 6, zároveň spôsobom podľa osobitného predpisu potvrdili svoj záujem byť účastníkom v začatom správnom konaní, pričom potvrdenie musí byť doručené príslušnému orgánu ochrany prírody v lehote na to určenej týmto orgánom a zverejnenej spolu s informáciou o začatí tohto konania ako konania, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody krajiny chránené týmto zákonom, podľa odseku 7. Tieto združenia sú oprávnené vstúpiť za splnenia zákonom požadovaných náležitostí do všetkých administratívnych konaní, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené týmto zákonom, teda aj do výrubového konania podľa § 47 ods. 3.

XX. Takáto právna úprava neodporuje Aarhuského dohovoru, keď účelom dohovoru je zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia. Podľa článku 1 Aarhuského dohovoru je jeho cieľom prispieť k ochrane práva každého človeka, príslušníka tejto i budúcich generácií, žiť v životnom prostredí, ktoré je primerané pre zachovanie jeho zdravia a dosiahnutie blahobytu. Napĺňaním tohto cieľa dochádza k realizácii práva na priaznivé životné prostredie podľa SR. Združenie majúce kvalitatívne predpoklady, ktorého predmetom činnosti je ochrana prírody a krajiny je garanciou kvalitnej a účinnej ochrany životného prostredia, teda ochrany prírody a krajiny, na rozdiel od fyzickej osoby, kedy to nie vždy tak musí byť, dokonca nie je vylúčený kontraproduktívny efekt laika v konaní. Združenie je vyjadrením ústavného práva uvedeného v SR, v zmysle ktorého právo slobodne sa združovať sa zaručuje. Každý má právo spolu s inými sa združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach. Združenie, zaoberajúce sa ochranou prírody a krajiny združuje fyzické osoby, ktoré majú úprimný záujem angažovať sa na úseku ochrany prírody a krajiny. Takouto formou sa členovia verejnosti (čo predpokladá a vyžaduje Aarhuského dohovoru) môžu účinne zapájať do ochrany práva na priaznivé životné prostredie, ktoré je zakotvené v SR. Právna úprava účastníctva v je realizovaním odkazovacej právnej normy odsek 6 SR, ako aj SR, podľa ktorých podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 článku 44 ustanoví zákon a domáhať sa práv uvedených v článku 44 sa možno len v medziach zákonov.

48. Právna úprava účastníctva v je realizovanie odkazovacej právnej úpravy, a to odsek 6 SR, ako aj SR, podľa ktorých podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odseku 1 ustanoví zákon a domáhať sa práv uvedených v sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Ustanovenia , ods. 6, ods 7 upravujú konkrétne za akých predpokladov a postupov sa verejnosť môže do konania prihlásiť a kedy sa stane účastníkom konania. Z Aarhuského dohovoru vyplýva, že úlohou štátov je vytvoriť priestor na to, aby sa verejnosť mohla zúčastniť na konaniach, v ktorých môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené , čo je naplnené.

49. Žalobca sa domáhal priznania účastníctva vo výrubových konaniach s poukazom na § 14 ods. 1 Správneho poriadku. Podľa sa na konanie podľa tohto zákona vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Je pravdou, že explicitne nie je vylúčený na konanie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny (nie je uvedené v odseku 2 §-u 81), čo však ale neznamená, že aplikácia Správneho poriadku ako všeobecného právneho predpisu je vylúčená aj napriek tomu, ak v jednotlivostiach, v danom prípade ohľadom účastníctva v konaniach podľa tohto zákona, v ktorom môžu byť dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny chránené predchádza Správnemu poriadku odlišná právna úprava v citovaného zákona ako osobitnom predpise lex specialis. Keďže zákon o ochrane prírody a krajiny obsahuje osobitnú úpravu účastníctva v konaniach podľa neho, v dôsledku tejto skutočnosti je podľa názoru správneho súdu použitie ustanovenia Správneho poriadku vylúčené.

50. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 7 Svk 7/2021 zo dňa 30.06.2023 uviedol: „So žalobcami síce možno súhlasiť, že základné právo na priaznivé životné prostredie zaručené v patrí „každému“, no podľa sa tohto práva možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré ho vykonávajú. Je tak vecou zákonodarcu, aby v konkrétnom prípade ustanovil procesné, možnosti a formy, v akých môžu jednotlivci toto ústavné právo realizovať (tak už cit. uznesenie sp. zn. III. ÚS 201/07, ale v tomto zmysle aj uznesenie sp. zn. III. ÚS 505/2015). Z cit. okrem toho vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť životné prostredie, ktorý sa prejavuje napr. priznaním procesných práv združeniam a subjektom chrániacim životné prostredie v

prospech verejného záujmu (porovnaj uznesenie sp. zn. II. ÚS 107/2019). Priamo z odsek ods. 1 však nemožno vyvodiť, že by vždy a za každých okolností zakladal postavenie účastníka v zmysle Správneho poriadku každému, kto tvrdí, že životné prostredie môže byť dotknuté určitou činnosťou, v každom konaní, ktorého dôsledkom by mohlo byť povolenie alebo schválenie činnosti, ktoré majú alebo môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie." Najvyšší správny súd posudzoval možnosť účastníctva v prípade, kde aplikácia Správneho poriadku nie je vylúčená, na rozdiel od tu posudzovanej veci. Uvedenú argumentáciu správny súd uvádza na podporu záveru, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania vo výrubových konaniach s poukazom na SR, aj vtedy ak by bolo akceptované jeho stanovisko o možnej aplikácii Správneho poriadku, čo však súd vzhľadom na vyššie uvedené neuznáva.

51. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd žalobnú námietku, čo do nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil ako neopodstatnenú.

XX. Pokiaľ vytýkal žalobca orgánom verejnej správy, že sa vo svojich úvahách nijako nevysporiadali so zásadným a rozhodujúcim argumentom žalobcu, podľa ktorého sa vyčerpávajúce vymedzenie účastníka konania podľa § 82 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny použije výhradne na tie správne konania, ktoré sú uvedené v odseku 2 a rovnako, že sa nevysporiadali s argumentom žalobcu, že účelom § 82 ods. 3 je rozšíriť okruh účastníkov konania aj na ochranárske združenia, správny súd uvádza, že orgány verejnej správy sa vysporiadali s namietanou skutočnosťou, ak uviedli vlastný výklad dotknutých ustanovení Správny súd k tomu uvádza, že žalobca podsúva vlastné názory, vlastný výklad aplikovaných ustanovení, avšak jeho úlohou bolo tvrdiť, uviesť v čom sú nesprávne závery žalovaného, spôsobujúce nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd posudzuje, či z dôvodov uvedených v žalobe je nesprávny záver orgánov verejnej správy a nie, či je správny záver žalobcu.

53. Pokiaľ žalobca poukazoval na právnu úpravu účastníctva podľa v spojení s o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, správny súd uvádza, že žalobná námietka nie je prepojená s argumentáciou v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Zároveň konštatuje, že ide o iný zákon, v konaniach podľa ktorého je účastníctvo upravené odlišne. Rovnako neprináleží poukazovať na právnu úpravu priznania postavenia účastníka konania vo vodoprávnom konaní.

54. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu. Žalobca síce tvrdí, že predložil dôkazy na riadne zistenie skutkového stavu vo vyjadrení aj v odvolaní, avšak neuvádza ktoré konkrétne neboli zohľadnené. Ide o všeobecnú námietku, ak žalobca nekonkretizoval, ktoré dôkazy opomenul žalovaný vykonať a zároveň nie je zrejmé, čo rozporné s obsahom administratívneho spisu tvorí základ ustáleného skutkového stavu, z ktorého vychádzal žalovaný. Žalobné námietky všeobecnej povahy neumožňujú realizovať súdny prieskum. Úlohou správneho súdu je v rozsahu tvrdení žalobcom preveriť, či došlo k ukráteniu na právach žalobcu tvrdeným nezákonným postupom, resp. rozhodnutím orgánu verejnej správy, teda či sa orgán verejnej správy v konaní a pri rozhodovaní riadil príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi. Správny súd nevyhľadáva dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia za žalobcu a ani mu neprináleží tieto dotvárať namiesto žalobcu porovnaním administratívneho spisu s nekonkrétnymi žalobnými námietkami.

55. Pokiaľ žalobca tvrdil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov s tým, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s námietkami a pripomienkami uvedenými v odvolaní, správny súd zastáva názor, že žalovaný reflektoval na relevantné odvolacie námietky a v odôvodnení rozhodnutia uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil. Nosnou argumentáciou žalovaného nebolo tvrdenie o absencii hmotnoprávneho pomeru žalobcu k veci, išlo len o reflexiu na dožadovanie sa aplikácie ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku pre posúdenie účastníctva žalobcu vo výrubovom konaní, keď žalovaný poukázal na podstatu právnej úpravy účastníctva v § 14 Správneho poriadku. Konštatoval síce, že odvolateľ hmotnoprávny pomer k veci nepreukázal, avšak toto je možné vnímať ako nadargumentáciu, v zásade irelevantnú v pomere k ostatným dôvodom uvedeným v rozhodnutí.

56. Podľa správneho súdu nedošlo ani k naplneniu zákonného predpokladu pre zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa , teda, že malo dôjsť k tvrdenému podstatnému porušeniu

ustanovení o konaní, ak prvostupňový orgán považoval za dôvod nepriznania postavenia účastníka konania žalobcu vo výrubovom konaní to, že ustanovenia § 82 ods. 2 a ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny vylučujú použitie § 14 ods. 1 Správneho poriadku a žalovaný podľa žalobcu rozšíril prekvapivo dôvody nepriznania postavenia účastníka žalobcu v predmetnom konaní, ak k aplikácii § 14 ods. 1 Správneho poriadku konštatoval, že hoci postačuje i predpoklad existencie dotknutého práva, odvolateľ hmotnoprávny pomer k veci nepreukázal. Správny súd k uvedenej námietke uvádza, že pokiaľ vzhliadne žalovaný iný dôvod (v danom prípade ďalší) pre zamietnutie odvolania a potvrdenie prvostupňového správneho rozhodnutia, nemožno mu takýto postup vyčítať. Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni s tým, že ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí ( Správneho poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že pre odvolacie konanie podľa Správneho poriadku je typický (úplný) apelačný princíp, ktorý umožňuje, že orgán ktorý rozhoduje o odvolaní, môže sám napraviť rozhodnutie a sám môže rozhodnúť vo veci samej. Pritom sa môže odchýliť od skutkového stavu zisteného prvostupňovým správnym orgánom. Pri rozhodovaní o odvolaní, odvolací orgán nie je viazaný dôvodmi uvedenými v odvolaní, skutkovými zisteniami ani právnym názorom prvostupňového správneho orgánu. Odvolací orgán je povinný, ak je to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Na postup odvolacieho orgánu, ktorý nie je upravený v zákone o ochrane prírody a krajiny odlišne, sa vzťahuje , keďže nie je konanie o výrube v zmysle uvedené v zákona o ochrane prírody a krajiny. Preto nie je vadou v konaní žalovaného, ak po zistení aj iného dôvodu pre nepriznanie účastníctva žalobcu v konaní, uvedie takúto argumentáciu navyše. Nejedná sa o zmenu právneho posúdenia veci, ktorá by navyše vzišla z doplneného dokazovania. Preto nemožno prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že takýmto postupom žalovaného, ak neupozornil žalobcu aj na iné dôvody, pre ktoré mu neprináleží postavenie účastníka konania vo výrubových konaniach nebol vopred oboznámený, došlo k porušeniu Správneho poriadku, k porušeniu práva na spravodlivé súdne a iné konanie podľa článku 46 ods. 1 SR a článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmyslom aplikácie Správneho poriadku je umožniť účastníkovi konania, aby ešte pred vydaním rozhodnutia mohol uplatniť svoje výhrady, prípadne realizovať svoje procesné návrhy vo vzťahu k zhromaždeným podkladom rozhodnutia, a to hlavne za účelom, aby správne rozhodnutie vychádzalo zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný však nevytváral, nezhromažďoval žiadne ďalšie podklady pred vydaním rozhodnutia v odvolacom konaní, nebolo vykonané žiadne dokazovanie ohľadom eventuálnej zmeny ustáleného skutkového stavu. Žalobca má ešte zachované právo brojiť prostredníctvom podania správnej žaloby voči novo uvedenej argumentácii žalovaného, ktorou odôvodňuje správnosť záveru o nepriznaní účastníctva konania žalobcovi vo výrubových konaniach, a to podaním správnej žaloby na príslušnom správnom súde. Z judikatúry Ústavného súdu SR vyplýva, že napadnuté rozhodnutie sa zásadne nezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces, ak výsledok konania nemôže priniesť pre sťažovateľa priaznivejšie rozhodnutie (rozhodnutia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019).

57. Po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia vrátane prvostupňového rozhodnutia a postupu, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí, a to v rozsahu tvrdení žalobcom, t.j. v rozsahu žalobných bodov uplatnených podľa v spojení s v zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby, rešpektujúc stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, správny súd konštatuje, že nezistil tvrdené dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia a preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

58. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd nepriznal náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 a contrario.

59. Rozsudok bol prijatý senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , SSP a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , 2 , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , 2 , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.