Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_38Ek-1478-2021.pdf
PDF · 68.61 KB
Case nature
Subarea
38Ek/1478/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Stredoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151 proti povinnému: G., na vymoženie pohľadávky vo výške 61,41 eura s príslušenstvom, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1478/2021 zo dňa 6. augusta 2021, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 38Ek/1478/2021 zo dňa 6. augusta 2021, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „vyšší súdny úradník“) uznesením sp. zn. 38Ek/1478/2021 zo dňa 6. augusta 2021 výrokovou vetou I. rozhodol, že súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmieta, výrokovou vetou II. rozhodol, že súd vracia oprávnenému časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 eura a výrokovou vetou III. rozhodol, že súd ukladá: Slovenská pošta, a. s. - prevádzkovateľ systému, so sídlom Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica povinnosť vrátiť oprávnenému časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 9,80 eura v lehote 30 dní od doručenia uznesenia. Odmietnutie návrhu oprávneného odôvodnil predovšetkým tým, cit: „Oprávnený v stanovenej lehote chyby návrhu na vykonanie exekúcie, v súlade s opakovanými výzvami súdu neodstránil, v dôsledku čoho je návrh nejasný, neúplný, tento obsahuje iné zrejmé nesprávnosti s tým, že posúdením návrhu má súd za to, že oprávnený si, v zmysle ním uvádzaných skutočností a k návrhu na vykonanie exekúcie pripojených listín domáha vymoženia väčšieho nároku (v časti príslušenstva pohľadávky), ako mu prislúcha (oprávnenú sumu vymáhaného nároku však v dôsledku neurčitosti návrhu nie je možné stanoviť), pričom súčasne podľa názoru súdu je návrh na vykonanie exekúcie i vzájomne rozporný, kedy oprávnený si v návrhu na jednej strane uplatňuje jednotlivo špecifikované úroky z omeškania, ktoré v súčte predstavujú sumu 614,04 Eur, na druhej strane však uvádza, že sa domáha, čo do vymoženia nároku titulom príslušenstva - úroku z omeškania, sumy vo výške 464,59 Eur, súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 52 ods. 1 Exekučného poriadku odmietol.“
2. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal sťažnosť.
3. Sudca k veci udáva nasledovné:
4. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konania sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
5. Podľa § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť.
6. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez pojednávania.
7. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
8. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
9. Po preštudovaní veci sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník vo veci rozhodol vecne správne a stotožňuje sa s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení. Podľa názoru súdu ani v podanej sťažnosti v kontexte návrhu na vykonanie exekúcie a odpovedí oprávneného na výzvu súdu, spolu s podanou sťažnosťou oprávnený vnútornú rozpornosť návrhu neodstránil. Totiž, na jednej strane v návrhu na vykonanie exekúcie uvádza, že sa domáha vymoženia zmluvnej pokuty (61,41 eura) a príslušenstva jednotlivo špecifikovaného (jednotlivých úrokov z omeškania), ktoré kapitalizovane predstavujú sumu vo výške 614,04 eura, avšak na strane druhej, v časti „doplňujúce informácie o peňažnom nároku“ formulára návrhu uvádza, cit.:„ Neuhradený zostatok predstavuje:- zostatok úroku z omeškania vo výške: 464,59€, - zmluvnú pokutu vo výške 61,41€“. Oprávneného som preto vyzval na odstránenie predmetného rozporu (kedy si v podstate uplatňuje v návrhu viac, ako mu prislúcha) spôsobom, že cit.: „V súlade s úhradami povinného spolu vo výške 1080,00 Eur, povinný uhradil celú istinu (926,75 Eur). Matematickou operáciou, t.j. rozdielom medzi sumou úhrad povinného (1080,00 Eur) a sumou podľa predchádzajúcej vety (926,75 Eur) ostáva suma 153,25 Eur. Uvedenú sumu 153,25 Eur, je potrebné zohľadniť v oprávneným uvedenom "úrok z omeškania 9,00% ročne zo sumy 930,55 Eur od 16.11.2010 do 24.10.2016" a to tak, že oprávnený opraví dátum začiatku uplatňovaného úroku tak, že výsledná suma kapitalizovaného úroku z omeškania zohľadní časť úhrady povinného vo výške 153,25 Eur. Súd v neposlednom rade uvádza, že vymáhaný nárok tak, ako ho uviedol oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 5.5.2021, resp. v podaní zo dňa 13.7.2021 je vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vzájomne rozporný, pričom súčasne si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uplatňuje viac, ako mu prislúcha.“ Oprávnený však podľa názoru súdu predmetný rozpor neodstránil, pričom vo vzťahu k uvedenému tvrdil, že nemôže zmeniť dátum začiatku uplatňovaného úroku z dôvodu, že tento vyplýva z exekučného titulu. Súd je toho názoru, že uvedené tvrdenie oprávneného nie je správne, a to s poukazom na § 566 ods. 2 OZ; a keďže povinný svojimi čiastočnými úhradami už splatil celú istinu pohľadávky, zvyšnú časť úhrad je potrebné zohľadniť v príslušenstve, t. j. úroku z omeškania. Súčasne oprávnený mohol svoj nárok vymedziť i opačne, t. j. uviesť ako vymáhaný nárok „kapitalizovaný úrok“ vyjadrený číselne, a následne v doplňujúcich informáciách uviesť, z čoho pozostáva a ako k uvedenej sume dospel, čo však z vlastného rozhodnutia nezrealizoval. Zo záveru sťažnosti vyplýva, že oprávnený sa vlastne domáha len vymoženia zostatku úroku z omeškania vo výške 464,59 eura a zmluvnej pokuty vo výške 61,41 eura.
10. Vzhľadom na zistený skutkový stav (opakované výzvy na odstránenie vád podania), súd v danom prípade zdôrazňuje význam klasickej rímskej právnej zásady “vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“). Podľa názoru súdu, v danom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že oprávnený sa správal v súlade s touto zásadou. Totiž, v dôsledku súdom požadovaných opakovaných opráv vád návrhu, aj prípadné vydanie poverenia na vykonanie exekúcie - len vymoženie zostatku úroku z omeškania vo výške 464,59 eura a zmluvnej pokuty vo výške 61,41 eura (ako to požaduje oprávnený v sťažnosti), v porovnaní s pôvodným návrhom na vykonanie exekúcie, by bez ďalších zadaných informácií pôsobilo vzájomne rozporne až zmätočne.
11. Z uvedených dôvodov, sudca v zmysle § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
12. Pokiaľ si oprávnený od povinného naďalej mieni pohľadávku vymáhať prostredníctvom súdu, musí podať nový návrh na vykonanie exekúcie, ktorý už bude zodpovedať skutkovému a právnemu stavu.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.