Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoEk-14-2024.pdf
PDF · 87.95 KB
Case nature
Subarea
26CoEk/14/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudcov: Mgr. Jozef Mačej a Mgr. Matúš Staríček, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Advocate s.r.o., IČO 36 865 141, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom C. XX, o vymoženie 659,73 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania vo výške 253,48 eur a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom Exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, pod sp. zn. EX 2833/14, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 51Er/356/2014-13 zo dňa 19. mája 2015, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd exekučné konanie zastavuje.
II. Oprávnenému a súdnemu exekútorovi sa nepriznáva nárok na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 51Er/356/2014 a u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 2833/14 zamietol.
2. Napadnuté uznesenie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 3, § 4, § 5 ods. 1 a 2, § 30 ods. 1 a 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 1, § 2 a § 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“) .
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že za exekučný titul v tomto konaní označil oprávnený vykonateľný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 08891/12 zo dňa 17.4.2013 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Súdny exekútor bol pred vymenovaním do funkcie exekútora zamestnancom oprávneného, pričom túto skutočnosť je potrebné podľa názoru súdu prvej inštancie považovať za skutočnosť vylučujúcu ho z vykonávania úkonov predmetnej exekúcie, aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania, resp. pomeru k veci. S odvolaním na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa 13.4.2011 súd prvej inštancie uzavrel, že nemožno poveriť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. vykonaním exekúcie. Vyššie uvedené závery opodstatňujú záver súdu prvej inštancie o zamietnutí jeho žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený z dôvodov podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) a f) Občianskeho súdneho poriadku. Oprávnený v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní
(ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“). Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých jeho formálnych náležitostí tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky potom exekučný súd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne podklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). Uvedené znamená, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu a musí sa obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky - ÚS 5/2000 (uverejnený pod č. 18/2000). Postupom súdu prvej inštancie dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách na zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Ďalej dôvodil najmä tým, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 322/2010 zo dňa 13.4.2011 predstavuje individuálne rozhodnutie, ktoré sa dotýka konkrétneho (individuálneho) konania a zaväzuje teda len účastníkov tohto konania. Takéto rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky nemá všeobecnú platnosť a všeobecné súdy Slovenskej republiky ním nie sú viazané. V tejto súvislosti poukazoval na konkrétne uznesenia okresných súdov Slovenskej republiky, ktoré vo svojich rozhodnutiach jednoznačne konštatovali, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. nie je vylúčený z vykonávania exekúcií. Podľa názoru oprávneného skutočnosť, že súdny exekútor bol niekedy v minulosti zamestnancom oprávneného (účastníka konania), nezakladá sama osebe jeho pomer k účastníkom exekučného konania, ktorý by mal za následok pochybnosť o jeho nezaujatosti a viedol by tak k vylúčeniu súdneho exekútora. Navyše v tomto prípade sa jednalo iba o radového zamestnanca (t. j. nebol vedúcim zamestnancom, štatutárnym orgánom, ani členom prípadného iného orgánu spoločnosti) a jeho pracovné zaradenie neumožňovalo akokoľvek ovplyvňovať podnikateľskú činnosť spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Oprávnený tiež poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Záverom oznámil meno nového súdneho exekútora (JUDr. Ivan Nestor). Oprávnený navrhol odvolaciemu súdu, aby uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Vzhľadom na skutočnosť, že vo fáze rozhodovania o udelenie poverenia sa povinný na konaní nezúčastňuje, odvolanie sa mu nedoručovalo.
6. Z uznesenia Okresného súdu Trnava sp. zn. 19D/85/2022 zo dňa 25. októbra 2022 vyplýva, že povinný zomrel dňa XX.X.XXXX a konanie o dedičstve bolo zastavené podľa ustanovenia § 187 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“), nakoľko poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.11.2022.
7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
10. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od. 1. septembra 2005 do 31. marca 2017 účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
11. Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017 proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41.
12. Podľa § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky") (ods. 1). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 2). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý možno odstrániť, súd urobí vhodné opatrenia na jeho odstránenie. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok procesnej podmienky odstrániť, súd konanie zastaví (ods. 3).
14. Podľa § 61 Civilného sporového poriadku procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
15. Podľa § 63 Civilného sporového poriadku, ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (ods. 1). V konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (ods. 2).
16. Podľa § 66 Civilného sporového poriadku, ak strata procesnej subjektivity nastane až po vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, postupuje súd podľa § 63 a 64; vyhláseným rozhodnutím zostáva súd viazaný.
17. Prihliadať na splnenie podmienok konania je úlohou súdu v každom štádiu konania. Súd je povinný skúmať, či konkrétny subjekt je nositeľom práva, aby s ním mohol ako s účastníkom konať. Ak súd túto otázku posúdi nesprávne a koná s niekým, kto nie je účastníkom konania, pôjde o zrejmú vadu konania, ktorú je potrebné odstrániť.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že povinný po začatí exekučného konania v priebehu odvolacieho konania zomrel, odvolací súd skúmal, či je dôvodné exekučné konanie zastaviť alebo či je v ňom dôvodné pokračovať. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného v zásade nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017), ale prechádzajú na jeho dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektmi jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. Predmetom tohto konania bolo zároveň vymoženie dlžnej istiny s príslušenstvom vzniknutej na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného je zrejmé, že exekučné konanie má majetkovú povahu, ktorá umožňuje pokračovať v konaní s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide. V posudzovanom prípade však súd dedičské konanie podľa ustanovenia § 187 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku zastavil. Odvolací súd konštatuje, že v danom prípade neprichádza do úvahy procesné nástupníctvo podľa ustanovenia § 63 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. decembra 1995 do 31. marca 2017, teda súd nemá na strane povinnej osoby účastníka, s ktorým by mohol v konaní pokračovať. Táto skutočnosť, na ktorej existenciu musí súd prihliadať ex offo kedykoľvek v priebehu konania, predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku konania v ďalšom postupe súdu. Keďže povinný počas odvolacieho konania zomrel a dedičské konanie bolo zastavené z dôvodu nezanechania žiadneho majetku, je zrejmé, že povinnosť vyplývajúca z exekučného titulu v predmetnom konaní neprešla na jeho právnych nástupcov (dedičov alebo iné osoby podľa výsledku dedičského konania), odvolací súd preto vo veci nemá ďalej s kým pokračovať.
19. Na základe uvedeného odvolací súd exekučné konanie zastavil v zmysle ustanovení § 161, § 63 a § 66 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1. júla 2016 do 31. marca 2017.
20. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
22. O náhrade trov konania (pred súdom prvej inštancie i odvolacieho) odvolací súd rozhodol postupom podľa ustanovenia § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario (použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017), vychádzajúc zo situácie, že dôvodom zastavenia exekučného konania bola objektívna skutočnosť - smrť povinného bez právneho nástupcu, čím potom žiadnemu z účastníkov konania z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení exekučného konania, preto ani oprávnený a súdny exekútor nemôžu mať právo na ich náhradu.
23. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ku dňu 31.10.2023 došlo k zániku výkonu funkcie súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. a jeho nástupcom je súdny exekútor JUDr. Ladislav Jakubec.
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).