Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25P-66-2024.pdf
PDF · 97.42 KB
Case nature
Subarea
25P/66/2024
Uznesenie
Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. A. XXX/XX, XXX XX F. D. G., zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom bytom D. E. A. XXX/XX, XXX XX F. D. G. a otca: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX I., právne zast. Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokát so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne z v e r u j e maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca H. C., nar. XX.XX.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Matka, A. G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu mal. A. B. výživným vo výške 100,-Eur, počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia.
III. Styk matky, A. G., nar. XX.XX.XXXX s mal. A. B. sa n e u p r a v u j e.
IV. Súd u k l a d á otcovi maloletej povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajšom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.
V. Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec podal na Okresnom súde Žiar nad Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadal, aby súd zveril mal. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, do jeho osobnej starostlivosti a zaviazal matku prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 100 eur mesačne. Styk matky s maloletou otec žiadal neupravovať a zároveň žiadal, aby súd matke určil povinnosť nahradiť otcovi trovy právneho zastúpenia v rozsahu 100%.
2. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 26P/98/2019-42 zo dňa 25.11.2019 bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej rodičia zabezpečovali striedavú osobnú starostlivosť o maloletú do apríla 2024. V tomto čase sa maloletá otcovi zdôverila, že sa cíti pod psychickým tlakom a bojí sa ako o matku, tak i o seba. Dôvodom strachu maloletej má byť správanie partnera matky, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti. Jeho správanie má byť nevyspytateľné, nebezpečné a miestami až agresívne voči matke maloletej, ku ktorej nemá žiaden rešpekt ani úctu, rovnako sa často hádajú. Maloletá ďalej otcovi uviedla, že má podozrenie, že matkin priateľ užíva drogy. V domácnosti matky sa mal odohrať incident, kedy jej priateľ behal po byte s nožom a vyhrážal sa im, že ak mu niečo nedajú, zabije ich. Maloletá sa matkinho priateľa bojí, odmieta ku matke chodiť, je zo situácie frustrovaná, od matky chodila unavená a vyčerpaná. V čase keď bola
v domácnosti matky, často prespávala radšej u starých rodičov. Maloletej sa zhoršili študijne výsledky a do značnej miery sa zmenilo aj jej správanie. Otec mal na základe uvedenej situácie za to, že matka s jej priateľom neposkytujú maloletej zdravé výchovné prostredie v dôsledku čoho môže dôjsť k ohrozeniu jej psychického a fyzického vývoja. Zmena osobnej striedavej starostlivosti oboch rodičov na výlučnú starostlivosť otca je s prihliadnutím na okolnosti v najlepšom záujme mal. dieťaťa. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec pripojil rodný list maloletej, rozsudok č.k. 26P/98/2019-42, SMS správu, ktorá mala byť adresovaná otcovi od priateľa matky a potvrdenie o podaní oznámenia č.u. 119.24/1129 zo dňa 28.04.2024.
3. Súd uznesením č. k. 25P/66/2024-19 zo dňa 30.04.2024 ustanovil mal. A. B. kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej len „kolízneho opatrovníka“) v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
4. Mal. A. B. je narodená mimo manželstva. Jej rodičmi sú A. G., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom 26P/98/2019 zo dňa 25.11.2019, súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola mal. A. B. zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Dňa 25.04.2024 sa na úrad dostavil otec s maloletou A. B., za účelom získania poradenstva ohľadom aktuálnej rodinnej situácie. Otec uviedol, že dcéra sa mu dcéra zverila s tým, že sa necíti dobre v domácnosti matky, keď je tam prítomný jej partner. Otec uviedol, že dcéra odmieta ďalej bývať u matky, pokiaľ tam bude s ňou bývať jej partner, z ktorého má strach. Mal. A. B. na úrade uviedla, že nechce byť u matky, keď je tam jej priateľ, ktorý sa správa zle. Uviedla, že to matke vravela, ale ona jej na to povedala, že si má zvyknúť. Dňa 30.04.2024 sa na úrad dostavila matka matky pani H. E. spoločne s manželom. Vyjadrili sa k rodinnej situácii a popreli, že by medzi matkou a jej partnerom boli také nezhody, ktoré by negatívne vplývali na vnučku. Úrad dňa 02.05.2024 realizoval sociálne šetrenie v domácnosti otca. Otec žije s priateľkou E. J. a jej mal. dcérou v rodinnom dome, ktorý je v spoločnom vlastníctve otca jeho priateľky. Mal. A. B. má v domácnosti otca vlastnú detskú izbu, kde má vytvorený dostatočný priestor na oddych, hru i prípravu do školy. Mesačné náklady na bývanie otec vyčíslil nasledovne: 240 € hypotéka, 60 € elektrina, 20 € voda, 10 € plyn, 115 € životná poistka, 30 € hyposporenie, 17 € internet, 70 € televízia a telefóny. Otec je zamestnaný v spoločnosti K. B. J. F. D. G. ako operátor CNC strojov. Jeho čistý mesačný príjem je cca 1 000 €. Jeho priateľka je zamestnaná v Sociálnej poisťovni v Žiari nad Hronom a jej príjem je podľa vyjadrenia otca cca 1 000 €. Otec uviedol, že školu zvládala maloletá výborne, avšak v poslednej dobe sa zhoršil jej prospech, ako aj správanie v škole. Otec sa vyjadril, že dcérino správanie je v poslednej dobe zmenené, keď príde ku nemu, tak veľa spí. Keď sa dcéry pýtal, prečo je taká unavená, uviedla, že u mamy nespí, lebo sa bojí, či mame niečo nespraví jej partner a tak ju stráži. Dcéra mala otca prosiť, aby spolu zachránili mamu, aby jej jej partner neublížil. Otec uviedol, že sa to snažil komunikovať s matkou, avšak matka poprela, že by sa niečo negatívne u nich dialo. Otec sa vyjadril, že dcéra počas týždňa, keď býva u matky, väčšinu času trávi u starej matky a jej manžela, v podstate sa o ňu v tom čase starajú oni. Počas sociálneho šetrenia kolízny opatrovník viedol individuálny rozhovor s mal. A. B. bez prítomnosti otca a to primerane jej veku. Maloletá nechce bývať s matkou kvôli jej priateľovi, ktorého sa bojí, má z neho strach, že niečo spraví mame. A. B. uviedla, že hovorila mame, že ho nemá rada a mama jej na to povedala, že si má zvyknúť. Maloletá sa vyjadrila, že priateľ matky stále kričí, vyhráža sa im. Nedávno sa stalo, že behal po byte s nožom v ruke a kričal, že ak mu niečo nedajú, tak sa bodne. A. B. uviedla, že od vtedy, ako sa k nim matkin priateľ nasťahoval, začala ešte viac chodiť ku starkým, prespávala u nich častejšie. V závere sa mal. A. B. vyjadrila, že si želá bývať s otcom, nechce byť v striedavej starostlivosti rodičov. Uviedla, že má strach, že by tam mohol prísť matkin priateľ. Sociálnym šetrením bolo zistené, že otec na podanom návrhu zotrváva. Maloletá A. B. sa vyjadrila, že pociťuje strach z priateľa matky, z jeho správania a odmieta ísť do domácnosti matky v prípade, že sa tam bude nachádzať jej priateľ. Maloletá A. B. sa vyjadrila, že si želá zostať bývať u otca. Úradu sa nepodarilo prešetriť pomery matky, zistiť jej postoj k návrhu otca, k vyjadreniam dcéry, k tomu, či je v záujme svojej dcéry v jej možnostiach a schopnostiach nezdieľať spoločnú domácnosť s partnerom, z ktorého má dcéra strach. Vzhľadom na vyššie uvedené, najmä s prihliadnutím na názor mal. A. B. má úrad za to, že v súčasnosti je v súlade s jej najlepším záujmom, aby súd návrhu otca vyhovel.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len CMP), na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
12. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
13. Podľa § 336 ods. 1 prvá veta CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.
14. Podľa § 360 ods. 1 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
16. Podľa § 367, ods. 1 CMP, Neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého dočasne odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. ods. 2 O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. ods. 3 O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví. ods. 4 Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. ods. 5 Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia súd môže doručiť účastníkom až pri uskutočnení jeho výkonu, ak je predpoklad, že by bol výkon rozhodnutia inak zmarený. Účastníkom, ktorí neboli prítomní pri výkone uznesenia, doručí súd uznesenie spolu so zápisnicou o priebehu výkonu dodatočne. ods. 6 Ak do šiestich mesiacov od nariadenia neodkladného opatrenia nebol podaný návrh na začatie konania vo veci samej a súd zistí, že existujú dôvody pre ďalšie zotrvanie maloletého v náhradnej starostlivosti, začne konanie vo veci samej aj bez návrhu. ods. 7 Súd zruší neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené. ods. 8 O návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia rozhodne súd do desiatich dní od jeho doručenia.
17. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
18. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
19. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú.
20. V mimosporových konaniach možno neodkladné opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého dieťaťa.
21. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia, resp. pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania, keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo, ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie, spĺňajú atribúty vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP vymedzuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez ďalšieho neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov účastníka konania.
22. Na základe vyššie uvedených zistení súd dospel k záveru, že je daná naliehavá potreba dočasne upraviť práva a povinnosti k maloletej neodkladným opatrením. Pri posudzovaní a určovaní najlepšieho záujmu dieťaťa sa musí vychádzať z povinnosti zabezpečiť dieťaťu ochranu a starostlivosť nevyhnutné pre jeho blaho. Blaho dieťaťa všeobecne zahŕňa základné materiálne, telesné, vzdelávacie a emocionálne potreby ako aj potrebu lásky a bezpečia. Súd má osvedčené, že maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Táto forma starostlivosti v momentálnej situácii nie je viac možná, nakoľko maloletá vyslovene odmieta ďalej bývať u matky. Z návrhu otca ako i z vyjadrení maloletej na sociálnom šetrení vyplýva, že maloletá odmieta chodiť k matke, nakoľko pociťuje strach z partnera matky, ktorý býva s matkou v spoločnej domácnosti. Maloletá opakovane uviedla, že sa matkinho priateľa bojí, necíti sa v matkinom dome dobre a bezpečne, má problémy so spánkom. Maloletá je vo veku, kedy sa potrebuje cítiť bezpečne a mať vytvorené podmienky pre riadny fyzický ako i psychický vývoj. Vypätá situácie v domácnosti matky mali evidentne negatívny dopad na prežívanie maloletej a jej následný odmietavý postoj k striedavej starostlivosti rodičov. V súčasnej situácii
je potrebné pracovať na zastabilizovaní pomerov účastníkov konania, hlavne v domácnosti matky, kde bola maloletá vystavená stresovým situáciám.
23. Na základe skutočností uvedených v návrhu otca, ako aj zo správy zo sociálne šetrenia pomerov, mal súd za náležite osvedčené, že v súčasnosti najlepším záujmov pre maloletú je jej zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý má nateraz vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletú. Zisťovanie však najlepšie záujmu maloletého dieťaťa v požadovanom rozsahu by malo byť účelom konania vo veci samej, kde sa vytvára priestor na rozsiahlejšie dokazovanie, pričom rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenie je predovšetkým zamerané na zisťovanie skutkového stavu osvedčovaním.
24. Súd pri určovaní výšky výživného vychádzal z minimálnych opodstatnených nákladov na maloleté dieťa. Čo sa týka samotnej výšky bral súd do úvahy zárobkové pomery rodičov mal. dieťaťa, ktoré sú súdu známe z lustrácii v databáze Sociálnej poisťovne. Rozhodovanie o nariadení neodkladného opatrenia je pritom potrebné odlíšiť od rozhodovania o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 Zákona o rodine (č. 36/2005 Z.z.), kde je určené kritérium schopností, možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, zatiaľ čo neodkladným opatrením sa rozhoduje o výživnom v nevyhnutnej miere. Z uvedených dôvodov súd uložil matke povinnosť prispievať otcovi na výživu maloletej sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia.
25. Keďže toto neodkladné opatrenie bolo nariadené na návrh otca pred začatím konania vo veci samej a boli ním len dočasne upravené pomery vo vzťahu k maloletej, súd v súlade s ust. § 336 ods. 1 CSP uložil otcovi povinnosť podať meritórny návrh v primeranej lehote obsiahnutej vo výrokovej časti tohto uznesenia. Pokiaľ takýto návrh v určenej lehote otec nepodá, súd bude postupovať v súlade s ustanovením § 336 ods. 3 CSP.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné uviesť, ktorému súdu je určené, spisovú značku súdneho konania, kto ho podal, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie musí byť podpísané, pričom rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedené v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.
Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.