Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/135/2024

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka, členov senátu Mgr. Silvie Tisovej a JUDr. Miriam Štillovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B. C., nar. XX.XX.XXX, trvale bytom D. E. A. XXX/XX, XXX XX F. D. G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom, dieťa rodičov, matka: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. A. XXX/XX, XXX XX F. D. G., zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - mestská časť Sever, IČO: 53 769 589 a otec: H. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX, XXX XX I., zastúpený Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokát so sídlom Pod Donátom 5, 965 01 Žiar nad Hronom, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. -27 zo dňa 06.05.2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II. m e n í tak, že súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým dočasne z v e r u j e maloletú A. B. C., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca H. C., nar. XX.XX.XXXX. Matka, A. G., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na maloletú A. B. výživným vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Týmto dochádza k pozastaveniu účinnosti a vykonateľnosti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -42 zo dňa 25.11.2019 vo výrokoch rodičovskej dohody týkajúcich sa zverenia maloletej A. B. a výživného.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie vo výrokoch III., IV., V. p o t v r d z u j e .

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) nariadil na návrh otca vo výroku I. neodkladné opatrenie, ktorým dočasne zveril maloletú A. B. C. do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný sa o maloletú starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach. Vo výroku II. rozhodol, že matka je povinná prispievať na výživu maloletej A. B. výživným vo výške 100 eur počnúc dňom vykonateľnosti tohto uznesenia. Vo výroku III. styk matky s maloletou A. B. neupravil. Vo výroku IV. uložil otcovi maloletej povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podal na tunajšom súde návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Vo výroku V. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. , , , , (ďalej len „“), ako aj , , , , , , a prvá veta (ďalej len „“), ako aj čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, o rodine (ďalej len „“).

V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že o nariadení neodkladného opatrenia rozhodoval na návrh otca, vychádzajúc zo skutočností opísaných v návrhu a mal za to, že tento je dôvodný. Súd prvej inštancie mal za osvedčené, že maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov na základe rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. -42 zo dňa 25.11.2019. Z návrhu otca, ako aj z vyjadrení maloletej na sociálnom šetrení vyplýva, že maloletá odmieta chodiť k matke, nakoľko pociťuje strach z partnera matky, ktorý býva s matkou v spoločnej domácnosti. Maloletá opakovane uviedla, že sa matkinho priateľa bojí, necíti sa v matkinom dome dobre a bezpečne, má problémy so spánkom. Maloletá je vo veku, kedy sa potrebuje cítiť bezpečne a mať vytvorené podmienky pre riadny fyzický, ako i psychický vývoj. Vypätá situácia v domácnosti matky má evidentne negatívny dopad na prežívanie maloletej a jej následne odmietavý postoj k striedavej starostlivosti rodičov. V súčasnej situácii je potrebné pracovať na zastabilizovaní pomerov účastníkov konania hlavne v domácnosti matky, kde bola maloletá vystavená stresovým situáciám. V súčasnosti najlepším záujmom pre maloletú je zverenie do osobnej starostlivosti otca, ktorý má nateraz vytvorené všetky predpoklady na zabezpečenie jej riadnej starostlivosti. Zisťovanie však najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v požadovanom rozsahu by malo byť účelom konania vo veci samej, kde sa vytvára priestor na rozsiahlejšie dokazovanie, pričom rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je predovšetkým zamerané na zisťovanie skutkového stavu osvedčovaním. Čo sa týka výšky výživného, súd prvej inštancie vychádzal z minimálnych opodstatnených nákladov na maloleté dieťa, bral do úvahy zárobkové pomery matky maloletého dieťaťa, ktoré sú súdu známe z lustrácie v databáze Sociálnej poisťovne. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie uložil matke povinnosť prispievať otcovi na výživu maloletej sumu 100 eur mesačne počnúc dňom vykonateľnosti tohto rozhodnutia. Keďže neodkladné opatrenie bolo nariadené na návrh otca pred začatím konania vo veci samej a boli ním len dočasne upravené pomery vo vzťahu k maloletej, súd v súlade s ust. uložil otcovi povinnosť podať meritórny návrh v primeranej lehote a pokiaľ nebude takýto návrh podaný, súd bude postupovať v súlade s ust. .

2. Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom zástupcu podala odvolanie matka maloletého dieťaťa. V odvolaní uviedla, že dňa 30.04.2024 odcestovala letecky na zaplatenú dovolenku vopred do Egypta, kam malo s matkou odletieť aj maloleté dieťa. Z dovolenky sa vrátila 05.05.2024. Tesne pred dovolenkou odmietol otec matke dieťa vydať z dôvodov pre matku nepochopiteľných, založených na nepodloženom tvrdení, že dcéra má strach o matku, ktorá má byť ohrozená zo strany partnera, s ktorým matka žije v spoločnej domácnosti. Otec nielen odmietol matke maloleté dieťa vydať, ale zabránil matke v stretnutí a akejkoľvek komunikácii s dieťaťom, čo koná až do súčasnosti, keďže maloleté dieťa prakticky nereaguje ani na sms - komunikáciu prostredníctvom mobilných telefónov s dcérou. Ako už bolo uvedené, otec dal súhlas s cestovaním maloletého dieťaťa s matkou dňa 18.04.2024 a zo súdneho spisu vyplýva, že návrh na neodkladné opatrenie otca bol vypracovaný 28.04.2024 a podaný na súde dňa 29.04.2024. Otec v čase vypracovania návrhu a jeho podania vedel, že matka zaplatila zájazd, a že na tento odlieta dňa 30.04.2024 a vráti sa zo zájazdu 05.05.2024. Na základe uvedeného možno konštatovať, poznajúc procesné podmienky konania, najmä zákonnú lehotu na rozhodnutie súdu, ktorá je 7 dní, že takto postupoval otec s úmyslom zabrániť matke sa vôbec včas dozvedieť o podanom návrhu, nieto ešte proti nemu mať možnosť brániť sa a súčasne zabrániť matke v kontakte s kolíznym opatrovníkom za účelom prešetrenia pomerov na strane matky a zistenia jej názorov na vec konania. Je zjavné, že matka nemohla pre svoju neprítomnosť v mieste bydliska a súčasne pre svoju nevedomosť o podanom návrhu uplatňovať svoje práva v konaní. Matka ďalej uviedla ku konaniu kolízneho opatrovníka, že tento nevynaložil primerané úsilie k tomu, aby sa skontaktoval s ňou za účelom prešetrenia jej osobných pomerov a zabezpečil jej vyjadrenie k veci. Z obsahu správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že sa mu nepodarilo prešetriť osobné pomery matky, jej postoj k návrhu otca, vyjadreniam dcéry. Aj keď sa matka nachádzala v zahraničí, disponovala mobilným telefónom a bolo možné sa jej aspoň dovolať. Zo strany kolízneho opatrovníka však matka kontaktovaná nebola. Z uvedeného vyplýva záver o tom, že kolízny opatrovník nekontaktoval matku žiadnym preukázateľným spôsobom ani len telefonicky a zavádzal súd. Rozhodnutie súdu vychádza z nepravdivej správy kolízneho opatrovníka. V ďalšom matka poukázala na to, že správa kolízneho opatrovníka obsahuje ďalšie zavádzajúce tvrdenia zo strany otca, ktorý mal uviesť kolíznemu opatrovníkovi, že dňa 28.04.2024 malo dôjsť v mieste jeho bydliska ku konfliktu medzi matkou, otcom a priateľom matky za prítomnosti maloletého dieťaťa a polície. Matka do osobného kontaktu s maloletým dieťaťom dňa 28.04.2024 vôbec neprišla. Na dôkaz predkladá matka hlasovú nahrávku, ktorú vyhotovila bez vedomia otca z incidentu dňa 28.04.2024, predpokladajúc, že v budúcnosti môže tento klamať o skutočnom priebehu incidentu, čo sa aj potvrdzuje. Nahrávka svedčí aj o tom, že maloleté dieťa uviedlo

kolíznemu opatrovníkovi nepravdu o tom, že s matkou prišlo do kontaktu v nedeľu dňa 28.04.2024 a uviedla jej, že s ňou od otca neodíde. Z nahrávky vyplýva, že prítomná pri stretnutí otca, matky a jej partnera dcéra nebola. Zároveň matka odmieta ako nepravdivé aj tvrdenia o tom, že ju jej partner H. B. ohrozuje na živote a zdraví, resp. že ohrozuje na živote a zdraví maloleté dieťa. Menovaný partner matky nie je užívateľom žiadnych omamných a psychotropných látok, vedie usporiadaný život, je riadne zamestnaný a nikdy nebol súdom trestaný, o čom matka priložila aj výpis z registra trestov. Partner, s ktorým matka žije, sa k nej nespráva agresívne, ani nebezpečne. Maloletá bola svedkom možno dvoch hádok medzi matkou a jej partnerom. Maloleté dieťa malo uvádzať, že má podozrenie, že partner matky užíva drogy. K tomu matka uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé a ak ho maloleté dieťa vyslovilo, je to opakovanie vyjadrenia, ku ktorému ju zmanipuloval a donútil otec. Rovnako nie je pravdivé ani tvrdenie otca maloletého dieťaťa o tom, že partner matky behal po byte s nožom a vyhrážal sa, že ublíži matke, resp. maloletému dieťaťu. Toto tvrdenie koliduje s vyjadrením maloletého dieťaťa, ktoré opísalo príbeh o partnerovi s nožom inak. Maloleté dieťa uviedlo, že partner matky behal po byte a ohrozoval ním sám seba, ak mu niečo s matkou nedajú. Opäť ide o vykonštruovaný príbeh namierený na partnera matky zo strany otca dieťaťa, k vysloveniu ktorého maloleté dieťa zmanipuloval a donútil otec. Matka otca sa v mesiaci december 2023 a v mesiaci apríl 2024 vyhrážala matke dieťaťa a jej partnerovi tým, že ich dopichá nožom a pôjde si ich odsedieť a matke vezme maloleté dieťa. Svedkom takéhoto správania matky otca bol v jednom prípade aj otec matky dieťaťa. Matka od konca mesiaca január 2024 prerušila spolužitie s partnerom až do konca apríla 2024. V tomto čase sa s maloletým dieťaťom a matkou stretol partner matky jeden až dvakrát a maloleté dieťa prejavilo k nemu náklonnosť, tak ako v čase, keď matka žila s partnerom. Ak existuje nejaký dôvod, pre ktorý maloleté dieťa odmieta partnera matky, taj je to ten, že maloleté dieťa odmieta akéhokoľvek partnera v domácnosti matky. Maloleté dieťa bolo zvyknuté od malička spávať s matkou v jednej posteli a v okamihu, keď si matka našla nejakého partnera, už spoločný spánok s maloletým dieťaťom nerealizovala, čo dieťa odmietalo akceptovať a reagovalo na to nevhodným správaním a dožadovaním sa, aby matka vzťah s partnerom ukončila. Tento problém so spoločným spánkom matka mala od útleho veku dieťaťa. Správanie dcéry matka riešila už v roku 2019 cestou Centra poradenstva a prevencie v Žiari nad Hronom, kde jej pôsobiaca psychologička uviedla, že maloleté dieťa matke odporuje, lebo ju viní z rozchodu s otcom. Pre úplnosť matka dodáva, že problém spoločného spania riešila aj dňa 26.09.2023 u psychologičky v Novej Bani. Aktuálne maloleté dieťa veľmi obmedzene komunikuje nielen s matkou, ale aj s celou rodinou matky. Matka cestou priateliek maloletého dieťaťa v škole zistila, že sa maloleté dieťa správa v kolektíve čudne. Ak sa maloleté dieťa odmieta s matkou stretnúť osamote, dokonca s matkou komunikovať čo i len na diaľku, tak je to vyložene iba pre to, že je manipulované a koná pod nezákonným nátlakom otca a jeho rodiny, najmä matky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že zistený skutkový stav neobstojí a z uvedeného dôvodu tak konajúci súd pri svojom rozhodovaní nemal k dispozícii všetky podstatné skutočnosti k vydaniu napadnutého rozhodnutia, čo zjavne zavinil otec. Doposiaľ bola vykonávaná striedavá starostlivosť a nie sú dôvody na jej zmenu neodkladným opatrením. Taktiež nie je dôvod na zmenu vo vzťahu k spravovaniu majetku maloletej a jej zastupovaniu len jedným z rodičov. Z tohto dôvodu matka považuje toto odvolanie za dôvodné a navrhuje, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a prizná matke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pre prípad, že odvolací súd vzhliadne dôvodnosť vydania uznesenia o neodkladnom opatrení, matka navrhuje, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie v bode I. a III. uznesenia, nakoľko nie je dôvod na to, aby výlučne otec zastupoval a spravoval majetok maloletej a zároveň matka z dôvodu obavy, že dcéru nevidí niekoľko mesiacov, žiada úpravu styku s maloletým dieťaťom tak, že je oprávnená stýkať sa s maloletou dcérou každý nepárny týždeň v utorok v čase od 14,00 hod. do stredy do 20,00 hod. a každý párny týždeň v pondelok a vo štvrtok v čase od 14,00 hod. do 20,00 hod. a v sobotu v čase od 09,00 hod. do nedele do 18,00 hod.

3. K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej, ktorý uviedol, že sa bez výhrad stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutie je v plnom súlade s najlepším záujmom maloletej A. B.. Rozhodnutie neodídenie na dovolenku maloletej A. B. nebolo jeho rozhodnutím, ale výlučne rozhodnutím maloletého dieťaťa, na ktoré malo vážne dôvody, ktoré boli uvedené aj v rámci napadnutého uznesenia. Čo sa týka kolízneho opatrovníka, podľa názoru otca tento vyvinul maximálne možné úsilie o to, aby sa s matkou skontaktoval, avšak táto podľa jeho názoru dala prednosť dovolenke so svojím partnerom pred tým, akoby riešila problémy týkajúce sa ich maloletej dcéry, ktoré vyvstali v konkrétnom čase, takže úmyselne obviňovať tretie osoby v tomto smere obzvlášť bez predloženia relevantných dôkazov s určitosťou nie je zo strany matky maloletého dieťaťa na mieste. Čo sa týka hlasovej nahrávky predloženej zo strany matky v rámci podaného odvolania, otec uviedol, že túto vyhotovila bez vedomia

otca dňa 28.04.2024. Na jej vyhotovenie jej nikdy nedal súhlas, takže vníma túto nahrávku ako protizákonnú a v rozpore so samotnou ochranou osobnosti v súlade s ustanoveniami . Predmetná nahrávka je vytrhnutá z kontextu a neobsahuje celú časovú os udalostí, takže aj z tohto dôvodu nie je možné k nej ani len prihliadať ako k relevantnému dôkazu. Maloletá A. B. bola prítomná pri predmetnom stretnutí, čo vie v prípade potreby potvrdiť viacero osôb, ktoré tam toho času boli takisto prítomné. Ak matka poukazuje na akt pomsty zo strany otca, tak je to nedôvodné, nakoľko od ich rozchodu s matkou maloletého dieťaťa uplynulo už dlhé časové obdobie. V ďalšom otec uviedol, že sa vždy snažil podieľať aj na tom, keď mala matka s maloletou A. B. nejaké problémy, t. j. aby dokázali medzi sebou vychádzať a nedochádzalo naďalej medzi nimi k problémom. V tomto smere poukázal na komunikáciu s osobou matky z roku 2023. K potvrdeniu o návšteve Centra poradenstva a prevencie v roku 2019 otec uviedol, že tohto stretnutia sa osobne zúčastnil, pričom vyslovený záver psychologičky nekoreluje s vyjadrením matky v rámci podaného odvolania, keďže táto videla problém práve v tom, že matka nezvládala výchovu maloletej A. B.. Čo sa týka konania matky z 26.09.2023, keď podľa jej slov mala navštíviť ďalšiu psychologičku, k tomuto uviedol otec, že mala mu umožniť, aby toto vyšetrenie s maloletou A. absolvoval, ak tak matka neurobila, je to jasný znak toho, že matka vodila maloletú A. B. na psychologické vyšetrenia výlučne účelovo v snahe o zabezpečenie si dôkazov svedčiacich v prospech jej absurdnej argumentácie v rámci podaného odvolania, ktorou sa snaží presvedčiť súd o tom, že je to v záujme maloletej A. B.. Matka svojím účelovým a úmyselným konaním sleduje výlučne len svoj sebecký záujem, ktorý spočíva v snahe o rozšírenie jej styku a súčasne zamedzenie toho otcovho, a to všetko konajúc odhliadnuc od najlepšieho záujmu maloletej A. B.. Matka sa zároveň v snahe o dosiahnutie svojho iracionálneho cieľa neštíti podávať voči osobe otca aj trestné oznámenia založené na ňou vyfabulovaných tvrdeniach, ktoré otec k predmetnému vyjadreniu pripojil. Otec navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že rodine bolo sprostredkované odborné poradenstvo na referáte poradenskopsychologických služieb za účelom zlepšenia komunikácie v rovine odbornej podpory a pomoci v prežívaní maloletého dieťaťa v aktuálnej rodinnej situácii a prípadne aj za účelom uzavretia dohody ohľadom spôsobu starostlivosti o maloletú, spôsobu zabezpečenia kontaktu maloletej s obidvoma rodičmi. Úrad má za to, že maloleté dieťa má právo na udržanie styku s oboma rodičmi. Maloletá sa podľa jej vyjadrení a jej správania počas rozhovoru, či už s kolíznym opatrovníkom alebo so psychologičkou javí v starostlivosti otca spokojná. Otec sa vyjadruje, že vníma, že dcéra je v jeho starostlivosti spokojná, ich vzťah sa podľa neho ešte viac prehĺbil. Matka sa vyjadruje, že maloletá je manipulovaná a koná pod nezákonným tlakom otca a jeho rodiny. Vyjadrenia a tvrdenia oboch rodičov sú rozporuplné a protichodné, preto má úrad za to, že by bolo v záujme maloletého dieťaťa, aby sa v riadnom konaní k danej veci vyjadril odborník - znalec. Zároveň úrad uviedol, že zotrváva na všetkých písomných vyjadreniach uvedených v správe zo dňa 03.05.2024 a stotožňuje sa s uznesením súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( v spojení s a ), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom ( ) v spojení s a a ) včas ( v spojení s ) a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( v spojení s a ) bez nariadenia pojednávania podľa a v spojení s , preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust. s tým, že odvolacími dôvodmi nie je viazaný ( ). Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu podľa v časti potvrdil, podľa ust. v spojení s v časti zmenil.

6. Čo sa týka rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku I., ale len v časti týkajúcej sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bez návrhu určil, že otec je oprávnený a povinný sa o maloletú starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok v bežných veciach, v tejto časti považuje odvolací súd toto rozhodnutie ako nesprávne právne posúdené. Poukazuje na samotný návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý správne žiadal, aby nariadil neodkladné opatrenie s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať v bežných veciach, čo nebolo potrebné ani upraviť v rámci neodkladného opatrenia. Odvolací súd v tomto smere dáva za pravdu matke v rámci odvolania a má za to, že je v tejto časti dôvodné. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti nezdôvodnil a nestačí len skutočnosť, že rodičia nežijú spolu. Právne pochybenie odvolací súd vidí v tom, že súd prvej inštancie opomenul aplikovať relevantnú právnu normu, čo v danom prípade bol

v spojení s . Odvolací súd preto napadnuté uznesenie v tejto časti I. výroku zmenil s tým, že obmedzenie práva rodiča zastupovať dieťa alebo obmedzenie práva rodiča spravovať majetok dieťaťa je možné len na základe . Toto korešponduje aj s bežnou súdnou praxou, od ktorej sa súd daným rozhodnutím bez akéhokoľvek zdôvodnenia odchýlil. Rozhodnutím, ktorým súd stanoví právo zastupovať maloleté dieťa v bežných veciach len jednému rodičovi, súd zabráni druhému rodičovi uplatňovať toto právo. Súd musí takéto rozhodnutie odôvodniť a nestačí na to skutočnosť, že rodičia nežijú spolu. Zásah do rodičovského práva zastupovať maloleté dieťa je závažným zásahom do rodičovských práv. Okrem iného zakladá nerovnosť medzi rodičmi, a preto k nemu môže prísť len v riadne odôvodnených prípadoch.

7. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia vo výroku I. v časti, v ktorej súd prvej inštancie maloleté dieťa dočasne zveril do osobnej starostlivosti otca, odvolací súd uvádza, že nariadené neodkladné opatrenie je predovšetkým v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Bolo nariadené z dôvodu obavy o zdravie a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie mal osvedčené, že maloleté dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, avšak táto forma starostlivosti v momentálnej situácii nie je možná, nakoľko maloletá výslovne odmietla ďalej bývať u matky z dôvodu strachu z partnera matky, ktorý býva s matkou v spoločnej domácnosti. Vypäté situácie v domácnosti matky majú evidentne negatívny dopad na prežívanie maloletej a jej následný odmietavý postoj k striedavej starostlivosti rodičov. Je potrebné v súčasnej situácii, tak ako uviedol súd prvej inštancie, zastabilizovať pomery účastníkov konania hlavne v domácnosti matky, kde mala byť maloletá vystavená stresovým situáciám. V prípade, že začne konanie, či už na návrh otca alebo súd začne ex offo konanie vo veci samej, tak v rámci veci samej by sa mal súd prvej inštancie po riadne vykonanom dokazovaní vysporiadať so zistením všetkých okolností dôležitých pre záver súdu o určení najvhodnejšej formy, prípadne rozsahu styku rodičov s maloletou vzhľadom na jej vek, zdravotný stav, vzťah k rodičom, denný režim, školské povinnosti, vzhľadom na okolnosti na strane rodičov, ich vzájomný vzťah, časové, hospodárske možnosti, rodinné pomery.

8. K výroku II. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd tento zmenil s tým, že zmenu vykonal len v súvislosti s časovým obdobím platenia výživného, tak že výživné je povinná platiť matka v nevyhnutnej miere vo výške 100 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca. Odvolací súd sa stotožnil s určenou výškou výživného v nevyhnutnej miere 100 eur, tak ako ju určil súd prvej inštancie vrátane jej odôvodnenia. Vo výroku nie je potrebné upravovať dobu, odkedy je rozhodnutie vykonateľné. Neodkladné opatrenie, ktorým sa ukladá povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere, je v súlade s vykonateľné doručením.

9. Nariadenie neodkladného opatrenia súčasne znamená zásah do právoplatného rozsudku o zverení maloletej do striedavej osobnej starostlivosti, preto bolo potrebné pozastaviť účinnosť a vykonateľnosť tohto rozsudku v dotknutých výrokoch.

10. Čo sa týka výroku III. napadnutého rozhodnutia, v tejto časti súd prvej inštancie neupravil styk matky s maloletou A. B., s čím sa odvolací súd stotožnil. Otec maloletej nemá problém v prípade, že matka prejaví záujem sa stretnúť s maloletou, tento styk jej umožniť, avšak v závislosti od toho, či maloletá bude mať záujem o tento styk. Maloletá sa kolíznemu opatrovníkovi vyjadrila, že sa s mamou chce stretávať len v tom prípade, že mama príde k nim, nechce sa s ňou stretávať po škole sama v Žiari alebo u starých rodičov. Matka v odvolaní navrhla upraviť styk s maloletou, avšak bez odôvodnenia požadovaného rozsahu. Matka v rámci konania o neodkladnom opatrení nepreukázala, že by jej otec bránil v styku s maloletou. Prioritne odvolací súd mal za to, že by sa rodičia mali dohodnúť o úprave styku vzhľadom ku potrebe zastabilizovania pomerov účastníkov konania, hlavne pomerov matky v jej domácnosti, v ktorej bola maloletá vystavená stresovým situáciám. A až následne sa zaoberať otázkou, či rodičia majú alebo nemajú záujem o úpravu styku súdom. V tomto smere odvolací súd poukazuje na to, že po právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie plynie otcovi maloletej lehota na podanie návrhu vo veci samej o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére, prípadne môže súd začať konanie aj ex offo. Vo veci samej by sa potom riešila aj otázka prípadnej úpravy styku súdom, ale za týmto účelom je potrebné vo veci vykonať dokazovanie aj v nadväznosti na záujem maloletej dcéry. Súd preto výroky III., IV., V. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie potvrdil.

11. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a nepriznal žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).