Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20S-146-2020.pdf
PDF · 173.95 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/146/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Eriky Tischlerovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Výroba kameňa a pieskov, spol. s r.o.; skrátene: VKP, spol. s r.o., so sídlom Buková 919 10, Buková, IČO: 34 137 009, 2/ S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX R., obaja právne zastúpení: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 02 Trnava, za účasti ďalšieho účastníka konania: S. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, XXX XX R., právne zastúpený: JUDr. Helena Čerešňová, advokátka so sídlom Horné predmestie 216/16, 900 21 Svätý Jur, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2020/035805-002 zo dňa 29.10.2020, takto
rozhodol:
I. Súd rozhodnutie žalovaného Okresného úradu Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-TT- OVBP2-2020/035805-002 zo dňa 29.10.2020 a rozhodnutie obce Buková, Spoločný obecný úrad Trnava č. Výst.BUK-42/2017/Tá-99 zo dňa 01.07.2020 z r u š u j e a vec vracia obci Buková na ďalšie konanie.
II. Súd žalobu žalobcu v 2/ rade o d m i e t a .
III. Žalobcovi v 1/ rade sa p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
IV. Žalobcovi v 2/ rade a ďalšiemu účastníkovi konania sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Obec C., Spoločný obecný úrad Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. Výst.BUK-42/2017/Tá-99 zo dňa 01.07.2020 podľa § 88 ods. 1 písm. b) v spojení s § 88a ods. 2 a § 90 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) a podľa § 25 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“) nariadil vlastníkovi stavieb (vo výroku rozhodnutia je označený ako vlastník stavieb žalobca - VKP, spol. s r.o.) odstránenie stavieb „Rekreačná chata - 2x“ na pozemkoch register „C“ parc. č. 5309/130, 5309/134 v katastrálnom území C.. Vo výroku rozhodnutia stavebný úrad zároveň určil podmienky pre odstránenie stavby, ktoré vymedzil v bodoch 1. až 12.
2. Ako dôvod nariadenia odstránenia stavieb správny orgán uviedol skutočnosť, že žalobca v stavebným úradom stanovenej 90-dňovej lehote nedoložil doklady o tom, že dodatočné povolenie predmetnej stavby
nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom žalobca ako účastník správneho konania bol riadne upozornený na právne následky tohto konania v zmysle § 88a ods. 2 stavebného zákona.
3. Proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobu žalobca v 1/ rade - Výroba kameňa a pieskov, spol. s r.o., v ktorom dôvodil, že obec C. odpredala pozemok v roku 2016 s tým, že bude možné po schválení zmeny územného plánu obce C. postaviť na predmetných pozemkoch dve rekreačné chaty. Zmena územného plánu obce nebola schválená a žalobca v tejto súvislosti namietal, že napriek jeho snahám o ukončenie zmeny územného plánu obce tieto účelovo odďaľujú inštitúcie, ktoré vydali predošlé kladné stanoviská k zmene a využitiu danej lokality. Žaloba v odvolaní vyjadril názor, že je neštandardné, aby zmena územného plánu trvala 5 rokov a potrebné doklady by mali byť preskúmané súdom. Záverom odvolania žalobca požiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty na dodanie všetkých dokladov k dodatočnému stavebnému konaniu.
4. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. OU-TT-OVBP2-2020/035805-002 zo dňa 29.10.2020 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie prvého stupňa potvrdil.
5. Žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia druhého stupňa stotožnil s procesným postupom stavebného úradu, ako aj s jeho skutkovým a právnym posúdením veci a odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. S poukazom na zásady správneho konania, na znenie ustanovení § 88a ods. 1 až 9 stavebného zákona a na grafickú časť Územného plánu obce C., v zmysle ktorého predmetné parcely nie sú navrhnuté na plochy rekreačných chát, vyhodnotil, že postup stavebného úradu bol v súlade so zákonom a na odstránenie predmetných stavieb boli splnené zákonné podmienky. Žalovaný z podkladov rozhodnutia vyhodnotil, že umiestnenie stavby „Rekreačná chata - 2x“ na parcelách č. 5309/130, 5309/134 v kat. ú. C. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce C.. Mal za to, že stavebný úrad nemôže povoliť stavbu, ktorá je v rozpore s územným plánom obce. K dôvodom odvolania žalovaný uviedol, že k odkúpeniu dotknutých pozemkov obcou C. stavebníkovi a ani k schvaľovaniu zmeny územného plánu obce C. sa odvolací orgán nevyjadruje, pretože to nie je v kompetencii odvolacieho orgánu. V tejto súvislosti dodal, že stavebník je oprávnený realizovať stavbu len na základe právoplatného stavebného povolenia a projektovej dokumentácie overenej v stavebnom konaní (§ 54 stavebného zákona) a len právoplatné stavebné povolenie je vykonateľné, t. j. stavebníkovi zakladá právo začať stavať podľa podmienok určených v rozhodnutí a podľa projektu stavby overeného stavebným úradom v stavebnom konaní (§ 66 stavebného zákona), avšak žalobca v danom prípade nemal zákonné právo realizovať predmetné stavby.
6. Rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi v 1/ rade doručené do vlastných rúk dňa 02.11.2020 a žalobcovi v 2/ rade, resp. ďalšiemu účastníkovi dňa 16.11.2020.
II. Rozsah a dôvody žaloby
7. Žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote podali proti rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania.
8. V podanej žalobe namietali nedostatky v obsahových náležitostiach napadnutého rozhodnutia, ktoré spočívajú v nedostatočnej identifikácii dotknutých nehnuteľností, v nevymedzení okruhu účastníkov odvolacieho konania. Po vecnej stránke namietali nedôvodnosť uloženého odstránenia stavieb vo vzťahu k súladu predmetných stavieb s verejným záujmom.
9. S poukazom na ustanovenie § 3 ods. 12 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) žalobcovia namietali, že v celom texte rozhodnutia obce C. nie je obsiahnutá riadna identifikácia nehnuteľností v zmysle citovaného ustanovenia katastrálneho zákona, podľa ktorého identifikáciou parcely sa rozumie porovnanie zápisu a zákresu tej istej nehnuteľnosti vo verejnej listine
a inej listine a v iných operátoch so zápisom a zákresom v súbore popisných informácií a v súbore geodetických informácií katastra. Žalobcovia dôvodili, že podľa § 8 ods. 1 písm. b) katastrálneho zákona v napádanom rozhodnutí chýba jasná a nezameniteľná identifikácia dotknutých pozemkov a v priamej nadväznosti na túto skutočnosť potom nie je možné jednoznačne určiť ani vlastníkov dotknutých parciel a tým aj jednoznačne vymedziť okruh účastníkov konania podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona. Vzhľadom na uvedené považujú žalobcovia rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP).
10. V nadväznosti na uvedený nedostatok rozhodnutia žalobcovia dodali, že z dôvodu nevymedzenia okruhu účastníkov konania nie je ani zrejmé, kto je oprávneným subjektom podať odvolanie. V dôsledku uvedeného nie je vymedzený a zrejmý ani okruh účastníkov odvolacieho konania.
11. Žalobcovia dali do pozornosti, že výlučným vlastníkom pozemku zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor pre okres Trnava, obec C., k. ú. C. ako parcela registra „C“, evidovaná na katastrálnej mape parcela č. 5309/134, druh pozemku ostatná plocha o výmere 259 m2, je žalobca v 2/ rade. S poukazom na uvedené a na znenie ustanovenia § 97 ods. 1 stavebného zákona žalobcovia argumentovali, že účastníkmi konania titulom vlastníctva pozemkov mali byť žalobca v 1/ rade ako aj žalobca v 2/ rade. V tejto súvislosti žalobcovia namietali procesný postup vyplývajúci z rozhodnutia prvého stupňa, že stavebný úrad konal len so žalobcom v 1/ rade a to titulom vlastníctva stavby, pričom žalobca v 2/ rade nie je ako účastník konania v administratívnom rozhodnutí prvého stupňa označený, hoci mal byť účastníkom konania titulom vlastníctva pozemku na parc. č. 5309/134. V tejto súvislosti žalobcovia namietali, že stavebný úrad nekonal so žalobcom v 2/ rade ako s účastníkom konania, pričom týmto postupom bolo prvostupňovým orgánom podstatne porušené ustanovenie § 97 ods. 1 stavebného zákona, v dôsledku čoho bolo porušené ústavné právo žalobcu v 2/ rade na súdnu a inú právnu ochranu, zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Tým je založený dôvod na podanie správnej žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP.
12. Vo vzťahu k zneniu výroku správneho rozhodnutia prvého stupňa, ktorým sa ukladá žalobcovi v 1/ rade odstrániť stavbu (t. j. jednu nehnuteľnú vec) postavenú na parc. č. 5309/130 a parc. č. 5309/134, žalobcovia namietali, že z dikcie rozhodnutia vyplýva, že predmetom odstránenia je jedna vec. S poukazom na text výroku rozhodnutia prvého stupňa žalobcovia dali do pozornosti, že z jeho obsahu nevyplýva, resp. nie je v tomto jednoznačné špecifikované, že predmetom odstránenia sú dva samostatné predmety vlastníckeho práva. Z označenia „Rekreačná chata - 2x“ označovaná v ďalšom texte uvádzaného rozhodnutia ako „stavba“ pri použití gramatického aj logického výkladu možno dôvodne vyvodiť záver, že predmetom odstránenia je len jeden predmet vlastníckeho práva, postavený na uvedených dvoch parcelách. V tejto súvislosti žalobcovia majú za to, že toto tvrdenie obsiahnuté v rozhodnutí obce C. odporuje obsahu administratívneho spisu a skutkovému stavu (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP). Z uvedeného dôvodu je tiež rozhodnutie nepreskúmateľné podľa§ 191 ods. 1 písm. d) SSP. Zároveň žalobcovia namietali, že špecifikácia predmetu konania je zmätočná a nejasná, pretože nie je jednoznačné, koľko stavieb má byť odstránených a stavba/stavby nie sú jednoznačne špecifikované označením parcely, na ktorej je tá ktorá stavba postavená. Aj z uvedeného je rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné.
13. Ohľadom nedôvodnosti odstránenia stavieb žalobcovia dali do pozornosti, že obec Buková disponuje kladnými stanoviskami k navrhovaným zmenám územného plánu od všetkých dotknutých orgánov vrátane CHKO (stanovisko zo dňa 25.04.2017). Avšak z dôvodu prešetrovania výstavby dotknutých chát políciou je potrebné, aby CHKO vydala opätovné stanovisko. Je však zrejmé, že v čase vydania kladného stanoviska CHKO t. j. 25.04.2017 chaty už boli vo výstavbe, a teda skutkový stav v čase vydania kladného stanoviska bol rovnaký ako je aj dnes. Niet preto skutkového dôvodu, aby CHKO vydala stanovisko odlišné od stanoviska zo dňa 25.04.2017. Vzhľadom na uvedené je teda podľa žalobcov zrejmé, že výstavba dotknutých chát síce nie je aktuálne zahrnutá v platnom územnom pláne obce, nepochybne však výstavba nie je v rozpore s verejným záujmom, pretože všetky dotknuté orgány sa čo do využitia parc. č. 5309/130 a parc. č. 5309/134 na účely výstavby rekreačných chatiek vyjadrili kladne.
14. V nadväznosti na uvedené žalobcovia argumentovali absenciou zákonnej definície pojmu verejný záujem, dôvodiac, že aktuálne sú síce stavby postavené v rozpore s územným plánom obce, avšak je nepochybné, že schválenie územného plánu obce je len formálnou záležitosťou. V skutočnosti sa však všetky dotknuté orgány a inštitúcie vyjadrili kladne čo do využitia parc. č. 5309/130 a parc. č. 5309/134
na účely výstavby rekreačných chatiek, obecné zastupiteľstvo schválilo zapracovanie dotknutých parciel do územného plánu obce za účelom využívania individuálnej rekreácie s možnosťou výstavby chatiek, a teda je deklarovaný súlad stavieb s verejným záujmom. Za okolnosť hodnú osobitného zreteľa žalobcovia označili tiež skutočnosť, že územný plán obce C. je čo do využitia predmetných parciel na účely výstavby rekreačných chatiek stále otvorený a pri zohľadnení skutočnosti, že všetky dotknuté orgány sa vyjadrili v tejto veci kladne, je dôvodné považovať otázku súladu výstavby chatiek s územným plánom obce za tzv. prejudiciálnu otázku. Vzhľadom na uvedené považujú žalobcovia napádané rozhodnutie za vydané predčasne a v rozpore so zákonom, nakoľko správny orgán v čase rozhodovania nemal definitívne vyriešenú predbežnú otázku ohľadne navrhovaného využívania parc. č. 5309/130 a parc. č. 5309/134 na výstavbu rekreačných chatiek. Uvedeným nie je dotknuté tvrdenie, že výstavba chatiek je v súlade s verejným záujmom. V prípade, ak by na základe napádaného rozhodnutia boli chatky odstránené a následne bude územný plán obce schválený tak, ako je to aktuálne navrhované, vznikne na strane žalobcov rozsiahla a nezvratná škoda. Žalobcovia mali za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu, uvádzaný skutkový stav (rozpor stavieb s verejným záujmom) nemá oporu v administratívnom spise a zároveň napádané rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je založený dôvod na podanie žaloby podľa § 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP.
III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu a ďalšieho účastníka
15. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, zotrvávajúc na skutkových a právnych záveroch uvedených vo svojom rozhodnutí, navrhol, aby správny súd žalobu zamietol a rozhodnutie žalovaného č. OU-TT- OVBP2-2020/035805-002 zo dňa 29.10.2020 potvrdil.
16. Dal do pozornosti priebeh administratívneho konania predchádzajúci vydaniu správneho rozhodnutia prvého stupňa, že stavebný úrad vyzval stavebníka (žalobcu v 1/ rade) listom zo dňa 30.06.2017, aby v lehote 90 dní od prevzatia tohto listu predložil stavebnému úradu žiadosť o vydanie dodatočného stavebného povolenia pre dve rekreačné chaty. na pozemku par. č. 5309/130 v kat. ú. S. (správne má byť uvedené v kat. ú. C. - poznámka správneho súdu) a doklady podľa § 58 stavebného zákona a § 8 a § 9 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. Uvedeným oznámením bol stavebník riadne upozornený, že ak požadované doklady nebudú doložené v stanovenej lehote, stavebný úrad nariadi odstránenie týchto stavieb (ustanovenie § 88a ods. 2 stavebného zákona). Stavebník v stanovenej lehote nepreukázal, že dodatočné povolenie stavby dvoch chát nie je v rozpore s verejným záujmom, t. j. s platným územným plánom obce C., preto stavebný úrad obec C. začal konanie o odstránení stavby a oznámil jeho začatie účastníkom konania listom č. Výst.BUK-42/2017/Tá-71 zo dňa 25.10.2017 a zároveň nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním na deň 14.11.2017. Uvedené oznámenie bolo účastníkovi konania doručené dňa 30.10.2017. V konaní o odstránení stavieb si nikto z účastníkov konania neuplatnil námietky.
17. Žalovaný s poukazom na grafickú časť územného plánu obce C. (schváleného uznesením obecného zastupiteľstva č. 146/2009, zo dňa 16.12.2009, v znení neskorších zmien a doplnkov záväznej časti územného plánu obce C.), výkresu ,,Schéma záväzných častí a VPS“, argumentoval, že sledované parcely nie sú navrhnuté na plochy rekreačných chát. Teda umiestnenie stavby „,Rekreačná chata - 2x“ na parcelách č. 5309/130, 5309/134 v kat. ú. C. je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou obce C..
18. Ohľadom námietky napádajúcej nedostatočnú identifikáciu dotknutých nehnuteľností žalovaný uviedol, že tieto sú v celom konaní dostatočne identifikované, pozemky sú špecifikované ako par. č. 5309/130 a č. 5309/134 v kat. ú. C., čo je dostačujúce pre stavebné konanie.
19. Mal za to, že pre stavebné konanie je bezpredmetné opisovať celý list vlastníctva, ktorý je na kataster portáli dostupný pre celú verejnosť, vrátane stavebného úradu, ktorý si môže celú identifikáciu overiť. Podľa čísiel dotknutých parciel a uvedeného katastra je možné overiť a zistiť vlastníkov dotknutých parciel a tiež číslo LV.
20. V nadväznosti na uvedené zákonnosť postupu žalovaný dôvodil poukazom na skutočnosť, že vo výzve č. Výst. BUK-42/2017/Tá-45 zo dňa 30.06.2017 a tiež v oznámení o začatí konania o odstránení
stavieb a nariadenia ústneho pojednávania č. Výst.BUK-42/2017/Tá-71 zo dňa 25.10.2017, stavebný úrad uvádza „Rekreačná chata 2x“ na pozemku parc. č. 5309/130 v k. ú. C.. Až po ústnom pojednávaní a po predložení katastrálnej mapy na konaní a geometrického plánu zo dňa 14.12.2017 bolo zrejmé, že stavba „Rekreačná chata 2x“ sa nachádza na pozemkoch pare. č. 5309/130 a 5309/134 v k. ú. C., ako je to uvedené v rozhodnutí prvého aj druhého stupňa a stavebný úrad obec C. a tiež odvolací orgán uvádzajú vo svojich rozhodnutiach aj vlastníka pozemku parc. č. 5309/134 v k. ú. C.. 21. Z celého konania a tiež z podkladov rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, že ide o dve stavby rekreačných chát - „Rekreačná chata 2x“. Je to zrejmé z uvedenej výzvy, kde sa uvádza „......predložil žiadosť o dodatočné povolenie 2 rekreačných chát na pozemku register C par. č. 5309/130.“ Z uvedeného oznámenia, kde sa uvádza: „..... oznamuje začatie konania o odstránení stavieb „Rekreačná chata 2x“ (ďalej len stavba) na pozemku register C par. č. 5309/130.“ Zo správneho rozhodnutia prvého aj druhého stupňa vyplýva, že sa „...nariaďuje vlastníkovi stavieb odstránenie stavieb „Rekreačná chata 2x“ na pozemkoch register C parc. č. 5309/130 a 5309/134, v k. ú. C..“
22. Vo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov administratívneho konania žalovaný uviedol, že skutočnosť, že sa jedna z rekreačných chát nachádza na pozemku par. č. 5309/134 v k. ú. C., stavebný úrad zistil až po predložení geometrického plánu, čo zohľadnil vo svojom rozhodnutí. V nadväznosti na uvedené pripustil, že v rozhodnutí prvého stupňa nie je presne vymedzený okruh účastníkov konania, nakoľko v časti „Doručí sa:“ je uvedený okrem účastníkov konania - 1. Výroba kameňa a pieskov, spol. s. r. o. C., 2. S. C., aj dotknutý orgán. Toto odvolací orgán nepovažoval v odvolacom konaní za takú procesnú chybu, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie prvého stupňa zrušiť, nakoľko žalobcom nebolo odopreté právo podať odvolanie, čo aj žalobca v 1/ rade využil.
23. Ohľadom účastníctva žalovaný dôvodil, že pre konanie o odstránení stavieb je relevantný vlastník stavieb a ten bol presne špecifikovaný. Obec C. vo svojom rozhodnutí konala so spoločnosťou VKP, s.r.o. ako s vlastníkom stavby dvoch rekreačných chát a ako vlastníkovi mu bolo nariadené tieto stavby odstrániť, dodajúc, že vlastník pozemku parc. č. 5309/134 v k. ú. C. nebol v rozhodnutí opomenutý a mal právo podať odvolanie.
24. K pojmu verejné záujmy chránené stavebným zákonom a osobitnými predpismi žalovaný dôvodil, že sa týmito rozumejú najmä ciele a zámery územného plánovania, vyjadrené v územnoplánovacej dokumentácii, starostlivosť o životné prostredie, najmä ochranu jeho základných zložiek pôdy, vody ovzdušia, základné požiadavky na stavby podľa zákona a všeobecné technické požiadavky na výstavbu, vrátane požiadaviek na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, upravené vo všeobecných záväzných predpisoch, ako aj osobitné záujmy chránené orgánmi štátnej správy podľa osobitných predpisov v konaniach podľa stavebného zákona ( orgány požiarnej ochrany, ochrany zdravia ľudí, ochrany ovzdušia, prírody a krajiny, odpadového hospodárstva, pamiatkovej starostlivosti, veterinárnej ochrany a pod. podľa druhu a účelu stavby, ktorá je predmetom konania).
25. Žalovaný dal do pozornosti, že schvaľovanie územného plánu je výlučne v kompetencii obce C. a stavebný úrad a odvolací orgán posudzujú stavbu s územným plánom platným v čase vydávania rozhodnutia. Zopakoval, že predmetná stavba „Rekreačná chata 2x“ je v rozpore s územným plánom obce C., pričom stavebnému úradu druhého stupňa je zrejmá snaha žalobcu o zvrátenie stavu, ale rozpor s územným plánom obce je vadou, ktorá sa nedá odstrániť v konaní. Súlad s územným plánom je možné dosiahnuť len zmenou územného plánu a tú je možné riešiť len so základným orgánom územného plánovania, ktorým je obec. Žalovaný mal opakovane za to, že stavebník uskutočňoval stavby dvoch chát bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré sú v rozpore s územným plánom obce C. a tento rozpor sa nedá odstrániť.
26. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovaného zotrvali na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby.
27. K preukazovaniu súladu stavby s verejným záujmom žalobcovia s poukazom na ustálenú právnu prax obsiahnutú v komentároch k stavebnému zákonu argumentovali, že toto je možné v dvoch formách, a to formou záväzných stanovísk dotknutých orgánov alebo formou posudzovania súladu alebo nesúladu s územným plánom obce.
28. Ohľadom obsahu výzvy na preukázanie súladu stavby s verejným záujmom, taktiež s poukazom na ustálenú právnu prax (napr. komentár od JUDr. Píry, Martin, PhD., Stavebný zákon, Veľký komentár,
Žilina 2020) žalobcovia dôvodili, že obsah výzvy na preukázanie súladu stavby s verejným záujmom musí spĺňať najmä tieto kritériá: a) Určenie okruhu dotknutých orgánov. Ide o povinnosť stavebného úradu, ktorý jediný je plne kvalifikovaný na určenie okruhu dotknutých orgánov. V žiadnom prípade nie je postačujúce len všeobecné konštatovanie o predložení dokladov preukazujúcich súlad s verejným záujmom. b) V jednej výzve musia byť vymenované všetky dotknuté orgány; opakovanie alebo dopĺňanie výzvy nie je prípustné.
29. V tejto súvislosti dali žalobcovia do pozornosti právne závery vyplývajúce z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“, príp. „NS SR“), napr. obsiahnutých v rozsudkoch NS SR sp. zn. Sžp/9/2011, sp. zn. 3 Sžp/15/2013, sp. zn. 6 Sžo/27/2014 alebo sp. zn. 5 Sžp/10/2013), v zmysle ktorých: „...rozsah požadovaných dokladov síce nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad pri ich určení vychádza predovšetkým z ust. § 126 Stavebného zákona“. Podľa žalobcov z uvedenej judikatúry teda tiež vyplýva, že stavebný úrad je povinný explicitne vymedziť rozsah požadovaných dokladov a dotknutých orgánov.
30. V nadväznosti na uvedené žalobcovia dali do pozornosti, že výzva zo dňa 30.06.2017 však obsahuje iba výzvu, aby žalobca v 1/ rade preukázal, že „stavby sú v súlade s verejným záujmom chráneným Stavebným zákonom“ a bolo mu uložené predložiť ako „doklad o súlade stavby s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce C.“ tak aj „kladné stanoviská, súhlasy a vyjadrenia dotknutých orgánov a organizácií a správcov inžinierskych sietí - v rozsahu podľa druhu stavby“. S poukazom na vyššie uvádzané závery právnej praxe žalobcovia namietali, že stavebný úrad vo výzve na preukázanie súladu stavieb s verejným záujmom nevymedzil okruh dotknutých orgánov a požadovaných dokumentov, čím stavebný úrad konal v rozpore so zákonom, v dôsledku čoho bola žalobcovi uložená neurčitá povinnosť, ktorej nesplnenie malo za následok vydanie napadnutého rozhodnutia o odstránení stavby.
31. Žalovaný duplikou na vyjadrenie žalobcov v súdom stanovenej lehote nereagoval.
IV. Relevantná právna úprava
32. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
33. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
34. Podľa § 6 ods. 1 SPP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 7 písm. a) SPP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
36. Podľa § 32 ods. 3 písm. a) SPP ďalšími účastníkmi sú tí, ktorí boli účastníkmi administratívneho konania.
37. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SPP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
38. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
39. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
40. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
41. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
42. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
43. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.
44. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
45. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
46. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
47. Podľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.
48. Podľa § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
49. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
50. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
51. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
52. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
53. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
54. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
55. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
56. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
57. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
58. Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť, b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom, c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3), d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
59. Podľa § 88 ods. 2 stavebného zákona odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.
60. Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.
61. Podľa § 88a ods. 2 stavebného zákona, ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
62. Podľa § 88a ods. 5 stavebného zákona, ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.
63. Podľa § 88a ods. 6 stavebného zákona stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby, b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.
64. Podľa § 88a ods. 7 stavebného zákona na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.
65. Podľa § 97 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi konania podľa § 86 až 96 sú právnické osoby a fyzické osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemku alebo stavbe a ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
66. Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
67. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
68. Podľa § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. rozhodnutie o odstránení stavby obsahuje okrem všeobecných náležitostí najmä a) meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) vlastníka stavby, ktorému sa odstránenie stavby povoľuje alebo nariaďuje, b) miesto a označenie stavby podľa katastra nehnuteľností, c) lehotu na odstránenie stavby, d) podmienky odstránenia stavby podľa § 90 zákona, e) ďalšie podmienky vyplývajúce z osobitných predpisov.
69. Podľa § 8 ods. 1 ods. 1 písm. a) a b) body 1. a 2. katastrálneho zákona operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: a) súbor geodetických informácií, ktorý tvoria katastrálne mapy, mapy určeného operátu, geometrické plány, záznamy podrobného merania zmien, zoznamy súradníc, údaje o spojení lomových bodov a ďalšia geodetická dokumentácia; b) súbor popisných informácií, ktorý tvoria 1. údaje o katastrálnych územiach, parcelách, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a iných oprávnených osobách, a to, ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo alebo ak ide o cudzinca iný identifikátor a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje o skutočnostiach súvisiacich s právami k nehnuteľnostiam, o ohlásených zmenách, ako aj o zmenách zistených pri prešetrovaní zmien, pri revízii údajov katastra a pri obnove katastrálneho operátu, 2. vybrané údaje o nehnuteľnostiach, údaje o vlastníkoch alebo iných oprávnených osobách a iné údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva. List vlastníctva obsahuje číslo listu vlastníctva, názov okresu, názov obce a názov katastrálneho územia a skladá sa z časti "A - majetková podstata", ktorá obsahuje všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom práv k nehnuteľnostiam (majetkové teleso), a údaje o nich, a to výmeru, druh pozemku, kód spôsobu využívania pozemku, príslušnosť k zastavanému územiu obce a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti A, z časti "B - vlastník alebo iná oprávnená osoba", ktorá obsahuje meno, priezvisko, rodné priezvisko alebo názov vlastníka nehnuteľnosti alebo inej oprávnenej osoby, dátum narodenia, rodné číslo alebo identifikačné číslo organizácie, spoluvlastnícky podiel, titul nadobudnutia podľa verejnej listiny alebo inej listiny, miesto trvalého pobytu alebo sídlo, iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti B, byty a nebytové priestory, nájomné práva k pozemkom, poznámky o skutočnostiach súvisiacich s nehnuteľnosťami alebo s právami k nehnuteľnostiam,z časti "C - ťarcha", ktorá obsahuje vecné bremeno (obsah vecného bremena, označenie oprávneného z vecného bremena vrátane zápisu vecného bremena v liste vlastníctva oprávneného), záložné práva (označenie záložného veriteľa), predkupné práva, ak majú mať účinky vecných práv (označenie oprávneného z predkupného práva), iné práva, ak boli dohodnuté ako vecné práva, a iné údaje obsahujúce bližšie vysvetlenia časti C; v časti C sa výška dlhu neuvádza.
70. Podľa § 42 ods. 2 katastrálneho zákona zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú označenie a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje, b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
71. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívnych spisov orgánov verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov, ako i postup predchádzajúci ich vydaniu v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.
72. Podstatnými, včas uplatnenými (§ 182 ods. 1 písm. e/ SSP v spojení s § 183 SSP) žalobnými bodmi žalobcovia namietali nepreskúmateľnosť administratívnych rozhodnutí oboch stupňov, predovšetkým vo vzťahu k výrokom rozhodnutí nedostatočnú špecifikáciu nehnuteľností, ktoré majú byť na ich základe odstránené, ako aj vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii účastníkov konania o odstránení stavby, najmä žalobcu v 2/ rade ako výlučného vlastníka parcely č. 5309/134, nachádzajúcej sa v k. ú. C., zapísanej na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, na ktorej parcele sa nachádza jedna z chát, ktorých odstránenie bolo napadnutým rozhodnutím prvého stupňa nariadené. V súvislosti s nedostatočnou identifikáciou účastníkov konania o odstránení stavby žalobcovia taktiež vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade namietali, že správne orgány s týmto vlastníkom dotknutej parcely predmetného pozemku nekonali ako s účastníkom konania a o tomto účastníkovi konania a právnom dôvode jeho účastníctva v predmetnom konaní nie je ani zmienka.
73. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v čase vydania administratívneho rozhodnutia prvého stupňa stavebný úrad mal k dispozícii aktuálne výpisy z listov vlastníctva č. XXXX a č. XXXX, oba pre katastrálne územie C., z ktorých mal preukázané, že výlučným vlastníkom pozemku (spoluvlastnícky podiel 1/1), zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, k. úz. C. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 5309/130, druh pozemku ostatná plocha o výmere 354 m2, je žalobca v 1/ a výlučným vlastníkom pozemku (spoluvlastnícky podiel 1/1), zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, k. úz. C. ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape parc. č. 5309/134, druh pozemku ostatná plocha o výmere 259 m2, je žalobca v 2/ rade, resp. ďalší účastník tohto konania (pán S. C.).
74. Dotknutý orgán, Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. vo vyjadrení k výstavbe predmetných chát (zo dňa 27.03.2018) chaty charakterizoval tak, že podľa predloženého projektu skutočného vyhotovenia stoja dve murované rekreačné chaty so šikmou strechou, obe s pôdorysom 7,6 x 7,6 m, stojace na parc. č. 5309/130 vo vlastníctve stavebníka (žalobcu v 1/ rade) a na parc. č. 5309/134 vo vlastníctve žalobcu v 2/ rade.
75. Ďalej sa okrem iného v administratívnom spise nachádza záznam z priebehu ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním zo dňa 14.11.2017, v ktorom zamestnanci stavebného úradu zaznamenali, že oba objekty stavieb sú zrealizované v štádiu pred dokončením, vrátane napojenia na rozvod elektro, zrealizovaná je žumpa a studňa.
76. Teda v čase vydania rozhodnutia o nariadení odstránenia stavieb stavebným úradom, tento mal k dispozícii jednak podklady k reálnej podobe stavieb a jednak mal podklady vo forme verejných listín osvedčujúcich vlastníctvo k jednotlivým parcelám, parc. č. 5309/130 (LV č. XXXX, k. ú. C.) a parc. č. 5309/134 (LV č. XXXX, k. ú. C.), na ktorých sú nepovolené stavby postavené.
77. Napriek uvedenému správny orgán prvého stupňa výrokom rozhodnutia o nariadení odstránenia stavby „...nariaďuje vlastníkovi stavieb odstránenie stavieb „Rekreačná chata - 2x“ (ďalej len „stavba“) na pozemkoch register „C“ parc. č. 5309/130, parc. č. 5309/134 v katastrálnom území C..“ V záhlaví
rozhodnutia stavebného úradu je ako vlastník oboch stavieb uvedený žalobca v 1/ rade. Ďalej však v obsahu tohto rozhodnutia o uložení nepeňažnej povinnosti, a to v podmienkach odstránenia stavieb (určených vo výroku rozhodnutia podľa § 90 stavebného zákona) ani ďalej v odôvodnení rozhodnutia prvého stupňa, nie sú stavebným úradom podrobnejšie uvádzané podklady rozhodnutia, na základe ktorých v správnom konaní pred vydaním rozhodnutia zistil vlastníka jednak dotknutých stavieb a jednak identifikoval vlastníka, resp. vlastníkov parciel, na ktorých sú predmetné stavby postavené. Je nepochybné, že predmetom odstránenia majú byť dve samostatne stojace stavby, nachádzajúce sa na rôznych parcelách vo vlastníctve dvoch rôznych osôb, jednak právnickej osoby (žalobca v 1/ rade) a jednak vo vlastníctve fyzickej osoby (žalobca v 2/ rade), pričom jedna zo stavieb je postavená na cudzom pozemku.
78. S prihliadnutím na požiadavky obsahu rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., a to predovšetkým v kontexte realizácie prípadného núteného výkonu rozhodnutia o odstránení stavieb podľa príslušných ustanovení § 79 a nasl. správneho poriadku, príp. v spojení s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku, nemožno prisvedčiť obrane žalovaného spočívajúcej v tvrdení o perfektnosti výroku rozhodnutia prvého stupňa čo do identifikácie účastníkov konania a predovšetkým vo vzťahu k predmetu konania, teda že stavby, ktorých odstránenie bolo nariadené, boli vo výroku jednoznačným a nezameniteľným spôsobom identifikované.
79. Výrok rozhodnutia musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci, ktorá je predmetom správneho konania (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Sž 66/98 zo dňa 30.09.1998).
80. Správny orgán pri vydávaní individuálneho správneho aktu určuje konkrétne práva alebo ukladá konkrétne povinnosti účastníkom konania. V prejednávanom prípade sa v podstate nariadením odstránenia nepovolenej stavby autoritatívne zo strany správneho orgánu ukladá účastníkovi konania, t. j. vlastníkovi stavby (§ 88 ods. 2 stavebného zákona), povinnosť, ktorou sa zasahuje do majetkového práva účastníkov konania, a to vlastníka stavby ako aj vlastníka pozemku, ktorý ma taktiež v tomto type správneho konania postavenie účastníka konania (§ 97 ods. 1 stavebného zákona). V tomto prípade nejde o administratívne trestanie, ale o právny následok predpokladaný stavebným zákonom za nesplnenie zákonných povinností stavebníkom, resp. vlastníkom stavby jednak za postavenie stavby bez právoplatného stavebného povolenia a jednak za nesplnenie povinností uložených mu správnym orgánom v rámci konania o dodatočnom povolení stavby. Svojou povahou takéto rozhodnutie, ktorým sa nariaďuje odstránenie stavby, je rozhodnutím ukladajúcim povinnosť konkrétnemu zákonom vymedzenému účastníkovi konania, ktoré je v prípade dobrovoľného nesplnenia uloženej, resp. nariadenej nepeňažnej povinnosti, spočívajúcej v aktívnom konaní - odstránení stavby, spôsobilým exekučným titulom pri zabezpečované nedobrovoľného výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o odstránení nepovolenej stavby.
81. O to väčšie nároky je preto potrebné v takomto rozhodnutí klásť na jeho výrok, ktorý okrem zákonných náležitostí musí obsahovať aj osobitné náležitosti (§ 47 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 25 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.), predovšetkým vo vzťahu k identifikácii povinnej osoby (vrátane účastníkov konania v zmysle § 97 ods. 1 stavebného zákona) a v neposlednom rade vo vzťahu k identifikácii odstraňovanej stavby, určeniu lehoty na realizáciu odstránenia stavby ako aj osobitných podmienok, ktoré sa majú pri odstraňovaní stavby dodržať.
82. Identifikáciu odstraňovanej stavby ustanovenie § 25 písm. b) vyhlášky č. 453/2000 Z. z. charakterizuje ako uvedenie miesta a označenie stavby podľa katastra nehnuteľností. S prihliadnutím na zákonnú úpravu určenia povinnej osoby, ktorou je vlastník stavby, situáciu, kedy je nepovolená stavba postavená na cudzom pozemku, teda vlastník odstraňovanej stavby nie je totožný/nezhoduje sa s osobou vlastníka pozemku, je pre jasné a zrozumiteľné určenie predmetnej povinnosti jednoznačne vo výroku identifikovať vlastníka stavby ako aj vlastníka miesta, na ktorom je administratívne nepovolená stavba postavená, čo v sebe zahŕňa aj jednoznačnú identifikáciu nie len vlastníka pozemku, ale aj za použitia relevantných údajov z katastra nehnuteľností, ktoré jednoznačným spôsobom identifikujú predmetný pozemok v zmysle katastrálneho zákona.
83. V prejednávanom prípade vo výroku rozhodnutia prvého stupňa uvedená identifikácia stavieb, ktorých odstránenie bolo nariadené slovným spojením „...nariaďuje vlastníkovi stavieb odstránenie
stavieb „Rekreačná chata - 2x“ (ďalej len „stavba“) ...“, hoc aj s uvedením parcelných čísiel a katastrálneho územia, pôsobí zmätočne, nevykonateľne a nezodpovedá požiadavkám zákona na presné určenie povinnosti vo vzťahu k nezameniteľnému vymedzeniu predmetu plnenia, keďže ide o stavby dosiaľ nezapísané v katastri nehnuteľností. Preto bolo pre ich dostatočnú identifikáciu potrebné každú stavbu vo výroku rozhodnutia špecifikovať zvlášť (každú stavbu osobitne), To znamená, že za účelom ich lepšieho odlíšenia, okrem ich základného popisu v zmysle projektovej dokumentácie v spojení so zisteným skutkovým stavom (v akom štádiu rozostavanosti sa v čase vydania rozhodnutia nachádzajú), predovšetkým bolo potrebné tieto stavby špecifikovať uvedením relevantných identifikačných údajov podľa zápisu pozemkov (na ktorých sú nepovolené stavby postavené) v katastri nehnuteľností, a to s uvedením druhu a výmery pozemku, čísla listu vlastníctva, na ktorom je pozemok zapísaný, ako aj s uvedením vlastníka pozemku (obzvlášť, ak je stavba postavená na cudzom pozemku, ktorého vlastníka je taktiež potrebné uviesť) s vyjadrením jeho spoluvlastníckeho podielu k predmetnému pozemku. Len na doplnenie správny súd uvádza, že v prípade odstránenia stavby z iného dôvodu, ako podľa § 88 ods. 1 písm. b) stavebného zákona, kedy je stavba zapísaná v katastri nehnuteľností, je taktiež potrebné takúto stavbu (príp. viac stavieb) vo výroku rozhodnutia špecifikovať identifikačnými údajmi podľa výpisu z katastra nehnuteľností, aby bol výrok takéhoto administratívneho rozhodnutia zrozumiteľný a jednoznačne vykonateľný pre prípad nariadenia núteného výkonu rozhodnutia alebo pre prípad uplatňovania právnej ochrany dotknutými účastníkmi konania.
84. V tomto ohľade neobstojí argumentácia žalovaného, že stavby, ktoré majú byť predmetom odstránenia, boli v rozhodnutí prvého stupňa dostatočným spôsobom identifikované, pričom žalovaný považuje za bezpredmetné pre účely stavebného konania (v rozhodnutí) opisovať celý list vlastníctva, ktorý je na kataster portáli dostupný pre celú verejnosť, vrátane stavebného úradu, ktorý si môže celú identifikáciu overiť, pretože podľa čísiel dotknutých parciel a uvedeného katastra je možné overiť a zistiť vlastníkov dotknutých parciel a tiež číslo listu vlastníctva.
85. Uvedenému názoru žalovaného nemožno prisvedčiť. Predovšetkým, rozhodnutie a obzvlášť jeho výrok ukladajúci účastníkovi konania nepeňažnú povinnosť, správny orgán nekoncipuje a nevydáva len sám pre seba. Po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia, je toto záväzné nie len pre správny orgán, ktorý ho vydal, ale aj pre všetkých účastníkov konania, ako aj pre tretie osoby, teda je záväzné aj navonok, pre všetkých - erga omnes. Takýmto administratívnym rozhodnutím sa menia právne vzťahy ním určené, vznikajú a zanikajú práva a povinnosti ním určené (napr. v danom prípade vznikne povinnosť odstránenia stavby pre vlastníka stavby, pre vlastníka pozemku vznikne povinnosť strpieť výkon povinnosti odstránenia stavby a po vykonaní, teda zániku uloženej povinnosti, zanikne vlastnícke právo vlastníka stavby - v zmysle stavebného zákona k nehnuteľnej veci - k odstránenej stavbe, a tak ďalej, ak by sme mali prihliadať aj na iné povinnosti uložené v rámci podmienok odstránenia stavby).
86. Z uvedeného dôvodu musí byť výrok administratívneho rozhodnutia v časti vymedzenia povinnosti a predmetu odstránenia (stavby, resp. stavieb) presný, úplný a nezameniteľný tak, aby mohol byť bez akýchkoľvek pochybností pochopený obsah výroku bez toho, aby bolo pre jeho určitosť potrebné osobitne dohľadať identifikačné údaje alebo špecifikáciu predmetu plnenia alebo povinnosti, či už v odôvodnení rozhodnutia, v administratívnom spise alebo dokonca vo verejne prístupných evidenciách verejných listín (na internete alebo na príslušnom orgáne verejnej správy).
87. V prípade, že sa jedným rozhodnutím ukladá odstránenie viacerých stavieb, je pre zrozumiteľnosť, jednoznačnosť a nezameniteľnosť jednotlivých uložených povinností, z ktorých každé môže svojím právnym obsahom, svojimi účinkami a následkami zasahovať do práv a právom chránených záujmov viacerý a zároveň rôznych entít, či už fyzických osôb alebo právnických osôb, je vhodné výroky obsahovo oddeliť. Týmto obsahovo prehľadným spôsobom sa môže docieliť, že každý z výrokov môže nadobúdať právoplatnosť a vykonateľnosť vo vzťahu k jednotlivým účastníkom samostatne a tak nebude v prípade rôznych procesných situácií alebo v prípade využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov niektorým z účastníkov konania oddialená vymožiteľnosť práva (v tomto type administratívneho rozhodnutia vo verejnom záujme) a zároveň bude zachovaná možnosť na právnu ochranu účastníka konania, ktorý si uplatnením opravných prostriedkov háji svoje, rozhodnutím dotknuté záujmy. Obdobne, zrozumiteľný výrok rozhodnutia, v ktorom sú odstraňované stavby identifikované jednoznačným a presným spôsobom tak, aby neboli zameniteľné s inými stavbami a zároveň aby neboli tieto zameniteľné navzájom, tvorí perfektný podklad pre nútený výkon rozhodnutia podľa Správneho
poriadku alebo Exekučného poriadku, a to bez zbytočných prieťahov v prípade uplatňovania procesných inštitútov ochrany práv a nárokov tretích osôb alebo účastníkov správneho konania vo vzťahu k predmetu exekúcie.
88. Preto stavebný úrad v rámci prípravy podkladov rozhodnutia o odstránení stavieb, vrátane stavieb postavených na cudzom pozemku, si v prvom rade musí ustáliť účastníkov konania, ktorým okrem vlastníka stavby alebo vlastníka všetkých odstránením dotknutých stavieb, sú aj vlastníci pozemkov (§ 97 ods. 1 stavebného zákona), na ktorých sú nepovolené stavby postavené, prípadne iné osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté (§ 97 ods. 1 in fine stavebného zákona). Pri vymedzení okruhu účastníkov konania podľa § 86 až 96 treba posúdiť, či môžu byť dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva alebo právom chránené záujmy alebo povinnosti k nehnuteľnosti, pričom ustálenie okruhu účastníkov konania musí vyplývať zo skutkových a právnych argumentov konajúceho stavebného úradu, uvedených v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ sa na rozdiel od zistení správneho orgánu určitá právnická alebo fyzická osoba domáha postavenia účastníka konania vo veci odstránenia stavby a stavebný úrad sa domnieva, že práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti tejto osoby nemôžu byť rozhodnutím vo veci priamo dotknuté, stavebný úrad musí o tom v správnom konaní rozhodnúť.
89. Pokiaľ ide o žalobný dôvod napádajúci uloženie neurčitej povinnosti stavebným úradom žalobcovi v 1/ rade vo výzve na preukázanie súladu stavieb s verejným záujmom, v ktorej úrad nevymedzil okruh dotknutých orgánov a požadovaných dokumentov, tento dôvod žalobcovia uplatnili oneskorene, po prvý krát až v replike po uplynutí zákonnej lehoty na rozšírenie žalobných bodov (t. j. v lehote na podanie správnej žaloby; § 183 SSP). Z uvedeného dôvodu sa týmto žalobným bodom správny súd nezaoberal.
90. Len na margo, bez vplyvu na výrok rozhodnutia v tejto veci, správny súd pre ďalšie administratívne konanie dodáva, že v prípade včasného uplatnenia tohto žalobného dôvodu by bol tento vyhodnotený ako dôvodný, pretože dôkazné bremeno zaťažujúce vlastníka nepovolenej stavby na preukázanie súladu stavby s verejným záujmom nezbavuje správny orgán povinnosti určiť s odbornou starostlivosťou okruh dotknutých orgánov, ktorých vyjadrenie je vlastník nepovolenej stavby povinný zabezpečiť.
91. Vo vzťahu k druhému výroku rozsudku, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobcu v 2/ rade, správny súd uvádza, že pri skúmaní splnenia procesných podmienok v kontexte s obsahom administratívneho spisu zistil, že u tohto žalobcu nie je splnená neodstrániteľná procesná podmienka na podanie správnej žaloby (subsidiarity súdneho prieskumu zákonnosti vo vzťahu k predmetnému administratívnemu konaniu), pretože žalobca v 2/ rade nevyužil riadny opravný prostriedok a neprávoplatné rozhodnutie prvého stupňa nenapadol riadnym opravným prostriedkom, ktorým je v danom prípade odvolanie.
92. V správnom súdnictve platí v zmysle negatívnej enumerácie predmetu súdneho prieskumu zákonnosti podľa § 7 písm. a) SSP všeobecný princíp povinnosti vyčerpania riadnych opravných prostriedkov v administratívnom konaní. Vyčerpanie riadneho opravného prostriedku je v prípade jeho zákonnej prípustnosti procesnou podmienkou preskúmateľnosti konkrétneho správneho rozhodnutia v správnom súdnictve. Nesplnenie tejto procesnej podmienky vedie k odmietnutiu žaloby ako neprípustnej podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
93. Pod riadnym opravným prostriedkom je potrebné rozumieť taký opravný prostriedok, ktorý sa podáva proti neprávoplatnému rozhodnutiu. V konaní podľa stavebného zákona je ním odvolanie podľa § 53 a nasl. správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. Vyčerpaním odvolania sa rozumie jeho meritórne prejednanie odvolacím orgánom.
94. Žaloba žalobcu v 2/ rade síce smeruje proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o riadnom opravnom prostriedku, avšak z obsahu napadnutého rozhodnutia a administratívneho spisu mal súd preukázané, že odvolanie proti administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa č. Výst.BUK-42/2017/ Tá-99 zo dňa 01.07.2020 podal len žalobca v 1/ rade, hoci toto rozhodnutie stavebného úradu bolo doručené aj žalobcovi v 2/ rade. Teda v konaní o nariadení odstránenia stavby žalobca v 2/ rade nemal postavenie opomenutého účastníka konania napriek tomu, že z obsahu procesných úkonov stavebného úradu a ani z obsahu rozhodnutia prvého stupňa nevyplýva, že by s týmto účastníkom ako vlastníkom pozemku, na ktorom je postavená jedna z odstraňovaných chát, stavebný úrad konal. Preto bolo v
záujme žalobcu v 2/ rade, aby svoje práva a právom chránené záujmy, ktoré boli dotknuté vydaním administratívneho rozhodnutia prvého stupňa, bdelo bránil podaním riadneho opravného prostriedku proti neprávoplatnému rozhodnutiu o nariadení odstránenia stavby, bez povolenia postavenej na jeho pozemku.
95. Vzhľadom k tomu, že z predloženého rozhodnutia žalovaného, ako aj z úplného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že bolo rozhodnuté len o odvolaní iného účastníka správneho konania (žalobcu v 1/ rade, v rozhodnutiach uvádzaného ako vlastníka nepovolených stavieb), a nie žalobcu, je potrebné konštatovať, že žalobca v 2/ rade nevyčerpal pred právoplatnosťou rozhodnutia stavebného úradu riadny opravný prostriedok, ktorého použitie umožňuje osobitný predpis (§ 7 písm. a/ SSP).
96. Keďže žaloba žalobcu v 2/ rade smeruje proti rozhodnutiu, ktoré nemôže byť predmetom súdneho prieskumu na základe jeho žaloby, správny súd aplikáciou § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. a) SSP žalobu ako neprípustnú odmietol.
97. Pokiaľ ide o žalobné dôvody napádajúce nedostatočné vymedzenie okruhu účastníkov konania o odstránení stavby stavebným úradom v nadväznosti na nedostatočné konanie so žalobcom v 2/ rade zo strany stavebného úradu, týmito dôvodmi sa správny súd nezaoberal, pretože z dôvodu neprípustnosti žaloby žalobcu v 2/ rade tieto skúmať nemohol, pričom predmetom prieskumu zákonnosti môžu byť napadnuté rozhodnutia a postup predchádzajúci ich vydaniu len z dôvodov, ktoré boli spôsobilé zasiahnuť do subjektívnych práv a právom chránených záujmov len vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade. Domáhať sa preskúmania zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy správnou žalobou z dôvodov jeho dotyku na subjektívnych právach a právom chránených záujmov tretej osoby, teda odlišnej od osoby žalobcu, Správny súdny poriadok nepripúšťa (§ 2 ods. 2 SSP v spojení s § 177 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP), s výnimkou, kedy sa podľa Správneho súdneho poriadku môže iných ako subjektívnych práv domáhať prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom (§ 177 ods. 2 SSP v spojení s § 178 ods. 2 a 3 SSP).
98. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalobcovi v 2/ rade boli administratívne rozhodnutia oboch stupňov doručené do vlastných rúk, správny súd mu z titulu jeho účastníctva v preskúmavanom administratívnom konaní ponechal postavenie ďalšieho účastníka podľa § 32 ods. 3 písm. a) SPP, s právnym zastúpením jeho osoby, udeleným pre účely na spísanie a podanie správnej žaloby ako aj na zastupovanie v tomto súdnom konaní, pretože záujmy žalobcov v 1/ a 2/ rade nie sú protichodné.
99. S poukazom na dôvody uvedené v bodoch 76. až 88. tohto rozsudku správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušil z dôvodu podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie v naznačenom smere.
100. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného v intenciách rozhodnutia správneho súdu doplniť podklady pre rozhodnutie za účelom riadnej identifikácie účastníkov konania (97 ods. 1 stavebného zákona) ako aj riadnej a úplnej identifikácie predmetných stavieb. Pri doplnení podkladov rozhodnutia za súčinnosti s účastníkmi konania správny orgán vyhodnotí aj získané podklady vo vzťahu k posúdeniu súladu predmetných stavieb s verejným záujmom, predovšetkým vyhodnotením nie len s ohľadom na obsah aktuálneho obsahu územného plánu obce C., ale aj s predloženými stanoviskami dotknutých orgánov (napr. hodnotenie územia z hľadiska ochrany prírody a krajiny z vyjadrenia Okresného úradu Trnava, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 09.05.2018), v kontexte s argumentáciou stavebníka ohľadom plánovanej zmeny územného plánu obce v časti zmeny funkčného využitia dotknutého územia, resp. s relevanciou alebo irelevanciou tejto argumentácie k predmetu konania.
101. Podľa § 191 ods. 6 vety prvej SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
102. Na základe vyššie uvedeného správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí zistil, že sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť vo vzťahu k nezrozumiteľnému vymedzeniu účastníkov konania a vo vzťahu k nedostatočnej špecifikácii predmetu konania (nedostatočná identifikácia nepovolených stavieb, ktorých odstránenie bolo nariadené).
103. Z uvedených dôvodov správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v naznačenom smere.
104. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi v 1/ rade priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
105. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle ktorého ďalší účastník má právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňuje trovy, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených mu správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny súd ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti neukladal.
106. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).