Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_28Sa-20-2020.pdf
PDF · 120.83 KB
Case nature
Area
Subarea
28Sa/20/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd sudkyňou JUDr. Janou Novotnou v právnej veci žalobcu H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. T., Y. XX, XX XXX T., Z. republika, zastúpeného advokátkou JUDr. Alexandrou Karlíkovou, Račianska 24E, 831 02 Bratislava proti žalovanému Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 19863/2020 zo dňa 15. mája 2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1.Dňa 5.4.2019 vykonávali pracovníci inšpekcie štátny dozor v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh podľa zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh (ďalej len „zákon o dreve“) na mieste: Lieskovec (stredisko služieb), okres Zvolen. Počas výkonu dozoru, v čase o 9:50, bolo zastavené nákladné motorové vozidlo zn. DF, EČV: ZG1962GD, spolu s návesom EČV: ZG3829PS a bola vykonaná kontrola dokladov predložených žalobcom, ktorý ako zamestnanec spoločnosti BRAVEL d.o.o., OIB:22560308450, T. Brezovačkog 27, 1034, Vrbovec, Chorvátska republika, vykonával prepravu dreva. Z predložených dokladov zamestnanci inšpekcie zistili, že dodací list č. 531 ako aj nákladný list CMR č.C1553782, ktoré sa vzťahovali k prepravovanému drevu boli vystavené dňa 4.4.2019 a dátum prepravy bol uvedený 4.4.2019 a čas odchodu chýbal, avšak preprava dreva sa vykonávala dňa 5.4.2019 a dozor bol vykonaný o 9.50 hod. Vzhľadom na chýbajúci údaj o dátume a čase prepravy, inšpekcia vyhodnotila, že bol porušený § 3 ods. 4 písm. f) zákona o dreve. Pracovníci inšpekcie vypracovali dňa 5.4.2019 protokol o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh č. 40/2019-GAR. S protokolom bol žalobca v ten istý deň oboznámený, čo potvrdil svojim podpisom. Ako reakciu na protokol predložil zamestnávateľ žalobcu inšpekcii vyjadrenie a tabuľku s uvedením času a stavu počítadla najazdených kilometrov pre začiatok a koniec prepravy vozidlom zn. DAF 258E6, EČV: ZG1962GD, kde ako začiatok jazdy uviedol dňa 4.4.2019 o 19.43 hod z obce Bukovinka, Česká republika (stav km 236 364,60) a koniec jazdy 5.4.2019 o 11.12 hod E 571, do Obce Tomášovce v Slovenskej republike (stav km 236 665,70). Inšpekcia si od zamestnávateľa žalobcu vyžiadala výpis z tachografu pre nákladné motorové vozidlo EČV: ZG1962GD. Z tachografu bolo zistené, že vozidlom bola posledná jazda vykonaná dňa 4.4.2019 o 17:53 hod, ktorá trvala 1 hodina a 22 minút. Od času 19:15 hod osoba podliehajúca dozoru s vozidlom vykonávala oddych, ktorý trval 9 hodín a 6 minút, t. j. do času 4:21 hod dňa 5.4.2019. Tieto skutočnosti sa nezhodujú s údajmi na nákladnom liste CMR, na ktorom nie je uvedený čas začiatku prepravy. Nezhodujú sa ani s údajmi času a stavu počítadla najazdených kilometrov, ktoré boli uvedené vo vyjadrení zo dňa 12.4.2019. Žalobca bol vyzvaný na dostavenie sa k podpisu protokolu o konaní dozoru. Zásielku podanú
prostredníctvom poštovej prepravy neprevzal. Inšpekcia rozkazom o uložení sankcie za priestupok č. 38140/2019 zo dňa 2. septembra 2019 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve a uložila mu pokutu vo výške 3 300.-Eur. Proti rozkazu podal žalobca v zákonnej lehote odpor. Prvostupňový správny orgán - Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia vo veci vykonala ústne pojednávanie za účasti žalobcu a jeho zástupcu a tlmočníka.
Prvostupňové administratívne rozhodnutie
2. Slovenská lesnícko-drevárska inšpekcia rozhodnutím č. 970/2020, č. spisu 2885/2020-2002 zo dňa 26.11.2019 uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku uvedeného v prvej vete § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako prepravca dňa 5.4.2019 v čase o 9:50 hod vykonával prepravu dreva - smrekovej guľatiny, III KH/D, výrezy 4m spolu v objeme 32,68 m3, nákladným motorovým vozidlom zn. DAF , EČV: ZG1962GD, spolu s návesom s EČV: ZG3829FS, a to v čase o 9.50 hod na pozemnej komunikácii v obci Lieskovec, okres Zvolen v smere jazdy na Lučenec, kde bol v uvedenom úseku zastavený a kontrolovaný hliadkou Policajného zboru Slovenskej republiky a zároveň kontrolovaný zamestnancami inšpekcie. Pri kontrole bol obvinený vyzvaný k predloženiu dokladov potrebných k preprave dreva, pričom ku kontrole predložil dodací list č. 531 a nákladný list CMR č. C 153782, ktorých následnou kontrolou bolo zistené, že neobsahovali riadne a pravdivo vyplnené údaje stanovené v § 3 ods. 4 zákona o dreve, nakoľko v dokladoch bol len uvedený dátum prepravy dňa 4.4.2019 a čas odchodu chýbal (CMR 1553782), avšak v skutočnosti sa preprava dreva vykonávala dňa 5.4.2019 a dozor bol vykonaný v čase o 9:50 hod, čo znamená, že na dokladoch nebol pravdivo uvedený dátum a čas prepravy chýbal, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 4 písm. f) zákona o dreve vzhľadom k tomu, že neobsahovali riadne a pravdivo uvedené všetky taxatívne predpísané údaje podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve, sa má za to, že obvinený ako prepravca takýto doklad nemal. Uvedeným konaní došlo zo strany obvineného k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Za spáchanie priestupku bola žalobcovi podľa § 16 ods. 2 písm. c) zákona o dreve uložená pokuta vo výške 3 300.- Eur. Výška pokuty bola vypočítaná súčinom objemu prepravovaného dreva v množstve 32,68 m3 zaokrúhleného na celé metre kubické, t. j. 33 m3 a uloženou sankciou vo výške 100.-Eur za každý aj začatý meter kubický prepravovaného dreva. Súčasne bola žalobcovi uložená povinnosť pokutu uhradiť v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia a uhradiť trovy konania o priestupku v sume 16.- Eur v zmysle § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z. z.. Svoje rozhodnutie prvostupňový správny orgán odôvodnil tým, že po včasnom podaní odporu proti Rozkazu o uložení sankcie za priestupok č. 38140/2019 zo dňa 2.9.2019 nariadila inšpekcia ústne pojednávanie na deň 26.11.2019, ktorého sa okrem žalobcu zúčastnil aj splnomocnený zástupca žalobcu na preklad, tlmočenie a komunikáciu a tlmočníčka ustanovená inšpekciou. Podkladom pre konanie inšpekcie vo veci priestupku bol poznatok z jej vlastnej činnosti - vykonaného štátneho dozoru, ktorý bol ukončený protokolom č. 40/2019-GAR zo dňa 5.4.2019, pričom žalobca bol klasifikovaný ako prepravca podľa § 2 písm. c) zákona o dreve, nakoľko dňa 5.4.2019 vykonával prepravu guľatiny. Z protokolu vyplynulo, že vec nebola vybavená v blokovom konaní, inšpekcia vychádzala z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že je nad všetky pochybnosti preukázané, že obvinený spáchal skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia, pričom jeho spáchanie bolo preukázané vykonaným štátnym dozorom podľa zákona o dreve. Prvostupňový správny orgán vychádzal z protokolu, ktorého prílohou je dodací list č. 531 a medzinárodný nákladný list CMR č. C 155 3782 vyhotovený 4.4.2019. V spise sa nachádza aj vyjadrenie zamestnávateľa obvineného z 12.4.2019, ktorým bola predložená tabuľka s uvedením času, miesta a stavu počtu najazdených kilometrov od začiatku po koniec prepravy pre predmetné nákladné motorové vozidlo. Odpoveď zamestnávaľa na žiadosť inšpekcie o doplnení informácií fotodokumentácia k protokolu, prílohy priložené k odporu, lineárny graf aktivity vodiča, protokol dennej aktivity vozidla, protokol aktivity vodiča, telemetrické údaje vodiča, list jazdy vozidla od 4.4.2019 do 5.4.2019, znázornenie trasy vozidla za deň 4.4.2019 a 5.4.2019 a zápisnica z ústneho pojednávania. Obvinený sa s dôkazmi obsiahnutými v administratívnom spise oboznámil na ústnom pojednávaní, pričom k ich obsahu nemal námietky.
3.Prvostupňový správny orgán mal za to, že žalobca ako prepravca nesie zodpovednosť za doklady o prepravovanom dreve, a to i napriek tomu, že predmetné doklady nevystavil. Pred prepravou dreva mohol a mal mať vedomosť o tom, kedy bude jazdu reálne vykonávať, a to s prihliadnutím na povinné prestávky na oddych. Pri vstupe na územie Slovenskej republiky bolo povinnosťou žalobcu mať pri sebe doklady k prepravovanému drevu riadne a pravdivo vyplnené v zmysle § 3 ods. 4 zákona o dreve. Poukaz
na dvojhodinovú odchýlku v tachografe s reálnym časom je v danom prípade irelevantný, nakoľko aj sám obvinený uznal, že na jazdu vyšiel po 9 hodinovej povinnej prestávke, t. j. 5.4.2019 o 4.21 hod a v ten deň aj vykonal prepravu dreva. Prvostupňový správny orgán preto dospel k záveru, že boli naplnené jednotlivé obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku vymedzeného v § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Pri rozhodovaní o ukladaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť, spôsob a charakter protiprávneho konania. V danom prípade mal za to, že absencia nezameniteľne identifikovaného dokladu s riadne a pravdivo vyplnenými údajmi podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve sa považuje za opomenutie povinnosti prepravcu dreva vyplývajúcej zo zákona o dreve. Následkom opomenutia uvedenej povinnosti je porušenie alebo ohrozenie objektu priestupku, t. j. nemožnosť objektívne vysledovať a spätne odkontrolovať, či drevo a výrobky z dreva uvedené po prvýkrát na vnútorný trh boli vyťažené v súlade s platnou legislatívou a ich uvedenie na vnútorný trh nie je následkom nelegálnej ťažby v danej krajine. Tým je zároveň aj sťažený prístup k potrebným informáciám o zdrojoch a dodávateľoch dreva, vrátane iných relevantných informácií preukazujúcich splnenie podmienok pre zákonné a vecne správne uvádzanie dreva na vnútorný trh a absenciou údajov o dátume a čase prepravy dreva, môže dochádzať k opakovanej a nelegálne preprave dreva s jedným dokladom. Prvostupňový správny orgán zohľadnil mieru zavinenia žalobcu, nakoľko priestupku sa mal dopustiť z nedbanlivosti, pričom išlo o žalobcove prvé a jednorazové porušenie zákona o dreve pretože priestupok nemal pokračovaciu formu. Uloženú pokutu považoval prvostupňový orgán za primeranú k závažnosti porušenia zákona o dreve, pričom má voči žalobcovi do budúcna pôsobiť preventívne. Prvostupňový orgán tak žalobcovi uložil pokutu 3.300.- Eur, t. j. 100 Eur za každý začatý m3, pričom sa držal najnižšej možnej sadzby ustanovenej zákonom o dreve.
Druhostupňové administratívne rozhodnutie
4.Žalovaný - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky rozhodnutím č. 19863/2020, č. spisu 7276/2020-740 zo dňa 15.5.2020 rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej lesnícko-drevárskej inšpekcie č. 970/2020 zo dňa 26.11.2019 tak, že jej rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukázal na priebeh administratívneho konania a uviedol skutkové zistenia a ich právne posúdenie, ako sa vyrovnal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.
5.Žalovaný k prvej odvolacej námietke žalobcu, ktorú nazval „pasívna legitimácia a určenie prepravcu“, ktorou žalobca namietal, že on ako fyzická osoba, resp. zamestnanec svojho zamestnávateľa na pozícii vodič motorového vozidla, nebol z pohľadu zákona o dreve prepravcom dreva uviedol, že sa s obhajobou žalobcu nestotožňuje. Poukázal pri tom na ustanovenie § 2 písm. c) zákona o dreve, ktorý prepravcu definuje tak fyzickú, ako aj právnickú osobu, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo alebo výrobky z dreva. Žalobca bol teda podľa žalovaného správne klasifikovaný ako prepravca.
6. Druhou odvolacou námietkou žalobca tvrdil, že v posudzovanom prípade nešlo o prepravu dreva bez dokladov, ani o prepravu dreva s nesprávnymi dokladmi, ani o prepravu dreva s neúplnými dokladmi, ani o prepravu nezákonne nadobudnutého dreva a tiež namietal, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu je rozhodnutím, ktoré nemá oporu v zákone, nakoľko sankcionuje žalobcu za skutočnosť, ktorá nie je priestupkom, v dôsledku čoho došlo k prekročeniu zákonného splnomocnenia, porušeniu ústavy a základných práv a slobôd žalobcu. Žalovaný poukázal na znenie § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, ktoré nemožno oddeliť od § 3 ods. 4 zákona o dreve, nakoľko § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve nie samostatne, ale v spojení s § 3 ods. 4 zákona o dreve, definuje skutkovú podstatu priestupku. Poukázal na § 3 ods. 4 zákona o dreve, ktorý vymenúva povinné náležitosti dokladu na prepravu dreva. Pokiaľ teda dopravca pri preprave dreva nemá všetky údaje správne a pravdivo vyplnené v príslušnom doklade, má sa za to, že takýto doklad nespĺňa predpísané náležitosti podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve, čím sa dopúšťa priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve so všetkými zákonnými náležitosťami, t. j. pravdivo uvedený dátum a čas prepravy, vykonával prepravu dreva bez dokladu, čím došlo z jeho strany k naplneniu skutkovej podstaty priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Žalovaný tiež žalobcu upozornil na novelu zákona o dreve, ktorá bola vykonaná zákonom č. 355/2019 Z. z., ktorá je v platnosti od 1.1.2020 (ďalej len „novela“), pričom žalobcovi odporučil, aby o novelizovaných povinnostiach upovedomil aj jeho zamestnávateľa, ktorý je podľa § 2 písm. c) zákona o dreve prepravcom, ktorý „zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva“.
Žalobné body
7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Namietal nezákonnosť z nasledovných dôvodov: 1/ Žalobca namietal, že priestupku sa v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve platnom v čase „spáchania priestupku“, môže dopustiť len kvalifikovaný subjekt, a to prepravca spĺňajúci pojmové vymedzenie uvedené v § 2 písm. c) zákona o dreve. Iba prepravcovi zákon o dreve ukladá povinnosť podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Vodič motorového vozidla nemôže byť automaticky považovaný za prepravcu v zmysle § 2 písm. c) zákona o dreve, nakoľko dané ustanovenie za prepravcu kvalifikuje aj právnickú osobu, ktorá sama vodičom motorového vozidla byť nemôže. Pre posúdenie právnej kvalifikácie a pasívnej legitimácie žalobcu ako prepravcu je preto bezpredmetné, či bol vodičom motorového vozidla prepravujúceho drevo. Žalobca nebol prepravcom dreva, nemohol sa dopustiť priestupku v zmysle § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. 2/ Žalobca namietal, že zákon o dreve bol v čase po vykonaní kontroly inšpekciou novelizovaný, a to zákonom č. 355/2019 Z. z. Podľa čl. II novely došlo k zmene ustanovenia § 3 ods. 4 zákona o dreve doplnením náležitostí dokladu, ktorým sa má prepravca pri preprave dreva preukazovať, pričom došlo aj k zmene § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve, vymedzujúceho skutkovú podstatu priestupku. Žalobca namietal, že neúplnosť alebo nesprávnosť dokladu nebola podľa zákona o dreve platnom v rozhodný deň priestupkom, pričom legislatívne požiadavky na „kvalitu“ dokladu boli zavedené až novelou. Žalobca tak bol sankcionovaný za skutok, ktorý v čase jeho „spáchania“ nespĺňal pojmové vymedzenie priestupku podľa § 16 ods. 1 písm. c) zákona o dreve. Doklad, ktorý žalobca pri kontrole predložil spĺňal všetky náležitosti dokladu podľa § 3 ods. 4 zákona dreve. Nedostatok, ktorý inšpekcia zistila nespočíval v kvalitatívnej vade dokladu, ale v skutočnosti, že žalobca viedol motorové vozidlo v inom čase, ako bol čas uvedený v doklade, čo však nie je priestupkom. Správny orgán tak aplikoval normu, ktorá nadobudla účinnosť po rozhodnom dni a aj to extrémne extenzívnym spôsobom. 3/ Žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, keď žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil len s odkazom na prvostupňové rozhodnutie, citáciu zákonnej úpravy a konštatovanie, že sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa. Žalobca poukázal na judikatúru správnych súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/204/2010, 3SžoKS/64/2006), kde v prípade správneho trestania súd sleduje, či správny orgán náležite zdôvodnil uloženie sankcie v určitej výške, ak zákon pripúšťa rozpätie sankcie. Na základe uvedených skutočností, žalobca navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že po oboznámení sa s jej obsahom v plnom rozsahu zotrváva na skutkovom a právnom posúdení veci, zistenom počas odvolacieho konania tak, ako bolo odôvodnené v druhostupňovom rozhodnutí. Žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku, uvedeného v § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve z dôvodu, že pri kontrole dokladov potrebných k preprave dreva predložil dodací list a nákladný list, ktorých následnou kontrolou bolo zistené, že neobsahovali všetky údaje taxatívne stanovené v § 3 ods. 4 zákona o dreve, nakoľko bol v nich len dátum nakládky dňa 4.4.2019, čas odchodu chýbal, avšak v skutočnosti sa preprava dreva vykonávala 5.4.2019, čiže na dokladoch nebol riadne a pravdivo uvedený dátum a čas prepravy chýbal, čím došlo k porušeniu § 3 ods. 4, písm. f) zákona o dreve. Preto sa má za to, že ak žalobca ako prepravca nemal nezameniteľne identifikovaný doklad, za čo mu bola uložená pokuta v najnižšej ustanovenej zákonnej sadzbe. Žalovaný postupoval v súlade s vnútroštátnym ako aj medzinárodným právnym poriadkom, dodržal zákonnom stanovený postup v správnom konaní. Žalobcovi bol v správnom konaní vytvorený a poskytnutý dostatočný priestor na uplatnenie jeho procesných práv, ním predloženými námietkami sa dostatočne zaoberal a následne vysporiadal tak, že tieto neboli spôsobilé na to, aby spochybnili správnosť oboch napadnutých rozhodnutí žalovaného vydaných v prvom a druhom stupni. Preto námietky žalobcu neboli dôvodné. Napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne, zodpovedajú zásadám logického myslenia, pričom podklady predložené pre takýto úsudok boli zistené úplne riadne a stanoveným procesným postupom.
Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného
9.Žalobca k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava svojich tvrdení, ktoré uviedol v žalobe. Žalobca uviedol, že je presvedčený o tom, že nie je daná jeho pasívna legitimácia, že žalovaný nesprávnym spôsobom interpretoval ustanovenie § 16 ods. 1 písm. c) zákona o
dreve a že rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu sú zmätočné, nedôvodné a arbitrárne. Uviedol, že žalovaný sa k správnej žalobe vyjadril stroho a dogmaticky. Žalobca zdôraznil, že prepravcom nemôže byť právnická osoba a zároveň fyzická osoba, nakoľko prepravcom je len jeden subjekt, a to ten, ktorý je ako prepravca uvedený v príslušnej dokumentácii. Žalobca uviedol, že žalovaný opomenul právnu úpravu § 16 ods. 1 písm. c) platnú k Rozhodnému dňu, v zmysle ktorej nebolo možné „prepravu dreva a výrobkov z dreva s nesprávnymi alebo neúplnými dokladmi“ považovať za „prepravu dreva a výrobkov z dreva bez dokladov“. Z týchto dôvodov žalobca správnemu súdu navrhol, aby rozhodol tak, ako je uvedené v správnej žalobe.
Dôvody rozhodnutia - posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov
10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP vec prejednal na nariadenom pojednávaní a po preskúmaní veci zistil, že žaloba nebola dôvodná.
11. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
12. Podľa § 2 písm. b), c) zákona č. 113/2018 Z. z. o uvádzaní dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh v znení účinnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (ďalej len zákon o dreve) Na účely tohto zákona sa rozumie b) prepravou premiestňovanie dreva a výrobkov z dreva dopravným prostriedkom alebo bez dopravného prostriedku, c) prepravcom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva alebo zabezpečuje prepravu, ktorou sa prepravuje drevo a výrobky z dreva.
13. Podľa § 3 ods. 1, 2, 4 zákona o dreve (1) Na vnútorný trh možno uvádzať len drevo a výrobky z dreva, ak sú splnené podmienky podľa tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú hospodárenie v lesoch a na lesných pozemkoch, odstraňovanie drevín a krov z iných ako lesných pozemkov a uvádzanie dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh.9) (2) Hospodársky subjekt je povinný uchovávať doklady preukazujúce pôvod dreva a výrobkov z dreva a nadobudnutie vlastníctva alebo držbu dreva a výrobkov z dreva a doklady týkajúce sa uvedenia dreva a výrobkov z dreva10) na vnútorný trh. (4) Prepravca je povinný pri preprave dreva a výrobkov z dreva preukázať sa nezameniteľne identifikovaným dokladom, z ktorého sú podľa druhu dreva a výrobkov z dreva zrejmé tieto údaje: a) pôvod dreva a výrobkov z dreva, b) druh dreviny, z ktorej pochádza drevo a výrobky z dreva, c) množstvo dreva a výrobkov z dreva vyjadrené počtom, d) ak ide o surové drevo, objem alebo hmotnosť surového dreva a zaradenie surového dreva do kvalitatívnej triedy, e) odosielateľ, adresát a príjemca dreva a výrobkov z dreva, ak ním nie je prepravca, f) dátum a čas prepravy alebo g) slovné a číselné označenie účtovného dokladu o prevode vlastníctva alebo držby dreva a výrobkov z dreva vrátane ich prevzatia na prepravu.
14. Podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve (1) Priestupku sa dopustí ten, kto c) prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4, neuchováva tieto doklady podľa § 3 ods. 5, alebo prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva.
15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (1) Priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
16. Podľa § 3 zákona o priestupkoch Na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.
17. Podľa § 6 zákona o priestupkoch Za porušenie povinnosti uloženej právnickej osobe zodpovedá podľa tohto zákona ten, kto za právnickú osobu konal alebo mal konať, a ak ide o konanie na príkaz, ten, kto dal na konanie príkaz.
18. V zmysle § 2 ods. 1 SSP správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy, ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods. 2 SSP. Vo veciach správneho trestania skúma aj to, či napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo nebolo zaťažené niektorou z chýb uvedených v § 195 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.
19. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, nezistil žiadny z dôvodov nezákonnosti uvedených v § 195 SSP. Po preskúmaní veci z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe zistil, že žaloba nebola dôvodná.
20. Správny súd z obsahu správneho spisu zistil, že žalobca dňa 5.4.2019 viedol ako vodič nákladné motorové vozidlo DAF s EČV: ZG1962 GD spolu s návesom s EČV: ZG3829FS, ktoré bolo naložené drevom, čo v zmysle § 2, písm. b) zákona o dreve, bolo potrebné právne posúdiť ako prepravu dreva dopravným prostriedkom. Pri výkone štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výroby dreva na vnútorný trh, vykonanom na mieste Lieskovec dňa 5.4.2019 o 9.50 hod žalobca predložil inšpektorom doklady o preprave dreva a to dodací list č. 551 a medzinárodný nákladný list CMR č. 1553782. Dodací list obsahuje označenie dodávateľa, ktorým boli Lesy Českej republiky, štátny podnik s označením Lesnej správy Bučovice s uvedením údajov o druhu a množstve dreva a jeho pôvodu, s uvedením aj čísla CMR dokladu. CMR doklad mal vyplnené náležitosti a to odosielateľa, prijímateľa, miesto určenia Tomášovce 395, Slovenská republika, miesto a dátum nakládky Bukovinka ČR 4.4.2019, označenie pripojeného dokladu DL 551 č. 531/13, označenie tovaru „smreková guľatina III KH/D výrezy 4m“, váha tovaru 26 000kg, metre kubické 32,68. Ďalej obsahuje text „čas odjezdu“ bez uvedenia tohto času. CMR doklad obsahuje aj podpis a pečiatku dopravcu ( v zmysle obchodného zákona a Dohovoru o medzinárodnej nákladnej preprave je dopravcom ten, kto vykonáva prepravu a je zmluvnou stranou zmluvy o vykonaní medzinárodnej nákladnej prepravy uzatvorenie ktorej potvrdzuje medzinárodný nákladný list CMR) a to: BRAVEL d. o. o. s adresou. Z protokolu č. 40/2019-GAR o vykonaní štátneho dozoru v oblasti uvádzania dreva a výrobkov z dreva na vnútorný trh vyplýva, že predmetné motorové vozidlo viedol vodič - žalobca.
21. Žalobná námietka, podľa ktorej žalobca svojim konaním nenaplnil pojmové znaky priestupku podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve, nakoľko žalobca predložil doklady, ktoré mali náležitosti vyžadované v § 3 ods. 4 zákona o dreve, nebola dôvodná. Podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona dreve účinného v čase spáchania priestupku sa dopustí ten, kto prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4, neuchováva tieto doklady podľa § 3 ods. 5, alebo prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva. Žalobcovi bolo kladené za vinu, že sa dopustil priestupku tým, že prepravoval drevo a výrobky z dreva bez dokladov uvedených v § 3 ods. 4. Podľa žalobcu doklad predložený kontrole obsahoval údaje
podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Takéto tvrdenie je ale v rozpore s obsahom predložených dokladov, pretože údaj o čase prepravy neobsahuje ani jeden z predložených dokladov. Ani v CMR doklade a ani v dodacom liste nie je uvedený čas prepravy.
22. Žalobca v žalobe tvrdil, že žalobcovi bolo kladené za vinu nie to, že nemal doklady o preprave dreva, ale to že išiel v inom čase, ako bol čas uvedený v jeho dokladoch. Takéto tvrdenie ale nezodpovedá napadnutému rozhodnutiu, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobca uznaný vinným z toho, že spáchal priestupok tým, že pri kontrole prepravoval drevo a o preprave dreva predložil doklady vystavené 4.4.2019, ktoré neobsahovali riadne a pravdivo vyplnené údaje o prepravovanom dreve so všetkými zákonnými náležitosťami. Bol uvedený dátum nakládky dreva 4.4.2019 a čas odchodu chýbal a preprava sa vykonávala 5.4.2019, čo znamená, že nebol uvedený dátum a čas prepravy. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo kladené za vinu, že nemal na dokladoch údaj o čase prepravy a pravdivo ani dátum prepravy. Takže tvrdenie žalobcu, že mal doklady so všetkými údajmi, ale išiel v inom čase nezodpovedá skutkovému stavu predmetnej priestupkovej veci.
23. Žalobca v žalobe tvrdil, že neúplnosť alebo nesprávnosť dokladu nebola podľa zákona o dreve platnom v rozhodný deň priestupkom, pretože legislatívne požiadavky na kvalitu dokladov boli zavedené až novelou a z toho má vyplývať to, že napadnutými rozhodnutiami bol žalobca sankcionovaný za skutok, ktorý v čase jeho spáchania nespĺňal pojmové vymedzenie priestupku podľa § 16 ods. 1, písm. c) zákona o dreve. Takáto námietka nemohla obstáť. Podstatné je, či konaním žalobcu bola naplnená skutková podstata podľa znenia zákona o dreve účinného v čase spáchania priestupku. V čase spáchania priestupku zákon o dreve v § 16 ods. 1, písm. c) upravoval, že priestupku sa dopustí ten, kto prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4, neuchováva tieto doklady podľa § 3 ods. 5, alebo prepravuje nezákonne nadobudnuté drevo a výrobky z dreva. To znamená, že priestupkom je aj také konanie, keď páchateľ prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Žalobca akcentuje na to, že priestupkom podľa tejto právnej úpravy bolo, keď páchateľ prepravoval drevo bez dokladov, pričom opomína, že zákon hovorí o tom, že priestupkom je, keď páchateľ prepravuje drevo a výrobky z dreva bez dokladov podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Teda nie bez dokladov, ale bez dokladov podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Pokiaľ doklad nemá čo i len jedinú z povinných náležitostí uvedených v § 3 ods. 4 zákona o dreve, nie je možné ho vyhodnotiť ako doklad podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve. Potom preprava s takýmto dokladom nie je preprava s dokladom podľa § 3 ods. 4 zákona o dreve.
24. Žalobná námietka nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalobcu nebola dôvodná, pretože nemá oporu v § 2 písm. b) zákona o dreve. Žalobca prepravoval drevo, keďže ho premiestňoval prostredníctvom dopravného prostriedku a v § 16 ods. 1 zákona o dreve, podľa ktorej priestupcom je ten, kto prepravuje drevo bez dokladov. Takže nie prepravca ale ten, kto prepravu vykonáva. Táto námietka nemá oporu ani v zákone o priestupkoch, ako je vyššie citovaný.
25. Žalobná námietka nedostatočného odôvodnenia z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie bolo odôvodnené len s odkazom na prvostupňové rozhodnutie, citáciou zákonnej úpravy a konštatovaním, že sa nestotožňuje s námietkami odvolateľa, nemá oporu v obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ani odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnutým rozhodnutím potvrdené. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má náležitosti vyžadované v § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku, podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Žalobná námietka bola uplatnená len všeobecne bez toho, aby žalobca konkretizoval, čo konkrétne odôvodneniu napadnutého rozhodnutia chýba. Žalovaný v odôvodnení uviedol rozhodné skutkové zistenia a ich právne posúdenie a tiež, ako sa vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu.
26. Na základe uvedených dôvodov správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že žaloba nebola dôvodná. Preto ju podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
27. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, podľa ktorého má právo na náhradu trov konania ten žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. V tomto prípade bol žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.