Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_32Cob-42-2021.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Subarea
32Cob/42/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Róbert Foltán a JUDr. Peter Duman v sporovej veci žalobcu: AGROLUT s.r.o., IČO: 51 053 845, so sídlom Pastuchov 315, za účasti intervenienta na strane žalobcu: Cirkevný zbor Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku Hlohovec, IČO: 36 083 551, so sídlom Rázusova 796/4, Hlohovec, obaja zastúpení splnomocnencom: Advokátska kancelária JUDr. Peter Peružek, s.r.o., IČO: 47 256 371, so sídlom Hollého 20, Hlohovec, proti žalovanému: Poľnohospodárske družstvo Hlohovec, IČO: 00 207 781, so sídlom Nitrianska 109, Hlohovec, o zdržanie sa neoprávnených zásahov, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo 16.07.2021, č. k. 36Cb/74/2021-32, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie sa potvrdzuje .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa vstupu a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na parcelách č. 771 a 772 v kat. území B., zapísaných na liste vlastníctva č. XXX bez časového obmedzenia. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobca odôvodnil tým, že žalovaný predmetné pozemky užíva neoprávnene, keďže aj po uplynutí doby nájmu žalovaný bez právneho dôvodu obhospodaruje poľnohospodárske pozemky, čím žalobcovi spôsobuje škodu spočívajúcu v ušlých výnosoch z poľnohospodárskej činnosti, ktoré by žalobca mohol dosiahnuť, ak by predmetné pozemky obhospodaroval, ďalej škody, pretože musí uhrádzať nájomné prenajímateľovi, hoci nedosahuje žiadne výnosy a nemá ani úžitky z predmetných nájomných pozemkov a žalovaný ani neuvažuje o tom, že by ukončil neoprávnené užívanie pozemkov. Návrh ako aj listinné dôkazy pripojené k návrhu hodnoverne osvedčujú vznik a trvanie nájmu žalobcu k predmetným pozemkom, keď je zjavné, že nájomná zmluva je po formálnej stránke perfektná, má všetky náležitosti vyžadované zákonom, je podpísaná, datovaná, pričom časovo i vecne nadväzuje na predchádzajúcu nájomnú zmluvu, ktorá bola dohodnutá na dobu určitú, ktorá uplynula, pričom žalobca doložil i včas doručenú písomnú výzvu Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku na vrátenie a prevzatie pozemkov, ktorá bola doručená žalovanému.
2. Z napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd prvej inštancie mal na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že intervenient ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 21.06.2013 nájomnú zmluvu, ktorou prenajímateľ odplatne prenechal nájomcovi pozemky vo vlastníctve prenajímateľa pozemky v katastrálnom území B. - parc. č. 2792 o výmere 7 467 m2, parc. č. 771 o výmere 8 341 m2, parc č. 772 o výmere 16 685 m2, ktoré boli zapísané na listoch vlastníctva č. XXX a XXXX, na dočasné užívanie dobu určitú od 01.01.2013 do 31.12.2020 na poľnohospodárske účely. Dňa 03.06.2020 intervenient adresoval žalovanému list označený ako „Blížiaci sa termín ukončenia zmluvy - možnosť ďalšej spolupráce“, v ktorom žalovanému oznámil, že dňom 31.12.2020 sa ukončí
zmluva o prenájme pôdy a dopytoval sa ho, či má záujem o predlženie nájomnej zmluvy, a akú sumu ponúka za prenájom pôdy, o prenájom ktorej medzičasom prejavili aj iné právnické osoby. Dňa 06.07.2020 intervenient adresoval žalovanému list označené ako „UKONČENIE nájmu s PD Hlohovec“, v ktorom žalovanému oznámil, že ukončuje zmluvu o nájme pozemkov k 31.12.2020 a zároveň vyzval žalovaného na ich vrátenie. Dňa 06.07.2020 žalovaný adresoval intervenientovi list označený ako „Zaslanie návrhu nájomnej zmluvy“ ako reakciu na list z 03.06.2020, prílohou ktorého bol žalovaného návrh nájomnej zmluvy k parc. č. 772 vo výmere 8 598 m2 a k parc. č. 2792 vo výmere 7 467 m2 na dobu určitú od 01.01.2021 do 31.12.2030. Dňa 20.07.2020 intervenient adresoval žalovanému list označený ako „Rozhodnutie o nepredĺžení nájomnej zmluvy s PD Hlohovec“ ako reakciu na list žalovaného zo 06.07.2020, v ktorom žalovanému oznamuje, že za nájom pôdy dostali o 50 % vyššiu ponuku, ako je ponuka žalovaného, a preto odmietajú návrh nájomnej zmluvy. Dňa 04.01.2021 intervenient adresoval žalovanému list označený ako „Výzva na vydanie pozemkov vo vlastníctve CZ ECAV Hlohovec firme AGROLUT, s.r.o.“, v ktorom vyzýva žalovaného na bezodkladné vydanie pozemkov vedených na LV č. XXX a XXXX žalobcovi. Dňa 10.02.2021 žalovaný adresoval intervenientovi odpoveď na list z 20.07.2020, v ktorom žalovaný poznamenal, že dôvody, ktoré uviedol prenajímateľ ako dôvody, pre ktoré odmieta uzatvoriť so žalovaným na základe jeho návrhu nájomnú zmluvu, nie sú uvedené v § 13 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z. z., a preto nie je možné pozemky vydať a nájomná zmluva uzatvorená so žalobcom je v zmysle zákona neplatná. Listom z 24.02.2021 intervenient vyzval žalovaného na vypratanie a odovzdanie pozemkov č. 771 a 772 zapísaných na LV č. XXX.
3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil na základe ustanovení § 324 ods. 1 a 3, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 326 ods. 1, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1 a § 330 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a , § 8 ods. 1, § 12 ods. 1 a § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov (v znení účinnom v čase podpísania nájomnej zmluvy medzi intervenientom a žalovaným - pozri nižšie) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti užívania pozemkov podľa súdu prvej inštancie je, či bol zachovaný postup v zmysle § 2 ods. 1 [§ 12 ods. 1 - pozn. odvolacieho súdu] zákona č. 504/2003 Z. z., podľa ktorého „ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8…“. Žalobca nepreukázal, že by prenajímateľ písomne vyzval žalovaného ako nájomcu rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu. Žalobca v konaní predložil iba písomnú výzvu na vrátenie pozemkov zo dňa 6.7.2020. Prenajímateľ bol ale v zmysle cit. zák. ustanovenia povinný písomne vyzvať žalovaného na vrátenie pozemkov do 31.12.2019. Nájomná zmluva medzi prenajímateľom a žalovaným sa obnovila na určitý čas, a to v zmysle ustanovenia § 8 zákona č. 504/2003 Z. z., na dobu ďalších 5 rokov. Na základe takto preukázaného skutkového stavu nie sú pravdivé a správne žalobcom uvádzané tvrdenia, že žalovaný užíva pozemky bez právneho dôvodu, že tým neoprávnene zasahuje do práv žalobcu, že tým spôsobuje žalobcovi alebo prenajímateľovi škody. Z uvedených dôvodov preto nemal žalovaný prečo odovzdávať predmetné pozemky ani prenajímateľovi ani žalobcovi, ktorému nesvedčil, ani nesvedčí žiadny platný titul na ich užívanie, keďže prenajímateľ nebol oprávnený uzatvárať nájomnú zmluvu zo žalobcom k pozemkom, ku ktorým sa zo zákona obnovil a v tom čase existoval platný nájomný vzťah so žalovaným. Žalobca tak neosvedčil, že je nájomcom, tzn. oprávneným detentorom predmetnej pôdy. Žalobca neosvedčil existenciu a trvanie nájomného vzťahu k predmetným pozemkom z jeho strany, resp. neosvedčil ukončenie predchádzajúceho nájomného vzťahu so žalovaným, neosvedčil, že žalovaný predmetné poľnohospodárske pozemky užíva neoprávnene. Žalobca neosvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov, keď nemožno mať za osvedčené, že žalovaný jednoznačne užíva sporné poľnohospodárske pozemky bez právneho dôvodu, od ktorej skutočnosti odvodzoval žalobca aj jeho obavy o vzniku škody na jeho strane, a preto prvoinštančný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.
4. Žalobca sa proti tomuto uzneseniu odvolal z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovie.
5. Po prvé žalobca namietal, že súd prvej inštancie odôvodnenie zamietnutia neodkladného opatrenia postavil právne argumentačne na tom, že v čase vzniku nájomnej zmluvy bola uložená právna povinnosť tak nájomcovi ako aj prenajímateľovi, že v zmysle § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z. z. V čase, keď došlo k ukončeniu nájmu predmetných pozemkov, uvedené ustanovenie § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003
Z. z. (platné od 01.05.2018) takúto povinnosť nestanovovalo, a teda nebola daná právna povinnosť zaslať výzvu najneskôr do 31.12.2019, Nájomná zmluva tak zanikla uplynutím času, teda 31.12.2020, keďže žalovaný neuplatnil riadne pri žalovaných pozemkoch - parc. č. 771 a 772 ustanovenie § 13 ods. 2 zákona č. 504/2003 Z. z. Z tohto dôvodu je teda vylúčené, aby intervenient mal povinnosť uskutočniť taký právny úkon, ktorý platný právny predpis nevyžadoval. Nič na tom nemení, že zmluvné strany mali v článku 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013 uzatvorenej medzi intervenientom a žalovaným dohodnuté takéto oprávnenie, keďže išlo o tzv. legislatívny odkaz s presným citovaním právnej normy, a to doslova a jej presným označením - paragrafom a odsekom a tento odkaz bol už v čase výzvy (06.07.2020) neúčinný, keďže ustanovenie § 12 ods. 1 predmetného zákona č. 504/2003 Z. z. a ani žiadne iné ustanovenie tohto zákona takúto výzvu na vrátenie a vypratanie viazanú na 1 rok dopredu nevyžadoval. Uvedené potvrdzuje aj znenie článku 6 predmetnej nájomnej zmluvy, kde je upravené, že užívanie nehnuteľnosti končí uplynutím času alebo dohodou strán.
6. Po druhé žalobca namietal, že žalovaný neponúkol uzatvorenie nájomnej zmluvy na pozemok resp. pozemky, ktoré doteraz užíval, keďže pozemok s parc. č. 771 vôbec nezahrnul do návrhu nájomnej zmluvy a pozemok parc. č. 772 chcel užívať len v rozsahu 51 % výmery a z tohto dôvodu samotný žalovaný nenaplnil ustanovenie § 13 ods. 2 predmetného zákona č. 504/2003 Z. z. v platnom znení, takže pri 2 z 3 pozemkov nie sú naplnené zákonné ustanovenia o prednostnom práve na uzavretie novej nájomnej zmluvy.
7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Žalovaný najskôr rok a najneskôr dva mesiace pred uplynutím času doručil intervenientovi návrh nájomnej zmluvy. Jeho predmet bol o čosi užší, ale preto, lebo parcelu č. 771 o výmere 8324 m2 a parcelu č. 772 o výmere 8087 m2 užíva spoločnosť FOOD FARM, s.r.o., do ktorej obvodu tieto nehnuteľnosti patria a ktorá rokuje so žalobcom o ich vydaní. Intervenient mal do dvoch mesiacov odmietnuť návrh nájomnej zmluvy z niektorého z dôvodov v § 13 ods. 2 z. č. 504/2003 Z. z. alebo z dôvodu, že navrhnutá výška nájomného nie je v obvyklej výške. To však neurobil, pretože návrh odmietol z dôvodu, že dostal dve ponuky na nájom pôdy s vyšším nájomným a vybrala si a uzavrela nájomnú zmluvu so žalobcom. Keďže intervenient použil dôvody, ktoré nie sú uvedené v § 13 ods. 2 z. č. 504/2003 Z. z., nebolo možné mu pozemky vydať a nájomná zmluva, ktorú uzavrel so žalobcom, je v zmysle zákona č. 504/2003 Z. z. neplatná.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) CSP], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil podľa obsahu podania (§ 124 ods. 1 CSP) zákonom prípustné odvolacie dôvody [§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP], preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
9. Predmetom konania vo veci samej vedenej na súde prvej inštancie je uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa vstupu na sporné pozemky a vykonávania poľnohospodárskej činnosti na nich.
10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na rozsah odvolania a žalobcom uplatnenú odvolaciu argumentáciu, bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.
11. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach (§ 324 a nasl. CSP), vyžaduje na nariadenie neodkladného opatrenia ako formy procesnej ochrany nároku uplatňovaného v konaní o veci samej, buď potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1). Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh (§ 324 ods. 1). Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o
návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. CSP súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli hodnoverne osvedčené (§ 326 ods. 1 CSP).
12. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je teda hodnoverné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).
13. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v podstate z dôvodu, že neboli splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, pretože nemal za osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi stranami.
14. Žalobca v odvolaní predovšetkým namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil v podstate z dôvodu, že na zmluvný vzťah medzi intervenientom uplatnil ustanovenie právneho predpisu, ktoré bolo medzičasom zrušené bez náhrady.
15. Na úvod odvolací súd poznamenáva, že sa stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvej inštancie a hoci pri ich právnom posúdení súd prvej inštancie pochybil, vo výsledku je správne aj jeho konštatovanie, že nebolo osvedčené, že žalovaný užíva sporné pozemky bez právneho dôvodu (body 26 a 27 napadnutého uznesenia).
16. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (a aj v žalobe) tvrdil, že žalovaný nemá právo užívať sporné pozemky, pretože nájomná zmluva, ktorú mal uzavretú s ich vlastníkom (intervenientom) ako prenajímateľom zanikla uplynutím dohodnutého obdobia nájmu (31.12.2020).
17. Súd prvej inštancie vychádzal pri posudzovaní trvania nájomného vzťahu medzi intervenientom a žalovaným (založeného spomenutou nájomnou zmluvou z 21.06.2013) z ustanovenia § 12 ods. 1 z. č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov, v znení účinnom „v rozhodnom čase“. Nespresnil však, ktorý okamih považoval za rozhodujúci. Keďže ustanovenie § 12 ods. 1 z. č. 504/2003 Z. z. v znení citovanom súdom prvej inštancie platilo v čase podpísania nájomnej zmluvy (21.06.2013) a bolo vypustené s účinnosťou od 01.05.2018 (novela zákonom č. 291/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 504/2003 Z. z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je zrejmé, že rozhodujúcim okamihom podľa prvoinštančného súdu bol deň uzavretia nájomnej zmluvy, teda 21.06.2013.
18. Súd prvej inštancie však opomenul uplatniť prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.05.2018, ktoré boli do zákona č. 504/2003 Z. z. doplnené už v rámci spomenutej novelizácie zákonom č. 291/2017 Z. z. Jedným z týchto prechodných ustanovení je aj tretí odsek § 24d, podľa ktorého sa ustanoveniami tohto zákona „spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, ak neupravujú právne vzťahy k pozemkom uvedeným v § 24 ods. 2; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa posudzujú podľa doterajších predpisov.“ Veta za bodkočiarkou je výnimkou zo všeobecného pravidla zakotveného v časti vety pred bodkočiarkou. Právne vzťahy, ktoré vznikli pred novelou, sa spravujú už ustanoveniami zákona č. 504/2003 Z. z. v znení jeho novely, ibaže ide o otázku ich vzniku a otázku nárokov, ktoré z nich medzičasom vznikli. Doterajšími predpismi sa spravujú len tieto dva okruhy právne relevantných skutočností. Otázka zmeny a zániku právnych vzťahov nepatrí medzi tieto okruhy a výnimka upravená vo vete za bodkočiarkou v § 24d ods. 3 sa na ňu nevzťahuje. Vo výsledku je však toto pochybenie súdu prvej inštancie málo podstatné.
19. Dôležitejšia totiž je samotná dohoda zmluvných strán zachytená v písomnej nájomnej zmluve 21.06.2013, ktorú súd prvej inštancie prehliadol. Pozornosť si zaslúži aj nájomná zmluva z 24.07.2020
podpísaná intervenientom ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, ktorou intervenient prenecháva žalobcovi na dočasné užívanie sporné pozemky.
20. Odvolací súd mal na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že nájomná zmluva z 21.06.2013 obsahovala o. i. tieto ustanovenia:
„Čl. 3
Doba nájmu
Prenajímateľ a družstvo sa dohodli na užívaní pozemkov na dobu určitú od 01.01.2013 do 31.12.2020. Ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý[,] písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8 (§ 12 zák. [č.] 504/2003 Z. z.).
Čl. 6
Ukončenie nájmu
Užívanie nehnuteľností sa končí: a) uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté b) dohodou obidvoch strán.
Čl. 7
Ostatné ujednania
…
f) Všetky zmeny a doplnky tejto nájomnej zmluvy musia byť urobené v písomnej forme po predchádzajúcej dohode.
Čl. 8
Záverečné ustanovenia
…
d) V podrobnejšej úprave[,] ako aj v otázkach, ktoré táto zmluva priamo nerieši platia ustanovenia zák. č. 504/2003 Z. z.
21. Odvolací súd mal ďalej na účely konania o neodkladnom opatrení za osvedčené, že nájomná zmluva z 24.07.2020 podpísaná intervenientom ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, ktorou intervenient prenecháva žalobcovi na dočasné užívanie sporné pozemky, obsahovala o. i. toto ustanovenie:
„Článok V.
Doba nájmu
V prípade, ak žiadna zo zmluvných strán aspoň rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú [stranu] na vrátenie a prevzatie predmetu nájmu po skončení doby nájmu, zmluva sa obnovuje za tých istých podmienok na dobu ďalších 5 rokov.“
22. Odvolací súd zastáva názor, že rozhodujúcim pre posúdenie otázky trvania nájmu na základe nájomnej zmluvy z 21.06.2013 sú jej vyššie citované ustanovenia. V článku 3 sa zmluvné strany dohodli na obnovení nájomného vzťahu v prípade, že najneskôr rok pred uplynutím dohodnutej doby nájmu ani jedna z nich neprejaví písomne vôľu nájom ukončiť. Prenajímateľ tak mohol urobiť výzvou na vrátenie pozemkov a nájomca výzvou na ich prevzatie po skončení nájmu. Súd prvej inštancie správne konštatoval (nespornú) skutočnosť, že rok pred skončením dohodnutej doby nájmu, teda najneskôr do 31.12.2019, takýto písomný úkon žiadna zo zmluvných strán nevykonala. Niet teda pochýb, že boli splnené predpoklady obsiahnuté v tomto článku nájomnej zmluvy na to, aby sa nájomný vzťah obnovil na ďalších 5 rokov podľa § 8 zákona č. 504/2003 Z. z. (ktorý zostal naďalej nezmenený).
23. Žalobca v odvolaní bagatelizuje význam tohto ustanovenia nájomnej zmluvy, keď tvrdí, že išlo len o legislatívny odkaz, ktorý stratil svoje opodstatnenie momentom účinnosti novely zákona č. 504/2003 Z. z. (01.05.2018), ktorou sa zákonné ustanovenie zodpovedajúce tejto dohode strán (vtedajší § 12 ods. 1) vypustilo bez náhrady. S týmto argumentom sa ale odvolací súd nestotožňuje. Zo žiadneho ustanovenia z. č. 291/2017 Z. z. nevyplýva, že by zasahovalo do obsahu dohody strán o trvaní nájmu a spôsobe jeho obnovenia. Skutočnosť, že zo zákona sa odstránilo pravidlo, ktoré zmluvné strany v rámci prejavu svojej autonómnej vôle slobodne prevzali do svojho dvojstranného právneho úkonu, sama o sebe neznamená zmenu obsahu tohto právneho úkonu. Opačný výklad by de facto zodpovedal uplatneniu pravej retroaktivity, ktorá je v zásade neprípustná. Takýto výklad nemožno vyvodiť ani z § 24d z. č. 504/2003 Z. z., pretože jeho cieľom nie je priamo zasahovať do zmluvných dojednaní strán. Takýto zásah je celkom výnimočný a je spravidla sprevádzaný dostatočnou legisvakačnou dobou na to, aby sa zmluvné strany mohli zmeneným podmienkam prispôsobiť. Aj v takom prípade sa však uprednostňuje vlastný slobodný zásah zmluvných strán do obsahu svojej dohody spôsobom, ktorý ju zosúladí s novým právnym stavom. Tak to však v tomto prípade nebolo. Zmena právnej úpravy zákonom č. 291/2017 Z. z. teda nemôže mať žiadny vplyv na článok 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013.
24. Ako už odvolací súd naznačil vyššie, je vhodné upriamiť pozornosť aj na obsah nájomnej zmluvy z 24.07.2020 medzi intervenientom a žalobcom, a to konkrétne na jej článok V upravujúci dobu nájmu. V tomto ustanovení sa intervenient so žalobcom dohodli v podstate na rovnakých podmienkach obnovenia nájmu, aké platili podľa § 12 ods. 1 z. č. 504/2003 Z. z. v znení účinnom do 30.04.2018 a na akých sa intervenient dohodol so žalovaným ešte v roku 21.06.2013. To, že intervenient ešte aj v roku 2020 súhlasil s uzavretím nájomnej zmluvy, ktorá obsahuje pravidlo zodpovedajúce článku 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013 uzavretej medzi ním a žalovaným, výrazne oslabuje presvedčivosť jeho tvrdení, že článok 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013 obsahoval len nepodstatný legislatívny odkaz, ktorý sa stal po 01.05.2018 v dôsledku novely obsolétnym. Je zjavné, že intervenient toto pravidlo používa dodnes, čo odôvodňuje záver, že sa naďalej mieni podľa neho správať. Preto niet rozumného dôvodu nazerať na článok 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013 tak, akoby nezodpovedal vôli zmluvných strán po zmene právnej úpravy od 01.05.2018.
25. Treba poznamenať, že zmluvná voľnosť strán uzatvárajúcich nájomnú zmluvu na poľnohospodárske pozemky nie je zákonom č. 504/2003 Z. z. v aktuálnom znení obmedzená v rozsahu podmienok obnovenia nájomného vzťahu upravených v článku 3 nájomnej zmluvy z 21.06.2013. Zmena právnej úpravy od 01.05.2018 (vypustenie § 12 ods. 1 v pôvodnom znení) naďalej nevylučuje, aby sa zmluvné strany dohodli na obnovení nájmu za rovnakých podmienok, aké zákon dovtedy upravoval. Iný záver nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu. Navyše, zmluvné strany nájomnej zmluvy z 21.06.2013 samy v čl. 9 písm. d) deklarovali, že ustanovenia zákona č. 504/2003 Z. z. platia len v prípade podrobnejšej úpravy alebo v otázkach, ktorá nájomná zmluva priamo nerieši. Podmienky obnovenia nájmu rieši práve dotknutý článok 3. Zákon č. 504/2003 Z. z. možno v tejto súvislosti uplatniť len ako obsahujúci „podrobnejšiu úpravu“ v časti trvania obnoveného nájmu, pretože tu článok 3 odkazuje na § 8 z. č. 504/2003 Z. z. Ako však odvolací súd uviedol vyššie, toto ustanovenie nebolo novelizované a stále upravuje obdobie v trvaní 5 rokov.
26. Z nájomnej zmluvy z 21.06.2013 nemožno vyvodiť ani to, že by mali zmluvné strany v úmysle automaticky prispôsobovať znenie nájomnej zmluvy prípadným zmenám právnej úpravy. Práve naopak, v článku 7 sa dohodli, že všetky zmeny a doplnky tejto nájomnej zmluvy musia byť urobené v písomnej forme po predchádzajúcej dohode.
27. Uplatneniu článku 3 nebráni ani žalobcom namietaný obsah článku 6 nájomnej zmluvy z 21.06.2013, ktorý stanovuje, že užívanie nehnuteľností sa končí buď uplynutím doby, na ktorú bolo dohodnuté, alebo dohodou obidvoch zmluvných strán. Žalobcov názor by vo výsledku viedol k nezmyselnému záveru, že článok 3 bol v rozpore s článkom 6 už v čase uzavretia nájomnej zmluvy (teda už vtedy, keď platilo pôvodné znenie § 12 ods. 1 z. č. 504/2003 Z. z. upravujúce rovnaké pravidlo). Zjavne nebolo úmyslom zmluvných strán dohodnúť sa na dvoch rozporuplných ustanoveniach nájomnej zmluvy. Aj v tejto súvislosti je preto nevyhnutné sa prikloniť k výkladu, ktorý zachováva plný účinok (platnosť) oboch zmluvných dojednaní, teda tak článku 3, ako aj článku 6. Účinok článku 3 predsa spočíva v tom, že sa predlžuje doba nájmu o 5 rokov, ak sa splnia v ňom upravené podmienky. Toto ustanovenie teda nie je v rozpore s článkom 6 nájomnej zmluvy, ale práve naopak. Ak napríklad prenajímateľ včas a riadne vyzve
nájomcu na vrátenie pozemkov, ktoré nájomca užíva po obnovení nájomného vzťahu podľa článku 3, po uplynutí piatich rokov dôjde k ukončeniu nájmu v súlade s článkom 6 písm. a) nájomnej zmluvy.
28. V dôsledku vyššie uvedených úvah je teda správny záver súdu prvej inštancie, že nájomný vzťah k sporným pozemkom medzi intervenientom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom sa po uplynutí pôvodnej doby nájmu (31.12.2020) obnovil na ďalších 5 rokov podľa § 8 z. č. 504/2003 Z. z. Žalovanému teda naďalej svedčí užívacie právo k sporným pozemkom, čo zároveň znamená, že nie je podstatné, či boli splnené podmienky na uplatnenie § 13 ods. 2 z. č. 504/2003 a či a v akom rozsahu mienil žalovaný uzatvoriť novú nájomnú zmluvu v priebehu roku 2020. Žalobca tak na účely konania o neodkladnom opatrení neosvedčil, že žalovaný užíva sporné pozemky bez právneho dôvodu, v dôsledku čoho možno súhlasiť s názorom prvoinštančného súdu, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a že nariadenie neodkladného opatrenia je nedôvodné.
29. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že nie sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože ich žalobca hodnoverne neosvedčil tak, ako to požaduje § 325 ods. 1 CSP, odvolací súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý v súlade s § 328 ods. 1 CSP, v dôsledku čoho treba napadnuté uznesenie vo výroku ako vecne správne potvrdiť (§ 387 ods. 1 CSP).
30. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože žalobu treba meritórne prejednať, o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP).
31. Toto uznesenie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).