Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-1-2019.pdf
PDF · 171.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/1/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou Mgr. Janou Tvrdíkovou v právnej veci žalobcu: H. - I., N..H.., H. H. D. P. XX/B, Y., M.: XX XXX XXX, proti žalovanej: P., P..A.., M.: XX XXX XXX, H. H. U., V. XX, v konaní zastúpenou JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Komárno, Pohraničná 7, o zaplatenie XX.XXX,XX €. s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 5.11.2018 domáhal od žalovanej zaplatenia H. XX.XXX,XX €. s príslušenstvom, a to titulom náhrady škody za neoprávnený A. E. P. A. D. J. U.Z., P. S. V. XX, V. XX N. Zváračská 27. Podanú žalobu skutkovo odôvodnil tým, že pri kontrole odberného miesta žalovanej, na adrese Komárno, V. S.. Č.. XX. XX N. XX, I. 6.9.2017 nadobudol zamestnanec žalobcu podozrenie na porušenie originálnej plomby počítadla plynomera. Plynomer bol zdemontovaný, o jeho demontáži bol spísaný zápis a montážny list, bola zhotovená fotodokumentácia a plynomer bol predložený na posúdenie znalcovi z príslušného odboru, ktorý posudkom č. 624/.-XXXX (V.H. S.. XX), Č.. XXX/PL-XXXX (V. S.. XX) N. Č.. XXX/PL-XXXX (V.H. S.. XX) konštatoval, že odtlačky na plombách nájdených na plynomeroch neboli vyhotovené nástrojmi, aké na zabezpečenie plynomerov v roku 2012 používal žalobca, s poukazom na skutočnosť, ktorú s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými plombami. Uviedol, že účelom plomb (overovacích značiek) umiestnených na počítadlách plynomerov je, okrem iného, brániť v neoprávnenom prístupe k počítadlu plynomeru. Tieto plomby tvoria zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, pričom ich na plynomer umiestňuje ich výrobca (pri prvom overení meradla) alebo iná oprávnená osoba pri následnom overení meradla. V prípade plynomerov nainštalovaných u žalovanej tieto v roku 2012 a 2013 overoval on (žalobca) ako autorizovaná osoba v zmysle ustanovení zákona č. 142/2000 Z.z. v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, pričom nedisponuje a nedisponoval razníkmi, ktoré by zanechali na plombách znaky, aké boli nájdené na plombách plynomerov u žalovanej. Sporné plomby nájdené na plynomeroch žalovanej tak neboli a nemohli byť vytvorené ním. Žalovaná na odberných miestach plyn v rozhodných obdobiach odoberala z jeho distribučnej siete, pričom sa nejednalo o zemný plyn patriaci dodávateľovi zemného plynu žalovanej. Dodávateľ zemného plynu žalovanej mu dodal z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradiel, ku ktorému došlo s poukazom na ustanovenie § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z., jemu patriaci zemný plyn v objeme 0 m3. Zemný plyn odoberaný žalovanou v rozhodnom období bol jeho zemným plynom, ktorý odobrala žalovaná prostredníctvom odberných plynových zariadení pripojených k distribučnej sieti žalobcu. Množstvo odobratého zemného plynu za rozhodné obdobie bolo určené s poukazom na metodiku stanovenú vo vyhláške č. 449/2012
Z.z., nakoľko v prípadoch neoprávnenej manipulácie, nie je možné z dôvodu zániku platnosti úradného overenia meradla, zistiť pomocou takéhoto meradla presné, odberateľom odobraté množstvo plynu. Keďže nie je k dispozícii legálne použiteľný údaj o presnom množstve odobratého zemného plynu v rozhodnom období, nie je možné zistiť výšku skutočne spôsobenej škody a na jej určenie musí byť použitá vyhláška vyplývajúca z ustanovení príslušného vykonávacieho predpisu. Do úvahy sa podľa § 1 ods. 6 uvedenej vyhlášky berú spotrebiče zistené na odbernom mieste. Tieto boli zapísané v zápise zo dňa kontroly a sú zachytené vo fotodokumentácii. Žalobca ďalej uviedol, že na určenie skutočnej škody nie je možné použiť údaje o predchádzajúcich spotrebách na odbernom mieste a túto nie je možné zistiť ani pomocou znaleckého dokazovania, nakoľko z údajov o historických spotrebách odberateľa nie je možné určiť odberateľom presne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období a toto množstvo odobratého plynu nie je schopný určiť ani žiaden znalec, keďže tento stanoví len predpokladané, nie však skutočne odobraté množstvo zemného plynu. Výška škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu predstavuje súčet hodnoty zemného plynu odobratého žalovanou za rozhodné obdobie a nákladov, ktoré musel žalobca v súvislosti s neoprávneným odberom plynu žalovanou vynaložiť, a ktoré by žalobcovi v prípade, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedochádzalo, nevznikli (ide o náklady na zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, náklady na vypracovanie posudkov na meradlá, náklady na overenie plynomerov a opravu plynomerov), a to : pre odberné miesto X (V. S.. XX) P. H. X.XXX,XX €., H.Á. I. XX.XX.XXXX, E. A. D. X (V. S.. XX) P. H. XX.XXX,XX €., H. I. XX.XX.XXXX N. E. A. D. X (V. S.. XX) P. H. XX.XXX,XX €., H. I. XX.XX.XXXX. W., G. H. Š., X. E. H. XX.XXX,XX €., U. U. H. S. Ú. V. A. J. J. X% Z. V. H. XX.XXX,XX €. A. XX.XX.XXXX I. V..
2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz XXUp/XXX/XXXX dňa 26.11.2018 proti ktorému žalovaná podala v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedla, že je pravdou, že zodpovednosť odberateľa je objektívna za porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii určeným meradlo. Pri demontáži meradiel (dňa 6.9.2017) však bola zamestnancami žalobcu ubezpečená, že je všetko v poriadku, nenaznačili ani podozrenie z možného pozmeňovania overovacích znakov, ktoré vzhľadom na ich dlhoročnú skúsenosť a závery znaleckých posudkov, sú voľným okom pozorovateľné. Pri podpise protokolov o výmene meradiel nebola na to, že s meradlami mohlo byť manipulované, upozornená. Predmetné meradlá boli bez náležitého označenia a potvrdenia o odovzdaní a prevzatí, bez potvrdenia štatutárneho zástupcu, odobraté a pravdepodobne dodané znalcovi. Vzhľadom k tomu má za to, že jej objektívna zodpovednosť sa momentom prevzatia predmetných meradiel, bez náležitého zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s predmetnými meradlami prerušila. Zároveň vyjadrila nesúhlas so závermi znalca v posudkoch, a to z dôvodov: 1/ posudok nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku, 2/ znalec pre spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Bratislava vykonáva posudkovú činnosť v nespočetnom množstve za odmenu a zakaždým dôjde k totožnému záveru, a teda jeho závery sú ovplyvnené zárobkovou činnosťou u SPP - distribúcia, 3/ v posudku chýbajú prílohy preukazujúce kontrolované odtlačky plombovacích klieští, ako i ich počet, doklady preukazujúce ich použitie v určitom roku. Z montážnych listov pre jednotlivé merače nevyplýva a SPP - distribúcia nepredložila dôkaz o tom, že v čase montáže týchto meradiel, meradlá spĺňali zákonné predpoklady legálnej metrológie, t.j. v čase montáže predmetné meradlo neobsahovalo už práve tie olovené plomby, o ktorých znalec v posudku ustálil, že boli porušené a nahradené inou. Zároveň vyjadrila nesúhlas s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Uviedla, že v prípade, ak by bol preukázaný neoprávnený odber, neobstojí výpočet škody podľa § 82 ods. 3, teda použitie výpočtu na základe všeobecne záväzného právneho predpisu. Na odbernom mieste sa nachádzajú len plynové spotrebiče, ktoré majú výrobcom udanú spotrebu, ich výkon je merateľný a počet dní prevádzky je zistiteľný, ako i ďalšie okolnosti potrebné na ustálenie skutočného množstva spotreby zemného plynu na následné vyúčtovanie prípadnej škody. Žalovaná predložila súkromný znalecký posudok, z ktorého vyplýva skutočná spotreba plynu za sporné obdobie. Tento bol doručený žalobcovi, ktorý však jeho závery neakceptoval. Zmluvný vzťah bol založený H. H. N..H.. ako predajcom plynu, ktorému bol pravidelne uhrádzaný mesačný preddavok za kúpnu cenu. Zaplatené preddavky pokryjú ustálenú škodu na jednotlivých odberných miestach určenej znalcom. Nakoľko zákon o energetike na vymáhanie prípadných nárokov titulom neoprávneného odberu plynu v § 82 ods. 2 oprávňuje okrem žalobcu aj iné subjekty, má za to, že i v prípade vzniku škody jeho výška po ustálení znalcom bola uhradená dodávateľovi. Žalobca nepreukázal dôvodnosť svojho nároku v časti o ustálenie výšky škody, na základe akých podkladov došlo k ustáleniu počtu a druhu plynových spotrebičov na sporných odberných miestach, tvoriace podklad jeho vyčíslenia škody a na základe akých podkladov ustálil, že došlo ku vzniku skutočnej škody. Žalovaná zároveň poukázala na stanovisko vyslovené v rozhodnutí Ústavného súdu Č. Č.. M. Ú. XXX/XX V. I. XX.X.XXXX.
Žalovaná však tvrdí, že k neoprávnenému odberu plynu neprišlo. Okresnému súdu Komárno bol predmetný spor postúpený na konanie dňa 10.1.2019.
3. Žalobca v žalobnej replike uviedol, že plynomery na odberných miestach žalovanej boli dňa 6.9.2017 domontované za účasti zástupcu žalovanej, ktorý zápisy aj montážne listy podpísal, boli zabezpečené proti poškodeniu, podpísané zástupcom žalovanej a v nepoškodených obaloch boli doručené znalcovi na posúdenie. To, či plomby boli, resp. neboli originálne nie sú zamestnanci schopní na odbernom mieste potvrdiť, nakoľko znalec odtlačky porovnáva pri 23-násobnom zväčšení. Plynomery nemohli byť na odberné miesto žalovanej nainštalované s plombami, aké sa na nich našli pri kontrole v r. 2017, nakoľko takéto raznice v roku 2012 a 2013 nepoužíval. Raznice používané v rokoch 2012 a 2013 na plombovanie plynomerov, sú totožné, boli pre žalobcu vyrobené jediným subjektom a to podľa ním predložených technických výkresov, sú archivované a nikdy neboli poskytnuté žiadnej neoprávnenej osobe. Neoprávneným odberom plynu bola žalovanou spôsobená škoda jemu ako žalobcovi, ktorého plyn žalovaná v rozhodnom období odoberala. Zálohové platby, ktoré uhrádzala svojmu dodávateľovi, sú platbami na budúcu spotrebu zemného plynu, ktorú po skončení dohodnutého obdobia, dodávateľ plynu vyúčtuje žalovanej. Počas obdobia neoprávneného odberu plynu dodal dodávateľ žalovanej plyn v objeme 0 m3, teda je predpoklad, že jej vznikol nárok na preplatok. Žalobca opätovne uviedol, že v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je možné zistiť výšku skutočnej škody, keďže nie je možné zistiť a akceptovať stav spotreby zemného plynu indikovaný takýmto meradlom. Znalecké posudky, ktorými argumentuje žalovaná, túto skutočnosť absolútne ignorujú. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie U. H. J. P. H..V.. XXCob/XXX/XXXX - XXX V. I. X.XX.XXXX N. XXCob/58/2017-331 zo dňa 28.11.2017. Výšku škody tak správne určil s poukazom na metodiku stanovenú v príslušnej vyhláške.
4. Žalovaná v žalobnej duplike potvrdila, že k demontáži plynomerov prišlo dňa 6.9.2017, napriek tomu si žalobca v časti nákladov na zistenie a odstránenie neoprávneného odberu, položku zistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy v sume 69,19 € uplatňuje trikrát. Túto položku namietala, nakoľko žalobca nepreukázal jej oprávnenosť. Ďalej namietala, že žalobca doteraz nepreukázal, že v čase namontovania plynomerov mali tieto plynomery platné overenie podľa § 19 ods. 1 a 4 zákona č. 142/2000 Z. z. o metrológii. V tejto časti žalobca iba všeobecne poukazuje na to, že plomby, ktoré sa našli pri kontrole nepoužíval v rokoch montáže 2012 a 2013. K neoprávnenej manipulácii z jej strany nikdy neprišlo, preto je možné, že žalobcom namontované plynomery a plomby, ktoré sa pri kontrole našli, boli už namontované. Ďalej poukázala na skutočnosť, že v znaleckom posudku bola až dodatočne vyhotovená znalecká doložka podľa § 209 ods. 2 CSP (bez dátumu). Znalec nepredložil a nepreukázal práve tie plomby, na ktoré sa odvoláva žalobca vo svojom vyjadrení, a to raznice používané žalobcom v rokoch 2012 a 2013 na plombovanie plynomerov, ktoré boli pre neho vyrobené jediným subjektom, a to podľa ním predložených technických výkresov a sú archivované a nikdy neboli predložené inej osobe. Znalec vychádzal iba z kontrolných odtlačkov. Nie je zrejmé, koľko plombovacích klieští bolo pre žalobcu vyrobených, kto k nim mal prístup, ako často boli používané a či vôbec platili v rozhodnom období. Žalovaná v žalobnej duplike ďalej uviedla, že žalobca namietal znalecký posudok ňou predložený. Znalec v ňom vychádzal pri určení skutočnej škody z výpočtu plynu na vykurovanie, očisty ležiacich klientov, pre ostatných klientov na umývanie, pre sprchovanie. Takto získaný údaj následne porovnal s nameranou spotrebou plynu, plynomermi. Samotný rozdiel bol zanedbateľný. Posudok o výške skutočnej škody je preskúmateľný, vychádza z reálnej skutočnosti a podkladov, na základe ktorých ustálil skutočnú škodu. Vypočítané hodnoty predstavujú skutočne vzniknutú škodu (ak vznikla) za obdobie neoprávneného odberu plynu celkom 824,5192 €.
5. Žalobca na pojednávaní dňa 4.12.2019, 4.3.2020, 27.5.2020, 9.9.2020, 28.5.2021 a 8.9.2021 zotrval na svojich písomných vyjadreniach. Opakovane uviedol, že odberom plynu s meradlami, na ktorých boli porušené plomby, mu vznikla škoda a nakoľko škodu nie je možné určiť, uplatňuje si škodu v zmysle vyhlášky č. 449/2012 Z. z. V plnom rozsahu odkázal na závery znaleckého posudku Ing. Leška a vyjadrenie výrobcu razníkov, ktorý pre neho razníky vyrábal. Aj s poukazom na toto vyjadrenie uviedol, že na plynomer žalovanej nemohol umiestniť plomby, ako sa na ňom našli, pretože nástroje, ktoré tieto plomby vyrobili, nemal k dispozícii. Opakovane odkazoval na rozhodovaciu prax súdov, ktorú považuje ustálenú, a to najmä na rozhodnutia Najvyššie súdu SR spis. zn. 5Obdo/32/2018, spis. z. 3Obdo/49/2018, spis. zn. Ďalej uviedol, že razníky, s ktorými sa originálne plomby razili, mala k dispozícii výlučne ich spoločnosť, pretože boli vyrobené v presne stanovenom počte. Razidiel s označením M43/12 bolo vyrobených 5 kusov, vložiek do plombovací klieští s označením 13 bolo
vyrobených 16 kusov a vložiek do plombovacích klieští s označením M43 boli vyrobené 3 kusy. Vo svojich vyjadreniach vylúčil, aby meradlá mali od začiatku značky, ako boli na nich nájdené. K ustáleniu výšky škody uviedol, že vyhláška, na základe ktorej vyčíslil výšku ním uplatnenej škody, nevyžaduje, aby v čase zistenia neoprávneného odberu boli všetky spotrebiče v prevádzke a funkčné. Do úvahy boli brané len tie spotrebiče na odberných miestach žalovanej, ktoré boli reálne pripojené do vnútorného rozvodu plynu. Tvrdenia o tom, že niektoré spotrebiče boli nefunkčné, je irelevantné. K argumentácii žalovanej, že meradlá mali byť predložené na metrologické skúmanie uviedol, že v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nie je potrebné skúmať, či meradlo spotrebu zaznamenávalo správne alebo nesprávne. Výšku náhrady škody nie je možné v tomto prípade určiť inak, ako aplikáciou metodiky v zmysle príslušnej vyhlášky. Znalecké posudky predložené žalovanou neobstoja, nakoľko znalec v nich akceptuje údaj o spotrebe z plynomera, ktoré platnosť úradného overenia s poukazom na príslušné ustanovenia zákona o metrológii zanikla. K námietke žalovanej, že nebolo preukázané, ktorými konkrétnymi kliešťami, resp. vložkami do týchto klieští alebo razníkom boli meradlá zabezpečené, a teda či znalec mal k dispozícii konkrétny odtlačok uviedol, že nie je možné individualizovať raznicu, ktorou bol plynomer zabezpečený a následne overený. Tieto raznice však boli vyrábané len pre ich spoločnosť, neboli poskytnuté inej osobe. K uplatnenej výške úroku z omeškania uviedol, že žalovaná, napriek tomu, že je neziskovou organizáciou, nemá zakázané generovať zisk, je len obmedzená v jeho použití, kedy ho musí použiť na zabezpečenie verejne-prospešných služieb. Z uvedeného dôvodu bol úrok z omeškania uplatnený v správnej výške. Na pojednávaní dňa 28.5.2021 k rozhodnutiu Ústavného súdu SR III. ÚS 114/2020 - 81 zo dňa 9.3.2021 uviedol, že ÚS týmto rozhodnutím nevylúčil aplikáciu vyhlášky, treba však preukazovať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých sa pri určení výšky škody vychádza, a to najmä údaje o spotrebičoch. Podľa jeho vyjadrenia ÚS porušil jeden z atribútov právneho štátu, a to princíp právnej istoty. Odignoroval ustálenú súdnu prax, pričom v odôvodnení rozhodnutia používa argumentáciu vyplývajúcu z prevádzky spotrebičov na odbernom mieste, ktorá má byť nepretržitá, čím odôvodňuje neprimeranú výšku škody. Inšpiroval sa právnou úpravou v Českej republike a uviedol, že je potrebné skúmať samotné meradlo. Spojil dve skutkové podstaty, čo nie je možné. Jeho rozhodnutie je podľa jeho vyjadrenia vzájomne protirečivé. Rovnako je nesprávny jeho záver o odpočítaní zálohových platieb, čo podľa neho svedčí o jeho neznalosti systému, nakoľko zálohové platby sa platia dodávateľovi a nie distribútorovi. Má za to, že všetky právne otázky už ustálila rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR. K predloženým zálohovým faktúram uviedol, že z nich vyplýva, že dodávateľ žalovanej za sporné obdobie nevyúčtoval za dodaný plyn, ktorý však v tomto období odoberala. Sporné podľa jeho vyjadrenia tak zostalo, koľko kotlov sa na jej odberných miestach nachádza. V záverečnom návrhu zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach.
6. Žalovaná na pojednávaní dňa 4.12.2019, 4.3.2020, 27.5.2020, 9.9.2020, 28.5.2021 a 8.9.2021 rovnako zotrvala na svojich písomných vyjadreniach a ďalej uviedla, že naďalej tvrdí, že nebol preukázaný základný predpoklad uplatneného nároku, a to neoprávnený odber plynu, nebola preukázaná vzniknutá škoda a skutočnosť, že ak škoda vznikla, že ju nie je možné preukázať. Žalobca podľa nej nepreukázal skutočnosť, že prišlo k neoprávnenému odberu plynu. Zotrvala na svojich námietkach k žalobcom predloženým znaleckým posudkom. Znalecký posudok sa vyjadril iba v tom zmysle, že kontrolné plomby a plomby doručené na znalecké dokazovanie, neboli vytvorené tými istými nástrojmi. Žalobca však nepreukázal, že kontrolná značka je totožná so značkami, použitými v čase zabezpečenia plynomerov. Nepredložil plombovacie kliešte, ktoré boli pri prvotnej montáži použité. S tvrdením, že nie je možné zistiť skutočnú škodu nesúhlasila, musí však byť vôľa, ktorú žalobca nemá, pretože vyhláška mu umožňuje vyčísliť škodu v oveľa vyššej miere. Na pojednávaní dňa 4.3.2020 žalovaná zotrvala na vyjadrení, že zabezpečovacia značka porušená nebola, toto podľa jej vyjadrenia nevyplýva ani zo znaleckého posudku, na ktorý žalobca odkazuje. V znaleckom posudku sa znalec sám vyviňuje, keď uvádza, že za kontrolné značky nezodpovedá. Žalobca je pri dodávke plynu monopol a znalecké posudky pre neho vyhotovuje ten istý znalec, preto namietala odbornosť týchto znaleckých posudkov. V konaní predložil žalobca iba protokol o meraní, nie však protokol o značkách. Základný predpoklad uplatneného nároku je preukázanie samotného neoprávneného odberu. Uviedla, že svedkovia potvrdili, že existovalo viacero vložiek do plombovacích klieští a razníkov. Poukázala na samotný optický rozdiel kontrolných odtlačkov, ktoré by mali byť totožné. Opätovne poukazovala na skutočnosť, že žalobca nepredložil meradlo na metrologickú kontrolu, ale ho priamo predložil na znalecké skúmanie. Nezisťoval, či meradlo nezaznamenávalo správne, nepreukázal, či škoda skutočne vznikla, nemal snahu zisťovať rozsah škody, automaticky ju vyčíslil podľa vyhlášky. Z uvedených dôvodov v záverečnom návrhu žiadala žalobu v plnom rozsahu zamietnuť, a to vzhľadom na to, že z
výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalobca nepreukázal neoprávnený odber zo strany žalovaného, rovnako nepreukázal príčinnú súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody a rovnako nepreukázal ani výšku škody tak, ako to ukladá nález Ústavného súdu III ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021. V konaní preukázala, že tvrdenia žalobcu o údajnom neoprávnenom odbere sú nepodložené a v tomto smere žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Nebolo preukázané, že ochranné známky boli vymenené. Preukázala, že žalobcom predložený znalecký posudok nemá silu relevantného dôkazu, nakoľko znalec vyhotovoval tento znalecký posudok na základe kontrolných otlačkov, ktoré mu zasielal žalobca, pričom žalobca v konaní nepreukázal, že kontrolné otlačky boli vyhotovené razidlami, respektíve kliešťami, tými istými, ktoré boli použité ako zabezpečovacie prvky na meradle pri jeho montáži. Uviedla, že znalec si v samotnej výpovedi na pojednávaní protirečil, keď tvrdil, že kliešte resp. razidlá k dispozícii nemá a na inom pojednávaní tvrdil opak, že takéto nástroje má k dispozícii. Za daných okolnosti, vychádzajúc z rovnosti strán na ktorý poukazuje Ústavný súd vo svojom náleze, nie je možné za hodnoverný dôkaz vyhodnotiť dôkaz, pri ktorom všetky prvky tohto dôkazu predkladá žalobca a žalovaný nemá možnosť toto skontrolovať, preto takýto znalecký posudok vyhotovený za takýchto okolností nemôže byť relevantným dôkazom. Žalobca nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi údajným neoprávnením odberom, pričom z nálezu Ústavného sudu vyplýva, že takúto povinnosť má, pretože nie každé poškodenie merania má za následok vznik škody. Žalobca nepredložil meradlo na metrologické preskúšanie, či ním tvrdené poškodenie môže mať vplyv na správnosť merania prístroja. Dokonca odmontované meradlo je prakticky zlikvidované a žalovaní v týchto sporoch nemajú možnosť navrhnúť opätovné posúdenia prístroja. Žalobca nepreukázal ani výšku škody, pričom tu opätovne poukázala nález Ústavného súdu, ktorý zastáva názor, že vyčíslená škoda nemá mať sankčný charakter, ale má sa približovať ku skutočnej škode, ktorú podľa Ústavného súdu je možné určiť (znalecký posudok, typový diagram atď.) Rozhodnutia Najvyššieho súdu, na ktoré sa žalobca odvoláva, boli znegované nálezom Ústavného súdu, ktorý má vyššiu právnu silu. S poukazom na skutočnosti má za to, že žaloba je absolútne nedôvodná, preto ju žiadala v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať žalobcu k náhrade trov konania vo výške 100%.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Po vypočutí si prednesov zástupcu žalobcu a právnej zástupkyne žalovanej a po oboznámení sa s obsahom listín predložených v priebehu sporu stranami sporu, a to: montážny list meradla č. 1203244999 zo dňa 6.9.2017 s fotodokumentáciou, znalecký posudok č. 624/ PL-2017, montážny list meradla č. 1203244994 zo dňa 6.9.2017 s fotodokumentáciou, znalecký posudok č. 625/PL-2017, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu na č. l. 37 - 40, montážny list meradla č. 1203245001 zo dňa 6.9.2017s fotodokumentáciou, znalecký posudok č. 663/PL-2017, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu na č. l. 54 - 55, stanovisko ÚNMS SR zo dňa 20.3.2017, cenník externých služieb SPP - distribúcia, a. s. na č. l. 59 - 62, stanovisko žalovanej k vyúčtovaniu škody zo dňa 5.10.2017 a zo dňa 23.10.2017, znalecký posudok č. 27/2017 zo dňa 24.10.2017, znalecký posudok č. 28/2017 zo dňa 24.10.2017, znalecký posudok č. 29/2017 zo dňa 6.11.2017, znalecký posudok č. 185/PL-2017 zo dňa 28.3.2018, protokol o meraní č. 64772012 a montážny list meradla č. 1300657485 zo dňa 6.5.2013, protokol o meraní č. 312/2013 a montážny list meradla č. 1300657484, protokol o meraní č. 758/2013 a montážny list meradla č. 1300657401, vyjadrenie spoločnosti TECHGRAPH, s. r. o. na č. l. 187, záznam o odstavení vykurovacích kotlov zo dňa 19.2.2015, vyúčtovacie faktúry doručené žalovanej za obdobie roku 2016 a 2018 na č. l. 306 - 330, výročná správa žalovanej za rok 2017, fotodokumentácia z odberných miest žalovanej na č. l. 370 - 376 a na č. l. 392 - 459, vyúčtovacie faktúry žalovanej za rok 2018 a 2017 na č. l. 539 - 583 a ostatné ku spisu pripojené doklady, ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
8. Žalovaná na základe zmluvy o dodávky plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a. s. odoberala plyn na odberných miestach v Komárno, na ulici Zváračská 27, Zváračská 23 a Zváračská 21. Dňa 6.9.2021 bola na odberných miestach žalovanej vykonaná kontrola, pri ktorej zamestnanci žalobcu nadobudli podozrenie z porušenia, resp. poškodenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácií na plynomeroch osadených na odberných miestach žalovanej. Z uvedeného dôvodu boli sporné meradlá demontované za účelom znaleckého dokazovania. Na odberných miestach bolo namontované iné meradlo odberu zemného plynu, o čom bol spísaný montážny list meradla, a to na odbernom mieste č. 27 montážny list č. 1203244999, na odbernom mieste č. 23 montážny list č. 1203244994 a na odbernom mieste č. 21 montážny list č. 1203245001. Podľa znaleckého posudku č. 624/PL-2017, č. 625/PL-2017 a č. 663/PL-2017, všetky vypracované znalcom Ing. Petrom Leškom, znalcovi boli predložené na znalecké skúmanie plynomeri výr. č. 4045479 1998 (ZP č. 624), č. 4147915 2001 (ZP č. 625) a plynomer výr. č. 5104548 (ZP č. 663). Vo všetkých troch znaleckých posudkoch dospel znalec k zhodným záverov. Znalec v znaleckých posudkoch konštatoval, že na základe optického skúmania môže potvrdiť, že
sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Nezistil poškodenie, ako ani prítomnosť lepiacej hmoty, na plombách osadených v kryte číselníka meradla. Na základe zistených skutočností môže s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inými plombami. Optickým skúmaním označení, ktoré boli vytvorené čeľusťami plombovacích klieští zistil obsahovú zhodu, tvarovú a rozmerovú nezhodu špecifických znakov sporných a kontrolných odtlačkov. Nezistil poškodenie plomb osadených v kryte číselníka meradla. Nezistil výrazné poškodenie krytu, ako ani meradla. Iné skutočnosti meraním nezistil. Na pojednávaní dňa 28.5.2021 znalec uviedol, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku postupoval tak, že zo všetkých troch plynomerov demontoval plomby a následne ich porovnal s kontrolnými odtlačkami, ktoré má k dispozícii. Optickým skúmaním vo všetkých troch prípadoch bolo zrejmé, že odtlačky neboli vyhotovené tými istými raznicami. Medzi kontrolnými a spornými odtlačkami sú zjavné rozdiely. V znaleckom posudku č. 624 je zjavný rozdiel na čísle 4, a to rozdiel vo výške znakov, v hrúbke znakov, ako aj ich umiestnenie. V znaleckom posudku č. 625 je rovnako rozdiel v čísle 4, čo sa týka jeho šírky, umiestnenia čísla 3 voči písmenu M, rozdiel vo výške písmena M, pri čísle 13 sú evidentné rozdiely v zaoblení, sporný odtlačok má rohy zaoblené a kontrolný ostré. V znaleckom posudku č. 663 je rovnako spodok čísla 13 zaoblený, pričom kontrolný odtlačok má rohy ostré, rovnako pri čísle 43. Na otázku, prečo v znaleckom posudku č. 625 a 633 na fotografii č. 9 používa rozdielne kontrolné odtlačky uviedol, že vo svojich posudkoch to robí tak, že k odtlačku spornému používa odtlačky čo najpodobnejšie tomu spornému. Najstarší odtlačok má z roku 2002. Ďalej uviedol, že v posudkoch preto používa formuláciu „s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote“, pretože nebol osobne prítomný pri výmene plomb, ale keďže znaky na nich sa nezhodujú, je to pravdepodobné, že boli vymenené. Percentuálne vyjadrenie je 99%. Uviedol, že porušenie zabezpečenia sa nepotvrdí v 20 - 30 % prípadov, v ktorých robí znalecký posudok. Rovnakú odmenu dostane aj za posudky, pri ktorých sa porušenie zabezpečenia neporuší. Na účely znaleckého dokazovania sú mu od žalobcu doručené iba kontrolné odtlačky (nie kliešte, ani razidlá). Napríklad kontrolných odtlačkov 13 - M43 má štyri. Uviedol, že v roku 2020 urobil celkovo 780 znaleckých posudkov, z toho 95 % pre žalobcu. Odtlačky sú vyrazené do olova, sú nehybné, jediné, čo sa pri nich zohľadňuje je opotrebenie a deformácia. Pokiaľ je však umiestnenie na odtlačku odlišné s kontrolným odtlačkom, je zrejmé, že nemohol byť vyhotovený tými istými razidlami.
9. Z výpovede svedka Jozefa Pandu, zamestnanca spoločnosti Plynárenská metrológia, vyplynulo, že protokol č. 758/2013 je protokol z výsledku meraní plynomeru a vyplýva z neho, či plynomer vyhovel meraniam alebo nie. V prípade, ak by plynomer nevyhovel meraniam, vracia sa do opravy a v prípade, ak meraniam vyhovie, osádza sa overovacia značka. Meranie vykonal on osobne. Podľa výsledkov protokolu plynomer 510/45/48 meraniam vyhovel. Uviedol, že meranie prebieha tak, že plynomer sa fyzicky skontroluje, následne sa osadí na meraciu linku a spustí sa meranie. Po skončení merania software vyhodnotí chyby a vytlačí sa protokol o meraní. Ak plynomer vyhovie, opatrí sa overovacími značkami, čiže plombami. V danom prípade boli použité plombovacie kliešte, kde z jednej strany bolo označenie autorizovanej osoby a z druhej strany rok overenia. Kliešte zabezpečuje ich spoločnosť, každé ráno si ich vyberajú z trezoru a po ukončení smeny ich do trezoru vracajú. Trezor sa uzamyká cez číselný kód. Na otázku k postupu merania svedok ďalej uviedol, že na meraciu linku sa umiestňuje celý plynomer (svedok potvrdzuje, že ide o plynomer zobrazený na obr. č. 2 na č. l. 43 spisu). Ďalej uviedol, že plomba sa umiestňuje na troch miestach. Typ plynomeru na č. l. 3 znaleckého posudku č. 624/PL-17 sa dodáva už s olovenou plombou, na ktorú sa po overení osadí overovacia značka. Na takýto typ plynomeru sa osádzajú štyri plomby, zvyšné dve sa osádzajú kliešťami na teleso. V priebehu roka sa overujú ako nové, tak aj použité meradlá. V prípade, ak je staré meradlo na určitom mieste demontované, je opätovne overené a namontované na nové odberné miesto. Pri starom meradle sa plynomer demontuje, ide do opravovne, kde sa demontujú všetky značky, skontroluje sa, prípadne opraví a následne je im dodané na overenie. Ročne overia približne 4000 plynomerov. V roku 2013 mal k dispozícii päť združených razníkov a jednu sadu vložiek do klieští, pričom sú traja zamestnanci a každý má vlastné kliešte. Kontrolnú značku pre znalca on nikdy nevyhotovoval. K procesu vyhotovenia odtlačku na plombu uviedol, že odtlačok sa vyhotovuje manuálne vyvinutím tlaku na kliešte, v prípade združeného razníka sa vyrazí za použitia kladiva. V roku 2012 a 2013 ich bolo šesť zamestnancov, pričom každý mal k dispozícii kliešte so sadou, združené razníky boli spoločné. Plomby umiestnené pri počítadle majú zabrániť v zásahu do počítadla a plomby umiestnené na telese majú zabrániť zásahu do telesa. Plomby na telese nemusia byť poškodené aby sa mohlo odstrániť počítadlo, pri odstránení počítadla sa musia odstrániť resp. poškodiť plomby umiestnené na počítadle.
10. Svedok G. W., zamestnanec žalobcu, po nahliadnutí do protokolu o meraní č. 647/2012 a 312/2013 uviedol, že z nich vyplýva, na akých prietokoch bol plynomer meraný, či vyhovel, aké boli na ňom vykonané skúšky a aké sú povolené chyby, ďalej z neho vyplýva číslo plynomeru, graf a typ plynomerov. Rovnako z neho vyplýva typové schválenie. Merania vykonal on osobne. K postupu, ktorý predchádza vydaniu protokolu uviedol, že plynomer sa položí na meraciu linku, vykoná sa skúška tesnosti, následne sa prejde k samotnému meraniu, demontujú sa počítadlá, vykonaná sa meranie optickým krížom a následne sa plynomer vyreguluje. Potom sa namontujú späť počítadlá a vykoná sa kontrolné meranie. Ak plynomer vyhovie, opatrí sa overovacími značkami. Plynomer č. 40454792 a č. 4147915 meraniam vyhoveli. Plynomery v roku 2012 a 2013 overovali značkami M43 s označením roku 12 alebo 13. V prípade znaleckého posudku č. 625 boli overovacie značky osadené kliešťami a plomba pri počítadle v posudku č. 624 bola vyrazená osobitným razníkom. Nevedel uviesť, aký typ plomby bol osadený pri počítadle v znaleckom posudku č. 625. Kliešte mali pridelené a značky boli spoločné pre celú dielňu. Rovnako aj veľké kliešte boli držané v trezore pod číselným kódom. K razníkom a značkám mali prístup všetci zamestnanci metrologického laboratória. Po skončení smeny sa kliešte vracali do trezoru. Vždy, keď sa opúšťalo laboratórium, kliešte a značky odkladali do trezora. Aj v prípade, ak išli na obed alebo na toaletu. Overovali sa aj nové aj použité meradlá. V prípade starých plynomerov sa plomby odstraňujú v opravovni. Ďalej svedok uviedol, že každý rok sa menilo razidlo s označením roku a razidlo s označením M43 sa menilo v prípade, ak bolo skonštatované jeho opotrebovanie. Združené razidlá sa menili každý rok, pretože obsahovali osvedčenie roku. V prípade, ak sa skonštatovalo opotrebovanie razidla, manažér kvality zabezpečil ich znehodnotenie. V roku 2013 urobili celé laboratórium približne 18.000 overovacích značiek, pričom ich bolo asi šesť zamestnancov. Manažér kvality razníky kontroloval na začiatku alebo na konci roka a vyradený bol napr. v prípade mechanického poškodenia. Svedok nevedel uviesť, či odtlačok nového razníka je iný ako odtlačok dlhšie používaného razníka.
11. Z výpovede svedka D. Z., zamestnanca žalobcu vyplynulo, že v rámci kontrol dostali pokyn na výmenu meradla na určených miestach v roku 2017. Meradlá na mieste vymenili a osadili nové meradlá. Na kontrolu išli z toho dôvodu, že na odbernom mieste nastalo kolísanie spotreby, a preto dostali pokyn, aby meradlá na odbernom mieste vymenili. Kolísanie spotreby vyhodnocuje systém a majú na to aj analytika. V takýchto prípadoch súd hodiny vždy menené a zasielané na overenie prietokov alebo overenie kontrolných značiek. Svedok ďalej uviedol, že on osobne nemal oprávnenie na demontovanie hodín, preto spolu s útvarom, ktorý mal na sklade meradlá, prišli na miesto, jeho kolegovia meradlo demontovali, on zabezpečil papierovú dokumentáciu a jeho kolega zabezpečoval fotodokumentáciu. Prítomný bol aj zamestnanec žalovanej, ktorý ich vpustil a za jeho prítomnosti bola zabezpečená dokumentácia a meradlo zabalené do krabice. Nevyžaduje sa, aby bol prítomný štatutár. Pri každej montáži sa vypisuje zápis a montážny list meradla. Odmeny za zistenie neoprávneného odberu nemajú. Svedkovi bol k nahliadnutiu predložený montážny list a zápis z odberného miesta č. 3 a svedok potvrdil, že ide o zápis, ktorý vyhotovil na odbernom mieste v deň demontáže meradla. Takýto zápis vyhotovoval na každom odbernom mieste. Vyplýva z neho, aké meradlo sa menilo, akým meradlom bolo nahradené , aké plomby sú na meradle a kto túto montáž vykonal. Zároveň z neho vyplýva, aké všetky spotrebiče sú pripojené k odbernému miestu, v tomto prípade to mal byť jeden kotol 25kW a šesť kotlov 45kW. Svedok na fotodokumentácii demonštroval umiestnenie kotlov na odbernom mieste č. 3. Uviedol, že kotle boli riadne napojené na inštaláciu a vodu. Ich napojenie na systém vyplýva z tlakomerov, na jeden tlakomer je napojená celá sústava kotlov. To znamená, že ak sú na jeden tlakomer napojené štyri kotle, pričom funguje iba jeden kotol a tri sú odstavené, tlakomer je zapnutý. K vypnutiu tlakomera prichádza iba pri vypnutí všetkých kotlov. Tlakomer zaznamenáva tlak v potrubí. To, že je kotol v prevádzke možno preukázať ventilom, podľa polohy ventilu, ktorý má byť vodorovne, resp. rovnobežne s potrubím. V zápise boli uvedené len tie spotrebiče, ktoré boli reálne zapojené do systému. V rámci kontrol odberného miesta majú za úlohu kontrolovať overovaciu alebo zabezpečovaciu značku a v prípade, ak majú podozrenie, zaslať meradlo na expertízu. Kontroly sa vykonávajú náhodne, pokiaľ systém nevyhodnotí nejakú anomáliu, je to na ich rozhodnutí. Pri kontrolách sa kontrolujú overovacie a zabezpečovacie značky a stav plynomeru. Podozrenie pre porušenie značky sú denno-denne. Kontrolujú všetky odberné miesta, aj rodinné domy. Na odbernom mieste žalovanej predtým náhodnú kontrolu nevykonali.
12. Svedok M. N., zamestnanec žalobcu, vo svojej výpovedi uviedol, že nie všetky okolnosti pri demontáži hodín u žalovanej si pamätá. Uviedol, že hodiny išli vymeniť z toho dôvodu, že systém vyhodnotil nárast alebo pokles spotreby, a preto sa rozhodli hodiny vymeniť. Vo väčšine prípadov sa hodiny menia automaticky, ale nie vždy je to tak. K otázke postupu pri demontáži hodín uviedol, že sa vopred neohlásia, idú priamo na miesto, kde je vždy prítomná poverená osoba, v tomto prípade to bol
správca alebo údržbár. Ako prvé odfotia budovu, aby bolo vidno číslo domu, umiestnenie plynomeru, po otvorení samotné meradlo, plomby, značky. Keď je všetko odfotené, meradlo sa vymení, opäť sa všetko odfotí, zabalí do krabice, ktorú podpíše prítomná poverená osoba. Následne sa odfotia všetky spotrebiče, ktoré sú napojené na meradlo. Vyhotoví sa zápis a montážny list a tento sa dá podpísať prítomnej osobe. Majú taký pokyn, že keď systém vyhodnotí pokles spotreby, je podozrenie, že s meradlom bolo manipulované, a preto meradlo vymenia a zasielajú ho priamo znalcovi na overenie zabezpečovacích a overovacích značiek. Hodiny pred demontážou skúmajú aj oni. Majú k dispozícii lupu a fotoaparát. Sú odmeňovaní koncoročne, kde sa berie do úvahy aj koľko neoprávnených odberov odhalili. Za mesiac je to v priemere päť neoprávnených odberov. Na úseku kontroly neoprávnených odberov je 13 zamestnancov, na starosti majú celé Slovensko. Ďalej svedok uviedol, že z montážneho listu a zápisu vyplýva výmena meradla a jeho zaslanie na znalecké posúdenie. Išlo o spoločnú výmenu s kolegom. Na odbernom mieste boli dokumentované spotrebiče - 1 kotol na teplú vodu 25 kW a tri kotle 45 kW. Na odbernom mieste sa nachádzal jeden komín, na ktorom jeden kotol chýbal. Uviedol, že pri náhodných kontrolách sa zameriavajú na overovacie a zabezpečovacie značky a viditeľné poškodenia meradla. Pozmenenie overovacej značky nie je možné voľným okom zistiť, pokiaľ je plomba nahradená. Je možné zistiť iba poškodenie plomby alebo veľmi výraznú odchýlku pri falšovaní plomby. Stáva sa, že nenájdu žiadne podozrenia a inokedy aj dve, tri v jednej obci. Pri náhodných kontrolách urobia fotografie a následne na počítači ich zväčšia a preskúmajú. Majú k dispozícii fotky, ako by mali meradlá vyzerať a s tými porovnávajú.
13. Z výpovede svedka Ž. X., zamestnanca spoločnosti Plynotherm s. r. o. vyplynulo, že v roku 2015 odstavili u žalovanej časť kotlov. V kotolni boli odstavené dva kotle, celkovo tam boli štyri kotle, avšak dva na vykurovanie stačia. Ďalšie dva boli zaplombované od prívodu plynu, boli ako rezerva. Na každej kotolni zostali funkčné dva kotle, potvrdia vydal on. Uviedol, že nie je možné, aby na odbernom mieste išli štyri kotle, nakoľko siemens regulácia je tak nastavená. Keby išli štyri kotle, nebol by taký veľký odber. Ďalej uviedol, že na odbernom mieste č. 21 boli štyri kotle v kotolni, rovnako na č. 23 boli štyri kotle v kotolni a na č. 27 boli tri kotle, jeden bol nefunkčný. Servis sa robil na požiadanie, vo februári 2015 a v júni 2020. Uviedol, že na odbernom mieste č. 21 sú štyri kotle na kúrenie a jeden na vodu. Nevedel uviesť, či kotle na č. l. 414 sú napojené na odberné miesta č. 21, nachádzajú sa v inej budove. Rezervné kotle fungujú tak, že je na nich uzáver, ktorý keď sa odistí, kotol môže fungovať. Musí to však urobiť odborník. Kotle u žalovanej boli odstavené od plynu v roku 2017.
14. Zo zápisu a montážneho listu meradla č. 1203244999, č. 1203244994 a č. 1203245001 vyplynulo, že pri kontrole odberného miesta a pri montáži meradiel na odberných miestach žalovanej bol prítomná zástupca žalovanej. Z vyjadrenia TECHGRAPH, s. r. o. vyplýva, že na výrobu razníkov sa používa materiál K720 / STN 19312 resp. 1.2842/, kalený na 59+2 HRc. Razníky boli, a aj v súčasnosti sú, gravírované na CNC gravírovacích strojoch podľa zaslaných dát (technických výkresov) vypracovaných subjektom oprávneným používať značky s označením M43 a M40. Grafika razníkov (technické výkresy) nebola nikdy poskytnutá tretej osobe a pre oprávnenú osobu vyrobili množstvá a druhy razníkov presne podľa objednávky. Opakovateľnosť, t.j. presnosť výroby na nimi používaných strojoch je do 0,01 mm - v tejto nepresnosti je zahrnuté aj prípadné opotrebovanie stroja a ľudský faktor pri brúsení nástrojov. Na základe objednávateľom poskytnutých technických výkresov tak bolo vždy vyrobené požadované množstvo totožných razníc, ktoré boli odovzdané objednávateľovi. Je vylúčené, aby nimi používané stroje na základe dodaných technických výkresov vyrobili razníky, pro ktorých by boli rozdiely v tvare, veľkosti či umiestnení jednotlivých znakov a razníkov. Zo znaleckého posudky M.. E. O. č. 185/PL-2018 v inej právnej veci, predloženého v konaní žalovanou vyplýva, že v obdobnej právnej veci dospel znalec k totožným zisteniam ako v znaleckom posudku č. 624, 625 a 663/PL - 2017. Z protokolu o meraní č. 64772012 (č. l. 227 spisu) vyplýva, že kontrolné meranie plynomeru č. 40454792yg98 bolo vykonané dňa 25.7.2012 a dňa 6.5.2013 bol plynomer namontovaný na odberné miesto na ul. Zváračská č. 27 pre odberateľa Elved s. r. o. Z protokolu o meraní č. 312/2013 (č. l. 229 spisu) vyplýva, že kontrolné meranie plynomeru č. 4147915 bolo vykonané, deň merania nie je možné zistiť a dňa 27.6.2013 bol plynomer namontovaný na odberné miesto na ul. Zváračská č. 23 pre odberateľa L.T.VESUS-OIL, s. r. o. Z protokolu o meraní č. 758/2013 (č. l. 231 spisu) vyplýva, že kontrolné meranie plynomeru č. 5104548 bolo vykonané, deň merania nie je možné zistiť a dňa 27.6.2013 bol plynomer namontovaný na odberné miesto na ul. Zváračská č. 21 pre odberateľa L.T.VESUS-OIL, s. r. o.
Z vyjadrenie spoločnosti Plynotherm s.r.o. vyplýva, že dňa 19.2.2015 boli na odberných miestach žalovanej odstavené (znefunkčnené) kotle na plynové vykurovanie, a to na odbernom mieste B21 bol počet funkčných kotlov 2 a počet nefunkčných kotlov 2, na odbernom mieste B23 bol počet funkčných kotlov 2 a počet nefunkčných kotlov 2, na odbernom mieste 25 bol počet funkčných kotlov 2 a počet nefunkčných kotlov 2 a na odbernom mieste B27 bol počet funkčných kotlov 2 a počet nefunkčných kotlov 2. Výkon dvoch zapojených plynových kotlov Modratherm 45 KW postačuje na vykurovanie uvedených nehnuteľností aj v najchladnejšom počasí. Odstavené plynové kotle slúžia ako náhrada v prípade poruchy zapojených plynových kotlov. Odstavené vykurovacie plynové kotle boli odstavené aj v roku 2016, 2017, 2018, 2019 a sú odstavené doposiaľ. Na vykurovanie jednotlivých objektov sú zásadne zapojené len: 2 x Modratherm 45 kW, a to 1 x ako hlavné vykurovacie teleso a 1 x ako záložné vykurovacie teleso. Okrem týchto vykurovacích telies je v každej budove zapojené aj plynové ohrevné teleso Modratherm 24 kW, slúžiace na ohrev zásobníka teplej vody. Z vyúčtovacích faktúr žalovanej č. 8441470249 za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, č. 8441470248 za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, č. 8465860090 za obdobie od 1.1.2018 do 31.12.2018, č. 7442258287 za obdobie od 1.2.2016 do 31.12.2016, č. 7450235148 za obdobie od 1.2.2016 do 31.12.2016, č. 7450235147 za obdobie od 1.2.2016 do 31.12.2016, č. 7401229099 za obdobie od 1.1.2016 do 31.1.2016 vyplynula priemerná spotreba zemného plyn na odberných miestach žalovanej, a to pred výmenou plynomeru, ako aj po jeho výmene. V roku 2018 bola spotreba na odbernom mieste č. 23 163.738kWh, na č. 27 147.101 kWh a č. 21 261.417 kWh. Pred výmenou plynomera, v období od 1.2.2016 do 31.12.2016 bola spotreba na č. 27 217.056 kWh, č. 21 280.663 kWh a na č. 23 140.618 kWh. Z vyúčtovacej faktúry č. 7401244313, č. 7401248077, č. 7419297166, č. 7432278808, č. 7416919287, č. 7423278809 a č. 7416919288 vyplýva, že žalovaná v roku 2017 zaplatila na zálohových faktúrach celkovo sumu 37.287,- €, fakturovaná jej bola suma 34.015,61 € (č.l. 552 - č.l. 580).
15. Znalec M.. N. Y. v znaleckom posudku č. 27/2017 uvádza, že na základe zákona č. 251/2012 o energetike, § 82 čl. 1 písm. d) sa dá konštatovať, že porušenie plomby meradla sa považuje za neoprávnený odber zemného plynu. Zákon o energetike v § 76 uvádza: „Dodávateľ fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov...“ Distribúcia SPP, a. s. nepreukázala poškodenie číselníka meradla (odkaz na ZP č. 625/PL-2017). Znalec, ktorému Distribúcia SPP, a. s. zaslala demontovaný plynomer č. 4147915 na posúdenie, nezistil poškodenie počítadla plynomera alebo jeho nefunkčnosť. Zákon o energetike v § 82 uvádza: „Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písmeno l)“. Výpočet spôsobenej škody za neoprávnený odber zemného plynu vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z. z. sa použije len vtedy, ak nemožno skutočne spôsobenú škodu vyčísliť. Ale skutočne spôsobená škoda sa dá vyčísliť. Výpočet vyčíslený dodávateľom zemného plynu je v rozpore so zákonom o energetike, ako i s vyhláškou č. 449/2012. Znalec ďalej uviedol, že výmena plomb na merači spotreby plynu nemá vplyv na jeho funkciu. Dodávateľ nedokázal, že prišlo k manipulácii, resp. k poškodeniu číselníka meradla. Distribúcia SPP, a. s. na odbernom mieste č. 23 neprišla k žiadnym škodám. Skutočný odber plynu za obdobie od 19.5.2017 do 6.9.2017 je 813 m3. K rovnakým záverom dospel znalec aj v posudku č. 28/2017 a č. 29/2017, s tým, že na odbernom mieste č. 27 zistil skutočný odber plynu 1.003 m3 a na odbernom mieste č. 21 skutočný odber plynu 1.073 m3.
16. V ďalší vyjadrenia strany sporu zotrvali na svojich stanoviskách k predmetu sporu.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 251/2012 o energetike (ďalej len „zákona o energetike“), dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.
Podľa § 76 ods. 8 zákona o energetike, ak má odberateľ plynu alebo dodávateľ pochybnosti o správnosti merania údajov o dodávke plynu alebo odbere plynu určeným meradlom alebo zistí na určenom meradle chybu, má právo požiadať prevádzkovateľa prepravnej siete alebo prevádzkovateľa distribučnej siete o preskúšanie určeného meradla. Prevádzkovateľ prepravnej siete alebo prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný do 15 dní od doručenia písomnej žiadosti zabezpečiť výmenu určeného meradla a predložiť určené meradlo na preskúšanie.
Podľa § 76 ods. 11 zákona o energetike, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.
Podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.
Podľa § 82 ods. 2 zákona o energetike, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.
Podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l).
Podľa § 82 ods. 4 zákona o energetike, ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet škody spôsobenej druhým a ďalším takým neoprávneným odberom plynu na tom istom odbernom mieste sa použije postup podľa odseku 3.
Podľa § 82 ods. 5 zákona o energetike, prevádzkovateľ distribučnej siete je oprávnený vykonať potrebné technické opatrenia v distribučnej sieti na účel zabránenia neoprávnenému odberu.
Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa čl. 6 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa čl. 15 ods. 1 CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
Podľa § 186 ods. 1 CSP, skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.
18. Súd právny vzťah medzi stranami sporu posudzoval podľa ustanovení zákona č. 251/2012 Z. z. a Občianskeho zákonníka. Uvedený právny vzťah nie je možné vyhodnotiť ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko strany sporu v ich právnom vzťahu nevystupovali v pozícii dodávateľa a spotrebiteľa a neexistovala medzi nimi žiadna zmluva majúca charakter spotrebiteľskej zmluvy. Za spotrebiteľskú zmluvu by bolo možné posudzovať zmluvu o dodávke zemného plynu uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. a žalovanou. Nárok z tejto zmluvy však v tomto konaní nie je predmetom sporu. Právny vzťah medzi stranami sporu je vzťahom občianskoprávnym a je primárne regulovaný zákonom o energetike. V tomto vzťahu majú subjekty navzájom rovné postavenie.
19. Inštitút náhrady škody je postavený na troch základných znakoch, ktoré musia byť splnené súčasne, a to protiprávny úkon, vznik škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody. Následne právny poriadok rozlišuje subjektívnu a objektívnu zodpovednosť. Pri subjektívnej zodpovednosti za škodu zákon vyžaduje preukázanie zavinia, pričom zodpovednému subjektu sa priznáva možnosť sa spod zodpovednosti vyviniť. Druhým prípadom zodpovednosti za škodu je zodpovednosť objektívna, kedy sa zavinenie nepreukazuje. A práve zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere plynu je v právnom poriadku koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, a teda súd neskúma zavinenie zodpovednostného subjektu. Avšak aj pri objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu musí súd primárne skúmať, či prišlo k protiprávnemu úkonu, v danom prípade k neoprávnenému odberu plynu, musí vzniknúť skutočná škoda, pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani koncepcia objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike, ktorú v konečnom dôsledku nepopierala ani žalovaná v tomto konaní, neznamená, že súd rezignuje na preukázanie skôr uvedených základných predpokladov zodpovednostného vzťahu a automaticky pristúpi k určeniu výšky škody. A práve preukázanie uvedených skutočností v konaní zaťažuje žalobcu. V prípade, ak by sa súd v plnej miere stotožnil s argumentáciou žalobcu, že na uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu postačuje predloženie znaleckého posudku, ktorý v závere konštatuje, že kontrolný a sporný odtlačok neboli vyhotovené tým istým nástrojom, bez toho, aby mala protistrana v konaní sa účinným spôsobom brániť, prišlo by k hrubému porušeniu práva na spravodlivý proces. Na tomto mieste súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 114/2020 zo dňa 9.3.2021, ktorý bol vydaný po vydaní rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, na ktoré žalobca v konaní vo svojich vyjadreniach poukazoval, a na ktoré sa odvolával. Ústavný súd vo svojom náleze konštatoval, že ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva nesmie byť v nepomere k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. V dôsledku relatívne striktnej zodpovednosti odberateľa (a z toho vyplývajúceho zásahu do jeho vlastníckeho práva) treba túto prísnosť vyvažovať dostupnými inštitútmi a rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj jej rozsahu. Ústavný súd vo svojom náleze ďalej uvádza, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné, jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. Tento nález Ústavného súdu jednoznačne prekonáva všetky doposiaľ vydané rozhodnutia všeobecných súdov, aj najvyšších súdnych autorít, ktoré v tomto duchu obdobné, ba priam totožné prípady rozhodovali. Vo svetle tohto nálezu Ústavného súdu súd prvej inštancie preskúmal všetky dôkazy jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že v konaní žalobca neuniesol dôkazné bremeno k preukázaniu neoprávneného odberu, a preto bez ďalšieho je potrebné žalobu zamietnuť.
20. Žalobca svoj nárok v konaní vyvodzoval z titulu náhrady škody vychádzajúc primárne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. Petrom Leškom. Žalovaná v priebehu konania popierala závery znaleckého posudku, keď namietala, že žalobca nepreukázal, že kontrolné odtlačky, s ktorým znalec porovnával sporné odtlačky na plynomeroch demontovaných na jej odbernom mieste,
boli vyhotovený tými istým nástrojmi, ktoré boli použité pri prvotnej montáži plynomerov u žalovanej. Svedkovia, ktorý vykonali priamo meranie sporných plynomerov, pri svojej výpovedi uviedli, že razníc, ako aj vložiek do plombovacích klieští bolo niekoľko, pričom tieto podliehali opotrebeniu a časom boli práve pre svoje opotrebenie vyradené. Je teda predpoklad, že kontrolné odtlačky nemuseli byť vyhotovené tými istými kliešťami, resp. razidlami, akými mali byť vyhotovené plomby v čase ich osadenia na plynomer. Pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania vyvolala aj samotná výpoveď znalca na pojednávaní, ktorý k postupu znaleckého skúmania sám uviedol, že má k dispozícii viacero kontrolných odtlačkov toho istého označenie, pričom optickým skúmaním z kontrolných odtlačkov vybral ten najviac pravdepodobný, ktorý následne podrobil porovnávaniu pri 23-násobnom zväčšení so sporným odtlačkom. Žalobca rovnako v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o tom, ako mali plomby na plynomeroch vyzerať v čase ich osadenia na plynomery, napriek tomu, že rovnako táto skutočnosť bola v priebehu konania žalovanou namietaná. Žalobca síce v konaní predložil protokol o meraní plynomerov, z ktorých vyplýva, že plynomery meraniu vyhoveli, avšak súčasťou montážneho protokolu nie je záznam o tom, ako plomba v čase osadenia na plynomer vyzerala. Pokiaľ aj malá odchýlka od kontrolného odtlačku má byť zásadným dôkazom o neoprávnenom odberu plynu a založení objektívnej zodpovednosti odberateľa, je na mieste od distribútora plynu požadovať predloženie takých dôkazov, ktoré by nadovšetky pochybnosti preukazovali, že plomba bola pozmenená, poškodená, resp. nahradená inou, pričom k takému konštatovaniu možno dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom kontrolným, ktorý však musí byť vyhotovený tým istým nástrojom, ako v čase jeho prvotného osadenia. Žalobca v konaní predložil vyjadrenie od výrobcu razníkov, ktorý tvrdí, že razníky sú vyrábané na základe technických výkresov na CNC strojoch s odchýlkou 0,01 mm, avšak toto vyjadrenie samo o sebe nedáva odpoveď na vyššie uvedené otázky. V konaní bolo naopak preukázané, že plomby osádzajú na olovené časti osoby, a teda je nesporné, že pri ich osádzaní, či už na plynomer, alebo na kontrolné odtlačky, zohráva úlohu aj ľudský faktor. Žalobca v konaní rovnako nepreukázal, že by po získaní podozrenia na neoprávnený odber plynu podrobil plynomer ďalšiemu skúmaniu a meraniu, že účelom zistenia, či je jeho meranie irelevantné, či množstvo odobratého plynu nemeral správne. Toto žalobca neurobil, ale sporný plynomer bez ďalšieho zaslal priamo znalcovi na preskúmanie kontrolných odtlačkov. K tejto otázke sa vo svojom náleze Ústavný súd rovnako vyjadril, keď uviedol, že prevádzkovateľ distribučnej siete musí v konaní tvrdiť a preukázať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, a že takýmto spôsobom meraný odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Toto v konaní nebolo preukázané, a nevyplýva to ani zo samotného znaleckého posudku, a ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, túto skutočnosť nebolo možné v konaní preukázať dodatočne, nakoľko ako v priebehu konania vyplynulo, sporné plynomery boli nainštalované už na iné odberné miesto. Sám žalobca tak svojím vlastným konaním znemožnil v konaní preukázať, či sporné meradlo, ktoré bolo na odberných miestach žalovanej demontované, skutočne nemeralo spotrebu správne, a teda, či mu skutočne vznikla škoda. Na tomto mieste súd poznamenáva, že samotný znalec, Ing. Leško, vo svojich znaleckých posudkoch uvádza, že nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, nezistil poškodenie plomby, nezistil výrazné poškodenie krytu a ani meradla.
21. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že žalobca jednoznačne nepreukázal naplnenie predpokladu objektívnej zodpovednosti žalovaného za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písmeno d) zákona č. 251/2012 Z. z., a preto mal súd za to, že na jeho strane nevznikol právny nárok na uplatnenie si náhrady škody. Z uvedeného dôvodu súd bez toho, aby sa zaoberal námietkami žalovanej k spôsobu výpočtu škody, ktoré by malo opodstatnenie iba v prípade ustálenia, že prišlo k neoprávnenému odberu plynu a vzniku škody, žalobu zamietol.
22. O náhrade trov konania strán sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko súd žalobu v celom rozsahu zamietol, je nesporné, že žalovaná bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Komárno v troch písomných vyhotoveniach,
resp. elektronicky.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.