Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12Co/5/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Šaligovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Renáty Pátrovičovej v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanej: NÁRUČ n.o., so sídlom Zváračská 19, 945 01 Komárno, IČO: 36 096 806, zastúpenej JUDr. Ivetou Majlingovou, advokátkou so sídlom Pohraničná 7, 945 01 Komárno, o zaplatenie sumy 39.557,04 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. -590 zo dňa 08.09.2021 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu vo výške 39.557,04 eura s príslušenstvom. Zároveň priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca tvrdil, že žalovaná odoberala zemný plyn na odbernom mieste V. XX, XX a XX, U., na základe zmluvy o dodávke, pričom dňa 06.07.2017 pri kontrole odberného miesta, nadobudol zamestnanec žalobcu podozrenie na porušenie originálnej plomby počítadla plynomera. Plynomer bol demontovaný a predložený na posúdenie znalcovi. Toto podozrenie na neoprávnený odber zemného plynu bolo potvrdené znaleckým posudkom č. 624/PL-20117, č. 625/PL-2017 a č. 663/PL-2017 M.. E. O., ktorý konštatoval, že odtlačky na plombách nájdených na plynomeroch neboli vyhotovené nástrojmi, aké na zabezpečenie plynomerov v roku 2012 používal žalobca. Znalec s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote potvrdil, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené, odstránené a nahradené inými plombami. Na tom základe žalobca tvrdil, že podľa o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o energetike“ alebo „zákon“) ide o neoprávnený odber plynu a v zmysle zákona je odberateľ povinný uhradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočnú škodu, ktorá mu neoprávneným odberom plynu vznikla, a ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu, použije sa spôsob výpočtu škody v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorý vydá ministerstvo. Celková výška škody spôsobená žalobcovi týmto neoprávneným odberom zemného plynu bola vyčíslená vo výške 39.557,04 eura.

2. Okresný súd Banská Bystrica vydal na základe žaloby dňa 26.11.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná podala odpor s odôvodnením, že pri demontáži meradiel bola zamestnancami žalobcu ubezpečená, že je všetko v poriadku. Zamestnanci žalobcu nenaznačili ani podozrenie z možného pozmeňovania overovacích znakov. Vyjadrila nesúhlas so závermi znalca v posudkoch z dôvodov, že posudok nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku, že znalec pre spoločnosť SPP - distribúcia a.s. Bratislava vykonáva posudkovú činnosť v nespočetnom množstve za odmenu a zakaždým dôjde

k totožnému záveru, jeho závery sú ovplyvnené zárobkovou činnosťou u SPP - distribúcia, v posudku chýbajú prílohy preukazujúce kontrolované odtlačky plombovacích klieští, ako i ich počet, doklady preukazujúce ich použitie v určitom roku. Z montážnych listov pre jednotlivé merače nevyplýva, či už v čase montáže neobsahovalo predmetné meradlo práve tie olovené plomby, o ktorých znalec v posudku ustálil, že boli porušené a nahradené. Zároveň vyjadrila nesúhlas s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Uviedla, že v prípade, ak by bol preukázaný neoprávnený odber, neobstojí výpočet škody podľa § 82 ods. 3 zákona, teda použitie výpočtu na základe všeobecne záväzného právneho predpisu. Na odbernom mieste sa nachádzajú len plynové spotrebiče, ktoré majú výrobcom udanú spotrebu, ich výkon je merateľný a počet dní prevádzky je zistiteľný, ako i ďalšie okolnosti potrebné na ustálenie skutočného množstva spotreby zemného plynu na následné vyúčtovanie prípadnej škody. Zároveň predložila súkromný znalecký posudok, z ktorého vyplýva skutočná spotreba plynu za sporné obdobie, pričom zotrvala na tom, že k neoprávnenému odberu plynu nedošlo.

3. V odôvodnení súd uviedol, že zodpovednosť za škodu pri neoprávnenom odbere plynu je v právnom poriadku koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, kedy sa neskúma zavinenie zodpovednostného subjektu. Avšak aj pri objektívnej zodpovednosti za spôsobenú škodu sa musí primárne skúmať, či prišlo k protiprávnemu úkonu, v danom prípade k neoprávnenému odberu plynu; musí vzniknúť skutočná škoda, pričom musí byť preukázaná príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom a vznikom škody. Ani koncepcia objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike neznamená, že súd rezignuje na preukázanie skôr uvedených základných predpokladov zodpovednostného vzťahu a automaticky pristúpi k určeniu výšky škody. A práve preukázanie uvedených skutočností v konaní zaťažuje žalobcu. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021, ktorý konštatoval, že ochrana poskytovaná jednému subjektu vlastníckeho práva nesmie byť v nepomere k možnostiam ochrany, ktoré má druhý subjekt. V dôsledku relatívne striktnej zodpovednosti odberateľa (a z toho vyplývajúceho zásahu do jeho vlastníckeho práva) treba túto prísnosť vyvažovať dostupnými inštitútmi a rozhodne treba trvať na preukázaní zákonom predpokladaných podmienok vzniku zodpovednosti za škodu, ako aj jej rozsahu. Ústavný súd vo svojom náleze ďalej uvádza, že len samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii ešte nemusí automaticky znamenať, že meradlo je nefunkčné, jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. Tento nález Ústavného súdu jednoznačne prekonáva všetky doposiaľ vydané rozhodnutia všeobecných súdov, aj najvyšších súdnych autorít, ktoré v tomto duchu obdobné, ba priam totožné prípady rozhodovali. Vo svetle tohto nálezu Ústavného súdu súd prvej inštancie preskúmal všetky dôkazy jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti, pričom dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce neoprávnený odber. 4. Žalobca pri uplatnení svojho nároku na náhradu škody vychádzal primárne zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znalcom M.. E. O.. Žalovaná v priebehu konania popierala závery znaleckého posudku, keď namietala, že žalobca nepreukázal, že kontrolné odtlačky, s ktorými znalec porovnával sporné odtlačky na plynomeroch demontovaných na jej odbernom mieste, boli vyhotovené tými istými nástrojmi, ktoré boli použité pri prvotnej montáži plynomerov. Svedkovia, ktorí vykonali priamo meranie sporných plynomerov, vo svojej výpovedi uviedli, že razníc, ako aj vložiek do plombovacích klieští bolo niekoľko, pričom tieto podliehali opotrebeniu a časom boli práve pre svoje opotrebenie vyradené. Je teda predpoklad, že kontrolné odtlačky nemuseli byť vyhotovené tými istými kliešťami, resp. razidlami, akými mali byť vyhotovené plomby v čase ich osadenia na plynomer. Pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania vyvolala aj samotná výpoveď znalca na pojednávaní, ktorý k postupu znaleckého skúmania sám uviedol, že má k dispozícii viacero kontrolných odtlačkov toho istého označenia, pričom optickým skúmaním z kontrolných odtlačkov vybral ten najviac pravdepodobný, ktorý následne podrobil porovnávaniu pri 23-násobnom zväčšení so sporným odtlačkom. Žalobca rovnako v konaní neprodukoval žiaden dôkaz o tom, ako mali plomby na plynomeroch vyzerať v čase ich osadenia na plynomery, a to napriek tomu, že žalovaná túto skutočnosť v priebehu konania namietala. Žalobca síce v konaní predložil protokol o meraní plynomerov, z ktorých vyplýva, že plynomery meraniu vyhoveli, avšak súčasťou montážneho protokolu nie je záznam o tom, ako plomba v čase osadenia na plynomer vyzerala. Pokiaľ aj malá odchýlka od kontrolného odtlačku má byť zásadným dôkazom o neoprávnenom odberu plynu a založení objektívnej zodpovednosti odberateľa, je na mieste od distribútora plynu požadovať predloženie takých dôkazov, ktoré by nad všetku mieru pochybností preukazovali, že plomba bola pozmenená, poškodená, resp. nahradená inou, pričom k takému konštatovaniu možno dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom kontrolným, ktorý však musí byť vyhotovený tým istým nástrojom, ako v čase jeho prvotného osadenia. Žalobca síce v konaní predložil vyjadrenie od výrobcu razníkov, ktorý tvrdí, že razníky sú vyrábané na základe technických výkresov na CNC strojoch

s odchýlkou 0,01 mm, avšak toto vyjadrenie samo o sebe nedáva odpoveď na vyššie uvedené otázky. V konaní bolo naopak preukázané, že plomby osádzajú na olovené časti osoby, a teda je nesporné, že pri ich osádzaní, či už na plynomer, alebo na kontrolné odtlačky, zohráva úlohu aj ľudský faktor. Žalobca v konaní rovnako nepreukázal, že by po získaní podozrenia na neoprávnený odber plynu podrobil plynomer ďalšiemu skúmaniu a meraniu, za účelom zistenia, či množstvo odobratého plynu nemeral správne. Uvedené žalobca neurobil, a sporný plynomer zaslal priamo znalcovi na preskúmanie kontrolných odtlačkov. V náleze Ústavného súdu SR je uvedené, že prevádzkovateľ distribučnej siete musí v konaní tvrdiť a preukázať, že došlo k nesprávnemu zaznamenávaniu odberu plynu, a že takýmto spôsobom meraný odber plynu bol vykonaný odberateľom, čím prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda. Okrem zásahu do značky montážnika by bolo patričné zisťovať, či meradlo skutočne vykazuje odchýlku oproti norme, či je pozmenené, doplnené prostriedkami na ovplyvňovanie meradla alebo inak obídené. Toto v konaní nebolo preukázané, a nevyplýva to ani zo samotného znaleckého posudku, a ako vyplýva z vyjadrenia žalobcu, túto skutočnosť nebolo možné v konaní preukázať dodatočne, keďže sporné plynomery boli nainštalované už na iné odberné miesto. Sám žalobca tak svojím vlastným konaním znemožnil preukázať, či sporné meradlo, ktoré bolo na odberných miestach žalovanej demontované, skutočne nemeralo spotrebu správne, a teda, či mu skutočne vznikla škoda. Samotný znalec M.. O. vo svojich znaleckých posudkoch uvádza, že nezistil poškodenie ako ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, nezistil poškodenie plomby, nezistil výrazné poškodenie krytu a ani meradla. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca jednoznačne nepreukázal naplnenie predpokladu objektívnej zodpovednosti žalovanej za neoprávnený odber plynu v zmysle písmeno d) , a preto na strane žalobcu nevznikol právny nárok na uplatnenie si náhrady škody.

5. Zamietnutie žaloby súd odôvodnil s odkazom na ustanovenie , , , , , , , o energetike, , , , , , , , , , , , (ďalej len „“ alebo „CSP“).

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nesprávne skutkové zistenia (, ). Uviedol, že súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie najmä s poukazom na uznesenie sp. zn. zo dňa 09.03.2021, v ktorom sa však Ústavný súd SR vôbec nevysporiadal s už existujúcou rozsiahlou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR, a ktorým sa radikálne odklonil od doterajšej ustálenej súdnej praxe. To, či meradlo zaznamenávalo spotrebu nesprávne alebo ju nezaznamenávalo vôbec, je pri odbere plynu podľa ustanovenia o energetike (pri porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii) irelevantné, keďže ide o odber podľa , ktorý s odberom podľa 82 ods. 1 písm. d) nesúvisí. Zneniu zákona odporuje argumentácia Ústavného súdu SR, že okrem porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii by sa mala skúmať a preukazovať aj skutočnosť, či meradlo nesprávne zaznamenávalo odber plynu. Znalec M.. O. v posudkoch uviedol, že nezistil poškodenie a ani prítomnosť lepiacej hmoty na plombe osadenej v kryte číselníka meradla, nezistil poškodenie plomby, výrazné poškodenie krytu, ani meradla. Uvedené sa týka plomby nájdenej na plynomeroch žalovanej, t.j. plomby falošnej. Znalec jednoznačne konštatoval, že pokiaľ je umiestnenie znakov na odtlačku odlišné s kontrolným odtlačkom, nemohol byť tento odtlačok vyhotovený tými istými razidlami. Opotrebením raznice môže dôjsť napríklad k odlomeniu jej vystupujúcej časti, no nemôže dôjsť k rozšíreniu znakov na raznici, čo technicky nie je možné, či k zmene umiestnenia znakov na raznici. Pre čo najvyššiu objektivitu znalec porovnáva sporné odtlačky vždy so všetkými odtlačkami, ktoré má k dispozícii, pričom tak ako uviedol, k dispozícii má odtlačky od roku 2002, a teda sporné odtlačky neporovnával len s odtlačkami vyrobenými raznicami spoločnosťou X., s.r.o., ale aj s odtlačkami razníc, ktoré boli do roku 2004 vyrábané ručne. Ani s takýmito odtlačkami však znalec pri svojej znaleckej činnosti zhodu nenašiel. Súčasťou montážneho protokolu nemôže byť záznam o tom, ako plomba v čase osadenia na plynomer vyzerala, pretože plomba sa na plynomer neosádza pri montáži plynomera. Táto je na plynomer osádzaná na pracovisku autorizovanej osoby podľa ustanovení zákona o metrológii, a tak ako vyplynulo zo svedeckých výpovedí svedkov E. a W., na meradlá žalovanej boli plomby osadené v priestoroch autorizovaného metrologického pracoviska, pričom boli osadené originálnymi nástrojmi, ktoré neboli verejne prístupné. Znalec pritom zhodu sporných odtlačkov so žiadnym z kontrolných

odtlačkov vytvorených originálnymi nástrojmi nezistil. Porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tak bolo podľa jeho názoru jednoznačne preukázané, keďže na meradlách žalovanej sa nachádzali plomby vyrobené nástrojmi, aké autorizovaná osoba pri svojej činnosti nepoužívala.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že žalobca jednoznačne nepreukázal naplnenie predpokladu jej objektívnej zodpovednosti za neoprávnený odber v zmysle o energetike, a preto mu ani nevznikol nárok na uplatnenie si náhrady škody. Podľa názoru Ústavného súdu SR nemožno len mechanicky aplikovať zákon, ale treba zistenie neoprávneného odberu podrobiť povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strán, a záver o tom, že došlo k poškodeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, podložiť presvedčivými dôkazmi. Okresný súd Komárno napadnutým rozsudkom zamietol žalobu práve z dôvodu, že žalobca nepreukázal jej protiprávne konanie, teda nepreukázal neoprávnený odber a výmenu zabezpečovacej plomby, ako tvrdil žalobca. Podľa tvrdenia žalobcu mal zásah do meradla nastať výmenou ochrannej známky (plomby). Na preukázanie svojho tvrdenia predložil žalobca znalecké posudky, v ktorých znalec konštatoval, že zistil tvarovú a rozmerovú nezhodu znakov sporných a kontrolných odtlačkov a obsahovú zhodu. Tieto znalecké posudky vyvolávajú pochybnosti, pretože sám znalec potvrdil, že mal k dispozícii asi 4 kontrolné odtlačky, ktoré mu dodal žalobca a on odstránené odtlačky z plynomeru porovnával s kontrolnými odtlačkami dodanými žalobcom, a to podľa vlastného výberu niektorého zo štyroch odtlačkov, ktoré mal k dispozícii. Žalobca nepredložil znalcovi plombovacie kliešte a razidlá, ktorými mali byť opatrené meracie zariadenia pri ich montáži, ale doručil mu len 4 rôzne vzorky, ktoré navyše vyhotovil on sám, a to aj napriek tomu, že v rozhodnom období, v roku 2013, mal k dispozícii 16 kusov vložiek do plombovacích klieští. Závažné pochybnosti o záveroch znaleckého dokazovania vyvoláva aj fakt, že aj samotným žalobcom vyhotovené kontrolné odtlačky, ktoré doručil znalcovi, už voľným okom vykazujú tvarovú a rozmerovú nezhodu, ani tie teda neboli vyhotovené jedným nástrojom. Ku konštatovaniu, že plomba bola pozmenená alebo poškodená, by bolo možné dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom kontrolným, ktorý by však musel byť vyhotovený tým istým nástrojom, ako v čase jeho prvotného osadenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobca nepreukázal túto skutočnosť, pretože kontrolné odtlačky boli vyhotovené rôznymi nástrojmi a pre znalecké skúmanie boli vyberané podľa úvahy znalca.

8. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd ( , ďalej len „“ alebo „CSP“), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (, , , ) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny. Preto ho podľa ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa obsahu spisu si žalobca žalobou podanou na súd dňa 09.01.2019 uplatnil náhradu škody za neoprávnený odber plynu u žalovanej vo výške 39.557,04 eura s príslušenstvom. V žalobe poukázal na jeho zistenia kontrolou na mieste samom, na znalecké posudky M.. E. O., faktúry zo dňa 26.09.2017 a 12.10.2017 zaslané žalovanej a na výpočet škody. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.11.2018 platobný rozkaz, proti ktorému žalovaná včas podala odpor s odôvodnením, v dôsledku čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalovaná namietala dôvodnosť podanej žaloby, poprela pravdivosť žalobcom uvedených skutočností a namietala aj nejednoznačné závery znaleckých posudkov. Zároveň spochybnila aj spôsob výpočtu škody.

10. Odvolací súd na podklade výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie hodnotil správnosť skutkových aj právnych záverov, ktoré obsahuje odôvodnenie žalobcom napadnutého prvoinštančného rozsudku. S ohľadom na uplatnenie náhrady škody za neoprávnený odber plynu súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenia o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu 06.09.2017, ku ktorému žalobca náhradu škody požadoval. V zmysle ustanovenia a zákona o energetike, o ktoré žalobca podanú žalobu oprel, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete, a odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Čo sa týka škody ako takej,

podmienky zodpovednosti za ňu upravuje najmä všeobecný predpis, ktorým je v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení uvádza, že každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. V tomto prípade zákon o energetike v ustanovení uvádza, že ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa . Žalobca svoju žalobu opieral o tieto zákonné ustanovenia s tým, že samotnú výšku škody vyčíslil podľa vyhlášky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Súd prvej inštancie žalobu ako neopodstatnenú zamietol z dôvodov vyššie opísaných.

11. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť odvolania žalobcu urobil záver, že skutkové a právne závery súdu prvej inštancie sú správne, čo znamená, že súd v súlade s vykonal navrhnuté dokazovanie, na základe ktorého bolo možné konštatovať, že žalobou uvádzané ustanovenie zákona o energetike a následne ani ustanovenie , tohto zákona nebolo možné aplikovať, pretože žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie podmienky upravenej v ustanovení zákona. Zhodne so súdom prvej inštancie odvolací súd konštatoval, že z dokazovania jednoznačne nevyplýva, že práve kontrolné odtlačky, ktoré znalec použil na porovnávanie sporných odtlačkov, boli skutočne tými odtlačkami, ktoré mali byť žalobcom osadené ako prvotné odtlačky na demontované plynomery. Samotné kontrolné odtlačky s označením M43, ktoré by mali byť totožné, a ktoré slúžili znalcovi na porovnávanie, vykazovali zjavné rozdielnosti, čo je zrejmé z fotografií č. 9 a č.11. nachádzajúcich sa v znaleckých posudkoch. Samotný žalobca na pojednávaní dňa 27.05.2020 uviedol, že razidiel s označením M43/13 bolo vyrobených 16 ks vložiek do plombovacích klieští a s označením M43 3 ks; každý rok sa vyrábajú nové razidlá. Zároveň uviedol, že kontrolný odtlačok vyhotovil niekto zo zamestnancov plynárenskej metrológie, ktorá zabezpečuje archiváciu razníkov. Táto osoba kontrolný odtlačok zaslala znalcovi. Svedok G. W. vo svojej svedeckej výpovedi uviedol, že razidlo s označením roku sa menilo každý rok a razidlo s označením M43 sa menilo v prípade, ak bolo opotrebované. Opotrebované razidlá boli podľa jeho názoru znehodnotené. Znalec M.. E. O. na pojednávaní dňa 28.05.2021 uviedol, že má k dispozícii 4 kontrolné odtlačky s označením M43/13. Posudky vyhotovuje tak, že k spornému odtlačku používa kontrolný odtlačok, ktorý mu je najviac podobný.

12. Žalobca žalobu oprel o neoprávnený odber zemného plynu meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Ku konštatovaniu, že plomba bola pozmenená, by však bolo možné dospieť jedine porovnaním sporného odtlačku s odtlačkom kontrolným, ktorý by musel byť vyhotovený tým istým razidlom, ako v čase jeho prvotného osadenia. Z výsledkov vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplynulo, že žalobca nepreukázal túto skutočnosť, pretože kontrolné odtlačky boli vyhotovené rôznymi razidlami a pre znalecké skúmanie boli znalcovi dodané zamestnancom, ktorý odtlačok za účelom vypracovania znaleckých posudkov vyhotovil. Odvolací súd musel zhodne so súdom prvej inštancie konštatovať, že z dokazovania nevyplýva skutočnosť, že žalobca predmetné meradlo plynu na danom odbernom mieste osadil práve takým razidlom, z ktorého ako kontrolného, znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal. Žalobca sa tak dostal do stavu dôkaznej núdze, čo znamená, že bez existencie dôkazu svedčiaceho o tom, akými odtlačkami boli plynomery v čase ich osadenia opatrené, nebolo jednoznačne preukázané porušenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii v porovnaní so stavom zabezpečenia meradla v čase jeho inštalácie. V tomto smere aj odvolací súd posúdil obranu žalovanej ako dôvodnú. Nie je vôbec podstatné, či sa plomba osádza pri montáži plynomera alebo je na plynomer osádzaná na pracovisku autorizovanej osoby. Podstatné je preukázať, ako plomba v čase jej osadenia vyzerala. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, kontrolné odtlačky sa vyznačovali odlišnosťami v tvare, veľkosti a hrúbke písma a číslic. Zákon pre prípad neoprávneného odberu plynu nevyžaduje ani preukázanie toho, kto porušenie zabezpečenia meradla vykonal, no ak má pre taký prípad odberateľ za škodu zodpovedať, prevádzkovateľ distribučnej siete musí nad všetky pochybnosti preukázať, že došlo k porušeniu takého zabezpečenia meradla, aké sa v čase jeho montáže na meradle nachádzalo. Tieto podmienky pre vyhovenie žalobe žalobcu v danom prípade splnené neboli.

13. S ohľadom na závery uvedené vyššie odvolací súd v spojení so závermi prezentovanými v bode 20. odôvodnenia prvoinštančného rozsudku konštatoval, že žalobca nad všetky pochybnosti svoje tvrdenia o

neoprávnenom odbere plynu žalovanou nepreukázal, preto nebol daný dôvod na vyhovenie jeho žalobe o náhradu škody voči žalovanej. Súd prvej inštancie teda rozhodol vecne správne, preto odvolací súd tento rozsudok v súlade s ustanovením potvrdil.

14. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ktorej patrí v celom rozsahu náhrada trov vynaložených v tomto štádiu konania. Odvolací súd v súlade s ustanovením , a rozhodol, že žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých podľa rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).