Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/52/2019

Potvrdené rozhodnutím 31Cob/32/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobcu: MAFRA Slovakia, a.s., so sídlom Kalinčiakova 33, Bratislava, IČO: 51 904 446, zastúpeného splnomocnencom: advokátska kancelária agner & partners s. r. o., so sídlom Špitálska 10, Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: ptpspolocnost.eu, s. r. o., so sídlom 930 31 Bodíky 100, IČO: 47 542 705, o zaplatenie 1.683,01- eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 17Cb/52/2019-277 zo dňa 8. septembra 2021, t a k t o rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom: JUDr. Péter Nagy v právnej veci žalobcu: MAFRA Slovakia, a.s., IČO: 51 904 446, so sídlom Nobelova 34, Bratislava, právne zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., IČO: 36 722 758, so sídlom Špitálska 10, Bratislava, proti žalovanému: ptpspolocnost.eu, s.r.o., IČO: 47 542 705, bytom Bodíky 100, o zaplatenie 1.683,01 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.683,01 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.683,01 € od 18.12.2018 do zaplatenia, a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca (spoločnosť MAFRA Slovakia, a.s. vedená pod IČO: 51 904 446, predtým pôvodný žalobca s rovnakým obchodným menom vedený pod IČO: 31 333 524) sa žalobou postúpenou tunajšiemu súdu dňa 11.10.2019 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.683,01 € spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania z titulu nezaplatenej ceny služieb, ktoré poskytol žalobca žalovanému na základe zmluvy o poskytovaní služieb uzavretej medzi stranami sporu pod č. XXXX/XX. Ako to vyplýva z obsahu žaloby a z ďalších počas konania (aj v nadväznosti na uplatnené prostriedky procesnej obrany žalovaného) podaných vyjadrení a uskutočnených prednesov žalobcu, služby žalobcu spočívali podľa zmluvného dojednania obsiahnutého v bode 2.1 zmluvy a v prílohe 1 zmluvy v oslovovaní spoločností za účelom získania potrebných informácií a súhlasu so zaslaním prezentácie žalovaného ako účtovníckej spoločnosti, vo vykonávaní e-mail marketingu prostredníctvom B2B databázy, v telefonickom oslovovaní spoločností za účelom zistenia finálneho rozhodnutia k spolupráci, v poskytovaní denného reportu stavu marketingovej kampane a v odosielaní e-mailov s návrhom zmluvy so žalovaným. V rámci realizovanej kampane vykonával žalobca zadanie riadne, profesionálne a v zmysle príslušných ustanovení zmluvy, pričom v žiadnom prípade nenesie zodpovednosť za nízky záujem oslovených spoločností o účtovnícke služby žalovaného ponúkané prostredníctvom marketingovej kampane. Žalovanému boli poskytované informácie na báze denných reportov, ktoré ho oboznamovali s aktuálnym priebehom kampane a so stavom poskytovania služieb. Počas samotného priebehu kampane žalovaný nevyjadril nespokojnosť s jej priebehom, nepožiadal o zmenu marketingovej taktiky počas kampane a ani nemal proti týmto službám, reportom žiadne námietky. Po uplynutí rozhodnej doby v novembri 2018 bol žalovanému doručený finálny report z 30.11.2018 a následne bola vystavená faktúra č. XXXXXXXX z 03.12.2018.

Žalovaný voči faktúre a dodaným službám vzniesol námietky vo forme e-mailovej reklamácie až dňa 28.01.2019, čo je v rozpore so stranami dohodnutými reklamačnými podmienkami v článku 5 zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXX/XX. Žalobca túto reklamáciu nepovažoval za reklamáciu podľa dohodnutých podmienok zmluvných strán, keďže nebola uplatnená včas, pričom bola len akousi bezprostrednou reakciou na zistenie, že o účtovné služby žalovaného nemali oslovené subjekty záujem. V zmysle záverov stretnutia medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.02.2019 bol žalobca v rámci pro- klientskeho prístupu ochotný zrealizovať doplnkovú bonusovú kampaň pre žalovaného v rozsahu približne ďalších 200 telefonátov, avšak až po úhrade vystavenej faktúry č. XXXXXXXX, so splatnosťou 17.12.2018, k čomu i napriek upomienkam žalobcu z 03.01.2019 a 10.01.2019 nedošlo. V rámci marketingovej kampane bolo od 15.11.2018 do 29.11.2018 zrealizovaných 1009 telefonických hovorov zodpovedajúcich definícii v prílohe 2 zmluvy (každý aktívny hovor nad 20 sekúnd či už s pozitívnym alebo negatívnym výsledkom). Vystavenie predmetnej faktúry preto v zmysle zmluvy predstavuje bez pochýb odplatu za zrealizovanie kampane. Odplata bola stranami dohodnutá v prílohe č. 2 zmluvy - cenová dohoda konkrétne v sume 1,39 € bez DPH za jeden zrealizovaný telefonický rozhovor. Činnosť žalobcu ako aj zrealizované telefonické hovory a výsledky tejto činnosti vyplývajú z finálneho reportu z 30.11.2018 vrátane chronológie prípadu. Žalobca podotkol, že hoci záujem o stretnutie mali pôvodne tri subjekty, jedna spoločnosť toto odvolala (T.).

2. Procesná obrana žalovaného obsiahnutá v podanom odpore proti v upomínacom konaní vydanému platobnému rozkazu, ako aj v ďalších písomných a ústnych vyjadreniach žalovaného spočívala v tom, že žalovaný uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu, pričom v prvom rade namietal to, že služby neboli dodané podľa dohody, keďže ich predmetom mali byť dohodnuté osobné stretnutia ohľadne ponúkania služby vedenia účtovníctva spoločnosťou žalovaného. Namietal, že zo strany žalobcu bolo plnené iným spôsobom, než ako znela objednávka žalovaného a prísľub povereného zamestnanca žalobcu ešte vo fáze predzmluvných rokovaní, ako aj počas realizácie kampane v novembri 2018, kedy bol žalovaný v kontakte s povereným zástupcom žalobcu p. P., ktorý mal konkrétnu predstavu o požiadavkách žalovaného. Žalovaný namietal, že obsahom plnenia žalobcu nebolo to, čo si on u žalobcu objednal, a teda zabezpečenie konkrétnych stretnutí s potenciálnymi zákazníkmi žalovaného, ktorých mal žalobca osloviť, zaslať im prezentáciu žalovaného a následne sa u nich dopytovať na ich záujem a okolnosti konkrétneho stretnutia so žalovaným, kde by sa následne dohadovali podmienky uzatvorenia zmluvy. S takýmto obsahom plnenia súhlasil a vedel o ňom aj poverený zamestnanec žalobcu p. P.. Oproti uvedenému však žalobca výslovne obvolal zoznam kontaktov, ktorých len upozornil na existenciu spoločnosti žalovaného, pričom sa žiadne stretnutia neuskutočnili a podľa zistení a osobných skúseností žalovaného spoločnosti uvedené vo finálnom reporte nemali žiadny záujem o služby žalovaného a podľa ich vyjadrenia toto prejavili už aj v telefonátoch so žalobcom (napr. Š.). Oproti predstave žalovaného mu boli dodané len služby informačného marketingu. Reporty prebiehali tak, že každý týždeň dostal žalovaný od žalobcu e-mailom report o počte uskutočnených telefonátov, pričom však v týchto reportoch bolo len zopár telefonických záznamov na vypočutie a boli to najmä také záznamy, kde žaloba potreboval usmernenie ohľadom ponúkania služieb. Tento spôsob plnenia zmluvy bol následne e-mailom žalovaného z 28.01.2019 (po telefonickom rozhovore s p. P. a po tom ako sa žalovaný o uvedených skutočnostiach presvedčil, keď deň predtým mal navštíviť jedného z troch klientov, ktorí sa mali prihlásiť na stretnutie) vyreklamovaný a došlo k osobnému stretnutiu medzi stranami dňa 04.02.2019, pričom žalovaný tu namietal, že žalobcom z tohto stretnutia dodatočne vyhotovený zápis neobsahoval žiadne veci a žiadny postup, na ktorých sa mali strany dohodnúť, a preto žalovaný svoju reklamáciu do dnešného dňa nemohol ukončiť. Žalovaný mal za to, že žalobca nemôže predmetnú čiastku fakturovať, pretože riadne nedodal objednané služby a taktiež nedal písomnú a záväznú odpoveď na uplatnenú reklamáciu žalovaného, ktorá je preto stále nedoriešená. Žalovaný pred ukončením dokazovania na pojednávaní 08.09.2021 ďalej vzniesol aj námietky, podľa ktorých by v niektorých prípadoch (konkrétne uviedol komunikáciu so spoločnosťou Decodom) nemali byť zo strany operátorov žalobcu vedené a uskutočňované telefonické rozhovory v zmysle stranami vzájomne dohodnutej a odsúhlasenej inštruktáže, resp. s cieľom čo najskôr dosiahnuť hlavný účel zmluvy - dohodnutie osobného stretnutia s klientom, pričom žalovaný zároveň spochybnil aj uskutočnenie druhého kola telefonátov napr. pri kontaktoch s dohodnutým stretnutím, resp. ich obsah, ktorý nie je pre žalovaného známy.

3. Súd predmetnú vec prejednal v prítomnosti obidvoch strán sporu na ústnom pojednávaní, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a s podstatným

obsahom spisu (najmä žaloba s prílohami č. l. 4-21, odpor žalovaného z 09.09.2019 s prílohami č. l. 30-33, replika žalobcu z 04.10.2019 s prílohami č. l. 40-59, duplika žalovaného z 31.10.2019 č. l. 76-77, doklady predložené stranami na pojednávaní 04.03.2020 č. l. 111-128 vrátane vyjadrenia žalobcu na pojednávaní, vyjadrenie žalobcu z 04.08.2020 s prílohami č. l. 161-169, vyjadrenie žalovaného z 07.08.2020 s prílohou č. l. 177-179), ďalej vypočutím audiozáznamu - nahrávky z prvého kola kampane vykonávanej pre podnikanie žalovaného na pojednávaní 08.09.2021, ako aj prednesmi strán (u žalobcu prostredníctvom jeho právneho zástupcu) - podstatný obsah týchto prednesov je obsiahnutý v odsekoch 1 a 2 odôvodnenia tohto rozsudku - a výsluchom svedka G.. U. P..

4. Z výpovede svedka G.. U. P. (vrátane jeho odpovedí na položené otázky) vyplynulo, že v roku 2018 bol a stále je zamestnancom žalobcu, pričom v rozhodnom období -v novembri 2018 bol zaradený na pozícii obchodníka a dnes je vedúcim call centra. Svedok mal na starosti aj žalovaného, u ktorého prebiehala kampaň v novembri 2018, teda aj telefonické rozhovory sa uskutočnili v tomto období. Svedok uviedol, že klient (žalovaný) chcel podľa vykonaných rozhovorov získať klientov pre svoju účtovnícku spoločnosť tak, aby žalobca preňho oslovil potenciálne firmy telefonicky. Žalovaný očakával, že s firmami, kde bude potenciálny záujem o služby žalovaného, žalobca dohodne aj osobné stretnutie. Žalobca na základe riadených otázok získaval informácie či je u oslovenej firmy potenciál pre spoluprácu a keď áno tak toto sa reportovalo v excelovom súbori žalovanému, pričom v prípade keď u oslovenej firmy boli splnené základné podmienky, napr. že môžu mať externého účtovníka, tak následne žalobca tejto firme zaslal žalovaným pripravenú ponuku vo forme e-mailu. Na to nadväzovali telefonáty do týchto konkrétnych firiem a žalobca získaval od nich informáciu, či sa chcú konkrétne stretnúť so žalovaným a pokiaľ áno tak kedy a kde. Toto všetko bolo zhrnuté v priebežných reportoch ako aj vo výslednom reporte. Podľa názoru svedka uvedené reporty obsahovali všetky dohodnuté údaje, a to aj v súvislosti s tým, aké údaje boli ochotní klienti poskytnúť. Pred kampaňou mal žalobca so žalovaným dve osobné stretnutia, kde mu žalobca dal pár odporúčaní ohľadom predmetu zákazky, pričom - pokiaľ si svedok dobre pamätal - neprišla od žalovaného žiadna spätná väzba, resp. žiadna negatívna spätná väzba. Svedok si však pamätal tie námietky žalovaného, ktoré si uplatnil až po kampani, kedy bolo uskutočnené osobné stretnutie, kde bola žalovanému ponúknutá možnosť doplniť hovory o 200 hovorov, avšak žalovaný následne nereagoval na zápis zo stretnutia, ktorý mu bol zo strany žalobcu preposlaný. Svedok si už konkrétne nepamätal finálny report pri predmetnej zmluve, avšak štandardne finálny report svedčí o počte vytočených a zrealizovaných hovorov ako aj o záujme oslovených osôb o e-maily, resp. stretnutie a sú tam aj počty nedovolaných kontaktov. Sú tam uvedené aj detaily jednotlivých kontaktov pri zasielaných e-mailoch, zhrnutie odpovedí respondentov. Svedok uviedol, že v druhom kole, teda keď už mal žalobca informáciu o tom, že u danej firmy môže byť potenciál pre žalovaného, zavolal žalobca do tejto firmy opätovne, a to podľa scenára vopred dohodnutého so žalovaným a spýtal sa konkrétnej osoby z tej firmy, či videli preposlanú e-mailovú správu s prezentáciou žalovaného a či by mali v nadväznosti na obsah tohto e-mailu záujem osobne sa stretnúť so žalovaným a keď áno tak boli dohodnuté okolnosti stretnutia. Operátori majú schopnosť predávať, ktorú využívajú pri každej jednej kampani, a to najmä tak, že poukazujú na konkrétne okolnosti ponuky, ktorú majú od klienta. V danom prípade však išlo o špecifickú oblasť, pri ktorej je preferované osobné stretnutie. Oslovené spoločnosti zrejme neposkytli relevantný údaj o dátume a čase možných stretnutí, pokiaľ v reporte nie sú uvedené konkrétne časy.

Podľa a ustanovenia upravujúce v hlave II tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv. (2) Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.

Podľa , ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, vznikne mandatárovi nárok na odplatu, keď riadne vykoná činnosť, na ktorú bol povinný, a to bez ohľadu na to, či priniesla očakávaný výsledok alebo nie. Ak možno očakávať, že v súvislosti s vybavovaním záležitosti vzniknú mandatárovi značné náklady, môže mandatár požadovať po uzavretí zmluvy primeraný preddavok.

Podľa je dlžník v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú ustanovenia a , sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.

5. Súd na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Z obsahu spisu jasne vyplýva a nebolo ani medzi stranami sporné, že po rokovaniach v mesiacoch október-november 2018 strany platne uzavreli podľa zmluvu o poskytovaní služieb č. 0214/18 vrátane jej príloh 1 - špecifikácia ponúkaných služieb objednávateľa a 2 - cenová doložka (č.l. 49-52 spisu). Predmetom tejto zmluvy bol podľa bodu 2.1 zmluvy: A/ záväzok žalobcu ako poskytovateľa poskytovať počas zmluvného obdobia objednávateľovi služby pozostávajúce z marketingového oslovovania a kontaktovania zákazníkov prostredníctvom call centra postupom a spôsobmi, ktoré sú uvedené v prílohe 1 zmluvy, za účelom oboznámenia zákazníkov s ponukou produktov a služieb poskytovaných objednávateľom, ktoré sú špecifikované v prílohe 1 zmluvy, a dohodnutia ďalších krokov a spolupráce medzi zákazníkmi a objednávateľom; a podľa bodu 3.1 zmluvy: B/ záväzok žalovaného ako objednávateľa zaplatiť poskytovateľovi cenu za poskytovanie služieb vo výške 1,39 € bez DPH za 1 zrealizovaný telefonický rozhovor, t.j. spolu 1.390,- € bez DPH (1.668,- € s DPH) za 1.000 zrealizovaných hovorov, čo predstavuje celkovú cenu za poskytnutie služieb v rozsahu uvedenom v prílohe č. 2 zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalobca poskytol žalovanému plnenie v podobe 1009 zrealizovaných hovorov (viď finálny report na č.l. 53-54 spisu ako aj prednes žalovaného na pojednávaní 04.03.2020), avšak žalovaný namietal, že týmto plnením nebol zo strany žalobcu dostatočne naplnený predmet zmluvy a najmä nebol dosiahnutý jej účel, ktorý podľa prejavov žalovaného mal nevyhnutne spočívať v získavaní takých kontaktov, ktoré prejavia potenciálny záujem o činnosť a produkty žalovaného a s ktorými bude prostredníctvom žalobcu dohodnuté osobné stretnutie. Táto námietka žalovaného sa však po vykonaní dokazovania ukázala ako nedôvodná, keďže ide o tvrdenia, ktoré sú v rozpore so samotným textom zmluvy (viď uvedené body zmluvy upravujúce záväzky zmluvných strán), ktorú žalovaný na základe svojho slobodného rozhodnutia na znak súhlasu s jej obsahom podpísal, a ktoré boli zároveň účinne vyvrátené okrem iného práve výpoveďou svedka G.. U. P. (viď obsah jeho výpovede v odseku 4 odôvodnenia tohto rozsudku preukazujúci riadne splnenie zmluvného záväzku žalobcu), ktorý podľa vyjadrenia žalovaného mal konkrétnu predstavu o jeho požiadavkách a teda vedel ich porovnať s výslednou podobou dohody medzi stranami (na vytvorení ktorej osobne participoval - č.l. 41-48 spisu) poskytnúť hodnoverný obraz. Súd posúdil výpoveď tohto svedka ako hodnovernú, keďže odhliadnuc od objektívnej skutočnosti, že bol / je zamestnancom žalobcu, jeho výpoveď je v plnom súlade s výsledkami celého dokazovania vrátane všetkých vo veci vykonaných dôkazov. V danej súvislosti pritom súd nepovažoval za potrebné vypočuť v konaní popri G.. U. P. aj vtedajšieho vedúceho call centra P. P., keďže podľa predložených listín (najmä č.l. 41-48 spisu) tento zamestnanec zásadne neovplyvňoval vymedzenie podmienok plnenia zmluvy.

6. Súd po preskúmaní obsahu zmluvy konštatuje, že predmetná nepomenovaná zmluva má obsahovo a významovo najbližšie k zmluvnej úprave mandátnej zmluvy podľa , keď žalobca prostredníctvom svojich operátorov konal vo vzťahu k tretím osobám pri obstarávaní predmetnej záležitosti v mene a na účet žalovaného (viď obsah zmluvy v spojení s predloženými call scriptami na č.l. 204 a nasl. spisu). Zariadenie záležitosti tu spočívalo vo vykonávaní vyššie uvedenej

inej činnosti v zmysle základného zákonného ustanovenia daného typu zmluvy ( ). V zmluve boli jasne a zrozumiteľne upravené podmienky vzniku nároku žalobcu na odmenu, pričom táto bola závislá (jedine) od počtu telefonických hovorov zrealizovaných v zmysle zmluvy (bod 3.1 zmluvy) a predchádzajúcej cenovej ponuky z 17.10.2018 (č.l. 55-57 spisu), ktorých celkový počet 1009 podľa finálneho reportu na č.l. 53-54 a jednotková cena 1,39 € bez DPH za 1 zrealizovaný telefonický rozhovor, neboli medzi stranami sporné a ani zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybňované. Uvedený počet vykonaných hovorov (po zaokrúhlení nadol na 1000) teda v zmysle predmetného zmluvného dojednania a cenových podmienok projektu podľa cenovej ponuky z 17.10.2018 znamenal vznik odmeny v celkovej výške 1.390,- € bez DPH, a teda 1.668,- € s DPH, ktorú sumu žalobca od žalovaného v tomto konaní požaduje. Vykonané dokazovanie pritom nepotvrdilo opodstatnenosť žalovaným v pokročilom štádiu konania vznesených námietok, podľa ktorých by neboli telefonické rozhovory zo strany operátorov žalobcu vedené a uskutočňované v zmysle stranami vzájomne dohodnutej a odsúhlasenej inštruktáže (tzv. call scripty - manuály k postupu v prvom kole a v druhom kole telefonátov na č.l. 204-207 spisu v spojení s komunikáciou na č.l. 41-48 spisu), ba naopak dôkazy predložené v konaní, a to napr. reakcia žalovaného zo dňa 17.11.2018 na vypočutý rozhovor operátorky z č.l. 45 spisu (zadná strana) - pozitívna spätná väzba klienta, ako aj záznam z hovoru operátorky priamo vypočutý na pojednávaní 08.09.2021 dostatočne preukázali vyvíjanie úsilia operátorky zachovať líniu komunikácie v medziach uvedenej inštruktáže (uvedených call scriptov), s osobitným dôrazom na dohodnutú postupnosť komunikácie (vopred určený obsah a rozsah komunikácie v prvom kole a následne v druhom kole), od ktorej operátor(ka) žalobcu v čase realizácie hovorov nemal(a) žiaden dôvod odchýliť sa (ani žalovaný počas priebehu konania netvrdil a ani nepreukazoval napr. zmenu pokynov v uvedenom smere).

7. Žiadne nedostatky kvality plnenia žalobcu teda neboli v tomto smere zistené, pričom uskutočnenie aj druhého kola telefonátov podľa uvedenej inštruktáže bolo žalobcom dostatočne preukázané výpismi podrobností z finálneho reportu na č.l. 208-222, zo záznamu zo spätnej väzby klienta - žalovaného na č.l. 41 zadná strana, ako aj z výpovede svedka G.. U. P., z ktorých vyplýva nepochybná postupnosť vykonávania úkonov zo strany žalobcu podľa prílohy 1 zmluvy (profilingový hovor, e-mail marketing, follow up). O podstatnom obsahu opakovaných telefonátov pritom prehľadným spôsobom vypovedajú informácie získané operátorom pri overovaní záujmu potenciálnych zákazníkov o služby žalovaného a o osobné stretnutie s ním už po obdržaní e-mailovej ponuky. Na tomto mieste však súd zdôrazňuje, že pokiaľ sa činnosťou žalobcu napokon nedostavil taký výsledok, aký od nej žalovaný očakával, napr. nebol spokojný s počtom prípadov, v ktorých bolo dohodnuté konkrétne stretnutie, resp. v ktorých boli získané informácie k potenciálnemu budúcemu stretnutiu, toto nemá žiadnu relevanciu vo vzťahu k vzniku nároku žalobcu na odmenu za vykonanie dohodnutej činnosti, ktorá síce bola vyvíjaná s konečným cieľom zaobstarať pre žalovaného príležitosť na osobné stretnutie s tretími osobami, avšak žiadnym spôsobom nebola odmena na tento výsledok, ako ani na dosiahnuté štádium (stupeň) komunikácie v jednotlivých prípadoch viazaná (primerane podľa ust. ). Rovnaké hľadisko sa uplatňuje aj na hodnotenie relevancie informácií, ktoré mal žalovaný podľa jeho vyjadrenia dostať od niektorého subjektu, s ktorým malo byť dohodnuté stretnutie, k čomu napokon nedošlo, keď aj tu bolo jedinou rozhodujúcou skutočnosťou to, že telefonické rozhovory zo strany operátorov žalobcu boli vedené a uskutočňované vždy v zmysle stranami vzájomne dohodnutej a odsúhlasenej inštruktáže - call scriptov (počas celého konania, a to ani po vykonaní vyššie uvedených dôkazov žalovaného, nevyšiel najavo opak), bez ohľadu na ďalší vývoj predmetných vzťahov s tretími osobami - potenciálnymi zákazníkmi (primerane podľa ust. ) už za priamej účasti žalovaného po ukončení marketingovej kampane.

8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a to v priamej spojitosti s textom článku 5 zmluvy o poskytovaní služieb č. XXXX/XX, kde si zmluvné strany jasne dohodli podmienky, za ktorých je žalovaný oprávnený a zároveň aj povinný reklamovať prípadné nedostatky pri službách žalobcu, je možné skonštatovať, že súd po vykonaní vyššie uvedených dôkazov už nepovažoval za účelné a hospodárne doplniť dokazovanie v otázke riadneho plnenia záväzku žalobcu aj ďalšími dôkazmi (napr. dôkazmi navrhnutými žalovaným až tesne pred ukončením dokazovania v termíne pojednávania 08.09.2021), pretože z vykonaného dokazovania bolo zrejmé a nebolo ani medzi stranami sporné, že žiadna reklamácia tu nebola zo strany žalovaného uplatnená v zmluvne dohodnutej lehote najneskôr do 7 dní od poskytovania služieb, t.j. od 29.11.2018 (v tejto lehote musela byť písomná reklamácia objednávateľa poskytovateľovi doručená). E-mailová reklamácia žalovaného zo dňa 28.01.2019 (č.l. 47 spisu) bola zjavne oneskorená, a preto žalobca dôvodne nepovažoval túto reklamáciu

za reklamáciu podľa dohodnutých podmienok zmluvných strán, ktorá ako jediná by mohla v prípade uznania jej oprávnenosti ovplyvniť výšku dohodnutej odplaty žalobcu (viď bod 5.3 zmluvy). Nakoľko teda v danom prípade neboli uplatnené žiadne množstevné nedostatky plnenia žalobcu a počet vykonaných hovorov v dohodnutom rozsahu (1000 hovorov) bol medzi stranami nesporný, pričom zároveň neboli pri vykonanom dokazovaní zistené ani žiadne kvalitatívne nedostatky plnenia žalobcu a takéto nedostatky by mohli (v prípade uznania ich opodstatnenosti) ovplyvniť výšku dohodnutej odplaty žalobcu len pri dodržaní postupu a lehoty reklamácie podľa článku 5 zmluvy, čo nebolo v tomto prípade splnené, súd dospel k záveru o oprávnenosti uplatneného nároku žalobcu na zaplatenie ceny za poskytovanie služieb v jej celom rozsahu dohodnutom v bode 3.1 zmluvy. Z uvedených dôvodov pritom v žiadnom prípade nebolo možné vybavením/ ukončením tejto oneskorenej reklamácie žalovaného podmieniť zaplatenie vystavenej faktúry, ktorá nijakým spôsobom nezávisela od vyriešenia (a ani od spôsobu vyriešenia) uvedenej reklamácie. Počas samotného priebehu kampane žalovaný nevyjadril nespokojnosť s jej priebehom, nepožiadal o zmenu marketingovej taktiky počas kampane a ani nemal proti poskytovaným službám a zasielaným reportom žiadne námietky. Zo spisu (zo zápisu zo stretnutia medzi žalobcom a žalovaným z 04.02.2019) pritom vyplýva, že žalobca bol v rámci pro-klientskeho prístupu ochotný zrealizovať doplnkovú bonusovú kampaň pre žalovaného v rozsahu približne ďalších 200 realizovaných telefonátov, avšak až po úhrade vystavenej faktúry č. XXXXXXXX, so splatnosťou 17.12.2018, k čomu i napriek upomienkam žalobcu z 03.01.2019 a 10.01.2019 nedošlo.

9. Súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov preto žalobe vyhovel v plnom rozsahu zmluvnej odplaty, na ktorú žalobcovi podľa vyššie uvedeného nepochybne vznikol nárok. Súd zároveň v zmysle citovaných zákonných ustanovení priznal žalobcovi aj úroky z omeškania z priznanej istiny vo výške 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. XXXXXXXX (17.12.2018), keďže žalovaný sa nepochybne dostal do omeškania s plnením tohto svojho peňažného záväzku, ako aj sumu 40,- € titulom zákonom upravovanej paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v obchodnoprávnom vzťahu podľa (všetko spolu výrok I).

10. Záverom súd poznamenáva, že všetky ostatné návrhy strán sporu na doplnenie dokazovania predostreté najmä na nariadenom pojednávaní, ale aj skôr počas celého konania, súd už nepripustil, pretože buď na ich vykonaní strany sporu netrvali alebo ich vykonanie už súd nepovažoval za potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností pre svoje rozhodnutie vo veci (v predchádzajúcich odsekoch odôvodnenia rozsudku sú dôvody nepripustenia týchto dôkazov aj bližšie zdôvodnené pri niektorých konkrétnych návrhoch) a mal za to, že v konečnom dôsledku by len spôsobili predlžovanie konania a spôsobili by len oddialenie meritórneho rozhodnutia. Ďalšie argumenty strán sporu už súd nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci samej, preto sa s nimi ani osobitne nevysporiadal. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť meritórne rozhodnutie preto súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

11. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia a , pričom dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, keďže žalobca bol v tejto veci úspešný na 100 % a neúspešný na 0 %, t.j. čistý úspech žalobcu predstavuje 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania ( ) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona ().