Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Milana Majerníka, v právnej veci žalobcu: L.. H.Á. S., D.. XX.XX.XXXX, N. G.. D.U. XXX/XX, XXX XX G. D. Y., proti žalovanému: Silverside, a. s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, právne zastúpenému VIVID LEGAL, s. r. o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 915, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné, č. k. -26 z 22. júla 2021 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie.

Stranám sporu nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Humenné 01. júla 2021 domáhal, aby súd vydal neodkladné opatrenie v znení: „I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.01.2018 zo zmluvy XXXXXXXXX a dohody zo zrážkach zo mzdy zo dňa 20.06.2018 zo zmluvy XXXXXXXXX. II. Zamestnávateľ žalobcu U. O. X., Š. A. je povinný zdržať sa výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný zo dňa 08.03.2018 zo zmluvy XXXXXXXXX a výkonu zrážok zo mzdy na základe výzvy, ktorú mu predložil žalovaný zo dňa 03.08.2018 zo zmluvy XXXXXXXXX.“ Žalobca návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že žalovaný bez akéhokoľvek upozornenia 10. augusta 2018 doručil jeho zamestnávateľovi, ktorým je U. O. X., Š. A., L.: XX XXX XXX, Z. Z. X. XX, XXX XX X. (ďalej len „U. O. X., Š.Á. A.“) žiadosť o výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 20. júna 2018 súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou v ten istý deň. Poskytnutie spotrebiteľského úveru bolo podmienené uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Rovnako žalovaný požiadal jeho zamestnávateľa U. O. X., Š. A. o výkon zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy z 09. januára 2018 súvisiacej so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX uzatvorenou v ten istý deň, pričom poskytnutie tohto spotrebiteľského úveru bolo takisto podmienené uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy. Dohody o zrážkach zo mzdy boli uzatvorené v rovnaký deň ako samotné zmluvy o spotrebiteľskom úvere, teda ešte pred okamihom splatnosti samotných pohľadávok veriteľa, v dôsledku čoho spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t. j. ide o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia (ďalej len „“) a ako neprijateľná zmluvná podmienka sú dohody o zrážkach zo mzdy neplatné. Značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spôsobujú aj ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy, v zmysle ktorých nebolo možné túto dohodu odmietnuť. Žalovaný môže jednostranne zvyšovať výšku dlhu na vopred neurčenú dobu do splatenia úveru napriek tomu, že (žalobca) nemá vedomosť o tom, že by žalovaný podal návrh na súd, ktorým by si uplatnil požadovaný nárok a on by mal v takomto konaní možnosť riadne sa brániť proti nekalým praktikám žalovaného. Popri záujme veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku musia

byť rešpektované aj jeho základné životné potreby a potreby členov jeho rodiny. Ak by nebola dodržaná táto zásada, mohlo by to existenčne ohroziť nielen jeho, ale aj jeho rodinu. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by mu súd uložil povinnosť plniť záväzok takýmto spôsobom. Jeho zamestnávateľ pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy nasledujúci mesiac od mesiaca 8/2018 bez ohľadu na existenciu sporu a do dnešného dňa mu realizuje zrážky zo mzdy. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Požiadanie jeho zamestnávateľa žalovaným o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listami z 03. augusta 2018, podľa ktorých má zamestnávateľ realizovať zrážky zo mzdy vo výške 129,92 eur v súvislosti zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a vo výške 116,65 eur v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Ako dôkaz o realizácii zrážok zo mzdy súdu predkladá výplatný lístok za obdobie apríl a máj 2021, ktorým osvedčuje vecnú súvislosť medzi zrážkami zo mzdy a spornou zmluvou. Ďalej uviedol, že v zmysle rozsudku Simmethal existuje možnosť judikovať rozpor inštitútu zrážok zo mzdy spotrebiteľa s právom Európskej únie. Ak je podľa názoru žalobcu slovenská právna úprava dohody o zrážkach zo mzdy v rozpore s právom Európskej únie, bol by dôvod konštatovať rozpor predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy so zákonom, resp. medzinárodnou zmluvou ako normou vyššej právnej sily, pričom súd musí uprednostniť právo Európskej únie. Na osvedčenie svojich tvrdení predložil súdu žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z 03. augusta 2018 VS zmluvy XXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy z 09. januára 2018, potvrdenie o hotovostnom vklade a potvrdenie o zaplatení poplatku z 03. septembra 2018, žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy z 03. augusta 2018 VS zmluvy XXXXXXXXX, dohodu o zrážkach zo mzdy z 20. júna 2018, potvrdenie o úhrade z 03. septembra 2018, list od svojho zamestnávateľa z 11. júna 2021 a svoje výplatné pásky.

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením uložil žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 09. januára 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 20. júna 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil zamestnávateľovi žalobcu U. O. X., Š. A., L.: XX XXX XXX, Z. Z. X. XX, XXX XX X. povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 09. januára 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 20. júna 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej, uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanému o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 09. januára 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 20. júna 2018 k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v lehote do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia, zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prevyšujúcej časti a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

3. Súd prvej inštancie z predložených listinných dôkazov zistil, že žalobca ako dlžník a žalovaný ako veriteľ 09. januára 2018 uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy, v základných ustanoveniach ktorej je uvedené, že uzatvorenie tejto dohody je dobrovoľné. Dlžník svojím podpisom potvrdil, že si celú dohodu prečítal a má záujem ju uzatvoriť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa, pričom každá strhnutá suma zo mzdy sa použije na úhradu splatných záväzkov dlžníka voči veriteľovi. Podľa článku II. bod 1. tejto dohody má veriteľ voči dlžníkovi pohľadávku na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 7.795,20 eur predstavujúcu istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta. Podľa článku II. bod 3. tejto dohody na jej základe zamestnávateľ dlžníka vykonáva po jej predložení mesačné zrážky zo mzdy v dohodnutej výške 129,92 eur vždy v riadnom termíne dlžníka a odvádza ich v prospech veriteľa na jeho bankový účet. V ďalšom bode sa veriteľ a dlžník dohodli, že zrážky zo mzdy dlžníka budú vykonávané zamestnávateľom dlžníka až do doby, kým nedôjde k uhradeniu pohľadávky veriteľa v celom rozsahu. Podľa článku III. ods. 6 a 7 tejto dohody zrážky zo mzdy sa vykonávajú bez toho, aby bolo potrebné súdne rozhodnutie pre ich vykonávanie. Vykonávaním zrážok zo mzdy a ich poukazovaním veriteľovi dochádza k postupnému splácaniu pohľadávky veriteľa. Pred podpisom zmluvných strán je uvedené,

že dlžník má zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie dohody tým, že ju nepodpíše. Okrem tejto dohody o zrážkach zo mzdy žalobca a žalovaný uzatvorili dohodu o zrážkach zo mzdy v totožnom znení aj 20. júna 2018, pretože veriteľ má voči dlžníkovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX pohľadávku vo výške 6.999,- eur predstavujúcu istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo zmluvy alebo súvisiacim so zmluvou, napríklad úrok z omeškania a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta. Mesačné zrážky zo mzdy boli v tomto prípade dohodnuté vo výške 116,65 eur. Žalovaný v žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu z 03. augusta 2018 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu uviedol, že so žalobcom 09. januára 2018 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 5.000,- eur, pričom po poskytnutí cieľovej sumy sa žalobca zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 129,92 eur vždy najneskôr k 20. dňu príslušného mesiaca. V žiadosti žalovaný tiež uviedol, že súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX z 09. januára 2018, v súlade s ktorou žalobca súhlasil v prípade omeškania s výkonom zrážok zo mzdy/iných príjmov a s ich priamym poukazovaním na účet žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že k 20. augustu 2018 nedošlo zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky, žalobca sa dostal do omeškania, preto si ako veriteľ uplatňuje svoj zákonný nárok a žiada zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy/iných príjmov odo dňa doručenia tejto žiadosti. V najbližšom výplatnom termíne žalovaný žiadal vykonať zrážku vo výške 255,18 eur, pričom v prípade, že najbližší výplatný termín bude po 20. júli 2018, kedy je splatná ďalšia splátka, žiada navýšiť sumu vo výške mesačnej splátky 129,92 eur a v ďalších mesiacoch žiada vykonávať pravidelné zrážky vo výške 129,92 eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky, prípadne do doby, kedy bude doručené zo strany žalovaného oznámenie o pozastavení/ukončení vykonávania zrážok zo mzdy. V žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy z 03. augusta 2018 adresovanej zamestnávateľovi žalobcu žalovaný uviedol, že so žalobcom 20. júna 2018 uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, v súlade s ktorou poskytol žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške 4.500,- eur, pričom po poskytnutí cieľovej sumy sa žalobca zaviazal úver splácať pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 116,65 eur vždy najneskôr k 20. dňu príslušného mesiaca. V žiadosti žalovaný tiež uviedol, že súčasťou zmluvy bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXX z 20. júna 2018, v súlade s ktorou žalobca súhlasil v prípade omeškania s výkonom zrážok zo mzdy/iných príjmov a s ich priamym poukazovaním na účet žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že k 20. júlu 2018 nedošlo zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky, žalobca sa dostal do omeškania, a preto si ako veriteľ uplatňuje svoj zákonný nárok a žiada zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy/iných príjmov odo dňa doručenia tejto žiadosti. V najbližšom výplatnom termíne žalovaný žiadal vykonať zrážku vo výške 233,30 eur, pričom v prípade, že najbližší výplatný termín bude po 20. auguste 2018, kedy je splatná ďalšia splátka, žiada navýšiť sumu vo výške mesačnej splátky 116,65 eur a v ďalších mesiacoch žiada vykonávať pravidelné zrážky vo výške 116,65 eur, a to až do úplného splatenia pohľadávky, prípadne do doby, kedy bude doručené zo strany žalovaného oznámenie o pozastavení/ ukončení vykonávania zrážok zo mzdy. Podľa potvrdenia o hotovostnom vklade a potvrdenia o zaplatení poplatku žalobca 03. júna 2018 vložil na bankový účet žalovaného 129,92 eur a zaplatil poplatok vo výške 3,- eurá pre VS XXXXXXXXX. Zamestnávateľ žalobcu listom z 11. júna 2021 potvrdil, že zo mzdy žalobcu sú vykonávané zrážky zo mzdy na základe žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy od žalovaného doručených mu 10. augusta 2018, pričom sa jedná o žiadosť súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 4.500,- eur, pravidelné mesačné zrážky vo výške 116,65 eur odvádzané na bankový účet žalovaného pod VS XXXXXXXXX a žiadosť súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 5.000,- eur, pravidelné mesačné zrážky vo výške 129,92 eur odvádzané na bankový účet žalovaného pod VS XXXXXXXXX. Na základe oboch žiadostí sa vykonávajú zrážky od augusta 2018. Za obdobie od 11. septembra 2018 do 11. júna 2021 boli vykonané zrážky zo mzdy pre VS XXXXXXXXX vo výške 3.149,55 eur a pre VS XXXXXXXXX vo výške 3.757,76 eur.

4. Súd prvej inštancie posúdil návrh na vydanie neodkladného opatrenia ako opodstatnený. V nadväznosti na to konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ( ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané. Dohoda o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, ale ak existuje hoci len

potencionálne riziko vymoženia nezákonného, či inak nečestného plnenia, je inštitút dohody o zrážkach zo mzdy prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje obísť súdny proces, teda ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. z 19. júna 2013).

5. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-30/12 Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s. r. o., Bratislava, z ktorého vyplýva, že čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS z 05. mája 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.

6. Popritom súd prvej inštancie zdôraznil, že zákon o ochrane spotrebiteľa sprísnil aplikáciu dohody o zrážkach zo mzdy pri zabezpečovaní pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv, čo potvrdzuje istú rizikovosť kombinácie dohody o zrážkach zo mzdy a zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Ak je neprijateľnou podmienkou samotné ustanovenie o spôsobe vymáhania (dohoda o zrážkach zo mzdy), potom dôsledkom je, že veriteľ týmto spôsobom vymáhania nemôže vymôcť žiadne nároky, teda ani nároky, ktoré by inak boli úplne v poriadku. Ak je neprijateľnou podmienkou sama dohoda o zrážkach zo mzdy, tak dôsledkom je, že ju veriteľ nemôže uplatňovať, teda nemôže si priamo zrážať zo mzdy dlžníkov nič, a to ani na uspokojenie nárokov, ktoré sami o sebe sú úplne v poriadku. (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. z 28. apríla 2020)

7. Súdu prvej inštancie bolo z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zrejmé, že žalobca spochybňuje predmetné dohody o zrážkach zo mzdy. Preto bolo podľa názoru súdu dôvodné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť, a to do doby, pokiaľ v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej dohody o zrážkach zo mzdy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Žalobca vykonávaniu zrážok zo mzdy nedokáže bez zásahu súdu v podobe nariadenia neodkladného opatrenia zamedziť. Uzavreté zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytujú žalovanému v spojení s dohodami o zrážkach zo mzdy priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to bez akejkoľvek súdnej kontroly. Je preto daná obava, že žalovaný sa prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy môže neodôvodnene domôcť od žalobcu aj prípadných plnení, na ktoré mu nevznikol zákonný nárok. Uvedené konanie by malo za následok nebezpečenstvo značnej ujmy, ktorá by z hľadiska ochrany subjektívnych žalobcu práv, ktorý má postavenie spotrebiteľa, teda slabšieho subjektu právneho vzťahu, mala na neho omnoho väčší dopad, v porovnaní s dopadom na žalovaného (ako silnejšej strany právneho vzťahu) v prípade dočasného pozastavenia zrážok zo mzdy.

8. Prostredníctvom listinných dôkazov predložených zo strany žalobcu boli dostatočne osvedčené najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Predložením dohôd o zrážkach zo mzdy je preukázaná existencia spotrebiteľského právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže z predložených dohôd o zrážkach zo mzdy vyplýva, že žalobca a žalovaný 09. januára 2018 a 20. júna 2018 uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobca tiež osvedčil, že žalovaný predložil jeho zamestnávateľovi písomnú žiadosť na vykonávanie zrážok zo mzdy na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to až do úplného splatenia dlhu, pričom zamestnávateľ žalobcu skutočne zrážky zo mzdy vykonáva. Žalobca realizáciou zrážok zo mzdy stráca právo disponovať so svojím príjmom ako vlastným majetkom, na základe skutočnosti, ktorá je sporná. Je bezvýznamné, či otázka spornosti dohody o zrážkach zo mzdy nastala až počas jej vykonávania. Z

ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Článok 6 ods. /EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu, ktorý zistí nekalú povahu zmluvnej podmienky, prináleží jednak bez toho, aby počkal, či spotrebiteľ predložil v tejto súvislosti návrh, vyvodiť všetky dôsledky, ktoré podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú z takého zistenia, s cieľom zabezpečiť, aby touto podmienkou nebol tento spotrebiteľ viazaný, a jednak v zásade na základe objektívnych kritérií posúdiť, či dotknutá zmluva môže bez uvedenej podmienky naďalej existovať. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel.

9. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, hodnoverne osvedčil dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd mal zároveň za to, že nariadením neodkladného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma na strane žalovaného (žalovaný môže podať na súde žalobu na plnenie), ani neprimeraná výhoda na strane žalobcu, keďže ide len o dočasné nevykonávanie zrážok do času, kým sa spornosť právneho vzťahu medzi stranami sporu s konečnou platnosťou nevyrieši. Preto uložil žalobcovi povinnosť podať proti žalovanému žalobu o zdržanie sa použitia dohody o zrážkach č. XXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 09. januára 2018 a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXXX uzatvorenej medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom 20. júna 2018, pričom na splnenie tejto povinnosti mu určil lehotu 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

10. Súčasne súd prvej inštancie za účelom skutočného predídenia ďalším zrážkam zo mzdy vykonávaným zamestnávateľom žalobcu na podklade spornej dohody uložil zamestnávateľovi žalobcu zákaz zdržať sa ďalšieho vykonávania zrážok zo mzdy, keďže na základe výroku ukladajúceho takúto povinnosť totiž môže zamestnávateľ ukončiť vykonávanie zrážok zo mzdy bez toho, aby sa zamestnávateľ vystavil nebezpečenstvu vzniku zodpovednosti voči veriteľovi.

11. Súd prvej inštancie posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, pretože podľa názoru súdu je z odôvodnenia tohto návrhu zrejmé, že žalobca navrhoval už neodkladným opatrením odstrániť spornosť jeho právnej neistoty v právnom vzťahu z dohody o zrážkach zo mzdy a navrhoval ju vyhlásiť za neplatnú pre rozpor so zákonom, ako aj s právom Európskej únie. Podľa názoru súdu bez riadneho dokazovania vo veci samej nie je možné len v zmysle argumentov žalobcu posúdiť ako predbežnú otázku platnosť, resp. neplatnosť dohôd o zrážkach zo mzdy. Súd sa preto nestotožnil s návrhom, aby neodkladné opatrenie bolo časovo neohraničené. V danom prípade neodkladné opatrenie nie je prostriedkom na trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a nemôže trvalo riešiť spornosť vzťahov, ale má slúžiť iba na dočasné zachovanie stavu bez zrážok zo mzdy až do času, kým sa otázka platnosti či neplatnosti oboch sporných dohôd o zrážkach zo mzdy nevyrieši. Podľa názoru súdu, konštatovanie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy je možné učiniť až po riadne vykonanom dokazovaní a zhodnotení argumentov oboch strán s prihliadnutím na individuálne okolnosti prípadu, o to viac, keď dohoda o zrážkach zo mzdy ako právny inštitút sám osebe bez ďalšieho nie je neprípustný, ale je treba skúmať, za akých konkrétnych podmienok bol vyjednaný, s akým obsahom, akú pohľadávku zabezpečuje a pod.. Dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné vyhodnotiť komplexne aj v nadväznosti na obsah, platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ku ktorej sa dohoda viaže, posúdiť ju aj vzhľadom na opodstatnenosť zabezpečovanej pohľadávky, ako aj v nadväznosti na okolnosti, za akých došlo k uzatvoreniu zmlúv o spotrebiteľských úveroch a dohôd o zrážkach zo mzdy, teda či boli alebo neboli individuálne dojednávané, aké informácie boli dlžníkov pri podpise poskytnuté, o čom bol poučený a pod. Toto všetko sú okolnosti, ktoré treba zistiť, vyhodnotiť v riadnom konaní a individuálne posúdiť aj v nadväznosti na argumenty protistrany, ktorej je nutné umožniť predniesť svoju procesnú obranu, na čo ale v tomto skrátenom konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je časový priestor). Súd preto dospel k záveru, že na toto konanie o nariadenie neodkladného opatrenie musí nadväzovať ešte aj konanie vo veci samej, preto aj časovo limitoval trvanie neodkladného opatrenia tak, že toto bude trvať len do právoplatného skončenia konania vo veci samej, pričom žalobcovi tak, ako súd uviedol vyššie, uložil povinnosť podať žalobu. Súd pri rozhodovaní o otázke prípadného časového obmedzenia neodkladného opatrenia nie je viazaný návrhom strany, časové obmedzenie môže pritom vo výroku uznesenia vyjadriť aj vtedy, keď tak

strana podávajúca návrh neučinila. Pokiaľ sa však časového obmedzenia neodkladného opatrenia strana nedomáhala, alebo ak sa výslovne domáhala trvania neodkladného opatrenia bez časového obmedzenia, musí súd pri konštituovaní časového ohraničenia osobitným výrokom návrh na nariadenia neodkladného opatrenia vo zvyšku zamietnuť. Preto súd samostatným výrokom tohto uznesenia návrh vo zvyšku zamietol, pričom zamietnutou časťou je teda len časť, ktorá predstavovala navrhované neobmedzené trvanie neodkladného opatrenia.

12. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia (ďalej len „“) v spojení s ustanovením a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v ust. , , a , teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Žalovaný vzhliadol namietané porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie, odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami a v rozpore so skutkovým stavom veci a odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie obsahuje zjavné nesprávnosti, najmä vo vzťahu k datovaniu uzatvorenia právnych úkonov a zasielaniu rozhodujúcich skutočností. Mal za to, že ak by súd prvej inštancie pristúpil k hodnoteniu a analýze zmlúv ako aj dohôd tak, ako to predpokladá a ustálená judikatúra súdov a vyšších súdnych autorít, dospel by k záveru, že nárok žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenie nie je dôvodný. Okrem toho mal súd prvej inštancie povedať, kde a prečo existuje možnosť neoprávneného zásahu do majetku žalobcu, keďže z predloženej platobnej disciplíny žalobcu, ako aj zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že zrážky zo mzdy do dňa vydania uznesenia nedosiahli ani úhradu základných istín úverov, ktoré je žalobca povinný mu vrátiť, a teda nie je možné hovoriť ani o možnosti, že by bol výkon zrážok na základe dohôd spôsobilý negatívne ohroziť majetkové práva žalobcu. Rovnako mu z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, kde súd prvej inštancie stanovil hranicu, ktorá oddeľuje, že žalobcovi nevznikne neprimeraná výhoda a jemu nevznikne neprimeraná ujma, pričom nariadenie neodkladného opatrenia narúša jeho práva na včasné splatenie úveru. Súčasne súd prvej inštancie neanalyzoval, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Súd prvej inštancie prekročil svoje ústavné a zákonné kompetencie a napadnuté uznesenie vydal v rozpore s princípom právnej istoty. Tento rozpor je podľa neho viditeľný najmä v tom, že nariadené neodkladné opatrenie je arbitrárne, súd nezákonne rozhodol o nariadení neodkladného opatrenia, súd nad rámec svojich kompetencií rozhodol o pozastavení výkonu zrážok zo mzdy a tak poskytol žalobcovi nezákonnú ochranu aj pred plnením, ktoré nikdy nemôže byť dotknuté existenciou prípadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky. Zdôraznil, že súd nedodržal princíp rovností zbraní, keďže neodkladné opatrenie nariadil, zjednodušene povedané len preto, lebo stranou sporu je spotrebiteľ a bez toho, aby analyzoval a kriticky vyhodnotil relevantné dôkazy.

15. V súvislosti s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami žalovaný hodnotil ako nesprávne skutkové zistenie, že súd mal osvedčenú potrebu úpravy pomerov sporových strán najmä z dôvodu, že žalobca spochybňoval prijateľnosť zmluvných podmienok zmlúv a dohôd a ich platnosť, pretože ani samotné zmluvy, dohody a žiadosti tento záver neodôvodňujú. Žalobca neosvedčil ohrozenie svojho práva, a teda ani dôvodnosť nároku na nariadenie neodkladného opatrenia a žiadnym spôsobom nepreukázal hrozbu, na ktorú sa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia odvoláva. Dohody majú všetky zákonom ustanovené náležitosti a nevykazujú žiadne znaky rozporu s príslušnými právnymi predpismi a inštitút zrážok zo mzdy je legitímnym a právom predpokladaným inštitútom a je aplikovateľný

bez ohľadu na to, či existuje alebo neexistuje súdne rozhodnutie, ktoré jeho použitie aprobuje. Za absolútne zavádzajúce a nesprávne považoval tvrdenie žalobcu, že nemal možnosť podpis dohôd odmietnuť, a to z dôvodu, že dohody boli uzatvorené samostatne a na samostatnej listine, t. j. oddelene od zmluvy a vo vlastnom texte oboch dohôd priamo nad podpisovými doložkami zmluvných strán, zvýraznené hrubým písmom je umiestnené ustanovenie článku III. bod 7. v znení: „Ako dlžník máte zákonnú možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíšete.“, ako aj tvrdenie, že dohody zabezpečujú pohľadávky v neurčitej výške, keďže dohody v článku II. bod 1. upravujú presne a určito vyjadrenú sumu, ktorá je nimi zabezpečená. Takisto za nesprávne označil skutkové zistenie súdu prvej inštancie, že realizovaním zrážok zo mzdy by mohla vzniknúť ujma (zásah) do majetkovej sféry žalobcu, a to vzhľadom na skutočnosť, že poskytnuté úvery žalobca dobrovoľne neplní a zo zmlúv vyplýva, že zmluvný úrok, ako aj ostatné zmluvné plnenia sú dohodnuté v súlade s právnymi predpismi.

16. K odvolacej námietke, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené konštatoval, že žalobcovi nie je potrebné poskytnúť ochranu pred neprijateľnými podmienkami, nakoľko zmluvy, ako aj dohody neobsahujú neprijateľné podmienky, ani žiadne ustanovenie, ktoré by spôsobovalo neplatnosť týchto právnych úkonov a žalobca sa v minulosti dostal do omeškania so splácaním úveru a aj ku dňu podania tohto odvolania je v omeškaní so splácaním úveru. Domnieval sa, že ak konal len v rámci mantinelov vymedzených právnymi predpismi, zrážky zo mzdy sa vykonávali v zákonom stanovenej miere a predstavujú sumu toho, čo by mal žalobca ako dlžník plniť, keby dodržiaval zmluvy a právne predpisy, žalobcovi nemôže vzniknúť právo namietať neprimeranosť jeho postupu, ktorý je súladný s dohodami a právnymi predpismi.

17. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie tvrdil, že súd mal v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany analyzovať a jednoznačne ustáliť svoje právne závery o tom, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobcom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobca domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať, podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zdôraznil, že žalobca nepreukázal súdu prvej inštancie také relevantné dôvody/skutočnosti, ktoré by podmieňovali, že je potrebné vo vzťahu žalobcu a žalovaného bezodkladne upraviť pomery, zmluvy a dohody, ktoré boli medzi žalobcom a žalovaným uzatvorené, sú platné a uzatvorené v súlade s príslušnými právnymi predpismi, nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby súd prvej inštancie zakázal zamestnávateľovi žalobcu prostredníctvom nariadeného neodkladného opatrenia vykonávať zrážky zo mzdy a tieto ani žalobca neosvedčil a nie sú splnené zákonné predpoklady na to, aby predmetné neodkladné opatrenie zostávalo v platnosti.

18. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V prípade, ak by odvolací súd dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu napadnutého uznesenia, žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 389 ods. 1 písm. b) a c) zrušil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia , preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení bez nariadenia pojednávania, prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a súčasne viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle ustanovení a nasl. dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

22. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

24. Odvolací súd na základe uvedeného skutkového stavu ako aj citovaných zákonných ustanovení právne uzatvára.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že cieľom neodkladného opatrenia je dočasne upraviť pomery strán sporu, a to v prípadoch, kedy strana podávajúca návrh na takéto rozhodnutie osvedčí naliehavosť potreby takéhoto postupu odrážajúcu nemožnosť vyčkať do konečného rozhodnutia vo veci samej alebo zabezpečenie výkonu takéhoto rozhodnutia. Ide teda o rozhodnutie dočasnej povahy predpokladajúce aspoň osvedčenie danosti práva alebo osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré však neprejudikuje práva a povinnosti strán sporu, a teda ani nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej a poskytnúť stranám definitívnu ochranu.

26. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že žalovaný môže jednostranne zvyšovať výšku dlhu na vopred neurčenú dobu do splatenia úveru napriek tomu, že (žalobca) nemá vedomosť o tom, že by žalovaný podal návrh na súd, ktorým by si uplatnil požadovaný nárok a on by mal v takomto konaní možnosť riadne sa brániť proti nekalým praktikám žalovaného. Popri záujme veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku musia byť rešpektované aj jeho základné životné potreby a potreby členov jeho rodiny. Ak by nebola dodržaná táto zásada, mohlo by to existenčne ohroziť nielen jeho, ale aj jeho rodinu. Neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktorým by mu súd uložil povinnosť plniť záväzok takýmto spôsobom. Jeho zamestnávateľ pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy nasledujúci mesiac od mesiaca 8/2018 bez ohľadu na existenciu sporu a do dnešného dňa mu realizuje zrážky zo mzdy. Žalovaný výšku dlhu sám jednostranne diktuje, a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Požiadanie jeho zamestnávateľa žalovaným o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje listami z 3. augusta 2018, podľa ktorých má zamestnávateľ realizovať zrážky zo mzdy vo výške 129,92 eur v súvislosti zo zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX a vo výške 116,65 eur v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX.

27. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd uvádza, že nárok je osvedčený vtedy, ak sa súdu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako pravdepodobný. Miera osvedčenia sa pritom riadi konkrétnou situáciou, najmä naliehavosťou tej - ktorej veci. Pri neodkladnom opatrení pritom prevláda požiadavka rýchlosti konania pred požiadavkou úplného preukázania uplatneného nároku. Odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy spočíva najmä v preukázaní toho, že z dôvodov na strane žalovaného vzniká druhej strane sporu škoda, či iná ujma, prípadne jej takáto ujma hrozí. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca a žalovaný 09. januára 2018 a 20. júna 2018 uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorými sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi úvery vo výške 5.000,- eur a 4.500,- eur a žalobca sa zaviazal žalovanému poskytnuté úvery splatiť. Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy a z iných príjmov z 03. augusta 2018 požiadal žalovaný zamestnávateľa žalobcu U. O. X., Š. A. o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu za účelom uspokojenia jeho pohľadávok vo výške 7.795,20 eur a vo výške 6.999,- eur vyplývajúcich mu zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Zamestnávateľ žalobcu U. O. X., Š. A. pristúpil k vykonávaniu zrážok zo mzdy nasledujúci mesiac od mesiaca 8/2018 bez ohľadu na existenciu sporu a do dnešného dňa mu realizuje zrážky zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu listom z 11. júna 2021 potvrdil, že zo mzdy žalobcu sú vykonávané zrážky zo mzdy na základe žiadostí o vykonávanie zrážok zo mzdy od žalovaného doručených mu 10. augusta 2018, pričom sa jedná o žiadosť súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 4.500,- eur, pravidelné mesačné zrážky vo výške 116,65 eur odvádzané na bankový účet žalovaného pod VS XXXXXXXXX a žiadosť súvisiacu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX vo výške 5.000,- eur, pravidelné mesačné zrážky vo výške 129,92 eur odvádzané na bankový účet žalovaného pod VS XXXXXXXXX. Za obdobie od 11. septembra 2018 do 11. júna 2021 boli vykonané zrážky zo mzdy pre VS XXXXXXXXX vo výške 3.149,55 eur a pre VS XXXXXXXXX vo výške 3.757,76 eur. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že žalobca v prejednávanej veci dostatočným spôsobom osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ako aj potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu za účelom poskytnutia ochrany tomuto nároku.

28. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď nariadil neodkladné opatrenie, lebo len jeho nariadením možno predísť tomu, aby bola poskytnutá právna ochrana iba žalovanému, v dôsledku čoho by mohla žalobcovi vzniknúť vážna ujma.

29. K odvolacej námietke žalovaného, že z odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je zrejmé odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie, odôvodnenie právneho názoru súdu prvej inštancie je v príkrom rozpore s príslušnými ustanoveniami a v rozpore so skutkovým stavom veci a odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie obsahuje zjavné nesprávnosti, najmä vo vzťahu k datovaniu uzatvorenia právnych úkonov a zasielaniu rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 09. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“. (porovnaj ). Zároveň odvolací súd konštatuje, že právny názor súdu prvej inštancie uvedený v odôvodnení napadnutého uznesenia vychádza z náležite zisteného skutkového stavu a je súladný s relevantnými zákonnými ustanoveniami.

30. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov odvolací súd poznamenáva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov a opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana ( ). Samotná lehota na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z osvedčenia práv strán sporu a z osvedčenia porušenia týchto práv.

31. Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojím vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia alebo aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho

vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa, naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a na vlastnom zisku. Tieto okolností opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

32. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia, na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na čo musí brať súd ohľad.

33. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.

34. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia vzhľadom na krátkosť času, ktorý má súd na rozhodnutie o návrhu, nie je možné vykonať náležitú súdnu kontrolu zmluvy, súvisiacich zmluvných dokumentov, komplexnú kontrolu zmluvných dojednaní vrátane okolností uzatvorenia zmluvy, ktorou by došlo k naplneniu čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS a k určeniu reálnej výšky dlhu dlžníka. Tieto otázky prináleží súdu posudzovať v konaní vo veci samej.

35. Napriek tomu má odvolací súd za to, že nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú ( ), hoci má základ v znení zákona, akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná, a teda neplatná v zmysle a aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok. V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13/EHS, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. /EHS sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzatvoril predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a. s.).

36. Ohľadom domnienky žalovaného, že žalobcovi v danej veci nemôže vzniknúť právo namietať neprimeranosť jeho postupu, ktorý je súladný s dohodami a právnymi predpismi, odvolací súd podotýka, že žalobcovi boli na základe zmlúv o spotrebiteľskom úvere poskytnuté úvery vo výške 5.000,- eur a 4.500,- eur, avšak žalobca bol povinný žalovanému splatiť prostredníctvom zrážok z jeho mzdy pohľadávky, o správnosti výšky ktorých možno mať pochybnosti. Potreba neodkladnej úpravy pomerov teda spočívala v tom, že bez nariadenia neodkladného opatrenia mohli byť vykonané zrážky zo mzdy žalobcu vo výške presahujúcej hodnotu pohľadávok, na ktorú má žalovaný nárok.

37. Žalovaný tiež namietal, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil

právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalovaného, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil.

38. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov preto uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil ( a ), pričom vychádzal zo stavu existujúceho v čase vydania rozhodnutia súdu prvej inštancie (CSP).

39. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia v spojení s ustanovením a ustanovením tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú a ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalovanému nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Odvolací súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takéhoto rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).