Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-2-2021.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/2/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a Mgr. Angeliky Sopoligovej v spore žalobcov 1. X. W., bytom v Z. J. Č.. XXX, 2. R. M., bytom v Z. J. Č.. XXX, 3. M. W., bytom v S. Ž., 4. J. W., bytom v S. Ž., Š. Č.. XX, 5. E. X., bytom v Z. J. Č.. XXX, zastúpení JUDr. Rudolf Manik, PhD., MBA, MHA - ADVOKÁT s.r.o., so sídlom v Košiciach, Masarykova č. 2 proti žalovanej L. V., bytom v V. S. N., M. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Floriánska č. 16, o určenie nehnuteľností do dedičstva, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 10.9.2020 č.k. 12C/152/2019-116 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po neb. L. W., zomr. XX.X.XXXX patria nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. úz. S. J., na LV č. XXXX a LV č. XXX, kat. úz. W.B.Š. J. v príslušných podieloch a rodinný dom súp. č. XXX, kat. úz. W. J. a zároveň žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o žalobnom návrhu žalobcov, ktorým sa domáhali určenia, že do dedičstva po ich právnom predchodcovi L. W. patria horeuvedené nehnuteľnosti.
3. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že poručiteľ a žalovaná uzavreli darovaciu zmluvu formou notárskej zápisnice dňa 16.4.2019, avšak k povoleniu vkladu na základe rozhodnutia došlo až dňa 6.5.2019, t.j. po smrti poručiteľa, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX. Súd sa zaoberal otázkou, či poručiteľ L. W. v čase smrti bol vlastníkom sporných nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal súd na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/196/2005, ktorý riešil otázku, či do dedičstva patrí nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom prevodu na základe zmluvy uzavretej poručiteľom za jeho života, ale k povoleniu vkladu do katastra došlo po jeho smrti. Vychádzal teda z názoru, že dedičstvo sa nadobudlo smrťou poručiteľa a keďže rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patrili do dedičstva po ňom, preto žalobe vyhovel. Zákonní dedičia i tu sú však viazaní prejavom vôle poručiteľa v uvedenej zmluve až do právoplatného rozhodnutia o návrhu na vklad do katastra nehnuteľností. Súd vychádzajúc z ustanovenia judikatúry nezaoberal sa (ne)platnosti darovacej zmluvy vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa, predmetné nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa boli v jeho vlastníctve a preto patria do dedičstva po ňom. Z tohto dôvodu súd žalobe o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva vyhovel.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná. Žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. V odvolaní uviedol, že súd svojim rozhodnutím navodil stav, kedy po prejednaní dedičstva bude nútená zadávať ďalší súdny spor a v postavení žalobcu sa domáhať určenia vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Ďalej uviedol, že súbežne s rozhodovacou praxou, na ktorú poukazuje súd vo svojom rozhodnutí je dlhoročná ustálená rozhodovacia prax, podľa ktorej aj po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle, takže právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve, rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne a popiera zásady spravodlivého konania a spravodlivého rozhodnutia vo veci. V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 151/2016.
6. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
7. Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa § 379 v spojení s § 380 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
8. Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, ak dospel k záveru, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva právneho predchodcu žalobcu, ktorý následne aj správne právne posúdil, ak žalobe vyhovel. Ani počas odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového ani právneho stavu, preto odvolací súd na skutkové zistenia a na právne normy, ktoré uviedol súd prvej inštancie poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
9. K odvolaniu žalovanej je potrebné uviesť, že toto nemožno považovať za dôvodné, ak vychádza z názoru, že pochybenie súdu prvej inštancie spočíva v tom, že sa nezaoberal otázkou (ne)platnosti darovacej zmluvy vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolenie vkladu do katastra nehnuteľností nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa.
10. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca žiadal, aby súd určil, že sporné nehnuteľnosti uvedené vo výroku rozsudku patria do dedičstva po neb. L. W., zomr. dňa XX.X.XXXX, z čoho vyplýva, že požadované určenie sa vzťahuje ku dňu smrti poručiteľa, avšak po tomto dni nastali okolnosti (po smrti poručiteľa dňa 6.5.2019 sa stala vlastníkom sporných nehnuteľností žalovaná), na ktoré nie je možné v tomto konaní prihliadať a teda nemali vplyv na rozhodnutie súdu na základe podanej žaloby. Súd prvej inštancie síce žalobe vyhovel, avšak žalobca ako dedič nenadobúda právo vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam a prípadné rozhodnutie o dedičstve nepotvrdzuje, že žalobca ako dedič je v súčasnosti vlastníkom veci, pretože po 26.4.2019 nastala právna skutočnosť, ktorú nebolo možné v tomto konaní zohľadniť. Katastrálny úrad dňa 6.5.2019 povolil vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej. Treba súhlasiť s odvolateľom v tom, že po smrti účastníka zmluvy trvá viazanosť prejavu vôle a právni nástupcovia nebohého sú viazaní jeho prejavom vôle v zmluve, avšak pri žalobcom vymedzenom petite je vylúčený meritórny prieskum právneho úkonu - rozhodnutia katastrálneho úradu o povolení vkladu.
11. Samotné určenie, že sporné nehnuteľnosti patria do dedičstva po právnom predchodcovi žalobcu (ani v spojení s následným osvedčením, že tieto nehnuteľnosti ku dňu smrti poručiteľa nadobudol do vlastníctva žalobca), nemôže vyvolať zmenu v zápise vlastníkov v katastri nehnuteľností. Meritórne posúdenie existencie vlastníctva právneho predchodcu žalobcu k sporným nehnuteľnostiam mu umožní uplatnenie jeho prípadných nárokov voči žalovanej, ktorá je vedená v katastri nehnuteľností ako vlastníčka sporných nehnuteľností. K zmene právneho postavenia žalobcu spočívajúceho v prípadnom zápise jeho vlastníctva v katastri nehnuteľností môže viesť jedine žalobca o určenie jeho vlastníckeho práva, ktorá by umožňovala aj prejudiciálny prieskum platnosti úkonov, ku ktorým došlo po smrti poručiteľa. Práve preto predpokladom aktívnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby je meritórne posúdenie vlastníctva jeho predchodcu a osvedčenie nadobudnutia vlastníctva v nesporovom dedičskom konaní, ktoré nemôže subsumovať všeobecný súd v sporovom konaní o určenie vlastníctva.
12. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalovanou uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade žalobcovia, preto im odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
14. Uvedené rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).