Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2S-50-2019.pdf
PDF · 180.84 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/50/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD., v právnej veci žalobcu U. V., trvale bytom M.. O. XXX/XX, XXX XX F., IČO XX XXX XXX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Pribylincovou, advokátkou, so sídlom Okružná 789/16, 058 01 Poprad, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce so sídlom Masarykova 10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo dňa 3. júla 2019 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného zzo dňa 3. júla 2019 č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že v dňoch 29. 09. 2017, 09. 10. 2017, 23. 10. 2017, 26. 10. 2017, 27. 11. 2017, 02. 01. 2018, 04. 01. 2018, 20. 02. 2018 a 12. 03. 2018 vykonal Inšpektorát práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) vyšetrovanie príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví zamestnanca P. X., zamestnanca firmy Z. a. s., X. XXX/XX, XXX XX P., IČO XX XXX XXX, ku ktorému došlo dňa 28. 09. 2017 na pracovisku, v areáli spoločnosti R. s. r. o., K. č. XXXX.
2. Pri výkone inšpekcie práce inšpektorát práce zistil, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 124/2006 Z. z.“) v nadväznosti na § 14 ods. 3 a body 1.1 a 8.5 Prílohy č. 6 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 147/2013 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 147/2013 Z. z.“).
3. Porušenia boli zdokumentované v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IPV-XX-XX-X.X/P-JX, A,XX,XX-XX zo dňa 18. 01. 2018 (ďalej aj „protokol“). Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.01.2018 so žalobcom, ktorý požiadal o určenie lehoty na vyjadrenie sa k obsahu protokolu. Inšpektorát práce
túto žiadosť rešpektoval a určil lehotu na vyjadrenie do 26.01.2018. Následne dňa 25.01.2018 bolo na inšpektorát práce doručené písomné vyjadrenie k protokolom č. IPV-XX-XX-X.X/P-JX.A.XX.XX- XX zo dňa 18.01.2018 a IPV-XX-XX-X.X/PA.XX.XX.XX-XX splnomocnenej zástupkyne JUDr. Tatiany Pribylincovej, v ktorom uviedla vyjadrenie, ku ktorému inšpektorát práce zaujal stanovisko v Dodatku č. 1/2018 pod č. XXXX/XXX/XXXX. Nakoľko ku skutočnostiam uvedeným v protokole č. IPV-XX-XX- X.X/P-.IX.A.XX.XX-XX žalobca nezaujal stanovisko v predmetnom vyjadrení a nerozporoval zistené skutočnosti a nedostatok uvedený v protokole, bol vypracovaný dodatok č. 1/2018, ktorým sa výkon inšpekcie práce považoval za ukončený a protokol za prerokovaný a uzavretý. Dodatkom č.: 2/2018 zo dňa 12.03.2018 došlo k zmene formulácie zisteného nedostatku.
4. Vychádzajúc z poznatkov získaných počas inšpekcie práce inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie ust. § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 14 ods. 3 a body 1.1 a 8.5 Prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z.
5. Oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 21. 05. 2018 žalobca preukázateľne prevzal dňa 01. 06. 2018. K začatiu správneho konania o uložení pokuty sa účastník konania vyjadril listrom zo dňa 08. 06. 2018 doručeným na inšpektorát práce dňa 08. 06. 2018.
6. Prvostupňový správny orgán po zhodnotení zisteného skutkového stavu vydal rozhodnutie č. k. P:XX/ XXXX-R, XXXX/XXX/XXXXX zo dňa 28. 08. 2018, ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 33 000 eur za porušenie § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. v nadväznosti na § 14 ods. 3 a body 1.1 a 8.5 Prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z., spočívajúce v tom, že dňa 28.09.2017 v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci nezabezpečil, aby pracovisko: Areál spoločnosti R. s. r. o. v Zámutove neohrozovalo bezpečnosť a zdravie zamestnancov tým, že porušil povinnosť v tom, že nezabezpečil ochranné zariadenie a zabezpečenie pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou pri vykonávaní elektroinštalačných prác - oprave bleskozvodu, na streche kravína kolektívnym alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu a proti prepadnutiu, čoho následkom bolo preborenie krytiny z vlnitého eternitu o rozmeroch 0,5 x 0,5 m a pád poškodeného P. X. na betónovú podlahu kravína, ktorého zranenie lekár označil ako pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.
7. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu proti rozhodnutiu o uložení pokuty odvolal. V odvolaní zo dňa 03. 09. 2018 doručenom na inšpektorát práce dňa 05. 09. 2018 účastník konania uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a vecne nesprávne, pričom správne konanie navrhol prerušiť z dôvodu, prebiehajúceho súvisiaceho konania vedeného na prvostupňovom správnom orgáne pod sp. zn. P: XX/XXXX.
8. Žalovaný na základe podaného odvolania napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil rozhodnutím č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX zo 07.12.2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
9. Prvostupňový správny orgán na základe rozhodnutia žalovaného zo 07.12.2018 pokračoval v správnom konaní a vo veci opätovne rozhodol rozhodnutím č. P:XX/XXXX-RX, S/XXXX/XXX/XXX zo 17.01.2019.
10. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu č. k.: P:XX/XXXX-RX, S/XXXX/XXX/XXX zo dňa 17.01.2019 odvolal.
11. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. PO/V./XXXX/XXXX O-XX/XXXX z 02.04.2019 tak, že rozhodnutie prvostupňového orgánu opätovne zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, keďže po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia dospel k právnemu záveru, že výrok rozhodnutia nekorešponduje s odôvodnením rozhodnutia a znenie samotného výroku v jeho záverečnej časti spôsobuje zmätočnosť rozhodnutia.
12. V poradí tretíkrát vo veci rozhodol prvostupňový orgán rozhodnutím č. P:XX/XXXX-RX, S/XXXX/ XXX/XXXX zo dňa 15. 05. 2019, ktoré žalobca napadol odvolaním zo dňa 28.05.2019.
13. V podanom odvolaní namietal, že P. X. nikdy pre žalobcu nepracoval, ale na predmetnom diele pri vzniku pracovného úrazu pracoval ako manžel živnostníčky R. X. na jej platnú živnosť. Namietal, že nikdy nebol zamestnávateľom P. X. ani na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o pracovnej činnosti, ani na základe ústnej dohody. Poukázal na to, že žiadnym spôsobom, t. j. znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že P. X. utrpel ťažký úraz (dôkaz o tejto skutočnosti mu nebol predložený, keďže nemal možnosť nahliadnuť do spisu týkajúceho sa tohto konania), ako aj na skutočnosť, že poškodený P. X. bol zamestnancom obchodnej spoločnosti Z. a. s. a z toho dôvodu nemohol byt v rozhodujúcom období zamestnancom žalobcu. Žalobca tiež namietal, že prvostupňový správny orgán nevykonal nim navrhnuté dokazovanie výsluchom svedkov a vyžiadaním pracovnej zmluvy medzi P. X. a spoločnosťou Z. a. s.
14. V závere uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné a nesprávne, nezakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach, nakoľko neporušil ustanovenia § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. a neporušil § 14 ods. 3 a body 1.1 a 8.5 Prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. Z uvedených dôvodov navrhol po doplnení ním navrhovaných dôkazov v zmysle ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušiť, resp. v zmysle ustanovenia § 59 ods. 3 Správneho poriadku napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu, ktorý ho vydal na nove prejednanie a rozhodnutie.
15. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. PO/V./XXXX/XXXX O- XXX/XXXX z 03.07.2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.
II.
Zhrnutie rozhodnutia žalovaného
16. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí z 03.07.2019 rekapituloval priebeh administratívneho konania a obsah jednotlivých odvolacích námietok, ku ktorým následne jednotlivo zaujal stanovisko.
17. K odvolacej námietke žalobcu, že z výroku pôvodného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu bol v novom rozhodnutí vypustený text: „Nedostatok bol zistený v objekte spoločnosti R. s. r. o., K. č. XXXX, okres X. nad Z. dňa 28. 09. 2017 pri vyšetrovaní príčin vzniku závažného pracovného úrazu s ťažkou ujmou na zdraví zamestnanca P. X., zamestnanca firmy Z. a. s., X. XXX/XX, XXX XX P., IČO XX XXX XXX“, pričom túto časť textu žalovaný nemal vypustiť, ale mal výrok riadne odôvodniť, žalovaný uviedol, že uvedená časť textu, ktorá už nebola vo výroku uvedená obsahovala údaje, ktoré už sú obsiahnuté v predchádzajúcej časti výroku a týkali sa času a miesta zisteného porušenia. Vo vypustenej časti výroku bolo uvedené aj meno poškodeného P. X., ako zamestnanca firmy Z. a. s., X. XXX/XX, XXX XX P., IČO XX XXX XXX, pričom táto skutočnosť je pre dané konanie bezpredmetná a to z dôvodu, že P. X. mohol byť a bol zamestnancom súčasne u dvoch zamestnávateľov. Účinná právna úprava neobmedzuje zamestnanca na uzatvorenie výlučne jedného pracovného pomeru. Pracovný úraz P. X. vznikol na pracovisku: areál spoločnosti R. s.r.o. v čase, keď bol účastník konania zamestnávateľom P. X., ktorý bol súčasne zamestnancom Z., a. s. Pre správne konanie č. k. P: XX/XXXX je dôležitý fakt, že P. X. bol nelegálne zamestnávaný účastníkom konania. Skutočnosť porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania P. X. účastníkom konania je preukázaná právoplatným rozhodnutím č. k. P: XX/XXXX S/ XXXX/XXX/XXXXX. Z výrokovej časti rozhodnutia je zrejmé aj pracovisko, na ktorom vznikol pracovný úraz zamestnanca.
18. K odvolacej námietke žalobcu, že rozhodnutie je nesprávne a nezákonné aj preto, že je úplne rovnaké ako skoršie rozhodnutie a taktiež aj pokuta uložená vo výške 33 000 eur je uložená na základe rovnakých právnych predpisov a ich ustanovení ako v pôvodnom rozhodnutí, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s procesnými zásadami Správneho poriadku, rozhodnutie bolo vydané podľa oddielu 4 tretej časti Správneho poriadku a v odvolacom konaní dodržal zákonný postup v zmysle § 57 ods. 2 tohto zákona. Inšpektorát práce je povinný uložiť pokutu za porušenie predmetných zákonných ustanovení v nadväznosti na vyhl. č. 147/2013 podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o inšpekcii práce“) až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví,
najmenej 33 000 eur. Nakoľko sa nemenili skutočnosti uvedené v protokole, inšpektor práce zotrval na zistených nedostatkoch uvedených v protokole, pokuta uložená účastníkovi konania je uložená na základe rovnakého zákonného ustanovenia zákona o inšpekcii práce ako bola uložená rozhodnutím č. S/XXXX/XXX/XXXXX a č. S/XXXX/XXX/XXX v minimálnej zákonnej sadzbe 33 000 eur.
19. K námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán konanie nedoplnil o ním navrhnute dôkazy a nevykonal žiadne ďalšie úkony, ktoré navrhol žalovaný uviedol, že v zmysle § 34 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Dôkazy obstarané ešte v štádiu výkonu inšpekcie práce, ktorej primárnym cieľom bolo zistiť, či došlo k porušeniu zákona, a teda či je dôvod na začatie správneho konania vo veci správneho trestania nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako relevantne dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. S námietkami v prebiehajúcom správnom konaní sa prvostupňový správny orgán dostačujúco vysporiadal. Žalovaný poukázal aj na to, že inšpektorát práce v danej veci postupoval podľa ustanovenia § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce, v zmysle ktorého správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Správny poriadok je vybudovaný na zásade neverejnosti ústneho pojednávania. V správnom konaní sa všeobecne nevyžaduje, aby vec bola za prítomnosti účastníkov prejednávaná ústnou formou. Ústne konanie sa preto, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje. Správny orgán dáva akcent na zákonnú konštrukciu ustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon (napr. stavebný zákon, zákon o priestupkoch, predpisy o pozemkových úpravách). Nariadenie ústneho pojednávania je teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné uskutočniť ústne pojednávanie, nakoľko povaha veci si to nevyžadovala. Prvostupňový správny orgán považoval nedostatok vymedzený v protokole za dostatočne preukázaný. Žalovaný poukázal v rámci argumentácie aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.02.2017, v ktorom najvyšší súd konštatoval, že vychádzajúc z právnej úpravy stanovenej v § 19 v spojení s § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce zákonodarca výslovne nestanovil inšpektorátu práce povinnosť vo veci administratívneho trestania nariadenia ústneho pojednávania. Z týchto dôvodov, pokiaľ správny orgán nenariadil ústne pojednávanie za účelom výsluchu navrhovaných osôb, nepostupoval v konaní v rozpore so zákonom.
20. Žalobca tiež v odvolaní namietal, že prvostupňový správny orgán porušil ustanovenia § 3 ods. 2, § 3 ods. 5 Správneho poriadku, napriek tomu, že niekoľkokrát písomne požiadal o dopočutie účastníkov konania a svedkov, nakoľko nemal k dispozícii ich výpovede, správny orgán mu ich nezaslal, nemohol nahliadnuť do spisu a bolo potrebné doplniť výpovede účastníkov konania a svedkov o otázky, ktoré im neboli položené. S návrhmi na doplnenie dokazovania sa správny orgán nevysporiadal, navrhnuté dôkazy ani nezamietol, ani nevykonal.
21. V súvislosti s touto námietkou žalovaný poukázal na ustanovenie § 23 Správneho poriadku a na zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov. Právo nazerať do spisu sa podľa jeho názoru chápe predovšetkým ako právo, ktoré účastník môže ale nemusí využiť, prípadne niektorého práva sa môže aj vzdať. Žalovaný konštatoval, že žalobca mal možnosť nazrieť do spisu v danej veci, oboznámiť sa so všetkými písomnosťami zhromaždenými správnym orgánom vzťahujúcim sa k tej istej veci, pričom oprávnenia v zmysle § 23 Správneho poriadku žalobca nevyužil. V prípade, že by túto požiadavku žalobca v rámci správneho konania uplatnil, prvostupňový správny orgán by jeho žiadosti vyhovel. Žalobca vo svojich vyjadreniach uvádza, že nemohol nahliadnuť do spisu, žiadosť o nahliadnutie do spisu doručená nebola, resp. k dohode so správnym orgánom za účelom nahliadnutia do spisu nedošlo.
22. K návrhu žalobcu vyžiadať ako dôkaz pracovnú zmluvu P. X. z obchodnej spoločnosti Z. a. s. žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a tento je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Tvrdenie, že poškodený P. X. bol v čase vzniku pracovného úrazu zamestnancom spoločnosti Z., a. s. bolo pre správne konanie bezpredmetné, napriek tomu je preukázané výsluchom P. X. zaznamenanom v zápisnici o podaní informácie, kde P. X. uviedol, že je vyučený murár a je zamestnancom spoločnosti Z. a.s., kde je aj dôchodkovo poistený, pričom P. X. bol pred výsluchom poučený o následkoch pri podaní úmyselne nepravdivých alebo neúplných vysvetlení pred orgánom štátnej správy. Z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vyplýva, že P. X. bol v čase vzniku pracovného úrazu
zamestnancom spoločnosti Z. a. s. a napokon P. X. túto skutočnosť uviedol aj pri výsluchu Obvodného oddelenia Policajného zboru vo Vranove nad Topľou v postavení svedka.
23. K argumentácii žalobcu, že tvrdenie, že účastník konania predložil odberateľovi P. P., s. r. o. faktúru č. XXXX/XX zo dňa 29.09.2017, v ktorej fakturuje vykonané elektroinštalačné práce ním ako živnostníkom je postavené na domnienkach a konšpiračných teóriách, žalovaný uviedol, že v rozhodnutí č. P:XX/ XXXX-E S/XXXX/XXX/XXX inšpektorát práce zaznamenal predloženie predmetnej faktúry žalobcom ako dôkazu, v ktorej fakturuje elektroinštalačné práce sám ako živnostník. Citovanú vetu je potrebné vykladať v zmysle, že Inšpektorát práce Prešov v rozhodnutí uviedol, že účastník konania urobil úkon, ktorý spočíval v predložení faktúry adresátovi Inšpektorátu práce Prešov. Faktúra bola predložená ako príloha k protokolu č. IPV-XX-XX-X.X/P- L (doručené na inšpektorát práce dňa 25. 01. 2018). Uvedenú citáciu je potrebné vykladať nasledovne: Inšpektorát práce Prešov uviedol, že žalobca predložil (Inšpektorátu práce Prešov) ako dôkaz faktúru č. XXXX/XX zo dňa 29.09.2017. Faktúra bola vystavená účastníkom konania odberateľovi P. P., s. r. o., v ktorej fakturuje elektroinštalačné práce sám ako živnostník.
24. K odvolacej námietke žalobcu, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, ani písomnými listinami, ani výpoveďami svedkov, že účastník konania prideľoval prácu p. X., že mal pracovať podľa jeho pokynov a ide o predpoklad žalovaný uviedol, že rozhodnutie č. k. P: XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX, ktorým bol žalobcovi potvrdený status zamestnávateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k P. X. nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Podmienkou porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania je aj naplnenie znakov závislej práce, ktoré boli v danom prípade preukázané.
25. K odvolacej námietke žalobcu, že vo vyjadreniach opakovane navrhoval doplniť dokazovanie o výsluch živnostníka U. V. a živnostníka R. M. žalovaný poukázal na ustanovenie § 34 ods. 4 Správneho poriadku, podľa ktorého vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán je potom oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, najmä vtedy, ak by išlo o preukazovanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných. Popísaný skutkový stav jednoznačne potvrdzujú relevantné listinné dôkazy, z ktorých pri svojom konaní a rozhodovaní žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán vychádzal a ktoré jednoznačne potvrdzujú spáchaný správny delikt účastníkom konania. Žalovaný mal za to, že žalobca v rámci administratívneho konania nepredložil nijaké dôkazy, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili zistené porušenie povinnosti. Podľa názoru žalovaného prvostupňový správny orgán pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a z relevantných listinných dôkazov, ktoré boli predložené k výkonu inšpekcie práce.
26. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa výšky uloženej pokuty, poukázal žalovaný na ustanovenie § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je evidentné, že prvostupňový správny orgán uložením pokuty vo výške 33 000 eur sledoval najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie, ktoré však v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sž-oKs 56/2006 musí mat silu odradiť od nezákonného postupu aj iné právnické osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak ide o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom, nevyhnutne teda musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.
27. Žalovaný sankciu vo výške 33 000 eur považoval za primeranú, plniacu preventívnu funkciu a nakoľko bude citeľná aj v majetkovej sfére účastníka konania, splní aj svoju represívnu funkciu a odradí účastníka konania od ďalšieho nezákonného konania v budúcom období. Zároveň poukázal na to, že prvostupňový správny orgán uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby.
III.
Argumenty žalobcu v podanej žalobe
28. Žalobca voči žalobou napadnutému rozhodnutiu namieta, že zistenia žalovaného vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň že v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
29. Žalobca v rámci argumentácie podrobne rekapituloval svoje odvolacie argumenty, pričom dôvody tvrdenej nezákonnosti napadnutého rozhodnutia č. PO/V./XXXX/XXXX, O-XXX/XXXX vymedzil takto:
30. Rozhodnutie žalovaného považuje za nesprávne a nezákonné, keďže je úplne rovnaké ako skoršie rozhodnutia prvostupňového orgánu v totožnej veci, ktoré boli žalovaným zrušené. a taktiež aj pokuta uložená účastníkovi konania vo výške 33 000 eur je uložená na základe rovnakých právnych predpisov a ich ustanovení ako v pôvodnom rozhodnutí. Prvostupňový správny orgán porušil podľa žalobcu viacero ustanovení zákona, konanie nedoplnil o navrhované dôkazy, nevykonal žiadne ďalšie úkony, na základe čoho skutkový stav opísaný v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu zo dňa 17.01.2019 vychádza z pôvodných dokumentov, ktoré bolo potrebné doplniť o ďalšie výpovede a ďalšie písomné dôkazy navrhované žalobcom. Podľa názoru žalobcu zo strany prvostupňového správneho orgánu došlo najmä k porušeniu § 3 ods. 2, 5 Správneho poriadku. K porušeniu označených ustanovení zo strany prvostupňového správneho orgánu malo dôjsť tým, že napriek opakovanej žiadosti o dopočutie účastníkov konania a svedkov zo strany žalobcu, nebolo tejto žiadosti vyhovené. Žalobca tiež vytýka prvostupňovému správnemu orgánu, že nemal k dispozícii výpovede svedkov, správny orgán mu ich nezaslal, nemohol nahliadnuť do spisu. Správnemu orgánu prvého stupňa tiež vytýka, že s návrhmi na doplnenie dokazovania sa nevysporiadal navrhnuté dôkazy ani nezamietol, ani nevykonal.
31. Žalobca nesúhlasí s podstatným záverom prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, v zmysle ktorého mal byť poškodený P. X. zamestnancom žalobcu. Žalobca poukazuje na skutočnosť, že P. X. bol v čase skutku zamestnancom spoločnosti Z. a.s., a teda v žiadnom prípade nemohol byť v tom istom čase zamestnancom ďalšej spoločnosti, respektíve živnostníka tak, ako to uvádza prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí, s ktorým sa stotožnil aj žalovaný. Žalobca navrhol uvedenú skutočnosť preukázať vyžiadaním pracovnej zmluvy P. X. z obchodnej spoločnosti Z. a. s., čo prvostupňový správny orgán neakceptoval a tento dôkaz nevykonal, nezamietol ani nepotvrdil, čím porušil práva žalobcu postupom v rozpore s § 3 Správneho poriadku.
32. Žalobca tvrdí, že v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu sú uvedené skutočnosti, ktoré neboli ničím preukázané, a to, že žalobca predložil odberateľovi P. P., s.r.o. faktúru č. XXXX/XX zo dňa 29.09.2017, v ktorej fakturuje vykonané elektroinštalačné práce ním ako živnostníkom. K týmto skutočnostiam zaujal prvostupňový správny orgán stanovisko postavené na domnienkach a konšpiračných teóriách, a teda, že žalobca nemohol fakturovať práce za P. X., nakoľko by bolo jasne dokázateľné, že pracoval načierno. V tejto súvislosti žalobca namieta, že je nelogické, prečo by mal žalobca dávať akékoľvek peniaze P. X., pokiaľ suma, ktorú fakturoval, ledva pokrývala náklady a minimálnu odmenu samotného žalobcu.
33. Žalobca tiež namieta, že prvostupňový správny orgán predpokladal spoluprácu medzi žalobcom a P. X. na základe toho, že chodili spolu do práce v Zámutove na aute pána X.. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že ak dvaja živnostníci chodia na jednu stavbu zďaleka, je absolútne logické a normálne, že nebudú cestovať dvaja ľudia na dvoch autách, ale dohodnú sa na spoločnom odvoze. Žiadnym spôsobom tiež nebolo preukázané, že by žalobca prideľoval P. X. mu prácu, a že by P. X. mal pracovať podľa pokynov žalobcu.
34. Podľa žalobcu:
a) Poškodený P. X. nikdy nepracoval pre žalobcu. b) Poškodený P. X. pracoval na uvedenom diele ako manžel živnostníčky R. X. na jej platnú živnosť. c) Žalobca ako živnostník nikdy nebol zamestnávateľom P. X. ani na základe pracovnej zmluvy, ani na základe dohody o pracovnej činnosti, ani na základe ústnej dohody. d) Žalobca mal uzatvorenú ústnu dohodu o prácach na diele s U. V.. e) Žalobca nemá žiadnych zamestnancov a práce v rámci svojej aktuálnej živnosti vykonáva sám. f) Žiadnym spôsobom, t.j. znaleckým dokazovaním nebolo preukázané, že P. X. utrpel ťažký úraz (dôkaz o tejto skutočnosti nám nebol predložený, nemali sme možnosť nahliadnuť do spisu týkajúceho sa tohto konania). g) Poškodený P. X. bol zamestnancom obchodnej spoločnosti Z. a.s. v období od 26.09.2017 do 28.09.2017, z toho dôvodu nemohol byť v rozhodujúcom období zamestnancom živnostníka U. V..
35. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán nedostatočne odôvodnili uloženie pokuty, a to skutkovo ako aj právne. Žalovaný podľa názoru žalobcu vo svojom rozhodnutí porušenie právneho predpisu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, dostatočne neodôvodnil, neuviedol úvahy, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodoval, neuviedol svoje stanovisko, ktoré mal zaujať k tomu, že žalobcovi uložená pokuta je pre neho likvidačná.
36. Podľa názoru žalobcu sa žalovaný dostatočne nevysporiadal s uložením pokuty, preto je rozhodnutie nespôsobilé prieskumu. Vo vzťahu k požiadavkám na zákonné a riadne odôvodnenie rozhodnutia správnych orgánov poukázal žalobca na rozsudky Najvyššieho súdu SR zo 16.04.2008 sp. zn. 2Sžo/81/2007, rozsudok zo dňa 13.07.2011 sp. zn. 10Sža/15/2011, rozsudok zo dňa 15.04.2008 sp. zn. 1Sža/3/2008, rozsudok z 31.01.2011 sp. zn. 5Sžo/81/2010 a na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.07.2003 spisová značka IV. ÚS 115/03.
37. Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúci postup je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov a zásad materiálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti, vrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní.
IV.
Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe
38. Na výzvu správneho súdu sa k žalobe vyjadril žalovaný podaním z 31.10.2019 č. PO/V./XXXX/XXXX, S-XX/XXXX.
39. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že rozhodnutie napadnuté žalobou, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu považuje za zákonné a vecne správne. Pokuta bola správnym orgánom uložená za porušenie právnych predpisov na základe ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, podľa ktorého je inšpektor práce oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) 1. až 3. bode, 6. bode a 7. bode, alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur. Keďže v danom prípade sa nemenili skutočnosti uvedené v protokole, pokuta bola účastníkovi konania uložená na základe rovnakého zákonného ustanovenia zákona o inšpekcii práce ako bola uložená rozhodnutím S/XXXX/ XXX/XXXXX a S/XXXX/XXX/XXX v minimálnej zákonnej sadzbe 33 000 eur.
40. K námietke žalobcu, týkajúcej sa nevykonania navrhovaných dôkazov žalovaný uviedol, že v zmysle § 34 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu, tento je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať. Dôkazy obstarané v štádiu výkonu inšpekcie práce nevykazovali žiaden rozpor a na ich podklade bol skutkový stav zistený presne a určito, slúžili následne v začatom správnom konaní ako relevantné dôkazy vyhodnotené správnymi orgánmi ako hodnoverné a pravdivé. Poukázal na zásadu neverejnosti a písomností, na ktorých je vybudovaný správny poriadok, ako aj na ustanovenie § 21 Správneho poriadku, podľa ktorého správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Nariadenie ústneho pojednávania teda výlučne na úvahe správneho orgánu, pričom v danej veci nebolo potrebné. V spísaných zápisniciach svedeckých výpovediach správny orgán nezistil žiaden rozpor alebo nejednoznačnosť, ktoré by bolo potrebné dokazovať navrhnutým výsluchom fyzických osôb.
41. K námietke týkajúcej sa toho, že žalobca nemal k dispozícii výpovede svedkov a účastníkov konania, keďže mu ich správny orgán nezaslal, a nebolo mu umožnené nahliadnuť do spisu žalovaný uviedol, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nikdy o nahliadnutie do spisu nepožiadal a právo prislúchajúce mu podľa § 23 Správneho poriadku si nikdy neuplatnil.
42. Pokiaľ žalobca nesúhlasí s jeho označením ako zamestnávateľa s poukazom na to, že ako živnostník nezamestnáva žiadnych zamestnancov žalovaný poukázal na to, že nelegálne zamestnávanie P. X.
žalobcom v čase vzniku pracovného úrazu bolo potvrdené rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. k. P:XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.11.2018. Z uvedeného rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, pričom pokutu, ktorá mu bola uložená predmetným rozhodnutím za nelegálne zamestnávanie žalobca aj spláca na základe dohody o splátkach zo dňa 01.04.2019.
43. Samotná skutočnosť, či bol P. X. v čase vzniku pracovného úrazu aj zamestnancom spoločnosti Z. a.s. nemá podľa žalovaného žiaden vplyv na to, či mohol byť považovaný v čase vzniku pracovného úrazu aj za zamestnanca žalobcu. Tým, že P. X. vykonával pre žalobcu závislú prácu, došlo medzi nimi k vzniku pracovnoprávneho vzťahu. Medzi žalobcom a P. X. bola ústna dohoda, čo vyplýva zo zápisnice o podaní informácie P. X. zo dňa 26.10.2017. Zo Zákonníka práce potom vyplýva, že ústna dohoda nebude postihnutá následkom jej neplatnosti a je platná a zakladá pracovný pomer. Sankcia však v takom prípade prichádza za porušenie zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 82/2005 Z. z.“), pokiaľ zamestnávateľ nemá písomný doklad o uzatvorenej pracovnej zmluve a nepreukáže existenciu pracovnoprávneho vzťahu inak, napríklad prihlásením zamestnanca do Sociálnej poisťovne. Rozhodnutím č. k. P:XX/ XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX z 30.07.2018 bol žalobcovi potvrdení status zamestnávateľa, ktorý porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k P. X.. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že aktuálna legislatíva nevylučuje, aby totožná fyzická osoba mohla byť zamestnancom súčasne u dvoch zamestnávateľov a nestanovuje, koľko pracovných pomerov súbežne môže zamestnanec uzatvoriť. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že vyžiadanie pracovnej zmluvy P. X. od spoločnosti TATRAVAGÓNKA a.s. by bolo pre dané správne konanie bezpredmetné, keďže pracovný úraz P. X. vznikol na pracovisku: Areál spoločnosti R. s.r.o. a to v čase, keď vykonával závislú prácu pre žalobcu.
44. K námietke, že v prvostupňovom rozhodnutí sa nachádzajú skutočností, ktoré neboli ničím preukázané, a to konkrétne, že žalobca predložil odberateľovi P. P., s.r.o. faktúru číslo XXXX/XX z 29.09.2017 žalovaný konštatoval, že v danom prípade ide o nesprávny výklad obsahu odôvodnenia rozhodnutia, keďže uvedenú citáciu je potrebné vykladať tak, že Inšpektorát práce Prešov ako prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca predložil prvostupňovému správnemu orgánu ako dôkaz faktúru číslo XXXX/XX z 29.09.2017. Uvedená skutočnosť však podľa žalovaného nemá vplyv na samotné rozhodnutie a nebola predmetom dokazovania vo veci, ktorá je aktuálne predmetom prieskumu správnym súdom.
45. Pokiaľ žalobca namietal, že spolupráca žalobcu s P. X. vyplýva z toho, že chodili spolu do práce v K. na aute P. X. zo Svitu, kam X. prichádzal pre žalobcu autom, žalovaný uviedol, že záver o spolupráci žalobcu s P. X. nevyplýva iba z tejto skutočnosti, ale najmä zo získaných výpovedí U. V. a P. X., ktorých podstatný obsah významný pre dokazovanie žalovaný vo svojom vyjadrení rekapituloval.
46. Záverom žalovaný poukázal na to, že tak v rámci výkonu inšpekcie práce, ako aj v správnom konaní postupoval v súlade s ustanoveniami platných právnych predpisov a tak, aby chránil aj práva žalobcu. Žalobca bol informovaný o tom, za aký správny delikt mu má byť uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu bola uložená sankcia, správny orgán sa všetkými námietkami žalobcu zodpovedne dôsledne a svedomito zaoberal a v napadnutom rozhodnutí sa so všetkými námietkami žalobcu náležite a dostatočne vysporiadal. Rozhodnutie obsahuje aj správnu úvahu, ktorou sa prvostupňový správny orgán spravoval pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty, a to, že v danom prípade bola zamestnancovi spôsobená ťažká ujma na zdraví ako dôsledok porušenia zákonných povinností žalobcom, čo zákon definuje ako dôvod pre uloženie pokuty v minimálnej možnej výške 33 000 eur. Správny orgán uložil pokutu v tejto minimálnej výške s ohľadom na prevažujúce poľahčujúce okolnosti na strane žalobcu.
47. Žalovaný navrhol, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
V.
Replika žalobcu
48. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril replikou z 13.12.2019, v ktorej uviedol, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí a v celom rozsahu trvá na podanej žalobe. Poukázal na to, že v čase vzniku pracovného úrazu poškodený P. X. nebol zamestnancom žalobcu, pracoval na vlastnú zodpovednosť
a jeho pracovné pôsobenie na pracovisku: Areál spoločnosti R. s.r.o. v K. bolo dohodnuté priamo s obchodnou spoločnosťou P. P., s.r.o. Zároveň prílohou k svojej replike predložil daňové priznanie žalobcu k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2018, z ktorého je zrejmé, že príjem žalobcu pred zdanením bol v sume 353,85 eur za rok, z čoho vyplýva, že po odpočítaní nezdaniteľných častí základu Dane bol žalobca v strate. Zároveň poukázal na skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 14P/32/2019 z 15.07.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 09.08.2016 došlo k rozvodu manželstva žalobcu a na čas po rozvode boli zverené žalobcovi do osobnej starostlivosti dve maloleté deti, zatiaľ čo ďalšie dve maloleté deti boli zverené súdom do starostlivosti matky a žalobca bol zaviazaný prispievať na ich výživu spolu sumou 150 eur mesačne.
VI.
Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty
49. Podľa § 2 ods. 2 Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
50. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
51. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.
52. Podľa § 194 S.s.p. 1) správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie; 2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
53. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) S.s.p. správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.
54. Podľa § 2 zákona o inšpekcii práce 1. Inšpekcia práce je a) dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu, ktorý upravuje vnútorný systém vybavovania podnetov, zamestnávateľom, 8. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, b) vyvodzovanie zodpovednosti za porušovanie predpisov uvedených v písmene a) a za porušovanie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,
c) poskytovanie bezplatného poradenstva zamestnávateľom, fyzickým osobám, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, a zamestnancom v rozsahu základných odborných informácií a rád o spôsoboch, ako najúčinnejšie dodržiavať predpisy ustanovené v písmene a). 2. Inšpekcia práce sa vykonáva a) na všetkých pracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, vrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb, b) vo všetkých priestoroch, v ktorých domácky zamestnanec vykonáva dohodnutú prácu a v ktorých zamestnanec vykonáva prácu podľa dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. 3. Zamestnávateľom na účely výkonu inšpekcie práce podľa odseku 1 písm. a) štvrtého bodu je aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktoré nelegálne zamestnávajú fyzickú osobu. 4. Inšpekciu práce na pracoviskách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ozbrojených síl Slovenskej republiky, Zboru väzenskej a justičnej stráže a finančnej správy vykonávajú ich orgány inšpekcie práce. 5. Inšpekcia práce podľa tohto zákona sa nevykonáva a) na pracoviskách Vojenského spravodajstva, Slovenskej informačnej služby a Národného bezpečnostného úradu, b) v chránených priestoroch Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky, c) na pracoviskách fyzickej osoby a právnickej osoby, ktoré požívajú diplomatické výsady a imunitu) 6. Inšpekcia práce nie je dozor, ktorý vykonávajú príslušné orgány podľa osobitných predpisov
55. Podľa § 7 ods. 3 písm. i) zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu.
56. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
57. Podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce v znení účinnom od 01.04.2021 inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode, šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená 1. ťažká ujma na zdraví, najmenej 20 000 eur, 2. smrť, najmenej 33 000 eur.
58. Podľa § 21 ods. 3 zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,26) ak tento zákon neustanovuje inak. Pri vydaní oprávnenia, osvedčenia, dokladu o uznaní odbornej spôsobilosti, preukazu a povolenia podľa tohto zákona sa rozhodnutie len vyznačí v spise a namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia sa účastníkovi konania vydá príslušný doklad.
59. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. tento zákon sa vzťahuje na zamestnávateľov a zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej sféry a nevýrobnej sféry.
60. Podľa § 3 písm. a) bod. 1 zákona č. 124/2006 Z. z. na účely tohto zákona zamestnávateľ je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.
61. Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.
62. Podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť.
63. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sú uvedené v prílohe č. 6.
64. Podľa bodu 1.1. Prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. pri práci vo výške a nad voľnou hĺbkou sa na všetkých pracoviskách a komunikáciách osoba vykonávajúca stavebné práce zabezpečuje proti pádu podľa tejto prílohy v súlade s § 5 ods. 2 písm. d) zákona kolektívnym zabezpečením alebo osobným ochranným pracovným prostriedkom proti pádu a) od výšky 1,5 m, b) do voľnej hĺbky, kde hrozí utopenie, zapadnutie v jamách a nádržiach s vodou, vápnom, maltou, zasypanie materiálom alebo iné nebezpečenstvo poškodenia zdravia.
65. Podľa bodu 8.5 Prílohy č. 6 vyhlášky č. 147/2013 Z. z. zabezpečenie proti prepadnutiu, najmä pracovnou podlahou, komunikačnou podlahou alebo pokrývačským rebríkom, sa musí vykonať na všetkých strešných plášťoch, kde pôdorysná vzdialenosť medzi latami alebo inými nosnými prvkami strešnej konštrukcie je viac ako 0,25 m alebo nie je zaručené, že jednotlivé strešné prvky sú preukázateľne bezpečné proti prelomeniu zaťažením osobou vykonávajúcou stavebné práce alebo nie je toto zaťaženie vhodne rozložené pomocnou konštrukciou.
66. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
67. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
68. Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
69. Podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
70. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
71. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
72. Správny súd v rámci vysporiadania sa so žalobnými námietkami v prvom rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že obsah jednotlivých žalobných bodov tvorí v zásade v celom rozsahu pôvodná odvolacia argumentácia žalobcu.
73. V tomto smere správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo dňa 20.11.2013 pod č. j. 4As/78/2012-125, rozsudok č. j. 8Afs/55/2005-74 zo dňa 22.01.2007 a rozsudok č. j. 8Afs/5/2006-56 zo dňa 20.04.2007, z ktorých vyplýva, že skopírovanie odvolacích námietok do žaloby bežne nepostačí pre naplnenie podmienky uvedenia žalobných bodov, ktoré majú právny argumentačný význam aj v prejednávanej veci.
74. V danom prípade správny súd hneď úvodom konštatuje, že k podstatnej časti žalobných námietok sa dostatočne zrozumiteľným a pomerne vyčerpávajúcim spôsobom vyjadril už žalovaný v rámci odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia a správny súd na tam uvedené závery v celom rozsahu odkazuje, keďže ich považuje za zrozumiteľné, vecne správne a zákonné.
75. Na doplnenie správny súd k jednotlivým žalobným dôvodom uvádza:
76. Podstatná časť žalobných námietok sa týka záveru žalovaného a prvostupňového správneho orgánu o tom, že žalobca bol zamestnávateľom P. X., ktorý utrpel ako zamestnanec žalobcu pracovný úraz. Existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným je totiž podmienkou pre možné posúdenie zodpovednosti žalobcu podľa § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce.
77. Žalobca v súvislosti s preukazovaním ním tvrdenej neexistencie pracovnoprávneho vzťahu medzi ním ako zamestnávateľom a P. X. ako zamestnancom navrhol vykonať v rámci správneho konania viacero dôkazov, a to najmä: vyžiadať pracovnú zmluvu preukazujúcu, že P. X. bol v čase, kedy došlo k pracovnému úrazu zamestnancom spoločnosti Z. a.s. a nie žalobcu, vykonať v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcu výsluchy svedkov R. M. a U. V. a tiež výsluch poškodeného P. X.. Prvostupňový správny orgán týmto návrhom nevyhovel a to bez toho, aby k uvedeným návrhom zaujal akékoľvek stanovisko. V rovnakej súvislosti tiež žalobca namieta spôsob, akým boli konajúcimi správnymi orgánmi oboch stupňov hodnotené zistenia vyplývajúce z vyjadrení osôb vypočutých prvostupňovým správnym orgánom do zápisnice o podaní informácie na mieste pracovného úrazu P. X..
78. Správny súd k tejto časti argumentácie považuje za osobitne významnú skutočnosť, že v čase rozhodovania prvostupňového správneho orgánu (15.05.2019) ako aj v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia (03.07.2019) bol pracovnoprávny vzťah medzi žalobcom a P. X. potvrdený rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. P: XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX z 30.07.2018, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím žalovaného č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX z 15.11.2018 a nadobudlo právoplatnosť 20.11.2018.
79. Správny súd sa oboznámil s obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu č. P: XX/XXXX S/XXXX/ XXX/XXXXX z 30.07.2018 a rozhodnutia žalovaného č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX z 15.11.2018 a zistil, že v tomto konaní bol žalobca na základe vykonaného dokazovania sankcionovaný za správny delikt spočívajúci v porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) tretom bode zákona o inšpekcii práce, konkrétne za porušenie ust. § 7 ods. 1 písm. a) a § 17 ods. 5 písm. a) bod 3. zákona č. 124/2006 Z. z. a za porušenie povinnosti vyplývajúcej z predpisov uvedených v ust. § 2 ods. 1 písm. a) štvrtom bode zákona o inšpekcii práce, a to konkrétne ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. práve v súvislosti s nelegálnym zamestnávaním P. X. aj v čase, kedy došlo ku vzniku pracovného úrazu (28.09.2017).
80. Z tvrdení žalobcu, z obsahu administratívneho spisu ani z ďalších zistení správneho súdu nevyplýva, že by právoplatné rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. P: XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX z 30.07.2018 alebo rozhodnutie žalovaného č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX z 15.11.2018 bolo napadnuté správnou žalobou, prípadne bolo zrušené či zmenené na základe iného mimoriadneho opravného prostriedku či prostriedku dozoru, preto je s ohľadom na princíp prezumpcie zákonnosti správnych aktov potrebné na tieto rozhodnutia hľadieť ako na zákonné a vecne správne.
81. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.
82. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. P: XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX z 30.07.2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. PO/V./XXXX/XXXX O-XXX/XXXX z 15.11.2018, ktoré bolo v čase rozhodovania správnych orgánov o súdom preskúmavanej veci už právoplatným teda pre prvostupňový správny orgán ako aj pre žalovaného vyplýval záväzný záver o tom, že žalobca v čase vzniku pracovného úrazu nelegálne zamestnával P. X., keďže práve táto skutočnosť predstavuje skutkový základ správneho deliktu, za ktorý bol žalobca v konaní č. P: XX/XXXX postihnutý pokutou vo výške 2 300 eur.
83. Prvostupňový správny orgán v konaní vedenom pod č. P: XX/XXXX, ako aj žalovaný pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu boli v zmysle § 40 ods. 1 Správneho poriadku povinní pri hodnotení otázky, či medzi žalobcom a P. X. existoval pracovnoprávny alebo obdobný vzťah definujúci P. X. ako zamestnanca žalobcu vychádzať zo záverov skoršieho právoplatného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. P: XX/XXXX S/XXXX/XXX/XXXXX z 30.07.2018 v spojení s rozhodnutím žalovaného č. PO/V./XXXX/ XXXX O-XXX/XXXX z 15.11.2018, ktorých závermi boli viazaní, a teda boli viazaní aj záverom o tom, že P. X. bol v čase vzniku pracovného úrazu zamestnancom (nelegálnym) žalobcu. Uvedené sa vzťahuje aj na ďalšie žalobné námietky týkajúce sa nesprávneho hodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k predmetnej otázke.
84. Správny súd na tomto mieste poukazuje aj na ust. § 131 S.s.p., štvrtá veta, podľa ktorého rozhodnutím o priestupku a inom správnom delikte je správny súd viazaný len, ak takéto rozhodnutie nie je predmetom samotného konania.
85. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že keďže právoplatné rozhodnutia o správnom delikte žalobcu vydané v konaní vedenom pod č. P: XX/XXXX nie sú predmetom tohto súdneho konania, ich závermi je viazaný aj správny súd a pri posudzovaní žalobných námietok musí vychádzať zo skutočnosti, že P. X. bol v čase vzniku pracovného úrazu zamestnancom žalobcu.
86. Predošlé závery sumarizované v bodoch 78 - 83 majú zásadný význam aj pre hodnotenie toho, či bolo porušením procesných práv žalobcu, ak prvostupňový správny orgán ani žalovaný v rámci odvolacieho konania nevykonali žalobcom navrhované dokazovanie listinným dôkazom - pracovnou zmluvou P. X. a spoločnosti Z. a.s. a výsluchmi navrhnutých svedkov R. M. a U. V..
87. Podľa ustálenej súdnej praxe za porušenie procesných práv obvineného zo správneho deliktu nemožno považovať nevykonanie ním navrhovaných dôkazov, a to najmä vtedy, ak by išlo o preukázanie skutočností zjavne nepotrebných alebo nadbytočných (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 05.02.2009 sp. zn. 1Sžo/145/2007).
88. Podľa názoru správneho súdu v preskúmavanom prípade konajúce správne orgány do procesných práv žalobcu ako obvineného zo správneho deliktu nezasiahli, keďže nim navrhnuté dokazovanie by smerovalo iba k preukázaniu skutkových okolností týkajúcich sa otázky, či bol v čase pracovného úrazu P. X. jeho zamestnancom, a teda na preukázanie záveru už skôr právoplatne konštatovaného v konaní vedenom pod č. P: XX/XXXX.
89. Nad rámec už uvedeného, správny súd z hľadiska namietaného porušenia požiadavky úplného zistenia skutočného stavu veci podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku a práva účastníka konania navrhovať dôkazy podľa § 33 ods. 1 Správneho poriadku poukazuje aj na to, že v prípade navrhovaného výsluchu U. V. išlo o osobu, ktorej vyjadrenie ku skutkovým okolnostiam zachytené v Zápisnici o podaní informácie zo dňa 04.12.2017 bolo zapracované do obsahu protokolu č. IPV-XX-XX-X.X/P-JX, A,XX,XX- XX z 18.01.2018, ku ktorému mal možnosť žalobca zaujať stanovisko, a to aj prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Návrh výsluchu osoby R. M. žalobca v priebehu administratívneho konania žiadnym spôsobom neodôvodnil a nijak nekonkretizoval, v akej súvislosti a k akým okolnostiam by mala byť táto osoba vypočutá, z čoho vyplýva, že žalobca nevyhnutnosť výsluchu tejto osoby ponechal v plnej miere na posúdení prvostupňového správneho orgánu, ktorý uplatniac svoju zákonnú právomoc jej výsluch nepovažoval za potrebný a v odôvodnení svojho rozhodnutia sa tiež žiadnymi skutkovými okolnosťami súvisiacimi s touto osobou, významnými pre posúdenie zodpovednosti žalobcu za správny delikt, nezaoberal. Nevyhnutnosť výsluchu tejto osoby z hľadiska úplnosti zistenia skutkového stavu napokon žiadnym spôsobom nevyplýva ani z obsahu odvolania žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcov návrh na vykonanie dôkazu vyžiadaním pracovnej zmluvy medzi poškodeným a spoločnosťou Z. a.s. správny súd sa v plnej miere stotožňuje s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej uvedená skutočnosť jednak nebola v konaní sporná a jednak nemala na preukázanie zamestnaneckého vzťahu poškodeného k žalobcovi žiaden vplyv, keďže právny poriadok Slovenskej republiky existenciu viacerých pracovných pomerov súčasne nevylučuje a v praxi ich je pomerne bežne možné identifikovať pod označením súbežný pracovný pomer.
90. Správny súd sa tiež v tejto súvislosti nestotožňuje s tvrdením žalobcu o tom, že jeho návrhy na dokazovanie boli odmietnuté bez akéhokoľvek odôvodnenia a konajúce správne orgány oboch
stupňov sa k uvedeným návrhom ani nevyjadrili. Opak totiž vyplýva už z rekapitulovaných častí žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného z 03.07.2019 (najmä v bode 25.), z ktorých je zrejmé, že žalovaný ako odvolací orgán zaujal stanovisko tak k návrhom žalobcu na vypočutie svedkov, ako aj k potrebe vyžiadania pracovnej zmluvy a vykonaniu ústneho pojednávania.
91. Pokiaľ žalobca namieta, že nemal možnosť v priebehu konania oboznámiť sa s administratívnym spisom správny súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca, od začiatku konania zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom z radov advokátov, v priebehu administratívneho konania akýmkoľvek spôsobom prejavil záujem realizovať svoje právo na nazretie do spisu v zmysle § 23 ods. 1 Správneho poriadku, prípadne že by žiadal o poskytnutie kópií spisov alebo informácie zo spisu a jeho žiadosti by nebolo vyhovené. Uvedená skutočnosť nevyplýva ani zo žiadneho dôkazu predloženého žalobcom v konaní pred správnym súdom. Právu účastníka konania nazerať do spisu tu korešponduje povinnosť správneho orgánu nazeranie do spisu (a realizáciu ďalších súvisiacich práv podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku) umožniť. Povinnosťou správneho orgánu však v tomto prípade nie je účastníka konania na realizáciu jeho práva vyzývať, či osobitne ho na túto možnosť upomínať. Správny súd preto ani tejto žalobnej námietke nemohol prisvedčiť.
92. Žalobca v správnej žalobe namietal aj skutočnosť, že v administratívnom konaní nebolo znaleckým dokazovaním preukázané, že P. X. utrpel ťažký úraz. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán listom č. XXXX/XXXX/XXXXX z 25.10.2017 vyžiadal od X. nemocnice a.s. oznámenie, či ide v prípade poškodeného P. X. o závažný pracovný úraz, poškodenie zdravia a taktiež žiadal uviesť, či bola postihnutému odobratá krv za účelom zistenia požitia alkoholu. Z odpovede X. nemocnice a.s. zo dňa 30.10.2017 je možné zistiť, že pracovný úraz bol U.. C. U., chirurgom, klasifikovaný ako úraz s ťažkou ujmou na zdraví spočívajúcou v poškodení dôležitého orgánu. Poškodenie zdravia P. X. je tiež presvedčivo zadokumentované lekárskou správou zo dňa 28.09.2017 vypracovanou sekundárnym lekárom vranovskej nemocnice s U.. Y. B.. Z administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca v priebehu administratívneho konania vzniesol konkrétne námietky alebo spochybnil závery predmetného lekárskeho posúdenia poškodenia zdravia P. X., alebo že by vo veci navrhoval vykonať znalecké dokazovanie.
93. Správny súd tu poukazuje aj na stabilizovanú judikatúru, z ktorej vyplýva, že ak bol skutkový stav v konaní náležite zistený a objasnený na základe zákonných dôkazných prostriedkov, ktoré sa obsahovo zhodujú, námietka, že správne orgány nevykonali dokazovanie použitím iného navrhovaného dôkazného prostriedku zo strany obvineného (napr. znaleckým posudkom), nie je spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20.11.2008, sp. zn. 8Sžo/184/2008). V zmysle uvedeného správny súd posúdil aj túto žalobnú námietku ako nedôvodnú.
94. Žalobca namietal tiež výšku uloženej sankcie, ktorú označil za likvidačnú, ako aj nedostatočne odôvodnenú. Správny súd v tejto časti posúdil žalobu ako čiastočne dôvodnú.
95. Pokiaľ ide o námietku nedostatočného odôvodnenia sankcie, správny súd konštatuje, že odôvodnením uloženia sankcie sa v dostatočnej rozsahu a po obsahovej stránke zrozumiteľným, vecne správnym a zákonným spôsobom zaoberal prvostupňový správny orgán, a to na str. 18 až 21 rozhodnutia č. P: XX/XXXX-R3 z 15.05.2019.
96. Prvostupňový správny orgán podrobne a jednotlivo uviedol, ako posudzoval všetky okolnosti významné pre uloženie sankcie a ako uplatnil správnu úvahu pri posudzovaní správneho deliktu z hľadiska hodnotení závažnosti zisteného porušenia povinností a závažnosti jeho následkov, z hľadiska počtu zamestnancov zamestnávateľa a rizík, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, z hľadiska počtu nelegálne zamestnaných fyzických osôb, z hľadiska skutočnosti, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, ako aj z hľadiska, či išlo o opakované zistenie toho istého nedostatku.
97. Prvostupňový správny orgán sa zaoberal aj otázkou, či uložená pokuta vo výške 33 000 eur nepredstavuje neprimerane prísny postih, a to aj z hľadiska naplnenia represívnej, výchovnej a preventívnej funkcie pokuty.
98. Na základe takéhoto posúdenia konštatoval prvostupňový správny orgán prevahu poľahčujúcich okolností, čo odôvodňovalo uloženie pokuty v dolnej hranici zákonného sankčného pásma.
99. Napriek vyššie konštatovanému správny súd považuje za kľúčovú skutočnosť, že s účinnosťou od 01.04.2021 došlo zákonom č. 73/2021 Z. z. k novelizácii ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a) zákona o inšpekcii práce, na základe ktorého bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 33 000 eur (s odôvodnením, že uloženie sankcie v nižšom rozsahu zákon v čase rozhodovania správneho orgánu zákon nepripúšťal) a to tak, že zákonodarca odlíšil minimálnou výškou sankcie prípady, kedy bola pracovným úrazom spôsobená ťažká ujma na zdraví (§ 19 ods. 1 písm. a) bod 1.) a prípady, keď bola spôsobená pracovným úrazom smrť(§ 19 ods. 1 písm. a) bod. 2).
100. Znenie § 19 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona o inšpekcii práce účinné v čase rozhodovania správneho súdu za rovnaký správny delikt za aký bol postihnutý žalobca umožňuje v prípade, ak bola pracovným úrazom spôsobená ťažká ujma na zdraví, uložiť pokutu najmenej vo výške 20 000 eur.
101. Predmetná zmena zákona o inšpekcii práce nadobudla účinnosť až v čase právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov (prvostupňového, ako aj odvolacieho). Z uvedeného dôvodu bolo potrebné konštatovať, že prvostupňový správny orgán ako aj aj žalovaný postupovali správne, keď protiprávnosť konania žalobcu posudzovali a sankciu uložili podľa znenia zákona o inšpekcii práce účinného v čase, kedy k tomuto konaniu došlo.
102. Napriek uvedeným aspektom však správny súd, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR č. 2/2021 pod č. 20 (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 05.11.2019, sp. zn. 4Asan/2/2019) nemohol opomenúť skutočnosť, že vyššie zmieňovanou novelou došlo k podstatnej zmene v možnostiach sankcionovania páchateľov správnych deliktov podľa § 19 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona o inšpekcii práce stanovením zjavne výhodnejšej právnej úpravy pre páchateľa, keďže správne orgány majú možnosť uložiť mu za rovnaké konanie sankciu podstatne nižšiu, než aká mu bola uložená správnymi orgánmi.
103. Správny súd pritom prihliadol na to, že neprimeranosť a likvidačná úroveň pokuty bola žalobcom explicitne namietaná, ako aj na to, že správne orgány pri odôvodnení uloženej pokuty poukázali na to, že pokutu mali s ohľadom na prevahu poľahčujúcich okolností v úmysle žalobcovi uložiť na spodnej hranici zákonného rozpätia.
104. Najvyšší súd SR v citovanom rozsudku zdôraznil, že v súlade s ustálenou judikatúrou možno konštatovať, že správne trestanie sa analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve. Modifikácia zásady zákazu spätnej časovej pôsobnosti práva sa prejavuje pri trestaní, pre ktoré sa uplatňuje povinná retroaktivita v prospech páchateľa, vyplývajúca priamo z Ústavy Slovenskej republiky a medzinárodných dohovorov. Podľa článku 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
105. Najvyšší súd SR poukazujúc na svoju prejudikatúru v rozhodnutí pod sp. zn. 6Asan/9/2017 zo dňa 21.02.2018 a na zásadu č. 2 Odporúčania Výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schváleného Výborom ministrov 13.02.1991, podľa znenia ktorej, ak po spáchaní činu nadobudli účinnosť menej represívne sankcie, mali by sa uplatniť tak, aby to bolo výhodné pre osobu, o uložení sankcie proti ktorej správny orgán rozhoduje, formuloval právnu vetu, v zmysle ktorej: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“
106. Na základe uvedeného súd zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ S.s.p. a vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní sa správny orgán musí vysporiadať s novou právnou úpravou, ktorá je priaznivejšia pre žalobcu, pretože aj správne orgány musia rešpektovať zásady správneho trestania a aplikáciu zásady
nepravej retroaktivity, ktorá je prípustná, ak je v prospech páchateľa správneho deliktu, ako je to v preskúmavanom prípade.
107. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na úplnú náhradu trov konania, proti neúspešnému žalovanému.
108. S poukazom na § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
109. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 S.s.p. uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.