Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_7CoCsp-21-2021.pdf
PDF · 121 KB
Case nature
Subarea
7CoCsp/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v spore žalobkyne: K. M., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Za G. XXXX/XX, XXX XX Z., proti žalovanej: 365.bank, a. s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, právne zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 47 232 471, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok, č.k. 43Csp/19/2021-15 zo dňa 24.06.2021, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (i) uložil žalovanej (obchodné meno žalovanej do 02.07.2021 Poštová banka, a.s.) povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 06.09.2019 zo zmluvy č. 1920585961 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy (výrok I), (ii) uložil žalovanej povinnosť oznámiť zamestnávateľovi žalobcu Základná škola s materskou školou, Hlavná 292/82, Viničné, IČO: 42 414 636, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy (výrok II).
2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d), § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 332 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a vecne tým, že skúmaním dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyvodil, že je nesporné, že účelom návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dočasne zamedziť realizácii zrážok z jej mzdy, ktoré vykonáva jej zamestnávateľ, čo vyplýva z jej dôvodnej obavy, aby v dôsledku ďalšej realizácie zrážok zo mzdy nedošlo k zhoršeniu jej faktického postavenia (k zvýšeniu eventuálneho preplatku vykonávaných zrážok, ktoré sa môžu v konaní vo veci samej ukázať ako nedôvodné, čo by na jej strane spôsobilo finančnú ujmu), tento navrhovaný rozsah neodkladného opatrenia je primeraný sledovanému legitímnemu účelu, žalovanej nevznikne žiadna zásadná ujma a žiadna ujma nevznikne ani tretej osobe - zamestnávateľovi, nakoľko ide o dočasnú úpravu pomerov, ktorá bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou vyplýva, že medzi žalobkyňou a žalovanou bola dňa 06.09.2019 uzavretá Zmluva o spotrebiteľskom úvere „Lepšia splátka“ č. XXXXXXXXXX (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou bola Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá v zmysle § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo Zmluvy o úvere (ďalej len „Dohoda o zrážkach zo mzdy“) a banka je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy, alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.
Podaním doručeným zamestnávateľovi žalobkyne dňa 05.05.2021 žalovaná vyzvala zamestnávateľa žalobkyne na vykonávanie zrážok z jej mzdy. Žalobkyňa návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnila tým, že žalovaná už vyzvala zamestnávateľa žalobkyne, aby vykonával zrážky zo mzdy, ten ich bude vykonávať a naplnila sa obava, že žalovaná zasiahne do majetku žalobkyne bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení Zmluvy o úvere a bez toho, aby bol známy výklad úniového práva. Ak je dohoda o zrážkach zo mzdy v rozpore s úniovým právom, je principiálne neprístupné, aby sa použil tento problémový zabezpečovací inštitút. Nakoľko v žalobe vo veci samej žalobkyňa spochybňuje predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy, je toho názoru, že je dôvodné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť do doby, kým v konaní vo veci samej nebude právoplatne vyriešená otázka platnosti namietanej Dohody o zrážkach zo mzdy, a aj keď rozsah tejto neplatnosti zatiaľ nemožno ustáliť, návrh, ktorým sa domáha určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, môže byť dôvodný, pravdepodobne má právo, ktorého ochrany sa neodkladným opatrením domáha a rozpor s právom EÚ osvedčuje pripomienkami Európskej komisie, v prípade C-30/12 A./POHOTOVOSŤ. Žalobkyňa namietala, že nedisponuje žiadnym iným prostriedkom ochrany pred ústavne nekonformným zásahom do jej majetku a poukázala na predbežné opatrenia Krajského súdu Prešov, sp. zn. 4Co/8/2019, Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 1Co/260/2019, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 6Co/3/2020, Krajského súdu Prešov, sp. zn. 1Co/30/2019, rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/934/2015 a na nález ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 107/07. Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je presná výška zabezpečenej pohľadávky, preto je podľa názoru žalobkyne Dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa uviedla, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi (dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. S poukazom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu treba osobitne venovať pozornosť skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami ako má jeho dlžník a rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy môže byt' sporný, najmä s poukazom na skutočnosti, že veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemajú nárok - napr. neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Z tohto dôvodu je žalobkyňa toho názoru, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy spolu s Zmluvou o úvere by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda neplatná. Žalobkyňa ďalej uviedla, že nemala možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chcela úver získať a dala do pozornosti „Druhú upomienku" zo dňa 27.04.2021 (ďalej len „Upomienka"), ktorú jej žalovaná doručila a kde ju upozorňuje, že ku dňu 27.04.2021 je pohľadávka banky vyplývajúca zo Zmluvy o úvere po lehote splatnosti vo výške 538,74 eur, pozostáva z omeškanej splátky vo výške 529,74 eur, poplatkov vo výške 9,00 eur a poistného 0,00 eur; žalovaná ju však neinformovala o tom, čo predstavuje poplatok vo výške 9,00 eur a akým spôsobom tento poplatok žalovaná vyčíslila, žalobkyňa si žiaden takýto poplatok nedojednala, a napriek tomu si ho žalovaná z čiastky, ktorá jej bola zrazená zo mzdy, započítala. Zo Žiadosti o realizáciu zrážok zo mzdy, ktorú žalovaná doručila zamestnávateľovi je zrejmé, že neuviedla výšku aktuálneho dlhu dlžníka, ktorý by mal byť zrážkami uspokojený, ale žiada, aby zrážky boli vykonávané až do doby, kým zamestnanec (žalobkyňa) nepredloží oznámenie od žalovanej, že dlh je splatený, ktoré konania považuje žalobkyňa za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, má za to, že veriteľ si nemôže jednostranne diktovať výšku dlhu, nemôže neobmedzene disponovať s jej mzdou na základe neplatne uzatvorenej Dohody o zrážkach zo mzdy až do doby, kým sa on sám svojvoľne rozhodne, že zrážky zastaví. Veriteľ v momente, keď zamestnávateľovi dlžníka predkladá žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy disponuje presnou informáciu o výške zostatku úveru, ktorý žiada uspokojiť zrážkami zo mzdy. Aj z tohto dôvodu sa žalobkyni javí správanie žalovanej ako účelové. Žalobkyňa uviedla, že v čase poskytnutia predmetného úveru bol jej čistý mesačný príjem vyšší o cca 250 eur, tento sa znížil v súvislosti s vyhlásením pandémie Covid-19, nakoľko zakázaním mimoškolskej činnosti nemohla pracovať na rôznych projektoch, za ktoré poberala odmenu k mzde a okrem zníženia jej mesačného príjmu jej vznikla povinnosť voči jej matke, ktorú z dôvodu vyššieho veku a jej zdravotného stavu bola nútená umiestniť v domove sociálnych služieb, nakoľko vyžaduje celodennú starostlivosti, ktorú jej popri zamestnaní nedokáže poskytnúť a mesačné náklady súvisiace s ubytovaním v tomto zariadení o 100,00 eur prevyšujú starobný dôchodok jej matky, ktorý je jej jediným zdrojom príjmu, tieto náklady preto uhrádza mesačne žalobkyňa.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu (proti obidvom výrokom) podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaná namietala záver súdu prvej inštancie o tom, že sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, že žalobkyňa v tomto konaní nijako neosvedčila bezodkladnú potrebu úpravy pomerov strán sporu. Poukázala na to, že žalobkyňa a žalovaná uzatvorili dňa 06.09.2019 Zmluvu o úvere a v rovnaký deň ako samostatný právny úkon Dohodu o zrážkach zo mzdy za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovanej zo Zmluvy o úvere. Podľa žalovanej nie je správny záver súdu prvej inštancie, že došlo k použitiu Dohody o zrážkach zo mzdy, o platnosti ktorej sa má rozhodovať v tomto konaní a že do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej je daná potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov, pretože neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy nebola žalobkyňou nijako osvedčená, ide len o tvrdenia žalobkyne a v čase vydania rozhodnutia o neodkladnom opatrení nedošlo k žiadnemu protiprávnemu zásahu do majetku žalobkyne a nijako nebol osvedčený rozpor napadnutej Dohody o zrážkach zo mzdy s „únijovým právom“. Žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/60/2019, Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19Co/3/2019 a ust. § 551 Občianskeho zákonník a na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch, ide o štandardný a legálny spôsob zabezpečenia záväzku, preto nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že ide o neplatnú dohodu alebo že ide o neprijateľné dojednanie. Na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou dôjde k splateniu rovnakej výšky dlhu, ako by žalobkyňa splácala bez výkonu zrážok (najviac vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky úveru 316,04 eur), nezasiahne sa tak do ekonomickej situácie žalobkyne. Pokiaľ pri riadnom splácaní dlhu žalobkyňa pravidelne mesačne plní dohodnutú splátku z jej poskytnutého úveru, jej ekonomická situácia sa nezhorší, ak v prípade, že prestane plniť riadne, jej bude tá istá suma zrážaná priamo z jej mzdy na základe Dohody o zrážkach zo mzdy. Takáto Dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprimeranou, pretože len zabezpečuje plnenie zo Zmluvy o úvere za podmienok, s ktorými žalobkyňa súhlasila pri podpise zmluvy, t.j. najviac vo výške splátok, ktoré pred podpisom Zmluvy o úvere odkonzultovala tak, aby nijako nesťažili jej ekonomické postavenie. Znamená to, že ak by žalobkyňa ako dlžník riadne splácala úver, jej mesačná splátka by zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy, ktorú žalovaná ako veriteľ použila z dôvodu, že žalobkyňa ako dlžník riadne úver nesplácala, čo vyplýva aj zo žiadosti žalovanej zo dňa 05.05.2021 o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy žalobkyne adresovanej jej zamestnávateľovi. Z obsahu žiadosti o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 05.05.2021 a tiež vyššie uvedeného ustanovenia Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že výška zrážky zo mzdy podľa Dohody o zrážkach zo mzdy je totožná s výškou mesačnej splátky úveru dohodnutej v Zmluve o úvere (316,04 eur mesačne). S poukazom na ust. § 325 ods. 1 CSP uviedla žalovaná, že v čase podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a ani v čase jeho vydania nemohla existovať „dôvodná obava“ žalobkyne o možnom zhoršení jej faktického postavenia, nakoľko v čase vydania neodkladného opatrenia nezaplatila žalobkyňa žalovanej ani len istinu poskytnutého úveru, ktorý nárok žalovanej je nesporný. Žalovaná konštatuje, že ku dňu 29.06.2021 bolo na istinu poskytnutého úveru zaplatené zo strany žalobkyne spolu 5.679,42 eur, pričom výška istiny úveru predstavuje sumu 24.100 eur, z čoho vyplýva, že žalobkyňa sa nariadenia neodkladného opatrenia domáhala v situácii, kedy nebola zaplatená ani len istina úveru. K splateniu istiny úveru poskytnutého úveru či už splátkami úveru alebo zrážkami zo mzdy žalobkyne v rovnakej výške (316,04 eur mesačne) dôjde približne o 4 roky a 10 mesiacov, teda podľa názoru žalovanej nie je v čase vydania rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení možné ani len uvažovať o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu nariadením neodkladného opatrenia s prihliadnutím k nespornosti nároku žalovanej na zaplatenie istiny úveru. O zrážky zo mzdy žalobkyne žiadala žalovaná jej zamestnávateľa z dôvodu, že žalobkyňa neplnila jej povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o úvere. Ak by bol záväzok žalobkyne zo Zmluvy o úvere plnený riadne a včas, zo strany žalovanej by nebol dôvod použiť legitímny zabezpečovací prostriedok - Dohodu o zrážkach zo mzdy. K takémuto kroku bola žalovaná nútená pristúpiť v dôsledku platobnej nedisciplinovanosti žalobkyne. Žalovaná základný nedostatok návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vidí v neosvedčení bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán sporu, keď ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nebola zaplatená ani istina pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o úvere zabezpečenej Dohodou o zrážkach zo mzdy. Žalovaná poukazuje tiež na skutočnosť, že v zmluvnom vzťahu sú strany sporu od 06.09.2019, od tohto dátumu až do podania návrhu na vydanie neodkladného opatrenia žalobkyni tvrdená neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy neprekážala, tejto sa účelovo domáha až v situácii, kedy z dôvodov na jej strane došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti splácať poskytnutý úver riadne a včas. Žalovaná preto tvrdí, že za danej situácie nie je osvedčená dôvodnosť navrhovaného neodkladného opatrenia, ani nároku žalobkyne ktorému sa má poskytnúť ochrana, a to aj s poukazom na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019 a Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2CoCsp/29/2020 a sp. zn. 5Co/119/2020. Z vyššie uvedených
skutočností vyplýva, že v tejto súdenej veci zásah vykonaný nariadením neodkladného opatrenia nebol dôvodný. Odvolateľka mala za to, že žalobkyňa neosvedčila potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu, nie sú splnené podmienky podľa ustanovenia ust. § 325 ods. 1 CSP a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nesprávne vyvodil, že sú splnené podmienky na neodkladnú úpravu pomerov strán sporu. Podľa jej názoru v tejto veci nie je preukázaná/osvedčená akútna a nevyhnutná potreba úpravy vzťahov medzi stranami sporu, t.j. nebolo osvedčené, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov sporových strán by bolo právo žalobkyne ohrozené, keď po dobu prinajmenšom 4 rokov a 10 mesiacov je povinná plniť v prospech žalovanej záväzok vo výške poskytnutej istiny úveru, ktorý nárok je nesporný. Vykonané zrážky z jej mzdy tak nemohli negatívne zasiahnuť do jej majetkovej sféry, keď boli realizované vo výške nepresahujúcej výšku úverovej splátky dohodnutú stranami sporu v Zmluve o úvere. Súd prvej inštancie na existujúci skutkový stav správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu (§ 325 ods. 1 CSP) nesprávne aplikoval, nakoľko žalobkyňa neosvedčila potrebu bezprostrednej úpravy pomerov strán sporu. Na základe uvedených skutočností žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým nariadil neodkladné opatrenie zmenil tak, že návrh na jeho nariadenie v celom rozsahu zamietne a žalovanej prizná právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
4. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, vychádzajúc z ust. § 379, § 380, § 378 ods. 1 CSP, po preskúmaní odvolania voči uzneseniu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.
5. Podľa ust. § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
6. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa ust. § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
9. Podľa ust. § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
10. Podľa ust. § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
11. Podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.
12. Podľa ust. § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka , ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
13. Podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z.z. ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy (a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
14. Podľa ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),
spotrebiteľ sa môže pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.
15. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a zároveň dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.
16. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút osobitnej povahy, čomu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. súd rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti.
17. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že pre úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, sa vyžaduje preukázanie existencie/danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t.j. z akých okolností vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia a musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej alebo neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť pokiaľ ide o skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie.
19. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa domáha v konaní vo veci samej a) určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy z dôvodov, že Dohoda o zrážkach zo mzdy sa vzťahuje aj na budúcich platcov mzdy a iné príjmy, čo je v rozpore so zákonom a je neprijateľnou podmienkou, že Dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, a to presnú výšku zabezpečenej pohľadávky, preto je absolútne neplatná, že uzatvorenie Dohody o zrážkach zo mzdy spolu so Zmluvou o úvere predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, keď v okamihu jej uzavretia nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v čase predloženia platiteľovi mzdy, že žalobkyňa v čase vzniku Zmluvy o úvere bola nútená uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie Dohody o zrážkach zo mzdy podmieňovalo poskytnutie úveru, že žalobkyňa nemala možnosť odmietnuť Dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chcela úver získať, a že žalovaná si na zaplatenie uplatňuje sumu poplatku vo výške 9,00 eur, ktorý nebol dojednaný. b) určenia neplatnosti Zmluvy o úver alt. jeho bezúročnosti a bezpoplatkovosti z dôvodov, že Zmluva o úvere neobsahuje podstatné náležitosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch (dobu trvania zmluvy), v dôsledku čoho je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovaný za bezúročný a bez poplatkov, že žalovaná pri poskytnutí úveru nekonala s odbornou starostlivosťou podľa ust. § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch (poskytla
žalobkyni úver, pri ktorom bolo možné predpokladať, že nebude žalobkyňou riadne splácaný), v dôsledku čoho je poskytnutý úver podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch považovaný za bezúročný a bez poplatkov, že ust. bodu 4.6 Zmluvy o úvere (povinnosť žalobkyne hradiť nešpecifikované poplatky), bodu 4.5 Zmluvy o úvere (inkaso na ťarchu ktoréhokoľvek účtu žalobkyne), bodu 6.3 Zmluvy o úvere (vyhlásenie žalobkyne o oboznámení sa s podmienkami úveru), bodu 4.8 Zmluvy o úvere (oprávnenie žalovanej zosplatniť úver), je neprijateľnou zmluvou podmienkou.
20. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
21. K námietke odvolateľa, že napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie v posudzovanej veci nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené.
22. V prvom rade musí odvolací súd uviesť, že na Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú strany uzatvorili v rovnaký deň ako Zmluvu o úvere, je potrebné hľadieť ako na podmienky spotrebiteľskej zmluvy, napriek tomu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatným právnym úkonom, uzavretým osobitne a na samostatnej listine, nie v rámci Zmluvy o úvere alebo jej všeobecných podmienok. Napriek tomu pri ich skúmaní z hľadiska práv spotrebiteľa je potrebné vychádzať z toho, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako vedľajší (akcesorický) záväzok je neoddeliteľne spojená s hlavným záväzkovým vzťahom strán sporu - Zmluvou o úvere, pretože slúži na zabezpečenie záväzkov spotrebiteľa z hlavného záväzku (spotrebiteľského úveru). Dohoda o zrážkach zo mzdy tak predstavuje ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru.
23. K samotnému inštitútu dohody o zrážkach zo mzdy odvolací súd uvádza, že podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa nevyvoláva žiadne pochybnosti o tom, že dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút je prípustná aj v spotrebiteľskom právnom vzťahu, a pre jej použitie súladné so zákonom postačuje naplnenie podmienok citovaného ust. § 5a zákona o ochrane spotrebiteľa (uzavretie vo forme osobitnej listiny a poučenie spotrebiteľa pri jej uzatváraní o dôsledkoch jej uzavretia ako aj o možnosti odmietnuť jej uzavretie).
24. S prihliadnutím na obsah spisu, obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a žaloby vo veci samej je potrebné dovodiť, že v danej veci žalobkyňa osvedčila v čase vydania uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia dôvodnosť nároku. Prihliadnuc na to, že nedodržanie podmienok podľa ust. § 5a ods. 1 písm. a) zákona o ochrane spotrebiteľa pri kontraktácii Dohody o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovanou ako dodávateľom (poučovacia povinnosť dodávateľa- žalovanej), bude predmetom konania vo veci samej (vykonaním dokazovania v rozsahu ust. § 185 v spojení s ust. § 295 CSP). Odvolací súd upriamuje v tejto súvislosti pozornosť na to, že v Dohode o zrážkach zo mzdy je zabezpečená pohľadávka (a teda aj výška zrážky zo mzdy) stanovená tak, že
zahŕňa nielen úver (nesplatenú splátku úveru), ale aj príslušenstvo úveru (úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov) a nákladov spojených s uplatnením týchto nárokov, teda bližšie nešpecifikované platby, ktorých zloženie a výška nie je spotrebiteľovi zrejmá, z toho dôvodu potom nie je zrejmá ani celková dĺžka a rozsah vykonávania zrážok.
25. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že ku dňu podania návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia nebola zaplatená ani istina pohľadávky zo Zmluvy o úvere, že od uzavretia Zmluvy o úvere od 06.06.2019 žalobkyni neplatnosť Dohody o zrážkach zo mzdy neprekážala a tejto sa účelovo domáha až v situácii, kedy z dôvodov na jej strane došlo k porušeniu povinnosti splácať úver riadne a včas, odvolací súd uvádza. Uvedená argumentácia žalovanej podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodná, nakoľko určenia neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy a nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia sa žalobkyňa domáhala potom, čo žalovaná listom zo dňa 05.05.2021 požiadala zamestnávateľa žalobkyne o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, pričom realizácia zrážok zo mzdy je povinnosťou zamestnávateľa/platiteľ mzdy podľa ust. § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka okamihom predloženia Dohody o zrážkach zo mzdy. Vo veci samej sa bude súd prvej inštancie (okrem iného) zaoberať platnosťou/neplatnosťou Dohody o zrážkach zo mzdy ako aj posúdením Zmluvy o úvere (a prípadných dôsledkov jej rozporu s konkrétnymi ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch) a bude ju posudzovať aj z pohľadu prípadnej existencie/neexistencie neprijateľných zmluvných podmienok v Zmluve o úvere a vplyvu na existenciu a výšku dlhu žalobkyne. V danej veci je však dôvodná obava, že vykonávaním zrážok zo mzdy žalobkyne by došlo do skončenia konania vo veci samej k zmenšeniu majetku žalobkyne v neprípustnej výške z pohľadu ochrany spotrebiteľa.
26. Je totiž nepochybné, že mzda pre každého zamestnanca predstavuje základný zdroj príjmov nevyhnutných na úhradu nákladov na uspokojovanie jeho bežných životných potrieb a potrieb jeho rodiny, ktorých rozsah priamo závisí od výšky dosahovanej mzdy. Za tohto stavu potom nútené uspokojovanie pohľadávky veriteľa vo forme zrážok zo mzdy, ktorých výkon je sporný (rozporovaný), treba považovať za neprimeraný zásah do života zamestnanca, a preto je potrebné vychádzať z toho, že ak je sporná otázka oprávnenosti prebiehajúceho výkonu zrážok zo mzdy, existuje tu potreba okamžitej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením, ktorým sa dosiahne dočasné prerušenie realizácie takýchto zrážok. Ak by sa totiž v spore vo veci samej neoprávnenosť výkonu zrážok zo mzdy potvrdila, predstavovalo by pokračovanie vo výkone týchto zrážok vo vzťahu k zamestnancovi taký závažný zásah do jeho práv a oprávnených záujmov, ktorý od neho nemožno spravodlivo požadovať. Naviac, dočasným prerušením výkonu zrážok zo mzdy nemôže dôjsť k vzniku ujmy na strane veriteľa, keď v nadväznosti na výsledok sporu vo veci samej, mu nič nebráni ihneď vyzvať zamestnávateľa na pokračovanie vo výkone zrážok na základe pôvodnej Dohody o zrážkach zo mzdy. Nariadením neodkladného opatrenia nie ani je oslabený nárok žalovanej na vrátenie úveru minimálne v rozsahu istiny úveru (aj za predpokladu neplatnosti Zmluvy o úvere alebo bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru). Príkazom zdržať sa vykonávania zrážok na základe súdom prvej inštancie nariadeného neodkladného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán sporu a na strane žalovanej nemôže ďalším nevykonávaním týchto zrážok vzniknúť ani neprimeraná ujma. Vychádzajúc z toho, že žalobkyňa osvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd konštatuje, že je namieste poskytnutie jej neodkladnej ochrany.
27. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane nenaruší hospodárske funkcie žalovanej, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jej práv uskutočňovať podnikanie. V danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy žalobkyne, ktoré vyplýva z dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej platnosť či neplatnosť je tohto času pochybná, a ktorá skutočnosť bude práve predmetom konania vo veci samej. Súdna prax dospela k záveru, že predbežným opatrením môže súd uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (porovnaj R 47/1974). Nariadenie neodkladného opatrenia je dočasné opatrenie proti postihu majetku navrhovateľa, bez ktorého by mohol nastať ťažko zvrátiteľný alebo nenapraviteľný stav, ak by sa na základe neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy poukázali žalovanej zo mzdy žalobkyne finančné prostriedky bezdôvodne.
28. Pokiaľ odvolateľka v podanom odvolaní poukazuje na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, odvolací súd zdôrazňuje, že právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach
nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky. Rozdielnosť právnych názorov súdov v skutkovo rovnakých alebo podobných veciach a zjednocovanie judikatúry všeobecných súdov je riešená a upravená zákonom č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V záujme zachovania princípov právnej istoty a tiež predvídateľnosti súdnych rozhodnutí je nevyhnutné, aby všeobecné súdy rešpektovali príslušnú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá bola v zákonom stanovenej procedúre publikovaná v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Povinnosťou všeobecných súdov však rozhodne nie je reagovať v odôvodnení na rozhodnutia vydávané iným senátmi, či inými súdmi rovnakej alebo nižšej inštancie. Existencia odlišnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov je síce nežiaduca, ale až do ustálenia rozhodovacej praxe v zákonom stanovenej procedúre nie vylúčená. To znamená, že môže nastať situácia, kedy budú súbežne popri sebe stáť aj rozhodnutia, ktoré k riešeniu určitej otázky alebo problematiky nepristupujú úplne identicky, resp. úplne odlišne.
29. Na uvedenom základe odvolací súd po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
30. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 396 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP).
31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).