Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6S-229-2019.pdf
PDF · 205.21 KB
Case nature
Area
Subarea
6S/229/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členov senátu Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Anny Peťovskej, PhD., v právnej veci žalobcov: v 1. rade Obec Bôrka, IČO: 00696 412, so sídlom Bôrka 5, 049 42 Drnava, IČO: 00696 412, v 2. rade O. R., bytom Z. XXX, XXX XX X., obaja zastúpení advokátom JUDr. Norbert Horváth, so sídlom Slnečná 592/2, 924 01 Galanta, IČO: 30 958 300, zapísaný v zozname SAK pod č. 6828, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, so sídlom Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava, IČO: 00 156 621, za účasti ďalších účastníkov: v I. rade Slovenský poľovnícky zväz, so sídlom Štefánikova 10, 811 05 Bratislava, IČO: 00 178 144, zastúpený advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v II. rade Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo: 2388/2019-730, Číslo záznamu: 37952/2019 zo dňa 05.09.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Číslo: 2388/2019-730, Číslo záznamu: 37952/2019 zo dňa 05.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Krajský súd v Bratislave priznáva ďalšiemu účastníkovi v I. rade Slovenský poľovnícky zväz, zastúpený advokátskou kanceláriou voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Krajský súd v Bratislave ďalšiemu účastníkovi v II. rade právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
I. Rozhodnutia správnych orgánov
1. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, ako príslušný orgán štátnej správy poľovníctva podľa § 72 písm. v) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), rozhodnutím Číslo: 2388/2019-730, Číslo záznamu: 37952/2019 zo dňa 05.09.2019, vo veci žiadosti Slovenského poľovníckeho zväzu, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava zo dňa 07.01.2019 pod č. 059/2019, rozhodlo podľa § 13b ods. 1 zákona o poľovníctve o osobitnom užívaní poľovného revíru Zádielska dolina, uznaného rozhodnutím Lesného úradu Rožňava č. 369/1993poľov zo dňa 28.06.1993 tak, že podľa §
13b ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve za užívateľa poľovného revíru Zádielska dolina určilo Slovenský poľovnícky zväz, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava na dobu 15 rokov odo dňa nasledujúceho po dni zániku zmluvy č. 3062-440/2019 zaevidovanej Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom 10. júna 2019 pod č. OU-RV-PLO-2019/006613-003-MAR. Ministerstvo v svojom rozhodnutí zároveň určilo podmienky osobitného užívania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia.
2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu podali žalobcovia rozklad zo dňa 30.09.2019, ktorým žiadali, aby ministerka napadnuté rozhodnutie zrušila.
II. Žaloba.
3. Včas podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 28.10.2019, sa žalobcovia domáhajú preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré žiadajú ako nezákonné zrušiť.
4. Žalobcovia uviedli, že sú vlastníkmi poľovných pozemkov začlenených do Poľovného revíru Zádielska dolina, čo deklarovali výpismi z listov vlastníctva (LV Č.. XXX k.ú. Z., obec: Z. v prospech žalobcu v 1. rade a LV Č.. XXX k.ú. Z., obec: Z. v prospech žalobcu v 2. rade. V súvislosti s pomerom žalobcami vlastnených poľovných pozemkov vo vzťahu k celkovej výmere poľovného revíru (ďalej len „PR“) Zádielska dolina, žalobcovia poukázali na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/75/2014 zo dňa 30.01.2019, vydaný v intenciách skoršieho uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/209/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom sa o.i. uvádza „ ... Celková výmera poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru je 1.422 ha, žalobkyňa je ... spoluvlastníčkou pozemkov v celkovej výmere 1,053 ha. Skutočnosť, že je spoluvlastníčkou pozemkov predstavujúcich nepatrnú časť (1/14%) výmery pozemkov združených v poľovnom revíri nemôže byť na jej ujmu z pohľadu uplatňovania jej práv. Takýto rozsah spoluvlastníckeho podielu nemôže mať vplyv na jej právom chránené záujmy ... Za tohto stavu je preto evidentné, že vydaním predmetného rozhodnutia, ktoré súd preskúmava, bolo subjektívne právo žalobkyne priamo dotknuté.“.
5. Žalobcovia uviedli, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátení na svojich právach, čím spĺňajú žalobnú legitimáciu podľa § 178 ods. 1 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). V tejto súvislosti žalobcovia poukázali na konštantnú rozhodovaciu prax NS SR, napr. rozsudok sp. zn. 3Sžk/15/2017 zo dňa 21.03.2018, podľa ktorého vlastník poľovného pozemku disponuje v rámci tohto druhu správnej žaloby dostatkom žalobnej legitimácie.
6. Žalobcovia namietajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré trpí vadami, ktoré spočívajú v porušení hmotnoprávneho predpisu - zákona o poľovníctve a v konaní, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo došlo k zásadnému porušeniu príslušných procesnoprávnych ustanovení majúcich vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a napadnuté rozhodnutie nespĺňa základné zákonom ustanovené obsahové náležitosti.
7. Žalobcovia namietajú, že procesný postup pri vydávaní napadnutého rozhodnutia je v priamom rozpore s princípmi tzv. dobrej verejnej správy, ktorá má byť v právnom štáte bezprecedentne garantovaná. Jej základnými piliermi sú princíp právnej istoty a princíp materiálnej pravdy zakotvené v čl. 1 Ústavy SR (ústavný zákon č. 460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov, ďalej len „Ústava SR“) ako aj princíp legality garantovaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Porušením hoc aj jedného z týchto princípov dochádza zároveň aj k porušeniu jedného zo základných ľudských práv a to práva na spravodlivý proces, ktoré je garantované Európskym dohovorom o ochrane základných ľudských práv a slobôd premietnutého do čl. 46 Ústavy SR. Ústavný súd SR sa k požiadavke právneho štátu opakovane vyjadril „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené také princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia týmito subjektmi, ktorým boli priznané.“ Princíp právnej istoty, ktorého obsahom je aj predvídateľnosť postupu orgánov verejnej moci predstavuje podľa Ústavného súdu SR jeden z dvoch základných znakov materiálneho právneho štátu. Viazanosť štátu vlastným právom ako základ právneho štátu reguluje prostriedky moci štátu a obmedzuje ich použitie (primát práva nad štátom). Štátne orgány nie sú oprávnené konať ak ich na to nesplnomocní zákon a ak konajú, sú povinné konať iba spôsobom, ktorý ustanovil zákon (povinnosť konať intra legem
et secundum legem). Z uvedeného vyplýva, že vôbec by nemala byť uplatnená právna norma (v danom prípade ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve), ktorá pri absencii osobitnej procesnej regulácie zároveň vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní, t.j. Správneho poriadku (zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“), resp. že by sa mala vykladať tak, aby došlo k uplatneniu elementárnych princípov právneho poriadku Slovenskej republiky a to či už pomocou analogie (legis alebo iuris) alebo pomocou „prežarovania“ princípov právneho štátu, t.j. napr. uplatnením požiadaviek, ktoré sú kladené na spravodlivý proces. Preto možno konštatovať, že neaplikovaním minimálne základných zásad konania upravených v ust. § 3 Správneho poriadku, došlo v danom prípade k zneužitiu výkonnej moci v štáte.
8. Žalobcovia namietajú, že v poučení napadnutého rozhodnutia neuviedol žalovaný všetky zákonné možnosti preskúmania tohto individuálneho správneho aktu a to, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Z poučenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný má zato, že ak sa na tento rozhodovací proces nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, voči tomuto rozhodnutie nie je prípustný žiadny opravný prostriedok (riadny ani mimoriadny a nie je ho možné ani preskúmať súdom). Žalobcovia sú názoru, že na konanie bolo potrebné aplikovať minimálne základné zásady správneho konania, ak nie aj plnohodnotný proces vydávania rozhodnutia, nakoľko týmto individuálnym právnym aktom s konštitutívnymi účinkami, ktorým vznikajú práva v prospech jednej z poľovníckych organizácií, boli iní účastníci konania (o.i. žalobcovia ako vlastníci poľovných pozemkov v rámci PR Zádielska dolina) ukrátení na svojich procesných právach ako aj na iných, hmotných právach a právom chránených záujmoch. Žalobcovia sa s druhou vetou poučenia „Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.“ nestotožňujú vôbec, nakoľko uvedené poučenie nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, z čoho vyplýva, že žalovaný konal v rozpore s právom. To, že sa na rozhodovanie podľa § 13b zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok, automaticky nezakladá opodstatnenosť a zákonnosť tvrdenia, že proti rozhodnutiu neexistuje riadny opravný prostriedok. Žalobcovia podotkli, že ak má ísť o riadny opravný prostriedok a v prípade napadnutého rozhodnutia sa jedná o individuálny správny akt vydaný ústredným orgánom štátnej správy, riadnym opravným prostriedkom je rozklad a nie odvolanie ako uviedol žalovaný (analógia ust. § 61 ods. 1 Správneho poriadku). V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že napriek obsahu poučenia, podali voči napadnutému rozhodnutiu včas rozklad, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, resp. im nie je známe ako sa s rozkladom žalovaný, resp. ministerka vysporiadali.
9. Žalobcovia namietajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z procesnoprávneho hľadiska, keď poukázali na Zmluvu o užívaní PR uzavretú medzi spoločnosťou LESY SR, š.p., IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica (ďalej len „LESY SR, š.p.“) ako užívateľom a splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov ako prenajímateľmi, na dobu 15 rokov odo dňa jej účinnosti, t.j. odo dňa 10. júna 2019 do 10. júna 2034 (ak jej platnosť neskočí predčasne) a z tohto dôvodu podľa právneho názoru žalobcov nemožno s prihliadnutím na princípy právnej istoty rozhodovať podľa dnes platných a účinných právnych predpisov v takomto časovom predstihu, nakoľko nie je známe aká právna úprava na úseku poľovníctva (osobitné užívanie poľovného revíru) bude platná v čase ukončenia platnosti Zmluvy o užívaní PR.
10. Žalobcovia namietajú, že napadnuté rozhodnutie je vydané v rozpore so základnými princípmi správneho konania a to s poukazom na ust. § 72 písm. v) zákona o poľovníctve, podľa ktorého ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy poľovníctva, ktorý rozhoduje o vyhradenom revíri podľa § 13b. A s poukazom na ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, podľa ktorého všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d). Podľa žalobcov je nepochopiteľné, že žalovaný rozhoduje neaplikujúc základné zásady správneho konania o právach ktoré patria výhradne vlastníkom poľovných pozemkov, vôbec ich neinformuje o začatí správneho konania, upiera im možnosť vyjadrovať sa k podkladom rozhodnutia a taktiež im upiera možnosť podať voči napadnutému rozhodnutiu nielen riadny, ale akýkoľvek opravný prostriedok. V tejto súvislosti žalobcovia poukázali a citovali základné zásady správneho konania zakotvené v ust. § 3 Správneho poriadku.
11. Žalobcovia namietajú nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z hmotnoprávneho hľadiska keď poukazujú na skutočnosť, že ochrana genofondu niektorého druhu zveri by mala byť celospoločenskou otázkou a preto by si zaslúžila minimálne odbornú diskusiu, či sa v PR Zádielska dolina nachádza
genetika, ktorá si zaslúži takúto osobitnú ochranu alebo je ochrana genofondu potrebná z dôvodu ohrozenia vyhynutia niektorého z druhov zveri. Napadnutým rozhodnutím sa v predmetnom revíri má zrejme chrániť genetika všetkých druhov zveri (nakoľko žalovaný neuviedol, ochranu genofondu ktorého konkrétneho druhu zveri je potrebné takýmto spôsobom zabezpečiť). Ak by bola potreba ochrana genofondu niektorého druhu zveri, chrániť by ju mali iné inštitúcie, ktoré sa reálne zaoberajú takouto problematikou (veda a výskum) a nie zamestnanci jednej z mnohých stoviek poľovníckych organizácií pôsobiacich na Slovensku. Aj z tohto dôvodu možno považovať napadnuté rozhodnutie za arbitrárne. V tejto súvislosti žalobcovia namietajú, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nijako nechránil záujmy štátu, keď revír zveril do užívania právnickej osobe podľa ust. § 32 zákona o poľovníctve za tak „smiešne“ peniaze.
12. Žalobcovia namietajú, že z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správne konanie začalo na návrh SPZ zo dňa 07.01.2019, pričom začať konanie podľa ust. § 13b zákona o poľovníctve na návrh akejkoľvek osoby, či už fyzickej alebo právnickej je v rozpore s verejným záujmom, ako aj so záujmom štátu, záujmami ostatných vlastníkov poľovných pozemkov ako aj širokej poľovníckej verejnosti, o.i. členov SPZ ktorý platia členské príspevky a nemôžu sa podieľať na výkone práva poľovníctva v dotknutom revíri, nakoľko podľa ust. § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve právo poľovníctva v poľovnom revíri, ktorý podlieha režimu vydaním rozhodnutia podľa ust. § 13b zákona o poľovníctve môžu realizovať len zamestnanci subjektu podľa ust. § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve. Z uvedeného je nepochybné, že vydaním napadnutého rozhodnutia došlo k porušeniu princípu legality a materiálnej pravdy, nakoľko napadnuté rozhodnutie bolo vydané bez toho, aby bol splnený zákonný dôvod na takýto postup.
13. Žalobcovia citovali ust. § 13b ods. 1 zákona o poľovníctve, podľa ktorého Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) môže z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri rozhodnúť o osobitnom užívaní poľovného revíru podľa § 13a (ďalej len „vyhradený revír“), v rozhodnutí určí užívateľa poľovného revíru na 15 rokov a v tejto súvislosti namietajú, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa žalovaný nijako nevysporiadal so základnou hmotnoprávnou podmienkou, ktorá ho oprávňuje aplikovať takýto postup (s prihliadnutím na zmysel a účel zákona o poľovníctve) a vydať rozhodnutie o osobitnom užívaní poľovného revíru z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri, nakoľko v predmetnom poľovnom revíri sa nevyskytuje nijako špeciálna kvalita genofondu žiadneho z poľovnícky obhospodarovaných druhov zveri. Napadnuté rozhodnutie je vydané v prospech osoby, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti upravené ust. § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve. SPZ je poľovníckou organizáciou podľa § 32 zákona o poľovníctve, teda je subjektom práva podľa § 13 ods. ods. 1 písm. b) zákona o poľovníctve, ktorý môže užívať poľovný revír iba na základe zmluvy o užívaní poľovného revíru uzatvorenej s vlastníkmi poľovných pozemkov a to, buď v režime podľa § 13 zákona o poľovníctve, resp. podľa § 12 zákona o poľovníctve, po splnení postupu podľa § 5 zákona o poľovníctve, t.j. na základe rozhodnutí zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov. Z uvedeného explicitne vyplýva, že SPZ nemôže byť subjektom práva podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že táto právna skutočnosť je „maskovaná“ tým, že SPZ si do svojich stanov zakomponovala, že údajne vykonáva akúsi vedecko-výskumnú a pedagogickú činnosť, ale reálne nič také podľa vedomostí žalobcov neprodukuje a už vôbec nie s celoštátnou pôsobnosťou. To, že v stanovách SPZ je uvedené, že má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva ešte neznamená, že predmetnú činnosť aj naozaj vykonáva. Žalobcovia tiež namietajú, že SPZ nespĺňa definíciu osoby, na ktorú poukazuje poznámka pod čiarou k ust. § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve (§ 31 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z.z. ...). Podľa § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve, užívateľom vyhradeného revíru môže byť právnická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. d), ktorá uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami. Pričom žalovaný v prílohe napadnutého rozhodnutia, v rozpore so zákonom o poľovníctve, určil aj iné osoby, ako zamestnancov SPZ, ktoré môžu vykonávať právo poľovníctva v revíri. SPZ má podľa informácií zverejnených na webovom sídle (https://polovnictvo.sk/kontakty) 12 zamestnancov. Skutočnosť, že SPZ vykonáva činnosti svojimi zamestnancami, v jej stanovách absentuje, nakoľko SPZ realizuje svoju činnosť podľa § 1 ods. 4 Stanov SPZ („SPZ uskutočňuje svoju činnosť prostredníctvom organizačných zložiek (organizačných jednotiek), ich orgánov a jednotlivých členov“.) Z napadnutého rozhodnutia, podľa názoru žalobcov vyplýva, že SPZ ako poľovnícka organizácia vyvíja, resp. bude vyvíjať činnosť v
rozpore so svojimi stanovami a je potrebné ju na to upozorniť a vyzvať aby od takejto činnosti upustila a ak neuposlúchne, nezostáva iné ako ju rozpustiť v zmysle § 38 ods. 3 zákona o poľovníctve.
14. V závere žalobcovia s poukazom na vyššie uvedené porušenia zákona o poľovníctve a s prihliadnutím na zásadu analógie aj Správneho poriadku, majú zato, že bolo zasiahnuté do práv žalobcov a to plnohodnotne a spravodlivo rozhodovať o využití práva poľovníctva v PR Zádielska dolina z titulu vlastníckeho práva k pozemkom tvoriacim súčasť revíru. Žalobcovia žiadajú aby súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP zrušil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom náhradu trov konania.
III. Vyjadrenie žalovaného.
15. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 30.12.2019, doručeným súdu elektronicky dňa 30.12.2019 s tým, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
16. Žalovaný zdôraznil, že svojím rozhodnutím Číslo: 2388/2019-730 zo dňa 05.09.2019 rozhodol podľa § 13b zákona o poľovníctve o osobitnom užívaní poľovného revíru Zádielska dolina a za užívateľa poľovného revíru určil Slovenský poľovnícky zväz, Štefánikova 10, 811 05 Bratislava. Na predmetné konanie sa v zmysle § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve nevzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, pričom táto skutočnosť je uvedená aj v poučení napadnutého rozhodnutia.
17. V ďalšom žalovaný citoval ust. § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa uznaný poľovný revír posudzuje ako vec spoločná, o ktorej rozhoduje nadpolovičná väčšina vlastníkov, počítaná podľa veľkosti podielov výmery poľovných pozemkov (napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/112/2001 z 26.02.2014). Ďalej citoval ust. § 11 zákona o poľovníctve, podľa ktorého o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa ustanovenia § 5 zákona o poľovníctve - zhromaždením vlastníkov poľovných pozemkov. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že súčasným užívateľom PR Zádielska dolina sú LESY Slovenskej republiky, š.p. na základe zmluvy č. 3062-440/2019, zaevidovanej Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom dňa 10.06.2019 pod č. OU-RV-PLO-2019/006613-003-MAR. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzalo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, ktoré sa uskutočnilo dňa 13.05.2019. Na tomto zhromaždení rozhodovali vlastníci poľovných pozemkov o užívateľovi poľovného revíru a o výške náhrady za užívanie poľovného revíru. Dňa 26.11.2019 sa uskutočnilo zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov poľovného revíru Zádielska dolina, na ktorom vlastníci odhlasovali zánik zmluvy o užívaní poľovného revíru. K dnešnému dňu, t.j. ku dňu vyjadrenia k žalobe, nebola podpísaná dohoda o zániku zmluvy medzi zmluvnými stranami.
18. Žalovaný uviedol, že rozhodovanie podľa § 13b zákona o poľovníctve o osobitnom užívaní poľovného revíru, je špecifickou formou a právomocou žalovaného určiť užívateľa poľovného revíru za dodržania podmienok ustanovených v zákone o poľovníctve.
19. K námietke žalobcov, že boli rozhodnutím orgánu verejnej správy ukrátení na svojich právach žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je zavádzajúce a nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, nakoľko PR Zádielska dolina má aktuálnu celkovú výmeru 2 256 ha poľovných pozemkov, z čoho je 1 733 ha poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, čo tvorí 76,82 % výmery poľovného revíru. Keďže žalovaný môže rozhodnúť o osobitnom užívaní poľovného revíru len v tom prípade, ak poľovný revír má viac ako dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov vo vlastníctve štátu, tak časť vlastníkov, ktorí tvoria minoritný podiel poľovných pozemkov, nemá vplyv na rozhodovanie žalovaného.
20. Žalovaný citoval ust. § 3 ods. 1 písm. b) a písm. c) SSP s dôrazom na tú skutočnosť, že všeobecná správna žaloba je podaná na preskúmanie opatrenia orgánu verejnej správy a aj napriek tomu je celý obsah žaloby smerovaný ako žaloba podaná voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy.
21. K námietke žalobcov, že pri rozhodovaní nemala byť uplatnená právna forma ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, žalovaný uviedol, že takéto tvrdenie je absolútne irelevantné, nakoľko
konajúci správny orgán, môže konať len v rámci svojich kompetencií, ktoré mu ukladá zákon. Zákon o poľovníctve jednoznačne v rámci konania o osobitnom užívaní poľovného revíru vylúčil všeobecný predpis o správnom konaní, preto žalovaný pri rozhodovaní mohol postupovať len tak, ako mu to ukladá zákon o poľovníctve.
22. K námietkam žalobcov týkajúce sa nesprávneho poučenia napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že tieto považuje za zavádzajúce a účelové. Ako žalovaný už uviedol, napadnuté rozhodnutie je vydané mimo správneho konania. To, že voči predmetnému opatreniu nie je možné podať odvolanie neznamená, že voči nemu nie je možné podať iný opravný prostriedok. Správny orgán ani pri vydaní iných opatrení nie je povinný poučiť účastníka konania o možnosti preskúmania opatrenia súdom. Uvedené potvrdzuje ust. § 2 ods. 2 SSP, podľa ktorého, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Obdobne je možné uvedené opatrenie preskúmať prokurátorom podľa zákona č. 153/2007 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov. Z uvedeného vyplýva, že predmetné ustanovenie chráni každého občana na svojich právach, aj keď o tom nie je poučený.
23. K námietke žalobcov, že žalobcovia voči napadnutému rozhodnutiu podali rozklad o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté, resp. im nie je známe ako sa s rozkladom žalovaný, resp. ministerka vysporiadali, žalovaný uviedol, že ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bolo dňa 03.10.2019 listom č.OcuBo 188/2019 zo dňa 30.09.2019 doručené spoločné podanie žalobcov, označené ako rozklad. Odbor poľovníctva po podrobnom oboznámení sa s rozkladom, listom č. 2388/2019-730 zo dňa 09.10.2019 tento predložil odboru právnemu na ďalšie konanie. Sekcia legislatívy, ktorá zabezpečuje činnosť osobitnej komisie ministerky pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, podanie zaradila do programu rokovania osobitnej komisie zvolanej na deň 22. októbra 2019. Osobitná komisia poukázala na § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, podľa ktorého sa na konanie ministerstva podľa § 72 okrem písm. d) uvedeného zákona nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Na rozhodovanie o vyhradenom revíri je ministerstvo oprávnené podľa § 72 písm. v) zákona o poľovníctve. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že proti rozhodnutiu ministerstva o vyhradenom poľovnom revíri Zádielska dolina nebolo možné podať rozklad. Osobitná komisia preto konštatovala, že jej neprislúcha posudzovať podanie žalobcov, pričom uvedenú skutočnosť odbor poľovníctva oznámil žalobcom listom č. 2388/2019-730 zo dňa 13.11.2019.
24. K námietke žalobcov o porušení rovnosti účastníkov konania pri doručovaní napadnutého rozhodnutia, žalovaný uviedol, že uvedené tvrdenie nezakladá nezákonnosť rozhodnutia, nakoľko bolo vydané mimo správneho konania. Pri doručovaní žalovaný postupoval podľa § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve. Podľa § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve, v prípade, ak je v konaní viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.
25. K námietke žalobcov v časti V.1. žaloby žalovaný uviedol, že žalovaný svojim konaním nespochybňuje platnosť a účinnosť uzatvorenej zmluvy o užívaní poľovného revíru č. 3062-440/2019, zaevidovanej Okresným úradom Rožňava, pozemkovým a lesným odborom 10.06.2019 pod. č. OU-RV- PLO-2019/006613-003-MAR. Účinnosť napadnutého rozhodnutia je podmienené zánikom tejto zmluvy. K zániku tejto zmluvy môže dôjsť len z dôvodov uvedených v § 17 zákona o poľovníctve.
26. K námietke žalobcov v časti VI. žaloby žalovaný uviedol, že v rámci svojho konania o osobitnom užívaní poľovného revíru zistil, že Slovenský poľovnícky zväz spĺňa podmienky ustanovené v § 13 ods.1 písm. b) zákona o poľovníctve a môže byť užívateľom vyhradeného poľovného revíru. V súvislosti s tvrdením žalobcov v bode VI.1. žaloby žalovaný uviedol, že v zmysle genetiky sa pod pojmom genofond rozumie súbor všetkých génov všetkých jedincov danej populácie. Zdrojom genetickej variability je práve genofond a na zachovanie kvality genofondu by sa nemalo nahliadať iba cez trofejovú kvalitu a dosahovanie trofejí s medailovými hodnotami. K tvrdeniu žalobcov v bode VI.7., že ministerstvo v rozpore so zákonom o poľovníctve v prílohe napadnutého rozhodnutia určilo aj iné osoby ako zamestnancov, ktoré môžu vykonávať právo poľovníctva, žalovaný uviedol, že podľa § 13 ods. 2 zákona o poľovníctve, právnická osoba určená za
užívateľa vyhradeného poľovného revíru uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami. Tu žalovaný zdôraznil potrebu rozlíšenia výkon práva poľovníctva a lov zveri. Podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve, právom a výkonom poľovníctva sa rozumie súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody z parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty. Podľa §2 písm. e) zákona o poľovníctve, sa rozumie lovom zveri získavanie zveri odstrelom, odchytom, poľovnými dravcami alebo pomocou fretky. V súvislosti s vyššie uvedeným žalovaný poukázal na to, že výkon práva poľovníctva bude zabezpečený zamestnancami určeného užívateľa vyhradeného poľovného revíru, ale príloha rozhodnutia špecifikuje komu môže byť umožnený iba lov zveri.
IV. Replika žalobcov.
27. Žalobcovia sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrili v replike zo dňa 26.01.2020, doručenej súdu elektronicky s tým, že tak ako napadnuté rozhodnutie, ani vyjadrenie žalovaného neobsahuje jediný právne relevantný argument, ktorý by podložil zákonnosť vydaného rozhodnutia.
28. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného, že vlastníci poľovných pozemkov PR Zádielska dolina okrem spoločnosti LESY SR, š.p. tvoria minoritu a ich hlasovanie by nemalo na napadnuté rozhodnutie vplyv, uviedli, že ide o porušenie princípu právnej istoty ako aj určitú formu diskriminácie menšiny väčšinou, resp. favorizácie väčšinového spoluvlastníka priamo zo strany žalovaného ako orgánu verejnej správy. Ak by bol právny názor žalovaného ohľadom nedostatku žalobnej legitimácie vlastníkov poľovných pozemkov, z ktorých je PR Zádielska dolina tvorený (minoritný spoluvlastnícky podiel) akceptovaný správnym súdom, znamenalo by to (okrem rozporu s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako najvyššej súdnej autority, ktorú konkretizovali žalobcovia v rámci správnej žaloby) mimoriadne nebezpečný precedens, ktorý by v budúcnosti umožňoval štátu konajúceho cestou žalovaného, na základe vôle subjektu spravujúceho majetok štátu (poľovné pozemky o výmere presahujúcej 2/3 celkovej výmery konkrétneho poľovného revíru) absolútne bez obmedzení a svojvoľne rozhodovať o „vyhradení poľovného revíru)“, bez možnosti minority akokoľvek sa k rozhodovaniu žalovaného, vychádzajúceho z vôle majority, vyjadriť alebo sa voči nim chrániť, čím by došlo k postupnému rozkladu právneho štátu a právnych istôt. V prípade PR Zádielska dolina aj za situácie, kedy je spoločnosť LESY SR, š.p. viac ako 2/3 vlastníkom, resp. správcom pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, nevydaním napadnutého rozhodnutia, by ostala užívateľom tohto revíru spoločnosť LESY SR, š.p., v ktorej predmete podnikania je realizácia poplatkového odstrelu zveri, o ktorú by mohol prejaviť záujem aj žalobca v 2. rade, resp. občania žalovaného v 1. rade. V prípade zániku zmluvy o užívaní revíru by mohla spoločnosť LESY SR, š.p. zvolať nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom by mohlo byť s prihliadnutím na vysoký dopyt po užívaní poľovných revírov prijaté rozhodnutie o omnoho vyššej sume náhrady za užívanie tohto PR ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, čo by sa dotklo priamo práv žalobcov. Čo sa týka výšky náhrady za užívanie poľovných pozemkov, žalovaný ako aj LESY SR, š.p. svojim konaním Slovenskú republiku finančne poškodili na úkor Slovenského poľovníckeho zväzu ako jednej z mnohých poľovníckych organizácií na Slovensku.
29. Žalobcovia opäť zdôraznili, že z obsahu správnej žaloby je nesporné, že žaloba smeruje proti rozhodnutiu a nie opatreniu a že zo strany žalobcov ide len o pisársku chybu na prvej strane správnej žaloby.
30. Žalobcovia k vyjadreniu žalovaného, ktorý obhajuje odopretie práva využiť akýkoľvek opravný prostriedok a ktorý účelovo a formalisticky vykladá ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve uviedli, že žalovaný vôbec neuplatňuje právnu analógiu či logiku a jeho výklad nie je v zhode s obsahom a účelom zákona o poľovníctve. To, že žalovaný bezdôvodne odoprel právnu ochranu žalobcov v podobe možnosti podať riadny opravný prostriedok (rozklad) a podaný rozklad nepripustil, predstavuje snahu žalovaného zabrániť preskúmanie napadnutého rozhodnutia.
31. Jednou zo základných zákonných podmienok na vyhradenie PR je, aby užívateľ vyhradeného PR vykonával vedeckú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, ako a či Slovenský poľovnícky zväz niektorú z týchto činností
reálne vykonáva. Podľa právneho názoru žalobcov, zmena stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, prijatá dňa 24.11.2018, v rámci ktorej bol text stanov doplnený aj o deklaráciu, že uvedený subjekt vykonáva vedeckú a pedagogickú činnosť v oblasti poľovníctva, bola účelová, s úmyslom získať do užívania vyhradené poľovné revíry aj v budúcnosti. Prejavom arogancie moci je snaha žalovaného obhájiť zaradenie PR Zádielska dolina do kategórie „výhradný revír“ ničím nepodloženou definíciou pojmu genofond zveri a absolútne pri tom ignorovať skutočnosť, že z predmetného poľovného revíru nepochádzajú trofeje preukazujúce genetickú výnimočnosť populácie tu žijúcej zveri. Žalovaný nedokáže vysvetliť, prečo bol PR Zádielska dolina určený za výhradný a neexistuje žiaden relevantný dôvod na aplikáciu ust. § 13b zákona o poľovníctve, ktorého základná hypotéza nebola naplnená, čo samo o sebe zakladá nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Navyše pre svoju nezrozumiteľnosť je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
32. K výkladu ust. § 2 písm. e) a písm. q) zákona o poľovníctve žalovaným, žalobcovia uviedli, že pojem právo a výkon poľovníctva je širší než pojem lov zveri. Pokiaľ zákon o poľovníctve jasne vymedzuje, že výkon práva poľovníctva vo vyhradenom poľovnom revíri vykonáva právnická osoba výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov, je neprípustné, aby lov zveri vykonával ktokoľvek iný, nakoľko lov zveri je jedným zo súhrnu práv a povinností spadajúcich pod pojem výkon práva poľovníctva. Žalovaný vo vyjadrení informuje, že príloha napadnutého rozhodnutia špecifikuje, komu bude vo vyhradenom poľovnom revíri umožnený „iba lov zveri“, avšak podľa názoru žalobcov, uvedená príloha, povoľujúca lov zveri komukoľvek mimo zamestnancov Slovenského poľovníckeho zväzu, je v celom svojom rozsahu nezákonná (rozpor s § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve). Slovenský poľovnícky zväz za predpokladu získania postavenia užívateľa poľovného revíru (mimo tzv. vyhradeného), vo všeobecnosti disponuje oprávnením udeliť povolenie na lov zveri osobám spĺňajúcim zákonom o poľovníctve stanovené kritériá, no v prípade vyhradeného poľovného revíru takúto možnosť zákon o poľovníctve nepripúšťa.
33. V závere žalobcovia konštatovali, že ak by došlo k stotožneniu s výkladom § 13b zákona o poľovníctve v zmysle žalovaného, vznikol by nebezpečný precedens, na základe ktorého by žalovaný mohol svojvoľne rozhodovať o vyhradzovaní poľovných revírov a tým umožnenia ich užívania za náhradu, ktorá je mnohonásobne nižšia ako trhom vytvorená finančná odplata pri bonitou a rozlohou porovnateľných poľovných revíroch, a na vytvorenie výhradných poľovných revírov by žalovanému stačilo uviesť, že v danom poľovnom revíri sa nachádza „určitý genofond“ a zároveň, ak by sa ktokoľvek cítil na svojich právach takýmto konaním orgánu verejnej moci ukrátený a chcel by sa brániť, žalovanému by stačilo uviesť, že voči jeho rozhodnutiu nie sú prípustné opravné prostriedky. Napadnuté rozhodnutie popiera podľa právneho názoru žalobcov všetky princípy právneho štátu, najmä princíp právnej istoty, je diskriminačné a účelové.
V. Vyjadrenie ďalšieho účastníka Slovenský poľovnícky zväz.
34. Ďalší účastník v I. rade sa k žalobe vyjadril podaním 15.12.2020, doručeným súdu elektronicky dňa 22.12.2020, ktorým žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a ďalšiemu účastníkovi priznal právo na náhradu trov konania.
35. K otázke možného obmedzenia práv a právom chránených záujmov ostatných vlastníkov PR Zádielska Dolina, ďalší účastník v I. rade citoval ust. § 13a, § 13b ods. 1 a ods. 2, § 11 ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve a poukázal na právne irelevantné tvrdenie žalobcov o možnom porušení práv a právom chránených záujmov v otázke zrušenia predošlej zmluvy č. 3062-440/2019 o užívaní PR Zádielska Dolina, ktoré bolo prijaté rozhodnutím vlastníka pozemkov predstavujúcich viac ako 2/3 celkovej výmery poľovného revíru - t.j. ďalšieho účastníka tohto konania - podniku Lesy Slovenskej republiky, š.p., so sídlom Námestie SNP 8, 975 66 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351 (ďalej len „LESY SR“). Následne žalovaný pristúpil z dôvodu existencie skutočností podľa § 13b zákona o poľovníctve k vydaniu napadnutého rozhodnutia o osobitnom užívaní PR Zádielska Dolina. Žalobcovia opisujú skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu napadnutého rozhodnutia, ktoré nespôsobil žalovaný a na ktoré žalovaný nemal a nemohol mať žiaden vplyv.
36. LESY SR sú majoritným, resp. viac ako 2/3 vlastníkom (resp. správcom majetku štátu - vlastníckeho práva SR) pozemkov tvoriacich PR Zádielska Dolina, keďže spoluvlastnícky podiel LESOV SR na týchto pozemkoch predstavuje 76,82%, čím prevyšujú zákonom o poľovníctve vyžadovanú podmienku prijatia
rozhodnutia o užívaní poľovného revíru vlastníkmi, ktorých výmera predstavuje minimálne 2/3 z celkovej výmery poľovných pozemkov. S ohľadom na uvedené je preto automaticky zo zákona o poľovníctve vylúčené, aby dochádzalo k akémukoľvek potlačovaniu alebo inému obmedzovaniu práv a právom chránených záujmov ostatných vlastníkov pozemkov tvoriacich poľovný revír, nakoľko na strane PR Zádielska Dolina boli naplnené podmienky pre uplatnenie postupu podľa § 13b zákona o poľovníctve. V tejto súvislosti ďalší účastník dodal, že na základe uvedeného, sú LESY SR v otázke užívania poľovného revíru, oprávnené postupovať plne v zmysle § 13a zákona o poľovníctve a nie je ich povinnosťou ako vlastníka zvolávať zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov podľa § 5 zákona o poľovníctve. Ostatní (minoritní) vlastníci v takomto prípade nemajú žiadnu zákonnú možnosť - s ohľadom na podiel výmery pozemkov v ich vlastníctve ku celkovej výmere všetkých pozemkov v PR - ovplyvniť možnosť LESOV SR postupovať podľa § 13a zákona o poľovníctve, resp. žalovaného postupovať pri naplnení hmotnoprávnej podmienky (zachovanie kvality genofondu niektorých druhov zveri) v intenciách § 13b zákona o poľovníctve.
37. K otázke aplikácie Správneho poriadku na postup žalovaného, poučenia žalobcov v napadnutom rozhodnutí a možnosti podať rozklad, ďalší účastník citoval ust. § 79 ods. 1 a ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve s tým, že na konanie vedené podľa § 13b v spojení s § 72 písm. v) zákona o poľovníctve, sa v kontexte § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, kategoricky vylučuje subsidiárne použitie Správneho poriadku na konanie žalovaného podľa § 13b. V prípade, ak by žalovaný postupoval tak ako uvádzajú žalobcovia, dopustil by sa porušenia článku 2 ods. 2 Ústavy SR. Keďže uvedený procesný postup žalovaného nebol a nie je upravený v Správnom poriadku, resp. aplikácia Správneho poriadku je priamo vylúčená, žalovaný nemal žiadnu poučovaciu povinnosť o možnosti podania opravných prostriedkov, zvlášť, keď podanie opravných prostriedkov nebolo ani možné.
38. K otázke spôsobilosti Slovenského poľovníckeho zväzu byť osobou / subjektom napĺňajúcim podmienku pre osobitné užívanie poľovného revíru podľa § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve ďalší účastník uviedol, že ust. § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve stanovuje dve základné podmienky pre možnosť získania práva osobitného užívania poľovného revíru na základe rozhodnutia žalovaného a to na základe výkonu vedeckej alebo pedagogickej činnosti ako jednej z náplní takéhoto subjektu a na základe realizácie výkonu práva poľovníctva vlastnými zamestnancami. V tejto súvislosti ďalší účastník poukázal na platné znenie svojich stanov, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu, kde v § 3 bod 2. stanov je upravený výkon a podieľanie sa Slovenského poľovníckeho zväzu na vedeckej a pedagogickej činnosti v oblasti poľovníctva, čím podmienka v zmysle ust. § 13b ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve bola splnená, nakoľko zákon o poľovníctve bližšie nešpecifikuje žiadne iné požiadavky pre naplnenie tejto podmienky.
39. V závere sa ďalší účastník stotožnil s ostatnými odbornými a právnymi názormi žalovaného, procesný postup žalovaného považuje za správny a zákonný, za správne považuje aj hmotnoprávne posúdenie a vyhodnotenie konkrétnych ustanovení zákona o poľovníctve.
VI. Vyjadrenie žalobcov k vyjadreniu ďalšieho účastníka v I. rade.
40. Žalobcovia sa k vyjadreniu ďalšieho účastníka v I. rade vyjadrili podaním z 02.03.2021, doručené súdu elektronicky s tým, že na podanej správnej žalobe trvajú a žiadajú súd aby rozhodol v súlade s navrhovaným petitom.
41. K otázke obmedzenia práv a právom chránených záujmov žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov v rámci PR Zádielska dolina, že vlastníci poľovných pozemkov v rámci PR Zádielska dolina okrem ďalšieho účastníka v II. rade tvoria minoritu a ich hlasovanie by nemalo na napadnuté rozhodnutie vplyv, žalobcovia uviedli, že ide nielen o porušenie princípu právnej istoty ale aj určitú formu diskriminácie menšiny väčšinou, a to priamo žalovaným ako orgánom verejnej správy. Ak by súd akceptoval právny názor žalovaného v nedostatku žalobnej legitimácie vlastníkov poľovných pozemkov v PR Zádielska dolina len z dôvodu ich minoritného spoluvlastníckeho podielu, znamenalo by to (okrem rozporu s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ktorú uviedli žalobcovia v správnej žalobe) mimoriadne nebezpečný precedens, ktorý by v budúcnosti umožňoval štátu konajúcemu cestou žalovaného, na základe vôle subjektu spravujúceho majetok štátu (poľovné pozemky o výmere presahujúcej 2/3 celkovej výmery konkrétneho poľovného revíru) absolútne bez
obmedzení a svojvoľne rozhodovať o „vyhradení poľovného revíru“, a bez možnosti minority sa k rozhodovaniu žalovaného vychádzajúceho z vôle majority, vyjadriť a chrániť svoje záujmy. Takéhoto konania sa dopúšťa priamo štát, prostredníctvom žalovaného ako ústredného orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva prostredníctvom ďalšieho účastníka v II. rade ako štátneho podniku (keďže jeho zriaďovateľom je žalovaný), a to za notoricky známeho stavu, kedy dopyt po užívaní poľovných revírov vysoko prevyšuje ponuku čomu zodpovedajú trhové ceny náhrad za užívanie poľovných revírov. Takýto postup je príkrom rozpore so zmyslom a účelom zákona o poľovníctve, ktorý zákonodarca ustanovením § 13b sledoval. Inštitút vyhradeného poľovného revíru je výnimočný a predmetné ustanovenie možno aplikovať výlučne za dodržania taxatívne stanovených podmienok zakotvených v ust. § 13b zákona o poľovníctve a zneužiť ho v prospech organizácie združujúcej držiteľov poľovných lístkov v snahe získať možnosť lovu zveri za čo najvýhodnejších podmienok.
42. V prípade PR Zádielska dolina, aj za situácie, kedy je ďalší účastník v II. rade viac ako 2/3 vlastníkom, resp. správcom pozemkov vo vlastníctve Slovenskej republiky, nevydaním napadnutého rozhodnutia, by tento ostal jeho užívateľom. Podstatné v tejto súvislosti je, že ďalší účastník v II. rade má v predmete podnikania realizáciu poplatkového odstrelu zveri, o ktorú by mohol prejaviť záujem aj žalobca v 2. rade, resp. občania žalobcu v 1. rade. V prípade zániku zmluvy o užívaní revíru, by mohol ďalší účastník v II. rade zvolať nové zhromaždenie vlastníkov poľovných pozemkov, na ktorom by mohlo byť, s prihliadnutím na vyššie opísaný vysoký dopyt po užívaní poľovných revírov, prijaté rozhodnutie o omnoho vyššej sume náhrady za užívanie poľovného revíru, než ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia, čo by sa dotklo priamo práv žalobcov ako vlastníkov dotknutých poľovných pozemkov, resp. by mohla byť ďalším účastníkom v II. rade vypísaná v súlade s ust. § 13a zákona o poľovníctve verejná obchodná súťaž, tak ako uvádza i ďalší účastník v I. rade. Čo sa týka výšky náhrady za užívanie poľovných pozemkov, je ekonomicky aj logicky nepochopiteľné konanie žalovaného ako aj ďalšieho účastníka v II. rade - majoritného vlastníka poľovných pozemkov, keď vydaním napadnutého rozhodnutia, ktoré zároveň predstavuje nepochopiteľný a ničím nepodložený a nezargumentovaný súhlas s mimoriadne nízkou náhradou za jeho užívanie. Svojim konaním uvedené inštitúcie Slovenskú republiku finančne poškodili na úkor ďalšieho účastníka v I. rade ako jednej z mnohých poľovníckych organizácií na Slovensku. V konečnom dôsledku takéto rozhodnutie poškodzuje aj minoritných vlastníkov. Jediný kto týmto napadnutým rozhodnutím získal, je ďalší účastník v I. rade, a to na úkor všetkých vlastníkov poľovných pozemkov v rámci PR Zádielska dolina vrátane Slovenskej republiky. Tvrdenie ďalšieho účastníka v I. rade, že existuje možnosť vyhradenia PR Zádielska dolina bez toho aby uviedol jediný relevantný dôvod, že splnenie podmienky podľa ust. § 13a zákona o poľovníctve (vlastníctvo viac ako 2/3 poľovných pozemkov v rámci poľovného revíru (väčšinou počítanou podľa podielov)) zakladá automaticky nárok na možnosť vyhradenia poľového revíru podľa § 13b zákona o poľovníctve, je podľa názoru žalobcov s prihliadnutím na úmysel zákonodarcu obsiahnutý v § 13b zákona o poľovníctve, neprijateľné.
43. K otázke aplikácie Správneho poriadku a možnosti podania rozkladu voči napadnutému rozhodnutiu s poukazom na vyjadrenie ďalšieho účastníka v I. rade žalobcovia uviedli, že ďalší účastník v I. rade ako aj žalovaný si účelovo a formalisticky, vo svoj prospech, vyložili ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve a vôbec nepripustili právnu analógiu či logiku, že takýto ich výklad nie je v zhode s obsahom a účelom zákona. Takto bola odopretá právna ochrana žalobcov, v možnosti podať riadny opravný prostriedok (rozklad) a žalovaný podaný rozklad nepripustil. Z princípu právnej istoty vyplýva, že vôbec nemala byť uplatnená právna norma (ust. § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve), ktorá pri absencii osobitnej procesnej regulácie zároveň vylučuje aplikáciu všeobecného predpisu o správnom konaní, resp. by sa mala vykladať tak, aby došlo k uplatneniu elementárnych princípov právneho poriadku Slovenskej republiky a to či už pomocou analógie (legis alebo iuris) alebo pomocou „prežarovania“ princípov právneho štátu, napr. uplatnením požiadaviek, ktoré sú kladené na spravodlivý proces (minimálne aplikáciou základných zásad správneho konania upravených v ust. § 3 Správneho poriadku). Žalobcovia opäť uviedli, že žalovaný v poučení napadnutého rozhodnutia neuviedol všetky zákonné možnosti preskúmania tohto individuálneho správneho aktu, keď nesprávne poučil účastníkov administratívneho konania o ich právach, nakoľko v ňom chýba poučenie o tom, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom. Žalobcovia tiež uviedli, že hoci osobitným právnym predpisom bolo vylúčené použitie Správneho poriadku na konanie podľa ust. § 13b zákona o poľovníctve a keďže zákonodarca
neupravil samostatnou právnou úpravou iný procesnoprávny postup na tento druh správneho konania, neznamená, že štátny orgán môže konať svojvoľne, keď princíp legality platí kontinuálne. To znamená, že na predmetné administratívne konanie bolo potrebné aplikovať minimálne základné zásady správneho konania, ak nie samotný proces vydávania rozhodnutia, nakoľko týmto individuálnym právnym aktom s konštitutívnymi účinkami, ktorým vznikajú práva v prospech jednej z poľovníckych organizácií, boli iní účastníci konania (o.i. aj žalobcovia ako vlastníci poľovných pozemkov v rámci PR Zádielska dolina) ukrátení na svojich procesných právach ako aj na iných, hmotných právach a právom chránených záujmoch. Žalobcovia sa absolútne nestotožňujú s druhou vetou poučenia („Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné“), nakoľko uvedené poučenie nemá oporu v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, z čoho vyplýva ďalšia právna skutočnosť, že žalovaný konal v rozpore s právom. To, že sa na rozhodovanie podľa § 13b zákona o poľovníctve nevzťahuje Správny poriadok, automaticky nezakladá opodstatnenosť a zákonnosť tvrdenia, že proti rozhodnutiu neexistuje riadny opravný prostriedok.
44. K otázke spôsobilosti ďalšieho účastníka v I. rade byť spôsobilým subjektom podľa ust. § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve žalobcovia uviedli, že jednou zo zákonných podmienok na vyhradenie poľovného revíru je, aby užívateľ vyhradeného poľovného revíru vykonával vedeckú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva. Žalovaný sa však v svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal s otázkou, ako a či ďalší účastník v I. rade niektorú z týchto činností reálne vykonáva. Podľa názoru žalobcov, zmena stanov ďalšieho účastníka v I. rade, prijatá dňa 24.11.2018, v rámci ktorej bol text stanov doplnený aj o deklaráciu, že uvedený subjekt vykonáva vedeckú a pedagogickú činnosť v oblasti poľovníctva, bola účelová s úmyslom získavať do užívania vyhradené poľovné revíry aj v budúcnosti. K výkladu pojmov „výkon poľovníctva“ a „lov zveri“ ďalším účastníkom v I. rade žalobcovia uviedli, že ďalší účastník si úmyselne účelovo vyložil vo svoj prospech ust. § 2 písm. e) a písm. q) zákona o poľovníctve, keďže s uplatnením princípov elementárnej logiky a zásady logického a systematického výkladu postačujú na to, aby bolo jasné, že pojem právo a výkon poľovníctva je širší než pojem lov zveri. Pokiaľ zákon o poľovníctve jasne vymedzuje, že výkon práva poľovníctva vo vyhradenom poľovnom revíri vykonáva právnická osoba výlučne prostredníctvom svojich zamestnancov, je neprípustné, aby lov zveri vykonával ktokoľvek iný, nakoľko lov zveri je jedným zo súhrnu práv a povinností spadajúcich pod pojem výkon práva poľovníctva. Preto Príloha napadnutého rozhodnutia, povoľujúca lov zveri komukoľvek mimo zamestnancov ďalšieho účastníka v I. rade, je v celom svojom rozsahu nezákonná (rozpor s § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve). Ďalší účastník v I. rade, za predpokladu získania postavenia užívateľa poľovného revíru (mimo tzv. vyhradeného), bude disponovať oprávnením udeliť povolenie na lov zveri osobám spĺňajúcim zákonom o poľovníctve stanovené kritériá, pričom v prípade vyhradeného poľovného revíru takúto možnosť zákon o poľovníctve nepripúšťa.
45. K tvrdeniu ďalšieho účastníka v I. rade, ktorý poukázal na platné znenie svojich stanov (na § 3 bod 2.), ktoré mimo iného ustanovujú výkon a podieľanie sa Slovenského poľovníckeho zväzu na vedeckej a pedagogickej činnosti v oblasti poľovníctva, čím bola naplnená podmienka vyžadovaná v § 13b ods. 2 v spojení s § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve, žalobcovia uviedli, že údajne platné znenie stanov, ktorých zmena bola prijatá Radou dňa 24.11.2018, s účinnosťou dňa 01.01.2019, a poukázali na problém ktorý spočíva v tom, že Rada ďalšieho účastníka v I. rade, ako jeden z jeho orgánov, nie je kompetentná zmeniť stanovy ďalšieho účastníka v I. rade v takom význame, ako bola zmena vykonaná dňa 24.11.2018, nakoľko jej takáto kompetencia podľa ust. § 12 ods. 4 písm. a) Stanov, neprináleží. Zmenu takéhoto charakteru môže vykonať jedine Snem ďalšieho účastníka v I. rade, ktorý je podľa ust. § 11 ods. 1 Stanov ďalšieho účastníka v I. rade, najvyšším orgánom. Rada ďalšieho účastníka v I. rade nemôže účelovo meniť stanovy a dopĺňať ich o tak podstatné záležitosti akými sú poslanie, smerovanie a súbor budúcich úloh ďalšieho účastníka v I. rade, a to všetko bez vedomosti jej takmer 67 000 členov. Všetky tieto skutočnosti vznášajú pochybnosti do celého procesu vydaného napadnutého rozhodnutia a načasovania jednotlivých úkonov, počnúc prijatím uznesenia o zmene stanov ďalšieho účastníka v I. rade (účinnosť zmeny k 01.01.2019), žiadosť ďalšieho účastníka v I. rade o vyhradení poľovného revíru (07.01.2019) až po vydanie napadnutého rozhodnutia (05.09.2019). V tejto súvislosti žalobcovia uviedli, že v zmysle ust. § 19 ods. 1, § 19 ods. 3 písm. f), § 1 ods. 4, § 18 ods. 2 Stanov ďalšieho účastníka v I. rade, možno konštatovať, že v danom prípade spôsobilosť užívať poľovný revír má iba Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu, ako organizačná zložka s právnou subjektivitou, ktorá vykonáva aj činnosť ako poľovnícke združenie v zmysle § 18 ods. 2 písm. c) Stanov, prostredníctvom poľovníckej rady a v súlade so schváleným rozpočtom a štatútom. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že v zmysle Stanov ďalšieho účastníka v I. rade nijako nevyplýva, že ďalší účastník v I. rade môže užívať poľovný revír.
VII. Administratívne konanie.
46. Z administratívneho spisu súd zistil, že ministerke pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, bola dňa 15.01.2019 doručená žiadosť ďalšieho účastníka v I. rade zo dňa 07.01.2019, o osobitné užívanie PR Zádielska dolina. Ďalší účastník v I. rade svoju žiadosť odôvodnil tým, že podľa § 32 zákona o poľovníctve, je poľovníckou organizáciou a ako člen Slovenskej poľovníckej komory sa podľa § 43 ods. 1 zákona o poľovníctve, podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie, vrátane lovu zveri. V ďalšom uviedol, že v súlade s § 3 ods. 2 Stanov SPZ, spolupracuje pri ochrane zveri, chránených živočíchov a ich životného prostredia so štátnymi orgánmi, organizáciami ochrany prírody a krajiny, regionálnou samosprávou, vlastníkmi a užívateľmi poľovných pozemkov a inými dobrovoľníckymi organizáciami; sleduje a vyhodnocuje aktivity mimovládnych organizácií s cieľom formulácie spoločných východísk pre trvalo udržateľný rozvoj poľovníctva ako súčasti rozvoja vidieka, ochrany a starostlivosti o voľne žijúce druhy poľovnej zveri vrátane jej odbornej selekcie. Zároveň SPZ vykonáva a podieľa sa na vedeckej a pedagogickej činnosti v odbore poľovníctva, pričom vymenoval inštitúcie s ktorými spolupracuje. V závere žiadosti ďalší účastník v 1. rade uviedol, že PR Bôrka- Zádielska dolina užíva od roku 1998 (zmluva o nájme č. 13621/08-30 zo dňa 18.12.2008 s platnosťou do 28.01.2019), preto sa s odvolaním na v žiadosti uvedené úlohy vyplývajúce zo Stanov SPZ, obrátil so žiadosťou o rozhodnutie o osobitnom užívaní PR Bôrka- Zádielska dolina na obdobie 15 rokov.
47. Žalovaný sa obrátil listom číslo: 3254/2019, 2388/2019-730 zo dňa 24.01.2019 na ďalšieho účastníka v II. rade, Lesy SR, š.p. s tým, aby s poukazom na žiadosť SPZ, ktorú v prílohe zaslal, zaujal stanovisko.
48. Ďalší účastník v II. rade svoje stanovisko zaslal listom číslo 7122/2019 zo dňa 18.02.2019 s tým, že žiadateľ o osobitné užívanie PR- Zádielska dolina nespĺňa legislatívne podmienky na užívateľa vyhradeného poľovného revíru.
49. SPZ - ústredie listom číslo 1149/2019 zo dňa 28.05.2019 doložil na základe výzvy žalovaného, Štatút výkonu práva poľovníctva v PR- Zádielska dolina schválený prezídiom SPZ dňa 10.09.2015, kalkulačné podklady (tabuľka výnosových alternatív), ktoré sú podkladom pre rozhodovanie prezídia SPZ v každom príslušnom roku o podiele reprezentačného, poplatkového a personálneho odstrelu; a organizačné pokyny č.8 pre výkon práva poľovníctva v PR- Zádielska dolina, v užívaní SPZ-Ústredie, schválené prezídiom SPZ dňa 24.02.2009.
50. Na základe uvedených podkladov, žalovaný vydal rozhodnutie Číslo: 2388/2019-730, Číslo záznamu: 37952/2019 zo dňa 05.09.2019, ktoré je predmetom súdneho prieskumu. Proti predmetnému rozhodnutiu podali žalobcovia rozklad, doručený žalovanému dňa 03.10.2019, ktorý bol predložený na vybavenie osobitnej komisii, ktorá konštatovala, že jej neprislúcha posudzovať podanie žalobcov, pričom uvedenú skutočnosť žalovaný prostredníctvom odboru poľovníctva oznámil žalobcom listom č. 2388/2019-730 zo dňa 13.11.2019.
VIII. Právne posúdenie žaloby.
51. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 10, § 13 ods.1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
52. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
53. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
54. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
55. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.
56. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“), tento zákon upravuje a) podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených biotopov,
b) uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov, c) poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu, d) ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť poľovníckej stráže, e) vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie, f) organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory (ďalej len "komora"), g) podmienky na lov a zužitkovanie zveri, h) náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri, i) pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve, j) zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.
57. Podľa § 2 písm. q) zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa rozumie právom a výkonom poľovníctva súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver a jej vývojové štádiá a zhody parožia si privlastňovať alebo predávať, zbierať vajcia pernatej zveri na účel jej vyliahnutia a chovu s povolením podľa osobitného predpisu a využívať na to v nevyhnutnej miere poľovné pozemky, poľné a lesné cesty.
58. Podľa § 5 ods. 1 zákona o poľovníctve, vlastníci poľovných pozemkov rozhodujú o podaní žiadosti o uznanie poľovného revíru na zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov (ďalej len "zhromaždenie").
59. Podľa § 11 ods. 1 zákona o poľovníctve, o využití práva poľovníctva v poľovnom revíri (ďalej len "užívanie poľovného revíru") rozhoduje vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru postupom podľa § 5.
60. Podľa § 11 ods. 2 zákona o poľovníctve, vlastník samostatného poľovného revíru alebo vlastníci spoločného poľovného revíru môžu užívať poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie alebo jeho užívanie môžu postúpiť zmluvou o užívaní poľovného revíru.
61. Podľa § 11 ods. 3 zákona o poľovníctve, poľovný revír nemožno rozdeliť na časti na účel ich samostatného užívania.
62. Podľa § 12 ods. 1 zákona o poľovníctve, ak sa vlastníci spoločného poľovného revíru rozhodnú užívať celý spoločný poľovný revír sami alebo prostredníctvom nimi založenej poľovníckej organizácie, dohodnú si podmienky užívania spoločného poľovného revíru písomne osobitnou zmluvou.
63. Podľa § 13 ods. 1 písm. b), d) zákona o poľovníctve, užívanie poľovného revíru možno postúpiť písomnou zmluvou
b) poľovníckej organizácii podľa § 32, d) právnickej osobe registrovanej na území Slovenskej republiky, ktorá má vo svojej náplni vedeckú činnosť alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva.
64. Podľa § 13b ods. 1 zákona o poľovníctve, ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") môže z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri rozhodnúť o osobitnom užívaní poľovného revíru podľa § 13a (ďalej len "vyhradený revír"), v rozhodnutí určí užívateľa poľovného revíru na 15 rokov.
65. Podľa § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve, užívateľom vyhradeného revíru môže byť právnická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 písm. d), ktorá uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami.
66. Podľa § 13b ods. 3 zákona o poľovníctve, vlastníkovi poľovného pozemku začleneného do vyhradeného revíru patrí náhrada podľa sadzobníka uvedeného v prílohe č. 2.
67. Podľa § 72 písm. v) zákona o poľovníctve, ministerstvo je ústredný orgán štátnej správy poľovníctva, ktorý rozhoduje o vyhradenom revíri podľa § 13b.
68. Podľa § 79 ods. 1 zákona o poľovníctve, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
69. Podľa § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d).
70. Podľa § 79 ods. 3 zákona o poľovníctve, ak je v konaní podľa tohto zákona viac ako 20 účastníkov konania alebo zúčastnených osôb, oznámenia, rozhodnutia a iné písomnosti sa im doručujú verejnou vyhláškou.
IX. Závery správneho súdu.
71. V úvode je potrebné uviesť, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe § 13b zákona o poľovníctve, ktoré upravuje osobitný spôsob užívania poľovného revíru a zároveň zákonodarca vyčlenil predmetné konanie o osobitnom užívaní spod procesu správneho poriadku v spojení s § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve. Inak povedané, na konanie a rozhodovanie o osobitnom užívaní poľovného revíru podľa § 13b zákona o poľovníctve sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje. Vzhľadom na uvedené, námietku žalobcov, že vôbec nemala byť uplatnená právna norma § 79 ods. 2 písm. g) zákona o poľovníctve, ktorá je súčasťou odseku 7. tohto rozhodnutia, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Preto správny súd listinu označenú ako rozhodnutie, nepreskúmava ako rozhodnutie v zmysle podmienok stanovených Správnym poriadkom, ale listinu posudzuje s poukazom na ust. § 2 a § 6 ods. 1 SSP, ako opatrenie orgánu verejnej správy v zmysle § 3 písm. c) SSP. Ustanovenie § 13b zákona o poľovníctve treba rešpektovať, čo však správny orgán neoprávňuje konať svojvoľne. Predmetné ustanovenie upravuje podmienky pre užívateľa poľovného revíru
- a to aby užívateľ vyhradeného poľovného revíru, z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri - vykonával vedeckú alebo pedagogickú činnosť v odbore poľovníctva,
- a aby užívateľ vyhradeného poľovného revíru vykonával výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami.
72. Správny súd dal za pravdu žalobcom v tom, že žalovaný sa s naplnením uvedených zákonných podmienok v svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal a z administratívneho spisu ani nevplýva, že by k takémuto rozhodnutiu mal k dispozícii náležité podklady, ktoré mal Slovenský poľovnícky zväz, ako žiadateľ žalovanému predložiť. Aj keď sa na predmetné konanie a vydané opatrenie správny poriadok neaplikuje, z každého rozhodnutia ako aj listiny vydanej správnym orgánom, ktorým sa účastníkovi ukladajú, resp. vznikajú práva a povinnosti, musia byť jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom rozhodnutia, v danom prípade opatrenia.
Na tomto mieste správny súd považuje za potrebné upozorniť na úlohu orgánov verejnej správy. Verejná správa má byť dobrou správou a pod dobrou verejnou správou rozumieme formu intenzívneho pôsobenia na život spoločnosti a jednotlivých občanov. Verejná správa je správa, ktorej cieľom je správa vecí verejných a jej vykonávanie je vo verejnom záujme a subjekty, ktoré ju vykonávajú, ju realizujú ako právom uloženú povinnosť, a to z titulu svojho postavenia ako verejnoprávnych subjektov. Základným dokumentom, ktorý sa venuje dobrej správe je odporúčanie CM/Rec (2007)Výboru ministrov členských štátov Rady Európy z 20. júna 2007 o dobrej verejnej správe (ďalej len „Odporúčanie“). Odporúčanie obsahuje niekoľko základných princípov, ktorými by sa mal riadiť každý orgán verejnej správy vo vzťahu k súkromným osobám. Právo na dobrú verejnú správu vyjadruje právo súkromnej osoby, aby mu štát garantoval, že verejná správa bude fungovať na princípoch verejnej správy. Koncept dobrej správy obsahuje jednak pravidlá zakotvené v právnych normách hmotnoprávnej a procesnej povahy a zároveň aj ďalšie požiadavky, ktoré síce nezaväzujú správne orgány k dobrému správaniu silou právne záväzných a vynútiteľných noriem, ale pôsobia ako štandard verejnej morálky a všeobecnej slušnosti na úrovni súčasného civilizačného vývoja. Základné princípy dobrej správy podľa Odporúčania obsahujú napríklad princíp dodržiavania zákonnosti, resp. viazanosť právom, rovného zaobchádzania, právnej istoty, vylúčenia diskriminácie, objektivity a nestrannosti, predvídateľnosti, legitímnych očakávaní, primeranosti, zodpovednosti alebo zásady činnosti správnych orgánov. Právo nikdy nemôže byť hodnotovo neutrálne. Neexistuje samo pre seba, ale preto, aby chránilo konkrétne hodnoty tým, že im dá formu právnej normy. V zmysle uvedeného a s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti, správny súd musí konštatovať, že žalovaný sa zásadami dobrej verejnej správy pri vydaní preskúmavaného opatrenia, neriadil.
73. Námietku žalobcov uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že v poučení napadnutého rozhodnutia neuviedol žalovaný všetky zákonné možnosti preskúmania tohto individuálneho správneho aktu a to, že rozhodnutie je preskúmateľné súdom, súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Podľa názoru súdu, je potrebné vychádzať z už vyššie uvedenej skutočnosti a to, že pri vydaní napadnutého opatrenia sa všeobecný predpis - Správny poriadok neaplikoval, keďže osobitný predpis - zákon o poľovníctve, vyčlenil konanie o osobitnom užívaní upravený v § 13b, spod procesu správneho poriadku v § 79 ods. 2 písm. g) v spojení s § 72 písm. v) zákona o poľovníctve. Z uvedeného je preto možné vyvodiť, keďže na vydanie predmetného opatrenia je vylúčená aplikácia všeobecného predpisu - Správneho poriadku a osobitný predpis zákon o poľovníctve pri rozhodovaní o osobitnom užívaní poľovného revíru obsiahnuté v § 13b zákona o poľovníctve procesný postup správneho orgánu neupravuje, logicky vyplýva, že voči takémuto rozhodnutiu, ktoré je opatrením, nie je možné podať odvolanie. Tu procesná povinnosť správneho orgánu končí a nastupuje súdna ochrana, ktorej procesné podmienky sú upravené v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. SSP vymedzuje v § 2 súdnu ochranu v oblasti správneho súdnictva na princípe generálnej klauzuly, čím poskytuje ochranu verejným subjektívnym právam patriacim fyzickým a právnickým osobám. Preto, ak vydané opatrenie neposkytuje právnu ochranu s možnosťou podania odvolania (riadneho opravného prostriedku), nastupujú ďalšie zákonné možnosti a to formou súdnej žaloby v zmysle SSP alebo v zmysle zákona č. 153/2007 Z.z. o prokuratúre. Poučenie účastníka administratívneho konania správnym orgánom v svojom rozhodnutí, resp. opatrení, o takejto možnosti nie je štandardné a žiadny právny predpis takúto povinnosť správnemu orgánu neukladá. Preto absencia v poučení o možnosti preskúmania predmetného rozhodnutia, ktoré má charakter opatrenia, súdom, nie je vadou, ktorá by mala za následok nezákonnosť napadnutého opatrenia. Rovnako nie je dôvodná v tomto kontexte ani námietka o tom, že v poučení opatrenia je nesprávne uvedené poučenie „Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.“ Na tomto mieste správny súd zdôrazňuje všeobecné pravidlo, že odvolanie je prípustné proti rozhodnutiu, resp. opatreniu, ak to zákon nevylučuje, resp. ak to zákon pripúšťa. Ak by odvolanie malo privodiť zamýšľané právne následky, musí spĺňať všetky podmienky predpísané zákonom. Odvolanie má i svoje účinky, t.j., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, rozhodnutie nenadobúda právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní nerozhodne príslušný odvolací orgán. Uvedené správny súd zdôrazňuje preto, že aj odvolacie konanie má svoju príslušnú zákonnú úpravu. Preto ak by zákonodarca chcel, aby rozhodovanie o osobitnom užívaní poľovného revíru podľa § 13b zákona o poľovníctve pri vydaní rozhodnutia podliehalo pod režim opravných prostriedkov v rámci administratívneho správneho konania, tak by režim rozhodovania minimálne podriadil pod všeobecný režim správneho poriadku alebo pod režim osobitnej úpravy zákona o poľovníctve. Správny súd zastáva názor, že práve uvedenie poučenia „Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.“, dáva účastníkovi administratívneho konania avízo k tomu, že má hľadať ochranu svojich práv a záujmov v inom konaní ako pred správnym orgánom.
74. Námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z procesnoprávneho hľadiska, uvedenú v odseku 9. tohto rozhodnutia, keď žalobcovia poukázali na Zmluvu o užívaní PR uzavretou ďalším účastníkom v II. rade LESY SR, š.p., IČO: 36 038 351 ako užívateľom a splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov ako prenajímateľmi, na dobu 15 rokov odo dňa jej účinnosti, t.j. od 10.06.2019 do 10.06.2034 a z tohto dôvodu podľa právneho názoru žalobcov, nemožno s prihliadnutím na princípy právnej istoty rozhodovať podľa dnes platných a účinných právnych predpisov v takomto časovom predstihu, nakoľko nie je známe aká právna úprava na úseku poľovníctva pre osobitné užívanie poľovného revíru bude platná v čase ukončenia predmetnej zmluvy; správny súd vyhodnotil ako dôvodnú v tom kontexte, že žalovaný nedostatočne zistil skutočný stav veci, keďže sa s existenciou predmetnej zmluvy uzavretej pred vydaním preskúmavaného opatrenia splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov, vôbec nezaoberal. Tu treba upriamiť pozornosť na skutočnosť, že vydaním napadnutého opatrenia, ktorým bol PR - Zádielska dolina daný do užívania ďalšiemu účastníkovi v I. rade Slovenskému poľovníckemu zväzu na dobu 15 rokov v čase platnosti a účinnosti Zmluvy o užívaní PR uzavretou ďalším účastníkom v II. rade a splnomocnenými zástupcami vlastníkov poľovných pozemkov na dobu 15 rokov, t.j. od 10.06.2019 do 10.06.2034, boli významne dotknuté vlastnícke práva vlastníkov poľovných pozemkov a boli daní do právnej neistoty jednak z pohľadu užívateľov poľovných pozemkov (či užívateľom poľovných pozemkov sú LESY SR, š.p. na základe vôle vlastníkov poľovných pozemkov alebo Slovenský poľovnícky zväz na základe preskúmavaného opatrenia žalovaného) a jednak z pohľadu ekonomického - finančnej náhrady za užívanie.
75. Námietku nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z hmotnoprávneho hľadiska, uvedená v odseku 11. tohto rozhodnutia, v ktorej žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že ochrana genofondu niektorého druhu zveri by mala byť celospoločenskou otázkou a preto by si zaslúžila minimálne odbornú diskusiu, či sa v PR Zádielska dolina nachádza genetika, ktorá si zaslúži takúto osobitnú ochranu alebo je ochrana genofondu potrebná z dôvodu ohrozenia vyhynutia niektorého z druhov zveri, súd vyhodnotil ako dôvodnú. Z ustanovenia § 13b ods. 1 a ods. 2 zákona o poľovníctve ktoré je esenciálne pre rozhodnutie o osobitnom užívaní poľovného revíru, a na základe ktorého žalovaný aj vydal preskúmavané opatrenie, je nepochybné, že účelom a úmyslom zákonodarcu bolo zachovanie kvality genofondu niektorých druhov zveri, pričom z preskúmavaného opatrenia nie je vôbec zrejmé, nie je vôbec špecifikované, o zachovanie genofondu ktorého druhu zveri ide. To, že zákonodarca uviedol úmysel zachovania kvality genofondu „len“ niektorých druhov zveri a nie všetky druhy zveri, bolo povinnosťou správneho orgánu v prvom rade určiť, že daný poľovný revír si vyžaduje z dôvodu zachovania kvality genofondu konkrétneho špecifikovaného druhu zveri osobitné užívanie poľovného revíru a zároveň určiť užívateľa poľovného revíru v zmysle zákona na dobu 15 rokov. Správny súd musí jednoznačne konštatovať, že žalovaný sa dôsledne neriadil dikciou zákona. Žalovaný sa mal dôsledne zaoberať žiadosťou Slovenského poľovníckeho zväzu vo veci rozhodnutia o osobitnom užívaní poľovného revíru v tom kontexte, či žiadosť obsahuje relevantné informácie o zachovanie kvality genofondu konkrétneho druhu zveri, čo si vyžaduje osobitné užívanie poľovného revíru. Žalovaný sa mal dôsledne zaoberať žiadosťou Slovenského poľovníckeho zväzu vo veci rozhodnutia o osobitnom užívaní poľovného revíru aj kontexte splnenia podmienky ust. § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve, t.j., či Slovenský poľovnícky zväz je právnickou osobou alebo právnickou osobou podľa § 13 ods. 1 písm. d) zákona o poľovníctve, ktorá uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami, a to relevantnými podkladmi a nie len formálnym konštatovaním, že žiadateľ osobitné užívanie poľovného revíru odôvodnil realizáciu úloh vyplývajúcich zo Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu v oblasti výchovy, vzdelávania a výskumu zameraného na zachovanie kvality genofondu voľne žijúcich druhov zveri. To, či Slovenský poľovnícky zväz spĺňa definíciu užívateľa vyhradeného revíru podľa § 13b ods. 2 zákona o poľovníctve a či uskutočňuje výkon práva poľovníctva svojimi zamestnancami, nie je z administratívneho spisu a ani z preskúmavaného rozhodnutia zrejmé. Takýto dôsledný prieskum je dôležitý i preto, že užívateľa poľovného revíru v režime osobitného užívania, správny orgán určuje zo zákona na dobu 15 rokov, čo v prípade vlastníkov poľovných pozemkov, ako v preskúmavanej veci, môže byť zásahom do záujmov vlastníkov poľovných pozemkov, a preto treba dbať na princípy proporcionality a právnej istoty. Princíp proporcionality tiež možno odvodiť z čl. 1 ods. 1 Ústavy SR, čiastočne vyjadrený aj v čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. Zmyslom tohto princípu je napomáhať hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom a použitými prostriedkami. V preskúmavanej veci ide nepochybne o prípad, keď dochádza k
stretu verejného záujmu, ktorým bude riadne dodržanie zákona pri rozhodovaní o osobitnom užívaní poľovného revíru z dôvodu zachovania kvality genofondu niektorých druhov zveri a súkromného záujmu žalobcov ako vlastníkov poľovných pozemkov v spojení s finančnou náhradou za užívanie poľovných pozemkov. Princíp právnej istoty je tiež odvoditeľný z čl. 1ods. 1 Ústavy SR. Ide najmä o požiadavku na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť právnych noriem, predvídateľnosť postupu orgánu verejnej moci, ochrana práv nadobudnutých v dobrej viere ako aj zákaz retroaktivity právnych noriem. Judikatúra najvyššieho súdu sa na tieto princípy odvoláva vždy, keď všeobecne záväzný právny predpis alebo rozhodnutie orgánu verejnej moci porušuje niektorý z týchto princípov. Súd dospel k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného (označené ako rozhodnutie), porušuje zásadu dobrej verejnej správy, keď sa žalovaný bez náležitého odôvodnenia a aj prekvapivo odchýlil od zákonného ust. § 13b zákona o poľovníctve.
76. K otázke aktívnej legitimácie žalobcov je možné bezpochyby uviesť, že v prvom rade žalobcovia sú vlastníkmi poľovných pozemkov vo vzťahu ktorým bolo preskúmavané opatrenie vydané. Vydaním predmetného opatrenia došlo k zásahu do práv žalobcov, poukazujúc na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 14S/75/2014 zo dňa 30.01.2019 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/209/2015 zo dňa 27.09.2017 v ktorých bol konštatovaný právny názor, že spoluvlastníctvo aj nepatrnej časti výmery pozemkov združených v poľovnom revíri, nemôže byť na ujmu z pohľadu uplatňovania práv. Rozsah spoluvlastníckeho podielu nemôže mať vplyv na právom chránené záujmy. S predmetnou otázkou sa súd zaoberá až v závere svojho rozhodnutia preto, lebo z vyššie uvedených skutočností ktoré sú predmetom súdneho prieskumu je zrejmé, že subjektívne právo žalobcov bolo priamo dotknuté, vydaným opatrením žalovaného boli ukrátení na svojich právach, čím v zmysle § 178 ods. 1 SSP spĺňajú zákonnú definíciu žalobcov. Podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/1991 Zb.), každý sa môže domáhať stanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v stanovených prípadoch u iného orgánu. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (zákon č. 460/1992 Zb.), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
77. Na záver správny súd uzatvára, že proces rozhodovania o osobitnom užívaní poľovného revíru, ktorého účelom je zachovanie kvality genofondu niektorých druhov zveri, má za následok vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností v súvislosti s užívaním poľovného revíru, má charakter špecifického administratívneho konania, už len tým, že na toto konanie sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje, no napriek tomu, vzhľadom na účel tohto konania, ktorý je bezpochyby aj verejný (ochrana genofondu), musí tento proces korešpondovať a napĺňať ústavný účel zákonnosti vyjadrený v článku 2 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. V intenciách uvedeného tak možno konštatovať, že aj keď sa podľa § 79 ods. 2 písm. g) v spojení s § 72 písm. v) zákona o poľovníctve na toto administratívne konanie nevzťahujú ustanovenia správneho poriadku, aj napriek tomu ide o správny proces, pretože sa uskutočňuje pred správnym orgánom, a teda aj v tomto procese, v záujme zachovania princípu zákonnosti, musia byť dodržané limity, uvedené v § 3 Správneho poriadku (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 721/2016-39 z 08.03.2017). Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že činnosť a rozhodovanie správneho orgánu, ktorému je zákonom zverené oprávnenie rozhodovať o osobitnom užívaní poľovného revíru, nie je iba automatické, resp. formálne. Správny orgán žiadosť musí vždy riadne preskúmať a až po preskúmaní podmienok hmotnoprávnych ako aj procesných v zmysle zákona o poľovníctve, vo veci vydá rozhodnutie, ktoré v tomto prípade má charakter opatrenia. Preto i takéto rozhodnutie orgánu verejnej správy na úseku poľovníctva podlieha súdnemu prieskumu v správnom súdnictve (rozhodnutie-opatrenie o osobitnom užívaní poľovného revíru má právne účinky majúce za následok vznik, zmenu práv a povinností).
78. Úlohou súdu v správnom súdnictve je kontrola zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, a nie nahrádzať rozhodovaciu činnosť správneho orgánu, k čomu by došlo, pokiaľ by súd dopĺňal vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia správneho orgánu podstatným spôsobom. V rámci odôvodnenia súd sa nezaoberal všetkými námietkami s odkazom na princíp, že súd nemusí dávať odpoveď na všetky otázky nastolené žalobcom v žalobe, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Aj keď neboli žalobcovia úspešní
vo všetkých námietkach, správny súd priznal žalobe plný úspech, nakoľko v námietkach, ktoré robia napadnuté opatrenie označené ako rozhodnutie nezákonným, boli úspešní.
79. Krajský súd v Bratislave s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a rozhodnutie- opatrenie žalovaného má vadu nepreskúmateľnosti, nedostatočného zistenia skutkového stavu a zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise, preto ho správny súd v súlade s § 191 ods. 1 písm. d), e) a f) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je viazaný vysloveným právnym názorom súdu podľa § 191 ods. 6 SSP a bude povinný vo veci konať a na základe indícií súdu vo veci opätovne rozhodnúť.
X. Trovy konania.
80. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 175 ods.1 SSP tak, že úspešným žalobcom priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. Ďalšiemu účastníkovi v I. rade priznal súd voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania v zmysle § 169 SSP nakoľko mu vznikli trovy konania v súvislosti s vyjadrením sa k žalobe, na čo si ustanovil advokáta. Ďalšiemu účastníkovi v II. rade nepriznal súd právo na náhradu trov konania nakoľko mu žiadne trovy nevznikli.
81. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).