Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Ek-665-2021.pdf
PDF · 101.87 KB
Case nature
Subarea
18Ek/665/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: B. T., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXX, XXX XX Y., zast.: JUDr. Jozef Dobrovič, IČO: 42 358 566, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, proti povinnej: S. N., L.. XX.XX.XXXX, P. J. XXX, XXX XX T., o vymoženie pohľadávky vo výške 11.255,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdnej exekútorky: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, sp. zn. 55EX 298/21, o návrhu povinnnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Oprávnenému sa voči povinnej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 01.03.2021 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 11.255,- Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr. Milanom Ficekom sp. zn. 7RSBA/128/2020 zo dňa 05.08.2020 (ďalej aj ako „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 31.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, ktorá ju vedie pod sp. zn. 55EX 298/21.
3. Súdnej exekútorke bolo dňa 11.05.2021 doručené podanie povinnej označené ako „Návrh na zastavenie exekúcie“, v ktorom povinná uviedla, že má za to, že pri vydaní rozhodcovského rozhodnutia, ktoré by malo byť spôsobilé byť exekučným titulom boli porušené jednak zákonné procesné predpisy, ale rovnako tak normy ustanovené samotným „rozhodcovským súdom". Už podaním zo dňa 18.05.2020 povinná namietala proces výberu rozhodcu a žiadala v súlade s uvedenými právnymi normami o poskytnutie možnosti vybrať počet rozhodcov, resp. rozhodcu na základe dohody so žalobcom. Rozhodcovskú doložku povinná považuje za neplatnú, z dôvodu jej neurčitosti a rozporu so zákonom, keďže nie je možne dostatočne ustáliť v akom rozsahu (strany mali medzi sebou viac pohľadávok a záväzkov z platných aj neplatných právnych úkonov) sa strany sporu dohodli na riešení sporu prostredníctvom Rozhodcovské konanie SR s.r.o., keďže medzi stranami vzniklo na základe Zmluvy o dielo, ktorú samotný oprávnený považuje za „dôvod vzniku dlhu“, niekoľko práv a povinností a to tak na strane objednávateľa, ako aj na strane zhotoviteľa. „Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, tj. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, tj. oprávnenie posúdiť, či tento
exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj s ustanovením § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti treba uviesť, že uplatnený postup a prijaté právne závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (viď napr. uznesenie z 10.októbra 2012, sp. zn. 6Cdo105/2011). Takéto oprávnenie má exekučný súd aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. V prípade zisteného nedostatku v tomto smere je exekučný súd oprávnený konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.“ Za najdôležitejší dôvod odôvodňujúci potrebu zastavenie exekúcie je podľa povinnej však to, že subjekt, ktorý vydal domnelý exekučný titul, teda obchodná spoločnosť Rozhodcovské konanie SR s.r.o. nemal právomoc rozhodovať o splnení povinnosti označenej v žalobe a to z toho dôvodu, že predmet sporu, tak ako ho vymedzil žalobca (Zmluva o dielo uzatvorená podľa OZ) čo do skutkových tvrdení, je sporom vyplývajúcim zo spotrebiteľskej zmluvy a so spotrebiteľskou zmluvou súvisiaci. Čo do procesnej povahy exekučného titulu teda povinná uviedla, že na vydanie predmetného rozhodnutia v rozhodcovskom konaní nemal rozhodcovský súd právomoc, keďže povinná v predmetnom právnom vzťahu, ktorý posudzoval nezákonne ustanovený rozhodca mala postavenie spotrebiteľa. Podľa povinnej aj samotné uznanie dlhu, ktoré rozhodcovský orgán považuje za jediný dôvod pre priznanie nároku oprávnenému má spotrebiteľský charakter, keďže povinná je fyzickou osobou, ktorá nekonala v pôvodnom záväzku, ani v uznaní dlhu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (v zmluve o dielo je označovaná ako účastník v 4. rade). Z tohto dôvodu má povinná za to, že právomoc rozhodcovského súdu nie je daná a práva a povinnosti medzi zmluvnými stranami mali byť riešené pred všeobecným súdom. Vo vzťahu k skutočnosti či sa v danej veci jedná o vzťah spotrebiteľský je bez významu kto je dodávateľom a kto spotrebiteľom v konkrétnom vzťahu. Právna povaha spotrebiteľského vzťahuje objektívna, bez ohľadu na to, či s ňou účastníci súhlasia, alebo na ňu poukazuje dodávateľ, alebo spotrebiteľ. Samotný rozhodcovský súd správne zastavil konanie a správne konštatoval vo svojom rozhodnutí povahu právneho vzťahu ako spotrebiteľského, ale aj napriek tomu, právne účinky z toho plynúce voči povinnej ako fyzickej osobe neuplatnil. Tieto účinky rozhodcovský súd paradoxne uplatnil len voči právnickej osobe: spoločnosti s ručeným obmedzeným, teda podnikateľom. Uvedené procesné pochybenie rozhodcovský súd odôvodnil, existenciou možnosti dostatočného oddelenia od vzťahu oprávneného s uvedeným podnikateľom. Exekučný súd je v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľov. Povinná má za to, že ak rozhodcovský súd už raz sám ustálil, že nemá právomoc rozhodovať v predmetnej veci, keďže sa jednalo o spotrebiteľský spor, uvedené sa vzťahuje aj voči povinnej, keďže rozhodcovský súd nárok voči obidvom účastníkom posudzoval na základe tých istých dôkazov, resp. jediného dôkazu, teda listiny o uznaní dlhu. Ak je teda hlavný právny vzťah vzťahom spotrebiteľským musí byť podľa názoru povinnej uvedené konštatované aj voči povinnej, keďže som za ten istý spotrebiteľský nárok mala ručiť ako fyzická osoba. Z obsahu uzavretej zmluvy nevyplýva, že by povinný do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej, prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ho treba považovať za spotrebiteľa. V tejto súvislosti povinná odkazuje na ustálenú rozhodovaciu činnosť, najmä rozhodnutia Súdneho dvora ES vo veci C-168/05 E. M. M. C. proti C. M. M. S.S. A. T. S. proti C. R. N. V tejto súvislosti odkazuje na znenie Prílohy smernice Rady 93/13/EHS a judikatúru Európskeho súdneho dvora - rozsudok zo dňa 27. júna 2000, 0. G. E. a S. E., C 240/98 až C 244/98, rozsudok C. C47300. S poukazom na vyššie uvedené má povinná za to, že konajúci súd by mal skúmať, či v danom prípade exekučný titul nepredstavuje rozhodnutie ničotné (porovnaj Nález ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 78/2011). Exekučný súd je však v exekučnom konaní zo zákona oprávnený a povinný preskúmať rozhodcovský rozsudok z hľadísk, ktoré sú vymedzené v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. Toto zákonné ustanovenie umožňuje exekučnému súdu preskúmať aj materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku. Ak exekučný súd zistí naplnenie niektorého z dôvodov uvedených v § 45 zákona č. 244/2002 Z.z, je povinný exekučné konanie zastaviť bez ohľadu na to, v akom štádiu (fáze) sa exekučné konanie nachádza; vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, vydanie upovedomenia o začatí exekučného konania, či vydanie exekučného príkazu a samotné uskutočňovanie exekúcie jednotlivými spôsobmi uvedenými v § 63 Exekučného poriadku sú z tohto pohľadu právne irelevantné. Ustanovením § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. však
nie je vylúčená možnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu za splnenia predpokladov uvedených v § 57 Exekučného poriadku. Zjednocujúce stanovisko Občianskoprávne kolégium NSSR R 47/2012. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označil za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený, a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu,ktorýmjeprávnyvzťahzaloženýprávnouskutočnosťou-spotrebiteľskou zmluvou) súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (v danom prípade aj z ust. § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní), oprávnenie posúdiť okrem iného, či plnenie na ktorého rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR viackrát uviedol, že vyššie uvedené závery vyplývajú z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 10.októbra 2012, sp. zn.: 6Cdo 105/2011). Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) vyhláseného rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy premietajúcej sa v právnych predpisoch na ochranu práv spotrebiteľa tvoriacich samostatné odvetvie práva, a to spotrebiteľské právo. Týmto účelom je odstránenie značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach založených spotrebiteľskou zmluvou ku škode spotrebiteľa. Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia Zákona o rozhodcovskom konaní, napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ. Z vyššie uvedených dôvodov povinná navrhuje, aby súd rozhodol tak, ako uviedla vyššie.
4. Súdna exekútorka predložila návrh povinnej na zastavenie exekúcie dňa 08.06.2021 na rozhodnutie súdu spolu s vyjadrením oprávneného.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie zo dňa 28.05.2021 uviedol, že povinná vo svojom návrhu namietla, že pri vydaní exekučného titulu boli porušené zákonné procesné postupy ako aj normy ustanovené samotným rozhodcovským súdom, pričom poukázala na nemožnosť vybrať si počet rozhodcov ako aj samotného rozhodcu na základe dohody s oprávneným. Oprávnený nevie na základe čoho dospela povinná k takému záveru, no rozhodcovská doložka uvedená na listine o uznaní dlhu jasne uvádza, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy budú riešené rozhodcom ustanoveným do funkcie „vybranou osobou“ podľa § 6 ods. 3 zákona Č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, pričom vybranou osobou v tomto prípade je spoločnosť Rozhodcovské konanie SR s.r.o., so sídlom: Žilinská 14, Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že zmluvné strany si mali právo zvoliť „vybranú osobu“ ktorá už sama určila rozhodcu, čiže všetko prebehlo v súlade so zákonom. Povinná ďalej namietala neplatnosť rozhodcovskej doložky a to z dôvodu jej neurčitosti a rozporu so zákonom. Podľa názoru povinnej nie je možné ustáliť v akom rozsahu sa strany sporu dohodli na riešení sporu prostredníctvom Rozhodcovské konanie s.r.o., keďže medzi stranami malo vzniknúť na základe Zmluvy o dielo, niekoľko práv a povinností a to tak na strane objednávateľa ako aj na strane zhotoviteľa. Oprávnený uviedol, že rozhodcovská doložka bola dohodnutá priamo na listine o uznaní dlhu, z ktorej jasne vyplýva záväzok povinnej uhradiť presne špecifikovanú sumu, preto poukazovať na zmluvu o dielo je scestné, bez akéhokoľvek právneho odôvodnenia. Následne oprávnený uviedol, že na spochybnenie rozhodcovskej doložky povinná poukazuje na judikatúru NS SR, napr. na uznesenie zo dňa 10.12.2012, sp. zn. 6Cdo/105/2011, pričom si podľa oprávneného vôbec neuvedomuje, že predmetné rozhodnutie upravuje vzťahy v prípade ak povinným je spotrebiteľ, avšak v tomto prípade však je spotrebiteľom oprávnená osoba a preto poukazovanie na neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu spotrebiteľského vzťahu medzi dvomi fyzickými osobami je viac ako úsmevné. Podľa oprávneného je potrebné poukázať
aj na to, že predmet sporu vychádza z uznania dlhu povinnej voči oprávnenému. Zmluvou o dielo bol len založený vzťah medzi účastníkmi konania, no samotný titul na základe ktorého bol vydaný exekučný titul, je uznanie dlhu podpísané účastníkmi konania. Ešte raz oprávnený zdôrazňuje, že spotrebiteľom v samotnej zmluve o dielo je oprávnený a povinná ako fyzická osoba nemôže mať postavenie tiež spotrebiteľa, preto tento vzťah nemôže byť spotrebiteľským, a preto je právny nezmysel sa na túto skutočnosť vôbec odvolávať, pričom povinná určite nemala postavenie spotrebiteľa ako sa to snaží nahovoriť vo svojom podaní. Ak sa povinná domnieva, že mali byť právne vzťahy riešené pred všeobecným súdom, mala možnosť podať v zákonnej lehote žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia rozhodcu, to však povinná nepodala a preto exekučný súd sa ani touto námietkou nemôže zaoberať. Rozhodcovský súd ustálil, že nemá právomoc rozhodovať vo vzťahu k žalovanému 1/ lebo vychádzal z toho, že medzi oprávneným a žalovaným 1/ je spotrebiteľský vzťah, no vylúčil a odôvodnil prečo nemôže byť spotrebiteľský vzťah medzi dvomi fyzickými osobami. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený navrhuje, aby súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod na zastavenie exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
9. Súd má za preukázané, že Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnej doručené dňa 27.04.2021, čo je preukázané aj doručenkou, a návrh na zastavenie exekúcie povinná podala na poštovú prepravu dňa 10.05.2021. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúciem vyjadrenia oprávneného a ostatných dokumentov dospel k záveru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie bol podaný včas, avšak nie je dôvodný.
10. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bola vo výroku III. žalovaná (povinná v danom exekučnom konaní) povinná zaplatiť strane žalobcu (oprávnený) v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia sumu vo výške 11.255,- Eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 6.000,- Eur od 01.04.2020 do zaplatenia a ročným úrokom z omeškania vo výške 5 % zo sumy 5.255,- Eur od 16.04.2020 do zaplatenia. Výrokom V. exekučného titulu bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť strane žalobcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia trovy rozhodcovského konania spočívajúce v zaplatenom poplatku vo výške 732,- Eur a trovách právneho zastupovania vo výške 562,32 Eur. Exekučný titul predložený oprávneným bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej sa exekučný titul stal právoplatným dňa 12.08.2020 a vykonateľným dňa 17.08.2020.
11. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje
neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
12. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie tvrdila, že sa jedná o spotrebiteľský vzťah, a preto spoločnosť Rozhodcovské konanie SR s.r.o. nemala právomoc rozhodovať a vydať exekučný titul. Súd k tomuto tvrdeniu uvádza, že po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a exekučného titulu, ktorý je podkladom na vedenie exekúcie, mal súd za zistené, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský vzťah medzi oprávneným a povinnou, tak ako to uvádza povinná v návrhu na zastavenie exekúcie, nakoľko oprávnený (žalobca v pôvodnom konaní) a povinná (žalovaná 2/ v pôvodnom konaní) sú fyzickými osobami - nepodnikateľmi, ktoré boli v exekučnom titule označené menom a priezviskom, dátumom narodenia a trvalým pobytom, preto sa na daný vzťah aplikoval zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní V danom prípade nejde o vzťah medzi podnikateľom a fyzickou osobou - nepodnikateľom, ktorý by bolo nutné posúdiť ako spotrebiteľský a následne aj posudzovať podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. O spotrebiteľský vzťah sa jednalo len v prípade žalobcu a žalovaného 1/ v pôvodnom konaní, nakoľko išlo o vzťah medzi fyzickou osobou - nepodnikateľom (oprávnený) a podnikateľom (žalovaný 1/) na základe čoho bolo konanie v časti proti žalovanému 1/ zastavené z dôvodu nedostatku právomoci Rozhodcovského konania SR s.r.o. Na základe týchto skutočnosti ani ostatné tvrdenia povinnej týkajúce sa spotrebiteľského vzťahu nemajú pre dané konanie relevanciu a nie sú dôvodom na zastavenie exekúcie súdom v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, nakoľko ako bolo uvedené vyššie vzťah medzi oprávneným a povinnou nie je možné posúdiť ako spotrebiteľský.
13. Povinná v návrhu na zastavenie exekúcie taktiež namietala že, pri vydaní rozhodcovského rozsudku (exekučný titul) boli porušené jednak zákonné procesné predpisy, ale rovnako tak normy ustanovené samotným rozhodcovským súdom. K daným námietkam povinnej súd uvádza, že tieto skutočnosti mohla povinná uplatniť v žalobe na príslušnom súde o zrušenie rozhodcovského rozsudku v lehote 60 dni od doručenia rozhodcovského rozsudku zo zákonných dôvodov podľa ustanovenia § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktorú však povinná na všeobecnom súde nepodala, preto sa exekučný titul stal právoplatným a vykonateľným. Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Pri rozhodcovských rozsudkoch exekučný súd už v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie hodnotí, či tu nie je dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, avšak keďže sa v danom prípade nejedná o rozhodcovské rozhodnutie vydané v spotrebiteľskom spore, dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie by bol len bod 4 tohto ustanovenia. V danom prípade však súd mal za to, že rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom spĺňa náležitosti podľa osobitného zákona (zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní) a takisto je do dnešného dňa právoplatný a vykonateľný. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktorý má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi.
14. Ďalej súd uvádza, že judikatúra súdov (vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky) nevyžaduje, aby odôvodnenie súdneho rozhodnutia odpovedalo na každú námietku alebo argument účastníka konania, ale len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre jeho rozhodnutie, preto nebolo povinnosťou súdu zaoberať sa všetkými tvrdeniami povinnej v návrhu na zastavenie exekúcie, ale iba tými, ktoré mali pre jeho rozhodnutie podstatný význam.
15. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinnej na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených dôvodov nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinnej za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie
exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol (I. výroková veta rozhodnutia).
16. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
17. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
18. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky za zaplatený súdny poplatok s hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. V zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci, teda zásada zodpovednosti za výsledok sporu, a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré úspešný účastník vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. Nakoľko oprávnený bol v tomto konaní úspešný, pretože súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie zamietol, voči povinnej mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s konaním o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie (v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie voči povinnej neuplatnil, preto súd postupoval tak, že oprávnenému voči povinnej nárok na náhradu trov konania o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.