Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_6S-129-2020.pdf
PDF · 90.72 KB
Case nature
Subarea
6S/129/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 a o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 2872-6000/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZoVO proti podmienkam uvedených v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným.
2. Zdravé regióny, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej len „kontrolovaný“) vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2019/S 242-594805 dňa 16.12.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 256/2019 dňa 17.12.2019 pod zn. 35404 - MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok (stravné lístky)“ (ďalej len „zákazka“). Predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške 1.177.707,30 EUR bez DPH. V lehote na predkladanie ponúk do 13.01.2020 predložili ponuku dvaja uchádzači. Dňa 18.02.2020 zverejnil kontrolovaný vo Vestníku verejného obstarávania informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej, úspešným uchádzačom bola spoločnosť DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“).
3. Žalobca podaním zo dňa 19.05.2021 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným.
4. Žalobca uviedol, že dôvodom nezákonného obmedzenia účasti žalobcu vo verejnom obstarávaní bola diskriminačná požiadavka kontrolovaného uvedená v zákazke, s ktorou sa žalovaný v napadnutých rozhodnutiach bez bližšieho právneho posúdenia stotožnil, a to, že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových). Žalobca zastáva názor, že preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke, a že je viac ako pravdepodobné, že ak by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vo verejnom obstarávaní vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Žalobca podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Uviedol, že napadnuté rozhodnutia majú pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a hrozí mu závažná ujma na jeho majetku.
5. Žalobca zdôraznil, že vedie viacero súdnych konaní v obdobných právnych veciach založených argumentačne na analogických dôvodoch, začatých skôr ako toto súdne konanie, pričom od právneho posúdenia týchto skôr začatých konaní závisí ďalšia prax (súdov i ÚVO) a preto má zato, že je v súlade so zachovaním princípu právnej istoty, v záujme samotného obstarávateľa a tiež v súlade so zachovaním zásady hospodárnosti súdneho konania, efektívnosti jeho vedenia a v súlade s verejným záujmom, aby bol priznaný tejto správnej žalobe odkladný účinok. Ďalej poukázal na negatívny vplyv na právnu istotu nielen žalobcu, ale aj ostatných súťažiteľov, ktorí rovnako ako žalobca, nemajú uložený zákaz účasti vo verejnom obstarávaní, resp. zabezpečujú stravovanie výlučne formou elektronických kariet. Ignorovaním zákazu účasti alebo obmedzovaním účasti (tzn. nastavením podmienok verejného obstarávania tak, aby sa ostatné subjekty nemohli zúčastniť, resp. aby boli vylúčené z verejného obstarávania iba z dôvodu, že poskytujú stravovanie v alternatívnej, avšak rovnocennej forme, sa žalobcovi ako aj ostatným súťažiteľom, odoprela možnosť úspechu vo verejných obstarávaniach, v dôsledku čoho im reálne hrozí značná finančná škoda.
6. Žalobca tiež argumentoval tým, že vzhľadom na pokles tržieb, je nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti s tým, že dôsledkom napadnutých rozhodnutí je nevyhnutné znižovanie stavu jeho zamestnancov. Poukázal na to, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu a nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a nie je ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. V posudzovanom prípade je zjavné, že materiálna ochrana práv žalobcu musí v právnom štáte prevážiť.
7. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2021 a podľa jeho názoru, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia.
8. Žalovaný poukázal na ust. § 185 SSP z ktorého vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k takémuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
9. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Návrh na priznanie odkladného účinku nie je bližšie špecifikovaný, ktoré konkrétne negatívne dôsledky v danom prípade žalobcovi hrozia a ako sa majú vo vzťahu k jeho právam a povinnostiam prejaviť v prípade nepriznania odkladného účinku, čím návrh
nespĺňa požiadavky stanovené v § 185 SSP. Žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme.
10. Žalovaný poukázal na časovú súvislosť, ktorá jasne neguje akúkoľvek žalobcom tvrdenú závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, keď napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 22.04.2020, pričom žalobca sa podanou žalobou zo dňa 25.05.2020 domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti napadnutému rozhodnutiu, v ktorej sa nedomáhal priznania odkladného účinku správnej žaloby. Aj keď SSP neupravuje situáciu, že návrh na priznanie odkladného účinku musí byť podaný súčasne so správnou žalobou, je možné sa vzhľadom na účinky priznania odkladného účinku správnej žaloby domnievať, že žalobca bude mať záujem na čo najskoršom priznaní odkladného účinku správnej žalobe a uvedie tento návrh už v žalobe. Žalobca sa domáha priznania odkladného účinku správnej žaloby až po vyše roku, kedy bolo napadnuté rozhodnutie vydané.
11. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca opiera svoj návrh na priznanie odkladného účinku o skutočnosť, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov. Skutočnosť, že žalobcove podnikanie je „závislé“ od zákaziek vyhlásených prostredníctvom verejného obstarávania, nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutie správneho súdu vo veci sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa 13.05.2019, v ktorom súd konštatoval cit.: „SSP neobsahuje legálnu definíciu značnej hospodárskej alebo finančnej škody a v tomto prípade nemožno bez ďalšieho aplikovať kvalifikáciu značnej škody upravenej v § 125 ods. 1 Trestného zákona, pretože ide o definíciu pojmov priamo súvisiacich so skutkovými podstatami trestných činov, resp. kvalifikovanými skutkovými podstatami trestných činov. SSP však predpokladá hrozbu vzniku značnej finančnej ujmy, ktorá ešte nemusí byť presne v tom-ktorom prípade ohraničená a je potrebné ju posudzovať pre každý prípad individuálne. Pôjde teda o škodu, ktorá je pre žalobcu ekonomicky citeľná a ktorej vznik by ho mohol negatívne ovplyvniť v ďalšej činnosti. V tejto časti má žalobca zákonnú povinnosť adekvátne preukázať svoje tvrdenia, špecifikovať jeho finančnú situáciu, a aj popísať prípadný vplyv výkonu rozhodnutia na jeho ekonomickú situáciu, pretože vzhľadom na princíp právnej istoty predstavuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe výnimočný procesný inštitút.“
12. Žalovaný ďalej ohľadom priznania odkladného účinku správnej žaloby poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.04.2018 sp. zn. 2Cdo/72/2017, ktorý vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzatvoriť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzatvorená. Každý musí počítať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené, resp. účelné vyhovieť návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z toho dôvodu, že predmetná súťaž bola ukončená tým, že dňa 31.08.2020 došlo medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX
- Stravné lístky, spol. s r.o. k uzatvoreniu rámcovej dohody, ako to vyplýva z Oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejnenej vo vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08.10.2020. Keďže predmetná zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, ani prípadné priznanie odkladného účinku správnej žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody.
13. Žalovaný na základe vyššie uvedeného tiež konštatoval, že nie je opodstatnené, resp. účelné vyhovieť návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe aj z dôvodu, že predmetná súťaž bola ukončená uzavretím rámcovej dohody dňa 31.08.2020 medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX, čo vyplýva z oznámenia o výsledku verejného obstarávania, zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08.10.2020 a keďže predmetná rámcová zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, ani prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody.
14. Žalovaný zastával názor, že bez reálneho prepojenia a nepochybného osvedčenia možného vzniku závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej škody, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku na strane žalobcu, nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe, a preto súdu navrhol, aby návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu podľa § 188 SSP zamietol.
15. Ďalší účastník sa k žalobe a ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril.
16. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
17. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
18. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
19. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
20. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
21. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že inštitút odkladného účinku je návrhovým konaním, má dočasný charakter, pričom je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP. Žalobca má zároveň povinnosť tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. US 364/2017 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby, vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť inštitútu odkladného účinku správnej žaloby, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí posúdiť mieru zásahu do práv žalobcu. Zároveň musí súd zhodnotiť intenzitu preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, ako aj posúdiť hľadisko rozporu s verejným záujmom.
22. Správny súd každý návrh a teda aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe posudzuje individuálne, s ohľadom na osobitné špecifiká a okolnosti veci. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Žalobca svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil zásahom do jeho subjektívnych práv uvedených v odsekoch 3. až 6. tohto uznesenia, avšak správnemu súdu nijako neosvedčil naplnenie niektorého z dôvodov obsiahnutých v § 185 SSP. Na základe uvedeného, správny súd uzatvára, že nebol naplnený procesný predpoklad pre rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žaloby, nakoľko návrh žalobcu, ktorým tvrdil, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy, by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, nebol vôbec osvedčený, t.j. nebol nad všetky pochybnosti preukázaný. V návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe absentuje konkrétne a reálne uvedenie a preukázanie dôsledkov výkonu napadnutého rozhodnutia na podnikateľskú činnosť a majetkovú sféru žalobcu. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a neuviedol ani žiadne ďalšie skutočnosti podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Potreba dočasnej úpravy právnych pomerov musí vyplývať z právneho stavu vytvoreného napadnutým rozhodnutím. Len formálny návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nepostačuje.
23. Správny súd ďalej konštatuje, že žalobca nesplnil ani ďalší procesný predpoklad nevyhnutný pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, keď neosvedčil ani skutočnosť, že prípadné priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
24. Zároveň správny súd dáva do pozornosti, že samotné rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe prichádza do úvahy len vo výnimočných prípadoch, pretože toto rozhodnutie
správneho súdu má mimoriadny charakter. Priznaním odkladného účinku správnej žalobe súd, ešte pred vlastným rozhodnutím vo veci samej, prelamuje právne účinky právoplatného správneho aktu, na ktorý, pokiaľ nie je ako celok zákonným spôsobom zrušený, treba hľadieť ako na zákonný a vecne správny (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019). V zmysle takto uvedeného právneho názoru, je potom akákoľvek argumentácia žalobcu o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia orgánu verejnej správy pre priznanie odkladného účinku právne irelevantná. Je potrebné uviesť, že správny súd pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia napadnutého žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia § 185 SSP.
25. Odôvodnenie návrhu odkladného účinku s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, správny súd vyhodnotil ako nedôvodné, bez opory v zákone, keď podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. Z uvedeného je nepochybné, že zákonodarca mal na mysli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti konkrétnej fyzickej osoby alebo konkrétnej právnickej osoby s reálnym priamym dopadom. Preto odôvodnenie žalobcu s možnosťou právnych následkov aj na ostatné spoločnosti a negatívny vplyv na právnu istotu aj na iných súťažiteľov, je bezpredmetné.
26. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 SSP, správny súd v súlade s ust. § 188 SSP návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).