Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_6S-129-2020.pdf
PDF · 96.99 KB
Case nature
Subarea
6S/129/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v právnej veci žalobcu: GGFS s.r.o., so sídlom Sasinkova 5, 811 08 Bratislava, IČO: 47 079 690, zastúpený Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 820 05 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti ďalšieho účastníka: Zdravé regióny, so sídlom Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020 a o opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 10.12.2021, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu zo dňa 10.12.2021 o priznanie odkladného účinku správnej žalobe vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.05.2020 (ďalej len „správny súd“) domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia Rady Úradu pre verejné obstarávanie Číslo spisu: 5590-9000/2020 zo dňa 22.04.2020, ktorým odvolanie žalobcu ako navrhovateľa zamietla a potvrdila rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie č. 2872-6000/2020 zo dňa 27.02.2020, ktorým boli podľa § 175 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní (ďalej len „ZoVO“) zamietnuté námietky žalobcu ako navrhovateľa v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného na základe námietok navrhovateľa smerujúcich podľa § 170 ods. 3 písm. b) ZoVO proti podmienkam uvedených v iných dokumentoch potrebných na vypracovanie ponuky poskytnutých kontrolovaným.
2. Zdravé regióny, Limbová 2, 837 52 Bratislava, IČO: 50 626 396 (ďalej len „kontrolovaný“) vyhlásil v Úradnom vestníku Európskej únie pod zn. 2019/S 242-594805 dňa 16.12.2019 a vo Vestníku verejného obstarávania č. 256/2019 dňa 17.12.2019 pod zn. 35404 - MSS verejnú súťaž na predmet nadlimitnej zákazky „Zabezpečenie stravovania zamestnancov prostredníctvom stravovacích poukážok (stravné lístky)“ (ďalej len „zákazka“). Predpokladaná hodnota zákazky bola vo výške X.XXX.XXX,XX EUR bez DPH. V lehote na predkladanie ponúk do 13.01.2020 predložili ponuku dvaja uchádzači. Dňa 18.02.2020 zverejnil kontrolovaný vo Vestníku verejného obstarávania informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk, podľa ktorej, úspešným uchádzačom bola spoločnosť DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len „DOXX“).
3. Žalobca podaním zo dňa 19.05.2021 podal návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorý odôvodnil tým, že v dôsledku nezákonného postupu kontrolovaného (tolerovaného žalovaným v jeho rozhodnutiach), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní vyhlásenom kontrolovaným.
Žalobca uviedol, že dôvodom nezákonného obmedzenia jeho účasti vo verejnom obstarávaní bola diskriminačná požiadavka kontrolovaného uvedená v zákazke, a to, že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových). Ak by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vo verejnom obstarávaní vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Žalobca podotkol, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov, pričom napadnuté rozhodnutia majú pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a hrozí mu závažná ujma na jeho majetku. Vzhľadom na pokles tržieb, je nútený optimalizovať ľudské zdroje, ktoré využíva na výkon svojej podnikateľskej činnosti s tým, že dôsledkom napadnutých rozhodnutí je nevyhnutné znižovanie stavu jeho zamestnancov. Žalobca má zato, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu a nie je v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a nie je ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu.
4. Žalovaný sa k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2021 a podľa jeho názoru, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť návrhu na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia. Poukázal na ust. § 185 SSP z ktorého vyplýva, že priznanie odkladného účinku žalobe, je fakultatívnym inštitútom a je plne ovládaný dispozičnou zásadou. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh, z ktorého musí vyplývať, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore s verejným záujmom, resp. ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku by nebolo v rozpore so záujmom Európskej únie. Dôkazy k takémuto tvrdeniu však musí predložiť žalobca. Návrh nemôže byť abstraktný. Žalobca musí konkretizovať tvrdenú hrozbu na určitého adresáta a jej možný dopad. Ak sa žalobca domáha priznania odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu hrozby značnej hospodárskej škody, resp. ujmy, musí dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené, keďže od tohto vymedzenia bude v konečnom dôsledku závisieť rozhodnutie správneho súdu a rozsah jeho odôvodnenia.
5. Podľa žalovaného, návrh žalobcu, resp. jeho odôvodnenie, nezakladá opodstatnenosť na priznanie odkladného účinku napadnutého rozhodnutia, pričom žalobca taktiež nijakým spôsobom nepreukázal, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je vo verejnom záujme. Žalovaný ďalej uviedol, a to s poukazom na tvrdenie žalobcu, že zákazky získané prostredníctvom verejných obstarávaní tvoria značnú časť jeho príjmov, že uvedené nezakladá dôvod pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave vo veci sp. zn. 2S/165/2018 zo dňa 13.05.2019, tiež poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018 ako i na skutočnosť, že predmetná súťaž bola ukončená uzavretím rámcovej dohody dňa 31.08.2020 medzi verejným obstarávateľom a spoločnosťou DOXX, čo vyplýva z oznámenia o výsledku verejného obstarávania, zverejnenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 210/2020 zo dňa 08.10.2020 a keďže predmetná rámcová zmluva nadobudla po zverejnení v centrálnom registri zmlúv účinnosť dňa 05.09.2020, ani prípadné priznanie odkladného účinku žalobe nezabráni plneniu na základe predmetnej rámcovej dohody. Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal podľa § 188 SSP zamietnuť.
6. Ďalší účastník sa k žalobe a ani k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevyjadril. 7. Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, uznesením pod sp.zn. 6S/129/2020-75 zo dňa 10.09.2021 zamietol z dôvodu, že žalobca neosvedčil splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov v zmysle § 185 SSP.
8. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 10.12.2021, podal opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe v zmysle § 185 písm. a) SSP, ktorý odôvodnil tým, že svojou povahou a obsahom ide o nový návrh, ktorý podáva na základe existencie nových skutočností, ktoré v čase podania
predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku, nebolo objektívne možné zdokladovať a preukázať.
9. Žalobca nový návrh odôvodnil tým, že právne dôsledky napadnutých rozhodnutí ako aj v dôsledku porušenia práv žalobcu z dôvodu diskriminačnej požiadavky kontrolovaného a to, že do verejného obstarávania sa nemohli zapojiť subjekty, vrátane žalobcu, ktoré podnikajú v oblasti sprostredkovania zabezpečenia stravovania zamestnancov formou elektronických stravných lístkov (nie papierových), bola žalobcovi bezdôvodne a bez akéhokoľvek relevantného dôkazu upretá možnosť účasti vo verejnom obstarávaní. Keďže žalobca preukázateľne spĺňal všetky (zákonné) požiadavky uvedené v zákazke a nebol mu uložený zákaz účasti vo verejných obstarávaniach, je viac ako pravdepodobné, že ak by zákazka neobsahovala diskriminačnú požiadavku, žalobca by sa nielenže zúčastnil verejného obstarávania, ale (potenciálne) by mohol byť vyhodnotený ako úspešný uchádzač. Nie je relevantné, či (napriek potenciálnej výhre) by žalobca mal, resp. nemal právny nárok na uzavretie zmluvy s kontrolovaným. Podstatná je skutočnosť, že žalobcovi bola upretá možnosť sa zúčastniť verejného obstarávania. Vzhľadom na uvedené, majú napadnuté rozhodnutia pre žalobcu negatívne finančné dôsledky v podobe preukázateľnej absencie budúcich príjmov zo zákazky z verejného obstarávania a je preto preukázané splnenie podmienky ust. § 185 písm. a) SSP, keďže žalobcovi hrozí závažná ujma na jeho majetku. U žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty v priamej príčinnej súvislosti a v dôsledku neúspešných zákaziek (vrátane týkajúcej sa daného verejného obstarávania). Z údajov zverejnených na stránkach FINSTAT vyplýva, že žalobca sa dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR, pričom tržby klesli o 11 %. Táto skutočnosť nebola v čase podania predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku zdokladovateľná. Uvedené, podľa názoru žalobcu, preukazuje existenciu hrozby závažnej ujmy a hospodárskej škody, pričom každým ďalším tolerovaním nezákonného stavu v dôsledku napádaných rozhodnutí dochádza k ďalšej škode na strane žalobcu. Dôsledky napadnutých rozhodnutí, sú pre žalobcu za danej situácie ekonomicky doslova „katastrofické“ a majú aj výrazný sociálno-ekonomický dosah na zamestnancov žalobcu a ich rodiny. Žalobca takúto situáciu dlhodobo „neustojí“ a časť zamestnancov bude nútený prepustiť, alebo dokonca v krajnom prípade z ekonomických dôvodov ukončiť svoju činnosť. Žalobca tiež poukázal na ďalšie náklady spadajúce pod spôsobenú škodu, ktoré vynaložil v súvislosti s vývojom a vynakladá ich v súvislosti s údržbou príslušného softvéru, resp. technickej podpory systému elektronických stravných poukážok. Ďalšie nenapraviteľné následky hrozia i spoločnostiam podnikajúcim v oblasti sprostredkovania stravovania zamestnancov výlučne formou elektronických kariet, nakoľko bude naďalej nezákonne obmedzovaná ich účasť vo verejných obstarávaniach, čím bude dochádzať k rozširovaniu diskriminácie na relevantnom trhu nielen zo strany obstarávateľov, ale v konečnom dôsledku aj k podporovaniu takého konania zo strany štátu (schvaľovaním nezákonného postupu kontrolovaného v napadnutých rozhodnutiach žalovaného ako štátneho orgánu). Priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe by nebolo v rozpore so žiadnym (ani čiastkovým) verejným záujmom a v súlade s judikatúrou Ústavného súdu ani prejavom svojvôle súdu ako štátneho orgánu. Len priznaním odkladného účinku sa privodí spravodlivosť a materiálna ochrana práv žalobcu a sprostredkovane budú zachované článkom 36 ods. 1 písm. a) a b) Ústavy Slovenskej republiky garantované práva zamestnancov žalobcu. Žalobca na podporu svojich tvrdení k návrhu pripojil účtovnú závierku k 31.12.2020.
10. Žalovaný sa k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26.01.2022 s tým, že odôvodnenie opätovného návrhu nezakladá opodstatnenosť priznania odkladného účinku správnej žalobe s dôrazom na skutočnosť, že žalobca sa opätovne nezaoberal verejným záujmom.
11. Žalovaný opätovne poukázal na odôvodnenie napadnutých rozhodnutí, ktorými boli námietky žalobcu v predmetnom verejnom obstarávaní zamietnuté. Zároveň tiež poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/10/2021 zo dňa 13.12.2021, ktorým súd zamietol opätovný návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku v ktorom použil totožnú argumentáciu ako v preskúmavanej veci. Skutočnosť, že u žalobcu došlo k markantnému medziročnému prehĺbeniu straty a to práve z dôvodu neúspešných zákaziek, do ktorých sa v rámci verejného obstarávania zapojil, je ničím nepodložený argument, ktorý nemá vplyv na návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V konečnom dôsledku žalobca hodnoverne nepreukázal, že by na základe napadnutého rozhodnutia
došlo k „markantnému“ prehĺbeniu straty. Účtovná závierka, ktorú predložil žalobca, uvedené tvrdenie nepreukazuje. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/72/2017 zo dňa 26.04.2018, v ktorom najvyšší súd vyslovil názor, že komisia sa môže rozhodnúť neuzavrieť žiadnu zmluvu, a teda ani uchádzač záujemca, ktorý predložil najvýhodnejšiu ponuku nemá záruku, že s ním bude zmluva uzavretá. Každý musí kalkulovať s tým, že nemá vopred právny nárok na uzavretie zmluvy. Ďalej uvádza, že verejný obstarávateľ môže pred podpísaním zmluvy buď upustiť od zadania zákazky, alebo zrušiť verejné obstarávanie, a to bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači verejnej súťaže mali nárok žiadať akúkoľvek náhradu. Taktiež žalovaný poukázal aj na rozsudok štvrtej komory Všeobecného súdu sp. zn. T-461/08 zo dňa 20.09.2011, v ktorom sa v bode 211 uvádza, že aj keby mala byť ponuka zaradená na prvé miesto a teda zákazka mala byť zadaná, to ešte neznamená, že musí byť so žalobcami podpísaná rámcová dohoda. Platná úprava totiž neukladá povinnosť podpísať dohodu o zákazke s osobou určenou za úspešného uchádzača po skončení verejného obstarávania. Vrátenie verejnej súťaže do štádia, kde prišlo k porušeniu zákona, by nemalo automaticky za následok uzatvorenie zmluvy so žalobcom (a teda zabezpečenie zákazky a zisku), ale iba opätovné prehodnotenie ponúk všetkých uchádzačov. Z uvedených rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že aj keby bol žalobca jediným uchádzačom, nie je daný jeho právny nárok na uzavretie predmetnej zmluvy.
12. Žalovaný taktiež dal do pozornosti súdu skutočnosť, že žalobca nepreukázal ním uvádzanú skutočnosť, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia, zo strany žalobcu, bude nevyhnutné pristúpiť k znižovaniu stavu zamestnancov, pričom z doposiaľ doručených podaní a dôkazov nevyplýva žiadne prepojenie medzi znižovaním stavu zamestnancov žalobcu a napadnutým rozhodnutím. Žalovaný opätovne navrhol Krajskému súdu v Bratislave, aby návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
13. Ďalší účastník sa vyjadril k opätovnému návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podaním zo dňa 20.01.2022, doručeným súdu dňa 24.01.2022 s tým, že s opätovným návrhom žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nesúhlasí. Ďalší účastník je názoru, že naďalej neexistuje právny dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, pretože nie je naplnený predpoklad, že právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy by hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Žalobca nepredložil relevantné dôkazy a neuviedol ani skutočnosti, podstatné pre posúdenie jeho tvrdení o hrozbe vzniku závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku v spojení s právnymi následkami napadnutého rozhodnutia. Rovnako nepreukázal, že by si vydanie odkladného účinku správnej žalobe vyžadoval verejný záujem.
14. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
15. Podľa § 185 písm. a) SSP, správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s vereným záujmom.
16. Podľa § 187 ods. 3 SSP, o návrhu žalobcu podľa § 185 rozhodne správny súd do 30 dní od doručenia vyjadrenia žalovaného k tomuto návrhu, prípadne administratívnych spisov, ak bol návrh podaný súčasne so správnou žalobou.
17. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
18. Správny súd môže priznať správnej žalobe odkladný účinok len na návrh žalobcu, po vyjadrení žalovaného a výlučne v prípade preukázania niektorého z dôvodov uvedených v § 185 písm. a) a b) SSP.
19. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v prípade, ak to vyslovene ustanoví SSP alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného
účinku správnej žaloby vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené Ústavou SR, pričom pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žaloby je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
20. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, avšak sa vyžaduje osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia závažná ujma hrozí. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Ide teda o výnimočné rozhodnutie, ktorým sa prelamujú právne účinky právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy.
21. V prípade rozhodnutia správneho súdu o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, môže žalobca podať nový návrh na priznanie odkladného účinku, ak došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu.
22. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a či došlo po rozhodnutí správneho súdu o prvom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, k zmene skutkového alebo právneho stavu veci.
23. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe predstavuje určitú výnimku a nie pravidlo, kedy pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v § 186 ods. 1 SSP. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe z dôvodu, že mu podľa jeho tvrdenia hrozí závažná ujma spočívajúca v ohrození jeho ekonomickej stability, podnikateľskej činnosti a jeho samotnej existencie, ako i sociálno- ekonomický dosah na jeho zamestnancov. Žalobca opätovný návrh na priznanie odkladného účinku doplnil len o dôkaz, ktorý v čase predchádzajúceho návrhu na priznanie odkladného účinku nemal k dispozícii (účtovná závierka k 31.12.2020), preukazujúci skutočnosť, že sa žalobca dostal v roku 2020 do straty z XX.XXX,- EUR na -XXX.XXX,- EUR a že tržby žalobcovi klesli o 11 %. Žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol žiadne skutočnosti z ktorých by bolo možné vyvodiť, že došlo k zmene pôvodného skutkového alebo právneho stavu. Žalobca žiadnym spôsobom neosvedčil, že jeho prepad tržieb v roku 2020 priamo súvisel s napadnutým rozhodnutím. Správny súd opäť zdôrazňuje, že žalobca uvedenú hrozbu relevantným spôsobom neosvedčil (výpis z bankových účtov, osvedčenie hodnoty svojho majetku, výšku pohľadávok, úverov a pod.). Len všeobecné opísanie hrozby, bez priameho osvedčenia takejto hrozby, nie je zákonným predpokladom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a tým žalobca nepresvedčil správny súd o tom, že mu reálne hrozí značná hospodárska škoda či finančná škoda. Zákon ako podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe vyžaduje, aby následok, ktorý okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia hrozí, dosiahol aj určitú intenzitu závažnosti. Ustanovenie § 185 SSP zakotvuje možnosť a nie povinnosť správneho súdu, priznať správnej žalobe odkladný účinok za splnenia zákonných predpokladov. Rozhodnutie, a teda posúdenie, či v danom prípade boli splnené zákonné predpoklady možnosti priznať odkladný účinok, je vecou úvahy správneho súdu.
24. Žalobca opäť neozrejmil ani skutočnosť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom.
25. Žalobca opätovným návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, hodnoverne neosvedčil zmenu skutkového ani právneho stavu, keď svoj návrh odôvodnil takmer rovnakými tvrdeniami, ako návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021.
26. Vzhľadom na to, že žalobca v opätovnom návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom nepreukázal zmenu skutkového a právneho stavu oproti návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 19.05.2021, ani že priznanie odkladného účinku správnej žalobe nebude v rozpore s verejným záujmom, nesplnil zákonom vyžadované predpoklady definované v § 185 písm. a) SSP, preto správny súd v súlade s § 188 SSP opätovný návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.
27. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§3 ods.9 zák.č. 757/2004 Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).