Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/124/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Luciou Kuzmovou v spore žalobcu: Csaba C., nar. X.XX.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, XXX 01 Vráble, zast. Mgr. Pavlom Balážom, advokátom, IČO: 50 119 303, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: JUDr. H. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. F. XXXX/XX, XXX 01 N., zast. ADVOKÁT JUDr. PETER TIMKO spol. s r.o., IČO: 50 528 874, adresa pracoviska Štefánikova tr. 6, 949 01 Nitra, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a o zaplatenie sumy 26 614,75 eur, takto

rozhodol:

I. Súd zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k bytu č. 28 nachádzajúceho sa v okrese Nitra, v obci: Vráble, katastrálne územie: Vráble, zapísanom v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX, umiestnenom v bytovom dome so súpisným č. XXXX postavenom na pozemku - parcela reg. „C“ parc. č.: XXX, na 2. p., vchod: o.c. 78 a k nemu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 7446/265971 na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu a pozemku zastavanom bytovým domom, v ktorom sa byt nachádza, evidovanom na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemok, parcela reg. „C“ parc. č.: XXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 574 m2 a vyporiadava ho tak, že ho prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu, pričom žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 41.050 eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur zamieta.

III. Z časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

IV. Z časti konania o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur má žalovaná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra dňa 18.12.2019 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu č. 28 nachádzajúceho sa v obci Vráble, k. ú. Vráble, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, umiestneného na 2. p., vchod 78 v bytovom dome s. č. XXX postaveného na parcele registra „C“ č. 420 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 574 m2 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach, zariadeniach a pozemku zastavaného bytovým domom o veľkosti 7446/265971. V podanej žalobe žalobca navrhoval prikázanie nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva s tým, že ho súd zaviaže vyplatiť žalovanej titulom vyrovnania sumu vo výške 7 652,23 eur. Žalobca sa súčasne domáhal priznania náhrady trov konania.

2. V žalobe žalobca uviedol, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi predmetného bytu. Podielovými spoluvlastníkmi bytu sa strany sporu stali v júni 2010, každý z nich vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/2. Kúpnu cenu vo výške 46 000 eur v celosti vyplatil žalobca a žalobca následne sám splácal a spláca hypotéku a hypotekárny úver na úhradu kúpnej ceny za byt a jeho rekonštrukciu. S hypotekárnym úverom musel žalobca platiť aj poplatky, ktoré ku dňu podania žaloby činia 23 195,53 eur. Žalobca a žalovaná sa dohodli, že žalovaná bude kompenzovať investície žalobcu na kúpu bytu tak, že žalovaná bude platiť zálohový predpis za byt. Žalovaná týmto spôsobom ku dňu podania žaloby uhradila cca 14 500 eur. Žalobca a žalovaná byt po jeho kúpe zrekonštruovali. Obaja investovali do bytu rovnako, preto im v súvislosti s rekonštrukciou nevznikli žiadne vzájomné záväzky. Vo februári 2018 žalovaná byt opustila a presťahovala sa k rodičom. Žalobca v byte býva, inú možnosť bývania nemá. Dlžníkom hypotekárneho úveru je výlučne žalobca. Zostatok hypotekárneho úveru ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 42 997 eur. Žalobca v žalobe vychádzal z hodnoty bytu vo výške 70 000 eur a navrhoval, aby súd bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu zrušil a byt prikázal do výlučného vlastníctva jemu za primeranú náhradu pre žalovanú vo výške 35 000 eur. Zároveň žiadal, aby súd vykonal vyporiadanie spoluvlastníctva v širšom zmysle, teda žiadal, aby súd zohľadnil jeho investície do bytu. Žalobca žiadal zohľadniť 1/2 z kúpnej ceny bytu, ktorú v celosti zaplatil výlučne on (suma 23 000 eur), 1/2 nákladov, ktoré mal žalobca v súvislosti s úhradou hypotekárneho úveru (suma 11 597,77 eur), 1/2 úhrad, ktorými žalovaná splácala investície žalobcu do bytu (suma 7 250 eur). Voči žalovanej si tak žalobca uplatňuje titulom širšieho vyporiadania sumu vo výške 27 347,77 eur (23 000 eur + 11 597,77 eur - 7 250 eur = 27 347,77 eur). Nárok vo výške 27 347,77 eur si žalobca započítal s nárokom žalovanej na vyplatenie vyrovnacieho podielu v sume 35 000 eur a tým dospel k sume vo výške 7 652,23 eur uvedenej v petite žaloby ako sumy, ktorú by mal v rámci vyporiadania žalovanej zaplatiť.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že vždy súhlasila s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu, avšak nesúhlasila s podmienkami, ktoré dostávala od žalobcu. Žalovaná súhlasí s navrhovaným spôsobom vyporiadania tak, že súd prikáže byt v celosti do výlučného vlastníctva žalobcu, nesúhlasí so sumou 7 652,23 eur, ktorú žalobca navrhuje ako finálnu náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalobca umelo a neprípustne znižuje skutočnú hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu rôznymi údajnými protinárokmi, ktoré po právnej stránke nijako nesúvisia s predmetom konania a ktoré nemožno započítať proti nároku žalovanej na zaplatenie primeranej náhrady za jej spoluvlastnícky podiel. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o uzavretí dohody, ktorou sa mala zaviazať, že bude kompenzovať investície žalobcu na kúpu bytu. Platením nákladov spojených s užívaním bytu žalovaná neplnila žiadny zmluvný záväzok voči žalobcovi, ale plnila solidárny zmluvný záväzok strán sporu voči správcovi bytového domu, resp. plnila zmluvný záväzok voči priamym dodávateľom služieb a plnení spojených s užívaním bytu. Tvrdenia žalobcu o vynaložení nákladov na rekonštrukciu bytu stranami v rovnakej miere žalovaná nenamieta. Žalovaná ďalej objasnila, že byt opustila s maloletou dcérou z dôvodu, že správanie žalobcu sa stalo voči nim neznesiteľné. Po jej odchode žalobca začal konať tak, akoby bol výlučným vlastníkom bytu, bez jej súhlasu vymenil zámky na byte, pivnici a na poštovej schránke. Žalovaná tvrdí, že hodnota bytu je vyššia ako 70 000 eur, navrhuje ohodnotiť byt znalcom. Žalovaná namieta, že pod investíciami je potrebné rozumieť výdavky vynaložené po nadobudnutí spoločnej veci, ktorými dochádza k zvýšeniu hodnoty spoločnej veci, resp. zabezpečuje sa udržanie hodnoty spoločnej veci. Žalovaná nesúhlasí so započítaním jednotlivých nárokov žalobcu, poukazuje na skutočnosť, že podielovému spoluvlastníkovi vznikne nárok na zaplatenie vyporiadacej náhrady až právoplatným rozsudkom zrušujúcim a vyporiadavajúcim podielové spoluvlastníctvo. Kým taký nárok neexistuje, nie je možné si voči nemu nič započítavať.

4. Žalobca v replike poukázal na konania vedené Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , v ktorom sa žalovaná voči žalobcovi domáhala určenia príspevku na výživu nevydatej matke a pod sp. zn. , v ktorom žiadala, aby súd žalobcu zaviazal vydaním bezdôvodného obohatenia za neužívanie bytu. Žalovaná mala v týchto konaniach sama potvrdiť existenciu žalobcom tvrdenej dohody medzi stranami, podľa ktorej žalobca platí hypotéku a žalovaná náklady na zálohový predpis. Žalovaná sama iniciatívne platí zálohový predpis za byt, hoci už od februára 2018 v byte nebýva, čo žalobca odôvodňuje práve s poukazom na túto dohodu. Existenciu dohody potvrdzuje i tá skutočnosť, že žalovaná ako spoluvlastníčka bytu uzavrela záložnú zmluvu pri refinancovaní hypotekárneho úveru žalobcu, hoci nebola k vykonaniu takého úkonu vôbec povinná. Ak by predmetná dohoda neexistovala a hypotéka by bola výlučne separátnym záväzkom žalobcu, žalovaná by nezaťažovala svoj majetok záložným právom. Žalobca ďalej poukazuje na skutočnosť, že dohoda spoluvlastníkov o investícii

do spoločnej veci môže byť uzavretá ústne, prípadne aj konkludentne. Popieranie existencie dohody považuje za účelovú snahu vyhnúť sa povinnosti kompenzovať žalobcovi náklady na kúpu bytu. Okrem uvádzanej dohody je právnym titulom pre vyporiadanie investície žalobcu na úhradu kúpnej ceny za byt aj samotná kúpna zmluva, na základe ktorej nadobudli sporové strany byt do podielového spoluvlastníctva. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, že sporové strany boli povinné uhradiť kúpnu cenu spoločne a nerozdielne. Kúpnu cenu však uhradil len žalobca, preto žalovanej voči žalobcovi vznikol záväzok v zmysle . Zabezpečenie kúpnej ceny je primárnou a prvotnou investíciou, ktorú je potrebné zohľadňovať v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva. V prípade spornosti hodnoty bytu žalobca k ohodnoteniu bytu zabezpečí predloženie znaleckého posudku. Žalobca investoval do bytu mnohonásobne viac ako žalovaná, keďže zaplatil celú kúpnu cenu za byt a splácal a bude ďalej splácať aj hypotéku za úhradu kúpnej ceny za byt. Je preto neakceptovateľné a v rozpore s dobrými mravmi, aby žalovaná dostala polovicu hodnoty bytu bez toho, aby bolo vykonané tzv. vysporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom zmysle.

5. Žalovaná v duplike poukázala na snahu žalobcu umelo znížiť hodnotu vyporiadacieho podielu, ktorý jej prislúcha. Zmyslom a účelom tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu nie je riešiť nároky, ktoré si žalobca mal a mohol včas riešiť inými právnymi prostriedkami. Ak žalobca mieni v žalobe uplatniť širšie vyporiadanie, nemôže svojvoľne započítavať rôzne hmotnoprávne nároky a v procesnej rovine toto započítanie finalizovať jedným žalobným petitom. Žalovaná nemá prístup do bytu a sama nedokáže sprístupniť byt znalcovi, navrhuje, aby súd ustanovil znalca za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty bytu.

6. Súd spor prejednal za prítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov, v rámci dokazovania sa oboznámil s ich vyjadreniami, vykonal výsluch strán sporu, svedkov Milana U. a K. U., vykonal dôkaz prehratím zvukových záznamov z pojednávaní v iných súdnych konaniach medzi stranami sporu, oboznámil sa tiež s listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby súd pripustil vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami v širšom zmysle. Poukázal na skutočnosť, že strany nadobudli byt v roku 2010 do podielového spoluvlastníctva, a to každý z nich v jednej polovici, dohodli sa, že žalobca zaplatí celú kúpnu cenu a vezme si na tento účel hypotekárny úver, ktorý bude splácať. Žalovaná mu toto kompenzovala tým, že platila zálohový predpis a náklady spojené s užívaním bytu v celom rozsahu. Táto dohoda fungovala bez problémov. V roku 2016 bolo vykonané prefinancovanie hypotéky. Žalobca a žalovaná boli partneri, ale rozišli sa, žalovaná z predmetného bytu odišla. Žalobca sa snažil situáciu riešiť, navrhoval žalovanej, že ďalším refinancovaním hypotéky ju vyplatí. Žalovaná aj naďalej platila zálohový predpis, pričom sa odvolávala na dohodu, ktorá medzi spoluvlastníkmi bola dohodnutá na začiatku pri kúpe bytu. Žalovaná zároveň voči žalobcovi začala iniciovať viacero súdnych konaní, medzi iným aj konanie 25C, kde si uplatňuje neexistujúci nárok za neužívanie bytu namiesto toho, aby konštruktívne pristúpila k vyriešeniu bytu a došlo k vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k bytu. Právny zástupca žalobcu poukázal na konanie o určenie výživného na nevydatú matku, kde žalovaná na výslovný dopyt pani sudkyne, prečo platí tento zálohový predpis, keď suma ktorú žiada ako výživné je dokonca nižšia ako zálohový predpis a pritom žalobca ju žiadal, aby to prestala platiť, pretože v byte býva len on uviedla, že sa takýmto spôsobom dohodli so žalobcom a teda, že ona túto dohodu dodržuje. To isté uviedla aj v konaní 25C ohľadom vydania bezdôvodného obohatenia za neužívanie bytu. Žalovaná v rámci mimosúdnych rokovaní trvala na nadobudnutí bytu do svojho vlastníctva, resp. do vlastníctva treťou osobou a ocenila hodnotu bytu pri takomto riešení veci na sumu 70 000 eur. Právny zástupca žalobcu považuje za absurdné spochybňovanie investícii žalobcu do bytu v zmysle úhrady kúpnej ceny a s tým súvisiaci hypotekárny úver. Kúpna cena je primárna prvotná investícia, bez nej by strany sporu žiaden byt nikdy nemali. S úhradou kúpnej ceny súvisí aj úver, keďže strany sporu nemali vlastné finančné prostriedky a žalobca celú ťarchu tohto úveru vzal na seba. Aj tento úver ako taký je spojený s podielovým vlastníctvom a to jednak z dôvodu úhrady kúpnej ceny, ako aj z dôvodu, že jeho zabezpečenie záložným právom zaťažuje predmetný byt a tým nepochybne znižuje hodnotu bytu. Považuje za absolútnu nespravodlivosť, aby žalobca, ktorý zaplatil celú kúpnu cenu prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý splácal a bude splácať, zaplatil ešte polovicu hodnoty bytu bez toho, aby bolo zohľadnené vysporiadanie v širšom zmysle. Fakticky by to totiž znamenalo, že žalobca by nezaplatil len polovicu hodnoty bytu, ale 1 a 1 hodnoty bytu, pretože už raz za celý byt zaplatil prostredníctvom hypotekárneho úveru, ktorý musí splácať a teraz by musel zaplatiť ešte polovicu hodnoty bytu.

8. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní súhlasil s vyporiadaním podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu tak, že súd prikáže byt do výlučného vlastníctva žalobcu, ktorého zároveň zaviaže zaplatiť žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Trhovú hodnotu a vyporiadaciu hodnotu bytu navrhoval určiť nezávislým znalcom. Uviedol, že nie je sporné, že strany po nadobudnutí bytu cez rekonštrukčné práce zhodnotili byt a vynaložili na to náklady v rovnakom pomere. Existenciu údajnej investičnej dohody (kompenzačnej dohody) medzi stranami sporu, z ktorej žalobca vyvodzuje záver, že žalovaná je mu po hmotnoprávnej stránke zaviazaná nejakým záväzkom poprel. Žalovaná v iných súdnych sporoch, ktoré má so žalobcom, vždy pravdivo uviedla, že existovalo rozdelenie nákladov na bývanie medzi stranami sporu tým spôsobom, že žalobca platil hypotéku a žalovaná platila zálohový predpis, energie spotrebované v byte a SIPO. Len z tejto samotnej okolnosti nie je možné vyvodiť záver, že žalovaná je hmotnoprávne voči žalobcovi niečím zaviazaná. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu sú doposiaľ zlé medziľudské vzťahy od rozchodu, žalovaná pokračuje v platení zálohového predpisu v obave, aby byt neskončil na dobrovoľnej dražbe. Žalovaná plní svoj záväzok, pretože z titulu spoluvlastníctva k bytu je účastníčkou zmluvy o výkone správy bytového domu. Energie ďalej platí žalobca, keďže ich spotreboval. Žalovaná nie je voči žalobcovi zaviazaná na náhradu polovice hypotekárnych splátok, lebo k takémuto záväzku žalobcu nikdy nepristúpila. Financujúca banka neeviduje žalovanú v tomto úverovom vzťahu ako dlžníčku a ani ako ručiteľku. Pokiaľ ide o kúpnu cenu, ktorá bola vynaložená na kúpu bytu, táto sa riadi režimom a nie režimom vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa .

9. Na pojednávaní dňa 31.5.2021 žalobca žiadal, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby tak, že súd vo výroku I. rozhodne o zrušení podielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k ich spoločnému bytu s tým, že žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanej sumu 41 050 eur do 30 dní odo dňa právoplatnosti celého rozsudku. Ďalej žalobca žiadal, aby súd žalovanej titulom širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 26 614,75 eur (výrok II.) a domáhal sa tiež priznania nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu (III. výrok).

10. Súd navrhovanú zmenu petitu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil.

11. Žalobca na pojednávaní uviedol, že v roku 2010, keď byt kupovali spoločne, by určite nekúpil byt za takých podmienok, že on bude platiť 300 eur úver s tým, že tam bolo progresívne splácanie, čiže každý rok by sa splátky zvyšovali a plus bude platiť aj náklady na bývanie. Keď sa byt kúpil, dohodli sa so žalovanou, že rekonštrukcia bytu bude financovaná každou zo strán v jednej polovici. Keďže žalobca nechcel, aby sa žalovaná cítila ako bezdomovec v ich spoločnom byte, napísal na ňu polovicu bytu. Keby tam dohoda nebola, tak tento krok by neurobil. V zmysle uvedenej dohody mal žalobca platiť hypotéku a žalovaná platila vodu, teplo, elektrinu, SIPO. Žalobca si od žalovanej peniaze nikdy nepýtal. Rodičia žalovanej by tiež nepripustili kúpu bytu bez toho, aby bola polovica bytu napísaná na žalovanú. Dohoda bola uzavretá v byte, v ktorom žalobca predtým býval, v mesiaci pred tým, ako sa začala riešiť kúpa bytu. Žalobca žalovanej nikdy v čase ich spolužitia neuviedol, že je mu niečo dlžná, pretože považoval za spravodlivé, že ona platí energie a žalobca platí úver. So žalovanou viedli partnerský život, tri roky spolu bývali, nebola medzi nimi nedôvera. Žalobca si myslí, že nároky, ktoré od nej žiada, mala žalovaná plniť, keď sa odsťahovala. Žalobca je presvedčený, že o dohode medzi stranami sporu určite vedela i matka žalovanej, rodičia žalovanej podľa neho vedeli o financiách, pretože zabezpečovali rekonštrukciu bytu, boli o všetkom informovaní, čo bude koľko stáť, aká bude hypotéka, aké budú náklady, kto čo bude financovať.

12. Žalovaná na pojednávaní potvrdila, že mali so žalobcom rozdelené náklady tak, že žalobca platil hypotéku a ona platila záväzky voči spoločenstvu t. j. zálohový predpis, energie a SIPO. Tieto platby čestne priznáva aj v iných konaniach, žalobca sa snaží o prekrúcanie jej slov. Žiadna investičná alebo akákoľvek iná dohoda, na základe ktorej by sa žalovaná zaviazala splácať žalobcovi nejaké úverové záväzky neexistovala, nikdy nič také nebolo. Neexistovala žiadna písomná ani ústna dohoda, ktorou by pristupovala k nejakému záväzkovému vzťahu. Žalovaná sa necíti ani ako úverová dlžníčka, resp. spoludlžníka. V platbách zálohového predpisu žalovaná pokračuje, pretože je to jej záväzok ako podielovej spoluvlastníčky voči tretej osobe, tiež preto, aby sa na byte nevytvoril dlh a byt by musel ísť do dražby. V platbách nepokračuje z dôvodu, že by niečo splácala žalobcovi. Počas trvania partnerského vzťahu so žalobcom jej žalobca neuviedol ani nenaznačil, že mu je niečo dlžná, nikdy spolu neviedli žiadny rozhovor, v ktorom by vyjadril nejaké finančné nároky voči nej či už z titulu kúpy bytu alebo

iné nároky. Počas trvania partnerského vzťahu ju žalobca nikdy nepožiadal, aby podpísala uznanie záväzku vo vzťahu ku kúpe bytu. Celý zálohový predpis platila, pretože so žalobcom mali rozdelené náklady, boli partneri, ktorí spolu žili, preto nevidela problém v takomto rozdelení, takéto rozdelenie považuje za normálne a prirodzené. Žalovaná tvrdila, že jej záväzok uhradiť žalobcovi polovicu kúpnej ceny za byt nikdy neexistoval, nikdy medzi nimi neexistovala takáto dohoda a žalobca ju na takúto platbu nikdy nevyzval. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca si už v priebehu ich spolužitia nechal márne uplynúť lehotu na vybavenie výhodnejšej fixácie na hypotekárny úver. Mal vtedy veľmi nevýhodný úrok, tento musel platiť 6 rokov. Úver prefinancovali až v roku 2016. Je potrebné rozlišovať obdobie, kedy sa vybavoval úver a riešilo financovanie a obdobie a kedy sa byt dával do obývateľného stavu. Keď sa byt rekonštruoval, jej rodičia boli nápomocní, boli nápomocní aj finančne. Platby tam boli každý týždeň pre murárov a toto im rodičia poskytovali, pretože príjem žalobcu na to nestačil.

13. Svedok Milan U., otec žalovanej na pojednávaní nevedel uviesť, či medzi stranami sporu existovala nejaká ústna dohoda súvisiaca s ich spoločným bytom na Sídlisku Lúky, nevedel popísať, akým spôsobom strany sporu v čase ich spolužitia hospodárili a ako zdieľali životné náklady. Žalobca a žalovaná boli dospelí a svedok nevidel dôvod, prečo by ich ako rodičov do takých vecí zaťahovali. Keď strany sporu potrebovali finančne pomôcť, tak im s manželkou pomohli. Svedok doplnil, že žalobca odišiel od rodičov, bol takmer na ulici, ale ich rodina ho zobrala za svojho. Keďže on bol s rodičmi rozhádaný, žalobcovi a žalovanej pomáhali len z ich strany, teda ich rodina. Žalobcu nemôže mať rád, pretože ich stále trápi, všetko mu vadí. Keď stretne žalobcu v obchode, žalobca tvrdí, že ho prenasleduje.

14. Svedkyňa Soňa U. na pojednávaní rovnako ako jej manžel nevedela potvrdiť existenciu akejkoľvek dohody medzi stranami sporu, pri takýchto dohodách prítomná nebola, nestarala sa o ich hospodárenie, delenie platieb, pretože boli dospelí ľudia. V rodine spoločne nepreberali, či niektorá strana je druhej niečo dlžná, prečo je dlžná a kedy by mal byť dlh zaplatený. Pred kúpu bytu bola so žalobcom a žalovanou na obhliadke bytu. Tvrdila im, že byt je zdevastovaný, ale žalobca trval na tom, že byt chce a začal si vybavovať hypotéku. Pri podpise kúpnej zmluvy nebola, nezaujímala sa, ako budú byt platiť a ako si to rozdelia. Do financií žalobcu a žalovanej sa nestarala. Svedkyňa potvrdila, že žije v jednej domácnosti so žalovanou, avšak nemá prehľad o jej financiách. Svedkyňa nepoprela, že bola so žalobcom v banke, keď žalobca podpisoval úver, ale stála mimo a nevie, čo žalobca podpisoval.

15. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

16. Žalobca a žalovaná, každý z nich v jednej polovici sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Nitra, obci Vráble, katastrálnom území Vráble zapísanými Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXX, a to bytu č. XX v bytovom dome s. č. XXXX postavenom na parcele registra „C“ parcelné č. 420, nachádzajúceho sa na 2.p., vchod 78 a k nemu prislúchajúcemu spoluvlastníckemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu a spoluvlastníckemu podielu na pozemku zastavaného bytovým domom. V časti C listu vlastníctva je vyznačená ťarcha, a to záložné právo v prospech Prima banka Slovensko a.s. podľa V 5690/16 zo dňa 29.6.2016.

17. Strany sporu nadobudli podielové spoluvlastníctvu k predmetnému bytu na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.6.2010, kde sa konštatuje, že žalobca a žalovaná bytu kupujú do podielového spoluvlastníctva každý vo veľkosti 1/2 k celku. Podľa čl. VI. bodu 6.1. Zmluvy o prevode vlastníctva bytu predávajúca predala kupujúcim predmetný byt za celkovú dohodnutú kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. V zmysle bodu 6.2 Zmluvy o prevode vlastníctva bytu sa strany sporu ako kupujúci zaviazali uhradiť kúpnu cenu prostredníctvom peňažného ústavu Slovenská sporiteľňa a.s. na základe zmluvy o hypotekárnom úvere bezhotovostným prevodom na účet predávajúcej. Kúpna cena za prevod bytu bola uhradená vkladom hotovosti vo výške 46 000 eur na účet predávajúcej Viery Miklóšovej, ktorý vklad realizoval žalobca dňa 16.6.2010.

18. Žalobcovi bol na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX uzavretej so Slovenskou sporiteľňou, a.s. poskytnutý úver na bývanie vo výške 47 700 eur, ktorý sa žalobca zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, ktoré boli do 30.6.2010 vo výške 128 eur a od 12.7.2010 vo výške 267,48 eur. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá dňom 12.5.2040. Úverová zmluva bola podpísaná dňa 16.6.2010 a dlžníkom z tejto zmluvy bol výlučne žalobca.

19. Podľa potvrdenia Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 8.8.2019 k zmluve o úvere č. XXXXXXXXX boli zaplatené riadne úroky vo výške 17 924,84 eur a poplatky v sume 2 483,71 eur, čo spolu predstavuje sumu vo výške 20 408,55 eur.

20. Na základe Zmluvy o úvere č. 0000000000272263 zo dňa 15.1.2016 bol žalobcovi veriteľom Prima banka Slovensko a.s. poskytnutý úver vo výške 49 000 eur, ktorým mal byť refinancovaný predchádzajúci úver žalobcu s tým, že na zabezpečenie pohľadávky banky zo zmluvy o úvere bude v prospech banky zriadené záložné právo.

21. Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 0000000000272263 zo dňa 7.6.2016 vyplýva, že strany sporu ako záložcovia súhlasili so zriadením záložného práva k spornému bytu za účelom zabezpečenia zaplatenia istiny, úrokov, poplatkov, prípadných zmluvných pokút a ďalších pohľadávok záložného veriteľa z úveru poskytnutého na základe Zmluvy o úvere č. 0000000000272263 uzatvorenej medzi Prima banka Slovensko a.s. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom.

22. Podľa znaleckého posudku č. 190/2020 Ing. Martina Hrnčiara zo dňa 11.10.2020 bola všeobecná hodnota uvedeného bytu stanovená sumou vo výške 82 100 eur. S ocenením bytu sumou vo výške 82 100 eur sa stotožnili obidve strany sporu, súd preto hodnotu bytu považoval za nespornú a preukázanú.

23. Z potvrdenia o pohyboch na účte mal súd preukázané, že žalobca z účtu č. 0068 6941 7002 uhradil v prospech účtu č. SK 19 7500 0000 0040 0393 8932 dňa 9.4.2018 sumu 150 eur, dňa 28.3.2018 sumu 150 eur a dňa 27.2.2018 sumu 150 eur.

24. Podľa potvrdenia Spoločenstva vlastníkov bytov SVB SVORNOSŤ zo dňa 23.11.2020 sú platby za úhrady spojené s užívaním bytu uhrádzané zo strany žalovanej pravidelne v mesačných platbách po 155 eur. Zo strany žalobcu evidujú úhrady za mesiace február, marec a apríl 2018.

25. Z potvrdenia Mesta Vráble zo dňa 2.12.2020 mal súd preukázané, že žalobca má s Mestom Vráble uzavretú pracovnú dobu na dobu neurčitú a je na adrese Vráble, Sídlisko 1227/78 prihlásený k trvalému pobytu.

26. Na Okresnom súde Nitra prebiehalo pod sp. zn. konanie v spore navrhovateľky JUDr. Nadi Čechovičovej voči odporcovi Csabovi Blahutovi o určenie príspevku na výživu nevydatej matke, v ktorom žalovaná na pojednávaní dňa 1.7.2019 uviedla, že so žalobcom mali ústnu dohodu od r. 2010 a to takú, že on bude splácať hypotéku a ona bude hradiť všetky zálohové platby na byt spolu aj s výdavkami na energie, ako aj prípadné nedoplatky a SIPO. Žalovaná ďalej uviedla, že túto dohodu dodržiavala aj po odchode z bytu a platí až dodnes zálohové platby, neplatí elektrinu a SIPO.

27. V konaní vedenom Okresným súdom Nitra pod sp. zn. , v ktorom si žalovaná uplatňuje voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy vo výške 3 678 eur titulom bezdôvodného obohatenia za užívanie spoločnej nehnuteľnosti (bytu) žalovaná na pojednávaní dňa 3.9.2019 vypovedala, že na byt sa bral úver, ktorý si bral žalobca a podľa ich vzájomnej dohody on splácal úver a ona náklady na bývanie, teda poplatok správcovi mesačne 155 eur, elektriku a SIPO. Odkedy nemá žalovaná prístup do schránky od mája 2018 neplatí elektriku a SIPO.

28. Obsah uvedených zápisníc v konaniach prebiehajúcich na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. a pod sp. zn. potvrdili aj zvukové záznamy z predmetných pojednávaní.

29. Podľa vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

30. Podľa ustanovenia podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

31. Podľa spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

32. Podľa ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd, prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

33. Podľa ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na všetkých ostatných.

34. Podľa právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

35. Podľa pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 20. júla 2007). Predpokladom pre podanie predmetného návrhu je skutočnosť, že nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Návrhmi strán súd nie je viazaný. Jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva stanovuje , ktorý súčasne stanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov, pričom prichádza do úvahy iba tam, kde je predmet spoluvlastníctva reálne deliteľný. Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva prichádza do úvahy v prípade, že rozdelenie spoluvlastníctva nie je dobre možné a týmto je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci.

37. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žaloba bola podaná dôvodne, pretože medzi stranami sporu nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pričom žalobca i žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti s tým, že ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké, každý z nich je podielovým spoluvlastníkom v jednej polovici. V danom prípade neprichádzal do úvahy prvý spôsob vyporiadania, a to reálna deľba nehnuteľnosti. Predmet podielového spoluvlastníctva - byt, nie je z technického hľadiska deliteľnou vecou, pretože ho nie je možné rozdeliť tak, aby vznikli samostatné veci, ktoré by ich vlastníkom mohli aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Keďže spoločná nehnuteľnosť (byt) nie je reálne deliteľná medzi podielových spoluvlastníkov, súd pristúpil k ďalšiemu zo spôsobov vyporiadania, a to prikázaniu celej veci jednému z podielových spoluvlastníkov za súčasného stanovenia primeranej náhrady pre druhého podielového spoluvlastníka.

38. Súd celú spoločnú vec (byt) prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Uvedené je v súlade s petitom žaloby i s vyjadrením žalovanej a toto považoval súd za účelné tiež vzhľadom k tomu, že mal preukázané, že spoločnú vec užíva práve žalobca a táto je zaťažená ťarchou (hypotekárnym úverom), ktorý sa voči banke zaviazal splácať výlučne žalobca. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázanú tiež tú skutočnosť, že žalobca v obci Vráble pracuje na trvalý pracovný pomer a k adrese Vráble, Sídlisko Lúky 1227/78 je prihlásený k trvalému pobytu. Hodnotu bytu považoval súd za ustálenú sumou vo výške 82 100 eur. Vychádzajúc z rovnosti podielov strán sporu k spoločnej veci preto súd žalobcu zaviazal, aby žalovanej vyplatil vyrovnací podiel vo výške 41 500 eur (1/2 zo sumy 82 100 eur).

39. Podľa ustanovenia je lehota na plnenie tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Z citovaného ustanovenia zákona vyplýva, že ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu rozsudkom o žalobe na peňažné plnenie tak, ako je tomu aj v prípade predmetnej žaloby, potom zákonnou lehotou na plnenie a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od právoplatnosti rozsudku. Platí teda, že štandardne súd ukladá splnenie povinnosti v lehote 3 dní a na každú výnimku spravidla musia existovať dôvody. V danom prípade s poukazom

na výšku peňažnej čiastky súd dospel k záveru, že je dôvodné poskytnúť žalobcovi primerane dlhšiu lehotu na plnenie a túto určil v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku, čo je v súlade s petitom žaloby.

40. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva v tzv. širšom zmysle, keď žiadal, aby súd zohľadnil investície, ktoré za účelom nadobudnutia spoločnej veci vynaložil výlučne on (úhrada celej kúpnej ceny za nadobudnutie bytu výlučne žalobcom + úhrada nákladov na hypotéku, ktorú splácal žalobca). V záujme spravodlivého usporiadania vzájomných vzťahov žalobca žiadal, aby boli zohľadnené aj úhrady v prospech správcu bytového domu vykonané výlučne žalovanou.

41. Konštantná judikatúra (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. 11. 2018, sp. zn. , zdroj: nsud.sk) pripúšťa, že pokiaľ počas existencie spoluvlastníctva niektorý zo spoluvlastníkov vynaložil investície na spoločnú vec, má voči ostatným spoluvlastníkom právo na náhradu za vynaložené investície v rozsahu zodpovedajúcom ich spoluvlastníckym podielom na spoločnej veci. Takýto nárok na zaplatenie náhrady si investujúci spoluvlastník môže uplatniť aj v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v rámci tzv. vyporiadania v širšom zmysle. Nevyhnutnou podmienkou, aby sa súd mohol takýmto nárokom zaoberať je však jeho riadne uplatnenie návrhom alebo vzájomným návrhom so všetkými náležitosťami. O takomto nároku je potrebné rozhodnúť samostatným výrokom; je vylúčené vykonať jeho zohľadnenie v rámci rozhodovania o náhrade za spoluvlastnícky podiel (R 46/1991). Počas konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva si spoluvlastník, ktorému je ukladaná povinnosť zaplatiť druhému spoluvlastníkovi primeranú náhradu za vyporiadavané nehnuteľnosti, nemôže proti takémuto nároku spoluvlastníka započítať iný majetkový nárok. Súd v týchto súvislostiach ani nemôže znížiť peňažnú náhradu s poukazom na dobré mravy. Je tomu tak preto, že rozhodnutie súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má konštitutívnu povahu a zakladá tak práva a povinnosti až do budúcna. Právo na zaplatenie náhrady tak vzniká spoluvlastníkovi až právoplatnosťou tohto rozhodnutia a len proti takto existujúcemu nároku možno namietať započítanie. Preto kým toto právo nejestvuje, nemožno ho ani porovnávať s kritériom dobrých mravov. Pre určenie výšky primeranej náhrady spoluvlastníkovi, ktorý je zo spoluvlastníctva vylučovaný, je rozhodujúca cena spoločnej veci v čase jej vyporiadania, pričom platí, že ak v čase rozhodovania od podania znaleckého posudku uplynula dlhšia doba, je potrebné cenu aktualizovať.

42. Zmyslom vyporiadania spôsobom podľa vety tretej nie je len poskytnutie primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ale vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na to sa toto vyporiadanie vykonáva ako vyporiadanie v širšom slova zmysle, v rámci ktorého sa prihliada aj k tomu, či a do akej miery ten-ktorý spoluvlastník zhodnotil spoločnú nehnuteľnosť investíciami, príp. iným spôsobom. Vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v širšom slova zmysle je možné vykonať na základe návrhu účastníka ( ) alebo vzájomného návrhu (, ). O návrhu (vzájomnom návrhu) požadujúcom zaplatenie určitej čiastky z dôvodu širšieho vyporiadania je však vždy treba rozhodnúť samostatným výrokom rozsudku, nie len v rámci náhrady za spoluvlastnícky podiel a to z dôvodu, že pohľadávka z dôvodu zaplatenia náhrady za spoluvlastnícky podiel vzniká až na základe právoplatnosti rozsudku vo veci samej. Pri vyporiadaní zrušovaného podielového spoluvlastníctva, ktoré súd vyporiadava podľa veta tretia , ako vyporiadanie v širšom zmysle na návrh účastníka, je totiž treba z hľadiska povahy nárokov a ich premlčania rozlišovať medzi nákladmi na nutnú opravu a údržbu veci a nákladmi na opravu a údržbu veci, ktoré neboli nevyhnutné, medzi nákladmi v bežnej záležitosti a v ostatných záležitostiach ( ), medzi nákladmi, s ktorými spoluvlastníci vyslovili súhlas alebo ktoré boli niektorým spoluvlastníkom vynaložené bez tohto súhlasu. Treba tiež zisťovať, či za trvania podielového spoluvlastníctva došlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o spôsobe úhrady týchto nákladov, pretože až vtedy by bolo možné správne posúdiť aj prípadnú námietku premlčania (ktorú žalovaná aj vzniesla) voči takejto pohľadávke. S prihliadnutím k tomu potom pôjde buď o majetkové právo investujúceho spoluvlastníka uplatňované voči druhému spoluvlastníkovi podľa , a ,, , ktoré sa premlčí v trojročnej premlčacej dobe podľa , pre ktorej počiatok je rozhodujúca doba vynaloženia nákladov na opravu a údržbu, alebo o právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ktoré môže uplatňovať investujúci spoluvlastník už za trvania spoluvlastníckeho vzťahu, ktoré sa premlčí v dobe podľa v súvislosti s vynaložením nákladov na opravu alebo údržbu, alebo o právo na

vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške zhodnotenia podielu druhého spoluvlastníka v súvislosti so zánikom podielového spoluvlastníctva, ktoré sa premlčí v dvojročnej premlčacej dobe podľa od zániku tohto spoluvlastníctva (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. februára 2012, sp. zn. ).

43. Žalobca žiadal v rámci tzv. širšieho vysporiadania zohľadniť jeho investície vynaložené za účelom nadobudnutia spoločnej veci. V konaní nebolo sporným, že strany sporu nadobudli vlastnícke právo k spoločnej nehnuteľnosti na základe Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 16.6.2010, ktorou byt kúpili za kúpnu cenu vo výške 46 000 eur. Nebolo sporným ani to, že túto kúpnu cenu v celej výške zaplatil predávajúcej len žalobca. Žalovaná v konaní tvrdila, že náklady spojené so zaplatením kúpnej ceny nie je možné vysporiadať v režime podľa , pretože zaplatenie kúpnej ceny za byt nemá povahu investície do spoločnej veci, keď investíciu je nutné chápať ako náklady vynaložené po kúpe spoločnej veci. Podľa žalovanej je potrebné tento nárok vysporiadať v režime podľa , ktorý podlieha premlčaniu a namietla premlčanie žalobcovho nároku.

44. Najvyšší súd SR vo vyššie citovanom uznesení sp. zn. zo dňa 27.2.2012 poukázal na nutnosť pri rozhodovaní o náhradách v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva zisťovať, aké investície boli jednotlivými podielovými spoluvlastníkmi vynaložené.

45. Pri posudzovaní povahy investície spočívajúcej v zaplatení kúpnej ceny na nadobudnutie spoločnej veci je možné v kontexte s vyššie citovaným uznesením Najvyššieho súdu SR túto investíciu možné vysporiadať v zmysle ako majetkové právo investujúceho podielového spoluvlastníka voči ďalšiemu podielovému spoluvlastníkovi a toto sa podľa názoru súdu premlčuje v trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť počnúc dňom vynaloženia takejto investície, čo je v prejednávanom spore zaplatenie kúpnej ceny. Zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu, na základe strany sporu nadobudli byt do podielového spoluvlastníctva totiž vyplývala solidárna povinnosť kupujúcich (žalobca a žalovaná) zaplatiť predávajúcej dojednanú kúpnu cenu. Išlo tu o spoločný záväzok obidvoch strán sporu voči tretej osobe a jeho režim je potrebné posúdiť v zmysle ustanovenia . Z príkazu na úhradu (č. l. 20 spisu) a tiež z tvrdení žalobcu, ktoré v tomto konaní neboli žalovanou popreté mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca sám uhradil kúpnu cenu za kúpu bytu dňa 16.6.2010 a týmto dňom mu začala plynúť i trojročná premlčacia doba na uplatnenie náhrady voči žalovanej. Pokiaľ si žalobca uvedený nárok uplatnil na súde žalobou zo dňa 18.12.2019, je tento nárok premlčaný. Začatie plynutia premlčacej doby na vrátenie investícií realizovaných žalobcom za účelom nadobudnutia spoločnej nehnuteľnosti nie je možné odvádzať od zmeny vzájomných pomerov medzi stranami sporu, ku ktorým žalobca uvádzal, že malo ísť o opustenie spoločnej domácnosti žalovanou vo februári 2018, pretože takéto posudzovanie začatia plynutia premlčacej doby je v rozpore s ustanovením .

46. K premlčaniu tohto nároku žalobcu súd dopĺňa, že sa zaoberal aj posudzovaním námietky premlčania v tom zmysle, že skúmal, či táto námietka nie je uplatňovaná v rozpore s dobrými mravmi.

47. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

48. Súdna prax (napr. uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. ) za určitých okolností pripúšťa isté výnimky, kedy súd nie je povinný na námietky premlčania prihliadať. Jedná sa o situácie, kedy by po posúdení nároku ako premlčaného vznikol medzi stranami sporu nežiaduci stav, prípadne až extrémna nespravodlivosť, prípadne ide o situácie, kedy žalobca svoj nárok neuplatnil v rámci premlčacej doby z dôvodu objektívnych a ním neovplyvniteľných prekážok. V tomto kontexte súd skúmal, či žalobca si svoj nárok voči žalovanej uplatniť skôr, prípadne, či mu v tomto uplatnení bránila nejaká prekážka. Existenciu akýchkoľvek preukážok, ktoré by žalobcovi bránili v uplatnení jeho nároku voči žalovanej pred uplynutím premlčacej doby však súd nezistil. Nie je sporným, že strany sporu boli v minulosti partneri a zrejme bola medzi nimi vzájomná dôvera, tiež je možné predpokladať, že žalobca nepočítal s ukončením ich vzájomného vzťahu. Ani táto skutočnosť však neospravedlňuje jeho nečinnosť. Pokiaľ sa chcel žalobca od žalovanej dožadovať zaplatenia jednej polovice ním uhradenej kúpnej ceny za nadobudnutie spoločnej nehnuteľnosti, mal si tento nárok uplatniť skôr. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca sa na žalovanú počas trvania ich

vzájomného vzťahu neobrátil s požiadavkou, aby si svoje vzájomné vzťahy upravili, nikdy ju nepožiadal, aby podpísala uznanie dlhu, prípadne, aby si v záujme právnej istoty písomne aj iným spôsobom upravili ich vzájomné vzťahy tak, aby si žalobca následne mohol voči žalovanej aj neskôr dôvodne uplatňovať svoje nároky. Takéto konania žalobcu je v rozpore so zásadou „vigilantibus iura scripta sunt“, že právo patrí bdelým a ostražitým, ktorí o svoje práva dbajú.

49. Nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške 23 000 eur ako náhrady za žalobcom zaplatenú jednu polovicu kúpnej ceny za nadobudnutie nehnuteľnosti súd posúdil v zmysle ust. a s poukazom na žalovanou vznesenú námietku premlčania, súd uvedený nárok vyhodnotil ako premlčaný.

50. Žalobca sa voči žalovanej ďalej domáhal nároku na zaplatenie jednej polovice poplatkov, ktoré zaplatil vo vzťahu k banke, ktorá mu poskytla hypotekárny úver na kúpu nehnuteľnosti. Uvedený nárok súd považoval za nedôvodný. Zaplatením poplatkov spojených s čerpaním hypotekárneho úveru sa spoločná vec nijako nezhodnotila, tento nárok preto podľa názoru súdu nie je možné v rámci tzv. širšieho vysporiadania zohľadniť. Uvedený nárok je okrem uvedeného tiež premlčaný, a to v celej sume vo výške 20 408,55 eur vynaloženej žalobcom na úhradu riadnych úrokov a poplatkov od 12.7.2010 do 14.6.2016 vo vzťahu k prvému poskytovateľovi úveru - Slovenskej sporiteľni a.s. (potvrdenie na č. l. 28 spisu) a v prípade ďalších splátok, ktoré žalobca uhrádzal banke, ktorá jeho predchádzajúci úver refinancovala (Prima banka Slovensko a.s.) vo vzťahu k splátkam uhradeným 3 roky pred podaním žaloby v tejto veci. Súdu je zrejmé, že žalobca musel tieto poplatky banke zaplatiť, pretože inak by finančné prostriedky na kúpu bytu zrejme nezískal, ich náhradu voči však podľa názoru súdu nie je možné od žalovanej požadovať v rámci tzv. širšieho vyporiadania. K uplatneniu takéhoto nároku voči žalovanej chýba právny základ, keď tieto náklady nijakým spôsobom spoločnú vec nezhodnotili a išlo len o náklady jedného z podielových spoluvlastníkov, ktoré zaplatil tretej osobe (banke).

51. Žalobca v konaní argumentoval existenciou akejsi kompenzačnej dohody medzi stranami sporu, v zmysle ktorej mal žalobca splácať hypotéku a žalovaná mala uhrádzať náklady za užívanie bytu vo vzťahu k správcovi bytu. Na základe tejto údajnej dohody si žalobca uplatňoval nároky voči žalovanej v rámci širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu. Existenciu dohody, ktorá by žalovanú zaväzovala uhradiť žalobcovi jeho nároky na úhradu polovice hypotéky a s tým súvisiacich ďalších nákladov však súd preukázanú nemal. Podľa žalobcu sa mali strany sporu na predmetnom rozdelení nákladov dojednať ústne. Žalobca ďalej dohodu bližšie nevymedzil a nekonkretizoval, nie je vôbec zrejmé, dokedy mala žalovaná takýmto spôsobom náklady žalobcu na hypotekárny úver kompenzovať, či takáto dohoda mala platiť i po rozchode strán a za situácie, že strany sporu už nebudú bývať v spoločnej domácnosti v predmetnom byte. Žalovaná existenciu takejto dohody od samotného začiatku konania popierala, túto nepotvrdil žiaden z predložených listinných dôkazov a nepotvrdil ju ani jeden z vyslúchnutých svedkov. Existenciu dohody, ktorá by žalovanú zaväzovala uhradiť žalobcovi vyššie uvedené nároky nie je možné vyvodiť ani z výsluchov žalovanej v iných konaniach pred Okresným súdom Nitra (konania sp. zn. a sp. zn. ), v ktorých žalovaná potvrdila, že so žalobcom mali dojednané, že ona bude hradiť zálohový predpis za byt a žalobca bude hradiť hypotéku. Takéto rozdelenie nákladov súd vzhľadom na predchádzajúci vzájomný partnerský vzťah strán sporu považuje za úplne normálne a prirodzené. V prípadoch partnerského spolužitia je úplne bežné, že partneri v rámci svojich možností a po vzájomnej dohode spoločne uhrádzajú náklady na bývanie ako aj ďalšie výdavky, ktoré im vznikajú. Nebolo sporným, že strany sporu v minulosti spolu žili v spoločnej domácnosti a je preto celkom bežné, že si náklady, ktoré im vznikali, rozdelili tak, že každý z nich uhrádzal nejakú časť týchto nákladov. Existenciu dohody v tom rozsahu, aby na jej základe bolo možné žalobcovi priznať voči žalovanej ďalšie nároky tak, ako to žalobca uvádza, nepotvrdzuje ani ten fakt, že žalovaná platila úhrady vo vzťahu k správcovi bytového domu po tom, ako spoločnú domácnosť opustila. Vzhľadom k tomu, že žalovaná rovnako ako žalobca je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, je rovnako zodpovedná za úhrady zálohových predpisov voči správcovi bytového domu. Pokiaľ preto žalovaná aj po opustení spoločnej domácnosti tieto zálohové predpisy platila, nie je možné jej uvedené vyčítať a už vôbec nie je možné z uvedeného usudzovať, že by tým bola voči žalobcovi nejakým spôsobom zaviazaná.

52. Súd k uvedenému dopĺňa, že sa oboznámil i s obsahom znaleckého posudku č. 36/2020 vypracovaného PhDr. Mgr. Elenou Fortis v trestnej veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre v konaní ČVS: 789/1-VYS-NR-2019, v ktorého závere sú konštatované sklony žalovanej k

fabulácii v snahe o jej sebaprezentáciu v lepšom svetle. Je tu tiež uvedené, že žalovaná je labilná a nezodpovedná, v správaní s výrazným sklonom k pseudológii (ku klamaniu) s disimulačnými tendenciami (sklon pretvarovať sa, zapierať a zatajovať). Žalovaná je tu ďalej vykreslená ako náladová, situačne výbušná, intolerantná, v bežnom živote nereálna, nezodpovedná a tvrdohlavá, v správaní teatrálna, má sklon vnímať všetko osobne. Žalobca tento listinný dôkaz predložil v snahe poukázať na celkovú nedôveryhodnosť osoby žalovanej. Súd sa síce s týmto posudkom oboznámil, žalobcovi však pripomína, že je to práve on, ktorý v konaní tvrdil, že kompenzačná dohoda medzi stranami sporu existovala a bol preto povinný tieto svoje tvrdenia preukázať. Žalovaná totiž jeho tvrdenia o existencii kompenzačnej dohody poprela, čo súd vyhodnotil v zmysle ustanovení tak, že dôkazná povinnosť v smere preukázania existencie takejto dohody sa presunula na žalobcu. Pokiaľ žalobca tvrdil, že so žalovanou uzavrel takúto dohodu, bol to práve on, ktorý bol povinný súdu predložiť dôkazy za účelom potvrdenia jeho tvrdení. Žalobca však žiadne takéto dôkazy nepredložil. Existenciu kompenzačnej dohody nepotvrdili ani žalobcom navrhnutí svedkovia, túto nie je možné vyvodiť ani z výpovedí žalovanej pred súdom v iných konaniach a nepotvrdzuje ju ani tá skutočnosť, že žalovaná po opustení spoločnej domácnosti hradila správcovi bytu zálohový predpis. Za situácie, kedy žalobca neuniesol dôkazné bremeno v smere preukázania existencie kompenzačnej dohody ani žalobcom predložená charakteristika žalovanej podľa názoru súdu a v zmysle ustanovení nemá nijaký vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý súd z vykonaného dokazovania zistil.

53. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru o nedôvodnosti akýchkoľvek žalobcom vznesených nárokov, ktoré si voči žalovanej uplatňoval titulom širšieho vyporiadania ich podielového spoluvlastníctva, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur zamietol.

54. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

56. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

57. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení . V časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je možné konštatovať rovnaký procesný úspech obidvoch strán sporu, keď žalobcovi i žalovanej sa súdnym rozhodnutím dostalo rovnakej hodnoty v rámci vyporiadania. Hodnota vyporiadavaného bytu bola určená s poukazom na znalecký posudok, s ktorého vypracovaním v priebehu konania súhlasili tak žaloba ako i žalovaná. Pokiaľ žalobca v podanej žalobe vychádzal z inej hodnoty bytu (70 000 eur), učinil tak práve s vzhľadom na predchádzajúcu vzájomnú komunikáciu medzi stranami, preto ak aj vzhľadom na uvedené žalobca navrhoval vyplatiť žalovanej nižšiu sumu vyrovnacieho podielu a súd žalovanej napokon priznal vyššiu sumu, nie je možné toto pričítať žalobcovi ako jeho neúspech. Tiež nie je možné považovať za procesný neúspech žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania v časti konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak bol žalovanej priznaný vyrovnací podiel vo vyššej sume pretože súd tu od sumy navrhovaného vyrovnacieho podielu neodpočítal jeho nároky, ktoré žalobca žiadal zohľadniť v rámci širšieho vyporiadania. O ďalších nárokoch žalobcu toiž súd rozhodol samostatným výrokom a samostatným výrokom rozhodol vo vzťahu k uvedeným nárokom aj o trovách konania.

58. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania zo žaloby o zaplatenie sumy vo výške 26 614,75 eur, ktorej zaplatenia sa žalobca domáhal od žalovanej v rámci tzv. širšieho vyporiadania, v tejto časti bola žaloba zamietnutá, čo znamená, že procesne úspešná v tejto časti konania bola žalovaná oproti žalobcovi, ktorý žiaden materiálne merateľný úspech nedosiahol, preto súd priznal žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

59. Dôvody osobitného zreteľa súd v prejednávanom spore nevzhliadol, tieto strany sporu ani netvrdili a tieto nie je možné vyvodiť ani z tej skutočnosti, že žalobca počas konania poukazoval na istú nespravodlivosť, pokiaľ by súd nezohľadnil jeho nároky v rámci tzv. širšieho vyporiadania podielového spoluvlastníctva a de facto by takto musel cenu za nadobudnutie bytu uhradiť 1 a 1 - krát. Nárok na náhradu trov konania súd totiž posúdil v zmysle zásady úspechu, pričom aj tu súd opakovane

zdôrazňuje, že žalobcovi nemohol priznať ním uplatnené nároky z dôvodu žalovanou vznesenej námietky premlčania, teda preto, že žalobca si tieto nároky neuplatnil včas.

60. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. ( )

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.