Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_21Cpr-7-2020.pdf
PDF · 146.47 KB
No categories available
21Cpr/7/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad v konaní pred sudkyňou JUDr. Alexandrou Mochnackou v právnej veci žalobkyne: C. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom F.. X. XXX/XX, XXX XX R., právne zastúpená JUDr. Viktor Novysedlák, advokát, so sídlom L. Svobodu 2674/1, 058 01 Poprad, IČO: 42 029 538 proti žalovanému: SKLO- KRIŠTAL spol. s r.o., so sídlom Široká 1920/2, 058 01 Poprad, IČO: 36 458 007, právne zastúpený: JUDr. Marián Kollár, advokát, so sídlom Mnoheľova 22, 058 01 Poprad, IČO: 31 957 285, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 31.3.2020, dané žalobkyni podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce a doručené žalobkyni dňa 3.4.2020, j e n e p l a t n é .
II. V y l u č u j e nárok žalobkyne na náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17.4.2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci, na samostatné konanie.
III. Vzájomný návrh žalovaného, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, v y l u č u j e na samostatné konanie.
IV. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že súd rozhodne o trovách konania uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.4.2020 domáhala určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 31.3.2020, dané žalobkyni podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (ďalej len ZP) a doručené žalobkyni dňa 3.4.2020, je neplatné. Zároveň žiadala, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť jej náhradu mzdy v sume jej priemerného zárobku za čas trvania pracovného pomeru od 17.4.2020 až do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci a náhradu trov konania.
2. Svoj nárok odôvodnila tým, že dňa 1.2.1999 so žalovaným uzatvorila Pracovnú zmluvu, na základe ktorej vznikol pracovný pomer na dobu neurčitú s dohodnutým druhom práce - brúsič skla. Dňa 3.4.2020 jej zamestnávateľ doručil dva listy - Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.3.2020 a Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa 31.3.2020. Poukázala na neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, pretože v liste označenom ako Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný vymedzil ako dôvod skončenia pracovného pomeru údajnú krádež majetku zamestnávateľa, ktorej sa mala dopustiť dňa 30.3.2020 o 10.55 hodine. Žalovanému písomne oznámila, že trvá na pokračovaní pracovného pomeru listom zo dňa
7.4.2020, preto má za to, že pracovný pomer naďalej trvá. Poukázala, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru je nepravdivý a vo veci podala trestné oznámenie. Žiadnej krádeže sa nedopustila a pri prehliadke osobných vecí jej musela byť uvedená vec podstrčená do jej osobných vecí. Poukázala na okolnosti, ktoré prinášajú svetlo do vzniknutej situácie a to, že v r. 2018 jej bola diagnostikovaná choroba z povolania - laterálna epikondylitída. Následne po dlhodobej práceneschopnosti v auguste 2019 opätovne nastúpila do zamestnania, ale už nemohla vykonávať dovtedajšiu prácu brúsičky skla. Z uvedeného dôvodu vykonávala iné práce bez toho, aby s ňou zamestnávateľ dohodol zmenu pracovnej zmluvy v súlade so zákonom. Kvôli týmto skutočnostiam mala spory s konateľkou žalovaného p. U. O., ktorá ju začala šikanovať a často po nej kričala, prideľovala jej prácu v rozpore s pracovnou zmluvou. Jadrom ich nezhôd bola choroba z povolania, ktorú získala 20-ročným brúsením skla u žalovaného a vznikol by jej nárok na 10-mesačné odstupné v prípade skončenia pracovného pomeru z toho dôvodu. Zamestnávateľ s ňou pracovný pomer takýmto spôsobom nechce ukončiť. Konateľka spoločnosti ju písomne vyzvala na stretnutie dňa 30.3.2020 o 10.00 hod.. Navrhla jej, že jej vyplatí 3-mesačné odstupné, s čím vyjadrila nesúhlas. Po tomto stretnutí išla do šatne, kde si zbalila osobné veci, ktoré vložila do priesvitnej igelitovej tašky, v ktorej bola osobná obuv, toaletný papier, 2 páry gumených rukavíc, hygienické vložky, papierové vreckovky, deodorant v plastovej fľaške a prachovka. V tejto firme je zvykom, že pri odchode z pracoviska sú zamestnancom kontrolované tašky a pred odchodom bola skontrolovaná p. O.. Našla v taške sklenenú sošku zvieratka o veľkosti cca 3 x 2 cm a obvinila ju z krádeže. Kontrola zo strany p. O. prebehla spôsobom, že žalobkyňa v oboch rukách držala za ušká roztvorenú tašku a p. O. s jednou rukou vošla do tašky a začala prehrabávať jej osobné veci a keď vkladala ruky do tašky, mala zovretú päsť. Následne povedala „čo to tam hrká?“ a tašku jej zobrala z rúk a obsah vysypala na gauč, veci rozhrabala a ukázala na sklenené zvieratko. Povedala svojmu manželovi, že žalobkyňa ukradla túto sošku. Následne si žalobkyňa pozbierala veci, vyšla von z budovy a zavolala policajnú hliadku, ktorú požiadala, aby prípad prešetrila a zobrali zo sošky odtlačky prstov, čo odmietli. Výrobná hodnota sklenenej sošky predstavovala 2,- eurá a preto z jej strany chýbal aj úmysel obohatiť sa. Dňa 3.4.2020 jej zamestnávateľ doručil Okamžité skončenie pracovného pomeru a dôvod uviedol krádež sošky. Výška 10-mesačného odstupného v jej prípade by predstavovala cca 5.000,- eur, o ktoré ju chce zamestnávateľ ukrátiť. U žalovaného pracuje od 1.2.1999 a vždy si vzorne plnila pracovné povinnosti a dodržiavala pracovnú disciplínu. Nemala dôvod po vyše 20 rokoch pracovného pomeru u žalovaného sa obohatiť soškou za 2,- eurá. Poukázala tiež, že do času, než odišla kvôli chorobe z povolania na dlhodobú práceneschopnosť (ďalej len PN), u žalovaného bola poverená predajom tovaru a mala k dispozícii kľúče, ktorými pri odchode zamykala budovu. Navrhla vypočuť E. H., ako bývalého majiteľa spoločnosti žalovaného, ako jej bývalého nadriadeného. Poukázala na to, že Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 30.3.2020 a Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 31.3.2020 sú zdôvodnené tým istým skutkom, t.j. pokusom o krádež výrobku žalovaného zo dňa 30.3.2020 o 10.55 hod.. Žalovaný v jednom podaní tvrdí, že toto konanie chápe ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP a v druhom podaní tento skutok charakterizuje ako závažné porušenie pracovnej disciplíny, s následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Poukázala na to, že v Upozornení na závažné porušenie pracovnej disciplíny sa žalovaný odvoláva na § 63 ods. 1 písm. e) ZP a keďže pracovný pomer formálno-právne neskončil výpoveďou, ale len upozornením, znamená to, že ide o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Z týchto skutočností vyplýva, že oba tieto právne úkony zamestnávateľa sú z dôvodu nejasností a nezrozumiteľnosti neplatné. Primárna neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru vyplýva z toho, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o pokuse krádeže sklenenej sošky.
3. Žalovaný písomným podaním doručeným súdu elektronicky dňa 15.7.2020 nesúhlasil so žalobu a žiadal žalobu zamietnuť. Svoje podanie odôvodnil tým, že Okamžité skončenie pracovného pomeru napĺňa skutkový aj právny rámec daný ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP a ust. Pracovného poriadku zamestnávateľa. Dokonca sa zaoberá okolnosťami, ktoré vôbec priamo nesúvisia s týmto konaním. Nie je pravdou, aby žalobkyni nebola uznaná diagnostikovaná choroba z povolania a preto nemá žiadny právny základ ani jej nárok na 10-násobné odstupné. Zamestnávateľ nemal žiadne spory so žalobkyňou. Žalovaný však musel riešiť opakované porušenia pracovnej disciplíny zo dňa 10.7.2017, 1.10.2019, 8.10.2019, v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP a podľa ust. Pracovného poriadku zamestnávateľa. Po oznámení zmeny zdravotného stavu žalobkyne zamestnávateľ riešil túto novú situáciu. Dňa 6.8.2019 jej bol predložený Návrh dohody o zmene pracovnej zmluvy, ktorý žalobkyňa prevzala, ale nepodpísala. Následne jej zamestnávateľ doručil dňa 13.8.2019 Oznámenie o preradení zamestnanca na inú prácu podľa § 55 ods. 2 ZP, ktorú tiež odmietla podpísať. Vo vzťahu k priebehu okolností zo dňa 30.3.2020, žaloba neobsahuje skutočný priebeh stretnutia. Dňa 30.3.2020 o 10.00 hod. sa
uskutočnilo prejednanie porušovania pracovnej disciplíny žalobkyne opakovaným nerešpektovaním príkazov zamestnávateľa a porušovania základných povinností zamestnanca v zmysle § 81 písm. a) ZP za predchádzajúce obdobie. Na prejednaní sa okrem žalobkyne zúčastnili za zamestnávateľa konateľka U. O. a E. O.. Návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou žalobkyňa odmietla, pričom neposkytla žiadnu súčinnosť s odôvodnením, že sa musí poradiť s právnikom. Tento proces sa uskutočnil v sklade výroby SKLO-KRIŠTAL s.r.o., Poprad - Veľká. Po opustení šatne konateľka žalovanej spoločnosti uskutočnila námatkovú kontrolu dotykom rúk z vonkajšej strany igelitovej tašky žalobkyne. Po vyprázdnení obsahu tašky na sedačku v pracovni vedenia bola nájdená okrem osobných vecí aj sklenená soška mačky. K uvedenej situácii sa žalobkyňa nevyjadrila a okamžite odišla z pracoviska. Vzhľadom na tento skutkový stav bolo dňa 30.3.2020 spísané Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny pre krádež výrobku sklenenej mačky ako porušenie pracovnej disciplíny podľa Pracovného poriadku zamestnávateľa. Následne dňa 31.3.2020 sa rozhodol zamestnávateľ skončiť pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, po vyhodnotení všetkých relevantných skutočností, predchádzajúcich porušeniam pracovných povinností žalobkyne a z dôvodov generálnej prevencie vo vzťahu k ostatným zamestnancom. Hodnota sošky predstavuje 10,- eur, avšak podľa Pracovného poriadku zamestnávateľa je krádež majetku vymedzená bez určenia minimálnej ceny.
4. Na pojednávaní dňa 13.9.2021 právny zástupca žalobkyne uviedol, že neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru možno vidieť v dvoch dôvodoch. V skutočnosti, že na základe rozhodnutia Okresného úradu Poprad, odboru všeobecnej vnútornej správy, č. OÚ-PP- OVVS-2020/012854-012 bolo rozhodnuté, že žalobkyňa nespáchala priestupok, resp. že konanie bolo zastavené z dôvodu, že jej nebolo spáchanie priestupku dokázané. Poukázal na § 193 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), že civilný súd je viazaný rozhodnutím príslušného orgánu o tom, či nejaká osoba spáchala, alebo nespáchala priestupok. Preto je v konaní konajúci súd viazaný rozhodnutím, že žalobkyňa nespáchala priestupok, krádež sošky dňa 30.3.2020 o 10.55 hod. tak, ako je tento skutok definovaný v Okamžitom skončení pracovného pomeru. Keďže je preukázané, že žalobkyňa sa nedopustila krádeže sklenenej sošky, je zrejmé, že zo skutkového hľadiska nebol daný dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru. Druhým dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru je poukaz na Pracovný poriadok, kde v čl. 3 ods. 5.13 sa má považovať krádež za závažné porušenie pracovnej disciplíny. Tento Pracovný poriadok však ku dňu 30.3.2020 nebol spoločnosti žalovaného takto prijatý a neplatil. Podľa názoru žalobkyne bol vyfabrikovaný ex post po 30.3.2020 pre účely tohto konania. Poukázal, že pracovný poriadok na 1. strane uvádza r. 2000 a na poslednej strane č. 18 je uvedené „za SKLO-KRIŠTAL s.r.o. schválil v Poprade dňa 2.1.2000 J. H.“. Zároveň je na str. 3 tohto poriadku uvedené, že pracovný poriadok vydáva zamestnávateľ v súlade s § 84 zák. č. 311/2001 Z. z., z čoho je zrejmé, že ku dňu 2.1.2000, kedy bol podpísaný, nebol ešte ani platný, nieto účinný nový Zákonník práce č. 311/2001 Z. z., keďže tento nadobudol účinnosť 1.4.2002 a ku dňu 2.1.2000 nemohol nikto vedieť, s akým číslom NR SR schváli nový Zákonník práce. Mal za to, že každý z uvedených dvoch dôvodov sám osebe stačí na vyslovenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
5. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa žalobkyňa dopúšťala porušovania pracovnej disciplíny, nerešpektovala konateľku ako svojho nadriadeného a vznikla tak neúnosná situácia v pracovnom kolektíve. Uviedol, že výpoveďami a skutkovými tvrdeniami konateľky a jej manžela bolo objektívne preukázané, že sa protiprávneho konania žalobkyňa dopustila. Poukázal, že po nájdení sošky v taške žalobkyne opustila pracovisko a zavolala políciu. Podala trestné oznámenie dňa 8.4.2020, čím vznikla situácia, že žalobkyňa sa stala oznamovateľkou a orgány činné v trestnom konaní vo vykonanom dokazovaní vec odovzdali na prejednanie priestupku, lebo nebolo zistené, že by bolo potrebné vyvodiť trestnú zodpovednosť pre prečin podľa ust. Trestného zákona. S dôkaznou situáciou, s ktorou žalobkyňa nebola spokojná, podala proti uzneseniu OO PZ zo dňa 8.5.2020 sťažnosť, o ktorej rozhodla Okresná prokuratúra a sťažnosť zamietla. Konanie bolo zastavené dňa 28.12.2020, lebo nebolo preukázané, že sa priestupok stal, resp. že ho spáchala žalobkyňa. V tomto smere uviedol, že žalovaný nebol informovaný orgánmi Okresným úradom Poprad o meritórnom rozhodnutí vo veci samej, hoci mal mať pozíciu poškodeného a o tomto rozhodnutí sa dozvedeli až doručením informácie od Okresného súdu Poprad. Z uvedených dôvodov je potrebné konštatovať, že došlo k hrubému porušeniu zákona, ak priestupkový orgán nerešpektoval skutkové tvrdenia dvoch osôb a zaujal právny názor, že žalobkyňa priestupok nespáchala. Preto nemožno akceptovať argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, že by mal byť súd viazaný takýmto rozhodnutím. K druhému tvrdenému dôvodu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa Pracovného poriadku žalovaného uviedol, že nevie, z
akého dôkazného prostriedku vychádzala žalobkyňa, keďže predložila pracovný poriadok s dátumom, ktorý im nie je známy, pretože takýto pracovný poriadok im súd nedoručil spolu so žalobou (Pracovný poriadok ako listinný dôkaz, predložila žalovaná strana - poznámka súdu). Nesúhlasili ani s nárokom na náhradu mzdy. Navrhol, aby súd rozhodol v zmysle § 79 ZP, že nie je možné od žalovaného ako zamestnávateľa požadovať, aby žalobkyňu naďalej zamestnával, ak by došlo k vysloveniu neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.
6. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že u žalovaného pracovala od r. 1999 a v r. 2018 jej bola diagnostikovaná choroba z povolania. V auguste 2019 nastúpila opätovne do práce, ale už nemohla vykonávať prácu brúsičky skla a tak vykonávala iné práce bez toho, aby s ňou zamestnávateľ dohodol zmenu pracovnej zmluvy v súlade so zákonom. Kvôli tomu vznikli spory s p. O.. U žalovaného je zvykom, že sú zamestnancom kontrolované tašky. Vždy po ukončení pracovnej smeny išli s taškami za konateľkou, aby skontrolovala, čo majú v taške. Pri osobnej kontrole vecí toho dňa bol prítomný manžel konateľky p. O.. V bežné pracovné dni prichádzali na kontrolu vždy dve kolegyne ukázať tašky a v deň 30.3.2020 nebol prítomný žiaden zamestnanec v práci, keďže bola nariadená karanténa. Zamestnávateľ po tom, čo jej bola zistená choroba z povolania, jej predkladal návrhy na zmenu pracovnej zmluvy, s ktorými nesúhlasila z dôvodu, že 6 pracovných hodín do týždňa bolo pre ňu málo, čo bolo dôvodom nepodpísania zmeny pracovnej zmluvy. Chcela pracovať 35 hodín týždenne, s čím konateľka nesúhlasila, takže sa nevedeli dohodnúť. Vo firme pracovala jedna brúsička okrem nej, jedna kreslička a p. O.. Po oznámení zo dňa 13.8.2019 do 30.3.2020 u žalovaného upratovala, umývala sklo, čistila bedničky a na pôjde rozkladala kartóny. Žalovanej predložila nesúhlas s dohodou o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 6.8.2019. Ku kontrole dochádzalo spôsobom, že žalobkyňa roztvorila tašku a konateľka do nej pozrela. Predtým konateľka nekontrolovala tašky vložením ruky. Po tom, čo sa našla soška, bola šokovaná.
7. Konateľka žalovanej spoločnosti U. O. na pojednávaní uviedla, že vo firme boli spočiatku dvaja konatelia s p. H., ktorý bol väčšinovým vlastníkom a ona menšinovým vlastníkom. V deň 30.3.2020 boli prítomní pri prehliadke osobných vecí žalobkyne iba ona a jej manžel. Bolo neúnosné od žalobkyne, čo všetko požadovala od zamestnávateľa. V r. 2017 mali incident medzi sebou, kedy žalobkyňa svojvoľne opustila pracovisko, za čo dostala aj absenciu, ktorá bola zaevidovaná v sociálnej poisťovni. Žalobkyňa nastúpila v r. 2018 na PN z titulu, že jej bola diagnostikovaná choroba z povolania. Žalobkyni ponúkli možnosť u nich pracovať a niekoľkokrát upravovali Dohodu o vykonaní práce, nikdy však nebola spokojná, preto pristúpili k radikálnejšiemu riešeniu a dali to prešetriť zdravotníckej pracovnej službe. Zhodnotila následne zdravotný stav a vydala rozhodnutie, čo je vhodné pre žalobkyňu vykonávať a čo nie. To, čo uvádza žalobkyňa, teda jej nárok na 10-mesačné odstupné, by mala nárok iba vtedy, ak by jej neboli schopní prácu ponúknuť. Poukázala na skutočnosti zo dňa 30.3.2020, že nemala dôvod dávať ruku do tašky a tak len z vonkajšej strany pobúchala po taške a niečo tam zahrkalo. Čo to bolo, to už nevedela uviesť s tým, že následne obsah tašky vysypala na sedačku a ostali tam hygienické vreckovky s dentálnou niťou a soška a vzápätí na to prišli policajti. Uviedla, že so žalobkyňou mali predtým veľmi dobré vzťahy. Zlom nastal asi v r. 2017, keď jej nevyhovela s poskytnutím dovolenky. Jej manžel bol v deň 30.3.2020 v práci, pretože je údržbár a bolo vykurovacie obdobie. Nemohli zavolať iných pracovníkov, pretože bolo epidemiologické obdobie, tak to museli riešiť tak, ako to riešili. K atmosfére, ktorá panovala na pracovisku za posledný rok uviedla, že prevládalo napätie, stres, nevplývalo to dobre na pracovný kolektív a viac by žalobkyňu nezamestnali, preto zotrvali na okamžitom skončení pracovného pomeru.
8. Svedok E. H., ako bývalý väčšinový vlastník žalovanej spoločnosti, na pojednávaní uviedol, že dňa 30.3.2020 mu zavolala žalobkyňa, plakala, povedala, že jej našli nejakú maličkosť v taške, ktorú si tam nedala. Počas telefonátu stála pred dielňou, preto jej poradil, aby zavolala políciu, počkala a žiadala odtlačky, pokiaľ to v ruke nemala. Žalobkyňu charakterizoval ako tichú, skôr utiahnutú a zodpovednú osobu. Nepamätal si na upozornenie pre porušovanie pracovnej disciplíny u žalobkyne.
9. Na pojednávaní svedok E. O., manžel konateľky uviedol, že žalobkyňa robila problémy jeho manželke ako konateľke spoločnosti vo všetkom. Bol uložený zákaz telefonovania a žalobkyňa telefonovala počas pracovnej doby niekoľkokrát za deň. Žalobkyňa odmietala aj niekedy pracovať, že ona takúto prácu robiť nebude a stále špekulovala, nedodržiavala príkazy, ktoré jej udeľovala konateľka. K atmosfére na pracovisku do 30.3.2020 uviedol, že prevládali problémy, ale odvtedy sa to zlepšilo. Dňa 30.3.2020 chceli ponúknuť žalobkyni, aby odišla z práce. Kontrola sa odohrala tak, že manželka pobúchala rukami po taške v kancelárii a niečo tam zahrkalo s tým, že to vysypali na lavicu a bola tam tá konkrétna vec s
tým, že v taške mala ešte topánky a ostatné veci, ktoré nevedel popísať. Po odchode žalobkyne prišla polícia a nevedeli, čo sa robí. Obvykle sa realizovala kontrola tak, že sa pobúchalo po taške a to bolo celé. Robievala to väčšinou jeho manželka a nikdy tam neboli prítomní iní zamestnanci.
10. Vykonaným dokazovaním najmä výpoveďami žalobkyne, konateľky žalovaného, svedkov, listinnými dôkazmi procesného útoku a procesnej obrany obsiahnutými v spise súd zistil nasledovný skutkový stav vo veci:
11. Dňa 29.1.1999 bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným Pracovná zmluva na druh práce brúsič skla so skúšobnou dobou na 3 mesiace s dohodnutými platobnými podmienkami úkolová mzda. Dňa 31.7.2017 žalovaný spísal písomné upozornenie adresované žalobkyni na porušenie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru z dôvodu, že dňa 10.7.2017 bolo nadriadeným zistené, že žalobkyňa porušuje pracovnú disciplínu tak, že svojvoľne vynechala pracovnú zmenu napriek upozorneniu, že ohrozuje chod výroby s tým, že ide o hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 30.1.2019 bol vydaný Lekársky posudok o uznaní choroby z povolania a ohrozenia z choroby z povolania MUDr. Z. H., Univerzitná nemocnica L. Pasteura, Košice, Klinika pracovného lekárstva a klinickej toxikológie. Nález bol vystavený dňa 6.2.2019 Univerzitnou nemocnicou L. Pasteura, Košice MUDr. H. Y. s diagnózou ochorenie HK s DNJZ: epicondylitis radialis et ulnaris humeri bilat. chron, PHS bilat. chron (01/19). Dňa 6.8.2019 žalobkyňa prevzala Dohodu o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 6.8.2019, v ktorej mal byť dohodnutý obsah pracovnej zmluvy s úpravou druhu práce na pomocné práce pri čistení, leštení, utieraní nábytku a vybavenia od prachu, umývanie sklenených výplní a ostatných sklenených povrchov, vysypanie smetných košov, vysávanie nečistôt z kobercov, rohožiek a ostatných textílií, zametanie, umývanie podláh, dlažieb a exteriérových povrchov, čistenie a dezinfekcia sociálnych zariadení, dopĺňanie hygienických potrieb, práca pri kreslení, umývaní, balení a vybaľovaní výrobkov. V bode 5 bolo uvedené, že vzhľadom ku kvalifikačným predpokladom a pracovnej rekomandácii z odborného posudku o invalidite je vhodné vykonávanie týchto prác na skrátený úväzok. Dohodnutý úväzok 2 hodiny denne 3x do týždňa a to od 8.00 hod. do 10.00 hod.. Dňa 13.8.2019 žalovaný vydal Oznámenie o preradení zamestnanca na inú prácu podľa § 55 ods. 2 písm. a), ktorým oznámil žalobkyni, že ju preraďujú vzhľadom k jej zdravotnému stavu ako pomocnú silu do skladu hotových výrobkov, kde bude udržiavať čistotu všetkých sklenených výrobkov, plôch, podláh, kobercov vrátane kuchynky, sociálnych zariadení, šatní na čas nevyhnutný na to, pokiaľ nebudú mať relevantný posudok zdravotného stavu na výkon posudzovanej práce z dôvodu, že žalobkyňa má neustále výhrady k pracovnej náplni. Z uvedeného dôvodu pristúpili k zabezpečeniu vykonania mimoriadnej lekárskej prehliadky vo vzťahu k práci na deň 19.8.2019 o 12.00 hod.. Dňa 2.10.2019 žalovaný písomne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny tak, že 1.10.2019 bolo nadriadeným zistené, že porušuje pracovnú disciplínu nerešpektovaním príkazu majiteľa firmy o zákaze telefonovania počas pracovnej doby, čo má zásadný vplyv na riadne a včasné vykonávanie si pracovných povinností. Uvedené porušenie zamestnávateľ považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny a na možnosť ukončenia pracovného pomeru. Dňa 8.10.2019 žalovaný písomne upozornil žalobkyňu na porušenie pracovnej disciplíny, keď dňa 8.10.2019 bolo priamym nadriadeným zistené porušenie pracovnej disciplíny tým, že žalobkyňa na záver školenia BOZP použila mobilný telefón na súkromné fotenie si prezenčnej listiny, napriek upozorneniu školiaceho. Poukázal, že išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny. Dňa 14.1.2020 Inšpektorát práce Prešov vydal Oznámenie o výsledku prešetrenia podnetu, týkajúceho sa porušovania pracovnoprávnych predpisov zo strany zamestnávateľa s obdobím kontrolovaným v marci 2019 - september 2019, na základe ktorého namietala preradenie na inú prácu bez súhlasu žalobkyne, na základe lekárskeho posudku zo strany zamestnávateľa. Zamestnávateľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zisteného porušenia predpisov a ich príčin a doručiť Inšpektorátu písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zisteného porušenia predpisov.
12. Dňa 30.3.2020 žalovaný vydal Upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny adresované žalobkyni, ktoré odôvodnil tým, že žalobkyňu upozornil na porušenie pracovnej disciplíny, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa 30.3.2020 o 10.55 hod. sa pokúsila o krádež výrobku krištáľová mačka, ktorý je majetkom zamestnávateľa. Toto odcudzenie bolo zistené pri prehliadke osobných vecí žalobkyne pri odchode z pracoviska firmy. Podľa pracovného poriadku spoločnosti ide o závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré je špecifikované v časti Pracovná disciplína v čl. 3 ods. b 13). Upozornili žalobkyňu, že pokiaľ v lehote 6 mesiacov od tohto porušenia dôjde k opätovnému porušeniu pracovnej disciplíny, môže byť skončený pracovný pomer výpoveďou v zmysle § 63 ods. 1 písm. e) ZP.
13. Dňa 31.3.2020 žalovaný vydal Okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ktorým došlo k ukončeniu pracovného pomeru uzatvoreného Pracovnou zmluvou dňa 1.2.1999 z dôvodu, že sa žalobkyňa dopustila dňa 30.3.2020 o 10.55 hod. krádeže majetku zamestnávateľa, ktoré bolo zistené pri prehliadke osobných vecí u žalobkyne pri odchode z pracoviska a týmto činom mala závažne porušiť pracovnú disciplínu. Pracovný poriadok žalovaného v časti Pracovná disciplína čl. 3 Porušenie pracovnej disciplíny ods. b 13) považuje tento skutok za závažné porušenie pracovnej disciplíny a preto nie je možné ju ďalej v pracovnom pomere zamestnávať. Pracovný pomer ukončil dňom doručenia oznámenia.
14. Dňa 7.4.2020 žalobkyňa oznámila zamestnávateľovi písomným podaním, že trvá na tom, aby ju naďalej zamestnával. Oznámenie bolo doručené žalovanému dňa 17.4.2020. Žalobkyňa podala trestné oznámenie k rukám OR PZ Poprad, Alžbetina 714, Poprad pre podozrenie spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv podľa § 375 Tr. zákona a podvodu podľa § 221 Tr. zákona, ohovárania podľa § 373 Tr. zákona. Dňa 10.7.2020 žalovaný vydal Vyhlásenie o cenovej hodnote krištáľovej figúrky v tvare mačky, ktorej predajná cena je 10,- eur s DPH. Dňa 28.12.2020 Okresný úrad Poprad, odbor všeobecnej vnútornej správy vydal rozhodnutie pod č. OU-PP-OVVS-2020/012854-012, ktorým zastavil konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenej z priestupku preukázané.
15. Podľa § 59 ods. 1 ZP, pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe.
16. Podľa § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2 ZP účinného k 31.3.2020, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
17. Podľa § 70 ZP, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
18. Podľa § 38 ods. 4 ZP, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme, alebo len čo ju poštový podnik vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.
19. Podľa § 81 písm. e) ZP, zamestnanec je povinný najmä hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa,
20. Podľa § 77 ZP, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
21. Podľa § 78 ods. 1 ZP, ak dal zamestnanec neplatnú výpoveď alebo ak skončil neplatne pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a zamestnávateľ mu oznámil, že trvá na tom, aby naďalej vykonával prácu, jeho pracovný pomer sa nekončí.
22. Podľa § 79 ods. 1 ZP, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
23. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 166 ods. 2 CSP, ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.
25. Podľa § 193 tretia veta CSP, ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
26. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
27. Účastník pracovného pomeru, v tomto prípade žalobkyňa, voči ktorej bol uplatnený zrušovací právny úkon, smerujúci ku skončeniu pracovného pomeru, svoje právo môže uplatniť na súde, aby tento rozhodol o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Súd preskúmal z úradnej povinnosti, či žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bola uplatnená na súde včas v zmysle § 77 ZP, v dvojmesačnej prekluzívnej lehote, odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť, teda dňom doručenia. Doručenie, jednostranného právneho úkonu žalovaného adresované žalobkyni dňa 3.4.2020, nebolo v konaní sporné. Žaloba bola podaná na súde včas dňa 27.4.2020 do dvoch mesiacov.
28. Zároveň súd preskúmal, či zamestnávateľ skončil pracovný pomer v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel. O dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru sa žalovaný ako zamestnávateľ dozvedel dňa 30.3.2020, údajnou krádežou zo strany žalobkyne a ukončil so žalobkyňou pracovný pomer dňa 31.3.2020.
29. Súd konštatoval, že medzi stranami sporu vznikol a existoval pracovno-právny vzťah a táto skutočnosť nebola v konaní sporná, ako aj splnenie formálnych náležitostí okamžitého skončenia pracovného pomeru (písomnosť právneho úkonu, doručenie do vlastných rúk). Následne mohol pristúpiť ku skúmaniu, či označený dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, údajná krádež krištáľovej sošky v hodnote predajnej ceny 10,-eur existoval a či predstavoval tento dôvod závažné porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 68 ods. 1 písm. b) ZP.
30. Právny zástupca žalobkyne poukazoval na dôvody neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru a to na právoplatné rozhodnutie Okresného Úradu Poprad, odbor VVS, č. OU-PP- OVVS-2020/012854 - 012, ktoré má preukazovať, že žalobkyňa nespáchala krádež sošky dňa 30.3.2020. Súd by mal byť týmto rozhodnutím správneho orgánu v celom rozsahu viazaný.
31. Súd je však toho názoru, že týmto právnym ustanovením § 193 CSP je viazaný iba vtedy a teda rozhodnutím príslušných orgánov, ak bolo rozhodnuté, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu a o tom, kto ich spáchal. Pokiaľ súd nedisponuje takým rozhodnutím, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania trestného činu alebo priestupku, je povinný sa takouto otázkou zaoberať v civilnom konaní. (V tomto smere poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23Cdo 3665/2008: soud je vázán výrokem, že byl spáchán trestní čin či správní delikt a výrokem o tom, kdo tento trestní čin nebo delikt spáchal tehdy, jestliže je v době rozhodovaní civilního soudu právní moci rozsudek, kterým bylo rozhodnuto, že byl spáchán trestní čin, nebo že by spáchán přestupek nebo jiný správní delikt.)
32. Ďalším namietaným dôvodom neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru právnym zástupcom žalobkyne bolo, že vnútorný predpis - Pracovný poriadok žalovaného, na ktorý zamestnávateľ poukázal v zrušovacom úkone, mal byť vyprodukovaný ex post pre účely tohto konania. Súd mal za to, že tento argument je pre podstatu sporu irelevantný a taktiež celé dokazovanie týkajúce sa ne/existencie Pracovného poriadku. Dôvod, prečo sa súd nezaoberal Pracovným poriadkom, je ten, že ide o prípad, kedy bol so žalobkyňou ukončený pracovný pomer s okamžitou platnosťou a tento je prípustný len vo výnimočných prípadoch, ako je tento. Okamžité skončenie pracovného pomeru vzhľadom na svoje účinky predstavuje výnimočný inštitút ukončenia pracovno-právneho vzťahu so zamestnancom, pre ktorý úkon zákon vyžaduje striktné naplnenie dôvodov. V zmysle § 68 ods. 1 písm.
b) ZP jedným z dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru je závažné porušenie pracovnej disciplíny. Právna úprava nešpecifikuje prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny, je však zjavné, že vyžaduje určitú intenzitu porušenia povinností zamestnanca v pracovno-právnom vzťahu, ktorá musí mať charakter závažného porušenia. Nie je pritom rozhodujúce, čo za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje zamestnávateľ vo svojich interných dokumentoch, resp. ako to vymedzil v listinách upravujúcich vzájomný pracovno-právny vzťah. Žalovaný v priebehu konania svoju obranu dôvodil tým, že žalobkyňa závažne porušila pracovný poriadok, čl. 3 ods. b13), ktorý bol naopak v konaní žalobkyňou spochybnený časom jeho vydania a teda vykonštruovania ex post.
33. K uvedenému súdu uvádza, že zamestnávateľ síce môže konkretizovať prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny vo svojom vnútornom predpise, súd však pri rozhodovaní o platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru nie je právne viazaný takýmto vymedzením zo strany zamestnávateľa. Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom poriadku alebo inom internom predpise hodnotí určité konanie svojho zamestnanca (uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo 17/2011).
34. Preto súd pristúpil k dokazovaniu výsluchom strán sporu a svedkov smerujúcemu k preukázaniu, či k protiprávnemu skutku zo strany žalobkyne došlo alebo nie. Dňa 30.3.2020, v čase epidemiologických nariadení, kedy na pracovisku neboli prítomní zamestnanci okrem manžela konateľky v pracovnej pozícií údržbára a konateľky žalovanej spoločnosti, písomne požiadali žalobkyňu, aby sa dostavila dňa 30.3.2020 na stretnutie. Účelom stretnutia malo byť prerokovanie pracovnej disciplíny a ponuka odstupného za tri mesiace s cieľom odchodu z práce. Žalobkyňa s ponukou nesúhlasila a odišla sa pobaliť do šatne, keďže bola karanténa a následne podstúpila kontrolu osobných vecí uložených v igelitovej priesvitnej taške za účasti manželov O.. Tvrdenia spočívajúce v spôsobe kontroly osobných vecí sa rozchádzajú v tom, že žalobkyňa tvrdila, že konateľka vošla do tašky rukou, ktorú mala zavretú v päsť s úmyslom podstrčiť sošku žalobkyni. Naopak, konateľka s manželom tvrdili, že kontrola sa odohrala tak, že konateľka pobúchala rukami po taške v kancelárii a niečo tam zahrkalo s tým, že to vysypali na lavicu a bola tam krištáľová soška o veľkosti cca 3 x 2 cm.
35. Vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil ako tvrdenie žalobkyne proti tvrdeniu konateľky. Aj keď sa táto udalosť mala stala za účasti manžela konateľky, je logické, že podporil tvrdenie manželky ako konateľky žalovanej spoločnosti a preto súd neprihliadol na svedeckú výpoveď manžela konateľky. Teda táto skutočnosť po zhodnotení dôkazov ostala v rovine nepreukázanej zo strany žalovaného a teda absencie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru. Na druhej strane sa javí súdu absolútne nelogické údajne tvrdené konanie žalobkyne spočívajúce v krádeži, ktorá od roku 1999 pracovala u žalovaného s vloženou dôverou zamestnanca a nelogické v tom, aby ohrozila v takejto fáze a pracovnom rozpoložení (§ 76 ods. 3 ZP) svoj pracovný pomer krádežou. Súd sa priklonil skôr ku konštatovaniu žalobkyne, že: ,,podstrčenie takejto sošky do mojej tašky má veľký hospodársky význam pre zamestnávateľa“ a pre ňu táto soška nemá žiaden hospodársky význam za účelom obohatenia sa. Teda súd je toho názoru, že najpravdepodobnejším sa javí, že dôvod skončenia pracovného pomeru neexistoval.
36. Súd preto ako primárny dôvod na vyhovenie žaloby, prijal záver o neexistencii dôvodu na okamžité ukončenie pracovného pomeru.
37. Pri okamžitom skončení pracovného pomeru je súd bezvýnimočne viazaný opisom porušenia pracovnej disciplíny zamestnávateľom v úkone a v súdnom konaní preskúmava len existenciu konania uvedeného v okamžitom skončení pracovného pomeru a napokon to, či uvedené zavinené konanie zamestnanca je svojou intenzitou porušením pracovnej disciplíny závažným spôsobom.
38. Súd uvádza, že pokiaľ by aj súd pripustil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený v okamžitom zrušení pracovného pomeru, tak porušenia pracovnej disciplíny sa mala žalobkyňa dopustiť tým, že dňa 30.3.2020 malo dôjsť ku krádeži. Pojem pracovná disciplína nie je v ZP presne definovaná. V konaní bolo sporné, či žalobkyňa svojím konaním porušila pracovnú disciplínu a intenzita prípadného porušenia pracovnej disciplíny.
39. Intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by bola dostatočným právnym základom na uplatnenie okamžitého skončenia pracovného pomeru, Zákonník práce nezakotvuje. Preto podlieha posúdeniu
súdom a závisí od konkrétnych okolností prípadu. Súd poukazuje, že § 68 ods. 1 písm. b) ZP patrí k právnym normám s neurčitou abstraktnou hypotézou. Preto je vždy úlohou súdu, aby podľa svojho uváženia, s ohľadom na okolnosti prípadu, sám túto hypotézu vymedzil. Je vecou súdu, aby posúdil, či sa zamestnanec dopustil zavineného porušenia pracovnej disciplíny a v prípade kladného záveru rozhodol, o aký stupeň porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade ide. Pri týchto úvahách nie je súd obmedzovanými žiadnymi konkrétnymi hľadiskami či hranicami, ale berie do úvahy iba špecifiká prejednávanej veci a podporne i platnú judikatúru, ak táto bola prijatá.
40. Preto súd porušenie pracovnej disciplíny u žalobkyne mohol vyhodnotiť ako závažné až po zhodnotení a prihliadnutí všetkých okolnosti prípadu, charakter vykonávanej práce a táto závažnosť musí byť daná objektívne, teda tak, aby u každého zamestnanca v obdobnej pozícii bolo vnímané nesplnenie pracovných povinností ako závažné. Pri skúmaní intenzity porušenia pracovnej disciplíny sa vo všeobecnosti musí prihliadnuť na osobu zamestnanca, ním zastávanú funkciu, alebo jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, mieru zavinenia zamestnanca, spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností zamestnancom, dôsledky porušenia pracovnej disciplíny pre zamestnávateľa a aj na to, či svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi škodu (rozhodnutie NS SR č. 3Cdo 316/2009).
41. V prejednávanej veci z výsledkov dokazovania súd mal za to, že okolnosti, za ktorých došlo k objaveniu krištáľovej sošky v taške žalobkyne pri kontrole jej osobných vecí, bez prítomnosti nestranných svedkov, je možné pripísať na vrub žalovaného. Ďalej bolo v konaní zistené, že ku konfliktom medzi zamestnankyňou a zamestnávateľom došlo jednou absenciou zo strany žalobkyne v roku 2017 a následne až po tom, čo bola u žalobkyne diagnostikovaná choroba z povolania v roku 2019. Teda porušovanie pracovnej disciplíny u žalobkyne súd postráda pred rokom 2017, z čoho možno usúdiť, že žalobkyňa bola riadnou, zodpovednou zamestnankyňou od roku 1999. Túto skutočnosť potvrdil aj svedok p. Mihál, ako predchádzajúci väčšinový vlastník žalovaného a charakterizoval žalobkyňu ako tichú, zodpovednú. Súd pripúšťa a verí v neúnosnú situáciu na pracovisku, avšak je potrebné vziať do úvahy postavenie zamestnanca ako slabšej strany, ktorá má poškodené zdravie v dôsledku vykonávanej práce a chce pracovať, alebo mať zadosťučinenie, že pracovať už nemôže. Zamestnávateľ je povinný zamestnanca, ktorému bola priznaná choroba z povolania, preradiť na iné pracovné miesto s ohľadom na jeho súčasný zdravotný stav. Ak pre zamestnanca iné vhodné miesto nemá, môže mu dať výpoveď alebo dohodnúť sa na skončení pracovného pomeru. V tomto prípade však zamestnávateľ má povinnosť vyplatiť odstupné. Výška odstupného podľa Zákonníka práce musí byť najmenej desaťnásobok priemerného mesačného platu zamestnanca (§ 76 ods. 3 ZP). Samotná konateľka spoločnosti uviedla, že predtým vychádzali veľmi dobre, až keď došlo k diagnostikovaniu choroby z povolania, vzťahy sa naštrbili. Taktiež pre zamestnávateľa nevznikli také nepriaznivé dôsledky spočívajúce v spôsobení škody zamestnancom.
42. Ak by aj došlo ku krádeži, tak tento skutok s hodnotou 2 - 10,- eur nemohol byť dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože nedošlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, pretože to nedosahuje požadovanú vysokú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny a tieto skutočnosti jednoznačne vedú k záveru o neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd uveril tvrdeniu žalobkyne a podľa názoru súdu je absolútne nepravdepodobné, aby mala žalobkyňa záujem odcudziť predmet minimálnej hodnoty zamestnávateľovi po tak dlhej dobe a riskovať závažné porušenie pracovnej disciplíny z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, keď žalobkyňa chcela pracovať. Súd je toho názoru, že vzhľadom na všetky okolnosti tohto prípadu, ktoré neboli sporné, pre hodnotu veci nemožno skutok žalobkyne subsumovať pod závažné porušenie pracovnej disciplíny. V opačnom prípade by išlo o príliš formalisticky a arbitrárny výklad zákona. Po zohľadnení všetkých okolností daného prípadu vo vyššie naznačenom kontexte súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že konanie žalobkyne za danej skutkovej situácie nedosiahlo takú intenzitu porušenia pracovnej disciplíny, ktorá by zakladala dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru v intenciách ust. § 68 ods. 1 písm. b) ZP, na základe čoho súd ako druhý dôvod vyhovenia žaloby vyhodnotil okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného zamestnávateľa zo dňa 31.3.2020 ako neplatné.
43. Pristúpenie žalovaného k okamžitému skončeniu pracovného pomeru so žalobkyňou v tomto prípade súd vyhodnotil ako jednoznačne neprimeranú sankciu. Je nespochybniteľné, že zamestnanec je povinný dodržiavať povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z vnútorných predpisov zamestnávateľa a z pracovnej zmluvy. Napriek tomu, že podľa čl. 3 ods. b13)
zamestnávateľ považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny svojich zamestnancov krádež v hodnote 2-10,- eur, neznamená to, že paušálne za každých okolností možno daný skutok posúdiť ako závažné porušenie pracovnej disciplíny a teda ako dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s akýmkoľvek zamestnancom za akejkoľvek situácie. Za danej situácie, aká predchádzala okamžitému skončeniu pracovného pomeru, za okolností vykonania osobnej kontroly u žalobkyne za neprítomnosti nezávislého svedka, mal súd za to, že išlo o neprimeranú sankciu voči žalobkyni.
44. Vznik škody je jedným z predpokladov, ktoré judikatúra vyvodila pre posúdenie závažnosti konania zamestnanca. Ako sa uvádza v ustálenej judikatúre, vo vzťahu ku škode je podstatná len škoda, ktorá zamestnávateľovi reálne vznikla v príčinnej súvislosti s konaním zamestnanca, ktoré sa v danom prípade posudzuje. Pre rozhodnutie o závažnosti konania zamestnanca sa neposudzuje škoda, ktorá hypoteticky, za splnenia iných ďalších podmienok bola bývala vznikla, ale iba škoda, ktorá zamestnávateľovi reálne vznikla. Naviac škoda nie je jediným kritériom pre posúdenie závažnosti konania zamestnanca. Ďalej treba zohľadniť kritériá, ako sa už súd vyššie venoval.
45. Zákonník práce už v úvodných článkoch prisudzuje vysokú mieru ochrany zamestnancovi, jeho právu na prácu a na ochranu proti svojvoľnému prepusteniu zo zamestnania a preto je okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa výnimočnou situáciou odôvodnenou nie akýmkoľvek porušením pracovnej disciplíny, ale závažným porušením. Aj napriek závažnému porušeniu pracovnej disciplíny zamestnávateľovi možno skončiť pracovný pomer aj výpoveďou. Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je ultima ratio, prostriedkom riešenia situácie najzávažnejších porušení pracovnej disciplíny zo strany zamestnanca a je nutné tento inštitút používať len výnimočne a len v odôvodnených prípadoch, čo má svoj podklad v základných zásadách Zákonníka práce.
46. Súd zamietol vykonať dokazovanie týkajúce sa výsluchu p. A. S. k systému kontroly, ktorý sa realizoval vo firme, pretože táto osoba nebola prítomná dňa 30.3.2020 pri osobnej kontrole, pre prijatie záveru o ne/existencii skutku, ako dôvodu na ukončenie pracovného pomeru. Taktiež zamietol vykonať dokazovanie týkajúce sa pracovného poriadku z roku 2000. Týmto skutočnostiam sa súd venoval v ods. 32, 33 rozsudku.
47. Na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná v časti určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Nárok na náhradu mzdy vylúčil podľa § 166 ods. 2 CSP na samostatné konanie.
48. Žalovaný počas konania podal vzájomnú žalobu, kde žiadal, aby súd rozhodol, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Súd nerozhodol o ukončení pracovného pomeru rozhodnutím súdu podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ale vylúčil vzájomný návrh na samostatné konanie.
49. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
51. V konaní bola úspešná žalobkyňa v celom rozsahu, čo do predmetu sporu po vylúčení nároku na náhradu mzdy, preto súd uložil neúspešnému žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu.
52. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.