Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-70-2020.pdf
PDF · 100.99 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/70/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: U. P., bytom N. P., X. mája XX, zastúpený advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2020, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd zrušuje rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2020 a vec vracia žalovanému na nové konanie.
Krajský súd žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím žalovaného č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 08. 06. 2020 podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení bolo rozhodnuté tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 03. 2017, v spojení so rozhodnutím z 11. 09. 2017 potvrdil a odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
2. Rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. 9Sk/34/2018 zo dňa 11. 12. 2019 bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 23Sa/151/2017-75 zo dňa 28. 05. 2018 tak, že zrušil rozhodnutie Generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. 611 216 6632 0 zo dňa 28. 09. 2017 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku, v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 08. 06. 2017 vypracovanej v rámci odvolacieho konania posudkovým lekárom ústredia so sídlom v Nitre, je ako rozhodujúce zdravotné postihnutie u vedená obsedantne kompulzívna porucha ťažkého stupňa podľa kapt. V., položky 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je stanovená na 70 %, bez zvýšenia za iné zdravotné postihnutia. Vo výroku posudku je uvedený kód diagnózy F42 kapt. V., položka 4, písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % a s dátumom vzniku invalidity od 06. 06. 2016. Posudkový lekár ústredia stanovil inú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorú určil na hornej hranici zákonom stanoveného percentuálneho rozpätia od 60 - 70 % a nepriznal zvýšenie za iné zdravotné postihnutia, pričom neuviedol dôvod rozdielneho posúdenia zdravotného stavu účastníka konania a ani nevysvetlil záver, že mu za ostatné zdravotné postihnutia nepatrí zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
3. V ďalšom konaní žalovaný odstráni rozpory v posúdení zdravotného stavu žalobcu a určí mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, vo veci znovu rozhodne a prijaté závery a presvedčivo zdôvodní.
4. V rámci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR, po opakovanom posúdení zdravotného stavu účastníka konania podľa doložených lekárskych správ, ktoré posudkový lekár so sídlom v Nitre dôsledne vyhodnotil, opakovane potvrdil celkovú mieru jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť naďalej 70 % od 02. 06. 2016. Odborný posudok o invalidite zo dňa 20. 02. 2020, ktorý je záväzným podkladom pre rozhodnutie o odvolaní žalobcu vypracoval lekár sociálneho poistenia žalovanej so sídlom v Nitre na základe vyhodnotenia zdravotnej dokumentácie, a to prepúšťacej správy z hospitalizácie Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie od 22. 03. 2016 do 06. 06. 2016, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 25. 02. 2020, psychologické vyšetrenie z 08. 04. 2016, psychiatrické vyšetrenie z 30. 05. 2017, z 21. 02. 2020, prepúšťacia správa z PL Veľké Leváre od 08. 02. 1996 do 24. 05. 1996, psychologické vyšetrenie zo 16. 02. 1996 a vlastné vyšetrenie posudkovým lekárom. Žalobca v konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktorými by preukázal nesprávnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok.
II.
5. Žalobca voči rozhodnutiu, prostredníctvom právneho zástupcu, podal žalobu, v ktorej poukázal na to, že žalovaný sa vôbec nevysporiadal s námietkami žalobcu a následne kasačného súdu a neodstránil rozpory, ktoré mu vytkol Najvyšší súd SR. Podľa jeho názoru miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je nesprávne určená, pretože za obsedantno kompulzívnu poruchu by mu mala byť priznaná miera poklesu 70 % a zvýšenie za iné choroby 10 %. Žalobca poukázal na tú skutočnosť, že nedokáže vôbec pracovať v žiadne práci, ani pomocné práce. Takmer 30 rokov žije v izolácii, prakticky nevychádza z domu, žije sám, jeho ochorenie je diagnostikované už od r. 1996 a má za to, že tento dátum by mal sa určiť ako dátum vzniku invalidity. Nesúhlasil s dátumom vzniku invalidity, ktoruá sa určila dňom prepustenia z hospitalizácie, pretože táto choroba u neho existovala 30 rokov, je pravdou, že sa neliečil ani si nevyžiadal invalidný dôchodok, pretože žila jeho matka, ktorá mu zabezpečovala opateru. Žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako i prvostupňového správneho orgánu.
III.
6. Žalovaný správny orgán vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09. 11. 2020 poukázal na to, že podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného bol odborný posudok posudkového lekára Sociálnej poisťovne žalovanej ústredia so sídlom v Nitre zo dňa 25. 02. 2020, podľa ktorého žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s mierou poklesu 70 % od 02. 06. 2016.
K žalobnej námietke týkajúcej sa nezvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za ostatné postihnutia, ktoré podľa názoru žalobcu nemali byť zaradené ako súčasť rozhodujúceho zdravotného postihnutia, žalovaná uvádza, že poruchy osobnosti ani schizofrénia v tomto prípade nie sú hodnotené ako samostatné choroby ale sú súčasťou obsedantno - kompulzívnej poruchy, tak ako to konštatoval odborný lekár psychiater pri posudzovaní zdravotného stavu dňa 08. 02. 2019 a 25. 02. 2020. Odborný lekár stanovil na základe svojho vyšetrenia a zohľadnenia predloženej dokumentácie za rozhodujúce postihnutie obsedantno-kompulzívnu poruchu ťažkého stupňa. Poukázal pritom na to, že okrem chronifikovaných prejavov obsedantno-kompulzívnej poruchy sú prítomné poruchy osobnosti a správania ako aj príznaky schizoidy. Z toho dôvodu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na hornej hra nicky rozpätia a nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu je obsedantno-kompulzívna porucha ťažkého stupňa, ktorú posudkový lekár zaradil podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapt. V. - duševné poruchy a poruchy správania, položka 4 - neurotické, stresové a somatoformné poruchy, písm. b/ - ťažké formy, ku ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, čo je horná hranica
percentuálneho rozpätia 60-70%. Poruchy správa, poruchy osobnosti ani schizoidná osobnosť nie sú v tomto prípade samostatné choroby, preto nebol dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z.
Dátum vzniku invalidity bol určený na základe diagnostikovaná obsedantno-kompulzívnej poruchy, ako rozhodujúceho zdravotného postihnutia počas hospitalizácie v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie od 22. 03. 2016 do 02. 06. 2016. V roku 1996 bola počas hospitalizácie v Poliklinike Veľké Leváre diagnostikovaná simplexná schizofrénia , zakladajúca nárok na priznanie invalidného dôchodku bola definitívne stanovená až hospitalizáciou v Psychiatrickej nemocnici Veľké Zálužie od 22. 03. 2016 do 02. 06. 2016. Posudkoví lekári organizačných zložiek žalovanej dospeli k zhodnému posudkovému záveru, že invalidita vznikla od 02. 06. 2016 a nie v roku 1996.
V.
7. Krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe žalobcom prejednal na pojednávaní. 8. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Zdravotný stav žalobcu žalovaná posúdila inak ako v predchádzajúcom konaní, ale stanovila mieru poklesu invalidity rovnakú. Žalobca má ďalšie ochorenia, i keď obsedantno-kompulzívna porucha je jeho rozhodujúcim ochorením. Trpí však aj zmiešanou poruchou osobnosti a schizofréniou. Tieto choroby v rozpore s prílohou č. 4 zlúčila, i keď v prílohe č. 4 sú pod stamostatnými položkami. Ak by žalovaná vychádzala z pôvodných posudkov, tak žalobca má 70 % za rozhodujúce zdravotné postihnutie a 10 % za ďalšie zdravotné postihnutia. Poukázal zároveň aj na spôsob života žalobcu, je zrejmé, že choroby, ktorými trpí ho ovplyvňujú a obmedzujú, nakoľko nie je v jeho možnostiach, aby vykonával akúkoľvek prácu, hoci v predchádzajúcich záveroch posudkových lekárov je uvádzané, že môže vykonávať jednoduché pomocné práce, čo však nie je možné. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity z r. 1996 poukázal na jeho hospitalizáciu, keď už v tom roku bola diagnóza konštatovaná. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí poukázal na tú skutočnosť, že síce žalobca nenavštevoval lekára v predchádzajúcich rokoch, vzhľadom na jeho diagnózu mu nemôže byť na ujmu. V čase liečenia v r. 1996 žil s matkou v spoločnej domácnosti, ktorá sa o neho starala, choroba však u neho pretrvávala a zhoršovala sa. Situácia sa zmenila vlastne až po smrti matky, na ktorú bol naviazaný a okolnosti ho donútili, aby si požiadal o invalidný dôchodok. 9. Zástupca žalovaného správneho orgánu sa pridržiaval plne písomné ho vyjadrenia z 09. 01. 2020. Čo sa týka námietky žalobcu je potrebné uviesť, že ani schizofrénia ani poruchy osobnosti nie sú hodnotené ak samostatné choroby, pretože sú súčasťou obsedantno-kompulzívnej poruchy, rovnako ako to uviedli aj odborní lekári z odboru psychiatrie. K dátumu vzniku invalidity v r. 1996 nie je možné vyhovieť, pretože i napriek tomu, že mu bola diagnostikovaná schizofrénia, žalobca nepodstupoval žiadne vyšetrenia a ani sa na toto ochorenie neliečil. Presný dátum vzniku invalidity bolo možné určiť až na základe hospitalizácie v PN Veľké Zálužie, ktorá prebiehala od 22. 03. 2016 do 02. 06. 2016 a až tu bola preukázaná závažnosť jeho zdravotného postihnutia. Vzhľadom na to je námietka o priznaní invalidity v r. 1996 neodôvodnená. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojených spisov žalovaného súd konštatoval, že zistil dôvod, že žalobca si požiadal žiadosťou zo dňa 09. 01. 2017 o invalidný dôchodok, ktorý žiadal priznať od 22. 04. 2016. Po podaní žiadosti bol posúdený jeho zdravotný stav posudkovým lekárom v Nitre dňa 09. 01. 2017, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil choroby osobnosti a poruchy správania
- ťažké narušenie osobnosti podľa kapt. č. V. položka 4 písm. b/, kde určil percentuálnu mieru 60 % a zvýšil percentuálnu mieru za ostatné zdravotné postihnutia. Posudkový lekár poukázal na to, že žalobca od r. 1996 bol opakovanej hospitalizovaný na psychiatrii, naposledy od marca do júna 2016 vo Veľkom Záluží pre obsedantne-kompulzívnu poruchu s fixovaným obsedantne-kompulzívnym syndrómom, zmiešanou poruchou osobnosti a poruichami správania. Psychologickým vyšetrením bola zistená príotmná hranične psychotická kvalita stavu s paranoiditou u osobnosti abnormne štruktúrovanej s anarkastickými, narcistickými, schyzoidnými rysmi s výraznou OCD symptomatikou s narušeným sociálnym správaním a sociálnou izoláciou. Kontrolným psychiatrickým vyšetrením v decembri 2016 bola verifikovaná osobnosť psychoticky alternovaná, stav je dlhoročne chronifikovaný s OCD symptomatikou ťažkého stupňa s funkčným zlyhávaním. Stav si vyžaduje sústavnú psychiatrikckú ambulančnú liečbu. Posudková lekárka určila mieru poklesu 60 % + 10% za ostatné zdravotné ochorenia a dátum vzniku invalidity bola určená od prepustenia z hospitalizácie, t.j. od 02. 06. 2016. 11. Posudkový lekár ústredia dňa 08. 06. 2016 za prítomnosti odborného lekára psychiatra ponechal mieru poklesu 70 %, a to za základné ochorenie obsedantne-kompulzívnu poruchu ťažkého stupňa s
čiastočnou dezintegráciou osobnosti. Posudkový lekár ústredia sa stotožnil s dátumom vzniku invalidity dňa 02. 06. 2016, t.j. od prepustenia žalobcu z hospitalizácie. 12. Krajský súd v Nitre rozsudkom sp.zn. 23Sa/151/2017-75 zo dňa 28. 05. 2018 žalobu žalobcu zamietol na základe podanej kasačnej sťažnosti žalobcu Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. č. 9Sk/34/2018-129 zo dňa 11. 12. 2019 zmenil rozsudok Krajského súdu v Nitre, tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 27. 09. 2017 zrušil a vec vrátil na nové konanie. Jedným z dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného bolo sporné posúdenie zdravotného stavu žalobcu a určenia dátumu vzniku invalidity. Poukázal pritom na rozpory v lekárskej správe zo dňa 09. 01. 2017 a zo dňa 15. 05. 2017, kde pri uvádzaní rozhodujúceho zdravotného postihnutia sú uvedené rôzne položky prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Keď v lekárskej správe zo dňa 09. 01. 2017 je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do kapt. V. položky 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu (poruchy osobnosti a poruchy správania
- ťažké narušenie osobnosti s mierou poklesu 60 %). Toto konštatovanie nie je správne, vo vyššom oddiele lekárskej správy, choroba ako prvá je uvedené diagnóza obsedantno-kompulzívna porucha podľa kapt. V., položka 4 písm. b/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. Rovnako nesprávny je aj údaj na konci odborného posudku o invalidite, má byť uvedené správne kapt. V. položka 4 písm. b/ a nie kapt. V. položka 5 písm. b/. V lekárskej správe zo dňa 09. 01. 2017 a 15. 05. 2017 bola stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, t.j. dolná hranica percentuálneho rozpätia. Táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola zvýšená o 10 % za ostatné ochorenia, na výslednú mieru poklesu 70 %. Pričom za ostatné postihnutia žalobcu, za ktoré bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli zrejme považované zmiešaná porucha osobnosti a schizofrénia simplex v anamnéze, keďže v predmetnej lekárskej správe nie sú uvedené žiadne nové ochorenia. Po odvolaní žalobcu bol opätovne posudzovaný zdravotný stav aj za účasti psychiatra dňa 08. 06. 2017, ktorý určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie obsedantno-kompulzívnu poruchu ťažkého stupňa s mierou poklesu 70 %, poruchy správania a poruchy osobnosti ani schizoidnú osobnosť nepovažovala za samostatné choroby.
13. Správny súd oboznámením sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu ako aj posudkového spisu zistil, že žalobcov zdravotný stav po zrušení rozhodnutia žalovanej bol posudzovaný posudkovým lekárom ústredia dňa 25. 02. 2020 za prítomnosti psychiatra, ktorý za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil obsedantno-kompulzívnu poruchu ťažkého stupňa podľa kapt. V. položka 4 písm. b/. Posudkový lekár uvádzal, že toto ochorenie malo byť stanovené aj pri posudkoch posudkových lekárov dňa 09. 01. a 15. 05. 2017 s celkovou mierou 70 % bez navýšenia s tým, že námietky ohľadne dátumu vzniku invalidity žalobcu neakceptoval, podľa zdravotnej dokumentácie rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené počal hospitalizácie v PN Veľké Zálužie, kde bol hospitalizovaný od 22. 03 do 02. 06. 2016.
14. Správny súd s preštudovaním administratívneho spisu ako aj posudkového spisu zistil, že žalovaný správny orgán nevenoval dostatočne pozornosť ohľadne námietky žalobcu v odvolaní, týkajúce sa dátum vzniku invalidity, pretože posudkový lekár riadne nezdôvodnil, prečo považuje posledný deň hospitalizácie, t.j. 02. 06. 2016 za dátum vzniku invalidity, pretože jeho psychické chorenie ako to vyplýva zo zdravotnej dokumentácie, nevzniklo dňom hospitalizácie 22. 03. ani dňom ukončenia hospitalizácie 02. 06. 2016, ale existovala už dávno predtým, i keď neliečené. Taktiež súd vytýka správnemu orgánu, že svoje rozhodnutie oprel o posudkový záver posudkového lekára, ktorý nepriznal žalobcovi navýšenie za iné zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 8 a ani riadne nezdôvodnil, prečo poruchy správania a poruchy osobnosti a schizoidná osobnosť v tomto prípade nie sú samostatné choroby. 15. Správny súd považuje za potrebné, aby žalovaný správny orgán opätovne predložil spis posudkovému lekárovi ústredia, spolu s lekárskymi nálezmi žalobcu, a aby ten opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a náležitým spôsobom odôvodnil rozhodujúce zdravotné postihnutie, dátum vzniku invalidity ako aj svoje vyjadrenie, že poruchy správania a poruchy osobnosti ako i schizoidná osobnosť, nie sú samostatné choroby v tomto prípade, keď v prílohe č. 4 kapt. V. sú uvedené ako samostatné choroby. 16. Podľa § 71 ods. 1, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa § 71 ods. 2, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Podľa § 71 ods. 3, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej
osoby. Pri posudzovaní poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný, výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa § 71 ods. 4, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Podľa § 71 ods. 5, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Podľa § 71 ods. 6, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou, dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Podľa § 71 ods. 7, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. Podľa § 71 ods. 8, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť nad hornú hranicu miery poklesu podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí ak pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. Podľa § 71 ods. 9, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktorá je z jeho funkčným dopadom najviac porovnateľná. Podľa § 71 ods. 10, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 17. Nové skutočnosti, ktoré uviedol žalobca v žalobe boli pri doterajšom posudzovaní zdravotného stavu žalobcu boli známe ale neboli zhodnotené posudkovými lekármi a náležite v posudku zdôvodnené. 18. Právomoc vykonávať lekársku posudkovú činnosť a určovať pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zákon zveril v zmysle § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. výlučne do právomoci posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Svoju činnosť vykonávajúc na vysokej profesionálnej a odbornej úrovni, ktoré nadobudli získaním špecializácie v odbore posudkové lekárstvo. Plne rešpektujú závery odborných vyšetrení, ktoré uvádzajú špecialisti v príslušnom lekárstvom odbore a na základe ich záverov vyhodnocujú zdravotný stav poistenca a určujú rozhodujúce zdravotné postihnutie a jeho zaradenie do príslušnej kapitoly podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. a stanovujú percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníka konania v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. V prílohe č. 4, podľa ktorej hodnotí zdravotný stav posudkový lekár sú jasne a zreteľne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár sociálneho poistenia hodnotí aktuálny zdravotný stav ku dňu jeho posudzovania a v prípade zhoršenia akéhokoľvek ochorenia v budúcnosti si môže žalobca požiadať o zvýšenie invalidného dôchodku, resp. o prehodnotenie zdravotného stavu. 19. Správny súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovaného za vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení ako aj prílohou č. 4 k zákonu a posudkový lekár ústredia opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a náležite odôvodní svoj postup pri rozhodovaní o dátume vzniku invalidity ako aj zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu tak, aby tomu žalobca porozumel. 20. Správny súd z týchto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. e/ zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na nové konanie, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.
21. Správny súd o trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133, ods. 2 SSP). Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439, ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440, ods. 1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote 1 mesiaca, od doručenia rozhodnutia krajského súdu, subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449, ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6, ods. 2, písm. c/).