Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Sa/54/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Lenkou Kostolanskou, v právnej veci žalobcu: R. Y., nar. XX. XX. XXXX, Ul. X mája XX, A. Y., zastúpený: Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe zo dňa 07. 07. 2022 proti rozhodnutiu žalovanej č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 02. 2022, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z relevantnej časti predloženého administratívneho spisu žalovanej súd zistil, že dňa 09. 01. 2017 bola spísaná žiadosť o dôchodok - invalidný s dátumom uplatnenia nároku 22. 04. 2016, z ktorej vyplýva, že žalobca študoval na vysokej škole od 01. 09. 1980 do 25. 04. 1985 a od 01. 09. 1988 do 31. 08. 1989 a tiež tá skutočnosť, že je poberateľom dávky v hmotnej núdzi a uchádzačom o zamestnanie, pričom evidovaný bol od 16. 11. 1990 do 14. 05. 2003, od 15. 05. 2003 do 04. 06. 2015, od 05. 06. 2015 trvá.

2. Súčasťou administratívneho spisu je aj potvrdenie o štúdiu, z ktorého vyplývalo, že žalobca mal štúdium prerušené od 26. 04. 1985 do 31. 08. 1985 z dôvodu nesplnenia študijných povinnosti.

3. Dňa 09. 01. 2017 bol vypracovaný odborný posudok o invalidite, z ktorého vyplývalo, že 55 ročný muž, nezamestnaný, od r. 1996 opakovane hospitalizovaný na psychiatrii, naposledy do marca do júna 2016 hospitalizovaný vo V. Záluží pre obsedantne kompulzívnu poruchu s fixovaným obsedantne kompulzívnym syndrómom, zmiešanou poruchou osobnosti a poruchami správania. Psychologickým vyšetrením sch znaky nepriekazné, prítomná hranične psychotická kvalita stavu s paranoiditou u osobnosti abnormne štrukturovanej s anankastickými, narcistickými, schizoidnými rysmi, s výraznou OCD symptomatikou, s narušeným sociálnym správaním, sociálnou izoláciou. Kontrolným psychiatrickým vyšetrením v decembri 2016 verifikovaná osobnosť psychoticky alterovaná, stav dlhoročne chronifikovaný s OCD symptomatikou ťažkého st. s funkčným zlyhávaním. Stav vyžaduje sústavnú ambulantnú psychiatrickú liečbu. Celkovým zhodnotením stavu, doloženými lekárskymi nálezmi bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre ťažkú obsedantne kompulzívnu poruchu 60 % s 10 % navýšením pre ostatné ochorenia. Dátum vzniku bol určený prepustením z hospitalizácie 02. 06. 2016.

Ďalší odborný posudok o invalidite bol vypracovaný dňa 15. 05. 2017 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %, základné ochorenie 60% a zvýšenie percentuálnej miery o 10 %.

Dňa 08. 06. 2017 bol vypracovaný ďalší odborný lekársky posudok, z ktorého tiež vyplývala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách: 70 % a dátum vzniku invalidity 02. 06. 2016, avšak s tým, že bola stanovená len hlavná diagnóza F42/kapitola V, položka 4., písm. b) - 70 %. Zvýšenie percentuálnej miery určené nebolo. A rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené obsedantne kompulzívna porucha ťažkého stupňa. Zmiešaná porucha osobnosti hodnotená nebola.

Následne dňa 17. 12. 2021 bol vypracovaný ďalší posudok, v ktorom boli určené choroby - schizofrénia, zmiešaná porucha osobnosti, obsedantno - kompulzívna porucha a za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené - Kapitola V - Duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmeno b- ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia s mierou poklesu 75 %. Za iné zdravotné postihnutia boli určené obsedantno - kompulzívna porucha a schizofrénia, so zvýšením percentuálnej miery o 10%. Bol určený za invalidného podľa v znení a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a taktiež bol určený za invalidného podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená 85 % a dátum vzniku invalidity podľa od 08. 02. 1996 a dátum vzniku invalidity podľa od 22. 03. 2016.

4. Sociálna poisťovňa ústredie, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím zo dňa 13. 03. 2017 rozhodla tak, že podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznala žalobcovi od 02. 06. 2016 invalidný dôchodok v sume 127,00 eur mesačne a podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 zvýšila invalidný dôchodok na sumu 131,00 eur mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím zo dňa 27. 09. 2017 tak, že podané odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie potvrdila.

Predmetné rozhodnutia žalobca napadol žalobou na správnom súde, ktorý rozsudkom č.k. -75 zo dňa 28. 05. 2018 najskôr žalobu zamietol. Bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. zo dňa 11. 12. 2019 tak, že rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -75 zo dňa 28. 05. 2018 zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 09. 2017 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

5. V ďalšom konaní žalovaná rozhodla rozhodnutím zo dňa 08. 06. 2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 13. 03. 2017 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 11. 09. 2017.

Aj predmetné rozhodnutie žalobca napadol žalobou na správnom súde, pričom Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. -89 zo dňa 13. 09. 2021 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 08. 06. 2020 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Mal pritom za to, že vydané rozhodnutie je v rozpore so zákonom o sociálnom poistení, ako aj prílohou č. 4 k zákonu a posudkový lekár ústredia opätovne mal posúdiť zdravotný stav žalobcu a náležite odôvodniť svoj postup pri rozhodovaní o dátume vzniku invalidity, ako aj zaradení rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu tak, aby tomu žalobca porozumel.

6. Riadiac sa vyššie uvedeným právnym názorom Krajského súdu v Nitre, žalovaná vo veci opätovne rozhodla a to žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v čl. II. tohto odôvodnenia.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

7. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 22. 02. 2022 Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (v ďalšom v texte len „“, resp. „zákon o sociálnom poistení“), v zmysle rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. -89 zo dňa 13. septembra 2021, právoplatného dňa 12. novembra 2021, vo veci odvolania žalobcu ako účastníka konania podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. 611 216 6632 0 zo dňa 13. marca 2017, vo veci priznania invalidného dôchodku rozhodol tak, že zmenil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie takto:

Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov žalobcovi od 22. apríla 2013 priznal invalidný dôchodok v sume 115,20 eur.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2014 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 123,00 eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2015 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 127,60 eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje pevná suma zvýšenia dôchodkovej dávky a percento zvýšenia úrazovej renty od 1. januára 2016 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 129,30 eur mesačne.

Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 22. marca 2016 zvýšil sumu invalidného dôchodku na 193,60 eur mesačne. Podľa o sociálnom poistení v znení sa od 22. marca 2016 vypláva žalobcovi invalidný dôchodok v sume 193,60 eur mesačne a súčasne od 22. marca 2016 zaniká nárok na výplatu invalidného dôchodku určeného podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov v sume 129,30 eur mesačne.

Podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2017 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 200,70 eur mesačne.

Podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2018 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 207,90 eur mesačne.

Podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2019 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 215,30 eur mesačne.

Podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2020 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 222,90 eur mesačne.

Podľa , o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2021 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 230,70 eur mesačne.

Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov od 1. januára 2022 zvýšil invalidný dôchodok na sumu 233,70 eur mesačne.

8. V odôvodnení žalovaná uviedla, že posúdila priloženú spisovú dokumentáciu v celom rozsahu, posúdila námietky žalobcu a v súlade s právnym názorom Krajského súdu, vysloveným v jeho rozsudku, dospela k záveru, že postup Sociálnej poisťovne, ústredie bol nesprávny, a preto napadnuté rozhodnutie zo dňa 13. marca 2019 je potrebné zmeniť.

Mala za to, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení žalobcovho zdravotného stavu, a to na základe žalobcovho vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie opätovne posúdil zdravotný stav žalobcu a ustálil, že od 8. februára 1996 bol žalobca invalidný podľa v znení a , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebol schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Okrem toho mal za to, že od 22. marca 206 je invalidný podľa v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená na 85%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie určil od 22. marca 2016 duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa kapitoly V. položky 5, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (z rozpätia 50 % až 80 %), ktorú zvýšil za ostatné zdravotné postihnutia o 10 % podľa v znení Žalobcova celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola 85% od 22. marca 2016. Vzhľadom na zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 17. decembra 2021 bol opätovne posúdený nárok na invalidný dôchodok podľa od 8. februára 1996.

9. Poistencovi, ktorému bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, sa nárok na čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok a jeho výplatu v súlade s v znení naďalej posudzuje podľa v znení neskorších predpisov.

Dôchodok sa priznal podľa v znení neskorších predpisov a podľa a podľa v znení neskorších predpisov od 22. apríla 2013, to znamená najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Zo žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 9. januára 2017 vyplývalo, že si žalobca nárok uplatnil k 22. aprílu 2016.

Suma invalidného dôchodku podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 bola určená z priemerného mesačného zárobku 41,74 eur mesačne. Invalidný dôchodok je 64,00 % priemerného mesačného zárobku upraveného podľa , to znamená 26,80 eur mesačne. K uvedenej sume patrí úprava podľa v znení o 72,30 eur mesačne na 99,10 eur mesačne a zvýšenie podľa o 6,00 eur mesačne na 105,10 eur mesačne. Následne žalovaná v odôvodnení poukázala aj na zvýšenia invalidného dôchodku.

10. Ďalej žalovaná uviedla, že vzhľadom na zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobcu bola opätovne určená suma invalidného dôchodku od 22. marca 2016 podľa v znení Poukázala na jej výpočet a sumu určila na 191,90 eur, ktorú následne zvyšovala v zmysle príslušných právnych predpisov. Mala pritom za to, že suma vyplácaného invalidného dôchodku podľa zákona účinného do 31. decembra 2003 je nižšia ako suma invalidného dôchodku podľa zákona účinného od 1. januára 2004, bude žalobcovi vyplácaný dôchodok vo vyššej sume a nárok na dôchodok v nižšej sume žalobcovi zaniká.

11. Záverom žalovaná zdôraznila, že dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71 % do 100 % nebude mať za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

12. Proti rozhodnutiu žalovanej (opísanému v čl. II. tohto odôvodnenia) podal žalobca správnu žalobu zo dňa 07. 07. 2022, ktorá bola toto istého dňa aj doručená správnemu súdu.

13. V správnej žalobe žalobca uviedol, že Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k. zo dňa 13. 09. 2021 rozhodol tak, že zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa sociálnej poisťovne č. XXX XXX

XXXX X zo dňa 08. 06. 2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd považoval preskúmavané rozhodnutie žalovanej za vydané v rozpore so zákonom o sociálnom poistení ako jeho prílohou č. 4 a to v časti dátumu vzniku invalidity, ako aj v časti zaradenia rozhodujúceho zdravotného poistenia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení. Následne žalovaná na základe rozsudku Krajského súdu v Nitre opätovne posúdila zdravotný stav účastníka konania a vydal nové rozhodnutie zo dňa 22. 02. 2022, v ktorom dospela k záveru, že žalobca je invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nie je schopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie a to od 08. 02. 1996 a invalidný podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 85 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a to od 22. 03. 2016. Na základe uvedeného bol žalobcovi rozhodnutím priznaný invalidný dôchodok od 22. 04. 2013 a tým istým rozhodnutím mu bol zvyšovaný o príslušné percento resp. pevnú sumu, až do 01. 01. 2022. Súčasťou rozhodnutia boli aj prílohy a to osobný list dôchodkového zabezpečenia a osobný list dôchodkového poistenia.

14. Práve v týchto prílohách sú však nezrovnalosti, ktoré ovplyvnili výpočet invalidného dôchodku a tieto touto žalobou napádal, lebo ich považoval za nesprávne a teda žalovaná na základe nesprávnych skutkových zistení následne nesprávne (nižšie) vypočítala žalobcovu sumu invalidného dôchodku.

15. Jednalo sa o tú skutočnosť, že v osobnom liste dôchodkového poistenia žalovaná neuznala žalobcovi vôbec obdobie od 25. 04. 1985 do 31. 08. 1985, hoci vtedy žalobca ešte študoval, avšak v tomto osobnom liste táto doba úplne absentovala. Ako druhú skutočnosť rozporoval to, že žalovaná nezapočítala žalobcovi roky doby štúdia, hoci žalobca v tých rokoch riadne študoval. Žalovaná počítala žalobcovi rozhodujúce obdobie len podľa neúplných rokov, teda rokov, keď nebol celý rok poistený, hoci sa tieto roky v osobnom liste dôchodkového zabezpečenia nachádzajú. Žalovaná taktiež uznala žalobcu za invalidného od 08. 02. 1996, avšak v osobnom liste dôchodkového poistenia mu za roky 1996 až do 2000 uvádzala znak M - teda bodu evidovanej nezamestnanosti a toto obdobie mu nezapočítala do dôchodkového poistenia. V poslednom bode žalovaná vôbec v osobnom liste dôchodkového poistenia neuvádzala obdobie od 01. 01. 2001 do 21. 04. 2013, hoci ako sama uviedla, od 08. 02. 1996 uznala žalobcu za invalidného.

16. Okrem toho poukázal aj na to, že žalovaná dôchodok za roky 2013 - 2016 vypočítala podľa , hoci v tom čase už bol platný a účinný a následne žalovaná uplatnila premlčanie doby výplaty dôchodku podľa , a preto mal za to, že žalovaná nesprávnym spôsobom kombinovala a uplatňovala a

17. Tak, ako bolo uvedené už vyššie, žalovaná takisto neuznala žalobcovi dobu dôchodkového poistenia z osobného listu dôchodkového zabezpečenia, pričom túto dobu dôchodkového poistenia uvádzala oveľa kratšiu a v rozpore s vyššie uvedenými a preukázanými skutočnosťami.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol súdu zrušiť rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. 02. 2022 a vec vrátiť žalovanej na nové konanie.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

19. K podanej žalobe sa vyjadrila žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 03. 08. 2022. Uviedla, že generálny riaditeľ žalovanej napadnutým rozhodnutím realizoval rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k. -89 zo dňa 13. 09. 2021, ktorým zmenil rozhodnutie žalovanej zo dňa 13. 03. 2017, vo veci priznania invalidného dôchodku. Bol opätovne posúdený zdravotný stav žalobcu. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcovi posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil od 22. 03. 2015 duševné choroby a poruchy správania, poruchy osobnosti a poruchy správania, ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, podľa kapitoly V, položky 5, písmena b) prílohy č. 4 k v znení neskorších predpisov, čomu zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % (z rozpätia 50 % až 80 %), ktorú zvýšil za ostatné zdravotné postihnutia o 10 % podľa v znení Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu je 85% od 22. 03. 2016.

20. Vzhľadom na zmenu v posúdení zdravotného stavu žalobcu dňa 17. 12. 2021 bol opätovne posúdený jeho nárok na invalidný dôchodok podľa od 08. 12. 1996 a bola opätovne určená suma invalidného dôchodku žalobcu od 22. 03. 2016 podľa v znení

21. K žalobcom namietaným skutočnostiam žalovaná uviedla, že z potvrdenia o štúdiu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zo dňa 26. apríla 2016 je zrejmé, že žalobca mal štúdium prerušené od 26. apríla 1985 do 31. augusta 1985 z dôvodu nesplnenia študijných povinností. Obdobie od 1. septembra 1980 do 25. apríla 1985, kedy bol žalobca študentom denného štúdia v študijnom odbore Elektronické počítače, Fakulty elektroniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bolo žalobcovi započítané.

Námietka žalobcu, že ho žalovaná uznala za invalidného od 8. februára 1996, avšak v osobnom liste dôchodkového poistenia mu za roky 1996 až 2000 uviedla znak M - teda dobu evidovanej nezamestnanosti a toto obdobie žalobcovi nezapočítala do dôchodkového poistenia, je nedôvodná. V osobnom liste dôchodkového poistenia sa uvádza iba obdobie poberania invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku. Žalobca nebol od 16. novembra 1990 do 31. decembra 2000 poberateľom invalidného dôchodku, preto obdobie evidovanej nezamestnanosti od 16. novembra 1990 až do 31. decembra 2000 bolo žalobcovi na dôchodkové poistenie uvedené správne pod znakom M.

Tiež bola preto nedôvodná aj námietka žalobcu, že žalovaná v osobnom liste dôchodkového poistenia neuvádzala obdobie od 1. januára 2001 do 21. apríla 2013, hoci ako sama uviedla, od 8. februára 1996 uznala žalobcu za invalidného.

22. Pokiaľ išlo o spochybňovanie postupu žalovanej, že nesprávne aplikovala a žalovaná poukázala na to, že poistencovi, ktorému bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, sa nárok na čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok a jeho výplatu v súlade s v znení naďalej posudzuje podľa v znení neskorších predpisov.

Dôchodok sa žalobcovi priznal podľa v znení neskorších prepisov a podľa a v znení neskorších predpisov od 22. apríla 2013, to znamená najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok. Zo žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 09. 01. 2017 vyplýva, že žalobca si nárok uplatnil k 22. aprílu 2016.

23. Žalovaná bola toho názoru, že nárok žalobcu na invalidný dôchodok bol posúdený v súlade s príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení/ zabezpečení, preto žiadala, aby súd podľa správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

24. Žalobca k vyjadreniu žalovanej ďalšie písomné vyjadrenie nepodal.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

25. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. , 13 ods. 3 , ďalej len ), vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal rozhodnutie žalovanej zo dňa 22. 02. 2022, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju zamietol podľa .

Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 24. 01. 2023 v zmysle ust. .

K nenariadeniu pojednávania súd dospel z toho dôvodu, že žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala a žalobca, zastúpený právnym zástupcom, sa k nariadeniu pojednávania nevyjadril, ako ani súd nevzhliadol za potrebné z iných zákonom stanovených dôvodov, pojednávanie nariaďovať, majúc pritom

za to, že vec bola už v predchádzajúcom konaní prejednaná na nariadenom pojednávaní, ako aj vo veci rozhodoval Najvyšší súd SR a zastal právny názor.

26. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa , , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

27. Podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 1 až 10 vyššie citovaného zákona, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Podľa § 73 ods. 1 vyššie citovaného zákona, suma invalidného dôchodku poistenca, ktorý má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

Podľa § 185 ods. 1 vyššie citovaného zákona, za deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou.

Podľa § 259 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z nemocenského poistenia, dôchodkového zabezpečenia, o nároku na úpravu dôchodku z dôvodu jediného zdroja príjmu, o nárokoch na náhradu škody spôsobenú pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, o nároku zamestnanca z pracovného pomeru, ktoré sa uspokojovali z garančného fondu (ďalej len „peňažná náhrada“) a o nároku na podporu v nezamestnanosti, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky, náhrady škody spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania alebo podpory v nezamestnanosti za obdobie pred 1. januárom 2004, aj keď o uvedenej dávke, náhrade škody, peňažnej náhrade alebo podpore v nezamestnanosti už bolo právoplatne rozhodnuté, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.

Podľa § 263 ods. 1 vyššie citovaného zákona, invalidný dôchodok a čiastočný invalidný dôchodok, ktoré boli priznané podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, sa považujú po 31. decembri 2003 za invalidný dôchodok podľa tohto zákona v sume, v akej patrili k 31. decembru 2003 a vyplácajú sa aj po tomto dni za podmienok ustanovených predpismi účinnými do 31. decembra 2003, ak tento zákon neustanovuje inak. Ak poberateľ invalidného dôchodku podľa prvej vety vykonáva činnosť zamestnanca, práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, výkon týchto činností alebo prác nemá po 31. júli 2006 vplyv na nárok na výplatu invalidného dôchodku.

28. Úlohou súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 02. 2022 a posúdiť, či táto vo vzťahu k žalobcovi postupovala alebo nepostupovala v súlade so zákonom, keď zmenila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13. 03. 2017, vo veci priznania invalidného dôchodku.

29. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (. ), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej schopnosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva v zmysle a nasl. , pričom jednými z dôkazov sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ( ).

30. V zmysle zákona o sociálnom poistení sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje len na základe rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. jednej diagnózy s možným prihliadnutím na závažnosť aj ostatných ochorení, ale jednotlivé percentá miery poklesu sa nesčítavajú (, ). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno navýšiť, avšak najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

31. Ako už bolo vyššie uvedené, posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť patrí výlučne do kompetencie posudkových lekárov sociálneho poistenia, pričom správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky, ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28. 10. 1015).

32. V intenciách vyššie vysloveného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, správny súd posudzoval závery v lekárskych posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia jednotlivých organizačných zložiek Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom prvostupňového rozhodnutia a rozhodnutia o odvolaní.

33. Správny súd po oboznámení sa s posudkami posudkových lekárov dospel k záveru, že boli vypracované po zvážení všetkých okolností na strane žalobcu, a že závery posudkov vychádzali z vtedy aktuálneho zdravotného stavu žalobcu a žalobcom predložených lekárskych správ. Posudkové závery boli podrobne a vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobcu, čo žalobca v žalobe ani nenamietal, domáhal sa len preskúmania všetkých skutočností, vychádzajúc pritom z toho, že súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby.

V tejto súvislosti správny súd dáva tiež do pozornosti, že ani dodatočná zmena miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 71% do 100% nemá za následok zvýšenie alebo zníženie sumy invalidného dôchodku. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovi na základe posledného odborného lekárskeho posudku bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 85% a túto výšku ani nenamietal, ako aj správnemu súdu sa javí ako logická, vychádzajúca zo zdravotnej dokumentácie, nachádzajúcej sa v spise.

34. Žalobca v žalobe svoju argumentáciu zameral na vytýkanie neuznania období dôchodkového poistenia a to obdobie od 25. 04. 1985 do 31. 08. 1985, nezapočítanie doby štúdia (bez bližšej špecifikácie), počítanie rozhodujúceho obdobia len podľa neúplných rokov (bez bližšej špecifikácie, ktoré rozhodujúce obdobie mal na mysli), nezohľadnenie skutočnosti, že od 08. 02. 1996 bol žalobca uznaný za invalidného a zosúladenie dôchodkového poistenia za roky 1996 - 2000, kde sa uvádza doba evidovanej nezamestnanosti a tiež obdobie od 01. 01. 2001 do 21. 04. 2013.

K uvedenému správny súd v zhode so žalovanou uvádza, že z potvrdenia o štúdiu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave zo dňa 26. apríla 2016 je zrejmé, že žalobca mal štúdium prerušené od 26. apríla 1985 do 31. augusta 1985 z dôvodu nesplnenia študijných povinností, a teda v tomto období neštudoval. Obdobie od 1. septembra 1980 do 25. apríla 1985, kedy bol žalobca študentom denného štúdia v študijnom odbore Elektronické počítače, Fakulty elektroniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity v Bratislave bolo žalobcovi riadne započítané. Rovnako tak bola nedôvodná námietka, týkajúca sa nepriznania celých rokov, pretože rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia. Na konkrétne nesprávnosti pri určovaní rokov dôchodkového poistenia žalobca nepoukázal, a preto ich správny súd nevedel bližšie preskúmať, ako ani sa k nim žalovaná vyjadriť. Čo sa týkalo tej skutočnosti, že žalobca bol uznaný za invalidného od 8. februára 1996, avšak v osobnom liste dôchodkového poistenia mu za roky 1996 až 2000 je uvádzaný znak M - teda dobu evidovanej nezamestnanosti a toto obdobie žalobcovi nebolo započítané do doby dôchodkového poistenia, je potrebné uviesť, že v osobnom liste dôchodkového poistenia sa uvádza iba obdobie poberania invalidného dôchodku, resp. čiastočného invalidného dôchodku a žalobca preukázateľne nebol od 16. novembra 1990 do 31. decembra 2000 poberateľom invalidného dôchodku, preto obdobie evidovanej nezamestnanosti od 16. novembra 1990 až do 31. decembra 2000 bolo žalobcovi na dôchodkové poistenie uvedené správne pod znakom M. Z uvedeného dôvodu bolo aj správne uvedené v osobnom

liste obdobie dôchodkového poistenia od 1. januára 2001 do 21. apríla 2013. Iné pochybenia žalobca nevytýkal.

35. Ohľadom ďalšej námietky žalobcu, týkajúcej sa nesprávneho spôsobu kombinovania a uplatňovania zákonov, správny súd uvádza, že ani túto námietku nevzhliadol za dôvodnú. Mal pritom za to, že poistencovi, ktorému bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, sa nárok na čiastočný invalidný dôchodok alebo invalidný dôchodok a jeho výplatu v súlade s v znení naďalej posudzuje podľa v znení neskorších predpisov. Dôchodok bol žalobcovi priznaný podľa v znení neskorších prepisov a tiež podľa a v znení neskorších predpisov od 22. apríla 2013, to znamená najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dôchodok, ktorý si žalobca uplatnil k 22. aprílu 2016. Následne bolo správne konštatované, že žalobcovi bol priznaný a zvyšovaný vyšší nárok na invalidný dôchodok, preto správny súd mal za to, že žalovaná postupovala podľa správnych právnych predpisov.

36. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej zo dňa 22. 02. 2022 správny súd nezistil dôvody na jeho zrušenie podľa ust. , ale dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. .

37. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol), nepriznal právo na náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. , nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanej v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli. Žalovaný správny orgán v zásade nemá právo na náhradu trov konania a táto mu môže byť priznaná len vo výnimočných prípadoch, pričom takúto situáciu súd v predmetnej veci nevzhliadol.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. ).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. , , ). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. , . Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v . Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.