Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

61C/16/2024

Potvrdené rozhodnutím 5Co/94/2024
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Lenky Bowker v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX, proti odporcovi E. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XX, F. A. X, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom AK Košice, Palackého 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu 61C/16/2024-25 zo 7. mája 2024 Mestského súdu Košice rozhodol: I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I., II. a V. II. O d m i e t a odvolanie proti výroku III. III. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu."

Uznesenie

Mestský súd Košice v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti odporcovi: E. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D. , F. A. X, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým sa:

I. Z a k a z u j e odporcovi vstupovať do bytu č. 7 na 4. poschodí, vchod 73, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku parc. č. 2774, v k. ú. G., obec D.- A. D., H. D. I., stavba evidovaná na LV č. XXXX. II. Z a k a z u j e odporcovi p r i b l i ž o v a ť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje. III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a . IV. U k l a d á navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V. Navrhovateľka m á n á r o k na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 7.5.2024 domáha, aby súd odporcovi zakázal vstupovať do bytu špecifikovanom vo výrokovej časti tohto uznesenia a do spoločných priestorov bytového domu a priestoru pred a za týmto bytovým domom a zákazu priblíženia sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou pre procesné úkony súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci. Zároveň sa domáhala náhrady trov konania. 2. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. zo dňa 18.3.2024 a maloleté deti D. B., nar. XX.XX.XXXX a J. B., nar. X.X.XXXX boli zverené do jej osobnej starostlivosti s úpravou styku s odporcom. Žalovaný toho času žije so svojou novou partnerkou, s ktorou čaká dieťa na chate v obci A., no naďalej užíva spoločný byt. Byt sa nachádza v bezpodielovom spoluvlastníctve. Majú ešte jednu plnoletú dcéru K. B., ktorá už s nimi nežije v spoločnej domácnosti. Odporca sa k navrhovateľke správa dlhodobo násilne, v minulosti ju opakovane fyzicky napádal a to tak, že ju chytil za ruku, lomcoval s ňou, strkal do nej a fackoval ju. Po jednom takom útoku bola asi 30 sekúnd v bezvedomí. Opakovane sa jej vyhrážal zabitím, hovoril, že „keby som mohol, zabijem ťa teraz“. Izoloval ju od rodiny, nechcel, aby sa stretávala so svojou sestrou, s otcom a jeho sestrou. Kontroloval ju, žiadal si výpis hovorov, sledoval jej polohu cez aplikáciu. Vulgárne jej nadával. Ponižoval ju tým, že mal mimomanželské známosti, bol jej opakovane neverný. Ostatný rok začal užívať alkohol, vtedy je ešte viac agresívnejší a vulgárnejší. V minulosti napadol aj dcéru K.. Naposledy dňa 24.4.2024 chcel odporca vziať z bytu elektroniku, v čom mu chcela zabrániť, preto ju odporca chytil z celej sily a sotil ju do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a rameno. Následne vyhľadala lekárske

ošetrenie na urgentnom príjme UNLP v Košiciach a na chirurgii, kde jej bolo diagnostikované povrchové poranenie vlasatej kože hlavy- pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena. Dňa 24.4.2024 podala oznámenie o spáchaní priestupku. Polícia následne odporcu vykázala z bytu. 3. Navrhovateľka má obavu, že svoje vyhrážky môže odporca naplniť. Násilné správanie odporcu má negatívny vplyv aj na maloleté deti. Z bytu sa nikdy nevysťahoval, chodí do neho a užíva ho. Ak súd nevyhovie návrhu a nezakáže odporcovi vstupovať do bytu a bytového domu, bude sa ju snažiť fyzicky vyhľadať na verejnosti a bude jej vulgárne nadávať, alebo ju fyzicky napadne. 4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka priložil list vlastníctva č. XXXX, kat. úz. G., obec D.- A. D., H. D. I., upovedomenie o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024, úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024, lekárske správy o jej zdravotnom stave a oznámenie o podaní oznámenia podľa zo dňa 24.4.2024. 5. Z výpisu z LV č. XXXX, kat. úz. G., obec D.- A. D., okres Košice II súd zistil, že navrhovateľka a odporca sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č. 7, nachádzajúcom sa na 4. poschodí, vchod č. 73 v bytovom dome súp. č. 1293, na základe kúpnej zmluvy V-2872/2007 z 23.4.2007- 406/7. 6. Z upovedomenia OOPZ Košice- KVP o vykázaní zo spoločného obydlia zo dňa 24.4.2024 a zo záznamu o podaní oznámenia zo dňa 24.4.2024 mal súd preukázané, že dňa 24.4.2024 o 11.55 hod. bolo prijaté oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , o priestupkoch, z ktorého je podozrivý E. B., nar. X.X.XXXX, trvale bytom D., C. XX tým, že dňa 24.4.2024 v čase okolo 7.00 hod v byte na ulici C. XX L. D. po tom, čo si z uvedeného bytu chcel zobrať rôznu elektroniku a poškodená A. B., nar. XX.X.XXXX, mu v tom chcela zabrániť, tak A. B. z celej sily chytil, sotil ju do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a ľavé rameno. So zranením oznamovateľka navštívila zdravotnícke zariadenie, pričom lekár J. M. konštatoval, že sa jedná o ľahký úraz s predpokladanou dobou liečenia do 7 dní. Z tohto dôvodu bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia dňa 24.4.2024 v čase o 13.30 hod. Vykázanie odporcu zo spoločného obydlia mal súd preukázané aj z úradného záznamu OOPZ Košice KVP č. ORPZ-KE-OPP9-168/2024-P zo dňa 24.4.2024 7. Z lekárskej správy J. N. M. zo dňa 24.4.2024 mal súd preukázané, že navrhovateľka po napadnutí manželom utrpela nasledovné zranenia: bolesť hlavy a opuch v oblasti záhlavia, bolesti krčnej chrbtice, hybnosť redukovaná pre bolesti, bolesti v oblasti ľavého ramena, hybnosť redukovaná pre bolesti. Predpísaný jej bol extenčný golier molitanový a Novalgin. Z lekárskej správy J. A. zo dňa 26.4.2024 mal súd preukázané diagnózy: S00.05 Povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: pomliaždenie, S13.4 Vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a S40.0 Pomliaždenie pleca a ramena. 8. Lustráciou v súdnom manažmente súd zistil, že rozsudok Mestského súdu Košice č.k. - 178 zo dňa 18.3.2024 o rozvode navrhovateľky a odporcu a úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode ešte nenadobudol právoplatnosť. 9. Podľa (ďalej len ), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 10. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia. 12. Podľa , , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13. Podľa , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa . O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. 14. Podľa ustanovenia veta prvá súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 15. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 16. Podľa , neodkladné opatrenie podľa je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené. 17. Podľa veta prvá , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej.

18. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť z dvoch dôvodov a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Dané ustanovenie obsahuje v ods. 2 demonštratívny výpočet uplatnenia inštitútu neodkladného opatrenia v praxi. 19. Neodkladné opatrenie slúži bezodkladnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených práv strany sporu a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Ten, kto navrhuje vydať neodkladné opatrenie, musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Pod potrebou bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. 20. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je ďalej nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia (pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ). Podľa právnej teórie (Števček, M. a kolektív Civilné právo procesné, Eurokódex s.r.o., Bratislava 2010, strana 309) osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie. 21. Existencia právneho pomeru (nároku) medzi účastníkmi, resp. osvedčenie základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti nároku, samé osebe netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. 22. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia spočíva výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia posudzuje súd len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených listín. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. 23. Z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho zdravia, a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstupovať do bytu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, ako aj do spoločných priestorov bytového domu, do priestoru pred a za bytovým domom a zároveň sa domáhala uloženia zákazu odporcovi približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov verejnej moci. 24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho prílohami dospel k záveru, že je dôvodný. Navrhovateľka týmto návrhom žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy z ohrozenia exekúcie, preto súd dospel k záveru, že z povahy a obsahu nároku navrhovateľky, je vydanie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené. 25. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia podľa je to, že povinná osoba je podozrivá z násilia, ako fyzického tak aj psychického. 26. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: : „Násilie je možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následku poranenia, smrť, psychickú škodu a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie si obete. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich však aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v

nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.“ 27. Súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu - preukázala, že ich manželstvo bolo rozvedené (hoci ešte nie právoplatne) a maloleté dcéry zverené do starostlivosti navrhovateľky, s ktorými žije v byte patriacom do bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä upovedomením o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, lekárskymi správami a záznamom o podaní oznámenia za účelom oznámenia priestupku podľa ust. , , osvedčila existenciu dôvodného podozrenia, že odporca sa k navrhovateľke správa násilne. Z lekárskych správ mal súd preukázané, že po napadnutí navrhovateľky odporcom dňa 24.4.2024 jej spôsobil povrchové poranenie vlasatej kože hlavy: pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena, o čom urobila navrhovateľka oznámenie o priestupku. Z tohto dôvodu bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka uviedla, že v tomto prípade ide o opakované a dlhodobé násilie (či už fyzické alebo psychické), čo má negatívny dopad aj na maloleté deti. Uložením požadovaného obmedzenia odporcovi- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu navrhovateľky spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie. 28. Zároveň mal súd za to, že je odôvodnené aj uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke, nakoľko navrhovateľka má z odporcu strach a obáva sa stretnutia s odporcom. Uloženie neodkladného opatrenia je dôvodné, nakoľko konaním odporcu môže byť ohrozená jej telesná integrita alebo duševná integrita. Podľa tvrdení navrhovateľky, odporca začal ostatný rok užívať alkohol, čo u neho stupňuje agresivitu. Konflikty medzi nimi vznikajú aj z dôvodu snahy navrhovateľky vyriešiť vysporiadanie spoločne nadobudnutého majetku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, čo bude naplnené aj uložením zákazu priblíženia z dôvodu, aby súd zabránil prípadným ďalším útokom (psychickým i fyzickým) odporcu voči navrhovateľke. Preto vyhovel návrhu aj v časti uloženia zákazu priblíženia, pričom mal súd za to, že na ochranu navrhovateľky je postačujúca vzdialenosť v rozsahu 10 m. Zároveň súd nenariadil zákaz vstupu odporcovi do spoločných priestorov bytového domu a do priestoru pred a za bytový dom, nakoľko uvedené subsumuje uložený zákaz priblíženia. Preto v prevyšujúcej časti návrh vo výroku III. zamietol. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ktoré navrhovateľka osvedčila, súd dospel k záveru o potrebe navrhovaného neodkladného opatrenia, o čom rozhodol vo výroku I. a II. tohto uznesenia.

30. Nakoľko ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd vo výroku IV. uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu voči odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorou je možné dosiahnuť úpravu pomerov vo veci samej. Ak navrhovateľka v stanovenej lehote nepodá predmetnú žalobu, súd aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší v zmysle ust. .

31. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 33. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol vo výroku V. podľa . Súd priznal úspešnej navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. . O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestský súd Košice v dvoch písomných vyhotoveniach ( ). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ). Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali ( ).