Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/94/2024

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Lenky Bowker v právnej veci navrhovateľky A. B., nar. XX.X.XXXX, C., D. XX, proti odporcovi E. B., nar. X.X.XXXX, C., D. XX, F. A. X, právne zastúpený JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom AK Košice, Palackého 1, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu -25 zo 7. mája 2024 Mestského súdu Košice

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e uznesenie vo výrokoch I., II. a V.

II. O d m i e t a odvolanie proti výroku III.

III. Navrhovateľke p r i z n á v a proti odporcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) uznesením nariadil neodkladné opatrenie, ktorým I. zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C.- A. C., okres C. H., stavba evidovaná na LV č. XXXX, II. zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje, III. v prevyšujúcej časti návrh zamietol, IV. uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov a V. navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

2.1.V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným 7.5.2024 domáhala, aby súd uložil odporcovi zákaz vstupovať do bytu špecifikovanom vo výrokovej časti tohto uznesenia, do spoločných priestorov bytového domu a priestoru pred a za týmto bytovým domom a zakázal priblížiť sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou pre procesné úkony súdu, orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci. 2.2.Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom boli rozvedení rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn. z 18.3.2024. Odporca sa k navrhovateľke správa dlhodobo násilne, v minulosti ju opakovane fyzicky napádal a to tak, že ju chytil za ruku, lomcoval ňou, strkal do nej a fackoval ju. Po takomto jednom útoku bola asi 30 sekúnd v bezvedomí. Vyhrážal sa jej zabitím, hovoril, že „keby som mohol, zabijem ťa teraz“. Ostatný rok začal užívať alkohol, vtedy je ešte agresívnejší a vulgárnejší. Odporca žije so svojou novou priateľkou, s ktorou čaká dieťa na chate v obci A., no naďalej užíva ich spoločný byt. Naposledy 24.4.2024 chcel odporca vziať z bytu elektroniku, v čom mu chcela

zabrániť, preto ju chytil a z celej sily sotil do vchodových dverí, kde si udrela hlavu, ľavú ruku a rameno. Následne vyhľadala lekárske ošetrenie na urgentnom príjme UNLP v Košiciach a na chirurgii, kde jej bolo diagnostikované povrchové poranenie vlasatej kože hlavy - pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena, 24.4.2024 podala oznámenie o spáchaní priestupku. Polícia následne odporcu vykázala z bytu. 2.3.Súd po vykonanom dokazovaní predloženými listinnými dôkazmi vec právne posúdil podľa , ,, , , , ,, prvá veta . 2.4.Súd konštatoval, že z obsahu podania navrhovateľky je zrejmé, že sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia na ochranu svojho zdravia a táto bude dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi vstupovať do bytu, ktorý je uvedený vo výroku rozhodnutia, a ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a odporcu, ako aj do spoločných priestorov bytového domu do priestoru pred a za bytovým domom a zároveň sa domáhala uloženia zákazu odporcovi približovať sa na vzdialenosť menšiu ako 50 m s výnimkou účasti na procesných úkonoch súdu, orgánov činných v trestnom konaní a iných orgánov verejnej moci. Navrhovateľka týmto návrhom žiadala o nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery sporových strán, nie z obavy z ohrozenia exekúcie, preto súd dospel k záveru, že z povahy a obsahu nároku navrhovateľky je vydanie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené. 2.5.Súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR a dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, keďže navrhovateľka osvedčila existenciu právneho vzťahu medzi stranami sporu, preukázala, že ich manželstvo bolo rozvedené a maloleté deti zverené do starostlivosti navrhovateľky, s ktorými žije v byte patriacom do BSM strán sporu. Navrhovateľka osvedčila skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov, keďže predloženými dôkazmi, a to najmä upovedomením o vykázaní zo spoločného obydlia Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, lekárskymi správami a záznamom o podaní oznámenia za účelom oznámenia priestupku podľa z.č. osvedčila existenciu dôvodného podozrenia, že odporca sa k navrhovateľke správa násilne. 2.6.Z lekárskych správ mal súd preukázané, že po napadnutí navrhovateľky odporcom 24.4.2024 jej spôsobil povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie, vyvrtnutie a natiahnutie krčnej chrbtice a pomliaždenie pleca a ramena, o čom urobila navrhovateľka oznámenia o priestupku. Z tohto dôvodu bol odporca vykázaný zo spoločného obydlia. Navrhovateľka uviedla, že v tomto prípade ide o opakované a dlhodobé násilie, či už fyzické alebo psychické, čo má negatívny dopad aj na maloleté deti. Uložením požadovaného obmedzenia odporcovi nevstupovať do predmetného bytu objektívne možno dosiahnuť ochranu navrhovateľku, spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie. 2.7.Súd považoval za dôvodné aj uloženie zákazu priblíženia sa odporcu k navrhovateľke, nakoľko navrhovateľka má strach z odporcu a obáva sa stretnutia s odporcom. Súd takéto opatrenie považoval za dôvodné, nakoľko konaním odporcu môže byť ohrozená jej telesná integrita alebo duševná integrita. Konflikty medzi nimi vznikajú aj z dôvodu snahy navrhovateľky vyriešiť vysporiadanie spoločne nadobudnutého majetku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna ochrana, čo bude naplnené aj uložením zákazu priblíženia sa z dôvodu, aby súd zabránil prípadným ďalším útokom (psychickým i fyzickým) odporcu voči navrhovateľke. 2.8.Súd nenariadil zákaz vstupu odporcovi do spoločných priestorov bytového domu a do priestoru pred a za bytovým domom, nakoľko uvedené subsumuje uložený zákaz priblíženia. Preto v prevyšujúcej časti návrh zamietol. 2.9.Nakoľko ide o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania, súd vo výroku IV. uložil navrhovateľke povinnosť podať žalobu voči odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, ktorou je možné dosiahnuť úpravu pomerov vo veci samej. Ak navrhovateľka v stanovenej lehote nepodá predmetnú žalobu, súd aj bez návrhu neodkladné opatrenie zruší v zmysle . 2.10.O trovách konania súd rozhodol podľa , a úspešnej navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti neúspešnému odporcovi.

3.1.Uznesenie napadol včas podaným odvolaním odporca, a to z dôvodov podľa a proti výrokom I., II., III. a V. 3.2.Odvolanie odporca odôvodnil tým, že nesúhlasí so skutkovým stavom opísaným navrhovateľkou v konaní pred súdom prvej inštancie, považuje ho za zavádzajúci a neobsahujúci skutočnosti spôsobilé ovplyvniť dôvodnosť aplikácie o neodkladnom opatrení. Návrh považuje za

účelový a tendenčný v snahe vynútiť si lepšie postavenie v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov. 3.3.Poukázal na skutočnosť, že manželstvo bolo rozvedené rozsudkom v konaní z 18.3.2024. V tomto konaní nebolo tvrdené a už vôbec nie preukázané, že by malo dôjsť k násilnému správaniu medzi účastníkmi konania, naopak, z vykonaného dokazovania súd mal jednoznačne preukázané, že v danom prípade sú splnené zákonné predpoklady pre rozvod manželstva, keďže manželia sa zhodli na skutočnosti, že manželstvo je trvalo a vážne rozvrátené a neplní svoj účel. Návrh na rozvod podala manželka, s týmto manžel súhlasil. Za dôvod rozpadu manželstva súd považoval citové odcudzenie manželov v dôsledku opakovanej nevery manžela/odporcu. Ani jeden z manželov nemal záujem na obnovení manželského spolužitia a rozvod obaja vnímali ako nevyhnutný. 3.4.Mimomanželská známosť odporcu pretrváva, s partnerkou očakávajú narodenie dieťaťa. Súd v rozvodovom konaní nezistil iné dôvody ako vyššie uvedené a neuvádza žiadne údajné násilie medzi účastníkmi konania a v minulosti nebolo podané zo strany navrhovateľky žiadne trestné oznámenie na navrhovateľa ani iné podanie pre podozrenie z násilia. Odporca tvrdí, že ide o fabulácie navrhovateľky a navyše zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v novembri 2023. 3.5.K incidentu, ktorý sa stal 24.4.2024, odporca uviedol, že nielen navrhovateľku nenapadol, ale naopak, potom, čo si chcel z bytu vziať osobné veci, on bol navrhovateľkou opakovane napadnutý, a to z dôvodu, že si našiel novú partnerku, s ktorou plánuje spoločný život a rodinu, a preto bol aj následne nútený navštíviť urgentný príjem UNLP. Následne 26.4.2024 podal odporca na Okresnej prokuratúre Košice II do zápisnice trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa , ako aj trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa . 3.6.Odporca odmieta tvrdenie navrhovateľky uvedené v návrhu a síce, že bola jednoznačne osvedčená potreba neodkladnej úpravy pomerov strán. 3.7.Vydané neodkladné opatrenie je neprimerané tým, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno z dlhodobého násilia inými listinnými dôkazmi, resp. trestnými oznámeniami alebo čestnými vyhláseniami. Má za to, že navrhovateľka podozrenie odporcu z násilia voči jej osobe a ohrozenie jej telesnej integrity konaním neosvedčila. Súd si urobil záver na základe existencie dôvodného podozrenia z násilia odporcu voči osobe navrhovateľky a ohrozenie jej telesnej integrity, avšak predložené listinné dôkazy neosvedčujú tvrdené skutočnosti navrhovateľkou. Navrhovaná predbežná úprava súdnym rozhodnutím voči odporcovi nie je potrebná. Na základe uvedeného odporca považuje vydané rozhodnutie za vecne nesprávne. 3.8.Odporca žiada, aby odvolací súd zmenil uznesenie mestského súdu tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a odporcovi prizná proti navrhovateľke právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

4.Odporca k odvolaniu pripojil potvrdenie okresnej prokuratúry z 26.4.2024, záznam o spísaní trestného oznámenia z 26.4.2024, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka mala odporcu napadnúť a nezisteným predmetom ho dvakrát udrela do oblasti temena hlavy, pričom potom, čo chcel odísť z bytu. Fyzický útok z jej strany pokračoval, a to v priestoroch vonkajšej chodby tak, že podozrivá ho opakovane udierala plastovou prepravkou po chrbte, pričom po presune k výťahu ho opakovane udierala otvorenou dlaňou do oblasti tváre. Z uvedeného dôvodu bol nútený navštíviť urgentný príjem.

5.Lekárskou správou z 24.4.2024, odporca preukázal, že o 11.56 navštívil urgentný príjem UNLP, a že mal povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie a otvorenú ranu prsta bez poškodenia nechta.

6.1.K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka, ktorá má za to, že rozhodnutie súdu ktorým vyhovel jej návrhu vychádza zo správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho posúdenia. 6.2.Žalovaný (odporca) v odvolaní popiera, že sa ku nej správa násilne a tvrdí, že ho fyzicky napadla. Tvrdí, že dôvodom, že podala tento návrh je, že žiarli na jeho novú partnerku. 6.3.Uvedené sa nezakladá na pravde. Trvá na tom, čo uviedla v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Počas ich manželstva sa odporca ku nej dlhodobo správal násilne, opakovane jej fyzicky nadával, škrtil ju, vyhrážal sa jej zabitím a ponižoval ju. Ona odporcu nikdy nenapadla, ak ho aj fyzicky strčila tak bolo to vždy len v sebaobrane, keď sa snažila chrániť pred jeho útokmi. Nikdy nebola tá, ktorá naňho ako prvá zaútočila. Odporca ju opakovane fyzicky napadol 24.4.2024, avšak ona žiadne zranenie mu nespôsobila. Lekársku správu, ktorú doložil a v ňom zdokumentované zranenie si zrejme spôsobil

sám, navyše je zrejmé, že lekárske ošetrenie vyhľadal až 2 dni po tom ako on ju fyzicky napadol. Má za to, že z jeho strany ide o účelové konanie v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za násilné správanie voči nej. 6.4.Odporca v odvolaní namieta, že nikdy na neho nepodala trestné oznámenie. Uvedené je pravdou, vždy si myslela že sa zmení, a že prestane. Chcela zachovať pre ich deti rodinu. Násilie tajila pred okolím, pretože sa za to hanbila. Odstupom času si uvedomuje, že tajiť, že žalovaný sa ku nej násilne správal pred okolím, rodinou a známymi bola chyba. 6.5.Nie je pravdou, aby na odporcu žiarlila, resp. na jeho súčasnú partnerku. Je s ním rozvedená a je jej úplne jedno s kým odporca žije. 6.6.V žiadnom prípade nesúhlasí s tvrdením, že týmto návrhom si vynucuje lepšie postavenie pri vysporiadaní majetku v BSM. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne dala návrh na mimosúdne vyporiadanie BSM, s ktorým odporca nesúhlasil. Odporca má záujem robiť na ňu psychický nátlak, ako aj na jej deti. Karolínka správanie otca nesie ťažko, a preto boli nútené začať navštevovať detského psychológa.

7.K vyjadreniu navrhovateľka pripojila čestné vyhlásenie I. B., z ktorého je zrejmé, že bola svedkom násilia otca E. B. voči jej mamke A. B., a to fyzického násilia, hrubých urážok, každodenných nadávok, vyhrážok, zastrašovania jej ale aj jej sestier a manipulovanie.

8.Z listinného dôkazu Detskej fakultnej nemocnice je zrejmé, že 11.3.2024, 6.5.2024 bola ošetrená C. B. u klinického psychológa J. C. K..

9.1.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie odporcu ako podané včas, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle v rozsahu a , podľa obsahu odvolania uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle a a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné vo výrokoch I., II. a V. Uznesenie v tomto rozsahu ako vecne správne potvrdil podľa , , lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje. 9.2.Odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku III., ktorým súd zvyšný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol podľa , lebo bolo podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom nebolo nijako zasiahnuté do práv a povinností odporcu. Odvolanie voči tomuto výroku bola oprávnená podať len navrhovateľka.

10.Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

11.Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa . Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

12.1.Z obsahu odvolania je zrejmé, že odporca nim napadol výroky I., ktorým súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C.- A. C., okres C. H., stavba evidovaná na LV č. XXXX, II., ktorým zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m s tým, že pokiaľ by títo boli spoločne predvolaní na procesné úkony súdu, alebo iné procesné úkony orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje a

V., ktorým navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania voči odporcovi v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. 12.2.Výrok IV., ktorým súd uložil navrhovateľke, aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala žalobu proti odporcovi na obmedzenie užívacieho práva k bytu alebo úplné vylúčenie z užívania bytu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebol odvolaním napadnutý.

13.1.Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 13.2.Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13.3.Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia ohrozená. 13.4.Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená. 13.5.Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14.1.Súd prvej inštancie sa riadil vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a keďže dospel k záveru o naplnení zákonných predpokladov podľa návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia a nariadil neodkladné opatrenie, a to s odkazom na a , keďže z predložených dôkazov zo strany navrhovateľky, mal za preukázanú existenciu dôvodného podozrenia spáchania násilia odporcu voči navrhovateľke, čo viedlo správne súd prvej inštancie k bezodkladnej potrebe zásahu zo strany súdu nariadením neodkladného opatrenia, spočívajúceho v zákaze vstupu odporcu do predmetného bytu, keďže situácia domáceho násilia neznesie odklad, nakoľko môže vyvolať ťažko napraviteľné následky. 14.2.Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom, že uložením požadovaného obmedzenia odporcu

- nevstupovať do predmetného bytu, objektívne možno dosiahnuť ochranu strán sporu spočívajúcu v minimalizácii priestoru na konfliktné situácie.

15.1.Dôkazy predložené odporcom v odvolacom konaní nie sú spôsobilé ovplyvniť správnosť rozhodnutia. 15.2.Zo samotného obsahu odvolania je zrejmé, že odporca nepopiera konfliktné situácie v rodine, aj keď ich viaže až na čas po rozvode manželstva. Prípad, ktorý sa odohral 24.4.2024 odporca vníma inak a inak vníma aj dôvody, ktoré mali viesť k vyostreniu situácie, ako navrhovateľka. V tomto štádiu konania je podstatné rýchlo a efektívne zastaviť útoky (fyzické, psychické) a predísť ďalšiemu vyostrovaniu napätia. 15.3.Odvolací súd zastáva názor, že odporcom predložené dôkazy svedčia o tom, že medzi nim a navrhovateľkou došlo k fyzickému útoku, preto je vhodné, aby sa situácia upokojila, čomu nariadené neodkladné opatrenie bezpochyby prispeje a eliminuje takéto konanie. 15.4.Odvolací súd konštatuje, že odporca predloženými dôkazmi, skutočnosti tvrdené navrhovateľkou nespochybnil.

16.1.Odvolací súd konštatuje, že z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Postačuje, že osvedčená skutočnosť sa vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd teda pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ale pre nariadenie stačí osvedčenie aspoň základných skutočností, umožňujúcich záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť zrejmé, že je tu potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava, že exekúcia bude ohrozená. 16.2.Účelom neodkladných opatrení v zmysle je predísť násiliu, ktorým je navrhovateľ neodkladného opatrenia ohrozený, teda neodkladné opatrenie má preventívnu funkciu, a preto požiadavka preukázania násilia nie je na mieste a nemožno ňou podmieňovať nariadenie neodkladného opatrenia. 16.3.Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že pred nariadením neodkladného opatrenia podľa súd môže nariadiť strane, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, pričom postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia. Preto tu nejde o nevyhnutnosť preukázania existencie takéhoto násilia. Osvedčenie

dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolností javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa zásadne preukazuje listinnými dôkazmi.

17.1.Pri neodkladnom opatrení vydanom v zmysle nie je rozhodujúce, aký vzťah má strana podozrivá z násilia k inej osobe, keďže je len dôležité, že násilník býva s osobou, ktorá je obeťou, ktorú je potrebné dočasne chrániť, a preto je v tomto smere potrebné bezodkladne upraviť aj pomery strán sporu. Preto je rozhodujúcou skutočnosťou skúmať dôvodnosť podozrenia z násilia, ktoré nemusí byť len fyzické (telesné), ale môže spočívať aj vo forme psychického, či emocionálneho týrania, vyhrážania, deprimovania a ponižovania, nakoľko násilím je akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré ovplyvňuje život, fyzickú a psychickú integritu, alebo slobodu osoby, alebo ktorý závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti (Rada Európy 1986). V dôsledku osvedčenia dôvodnosti podozrenia z násilia v zmysle sa ohrozenej osobe, ktorá býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia strany sporu, poskytuje pomerne rýchla ochrana nariadením neodkladného opatrenia, vďaka ktorej nemusí ďalej takáto osoba zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. 17.2.Odporca v podanom odvolaní tvrdil, že v predmetnom byte nebýva a uviedol, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval v novembri 2023. Toto tvrdenie nijako preukázal, pričom incident, ktorý sa odohral 24.4.2024 svedčí o tom, že na uvedenom mieste a byte nachádzal. Navyše, ak sa odporca odsťahoval z predmetného bytu, tak jeho práva nariadeným neodkladným opatrením nebudú neprimeraným spôsobom obmedzené.

18.Násilie je možné vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne alebo skutočne smeruje, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobenia poranenia, smrť, psychickú škodu a pod. Násilím sa najčastejšie označuje jednorazový fyzický akt, resp. postup, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek aktoch, vrátenie zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobením bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná.

19.Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a ide o telesnú, aj duševnú ujmu a spôsobuje telesnú aj duševnú ujmu. Deklarácia odstránení násilia páchaného na ženách, schválená valným zhromaždením OSN v r. 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom, či súkromnom živote. Preto v súvislosti s domácim násilným je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu bolo aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle , ktorého účelom je poskytnúť osobe vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie z násilia bezodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia, aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

20.Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam odvolací súd potvrdil uznesenie vo výroku o nariadení neodkladného opatrenia, ktorým súd zakázal odporcovi vstupovať do bytu č. X na 4. poschodí, vchod XX, v bytovom dome súp. č. XXXX na pozemku parc. č. XXXX, v k. ú. G., obec C. - A. C., okres C. H., stavba evidovaná na LV č. XXXX.

21.1.Vydanie neodkladného opatrenia podľa je podmienené jednak osvedčením, že strany sporu sú v určitom vzťahu, ktorý právny vzťah medzi nimi existujúci vyžaduje bezodkladnú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná a súčasne osvedčením ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa správaním odporcu, ktoré sa zakazuje.

21.2.V danom prípade navrhovateľka navrhnutým neodkladným opatrením sledujúc bezodkladnú dočasnú úpravu pomerov medzi ním a odporcom navrhol nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojej telesnej a duševnej integrity, osobnej slobody a bezpečnosti. Primárnym účelom nariadenia takéhoto neodkladného opatrenia je zabránenie akejkoľvek forme násilia, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Konkrétne sa navrhovateľ domáhal uloženia zákazu odporcovi priblížiť sa k nemu a akýmkoľvek spôsobom ho kontaktovať s výnimkou priblíženia sa odporcu k nemu len počas úkonov súdnych alebo správnych konaní.

22.1.Odvolací súd dospel k záveru, že v preskúmavanej veci súd prvej inštancie správne rozhodol, keď nariadil neodkladné opatrenie z dôvodov, aby zabránil ohrozovaniu telesnej a duševnej integrity a bezpečnosti navrhovateľky prípadným ďalším neprípustným konaním odporcu tak, že zakázal odporcovi približovať sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 10 m. Je potrebné zdôrazniť, že právo na ochranu života a zdravia, telesnej a duševnej integrity chránenej osoby, ktoré je násilníkom ohrozované, má absolútnu povahu. V danej veci boli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutým spôsobom. 22.2.Navrhovateľka dostatočne osvedčila predloženými listinnými dôkazmi, že popísané problémy vplývajú aj na maloleté deti, pričom cieľom je nájsť spôsob spoločného fungovania a tým zabezpečiť stabilnú atmosféru pre zdravý psychický vývin detí.

23.1.O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a . 23.2.Navhovateľka bola v odvolacom konaní plne úspešná, a preto má nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému odporcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).