Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23C-9-2019.pdf
PDF · 128.01 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/9/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v spore žalobcu: A. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, proti žalovaným: v 1. rade E. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V. XXX/ XX, v konaní zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Miroslav Repka, s.r.o., so sídlom Bratislava, Leškova 3A, IČO: 36 847 143, v 2. rade M. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., H. X/X, v 3. rade JUDr. Petra Ježková, notársky úrad, so sídlom Bratislava, Rusovská cesta 36, IČO: 30 869 382 v 4. rade NAWAR AGENCY, s.r.o., so sídlom Trnava, Hviezdoslavova 1, IČO: 46 456 643, v konaní o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Súd priznáva žalovaným v 1. rade, 2. rade, 3. rade a v 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 27.12.2018, postúpené Okresnému súdu Bratislava III dňa 18.02.2019, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že prevod nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, okres L., obec V., k. ú. V., parc. č. XXX/X o výmere 375 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, na základe Notárskej zápisnice N XXX/ XXXX, zo dňa 22.03.2013, je neplatný, alebo, alternatívne, aby zaviazal žalovaných povinnosťou zaplatiť mu náhradu škody vo výške ceny nehnuteľností a náhradu škody vynaloženú v súvislosti so získavaním dokladov, dôkazov a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že bol vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, okres L., obec V., k. ú. V., parc. č. XXX/X o výmere 375 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, za účelom ich predaja vyhľadal žalovaného vo 4. rade ako sprostredkovateľskú organizáciu a uzavrel s ním zmluvu o sprostredkovaní predaja nehnuteľnosti zo dňa 19.03.2013. Žalovaný uviedol cenu predávanej nehnuteľnosti sumou 60.000,- Eur a vzhľadom ku skutočnosti, že bol ochotný predať nehnuteľnosti aj v polovici, uviedol aj cenu polovice domu a polovice pozemku v sume 28.000,- Eur. Po uzavretí sprostredkovateľskej zmluvy mu žalovaný vo 4. rade oznámil, že kupujúcich našiel, títo však majú zámer kúpiť len polovicu nehnuteľností. Žalobca podpísal so žalovanými v 1. a 2. rade notársku zápisnicu dňa 22.03.2013 na predaj polovice domu a pozemku za sumu 28.000,- Eur. Účastníci zmluvy splnomocnili notárku - žalovanú v 3. rade na zastupovanie v katastrálnom konaní, na podpísanie a podanie vkladu na vklad vlastníckeho pravá do katastra nehnuteľností, na podanie oznámenia o zamýšľanom návrhu na vklad, na elektronické podanie návrhu na vklad, na podanie opravných prostriedkov vo vkladovom konaní, vzdaní sa ich a ďalších úkonov súvisiacich s vkladovým konaním. Žalobca sa po oboznámení so skutočným stavom, a to, že bol do katastra zapísaný v katastri predaj celej nehnuteľnosti, a nie jednej polovice, ktorú reálne
predal, sa domáhal nápravy zápisu prevodu a v tejto záležitosti podal aj trestné oznámenie. Napriek tomu v notárskej zápisnici N 376/2013, zo dňa 22.03.2013, je uvedené, že predal žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade, každému z nich 1 domu a pozemku, hoci v skutočnosti žalobca predal žalovanému 1. a 2. rade len po jednej štvrtine. Po zistení tejto skutočnosti navštívil za účelom nápravy aj notárku, aby opravila zistenú chybu v písaní alebo zrejmú nesprávnosť. Notárka - žalovaná v 3. rade ho požiadala, aby prišiel na druhý deň a následne odmietla vykonať opravu a dokonca mu odmietla vrátiť aj notársku zápisnicu. Čo sa týka prípadnej námietky premlčania, ktorá by eventuálne mohla byť žalovanými uplatnená, žalobca namietal, že ide o úmyselne spôsobenie škody žalovanými. Pôvodne sa žalobca chcel domáhať určenia vlastníckeho práva 1 domu a pozemku, ale z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade predali medzitým nehnuteľnosti 3. osobe, preto sa alternatívne domáha aj náhrady škody vo výške 30.000,- Eur.
3. Na preukázanie svojich tvrdení predložil súdu tieto písomné prostriedky procesného útoku: notárska zápisnica N 376/2013, Nz 6447/2013 zo dňa 22.03.2013, výpis z LV č. XX, geometrický plán, uznesenie OR PZ v Senci, ČVS: I. - XXX/X-VYS-SC-XXXX, zo dňa XX.XX.XXXX, oznámenie zo Správy katastra Senec, zo dňa 26.03.2013, Zmluva o sprostredkovaní zo dňa 19.03.2013.
4. Žalovaný v 1. rade v replike žiadal žalobu zamietnuť a namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v rozpore s ustanovením § 137 písm. b) Civilného sporového poriadku, keď mu nie je zrejmé, akého nároku sa žalobca v skutočnosti domáha. Pokiaľ sa žalobca domáha určenia neplatnosti prevodu nehnuteľnosti na základe notárskej zápisnice, zrejme mal na mysli učenie neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2013 vo forme notárskej zápisnice o právnom úkone, v takomto prípade sa jedna o žalobu podľa ustanovenia paragrafu 137 ods. c) Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého žalobca preukazuje naliehavý právny záujem na takomto určení. Žalovaný je presvedčený, že z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky je potrebné žalobu o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, prípadne určenie neplatnosti prevodu nehnuteľností, zamietnuť. Ak by súd podľa obsahu vyhodnotil podanú žalobu ako žalobu na určenie vlastníckeho práva, takáto žaloba by z procesného hľadiska nemohla byť úspešná. Žaloba o určenie vlastníckeho práva žalobcu musí smerovať proti všetkým, ktorí sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Rozsudok o určenie vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 CSP, len vtedy môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu vlastníckeho práva, len ak by účastníkmi konania boli všetky osoby (aktuálne v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám, naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nikdy nebol daný. Žaloba bola podaná až po prevode vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam zo žalovaných v 1. a 2. rade na aktuálnych vlastníkov, nie je možné dosiahnuť zmenu vlastníctva v konaní o určenie vlastníckeho práva, účastníkmi ktorého by neboli aktuálni vlastníci nehnuteľností. Žalovaný v 1. rade nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností, ku ktorým žalobca žiada určiť vlastnícke právo. Žalovaný v 1. rade namietal, že nie je ani pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, je potrebné preto aj z tohto dôvodu žalobu vo vzťahu k nemu zamietnuť. V rámci alternatívneho petitu sa žalobca domáhal náhrady škody vo výške ceny nehnuteľností, náhrady škody vynaloženej v súvislosti so získavaním dokladov a dôkazov. Z podania žaloby ani zo skutkových tvrdení žalobcu nie je zrejmé, akého protiprávneho úkonu sa mal žalovaný dopustiť, žalobca neuviedol ani výšku škody, ktorá mu mala vzniknúť a nie je zrejmé, v čom vidí žalobca príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody. V tejto súvislosti si uplatnil námietku premlčania nároku na náhradu škody. Odhliadnuc od skutočnosti, že žaloba nemôže obstáť z hmotnoprávneho alebo procesnoprávneho hľadiska, ani skutkové tvrdenia obsiahnuté v podaní žalobcu nemajú oporu v ním predložených dôkazoch, jeho tvrdenia nezodpovedajú skutočnému stavu veci. Žalobca tvrdí, že kúpna zmluva, na základe ktorej bolo prevedené vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam každému v 1/2, nie je zmluva, ktorú v skutočnosti podpísal a podpis na tejto zmluve je sfalšovaný. Na preukázanie tohto tvrdenie predložil kópiu listiny, označenej ako notárska zápisnica, ku ktorej je priložená doložka a osvedčeným podpisom žalobcu. Zároveň žalobca predložil kópiu odpisu notárskej zápisnice vyhotoveného dňa 04.09.2013, na ktorom rukou dopísal, že zmluvu tohto znenia nikdy nepodpísal. Žalovaný v 1. rade zdôraznil, že skutočná notárska zápisnica obsahuje podpisy účastníkov právneho úkonu iba na prvom opise notárskej zápisnice, ktorý je následne uložený do registra listín, je mu pridelená spisová značka registra NCRIs. Účastníkom je následne vydaný osvedčený odpis notárskej zápisnice, ktorý už podpisy neobsahuje. Takýto odpis obdržal aj žalovaný ako účastník právneho úkonu - osvedčený odpis notárskej zápisnice. Osvedčovanie pravosti podpisu predávajúceho na kúpnej zmluve, ktorá je vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, teda nie je potrebné. Zároveň, na rozdiel od notárskej
zápisnice, nemá notár vedomosť o obsahu listiny, na ktorej osvedčuje pravosť podpisu. Žalovanému preto nie je zrejmé, ako vznikla listina, ktorú označil žalobca ako skutočnú kúpnu zmluvu, ktorú podpísal a teraz sa po 5 rokoch podľa vyjadrenia žalobcu našla pri jeho sťahovaní z Bratislavy. Táto žalobcom predložená listina obsahuje logické chyby v označení nehnuteľnosti a prevádzaného podielu, ktoré by notár spisujúci notársku zápisnicu zrejme nikdy neurobil. V článku 1. zmluvy, predloženej žalobcom, sa uvádza, že predmetom prevodu nehnuteľností je podiel predávajúceho o veľkosti 1/1, v článku 2 je uvedené, že každý z kupujúcich nadobúda podiel 1. Pri pozemku s parcelným číslom XXX/X je uvedený len polovičný výmer 187,5 m2, hoci veľkosť výmery sa zaokrúhľuje na celé štvorcové metre a bez rozdelenia geometrickým plánom takýmto spôsobom nie je možné deliť parcely. Listina, ktorú žalobca predložil ako pravú kúpnu zmluvu a ktorú aj skutočne údajne podpísal, obsahuje tak vážne formálne a obsahové nedostatky, ktoré spochybňujú jej platnosť a zároveň by takáto zmluva v žiadnom prípade nebola schopná byť podkladom pre vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Existuje pravdepodobnosť, že mohlo ísť o pracovnú verziu návrhu notárskej zápisnice. Zároveň neexistuje žiadny relevantný a logicky súvisiaci dôvod, prečo by žalovaní v 1. a 2. rade mali záujem kúpiť iba 1 nehnuteľností. Žalobcu nepoznali, neboli s ním v žiadnom príbuzenskom, obchodnom alebo inom vzťahu a nehnuteľnosti preukázateľne kupovali za účelom ďalšieho predaja, čo by v prípade nadobudnutia len jednej polovice nebolo účelné ani možné vzhľadom na zákonné predkupné právo spoluvlastníka. Z predloženého uznesenia, ktorým bolo trestné oznámenie žalobcu odmietnuté, vyplýva, že ani orgány činné v trestnom konaní nezistili žiadne žalobcom tvrdené podvodné konanie na strane žalovaných. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie, že sa žalovaný mal dopustiť voči žalobcovi podvodného konania a mal nadobudnúť namiesto jednej polovice nehnuteľnosti vlastníctvo k nehnuteľnostiam v celosti.
5. Žalovaná v 3. rade vo svojom vyjadrení k žalobe navrhla, aby súd žalobu voči žalovanej v 3. rade v celom rozsahu zamietol, dôvodiac tým, že je pravdou, že kúpna zmluva medzi stranami sporu, žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade bola spísaná žalovanou v 3. rade ako notárkou vo forme notárskej zápisnice pod číslom N376/2013, Nz 6447/2013, NCRIs 9676/2013. Notárska zápisnica bola vyhotovená v jednom origináli, ktorý sa predložil prítomným účastníkom, ktorí si notársku zmluvu prečítali a po odsúhlasení obsahu zápisnicu podpísali. Následne sa notárska zápisnica v programe Notár registrovala v Notárskom centrálnom registri listín NCRls tak, že sa originál zápisnice naskenoval v naskenovanej podobe sa uložil do Notárskeho centrálneho registra listín, na základe čoho bolo zápisnici pridelené číslo, ktoré je jedinečné pre každú notársku zápisnicu spísanú notárom na území Slovenskej republiky. Notársky centrálny register eviduje aj presný dátum a čas registrácie zápisnice, predmetná notárska zápisnica bola registrovaná dňa 22.03.2013 o 11,52 hod., čas začatia úkonu bol 10,50 hod. Číslo registrácie NCRls notárka vlastnoručne napísala na prvú stranu zápisnice pod spisovú značku N a Nz. Ďalej uviedla, že koncept notárskej zápisnice si vždy pripravuje v predstihu, aby mali účastníci úkonu dostatok času na preštudovanie obsahu a zapracovanie pripomienok. K podpisu zápisnice pristupuje až vtedy, keď účastníci nemajú výhrady k jej obsahu. Podľa výpisu z programu Notár je zrejmé, že účastníci boli prítomní na jej notárskom úrade minimálne jednu hodinu, čo znamená, že mali dostatok času na preštudovanie jej obsahu. Je pravdou, žalobca navštívil notársky úrad žalovanej v 3. rade osobne v lete 2019. Pri jeho návšteve mu bola vyhotovená kópia originálu notárkou vyhotovenej notárskej zápisnice. Pri ich rozhovore potvrdil, že bol osobne v roku 2013 na jej úrade prítomný pri podpise kúpnej zmluvy a súčasne potvrdil, že fotokópia občianskeho preukazu je naozaj fotokópiou jeho občianskeho preukazu. Zároveň predložil fotokópiu listiny, ktorú on považuje za pravú kúpnu zmluvu a žiadal ju, aby vykonala opravu notárskej zápisnice podľa § 43 ods. 2 Notárskeho poriadku. Jej vysvetlenie, že opravnou doložkou sa opravujú výlučne chyby v písaní a v počítaní a zmena veľkosti prevádzaného spoluvlastníckeho podielu nie je možná, neakceptoval a trval na svojej požiadavke. Zápisnica, ktorú žalobca označil a predložil súdu ako zápisnicu, ktorú podľa jeho tvrdení skutočne podpísal, nie je notárskou zápisnicou, ktorá bola spísaná, podpísaná a zaregistrovaná na notárskom úrade žalovanej v 3. rade. Túto listinu nie je možné považovať za notársku zápisnicu, pretože nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. Samotné vyhotovenie listiny vzbudzuje podozrenie, že neznáma osoba úmyselne sfalšovala a pozmenila verejnú listinu. Žalobcom predložená listina bola pravdepodobne spísaná osobou, ktorá neovláda ustanovenia Notárskeho poriadku, týkajúce sa formy notárskej zápisnice a pravdepodobne sa pokúšala uviesť žalobcu do omylu, a vzbudiť v ňom presvedčenie, že predmetom zmluvy bola len polovica nehnuteľností vedených na LV č. XX, ktoré boli predmetom prevodu. Text listiny predloženej žalobcom iba na prvý pohľad doslovne súhlasí s textom ňou spísanej notárskej zápisnice, ale pri detailnejšom preskúmaní sú zrejmé chyby v označení nehnuteľností, vo veľkosti podielu, ktorý predávajúci predáva. V článku I. listiny sa uvádza, že predmetom prevodu je odplatný
prevod nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1 do podielového spoluvlastníctva kupujúcich. V článku II. sa však uvádza, že predávajúci predáva predmet kúpy a kupujúci ho kupujú do podielového spoluvlastníctva tak, či kupujúci 1/ - žalovaný v 1. rade nadobudne spoluvlastnícky podiel k predmetu kúpy vo veľkosti 1/4 a kupujúca 2/ - žalovaná v 3. rade nadobudne spoluvlastnícky podiel k predmetu kúpy po veľkosti 1/4. Súčasne v článku 1 sa uvádza výmera parcely CKN č. XXX/X vo výmere 187,5 m2, čo je údaj, ktorý nezodpovedá pravidlám evidencie výmery pozemkov v katastri, pretože kataster eviduje výmery pozemkov len v celých číslach a nie je ani možný zápis údajov s desatinným číslom. K takémuto rozdeleniu parcely na polovicu, ktoré by bolo vkladu schopné, by bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán. Všetky notárkou vyhotovené prvopisy notárskych zápisníc majú vlastnoručne napísané číslo na prvej strane pod spisovou značkou N a Nz. Na žalobcom predloženej listine označenie NCRls úplne chýba a je napísané mechanicky. Riadkovanie originálu zápisnice je 1,0; riadkovanie na listine predloženej žalobcom je 1,5. Ďalej sa listina predložená žalobcom odlišuje aj v samotnej úprave a formátovaní, používa odlišné typy odrážok, niektoré odseky sú zarovnané, iné nie sú. Notárska zápisnica sa vyhotovuje v jednom origináli, ktorý obsahuje podpisy účastníkov. Tento originál sa ukladá do zbierky notárskych zápisníc na notárskom úrade, originál notárskej zápisnice sa účastníkom nevydáva. Po zaregistrovaní notárskej zápisnice notár vyhotoví odpis notárskej zápisnice, tento vydá každému účastníkovi právneho úkonu. Osvedčený odpis notárskej zápisnice účastníci nepodpisujú, tento obsahuje len podpis notára. Uvedený postup bol dodržaný aj pri notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená žalovanou v 3. rade ako notárkou, na origináli notárskej zápisnice sa neosvedčujú podpisy účastníkov. Listina predložená žalobcom napriek tomu obsahuje osvedčovaciu doložku, ktorou sa osvedčil podpis žalobcu. Po preskúmaní Centrálneho registra osvedčených podpisov notárka zistila, že sa jedná osvedčovaciu doložku, ktorou sa osvedčil podpis žalobcu dňa 22.03.2013. Tento podpis osvedčila zamestnankyňa notárky žalobcovi na Zmluve o sprostredkovaní medzi žalovaným v 4. rade a žalobcom. Na základe uvedeného žalovaná 3/ dôrazne popiera tvrdenia žalobcu, že žalovaní úmyselne zmenili notársku zápisnicu s účelom prevodu celej nehnuteľnosť. Žalobcom predloženú listinu nikdy nespísala, táto vykazuje také závažné nedostatky, že je zrejmé, že bola spísaná osobou, ktorá neovláda predpisy týkajúce sa prevodu nehnuteľností alebo notárskej činnosti. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by dokázal protiprávne úmyselné konanie žalovaných.
6. Žalovaní v 2. a v 4. rade sa k žalobe písomne nevyjadrili.
7. Súd v rámci dokazovania vypočul žalobcu, oboznámil sa s písomnými vyjadreniami strán sporu, s obsahom listinných dôkazov: Notárska zápisnica predložená žalobcom zo dňa 22.03.2013, Výpis z LV, Geometrický plán, Výkaz výmer, Uznesenie OR PZ Senec zo dňa 14.05.2014, Výpis z LV zo dňa 07.11.2016, Zmluva o sprostredkovaní, Čestné prehlásenie žalobcu, Potvrdenie o vyplatení kúpnej ceny, Notárska zápisnica zo dňa 22.03.2013, Vyjadrenie žalovaného v 1. rade, Vyjadrenie žalovaného v 3. rade, Potvrdenie o začatí TS kvôli krádeži v RD žalobcu, a dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam.
8. Súd uznesením na pojednávaní dňa 14.09.2021 zamietol žalobcov návrh na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne F. P., z dôvodu, že toto doplnenie dokazovania považoval súd za nehospodárne, keď svedkyňa nebola účastníkom kúpnej zmluvy, neplatnosti ktorej sa žalobca domáha (§ 220 ods. 2 CSP).
9. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
10. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie to, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Proces dokazovania je teda v novej právnej úprave vybudovaný výlučne na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania, ako aj koncentračnej zásade. Súd má obmedzenú dôkaznú iniciatívu a táto sa v novej právnej úprave presúva na procesné strany. Na základe uvedeného preto hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.
11. Podľa ust. § 46 zákona č. 232/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notári spisujú účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej zápisnice.
12. Podľa ust. § 47 ods. 1 zákona č. 232/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), notárska zápisnica musí obsahovať a) miesto, deň, mesiac a rok podpísania notárskej zápisnice, b) meno, priezvisko a sídlo notára, c) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a trvalé bydlisko účastníka, ak je ním fyzická osoba, a názov alebo obchodné meno, identifikačné číslo organizácie, ak je pridelené, a sídlo účastníka, ak je ním právnická osoba, ako aj ich zástupcov, svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka, d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony, e) údaj o tom, ako bola preukázaná totožnosť účastníkov a svedkov, najmä druh a číslo platného preukazu totožnosti účastníka, f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia, a oprávnenie v jej mene konať, g) obsah právneho úkonu, h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená, i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a osoby, ktorá ovláda jazyk účastníka; ak podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene konať, pripojí iba svoj podpis, j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
13. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 232/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), z notárskej listiny musí byť zrejmé číselné označenie jednotlivých strán, a ak listina má byť zapísaná v príslušnom registri, musí byť tiež označená spisovou značkou. Účastníci a svedkovia sa podpisujú pod text znenia listiny, pred podpisom notára. Notár vedľa svojho podpisu pripojí odtlačok úradnej pečiatky (ods. 2). Ak notársku listinu tvorí niekoľko listov alebo hárkov, musia byť zošité šnúrou, ktorej voľné konce sa prekryjú nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky. Tým istým spôsobom sa spoja s listinou všetky jej prílohy (ods. 3). Ak nie je ustanovené inak, uschováva sa prvopis listiny u notára, ktorý ju spísal. Účastníkom sa vydávajú osvedčené odpisy (ods. 4). 14. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 15. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné, ďalšie súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo, ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne iná žaloba. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha - žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 06.12.2012, sp. zn. 5Cdo 31/2011).
16. V tomto prípade podľa názoru súdu nie je daný naliehavý právny záujem na určení zadefinovanom v prvom žalobnom petite, a to, že prevod nehnuteľností, zapísaných na LV č. XX, okres Senec, obec V., k. ú. V., parc. č. XXX/X o výmere 375 m2, zastavané plochy a nádvoria, rodinného domu súp. č. XXX, postavený na parcele č. XXX/X, na základe Notárskej zápisnice N 376/2013, zo dňa 22.03.2013, je neplatný. Aj v prípade pozitívneho výroku súdu by sa na právnom postavení žalobcu nič nezmenilo, takéto rozhodnutie súdu by nebolo možné zapísať do katastra nehnuteľností a teda sledovaný cieľ žaloby, aby sa nehnuteľnosti tvoriace predmet kúpnej zmluvy znovu stali vlastníctvom žalobcu, by nebol
naplnený. Okrem uvedeného je nutné zdôrazniť, že žalovaní v 1. a 2. rade nie sú vlastníkmi predmetných nehnuteľností, boli účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2013 ako kupujúci, medzitým došlo k prevodu nehnuteľností a aktuálnymi vlastníkmi nehnuteľností sú S. U. a Q. U. každý v podiele 1/1. Preto je potrebné prisvedčiť procesnej obrane žalovaného v 1. rade, ktorá sa prirodzene vzťahuje aj na žalovanú v 2. rade ako pôvodných vlastníkov nehnuteľností a kupujúcich podľa kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2013, že obaja nie sú v spore pasívne vecne legitimovaní, pretože v čase podania žaloby neboli nositeľmi povinnosti, ktorú žalobca od nich žiada vo výsledku sporu plniť.
17. Súd porovnaním žalobcom predloženej notárskej zápisnice, ktorú predložil súdu ako dôkaz ako tú, ktorú podľa jeho tvrdení skutočne podpísal, a notárskej zápisnice kúpnej zmluvy zo dňa 22.03.2013 - jej odpisu, predloženej žalovanými súd zistil, že táto obsahuje viacero nezrovnalostí a je podľa záverov súdu aj notárky, žalovanej v 3. rade, ktorá spisovala originálnu notársku zápisnicu uloženú v Notárskom centrálnom registri listín, nepravou listinou. Listina predložená žalobcom nespĺňa zákonom predpísané náležitosti. V článku I. listiny je uvedené, že predmetom prevodu je odplatný prevod nehnuteľností vo vlastníctve predávajúceho v podiele 1/1 do podielového spoluvlastníctva kupujúcich. V článku II. je na rozdiel od článku I. uvedené, že predávajúci predáva predmet kúpy a kupujúci ho kupujú do podielového spoluvlastníctva tak, či kupujúci 1/ - žalovaný v 1. rade nadobudne spoluvlastnícky podiel k predmetu kúpy vo veľkosti 1/4 a kupujúca 2/ - žalovaná v 2. rade nadobudne spoluvlastnícky podiel k predmetu kúpy po veľkosti 1, čo je spolu len 1 nehnuteľností. Súčasne v článku I. sa uvádza výmera parcely CKN č. XXX/X vo výmere 187,5 m2, tento údaj nezodpovedá pravidlám evidencie výmery pozemkov v katastri len v celých číslach a nie je ani možný zápis údajov s desatinným číslom. Všetky notárkou vyhotovené prvopisy notárskych zápisníc majú vlastnoručne napísané číslo na prvej strane pod spisovou značkou N a Nz. Na žalobcom predloženej listine označenie NCRls úplne chýba a je napísané mechanicky. Riadkovanie originálu zápisnice je 1,0; riadkovanie na listine predloženej žalobcom je 1,5, listina sa ďalej odlišuje aj v samotnej úprave a formátovaní, používa odlišné typy odrážok, niektoré odseky sú zarovnané, iné nie sú. Notárska zápisnica sa vyhotovuje v jednom origináli, ktorý obsahuje podpisy účastníkov, tento sa ukladá do Zbierky notárskych zápisníc na notárskom úrade, originál notárskej zápisnice sa účastníkom nevydáva, ale po zaregistrovaní notárskej zápisnice v NCRls notár vyhotoví odpis notárskej zápisnice, ktorý vydá každému účastníkovi právneho úkonu (citované ust. § 44 ods. 4 Notárskeho poriadku). Osvedčený odpis notárskej zápisnice účastníci nepodpisujú, tento obsahuje len podpis notára. Uvedený postup bol dodržaný aj pri notárskej zápisnici, ktorá bola vyhotovená žalovanou v 3. rade ako notárkou, na origináli notárskej zápisnice sa neosvedčujú podpisy účastníkov, ale listina predložená žalobcom napriek tomu nesprávne navyše obsahuje osvedčovaciu doložku, ktorou sa osvedčil podpis žalobcu dňa 22.03.2013 na Zmluve o sprostredkovaní medzi žalovaným v 4. rade a žalobcom. Už z tohto samotného je zrejmé, že nemohlo ísť o originálny odpis listiny, ktorú žalobca obdržal od notárky, pretože tento by neobsahoval pripojené osvedčenie jeho podpisu.
18. Žalobca vo svojej výpovedi na súde trval na žalobe doručenej na Okresný súd Galanta dňa 27.12.2018, doplnenej podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 24.06.2019. Zdôraznil, že podľa potvrdenia OR PZ Šaľa zo dňa 07.07.2020, ktoré súdu predložil a podľa uznesenia OR PZ Šaľa zo dňa 07.07.2020, bol do konania pribratý Kriminalistický a expertízny ústav PZ, mu bol vykradnutý rodinný dom č. XXX vo U. a boli mu odcudzené aj dokumenty týkajúce sa predmetného predaja. Podľa notárskej zápisnice, ktorú predložil ako dôkaz, predal iba polovicu rodinného domu žalovaným v 1. a 2. rade, ale podvodným konaním žalovaného v 1. rade sa na katastri dosiahol zápis, že previedol celý rodinný dom, pričom žiadnu takúto zmluvu nepodpisoval. Konanie žalovaných oznámil aj na polícii, kvôli predaju domu musí bývať v podnájme. Na otázku súdu, prečo predal iba 1 rodinného domu uviedol, že viac peňazí vtedy žalovaní v 1. a 2. rade ako kupujúci nemali. V tomto rodinnom dome v V. mal aj osobné veci, ktoré mu však nedovolili zobrať pod hrozbou ublíženia na zdraví.
19. Súd sa zaoberal druhým petitom žaloby, žalobcom označeným ako alternatívny žalobný petit zaplatiť náhradu škody spočívajúcu vo výške ceny nehnuteľností, náhradu škody vynaloženú v súvislosti so získavaním dokladov a dôkazov, jej výšku doplnil vo svojom podaní doručenom súdu dňa 03.12.2019 v sume 30.000,- Eur.
20. Podľa ust. § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
21. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
22. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá (ods. 2).
23. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (ods. 3).
24. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
25. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).
26. Podľa ust. § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník") je každý povinný počínať si tak, aby v dôsledku jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená povinnosť sa vzťahuje na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov a má formu generálnej prevencie. Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. V zmysle ust. § 420 I. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu alebo trvajúcemu útoku.
27. Škodou sa podľa výkladu súdnej praxe rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Skutočnú škodu však nemožno obmedziť len na škodu spôsobenú na veciach, ale aj na škodu, ktorú poškodený utrpel na iných majetkových hodnotách alebo na zdraví či na živote. Pri určení výšky škody sa vychádza z ceny veci v čase jej poškodenia. Ušlým ziskom rozumieme majetkovú ujmu vyjadriteľnú v peniazoch, ktorá spočíva v tom, že nedošlo k rozmnoženiu majetkových hodnôt poškodeného, ktoré bolo možné odôvodnene očakávať so zreteľom na obvyklý chod vecí.
28. Škoda sa uhrádza v peniazoch. Ak o to poškodený požiada a súčasne ak je to účelné a možné, umožňuje zákon uhradiť škodu navrátením do pôvodného stavu. Naturálna náhrada (náhrada navrátením do pôvodného stavu) teda neprichádza do úvahy bez žiadosti poškodeného.
29. Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
30. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný.
31. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada "ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti.
32. V danom prípade súd konštatuje absenciu všetkých troch predpokladov nevyhnutných na úspešné preukázanie dôvodnosti náhrady škody, a to osoba škodcu, ktorá škodu spôsobila porušením právnej povinnosti (§420 ods. 1 OZ). Ani jeden zo žalovaných nekonal protiprávne, žalobca nepredložil súdu jediný dôkaz o ich potencionálnom protiprávnom konaní. Rovnako žalobca nešpecifikoval ani škodu, ako presne dospel k výške žalovanej sumy 30.000,- Eur, z čoho má ním uplatňovaná výška škody 30.000,- Eur pozostávať, akých nárokov sa týka, znovu absolútne absentuje dôkazná povinnosť žalobcu za svoje tvrdenia. Keďže súd nemá preukázanú ani osobu škodcu, ani škodu, vyplýva z toho jednoznačný logický záver o nepreukázaní príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou.
33. Z dôvodu absencie a neunesenia dôkazného bremena žalobcom, keď hodnotenie dôkazov zo strany súdu musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so zásadami formálnej logiky. Súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 4 CSP a v tejto súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania, ako je zrejmé z § 150 ods. 1 CSP, podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP. Súd z dôvodu nepreukázania tvrdení žalobcu preto žalobu aj v 2. žalobnom petite, týkajúcom sa náhrady škody vo výške 30.000,- Eur voči žalovaným v 1. - 4. rade, zamietol.
34. Podľa ust. § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
36. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
37. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania priznal žalovaným v 1. - 4. rade ako úspešnej strane sporu v rozsahu 100 % podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.