Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-66-2020.pdf
PDF · 121.85 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/66/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Norou Vladovou, v sporovej veci žalobcu: Tatra-Leasing, s.r.o., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava, IČO: 31 326 552, zastúpeným TOMANÍČEK & PARTNERS s.r.o., so sídlom Sládkovičova 6, 010 01 Žilina, IČO: 47 239 000, proti žalovanému: Groupama Biztosító Zrt., so sídlom Erzsébet királyné útja 1/C, 1146 Budapešť, Maďarsko, IČ: 01-10-041071, konajúca prostredníctvom Groupama poisťovňa, a. s., pobočka poisťovne z iného členského štátu, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 47 236 060, zastúpeným JAVOR-TOKÁR advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská cesta 37, 831 04 Bratislava, IČO: 36 264 750, o zaplatenie 3.486,38 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.486,38 Eur spolu s úrokom z omeškania 9% ročne od 23.06.2019 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%, o výške náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.12.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 28.05.2020 z upomínacieho konania, sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 3.486,38 Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.01.2019 došlo v obci Ochodnica k poistnej udalosti spočívajúcej v poškodení motorového vozidla zn. Volkswagen Multivan s EČV: Y., ktoré uviazlo v snehovom závoji. Pri jeho uvoľňovaní a vyťahovaní bolo zachytené vedľajšie oplotenie, čo poškodilo jeho ľavú stranu a kapotu. Rozsah škôd a okolnosti vzniku zachycujú fotografie vyhotovené Ing. Norbetom Bombom, vodičom a konateľom spoločnosti CLS Consulting, s.r.o., ktorá vozidlo užíva. Poisteným zo zmluvy o havarijnom poistení „Bezpečná jazda“ č. 9300688778, uzatvorenej so žalovanou, je žalobca ako vlastník vozidla, pričom poistnú zmluvu uzatvorila spoločnosť CLS ako poistník. CLS oznámila poistnú udalosť žalovanej a zabezpečila opravu vozidla spoločnosťou PVcar, s.r.o. Cena opravy bola 8.367,31 Eur s DPH. Žalovaná priznala poistné plnenie v zníženej výške 3.486,38 Eur, teda krátené o 50%, čo odôvodnila porušením povinnosti CLS nahlásiť škodovú udalosť polícii s poukazom na čl. 5 ods. 5 bod b/2 Všeobecných podmienok pre havarijné poistenie Bezpečná jazda. Žalovaná sa rozhodla postupovať podľa § 799 ods. 3 OZ. Toto ustanovenie je však použiteľné na také povinnosti, ktorých vedomé nesplnenie má priamy a podstatný vplyv, buď na vznik poistnej udalosti alebo na rozsah jej následkov. Pokiaľ však ide o predmetné vozidlo, k privolaniu polície by logicky došlo až po jeho poškodení. Prítomnosť príslušníkov PZ ani ich úkony by nemali z hľadiska dikcie § 799 ods. 3 OZ, objektívne žiadny vplyv. Možno dospieť k záveru, že pre namietané zníženie poistného plnenia neboli splnené zákonné podmienky.
Spoločnosť CLS poskytla žalovanej plnohodnotnú súčinnosť a aj keď vodič políciu neprivolal, jej činnosť suploval a odfotografoval miesto poistnej udalosti so stopami pneumatík, poškodené vozidlo a rozsah poškodení, poveternostné podmienky a iné okolnosti. Obsiahle informácie dopĺňa aj 3krát obhliadnuté vozidlo a záznamy. Poisťovňa tak mala možnosť objektívne preskúmať okolnosti poistnej udalosti. Postup žalovanej je protiprávny a návrh na vydanie platobného rozkazu opodstatnený.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 17.02.2020 uviedol, že žalobcom uplatnený nárok považuje za nedôvodný. V zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy bolo dohodnuté, že zmluvné poistenie sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami Všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy, zmluvnými dojednaniami ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Po nahlásení obhliadky bola poistníkovi zaslaná žiadosť o zaslanie dokladov k likvidácii škodovej udalosti. Žalovaná mimo iné žiadala predloženie vyplneného tlačiva - Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla. Na túto žiadosť však nikto nereagoval, preto žalovaná opätovne zaslala poistníkovi žiadosť o doloženie dokladov aj dňa 03.05.2019 a 24.05.2019. Oznámenie je nevyhnutným dokladom, aby mohlo začať prešetrovanie škodovej udalosti. Žalovanej bol vznik škodovej udalosti nahlásený až dňa 30.05.2019, takmer 4 mesiace po jej vzniku. Žalovaná ukončila prešetrovanie Oznámením o poistnom plnení zo dňa 07.06.2019, ktorým bolo poistníkovi oznámené zníženie poistného plnenie o 50% z dôvodu, že vznik udalosti nebol nahlásený polícii napriek tomu, že v poistnej zmluve bola od poistníka vyžadovaná povinnosť nahlásenie každej škodovej udalosti polícii z dôvodu prešetrenia udalosti a žalovanej nebolo umožnené riadne a bez pochýb prešetriť túto škodovú udalosť. Podľa žalovanej žalobca, resp. poistený, vedome porušil ustanovenia VPP o privolaní polície k poistnej udalosti, čím úplne znemožnil žalovanej preskúmať, či aj sám vodič nezavinil vznik poistnej udalosti. O vedomé porušenie povinnosti poisteného oprávňujúce poisťovateľa na zníženie poistného plnenia ide aj vtedy, ak ten, komu je uložená povinnosť, túto povinnosť nesplní. Poistník bol oboznámený s poistnou zmluvou a príslušnými poistnými podmienkami. Nesplnením povinnosti mohla žalovaná pri likvidácii poistnej udalosti vychádzať výlučne len z tvrdení vodiča vozidla a žalovanej bolo znemožnené si tieto skutočnosti iným spôsobom preveriť. S poukazom na uvedené bolo dôvodné poistné plnenie znížiť o 50%. Podľa zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade poistnej udalosti je potrebné do 15 dní od vzniku túto nahlásiť poisťovateľovi. Žalobca si síce objednal obhliadku po vzniku škodovej udalosti, avšak do poisťovne nezaslal žiadny doklady preukazujúci vznik poistnej udalosti. Objednanie obhliadky nie je v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy možné považovať za relevantné oznámenie poistnej udalosti. Rovnako ani žalobcom predložené tlačivo Uplatnenie nároku na náhradu škody nie je možné považovať za oznámenie poistnej udalosti žalovanej. Žalobca nepreukázal, že žalovanej vyplnené tlačivo uplatnenia, ktoré je súčasťou žaloby, doručil. Poistené vozidlo malo byť poškodené v ľavej časti pri zapadnutí do záveja, avšak na vozidle boli obhliadkami zadokumentované poškodenia, ktoré už aj podľa vizuálnej obhliadky technikom nesúviseli so škodovou udalosťou. V hornej časti zápisu zo dňa 05.04.2019 je technikom uvedené „podľa vyjadrenia poisteného, poškodenie z.kapoty bolo následné poškodené pri vyťahovaní MV traktorom. Podľa môjho subjektívneho názoru, nesúvisia s poistnou udalosťou.“ Presne z dôvodu nedostatočnej dokumentácie udalosti už nie je vôbec dodatočne možné posúdiť, ktoré poškodenia so škodovou udalosťou súviseli a ktoré nie, preto žalovaná pristúpila ku kráteniu poistného plnenia. Taktiež je potrebné poukázať na §64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, kde za dopravnú nehodu sa považuje aj vznik škody na vozidle prevyšujúci 1,5násobok väčšej škody podľa TZ, čo predstavuje min. 3.990 Eur, pričom škoda na vozidle žalobcu bola až 6.972,76 Eur s DPH. Žalobca pritom uviedol, že políciu neprivolal z dôvodu nízkej škody. Žalobca tak vedome porušil svoje povinnosti. Žalovaná namieta aj výšku úrokov z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, nakoľko nárok žalobcu podlieha výlučne režimu občianskeho zákonníka, preto táto náhrada žalobcovi neprináleží.
3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 20.05.2020 uvádza, že je potrebné rozlíšiť povinnosť privolať políciu od následku, ktorý malo jej porušenie vyvolať, t.j. sťaženie prešetrenia udalosti. Ustanovenie § 799 ods. 3 OZ umožňuje ich porušenie sankcionovať znížením poistného plnenia len, ak porušenie povinnosti podstatným spôsobom vplývalo na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Uvedené eventuality predstavujú jediné, zákonom prípustné dôvody krátenia. Pokiaľ protistrana namieta, že neprivolanie polície sťažilo prešetrenie udalosti, namieta následok, ktorý ustanovenie § 799 ods. 3 OZ nepredpokladá, pretože je kogentnej povahy.
Podľa čl. 5 bod 5 písm. c) VPP je poisťovateľ oprávnený poistné plnenie znížiť, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou alebo vedomým porušením povinností ustanovených občianskym zákonníkom, inými právnymi predpismi, týmito VPP alebo dohodnutými v poistnej zmluve zo strany posteného. Predsa aj v citovanom ustanovení VPP si žalovaný spája zníženie len so spôsobením škody, faktického následku na veci. Obtiaže s prešetrením poistnej udalosti však nie. Zákon o cestnej premávke nie je pre posúdenie nároku dôležitý. Ide o verejnoprávnu normu upravujúcu vzťah medzi štátom a vodičom, kým zníženie poistného plnenia je otázkou súkromnoprávnej povahy, závislej od podmienok v poistnej zmluve a OZ. Porušením povinnosti nie je, ak vodič ako laik odhadoval nižšiu výšku škody než v skutočnosti bola, pokiaľ to nemohol objektívne predpokladať z titulu svojho zamestnania. Pokiaľ ide o námietku protistrany o oneskorenom použití určeného formuláru, žalobca poukazuje predovšetkým na skutočnosť, že čas začatia prešetrovania poistnej udalosti, jeho dĺžka a okamih jeho skončenia nie sú predmetom sporu. Tým je posúdenie povinnosti privolať políciu. Forma tlačiva nie je pre túto otázku významná. K nahláseniu udalosti došlo už v deň udalosti 27.01.2019 telefonicky, v praxi bežným spôsobom. Predložené námietky sú účelové a opierajú sa o prílišný formalizmus. Tvrdenia žalovaného, že prítomnosť polície na mieste nehody má význam z hľadiska zadokumentovania, nemajú oporu v skutkovom stave, pretože p. Bomba privolal traktor na uvoľnenie vozidla zo záveja a vyhotovil snímky. Nič nenasvedčuje jeho nespôsobilosti. Žalovaná ďalej namieta poškodenie zadnej kapoty, ako škodu nesúvisiacu s poistnou udalosťou s odvolaním sa na poznámku technika v zápise o obhliadke č.1. Technik ani poisťovňa však neuvádzajú, prečo toto poškodenia s poistnou udalosťou nesúvisí. V spore ide o nároky z havarijného poistenia. Poškodenie i uvedenej časti je škodou na poistenom majetku. Ako vyhlásil vodič Bomba, zadná kapota bola poškodená pri vyťahovaní vozidla zo snehového záveja, keď poistené vozidlo narazilo do traktora, ktoré ho vyťahovalo. Okrem toho námietka len vo vzťahu k poškodeniu konkrétneho dielu neodôvodňuje krátenie až 50%, pretože ide o rozsah nad namietané poškodenie.
4. Vo vyjadrení doručenom súdu 20.07.2020 žalovaná uvádza, že Všeobecné poistné podmienky ako aj ustanovenie § 799 OZ umožňujú poisťovateľovi dohodnúť s poisteným v poistným podmienkach, aké povinnosti je potrebné dodržiavať poisteným, ak si bude od poisťovateľa nárokovať poistné plnenie. Privolanie polície ku každej poistnej udalosti, z ktorej si poistený bude žiadať od žalovanej poistné plnenie, nie je možné považovať ako podmienku, ktorá je vždy v rozpore s §799 ods. 3 OZ, lebo každá poistná udalosť je individuálna. Práve v prípade, ak ku vzniku škodovej udalosti dôjde bez svedkov, je práve nevyhnutné, aby boli objektívne zadokumentované skutočnosti ohľadne vzniku a priebehu tejto udalosti. Ak tomu tak nie je, nie je objektívne možné, aby mala žalovaná možnosť nejakým spôsobom prešetriť vznik a priebeh nehody, nakoľko vyjadrenie podáva výlučne len vodič poisteného vozidla, prípadne poistený. Aby mohla žalovaná pristúpiť k vyplateniu poistného, musí preskúmať každú nahlásenú poistnú udalosť, nakoľko poistná zmluva vo všeobecných podmienkach určuje nielen podmienky vyplatenia poistného plnenia, ale aj výluky z poistenia. Vyjadrenie žalobcu, že vodič zavolal traktor a vyhotovil fotografie nenasvedčujú tomu, že by bol nespôsobilý, nemožno považovať za dostačujúce vyjadrenie. Podľa žalovanej nie je možné posúdiť kedy boli fotografie vyhotovené, ako vôbec došlo k poškodeniu vozidla, o ktoré oplotenie došlo k poškodeniu ľavej časti vozidla. Privolaná polícia by presne zadokumentovala kde a kedy došlo k udalosti, kto bol vodič, či nedošlo k porušeniu dopravných predpisov. Žalobca predložil snímku z internetovej stránky žalovanej týkajúce sa škodovej udalosti, avšak tieto dátumy nie sú záväzné. Uvádza ich žalovaná len pre svoje potreby a nenahrádza to riadne písomné nahlásenie poistnej udalosti, ktorú žalobca nahlásil až 30.05.2019, hoci bol povinný nahlásiť ju do 15dní.
5. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
Poistnou zmluvou č. 9300688778 zo dňa 09.10.2017, uzatvorila spoločnosť CLS Consulting s.r.o. ako poistník, poistenie so žalovaným, ktorého predmetom bolo poistenie motorového vozidla Volkswagen Transporter, so začiatkom poistenia 09.10.2017 na dobu neurčitú, s ročným poistným 641,40 Eur.
Podľa bodu 12 zmluvy, poistenie upravujú príslušné ustanovenia všeobecných poistných podmienok pre poistenie bezpečná jazda (ďalej len „VPP“). Uvedené VPP tvoria súčasť poistnej zmluvy.
Podľa čl. V bod 5 písm. a/3 VPP, poistník/poistený sú povinní dodržiavať povinnosti ustanovené Občianskym zákonníkom, inými právnymi predpismi, týmito VPP alebo dohodnuté v poistnej zmluve;
Podľa čl. V bod 5 písm. b/1 a 2 VPP, v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/poistený povinný: bezodkladne, najneskôr však do 15 dní na území SR a do 30 dní keď vznikla mimo územia SR od okamihu zistenia škodovej udalosti, oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti, podať pravdivé písomné vysvetlenie o príčine jej vzniku, o priebehu, rozsahu a následkoch, predložiť poisťovateľovi kópiu osvedčenia o evidencii vozidla alebo technického preukazu a ďalšie doklady potrebné k posúdeniu nároku na poistné plnenie, ktoré si poisťovateľ vyžiada; bezodkladne nahlásiť polícii každú škodovú udalosť, za ktorú od poisťovateľa bude požadovať plnenie, s výnimkou škôd spôsobených živelnou udalosťou ak nedošlo súčasne k zraneniu alebo usmrteniu osôb, poistník/poistený je povinný na základe žiadosti poisťovateľa predložiť výsledky šetrenia políciou.
Podľa čl. V bod 5 písm. b/5 VPP, v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/poistený povinný ak došlo k škodovej udalosti, nemeniť stav vozidla spôsobený škodovou udalosťou bez súhlasu poisťovateľa. To však neplatí, ak je takáto zmena nevyhnutná z bezpečnostných, hygienických alebo iných závažných dôvodov alebo na to, aby sa rozsah následkov škodovej udalosti nezväčšoval. V týchto prípadoch je poistník/poistený povinný zabezpečiť dostatočné dôkazy o rozsahu škodovej udalosti napr. fotodokumentáciou, videozáznamom, prípadne svedectvom tretích osôb.
Zo zápisov o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 247 23167 vyplýva, že boli spísané, zo dňa 08.02.2019 a následne Podobhliadka č. 1 dňa 05.04.2019 a Podobhliadka č. 2 zo dňa 29.04.2019.
Tlačivom zo dňa 21.02.2019 Uplatnenie nároku na náhradu škody, si spoločnosť CLS Consulting s.r.o. ako poškodený uplatnil nárok na náhradu škody vzniknutej poistnou udalosťou dňa 27.01.2019. V popise vzniku škody je uvedené, cit.: „Pri vyťahovaní vozidla zo záveju som ľavou stranou vozidla zachytil plot, pričom som si poškodil ľavú časť vozidla.“ Vznik škody nebol šetrený políciou z dôvodu „nízkej škody“.
Na fotodokumentácii predloženej žalobcom z miesta škodovej udalosti je zachytené zasnežené predmetné motorové vozidlo poškodené pozdĺž celej ľavej strany a s poškodenou zadnou časťou.
Z faktúry spoločnosti PVcar, s.r.o., č. 201900371, zo dňa 22.05.2019, vyplýva, že oprava poškodeného vozidla bola vyúčtovaná na sumu 8.367,31 Eur.
Výzvami zo dňa 06.02.2019, 03.05.2019 a 24.05.2019, vyzval žalovaný spoločnosť CLS Consulting o zaslanie dokladov k likvidácii škodovej udalosti č. 247 23167, a to vyplnené tlačivo „Oznámenie škodovej udalosti z poistenia motorového vozidla - poistený; kópiu osvedčenia o evidencii vozidla časť II.; správu o nehode; súhlas leasingovej spoločnosti s výplatou poistného plnenia. Žalovaný žiadal tiež výzvami z 03.05.2019 a 06.02.2019 doklady od opráv.
Tlačivo Oznámenie škodovej udalosti bolo vyplnené žalobcom 30.05.2019.
Dňa 07.06.2019 zaslal žalovaný Oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého bolo žalobcovi priznané poistné plnenie 3.486,38 Eur. Poistné plnenie bolo znížené o 3.486,38 Eur, a to za porušenie povinností poisteného uvedených vo VPP čl. 5 ods. 5 bod a/3 a článku 5 ods. 5 bod b/2, v prípade vzniku poistnej udalosti je poistník/poistený povinný bezodkladne nahlásiť polícii každú škodovú udalosť, za ktorú od poisťovateľa bude požadovať plnenie. Týmto považuje žalovaný nároky za vysporiadané a predmetnú poistnú udalosť za vybavenú.
Z internetového výpisu Zisťovania stavu škodovej udalosti na webovej stránke žalovaného zo dňa 15.05.2020 vyplýva, že škodová udalosť bola zaregistrovaná u žalovaného 05.02.2019.
6. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
Podľa § 788 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
Podľa § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
7. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu dôvodná a preto je potrebné jej vyhovieť.
8. Žalobca sa v predmetom konaní domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 3.486,38 Eur s príslušenstvom, ktorá zodpovedá krátenej časti poistného plnenia zo žalobcom uplatneného nároku z poistnej udalosti v celkovej sume 8.367,31 Eur. V konaní bolo preukázané, že žalobca je vlastníkom motorového vozidla Volkswagen Multivan s EČV: Y., ktoré bolo poistné u žalovaného. Držiteľom vozidla a poistníkom bola spoločnosť CLS Cosulting s.r.o. Uvedené medzi stranami nebolo sporné. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že dňa 27.01.2019 došlo ku škodovej udalosti - uviaznutiu predmetného motorového vozidla v snehovom záveji, kde pri vyťahovaní motorového vozidla došlo k poškodeniu jeho ľavej strany a zadnej časti. Obdobne spornou nebola skutočnosť, že VPP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, ukladajú poistníkovi v čl. 5 bod b/2 nahlásiť škodovú udalosť na polícii. Sporným medzi stranami zostal výklad ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v tom zmysle, či skutočnosť, že žalobca nenahlásil škodovú udalosť polícii a porušil tak VPP, oprávňuje žalovaného znížiť poistné plnenie o 50 %. Sporným bolo aj uplatnenie úrokov z omeškania a paušálna náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
9. Pokiaľ ide o aplikáciu § 799 Občianskeho zákonníka, súd uvádza, že nárok na poistné plnenie vznikne ak nastane poistná udalosť. Ak má poisťovateľ plniť, musí mať k dispozícii komplexné informácie o poistnej udalosti. Zákon ukladá povinnosť, aby poisťovateľ bez zbytočného odkladu písomne oznámil, že nastala poistná udalosť, musí podať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a musí predložiť pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a musí predložiť potrebné doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak by porušenie uvedených povinností ako aj ďalších povinností vyplývajúcich pre poisteného z poistnej zmluvy alebo zo zákona alebo z poistných
podmienok malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, poisťovateľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť.
10. Uvedené zákonne upravené povinnosti poisteného ukladajú poistenému povinnosti, ktoré má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej udalosti. Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým, zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3 ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa, a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to 1/ ak poistený (prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa) porušil tieto povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov. Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol (nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody (napr. uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného). Splnenie podmienok na zníženie poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia
11. Niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toho má i povinnosť zachovávať všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na strane jednej a zo zmluvy na druhej strane (ako je tomu koniec-koncov aj v tomto prípade), je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenia zo strany poistiteľa, aby podľa závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je správny. Treba však zdôrazniť, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej zmluvy v prípade porušenie povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods.1, 2 Občianskeho zákonníka, táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu splnenia oboch zákonných podmienok súčasne. (rozhodnutie NS SR zo dňa 27.01.2011, 1Cdo/152/2009).
12. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že držiteľ motorového vozidla spoločnosť CLS Consutling s.r.o. uzatvorila ako držiteľ motorového vozidla, ktoré bolo vo vlastníctve žalobcu poistnú zmluvu o havarijnom poistení č. 9300688778 zo dňa 09.10.2017. Súčasťou zmluvy boli aj VPP, podľa
ktorých je poistník povinný nahlásiť písomne vznik škodovej udalosti do 15 dní od vzniku škodovej udalosti (čl. 5 bod 5 b/1), bezodkladne nahlásiť polícii každú škodovú udalosť čl. 5 bod 5 b/2) ako aj nemeniť stav spôsobený škodovou udalosťou bez súhlasu poisťovateľa, to však neplatí ak je zmena nevyhnutná aj z bezpečnostných dôvodov alebo aby sa rozsah škodovej udalosti nezväčšoval (čl . 5 bod 5 b/5). Podľa článku 6 VPP je poistník povinný škodovú udalosť oznámiť poisťovni bezodkladne ako sa o nej dozvedel a poskytnúť povinný poskytnúť poisťovni nevyhnutnú súčinnosť. Žalovaný v konaní síce argumentoval, že k nahláseniu škodovej udalosti došlo až po viacerých výzvach z jeho strany a teda vôbec nie bezodkladne, súd však mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že aj keď je táto skutočnosť pravdivá a žalovaným preukázaná, nebola to táto skutočnosť, pre ktorú sa žalovaný rozhodol žalobcovi krátiť poskytované poistné plnenie. Tou bolo porušenie povinností poistníka, keď bezodkladne nenahlásil políciu škodovú udalosť, za ktorú požaduje od poisťovateľa plnenie. Súd tak nevzhliadol túto argumentáciu žalovaného v konaní ako relevantnú pre posúdenie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku.
13. Súd sa stotožňuje so žalovaným, že zo strany poistníka došlo k vedomému porušeniu jeho zmluvných povinností, a to neprivolaním polície. Avšak aby bolo možné krátiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, bolo v danom prípade zároveň potrebné, aby bola kumulatívne splnená aj druhá vyššie uvedená podmienka, a to, že takéto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie rozsahov následkov poistnej udalosti. V danom prípade súd konštatuje, že uvedené sa žalovanému nepodarilo v konaní preukázať. Podľa názoru súdu neprivolanie polície nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, nakoľko tá už v čase, kedy by privolanie polície prichádzalo do úvahy, existovala a zároveň nemožno ani hovoriť o tom, že by nesplnenie tejto povinnosti prehĺbilo rozsah škody. Práve naopak, vodič motorového vozidla vykonal úkony v zmysle čl. V pism. b/5, keď vykonal úkony k vytiahnutiu vozidla zo záveju a škodovú udalosť fotograficky zdokumentoval.
14. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že v danom prípade nebola naplnená druhá podmienka pre aplikáciu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, a žalovaný tak nemal právo znížiť poistné plnenie. Súd preto priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na doplatenie nevyplatenej časti kráteného poistného plnenia a to sumu 3.486,38 Eur.
15. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že záväzkový vzťah medzi stranami sporu sa spravuje výhradne Občianskym zákonníkom a preto nie sú opodstatnené nároky žalobcu na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov s uplatnením pohľadávky podľa Obchodného zákonníka, súd sa s týmto právnym názorom žalovaného nestotožnil. Vyššie citované ustanovenia § 261 ods. 1 a 9 Obchodného zákonníka definujú prípady tzv. kombinovaných obchodov, kedy za splnenia podmienky, že strany záväzku konajú pri výkone svojej podnikateľskej činnosti, sa ich záväzkový vzťah spravuje Občianskym a Obchodným zákonníkom súčasne, a to v prípade, ak záväzkový vzťah ktorý medzi sebou uzatvorili je ako zmluvný typ upravený len v Občianskom zákonníku. Zmluva sa v takom prípade bude spravovať príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka o príslušnom zmluvnom type a na ostatnú časť tohto záväzkového vzťahu sa budú aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka (medzi tieto patrí najmä omeškanie, premlčanie a iné). V danom prípade z charakteru záväzkového vzťahu jasne vyplýva, že strany sporu pri uzatváraní záväzku konali pri výkone podnikateľskej činnosti, keď uzatvárali poistnú zmluvu na motorové vozidlo, ktoré bolo preukázateľne používané v súvislosti s podnikateľskou činnosťou podnikateľským subjektom. Možno preto v tomto prípade hovoriť o kombinovanom obchode a vzťahovať na predmetný záväzkový vzťah a na otázky omeškania, premlčania, či iných z toho vyplývajúcich obchodnoprávnych nárokov (medzi nimi aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky), ustanovenia Obchodného zákonníka.
16. Vzhľadom na uvedené, keďže sa žalovaný s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania 9%, v súlade s vyššie citovaným § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., a to tak, ako si ho žalobca uplatnil.
17. Keďže samotná existencia omeškania dlžníka je bez ďalšieho v zmysle § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka predpokladom aj na vznik práva na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, pričom jej výška je pevne stanovená nariadením vlády SR, súd priznal žalobcovi aj tento nárok v uplatnenej výške 40 Eur, nakoľko je v súlade s ustanovením § 2 nariadenia č. 21/2013 Z.z.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
19. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).