Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/4/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Martinom Kopinom v spore žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, Mestský úrad Dr. C. Daxnera 87/1, Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Michal Plenta, advokát, Sídlisko Okulka 19/42, Vranov nad Topľou, proti žalovanej: M. D., U. XX.X.XXXX, R. H. U. F.O., M. XXXX/XX, o vypratanie nehnuteľnosti a zaplatenie istiny 1.079,90 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd konanie v časti o zaplatenie istiny 1.079,90 € z a s t a v u j e .

II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi

- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.079,90 € od 28.01.2020 do 13.02.2020,

- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.045,88 € od 14.02.2020 do 26.02.2020,

- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 845,88 € od 27.02.2020 do 29.04.2020,

- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 626,17 € od 30.04.2020 do 22.06.2020, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

III. Súd žalobu v časti o uloženie povinnosti žalovanej vypratať a odovzdať žalobcovi R. Č..XX, H. X, D.: X H. E. E. Č. XXXX U. M. Z. H. H. U. F., E. Q. U. M. Č.. XXXX D. O.: H. U. F.O., O.: H. U. F., L. Ú.: H. U. F., z a m i e t a .

IV. Súd n e p r i z n á v a nárok žalobcovi na náhradu trov konania voči žalovanej.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu žalobca navrhol, aby vydal tento rozsudok: „I. Ukladá žalovanej, aby do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratala a odovzdala žalobcovi byt č. XX, H. X, D.: X H. E. E. Č. XXXX U. M. Z. H. H. U. F., E. Q. U. M. Č.. XXXX D. O.: H. U. F., O.: H. U. F.Ľ., L. Ú.: H. U. F.. II. Žalovaná je povinná zaplatiť' k rukám žalobcu sumu 1.079,90 €, vrátene úroku z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.01.2020 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná je povinná nahradiť' trovy konania z toho súdny poplatok ......€ k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 225,56 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. Žalobu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom stavby - bytového domu, súp.č. XXXX/XX, U. Z.. M. H. H. U..F.. E. C. Q. U. M. Č.. XXXX D. O. H. U. F., O. H. U. F.O., L. Ú. H. U. F. a zároveň 2- izbového bytu č. 18, nachádzajúceho sa v tomto bytovom dome. Žalobca, ako prenajímateľ uzavrel so žalovanou, ako nájomníčkou zmluvu o prenájme tohto bytu na určitú dobu od 01.01.2017 do 31.12.2017. Mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 212,85 € (z toho nájomné v sume 123,51 €). Po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaná dobrovoľne nevypratala predmetný byt a naďalej ho

užíva. Na platbách žalobca eviduje nedoplatok žalovanej v sume 1.079,90 € (viď. upomienka za dĺžne obdobie kalendárnych mesiacov: 08, 09,10,11, 12 v roku 2019). Uvedenú sumu považuje žalobca za primeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovaného a ním spotrebované. Žalobca dňa 13.01.2020 vyzval žalovanú na vypratanie bytu a na zaplatenie nedoplatku. Výzva bola prevzatá a vlastnoručne podpísaná dňa 17.01.2020. Súčasne bola vyzvaná na úhradu nedoplatku v lehote 10 dní od prevzatia výzvy. Podľa v platnom znení v spojitosti s nariadením vlády Slovenskej republiky č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , žalobca žiada od žalovanej aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne od 28.1.2020 do zaplatenia zo žalovanej sumy nedoplatku. Právne žalobu žalobca odôvodnil , nakoľko žalovaná užíva predmetný byt bez právneho dôvodu a žalobca sa domáha proti žalovanej práva na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa .

3. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila a uviedla, že je samoživiteľkou (slobodnou matkou) 4-ročnej dcéry. Pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, kým neochorela a následne nemohla vycestovať do zahraničia pre pandémiu COVID-19. Na nájomnom byte č. 18 jej vznikol dlh z dôvodu ochorenia a z neskorej úhrady PN zo strany rakúskej zdravotnej poisťovne a z následnej situácie ohľadom COVID-19. Ochorela dňa 17.6.2019 a nemohla vycestovať do Rakúska. Od toho času zostala bez príjmu. Čo mala nasporené, použila na zaplatenie nájmu a na živobytie. Peniaze sa jej minuli, ale nemala ešte uhradenú nemocenskú dávku, preto nemohla uhradiť nájomné. Prvú časť nemocenskej dávky jej vyplatili až vo februári 2020. Dňa 14.2.2020 uhradila časť dlhu - 250,- €, spolu s bežným mesiacom a takisto dňa 27.2.2020 uhradila ďalšiu časť vo výške 200,- € spolu s bežným mesiacom. Jej dlh k 30.4.2020 tak predstavuje sumu 842,15 €. Dňa 23.6.2020 uhradila celý dlh v sume 845,- € priamo do pokladne Mesta Vranov nad Topľou. Nie svojím zapríčinením sa dostala do takejto zlej finančnej situácie. V prípade, žeby prišla o byt, so 4- ročnou dcérou by ostala na ulici. Z uvedených dôvodov namietla celú podanú žalobu.

4. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu podaním zo dňa 31.8.2020, doručeným súdu dňa 3.9.2020, vyjadril k vyjadreniu žalovanej, a to nasledovne:

5. Potvrdil, že došlo k prijatiu jednotlivých súm, ktorými sa uhradil dlh vymáhaný podanou žalobou. Žalovaná jednotlivými úhradami platila súčasne starý dlh (ktorý je predmetom žaloby), tak aj nový dlh (priebežné platby za kalendárny rok 2020 v tomto členení: úhrada sumy 845,- € dňa 23.06.2020, z toho za započítala časť sumy 626,17 € na úhradu dlhu za kal. mesiace: 2019/08, 2019/09, 2019/10, 2019/11; úhrada sumy 415,98 € dňa 27.02.2020, z toho za započítala časť sumy 200,- € na úhradu dlhu za kalendárny mesiac: 2019/12; úhrada sumy 250,- € dňa 14.02.2020, z toho za započítala časť sumy 34,02 € na úhradu dlhu za kal. mesiac: 2019/08. Na základe uvedeného zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny neuhradených platieb v sume 1.079,90 €. Zotrval však na nároku na zaplatenie úroku z omeškania z omeškaných čiastočných platieb tohto nároku. Na základe toho navrhol zmenu žaloby tak, že vo výroku I. súd uloží žalovanej vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. 18 v bytovom dome; vo výroku II. ju zaviaže zaplatiť k rukám žalobcu úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových platieb žalovanej v omeškaní a vo výroku III. ju zaviaže nahradiť žalobcovi trovy konania.

6. Žalobca svoje vyššie uvedené vyjadrenie doplnil podaním z 13.8.2021, doručeným súdu v ten istý deň, v ktorom uviedol, že žalovaná naďalej zotrváva v byte bez platnej nájomnej zmluvy a neplatí odplatu za užívanie. Medzičasom jej vznikol nový dlh za kalendárne roky 2020-2021 v sume 1.003,69 €.

7. Súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby sa vyjadril, či jeho podanie z 13.8.2021 má súd považovať za zmenu žaloby v tom zmysle, že voči žalovanej si nárokuje už úhrady za užívanie bytu za iné obdobie, než žaloval v pôvodne podanej žalobe.

8. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na túto výzvu súdu reagoval tak, že uviedol, že toto jeho písomné podanie z 13.8.2021 nemožno považovať za zmenu žaloby. Trvá na podanej žalobe zo dňa 22.1.2020 v zmysle jej zmeny, ktorú navrhol v podaní z 31.8.2020.

9. K uvedenému sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že pôvodne žalovaná istina 1.079,90 €, ktorá je predmetom žaloby, bola splatená. Žalobcu žiadala o splátkový kalendár, ale nebol jej doručený, ani umožnený. Ide o sociálny byt, ktorý je určený pre sociálne slabšie rodiny. Zopakovala, že je matkou- samoživiteľkou mal. dcéry Q. D., U.. XX.X.XXXX, a kvôli COVID-19 prišla o prácu. Rozporovala aj nový

dlh. Uviedla, že ku dňu podania vyjadrenia (2.9.2021) voči Mestu predstavuje sumu 787,71 €. Vzhľadom na túto skutočnosť nie je dôvod na jej vysťahovanie a svoj dlh splatí. Pred vznikom situácie nemala dlh voči žalobcovi a nájom platila stále včas. Nesúhlasí so zaplatením úroku z omeškania zo žalovanej sumy a nesúhlasí ani s uložením povinnosti nahradiť trovy konania žalobcovi, a to z dôvodu, že do situácie sa dostala nie vlastným zavinením, ale kvôli celosvetovej pandémií COVID-19.

10. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

11. Na pojednávaní žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na podanej žalobe v znení jej čiastočného späťvzatia a zmeny žaloby učinenej podaním žalobcu z 31.8.2020. Uviedol, že žalovaná mala uzavreté 2 nájomné zmluvy na určitú dobu, a to od októbra 2015 do decembra 2016 k tomu istému bytu a následne od januára do decembra 2017 na jeden rok. Uzavretie druhej zmluvy nasledovalo po uplynutí prvej zmluvy. V zmysle obidvoch zmlúv mala platiť platby za nájom bytu do 5-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z opisu všetkých platieb, ktoré predložil na pojednávaní, vyplýva, že bola v omeškaní s každou jednou platbou už od začiatku, a to už od prvej zmluvy v roku 2015. To isté aj za rok 2018, 2019 a 2020 - každá jedna platba bola v omeškaní. Nebola schopná dodržať platobnú disciplínu, preto jej nebola daná ďalšia nájomná zmluva na rok 2018, 2019, 2020 a 2021. Na otázku uviedol, že ak by platila riadne a načas, na konci príslušného kalendárneho roka by mala nulový dlh, potom by jej prenajímateľ opätovne dal na podpis nájomnú zmluvu, ale zase len na určitú dobu jedného roka. Keďže sa tak nestalo, nájomné zmluvy nemá a už 4 roky je tam bez nájomnej zmluvy. Na otázku súdu právnemu zástupcovi žalobcu, aby vysvetlil, prečo by v prípade riadnej platobnej disciplíny nebola so žalovanou uzavretá nájomná zmluva na neurčitý čas, ale stále iba na určitú dobu jedného roka, právny zástupca žalobcu poukázal na čl. II, ods. 4, 6, čl. IV. ods. 1, čl. V. ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Vranov nad Topľou č. 72/2005 o podmienkach nájmu bytu v bytovom dome A7. Zároveň toto VZN predložil súdu. Predmetné VZN sa týkalo bytového domu, v ktorom sa nachádza predmetný byt v užívaní žalovanej, ktorý je predmetom sporu. K námietke žalovanej, že sa tam majú nachádzať tzv. sociálne byty pre sociálne slabšie rodiny uviedol, že išlo o bytový dom postavený zo štátnej dotácie od Štátneho fondu rozvoja bývania. Cieľom tohto VZN je zabezpečiť bývanie pre tie sociálne vrstvy obyvateľstva, ktoré by si sami nedokázali zabezpečiť kúpu bytu. Je to obmedzené na prenájom bytov tým osobám, ktorých mesačný príjem neprevyšuje 3-násobok životného minima. Nejde o nejaké sociálne slabé rodiny, ale pre bežné vrstvy obyvateľstva a o štandardné nájomné byty, kde je výška nájmu kalkulovaná ako trhová. Na otázku súdu, či žalobca, ako prenajímateľ u žalovanej zisťoval, prečo svoje záväzky za užívanie bytu neplní, a či mal snahu jej vyjsť v ústrety uzavretím nejakého splátkového kalendára na uhradenie tohto dlhu, uviedol, že v zmysle citovaného VZN je nájomca povinný prenajímateľovi zdokumentovať splnenie podmienok na uzavretie novej nájomnej zmluvy. Ak by žalovaná splnenie týchto podmienok preukázala, prenajímateľ by s ňou uzavrel novú nájomnú zmluvu. Od nájomcov sa aj v prípade omeškania s platbami vyžaduje aktívny prístup a poskytnutie súčinnosti prenajímateľovi. Žalobu v tomto prípade podali preto, že dlh sa neplatil a nemali žiadnu odozvu od žalovanej. Po podaní žaloby vznikol ďalší dlh, čím sa preukázalo, že žalovaná nie je spôsobilá splniť podmienky VZN. Mesto jej dalo dostatočný čas (4 roky bola bez nájomnej zmluvy) na to, aby si usporiadala tieto svoje majetkové pomery. Starý dlh bol síce uhradený, ale k augustu 2021 je tam nový dlh - cca 6 neuhradených mesiacov, opätovne ide o dlhodobý problém.

12. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že si nie je vedomá toho, aby bola dlžníčkou od prvého mesiaca, odkedy prišla do predmetného bytu. Keď sa pozrie na opis karty, mala snahu platiť, hoci nedávala celú čiastku 212,85 €, ale dávala, koľko bolo v jej možnostiach a schopnostiach. Keď tam teraz má nejaký dlh, tak ho zaplatí. Nie je pravdou, žeby bola pasívna a s Mestom nekomunikovala. Bola sa pýtať na Meste a žiadala splátkový kalendár za dlh za minulý rok, ktorý jej nebol dodaný. Tam uviedla, že má zdravotné problémy. K žalovanému obdobiu pôvodnou žalobou - nedoplatok 1.079,90 € uviedla, že v tom období mala zdravotné problémy, maródovala cca rok. Neplatila aj preto, že prišla o zamestnanie a nemala peniaze. V práci skončila 15.6.2019 pre zdravotné problémy. Pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. Keď sa doliečila, nemohla vycestovať, lebo bola koróna. Boli zatvorené škôlky, nemala kde nechať dieťa. Dieťa malo v marci 5 rokov. Celý čas prácu hľadala, ale kvôli pandémií ju nemohla nájsť. Je matka samoživiteľka, nemôže ísť do práce napr. na 4 smeny. Uviedla, že keď prišla o prácu, žila z toho, čo mala našetrené, a dostáva aj výživné na dieťa od jeho otca - 100,- €, rodinné prídavky - 25,- € a privyrábala si aj ručnými prácami. Po skončení PN poberala dávku v hmotnej núdzi 26,20 €. Od januára 2021 jej tú dávku zvýšili na sumu 29,- € mesačne. Od júla 2021 pracuje, uhradila celý dlh a

zaplatila ešte aj ďalších 220,- € z nového dlhu. K čiastočnému späťvzatiu žaloby žalobcom uviedla, že so späťvzatím žaloby a zastavením konania v tejto časti súhlasí.

13. Súd na pojednávaní vykonal listinné dôkazy, a to: nájomná zmluva zo dňa 1.12.2016, čiastočný výpis z LV č. XXXX L..Ú.. Vranov nad Topľou, upomienka k vyčíslenému nedoplatku k 31.12.2019, výzva na vypratanie bytu z 13.1.2020, vyjadrenie žalovanej k žalobe, príjmový pokladničný doklad o úhrade sumy 845,- € žalovanou, vyúčtovanie nákladov za služby spojené s bývaním, listina v nemeckom jazyku

- začiatok a koniec PN, podanie žalobcu z 31.8.2020, opis platieb žalovanou.

14. Súd vykonal dôkazy krátkou cestou predložené právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní, a to Všeobecne záväzné nariadenie Mesta Vranov nad Topľou č. 72/2005 a Opis všetkých platieb žalovanej od začiatku nájomného vzťahu od roku 2015 do augusta 2021.

15. Na predmetnom pojednávaní dňa 14.9.2021 súd podľa pripustil zmenu žaloby, navrhnutú žalobcom v jeho podaní z 31.8.2020, a to v tomto znení: “I. Súd u k l a d á žalovanej, aby do 15 dní od právoplatnosti rozsudku vypratala a odovzdala žalobcovi byt č.XX, H. X, D.: X H. E. E. Č. XXXX U. M.U. Z. H. H. U. F., E. Q. U. M. Č.. XXXX D. O.: H. nad Topľou, obec: Vranov nad Topľou, katastrálne územie: Vranov nad Topľou. II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť' k rukám žalobcu: - úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.079,90 € od 28.01.2020 do 13.02.2020, - úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.045,88 € od 14.02.2020 do 26.02.2020, -úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 845,88 € od 27.02.2020 do 29.04.2020, - úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 626,17 € od 30.04.2020 do 22.6.2020, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť trovy konania, z toho súdny poplatok ......€ k rukám žalobcu a trovy právneho zastúpenia vo výške 338,34 € na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

16. Z vykonaného dokazovania, po zhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti, súd zistil tento skutkový stav veci:

17. Žalobca je vlastníkom 2-izbového bytu č. XX U. E. H. H. Č.. X U. X. D. H. E. - R. N. E.. Č. XXXX U. Z.. M. H. H. U. F., Q. U. M. Č.. XXXX D. L..Ú.. H. U. F.. Nájomnou zmluvou zo dňa 1.12.2016 bol predmetný byt prenajatý žalovanej na určitú dobu od 1.1.2017 do 31.12.2017. Za užívanie bytu bola v nájomnej zmluve dohodnutá mesačná úhrada 212,85 €, z čoho suma 123,51 € bola dohodnutá ako nájomné a vo zvyšku išlo o preddavky na plnenie a poskytovanie z užívaním bytu. Uzavretiu tejto zmluvy predchádzala obdobná nájomná zmluva dohodnutá na určitú dobu - od októbra 2015 do decembra 2016. V nájomnej zmluve bola dohodnutá splatnosť mesačného nájomného a úhrad za služby do 5-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Od začiatku nájmu žalovaná predmetné platby platila spravidla v omeškaní, avšak za obdobie 11/2015 do 11/2016 v riadnej výške dohodnutých platieb 212,85 € (dôkaz: opis všetkých platieb - čl. 49), neskôr po uvedenom období občas aj v nižších platbách, podľa svojich možností a schopností. Po uplynutí dohodnutej doby nájmu druhou uzavretou nájomnou zmluvou z 1.12.2016 do 31.12.2017 žalovaná byt užívala bez písomne uzavretej nájomnej zmluvy, až do dňa podania žaloby, resp. do dňa vyhlásenia rozsudku. Pritom podmienky zostali identické - predovšetkým predmet nájmu a mesačné úhrady za užívanie bytu. Po podaní žaloby žalovaná celý dlh žalovaný žalobcom za úhrady v sume 1.079,90 € (dlžné obdobie kalendárnych mesiacov 8-12/2019) uhradila, na základe čoho žalobca zobral žalobu v časti zaplatenia istiny 1.079,90 € späť a súd konanie v tejto časti vo výroku I. tohto rozsudku zastavil. Medzičasom jej za kalendárne roky 2020-2021 vznikol nový dlh (podľa tvrdenia žalobcu - 1.003,69 € a podľa tvrdenia žalovanej v sume 787,71 €), ktorý ale nebol predmetom tohto súdneho sporu, nakoľko žalobca v tejto časti rozšírenie (zmenu) žaloby súdu nenavrhol. Žalovaná pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku, ale dňa 17.6.2019 ochorela a do Rakúska už vycestovať nemohla. Dočasná práceneschopnosť jej skončila dňa 11.1.2020, od ktorého dátumu ale zostala nezamestnaná. Opätovne sa jej podarilo zamestnať až v júli 2021, po ktorom dátume uhradila celý žalobcom žalovaný dlh, na základe čoho žalobca zobral žalobu späť a súd konanie zastavil.

18. Na zistený skutkový stav veci súd aplikoval nasledovné právne normy:

19. Podľa (ďalej len „“), Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

20. Podľa , Nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

21. Podľa , Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

22. Podľa , Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

23. Podľa , Zrušiť nájomnú zmluvu dojednanú na neurčitú dobu možno, ak nedôjde k dohode prenajímateľa s nájomcom, iba výpoveďou.

24. Podľa , Nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa , Nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

26. Podľa , Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

27. Podľa , Ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

28. Podľa , Ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

29. Podľa , Ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa , že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže, že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych ) výpovedná lehota sa predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

30. Podľa písmeno d) , Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa,

31. Podľa , Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

32. Podľa , Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

33. Podľa , Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

34. Podľa , Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

35. Podľa , Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

36. Podľa , Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

37. Podľa , Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

38. Podľa , Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

39. Podľa čl. 21 ods. 1 Ústavného (ďalej len „“), Obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

40. Podľa SR, Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

41. Podľa čl. 16. ods. 1 SR, Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

42. Podľa SR, Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

43. Podľa SR, Vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom.

44. Podľa , V občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovnaké postavenie.

45. Podľa , Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

46. Podľa , Fyzické a právnické osoby, štátne orgány a orgány miestnej samosprávy dbajú o to, aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby sa prípadné rozpory medzi účastníkmi odstránili predovšetkým ich dohodou.

47. Podľa , Ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie.

48. Podľa 255 ods. 1 Zák č. (ďalej len „“), Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa , Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Podľa , Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

51. Podľa , Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

52. Podľa , Žalobca môže vziať žalobu späť.

53. Podľa , Ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

54. Podľa , Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

55. Podľa , Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie.

56. Podľa , Zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.

57. Podľa , Zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

58. Podľa čl. II. ods. 1 Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Vranov nad Topľou o podmienkach nájmu bytov v bytovom dome A7 - 18 b.j. Vranov nad Topľou, Sídlisko SNP - Lúčna, č. 72/2005 (ďalej len „VZN“), byty v obytnom dome je možné užívať len v rámci nájomného vzťahu.

59. Podľa ods. 4 VZN, nájomná zmluva sa uzatvára vždy na dobu určitú, ktorá neprevýši 3 roky, s výnimkou, ak nájomcom je občan so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 1 Smernice MVRR č. 2/2004, u ktorého doba nájmu neprevýši 10 rokov počítajúc dňom uzatvorenia nájomnej zmluvy.

60. Podľa ods. 5 VZN, V nájomnej zmluve je prenajímateľ povinný zakotviť právo nájomcu na opakované uzatvorenie nájomnej zmluvy na nájom bytu v obytnom dome za rovnakých podmienok, za akých bola uzatvorená predchádzajúce nájomná zmluva, ako aj za podmienok uvedených v čl. II bod 6. tohto VZN a v .

61. Podľa ods. 6 písmeno d), nájomnú zmluvu možno s nájomcom opätovne dohodnúť, ak naďalej spĺňa podmienky nájomcu určené v tomto VZN.

62. Podľa čl. II ods. 7 VZN, Splnenie podmienok pre opätovné uzatvorenie nájomnej zmluvy podľa čl. II. bod 6. tohto VZN skúma prenajímateľ bytu ku dňu opakovaného uzatvorenia nájomnej zmluvy. V prípade, že nájomca nepreukáže splnenie podmienok podľa čl. II. bod 6. VZN, prenajímateľ s ním opätovne nájomnú zmluvu neuzatvorí.

63. Podľa čl. V, ods. 1 VZN, Pred uzatvorením nájomnej zmluvy na užívanie bytu v obytnom dome je nájomca povinný prenajímateľovi zdokumentovať splnenie podmienok, za ktorých je podľa tohto VZN možno s občanom uzatvoriť nájomnú zmluvu.

64. Po aplikácií citovaných právnych noriem na zistený skutkový stav veci súd vec takto právne hodnotí:

65. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že nájom žalovanej na predmetný byt vznikol, boli uzavreté 2 písomné nájomné zmluvy na určitú dobu. Po roku 2017 ďalšia nájomná zmluva uzavretá nebola. Nájom bytu tak mal zaniknúť ku koncu pôvodnej nájomnej zmluvy, t.j. k 31.12.2017. I keď nezostal právne legálny nájom na základe písomne uzavretej zmluvy, nájom zostal vo forme tzv. „faktického nájmu“, pretože žalovaná s mal. dcérou zotrvala v užívaní bytu v plnom rozsahu tak, ako bol popísaný v pôvodných písomných nájomných zmluvách a žalobca toto jej užívanie bytu toleroval, pričom z jej strany očakával odplaty za užívanie bytu v identickej výške, ako boli dohodnuté v pôvodne uzavretých písomných nájomných zmluvách na určitú dobu. Za reálne užívanie bytu žalobcovi patrí reálne peňažné plnenie, ktoré by prinajmenšom malo pokrývať služby spojené s užívaním bytu, a eventuálne popri nich aj nejakú odplatu za možnosť byt užívať. Sporové strany zotrvali na konkludentnej dohode ohľadom úhrad za užívanie bytu, ktoré zostali identické v zmysle pôvodných písomných nájomných zmlúv (mesačná úhrada 212,85 €, z toho 123,51 € nájomné a zvyšok preddavky na plnenia poskytované s užívaním bytu - čl. III. pôvodnej nájomnej zmluvy uzavretej dňa 1.12.2016 na určitú dobu od 1.1.2017 do 31.12.2017). I súd považuje takúto výšku úhrad za zodpovedajúcu spravodlivému

usporiadaniu veci, t.j. adekvátne obmedzeniu obsahu vlastníckeho práva žalobcu, ako vlastníka nehnuteľnosti, spočívajúcom v tom, že predmet jeho vlastníctva drží a užíva (býva v ňom) žalovaná. Je tak možné konštatovať, že v zmysle , v spojení s získala žalovaná majetkový prospech plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (zánik nájomnej zmluvy dohodnutej na určitú dobu), na základe ktorej by bol každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

66. Žalovaná platila platby vo výške pôvodne dohodnutých úhrad, síce v omeškaní, niekedy len čiastočne, ale platila. Adekvátne jej sociálnym a ekonomickým možnostiam, ktoré súdu dostatočne vysvetlila a predloženými dôkazmi objasnila (je slobodnou matkou - samoživiteľkou mal. dcéry narodenej v roku 2016. Do roku 2019 pracovala ako opatrovateľka v Rakúsku. Dňa 17.6.2019 sa stala dlhodobo PN a neskôr nemohla vycestovať do Rakúska pre pandémiu COVID-19. Od toho času zostala bez príjmu. Opätovne si našla prácu až od júla 2021).

67. Žalobca navrhoval súdu, aby žalovaná vypratala byt s poukazom na dlžné obdobie od 8/2019 do 12/2019, ktorý dlh mal predstavovať sumu 1.079,90 €. Po začatí konania žalovaná tento dlh uhradila. Na základe toho žalobca v časti o zaplatenie istiny 1.079,90 € zobral žalobu späť, navrhol zastavenie konania, s čím žalovaná súhlasila. Súd konanie vo výroku I. podľa zastavil.

68. Žalobca zotrval na svojom nároku na úrok z omeškania, ktorý súd považuje za dôvodný a priznal mu ho.

69. Za nedôvodné súd považuje zotrvanie žalobcu na nároku na vypratanie bytu. Dostáva sa tu do rozporu ústavný princíp práva na ochranu obydlia a súkromia u žalovanej (, 19 ods. 2 SR), s ústavným a zákonom podloženým právom na ochranu majetku žalobcu ( SR, a nasl. ). Vlastník, žalobca má právo so svojím majetkom, bytom disponovať. Na druhej strane stojí právo žalovanej na ochranu obydlia, pričom v konaní bolo preukázané, že iné obydlie nemá a skončila by s mal. dcérou na ulici.

70. Je potrebné zobrať do úvahy princíp proporcionality. Už pri pôvodne žalovanej sume 1.079,90 € nie je možné konštatovať, že výška takéhoto dlhu žalovanej za užívanie bytu by bola proporcionálna s tým, aby mala prísť o obydlie, kde býva aj s mal. dcérou. Tobôž v tomto konkrétnom prípade, vzhľadom na to, že v priebehu konania žalovaná tento dlh uhradila a zostala žalobcovi dlžná iba príslušenstvo dlhu (úrok z omeškania), ktorý mu súd priznal.

71. Súd vyzýval žalobcu, či navrhuje zmenu žaloby na základe nových skutkových okolnosti - nového dlhu, podľa , pričom právny zástupca žalobcu sa vyjadril, že toto nemá súd považovať za zmenu žaloby. Žalobca deklaroval, že vznikol za ďalšie obdobie nový dlh, ale pre súd toto nové obdobie dlhu žalovanej predmetom sporu nebolo, nakoľko žalobca zmenu žaloby v tomto zmysle nenavrhoval.

72. Zotrvanie žalobcu na uplatnenom nároku na vypratanie bytu žalovanou tak súd hodnotí, vzhľadom na vyššie uvedené (odôvodnený už len peňažným nárokom na príslušenstvo pohľadávky na úhradách za bývanie) ako v rozpore s dobrými mravmi podľa , v spojení s SR (zneužitie vlastníckeho práva na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom). V konaní bolo preukázané, že žalovaná iné bývanie zabezpečené nemá a ak by súd vyhovel tomuto návrhu, s maloletou dcérou by zostala „na ulici“. Nepochybne by tak vyhovením tomuto návrhu došlo k ujme jej ústavného práva na súkromie a obydlie.

73. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na , kde nie nepodstatnou skutočnosťou je to, že žalobca v tomto sporovom konaní, vystupujúci ako prenajímateľ bytu, je zároveň aj orgánom miestnej samosprávy. Jeho povinnosťou, zvlášť ak ide o ten istý subjekt, bolo snažiť sa odstraňovať rozpory predovšetkým dohodou so žalovanou. Paradoxne však žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v konaní tvrdil pravý opak. Tvrdil, že pri množstve prenajímaných bytov nie je možné od žalobcu očakávať proaktívny prístup pri riešení týchto problémov jeho nájomcov, vyplývajúcich z množstva uzavretých nájomných zmlúv, kde vystupuje ako prenajímateľ, ale naopak, pri riešení týchto problémov očakáva proaktívny prístup zo strany nájomcov, v tomto prípade žalovanej. Je tak možné konštatovať, že takýmto postupom žalobca koná v priamom rozpore s a do budúcna mu súd odporúča tento prístup pri riešení obdobných sporov zmeniť.

74. Nie bez záujmu v tomto kontexte súd ponecháva aj samotné VZN Mesta Vranov nad Topľou č. 72/2005, ktorým je upravený režim prenajímania bytov v bytovom dome, kde užíva byt aj žalovaná. Nastavenie pravidiel prenajímania bytov týmto VZN súd považuje za špekulatívne a rozporné s dobrými mravmi, lebo prakticky vylučuje možnosť prenajať byt zo strany žalobcu ako prenajímateľa akémukoľvek nájomcovi bytu v tomto dome na neurčitú dobu. Týmto VZN je nastavený mechanizmus, že za splnenia podmienok ak nájomca bude platiť platby za užívanie riadne a včas, bude žalobca ako prenajímateľ stále ochotný iba predlžovať nájomnú zmluvu na určitú dobu, spravidla len jedného roka. Je zrejmé, že žalobca si je vedomý chráneného nájmu, ktorý by vyplýval z nájomnej zmluvy na neurčitú dobu a takýmto spôsobom sa tomuto snaží vyhnúť. V tomto konkrétnom sporovom prípade by zrejme pri chránenom nájme na neurčitú dobu pri predĺžení výpovednej doby o ochrannú lehotu pri preukázaní hmotnej núdze z objektívnych dôvodov na strane žalovanej bola 3-mesačná výpovedná lehota pre výpoveď z nájmu bytu pre neplatenie nájomného predlžená o ochrannú lehotu 6 mesiacov ( ), za ktorú dobu by žalovaná mal zrejme dosť času svoj dlh vyrovnať, príp. nájsť iné riešenie s prenajímateľom. Tiež je možné, že žalovanej by zostalo zachované právo na bytovú náhradu aspoň vo forme prístrešia ( ). Súd na tieto skutočnosti poukazuje obzvlášť s poukazom na preambulu predmetného VZN, v ktorej je uvedené, že na výstavbu bytového domu bola žalobcovi poskytnutá podpora z prostriedkov Štátneho fondu rozvoja bývania a dotácia MVRR SR, teda žalobca vlastné prostriedky na výstavbu nevynaložil, príp. iba minimálne. Preto súd konštrukciu nastavenú týmto VZN považuje rovnako za rozpornú s dobrými mravmi nakoľko minimalizuje možnosť ktoréhokoľvek nájomcu v dotknutom bytovom dome získať byt do nájmu na neurčitú dobu, z čoho plynie zosilnený chránený nájom nájomcu.

75. K rozhodnutiu o trovách konania je možné hodnotiť, že žalobca je v konaní čiastočne úspešný, nakoľko procesné zavinenie zastavenia konania po jeho späťvzatí súd pripisuje žalovanej, keďže dlh uhradila až po začatí súdneho sporu. Na druhej strane je žalobca čiastočne neúspešný v konaní, pretože súd jeho návrh na vypratanie bytu zamietol. Pomer úspechu a neúspechu tak u žalobcu a žalovanej je možné hodnotiť ako rovnaký. Popri tom ale súd zisťuje aj dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalovanej podľa , pre ktoré žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanej nepriznáva. Je zrejmé, že žalovaná si svoje podlžnosti plní, i keď v zásade v omeškaní. Súd v tomto kontexte poukazuje na jej ťaživú sociálnu situáciu, kedy je matkou samoživiteľkou malého 5-ročného dieťaťa, bola dlhodobo PN, čo bolo v konaní preukázané, bola dlhodobo nezamestnaná. Po tom, ako si v júli 2021 našla zamestnanie, celý dlh, ktorý bol predmetom tohto sporu uhradila. Zároveň súd berie do úvahy a ako dôvod osobitného zreteľa vidí aj tzv. covidovú pandemickú dobu, kedy je možné objektívne hodnotiť, že podmienky pre nájdenie si zamestnania v tejto dobe boli a stále sú pre každého sťažené. Na druhej strane nepriznaním trov konania žalobca ekonomicky ohrozený nebude, nakoľko ide o orgán územnej samosprávy, ktorý, ako sám tvrdil v konaní, je prenajímateľom množstva bytov, ktoré vlastní. S poukazom na , tak súd žiadnej zo strán nárok na trovy konania nepriznal, resp. nepriznal ich žalobcovi voči žalovanej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.