Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/74/2015

Potvrdené rozhodnutím 23Co/2/2022
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu: A. B. C., X D. E. E., F. XXX, XXXX G., H., právne zast. JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967 proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX L. G. B.- M., zast. JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 42 228 239 o zaplatenie 11.743,98 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 13C/74/2015 - zo dňa 14.09.2021 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudkyňou JUDr. Barborou Kovalikovou v spore žalobcu: Garpis Trading Limited, 8 Degenis Akritas Avenue, Office 303, 1045 Nikózia, Cyprus, právne zast. JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967 proti žalovanému: E. U., F.. XX.XX.XXXX, T. H.P. XXXX, XXX XX R. F. Q.- Č., zast. JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 42 228 239 o zaplatenie 11.743,98 eur s prísl. t a k t o

rozhodol:

I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX. XX. XXXX do XX. XX. XXXX z a s t a v u j e .

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 11.743,98 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že ešte ako advokát, E.. H. U., I. P., U. X, P., (ďalej len „advokát“), poskytoval žalovanému právne služby, resp. tohto zastupoval v trestnom konaní a to v prípravnom konaní vedenom pred príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní (Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite) ako aj v pokračovaní tohto konania v konaní vedenom pred súdom a to na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Právne zastupovanie v uvedenom trestnom konaní poskytoval v zmysle dodatku zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej len „dodatok“) k zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.X.XXXX (ďalej len „zmluva o poskytovaní právnych služieb“) uzatvorenému medzi advokátom a žalovaným, ktorý sa týkal ochrany klientových práv v trestnom konaní. Konkrétna výška odmeny za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní medzi žalobcom a žalovaným zmluvne dohodnutá nebola, preto žalobcovi patrí v zmysle o advokácii tarifná odmena, ktorá spočíva v trovách právneho zastúpenia za zastupovanie žalovaného v uvedenom konaní a ktorá bola vyčíslená v zmysle MS SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V ďalšom uviedol, že v zmysle článku 4 záverečné ustanovenia bodu 4.8, ktorý bol do zmluvy doplnený dodatkom bol žalovaný povinný uhradiť trovy zastúpenia v predmetnom trestnom konaní po ich vyúčtovaní. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému dňa XX.XX.XXXX faktúru číslo XXXXXXXX splatnú dňa XX.XX.XXXX, ktorej súčasťou bolo vyúčtovanie trov zastúpenia za zastupovanie žalovaného a predmetná faktúra bola spolu s vyúčtovaním zaslaná žalovanému, no tento do dňa podania žaloby svoj záväzok voči predchodcovi žalobcu nesplnil, odmenu za poskytnuté právne služby neuhradil, a preto sa žalobca domáha svojho nároku prostredníctvom súdu. Aj keď zo

strany žalovaného došlo aj k omeškaniu s úhradou dlžnej sumy, žalobca si neuplatňuje zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, ktoré mu prináležia.

2. Okresný súd Vranov nad Topľou dňa 2.12.2014 vydal platobný rozkaz voči ktorému podal žalovaný dňa 02.02.2015 odpor. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Uviedol, že nárok žalobcu považuje za nedôvodný a to čo do dôvodu aj výšky a tento neuznáva. Je síce pravdou, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby a zastupoval ho v trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde, avšak tvrdenia o tom, že odmena za tieto právne služby nebola uhradená sú nepravdivé a zavádzajúce, keďže žalovaný v rokoch XXXX až XXXX zaplatil žalobcovi odmenu za poskytovanie právnych služieb v celkovej sume 156.300,- eur. Na základe dohody so žalobcom o zastupovaní v trestnom konaní zaplatil žalobcovi v období od E. XXXX C. Z. XXXX sumu 25.200,- eur a to v mesačných platbách po 1.200,- eur a v F. XXXX mu doplatil sumu 120.000,- eur. K zmluve o poskytovaní právnych služieb uviedol, že poukazuje na to, že táto bola uzavretá s E.. E. U., advokátom, t.j. s iným právnym subjektom ako je žalobca. Zmluva o poskytovaní právnych služieb, od ktorej si žalobca svoj nárok odvodzuje, je absolútne neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom o advokácií a čo v nadväznosti na ustanovenie a ju robí absolútne neplatnou.

3. V písomnom vyjadrení zo dňa 27.08.2015 žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného sú zavádzajúce a nepravdivé. K zmluve o poskytovaní právnych služieb a sprostredkovaniu krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že túto uzatvoril advokát a žalovaný ako klient, pričom hneď v jej úvode sa konštatuje, že advokát poskytuje pre klienta od D. XXXX právnu pomoc a túto sa zaväzuje poskytovať i v budúcnosti. Predmetom zmluvy bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka v spoločnosti LPH Vranov nad Topľou, s.r.o.. Odmena bola zmluvnými stranami dohodnutá na 331.939,18 eur tak, že odmena vo výške 50% patrí advokátovi a 50% má byť advokátom poukázaných ďalej krízovému manažmentu. Dodatkom zo dňa XX.XX.XXXX k zmluve o poskytovaní právnych služieb sa zmluvné strany t.j. advokát a žalovaný ako klient dohodli, že zmluva o poskytnutí právnych služieb sa dopĺňa o ustanovenie, že jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní a taktiež bol doplnený bod 4 záverečné ustanovenia o bod 4.8., Na základe dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá bola uzavretá dňa XX.XX.XXXX, advokát ako právny predchodca žalobcu postúpil na žalobcu ako právneho nástupcu všetky práva a povinností z tejto zmluvy, ktoré žalobca na seba v plnom rozsahu prevzal. Skutočnosť, že žalovaný o postúpení a prevzatí práv a povinností vedel, je preukázaná podpisom žalovaného na zmluve o poskytnutí právnych služieb a o zabezpečení krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, kde vzal žalovaný na vedomie, že žalobca je právnym nástupcom advokáta. Následne v priebehu ďalších rokov udelil žalovaný žalobcovi ďalšie plné moci. V ďalšom žalobca uviedol, že predmetom tohto konania je odmena v zmysle zmluvy o poskytnutí právnych služieb, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v znení dodatku. K jednotlivým platbám, ktoré podľa žalovaného mali preukazovať úhrady v zmysle zmluvy a dodatku, sa bližšie vyjadril k jednotlivým položkám a platbám tak, ako boli v písomnom vyhotovení predložené spolu s vyjadrením žalovaného

4. Uznesením č.k. -60 zo dňa 9.9.2015 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 11 743,98 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% od XX.XX.XXXX do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 704,50 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Úpravu petitu žalobca podľa jeho vyjadrenia navrhol z dôvodu, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu si neuplatňoval z dlžnej sumy úroky z omeškania, a to aj napriek tomu, že mu zo zákona prináležia, aby tak bývalému klientovi preukázal aj napriek všetkému svoju ústretovosť, no žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu svojimi vyjadreniami zavádza a preto si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 12.11.2015 uviedol, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na zmluvu o poskytnutí právnych služieb poukazuje na to, že táto bola uzavretá s iným právnym subjektom ako je žalobca a to s advokátom, naviac zmluva o poskytnutí právnych služieb je absolútne neplatná, pretože bola uzavretá v rozpore so zákonom o advokácii a . V ďalšom poukázal na to, že advokát poskytoval žalovanému právne služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť ako advokát a týmto termínom skončilo zastupovanie žalovaného a aj akékoľvek účinky zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pokiaľ by ju súd považoval za platnú. Po skončení zastúpenia bolo povinnosťou advokáta zastúpenie písomne finančne vysporiadať do 30-tich dní od skončenia zastupovania. Ak by aj advokátovi vznikli akékoľvek finančné nároky z právneho zastúpenia v trestnej veci, tieto mu boli vyplatené

a prípadne ďalšie finančné nároky sú nepochybne premlčané a z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania. V ďalšom žalovaný uviedol, že žalobca poskytoval žalovanému právne služby a zastupoval ho vo viacerých súdnych sporoch, zastupovanie však neprebiehalo na základe zmluvy o poskytnutí právnych služieb, pretože nedošlo k žiadnej ústnej ani písomnej dohode o postúpení a prevzatí práv zo zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. V ďalšom žalovaný opätovne poukázal na úhrady vykonané v prospech žalobcu, z ktorých skutočností vyplýva, že žalovaný vyrovnal všetky svoje záväzky, ktoré mal voči žalovanému, ešte v roku XXXX.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 04.12.2015 k tvrdeniam žalovaného ohľadom nemožnosti uplatňovať zmluvnú aj tarifnú odmenu pre rozpor so zákonom o advokácií s advokátskym poriadkom aj s a rovnako ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným o údajnej neplatnosti zmluvy pre rozpor so zákonom, poukázal na znenie a s tým, že odmena v zmluve bola dohodnutá tak, že klientovi sa poskytovala právna pomoc na ochranu jeho vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti A. R. F. Q., s.r.o., kde bola dohodnutá odmena vo forme viacerých alternatív v závislosti od toho aký spôsob ochrany klientových práv bude zvolený a s ktorým bude klient súhlasiť. Dodatkom sa rozšírilo zastupovanie žalovaného aj v trestnom konaní a pre tento prípad bola dohodnutá odmena v novom bode 4.8. Kvôli prehľadnosti mohlo byť predmetné dojednanie uvedené v článku 2 odmena, no v zmysle dodatku bolo toto dojednanie zaradené do záverečných ustanovení do bodu 4.8., čo však nespôsobuje neplatnosť zmluvy v časti týkajúcej sa tejto odmeny, teda jednalo sa o zastupovanie klienta v dvoch rôznych veciach a to jednak sa jednalo o ochranu klientových práv fyzickej osoby ako spoločníka s.r.o. ako aj o ochranu klientových práv fyzickej osoby ako splnomocnenca konateľa s.r.o. v trestnom konaní. To, že sa jedná o dve rôzne veci, vyplýva aj z časového hľadiska, pretože zastupovanie v trestnom konaní začalo neskôr a jednak aj z dôvodu odlišného postavenia klienta v zastupovaných veciach. Preto ochrana klientových práv a jeho postavenie v trestnom konaní nijako nesúvisí so speňažením jeho obchodného podielu ako spoločníka v obchodnej spoločnosti. Čo sa týka argumentácie žalovaného o povinnosti finančne vysporiadať zastúpenie pri jeho ukončení, žalobca poukázal na znenie a Advokátskeho poriadku s tým, že k výpovedi zmluvy došlo zo strany žalovaného, resp. jeho vtedajšieho právneho zástupcu listom zo dňa XX.XX.XXXX a výpovedná doba bola dohodnutá na tri mesiace a začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede t.j. XX.XX.XXXX a uplynula XX.XX.XXXX, pričom žalobca vyúčtoval trovy trestného konania listom zo dňa XX.XX.XXXX a v ten istý deň vystavil žalovanému aj faktúru. Teda žalobca konal v súlade s Advokátskeho poriadku, keď bez zbytočného odkladu po skončení zastúpenia, dokonca ešte pred uplynutím výpovednej doby vec finančne písomne s klientom vysporiadal. K tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že Advokátsky poriadok je interný predpis Stavovskej organizácie, ktorého nedodržanie nespôsobuje zánik práva priznaného zákonom o advokácii, ktoré sa premlčuje v trojročnej premlčacej dobe zakotvenej v . K tvrdeniam žalovaného ohľadom skutočností, že advokát poskytoval žalovanému služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť, žalobca uviedol, že dohoda o postúpení a prevzatí práv a povinností zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb nemala a ani nemohla byť uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, pretože advokát práva a povinností z tejto zmluvy nepostupoval na žalovaného. Dohoda o postúpení a prevzatí práv a povinností je nepomenovanou zmluvou, ktorou advokát postúpil a žalobca prebral všetky práva a povinností zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Ide teda o zmluvu, ktorú uzatvára prevodca práv a povinností a nadobúdateľ práv a povinností. V danom prípade nedochádza k zmene advokáta, ale jedná sa len o zmenu v spôsobe výkonu advokácie. Oprávnenie na výkon advokátskej činnosti trvá od zápisu do zoznamu advokátov až do vyčiarknutia z tohto zoznamu. Zmena spôsobu výkonu advokácie z advokáta, ktorý advokáciu vykonáva samostatne na spoločnosť s ručením obmedzeným nemá za následok zánik oprávnenia na výkon advokácie, pretože nositeľom oprávnenia na výkon advokácie ako takej je advokát - fyzická osoba. Jediným následkom zmeny spôsobu výkonu advokácie je to, že advokát je limitovaný v tom, že nemôže túto činnosť vykonávať súčasne samostatne, status advokáta mu zostáva zachovaný, je však povinný používať označenie advokátska kancelária a dodatok označujúci právnu formu. Zákon o advokácií hovorí o povinnosti oznámenia zmeny výkonu spôsobu advokácie len vo vzťahu k Slovenskej advokátskej komore, no aj napriek tomu bola zmena spôsobu výkonu advokácie klientovi oznámená a tento prejavil súhlas, teda žalovaný tým, že podpísal zmluvu o poskytnutí právnych služieb zo dňa XX.X.XXXX, v zmysle ktorej vzal na vedomie, že žalobca je právnym nástupcom advokáta, teda zmena spôsobu výkonu advokácie nie je podmienená súhlasom klienta, v uvedenom v prípade nejde ani o prípad zmeny v osobe advokáta ako takého a právne nástupníctvo vyplýva priamo zo zákona.

7. Na pojednávaní dňa 15.12.2015 žalobca uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalovaný uviedol, že tvrdí, že keď bola dohodnutá zmluvná odmena, nemôže si žalobca uplatňovať v žiadnom prípade tarifnú odmenu. Sám žalobca tvrdí, že bola dohodnutá zmluvná odmena a snaží sa tvrdiť, že zmluvná odmena bola dohodnutá v obchodných veciach alebo vo veciach v iných sporoch tak ako ju špecifikuje v čl. 1.1 a že v prípade trestného konania tá zmluvná odmena dohodnutá nebola. Keď potom ako začal advokát zastupovať žalovaného v trestnom konaní neurobil novú zmluvu o poskytnutí právnych služieb, ale táto zmluva o poskytnutí právnych služieb ostala v platnosti a rozšírili ju dodatkom k zmluve o poskytnutí právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX, kde hovorí o tom, že rozšíril čl. 1 a špecifikuje predmet zmluvy o tom, že bude zastupovať pána U. ako advokát aj v trestnom konaní. Odmenu žiadnym spôsobom nezmenil, čl. 2 v celom rozsahu ostal platný, teda že tá paušálna odmena za poskytovanie právnych služieb ostáva 10 000 000,-Sk. Žalovaný tvrdí, že aj táto suma ostala zmluvne dohodnutá aj za zastupovanie v trestnom konaní a žalobca zároveň tvrdí, že v tomto dodatku si dohodol tú skutočnosť, že za zastupovanie v trestnej veci bude si uplatňovať tarifnú odmenu za zastupovanie v trestnom konaní. To však z tejto zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva. Z toho dodatku tejto zmluvy vyplýva len to, že bol záverečným ustanovením ustanovený bod 4.8. a to sú povinnosti v trestnom konaní, že je povinný ho informovať a že klient je povinný uhradiť advokátovi trovy zastúpenia pri vyúčtovaní. Pojem trovy zastúpenia o odmenách a náhradách advokátov nepozná, táto pozná len odmenu, výdavky a náhrady advokáta a trovy zastúpenia nie sú špecifikáciou toho, že v rámci dodatku zmluvy bolo dohodnuté, že sa nejakým spôsobom mení odmeňovanie za právne zastúpenie. V danom prípade z kombinácie zmluvy o poskytovaní právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX a dodatku zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva záver, že zmluva ako za zastupovanie vo veciach uplatňovaných práv v spoločnosti A., pána U. aj v zastupovaní v trestnom konaní, že bola dohodnutá zmluvná odmena vo výške 10 000 000,-Sk. Tá formulácia dodatku, že má niečo vyúčtovať, to samozrejme vyplýva aj zo zákona o advokácii, vždy musí klientovi vyúčtovať, je to všeobecný pojem, vždy to robil aj vyučtovával aj v obchodných veciach, dával faktúry, žalovaný mu tieto faktúry platil.

8. Podaním zo dňa 19.1.2017 žalobca zobral žalobu čiastočne späť v dôsledku zmluvy o bezodplatnom postúpení - darovaní pohľadávky žalobcu novému subjektu - Inštitút ekologických aktivít o.z. so sídlom Kmeťová 36, Košice, IČO: 42 408 989, ktorú zmluvu pripojil k svojmu podaniu a to v časti o zaplatenie časti príslušenstva pohľadávky v sume 2.302,60 eur zodpovedajúcej úroku z omeškania vo výške 8,8% ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.X.XXXX do XX.XX.XXXX, ktorá suma zodpovedá 889 dňom omeškania pri zohľadnení denného úroku v sume 2,5901 eur a v ďalšom zotrval žalobca na zaplatení sumy 11.743,98 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia a na náhrade trov konania.

9. Uznesením č.k. -195 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na strane žalobcu z konania vystúpi D.. H. U. J..S..Z.. a vstúpi Inštitút ekologických aktivít o.z.

10. Uznesením č.k. -221 súd pripustil zmenu strany sporu tak, že na strane žalobcu z konania vystúpi Inštitút ekologických aktivít o.z. a vstúpi Garpis trading limited.

11. Na pojednávaní dňa 06.09.2019 žalobca uviedol, že by sa rád vyjadril k záverom Krajského súdu Prešov, ktorý stanovil alebo ustálil s tým čo bude potrebné, aby sa udialo na súde prvej inštancie, teda aby súd ustálil skutkovo či a aké úkony právnej pomoci žalobca pre žalovaného vykonal a aká odmena za tieto úkony žalobcovi patrila, na základe akého právneho titulu, respektíve odôvodní, prečo mu za vykonané úkony odmena nepatrí. Tu by chcel poukázať na odvolanie žalobcu proti medzitýmnemu rozsudku, kde sa argumentovalo, keďže krajský súd však nedal odpoveď na všetky otázky, ale záver súdu okresného čo sa týka medzitýmneho rozsudku bol, že súd je toho názoru, že takýto spôsob dojednania je neplatný pre rozpor so zákonom o advokácii a v nadväznosti , keďže tieto neumožňujú dojednať súčasne zmluvnú odmenu a tarifnú odmenu, kombinovať možno len spôsoby určenia zmluvnej odmeny a tak ďalej. K tomu sa žalobca vyjadril v odvolaní, kde poukazuje na to, že právne predpisy, teda zákon a advokátske, počítajú s možnosťou kombinovania spôsobu určenia zmluvnej odmeny, avšak len pre jednu vec, v ktorej advokát poskytuje klientovi právne služby a nie s kombinovaným spôsobom určenia zmluvnej odmeny pre viacero vecí, čo je náš prípad, majú dodatok, je uzavretý pre prípad zastupovania v trestnej veci, keď hlavná zmluva je, bola uzavretá, pre prípad zastupovania v obchodnej veci. K tomuto uvádza, že pre každú z týchto vecí, či už obchodnú alebo aj trestnú, je v zmysle advokátskych predpisov možno dohodnúť kombinovanie spôsobov, čiže aj v prípade trestnej veci mohla byť stanovená zmluvne, aj podielová, aj zmluvná odmena, aj paušálna

odmena, aj tarifná odmena, ak bola dohodnutá inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny. Jeho prípad je, že dodatok v podstate pojednáva o písomnom dohodnutí základnej sadzby tarifnej odmeny. V tomto prípade podľa jeho názoru dochádza iba k duplicite zákona, pretože základnú sadzbu tarifnej odmeny zákon advokátovi prizná či už je zmluvne dohodnutá alebo nie je zmluvne dohodnutá, čiže písomné dojednanie základné je v podstate duplicitné a nadbytočné. Význam by malo vtedy, ak by bol dohodnutý dvojnásobok alebo trojnásobok tarify, v tom prípade má zmysel dohodnúť sa písomne. Takže tu poukazuje na vyjadrenie a ďalšiu závažnú vec z hľadiska právneho posúdenia, k čomu opäť krajský súd nedal právny názor. Poukazuje, že dodatok čo sa týka trestnej kauzy, čo spadá pod režim občianskeho práva. Hlavná zmluva je na zastupovanie v obchodnej veci, tá spadá pod režim obchodného práva, takto ju aj súd vyhodnotil prvostupňový, kde ustálil že sa jedná o zmluvu mandátnu podľa a nasl. , k tomu dodávajú, že áno, zastupovanie v obchodnej veci spadá pod režim obchodného práva avšak dodatok, ktorý je uzatvorený spadá pod režim občianskeho práva, teda pod zmluvu príkaznú podľa nasl. . Takže po tomto opätovnom posúdení má za to, že v tomto zmysle nemožno dodatkovať zmluvu pod iným právnym režimom zmluvu, ktorá je pod obchodnoprávnym režimom. Takže už podľa tohto názoru je dodatok neplatný ako taký, ale tak či tak, keďže obsahom dodatku bolo len duplicitné dohodnutie základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá tak či tak advokátovi náleží zo zákona.

12. Následne sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že čo sa týka negatórneho medzitýmneho rozsudku prvostupňového súdu a zrušujúceho uznesenia krajského poukazuje na to, že krajský súd v odôvodnení uvádza, že pokiaľ by súd dospel k názoru, že nárok žalobcu nie je dôvodný, nie je účelné vydávať medzitýmny rozsudok, žiadne iné stanoviská alebo právne názory krajského súdu z predmetného uznesenia, tak ako to prezentoval aj právny zástupca žalobcu, nevyplývajú. A čo sa týka skutkového a právneho posúdenia veci, stotožňujú sa s názorom súdu ako bol vyslovený v medzitýmnom rozsudku a teda naďalej zotrvávajú na svojom názore, že zmluva aj v súlade s dodatkom, kde bola dohodnutá zmluvná odmena, že pod túto spadá aj odmena za zastupovanie žalobcu žalovaného v trestnej veci a pokiaľ by to tak nebolo, nebol by robený dodatok. Nakoľko pokiaľ by nebol urobený žiaden dodatok alebo podpísaná iná zmluva, platila by tarifná odmena, dané zastupovanie podľa a preto podľa ich názoru logika toho dodatku a v ňom aj odkaz na ďalšie ustanovenia zmluvy o poskytovaní právnych služieb ako aj zmluvnej odmeny hovorí teda, že odmena za zastupovanie v trestnej veci bola zahrnutá v zmluvnej odmene, ktorý názor vyslovil aj súd v medzitýmnom rozsudku a podľa ich názoru by nemal od tohto názoru ustúpiť a z týchto dôvodov preto navrhujú, aby bola žaloba zamietnutá. Pokiaľ ešte čo sa týka pripustenie zmeny na strane žalobcu chcú uviesť, že D.. U. postupovaním týchto pohľadávok porušuje ustanovenia Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku a to konkrétne Zákona o advokácii a Advokátskeho poriadku, nakoľko povinnosťou advokáta nielen počas doby poskytovania právnych služieb klientovi ale aj po skončení poskytovania právnych služieb, má povinnosť zachovávať mlčanlivosť, zákonnú povinnosť mlčanlivosti, a nesmie vydávať iným subjektom žiadnu dokumentáciu v súvislosti s poskytovaním právnych služieb klientovi, preto majú za to, že aj tie akty postúpenia sú neplatné.

13. Vo vyjadrení zo dňa 9.10.2019 žalovaný namietal najmä postúpenie pohľadávky zo strany žalobcu na ďalší subjekt a následné postúpenie na terajšieho žalobcu. Inštitút ekologických aktivít ako občianske združenie mal získať pohľadávku na základe postúpenia. Podľa výpisu z registra občianskych združení vedenom Ministerstvom vnútra SR vyplýva, že tento subjekt má v predmete činnosti uvedené životné prostredie. Predmet činnosti ako vymáhanie pohľadávok, faktoring, forfaiting však uvedený nemá. Z toho možno vyvodiť záver, že vymáhanie súkromnoprávnych pohľadávok, ktoré sú podnikateľskou činnosťou súkromnoprávnych subjektov nepatria do predmetu činnosti občianskeho združenia Inštitútu ekologických aktivít o.z. Toto občianske združenie je oprávnené vykonávať činnosť výlučne v súlade s verejnoprávnym účelom pre ktorý bola založená a v danom prípade sa jedná o činnosť ochrany životného prostredia. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že nie je možné spoľahlivo a ustáliť či právny predchodca terajšieho žalobcu, teda Inštitút ekologických aktivít o.z. bol pôvodným veriteľom pôvodnej pohľadávky a či samotný úkon postúpenia pohľadávky na toto občianske združenie je platným právnym úkonom. Taktiež uviedol, že podľa stanoviska SAK je postúpenie pohľadávky advokáta voči klientovi možné iba v tom prípade, ak má postupník povinnosť zachovávať mlčanlivosť podľa zákona o advokácii. Terajší žalobca vstupom do konania získal neobmedzený prístup ku všetkým informáciám obsiahnutým v súdnom spise, ako aj v trestnom spise OS Vranov nad Topľou sp. zn. . Ide o informácie o právnych úkonoch, od ktorých odvodzoval pôvodný žalobca svoj nárok na uhradenie odmeny za poskytnuté právne služby. Žalovaný pôvodného žalobcu nikdy nezbavil povinnosti zachovávať

mlčanlivosť zo zastupovania v trestnej veci a ani v súčasnosti nesúhlasí so zverejňovaním informácií o skutočnostiach, ktoré súvisia s jeho trestným stíhaním vo veci Okresného súdu vo Vranove nad Topľou sp. zn. .

14. Na pojednávaní dňa 24.01.2020 žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení zo dňa 9.10.2019 v bode 2. Teda poukazuje na to, že má za to, že predmetom konania je postúpená pohľadávka, teda súd by mal len zaoberať touto skutočnosťou a zaoberať sa postúpením predmetnej pohľadávky na terajšieho žalobcu. Poukazuje aj na to, čo už uviedol vo vyjadrení, že už predchádzajúci žalobca, teda Inštitút ekologických aktivít, na ktorého bola postúpená pôvodne pohľadávka z pôvodného žalobcu, nemal prijať túto pohľadávku a to z dôvodu ako uviedli vo svojom písomnom vyjadrení, preto spochybňujú aj postúpenie pohľadávky na terajšieho žalobcu. V ďalšom odkazuje na to, že žalovaný nikdy nedal súhlas pôvodnému žalobcovi alebo pôvodnému veriteľovi, právnemu zástupcovi, ktorý ho zastupoval v trestnom konaní. Opätovne poukazuje na vyúčtovanie, ktoré bolo predložené a teda z ktorého je uplatňovaná pohľadávka, podľa jeho názoru je v určitom rozsahu pri niektorých úkonoch nelogické a nezrozumiteľné. Ďalej poukazujeme na to, že v medzitýmnom rozsudku súd poukázal alebo zaoberal sa teda dojednaním ohľadom odmeny za tieto úkony, ktoré sú predmetom tohto konania, ktoré žalobca aj pôvodný uplatňoval titulom tarifnej odmeny z dodatkov k zmluve, kde bola dojednaná zmluvná odmena, kde chceme ešte poukázať, že vlastne túto zmluvnú odmenu, z tejto takzvanej základnej zmluvy, lebo tak sme ju označovali, si uplatňuje Inštitút ekologických aktivít voči môjmu klientovi v sume vyše 240 000 eur, pardon v sume vyše 230 000 eur, v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. . Ešte na okraj chcem dodať, že nejaká cyperská spoločnosť ešte od môjho klienta, teda od žalovaného vymáhala na konaní na okresnom súde Poprad ešte ďalšiu sumu v rozsahu okolo 1000 000 eur. Toto všetko vidíme ako zneužitie práva, ktorému by nemala byť poskytnutá súdna ochrana.

15. Následne žalobca uviedol, že vo veci oprávnenosti postúpenia pohľadávky uvádza to, čo už uviedol v písomnom vyjadrení. Rozhodnutie tretieho disciplinárneho senátu Slovenskej advokátskej komory zo roku XXXX ako také uvádza, že sa jedná o rozhodnutie interného orgánu stavovskej organizácie, ktorým je Slovenská advokátska komora, čiže nemá povahu zákonnej ani podzákonnej normy, takže nemôže spôsobiť neplatnosť právneho úkonu akou je zmluva o postúpení pohľadávok, tá je koncipovaná v zmysle zákona a to . Čo sa týka nemožnosti vymáhania právneho predchodcu pohľadávky na ňu postúpenej, teda Inštitútu ekologických aktivít, napriek tomu, že to nemá v predmete činnosti, rovnako neznamená neplatnosť úkonu alebo neplatnosť byť aktívnym účastníkom tohto konania, pretože aj keď nie je to v predmete činnosti, zákon umožňuje to, je to isté, ako keby firma hocijaká nemohla poskytnúť pôžičku inej spoločnosti, napriek tomu, že to nemá uvedené v predmete činnosti ako predmet poskytovania pôžičiek. Môže jednorázovo, nesmie to byť sústavná činnosť vykonávaná opakovane v zmysle slovenskej legislatívy. Rovnako takisto spoločnosť, ktorá vymáha pohľadávky, jedná sa dajme tomu o pekárenskú firmu, takisto môže vymáhať napriek tomu, že nemá v predmete činnosti faktoring a forfaiting, to je len k týmto veciam. K ďalším, čo spomenul pán právny zástupca protistrany, iné konania sú, toto konanie je konaním o zaplatenie odmeny v trestnej veci, kde opakovane poukazoval, teda ak je dohodnutá zmluvná odmena, nemá to žiaden vplyv na to, aby nemohla byť uplatnená, teda nárok na tarifnú odmenu, súbeh zmluvných odmien a to aj všetkých štyroch, je možný rovnako a zostáva tým zachovaný aj nárok na tarifnú odmenu. Suma, ktorá je predmetom petitu v tomto konaní je totožná či už v prípade zmluvy, ktorá len kopíruje tarifnú odmenu duplicitne, čiže ak by aj dodatok bol neplatný, tak nastupuje plnenie zo zákona, teda tarifná odmena, ktorá je totožná čiastka uvedená v petite.

16. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä Zmluvou o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, dodatkom k tejto zmluve z XX.XX.XXXX, vyjadreniami žalobcu a žalovaného ako aj ostatným spisovým materiálom, a zistil nasledovný skutkový stav:

17. Dňa XX.X.XXXX bola medzi advokátom a žalovaným ako klientom uzatvorená Zmluva o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu, predmetom ktorej malo byť poskytovanie právnej pomoci pre klienta i v budúcností s tým, že sa jednalo o ochranu klientových vlastníckych práv ako spoločníka v spoločnosti A. R. F. Q., J..S..o., ktoré sú dlhodobo potlačované druhým spoločníkom pánom E.. Advokát sa zaviazal prostredníctvom tretej osoby, že zabezpečí krízový manažment pre klienta. V bode 2 bola dojednaná odmena s tým, že advokát a klient sa dohodli na nasledujúcom spôsobe odmeňovania a to na platbe vo výške 10.000.000,- Sk, v prípade dosiahnutia dohody s

druhým spoločníkom pánom E. alebo akýmkoľvek iným a to aj núteným uplatnením vlastníckych práv v predmetnej spoločnosti, z ktorého bude mať klient majetkový prospech a s ktorým bude súhlasiť. Za splnenie predmetu zmluvy sa považuje aj docielenie definitívneho zastavenia potlačovania klientových vlastníckych práv druhým spoločníkom. V ďalšom bola dojednaná výška odmeny v prípade prevodu - odkúpenia spoluvlastníckeho podielu D. E. klientom, prípadne predaja spoluvlastníckeho podielu klienta pánovi E. ako aj odmena v prípade likvidácie spoločnosti A. R. F. Q., J..S..Z.., s tým, že 50% z platby predstavuje odmenu advokáta a druhých 50% z danej platby bude na základe splnomocnenia a dohody s treťou stranou advokátom poslaných resp. postúpených ďalej tretej osobe. Podľa bodu 3 dohoda sa uzatvorila na neurčitý čas a možnosť ju vypovedať mala ktorákoľvek zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou aj bez udania dôvodu s tým, že výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Podľa bodu 3.2. zmluva je účinná od XX.XX.XXXX. V bode 4. Záverečné ustanovenia zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že zmluvu uzavreli slobodne vážne a jej obsah je určitý a zrozumiteľný. Podľa bodu 4.3. zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami.

18. Advokát a žalovaný ako klient uzatvorili dňa XX.XX.XXXX dodatok k Zmluve o poskytnutí právnych služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, v zmysle ktorého po vzájomnej dohode menia a upravujú zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX tak, že predmet zmluvy sa dopĺňa o bod 1.1., druhý odsek vetou v znení ,,jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní“. Záverečné ustanovenia sa doplnili o nový bod v znení 4.8. „klient je povinný v trestnom konaní postupovať podľa pokynov advokáta a krízového manažmentu. Klient je povinný uhradiť advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich vyúčtovaní“. V zmysle ďalších dojednaní ostatné body zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX ostávajú v platnosti. Dodatok nadobúda platnosť dňom podpisu a účinnosť dňom XX.XX.XXXX.

19. Faktúrou číslo XXXXXXXX zo dňa X.X.XXXX so splatnosťou dňa XX.XX.XXXX žalobca vyúčtoval žalovanému celkovú sumu v zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí právnych služieb a v zmysle celkovo s DPH sumu 12.588,41 eur. V žalobcom predloženom vyúčtovaní zo dňa XX.XX.XXXX sú uvedené úkony právnej služby za rok XXXX až XXXX s tým, že závere vyúčtovania je uvedené, že trovy predstavujú sumu 11.743,98 eur.

20. V zmluve o poskytnutí právnych služieb a o zabezpečení krízového manažmentu zo dňa XX.X.XXXX, uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a manažérom na jednej strane a žalovaným ako klientom na strane druhej sa mimo iného uvádza a to v bode 1.2., „Že v minulosti právny predchodca advokáta uzavrel tieto zmluvy a to zmluva o poskytnutí právnych služieb zo dňa XX.XX.XXXX s klientom ako aj zmluva o poskytnutí právnych služieb v znení dodatkov s UNIPLAST MH s.r.o.“

21. Z dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností uzatvorenej medzi D.. H. U., advokát ako postupcom a právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že podľa článku I. Predmet zmluvy - postupca ako právny predchodca touto zmluvou na postupníka ako právneho nástupcu postupuje všetky práva a povinnosti zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa XX.XX.XXXX, ktorú uzatvoril postupca s E. U. ako klientom. Postupník ako právny nástupca práva a povinnosti zo zmluvy v plnom rozsahu preberá a zaväzuje sa klientovi poskytovať právnu pomoc. Podľa článku II. účastníci tejto dohody sa dohodli, že postúpenie a prevzatie práv a povinností oznámi klientovi postupník ako právny nástupca. Táto dohoda mala nadobudnúť platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.

22. Podľa táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

23. Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu ( ).

24. Podľa , mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Ak je zariadenie záležitosti predmetom podnikateľskej činnosti mandatára, predpokladá sa, že odplata bola dohodnutá.

25. Podľa , ods. 1 prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

26. Podľa o advokácii v znení účinnom v čase uzavretia dodatku k zmluve ale aj vzniku žalobcu ako obchodnej spoločnosti ( ďalej len „zákon o advokácii“ ) výkon advokácie je zastupovanie klientov v konaní pred súdmi, orgánmi verejnej moci a inými právnymi subjektmi, obhajoba v trestnom konaní, poskytovanie právnych rád, spisovanie listín o právnych úkonoch, spracúvanie právnych rozborov, správa majetku klientov a ďalšie formy právneho poradenstva a právnej pomoci, ak sa vykonáva sústavne a za odmenu (ďalej len „právne služby“).

27. Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 zákona o advokácii advokát je ten, kto je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora (ďalej len „komora“). Advokát je pri poskytovaní právnych služieb nezávislý, je viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi a v ich medziach príkazmi klienta.

28. Podľa § 12 ods. 1 zákona o advokácii advokát môže vykonávať advokáciu písm. a) samostatne, písm. b) v združení spolu s inými advokátmi, písm. c) ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti, písm. d) ako komplementár komanditnej spoločnosti alebo písm. e) ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným.

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona o advokácii advokáti môžu na účel výkonu advokácie založiť spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorej predmetom podnikania je poskytovanie právnych služieb (ďalej len „spoločnosť s ručením obmedzeným“). Táto spoločnosť s ručením obmedzeným nesmie mať iný predmet podnikania, jej spoločníkmi a konateľmi môžu byť len advokáti.

30. Podľa § 15 ods. 2 zákona o advokácii advokáti ako konatelia spoločnosti s ručením obmedzeným vykonávajú advokáciu v mene a na účet spoločnosti. Ak výkon advokácie v mene spoločnosti nepripúšťajú v jednotlivých prípadoch osobitné predpisy, advokáciu vykonávajú vo vlastnom mene a na účet spoločnosti.

31. Podľa § 15 ods. 6 zákona o advokácii advokát, ktorý vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, nemôže súčasne vykonávať advokáciu samostatne, v združení, ako spoločník verejnej obchodnej spoločnosti alebo komanditnej spoločnosti, alebo ako konateľ inej spoločnosti s ručením obmedzeným.

32. Podľa § 15 ods. 7 zákona o advokácii advokáti sú povinní bezodkladne písomne oznámiť komore adresu sídla spoločnosti s ručením obmedzeným.

33. Podľa § 15 ods. 8 zákona o advokácii na spoločnosť s ručením obmedzeným sa primerane použijú ustanovenia § 18 až 29.

34. Podľa § 28 ods. 2 zákona o advokácii advokát je povinný bezodkladne písomne oznámiť komore adresu svojho sídla a každú zmenu sídla, spôsobu výkonu advokácie a iných skutočností požadovaných predpisom komory.

35. Podľa , právo sa premlčí uplynutím doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu určitú.

36. Ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak je premlčacia doba štyri roky ( ).

37. Podľa právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

38. Podľa ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Podľa § 24 ods. 1 zákona o advokácii advokát poskytuje právne služby za odmenu a má právo požadovať za ne primeraný preddavok.

40. Odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a klientom; ak nedôjde k dohode, patrí advokátovi tarifná odmena ( § 24 ods. 3 zákona o advokácii ).

41. Podľa odmena advokáta sa určuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia tejto o tarifnej odmene.

42. Podľa pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí právnych služieb môže advokát dohodnúť s klientom spôsob a výšku zmluvnej odmeny. Výška zmluvnej odmeny nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

43. Podľa zmluvná odmena sa určuje tarifnou odmenou dohodnutou inak ako základnou sadzbou tarifnej odmeny.

44. Spôsoby určenia zmluvnej odmeny podľa odseku 2 môžu byť kombinované ( ).

45. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa XX.X.XXXX bola uzavretá zmluva o poskytnutí právnych služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, ktorú ako advokát uzavrel E.. H. U. a žalovaný ako klient. Ako už súd uvádzal vyššie ohľadom tejto zmluvy, predmetom zmluvy bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti A. R. F. Q..

46. Je síce pravdou, že dodatok zo dňa XX.XX.XXXX bol uzavretý tak, že sa predmet zmluvy doplnil o ochranu klientových (žalovaný) práv v trestnom konaní, z obžaloby podanej v danej trestnej veci je zrejmé, že žalovaný sa mal skutkov dopustiť bez oprávnenia, prípadne na základe sfalšovaného splnomocnenia v mene spoločnosti A. R. F.. Q.. J..S..Z.., ktorej spoločnosti mala byť aj spôsobená jednotlivými skutkami škoda, teda podľa názoru súdu ani táto skutočnosť nemala za následok zmenu charakteru záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy zo dňa XX.X.XXXX.

47. Takto súd zmluvu o poskytnutí právnych služieb aj v zmysle k nej uzavretého dodatku posúdil ako mandátnu zmluvu podľa a nasledujúcich , ktorej obsah určujú jednak všeobecné ustanovenia , ale vzhľadom na postavenie žalobcu ako advokáta aj ustanovenia zákona o advokácii a . Podľa je vykonávanie činnosti v prospech mandanta odplatné, najmä ak zariadenie záležitostí je predmetom podnikateľskej činnosti mandatára.

48. Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu právneho predchodcu žalobcu z dôvodu, že zmluvu o poskytnutí právnych služieb ako aj dodatok, titulom ktorých si uplatňoval právny predchodca žalobcu svoj nárok uzavrel so žalovaným iný právny subjekt a to E.. H. U., advokát.

49. Medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu pôvodne vykonával činnosť ako E.., neskôr D.. H. U., pričom od XX.X.XXXX vykonával už advokátsku činnosť ako D.. H. U., J..S..Z.., O.: XX XXX XXX.

50. K tejto otázke súd uzatvára, že zákonná úprava zásadne viaže výkon advokácie na osobu advokáta, ktorý má oprávnenie na výkon advokátskej činnosti bez ohľadu na to, v akej forme advokáciu vykonáva. Držiteľom oprávnenia je advokát, ktorý je zapísaný do zoznamu advokátov, ktorý vedie Slovenská advokátska komora a týmto sa nestáva obchodná spoločnosť. Oprávnenie sa vždy viaže ku konkrétnemu advokátovi zapísanému v zozname advokátov, keďže práve skutočnosť, že advokát je nositeľom oprávnenia na poskytovanie služby, je podmienkou toho, aby mohol byť spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti poskytujúcej právne služby, tak ako tomu bolo aj v tomto prípade, keďže D.. H. U. je a aj bol jediným spoločníkom a konateľom žalobcu. Aj u advokáta, ktorý si zvolil formu výkonu

advokácie prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným, existuje naďalej oprávnenie advokáta na vykonávanie advokátskej činnosti. Paragraf 15 zákona o advokácii upravuje špecifické podmienky, za ktorých advokát vykonáva advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným. Ani v prípade, že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, jeho oprávnenie na výkon advokácie ako takej nezaniká, status advokáta mu zostáva zachovaný. So zápisom žalobcu ako obchodnej spoločnosti do obchodného registra mu vznikla oznamovacia povinnosť vo vzťahu ku komore advokátov a povinnosť používať profesijné označenie advokátskej kancelárie s obchodným menom spoločnosti. Žiadne z ustanovení zákona o advokácii neukladá takúto povinnosť vo vzťahu k už existujúcim klientom advokáta, teda k takým, vo vzťahu ku ktorým vykonával advokáciu samostatne.

51. K vznesenej námietke premlčania žalovaným z dôvodu, že advokát E.. H. U. poskytoval žalovanému právne služby do M. XXXX, kedy ukončil svoju činnosť ako advokát ( doslovné vyjadrenia žalovaného ), skončili zastúpenie žalovaného a akékoľvek účinky z tejto zmluvy advokát bol povinný finančne vysporiadať súd uvádza nasledovné.

52. Vzhľadom na vyššie uvedené ohľadom výkonu advokácie žalobcom ako advokátom samostatne a následne ako spoločníka a konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným má súd za to, že nárok nie je premlčaný, premlčacia doba nemohla začať plynúť od XX.X.XXXX a k ukončeniu záväzkového vzťahu zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb došlo až potom, čo po vypovedaní zmluvy žalovaným, resp. jeho právnym zástupcom listom zo dňa X.X.XXXX a uplynutí trojmesačnej výpovednej doby so začiatkom plynutia prvým dňom nasledujúcim po doručení výpovede, t.j. od X.X.XXXX, výpovedná doba zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb uplynula dňa XX.X.XXXX a žaloba bola žalobcom podaná XX.XX.XXXX.

53. Uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci medzi klientom a advokátom sa zakladá právny vzťah, v ktorom v medziach určených o odmenách a náhradách advokátov uplatňuje princíp zmluvnej voľnosti. Uzavretím zmluvy o právnej pomoci sa zakladá povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby a samozrejme tomu zodpovedá jeho právo na poskytovanie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc.

54. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom ako advokátom a žalovaným ako klientom došlo k dohode o odmene advokáta a to podľa č. , teda k dohode o paušálnej odmene a to v čl. 2 zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal voči žalovanému aj zaplatenia tarifnej odmeny ako základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorú si podľa jeho tvrdení mali strany sporu dohodnúť v čl. 4.8 zmluvy. Súd je toho názoru, že ustanovenie obsiahnuté v čl. 4.8 zmluvy „Klient je povinný uhradiť advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich vyúčtovaní“ je neurčité a teda neplatné podľa . Pri neurčitom právnom úkone nemožno zistiť, čo je jeho predmetom. V predmetnom čl. 4.8 zmluvy nie je uvedená špecifikácia spôsobu určenia odmeny advokáta mimo zmluvnej odmeny dohodnutej v čl. 2. zmluvy. Podľa interpretačných pravidiel (obsiahnutých v , podľa odseku 1) sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že je nesporné, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy, avšak žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny mal platiť žalobcovi aj inú odmenu, teda žeby mu bol známy úmysel právneho predchodcu žalobcu, aby mu mal okrem zmluvnej podielovej odmeny zaplatiť aj zmluvnú tarifnú odmenu, ktorej zaplatenia sa žalobca domáha predmetnou žalobou. Žalobca na obranu žalovaného, že o advokátskych trovách nepozná pojem trovy zastúpenia, uviedol, že pozná tento pojem trovy trestného konania a teda keď právny predchodca žalobcu v dodatku použil pojem „trovy zastúpenia“, tak je jasné, že sa jedná o odmenu advokáta v trestnom konaní. Súd je toho názoru, že žalovaný na základe tohto ustanovenia nemohol vedieť, že žalobca si plánuje uplatniť aj tarifnú odmenu, najmä keď tarifná odmena patrí iba advokátovi a v tomto ustanovení sa spomína aj krízový manažment. Označenie ako „trovy zastúpenia“ skôr evokuje všeobecne odmenu za zastupovanie, nie iba v trestnom konaní. Taktiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovaného zastupoval ako spoločníka spoločnosti a následne v trestnom konaní nevylučuje, že si strany môžu dohodnúť jednu odmenu za všetko, najmä keď trestné konanie sa taktiež týkalo konania v uvedenej spoločnosti a žalovaný to na základe zmluvy a dodatku mohol vnímať ako jeden celok. Predmetné ustanovenie sa dá chápať aj ako určité upresnenie ohľadom odmeny, konkretizácia, kedy má klient odmenu zaplatiť, a to po predložení faktúry. Podľa názoru súdu neplatnosť v časti týkajúcej sa tarifnej odmeny nemá automaticky za následok neplatnosť celého dodatku. Ustanovenie ohľadom skutočnosti,

že právny predchodca žalobcu zastupuje žalovaného aj v trestnom konaní je určité, jasné, zrozumiteľné a nie je dôvod, aby bolo neplatné, keďže sa dá oddeliť od ustanovenia o odmene.

55. Neurčitosť predmetného článku pripúšťa jeho rôzny výklad a túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu, a ktorý má právnické vzdelanie a teda mal naformulovať sporný článok tak, aby bol pochopiteľný jednoznačne pre každého. Advokát je osoba, ktorá sa tvorbou zmlúv živí, preto ani s použitím interpretačných pravidiel nie je možné preklenúť nedostatky v zmluve a uprednostniť platnosť pred neplatnosťou. V tomto prípade súd musí na zmluvu nazerať ináč ako keby ju uzatvorili dve osoby bez právnického vzdelania.

56. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb nevznikol nárok voči žalovanému na tarifnú odmenu za úkony, ktoré vykonal jeho právny predchodca, nakoľko medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá platne len podielová odmena, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

57. S prihliadnutím na vyššie uvedený dôvod zamietnutia žaloby, súd neskúmal ďalšie námietky, a to že popri dohodnutej zmluvnej podielovej odmene nemožno dohodnúť tarifnú odmenu ako základnú sadzbu tarifnej odmeny, nakoľko ako je uvedené vyššie, dohoda o odmene advokáta je neplatná podľa z dôvodu jej neurčitosti, keď prípadnú neplatnosť právneho úkonu podľa pre rozpor so zákonom je možné posudzovať až po ustálení, že jeho obsah je dostatočne určitý, čo nie je daný prípad. (viď rozsudok KS v Trnave -2016). Súd sa taktiež nezaoberal otázkou či právny predchodca žalobcu mohol postúpiť pohľadávku na spoločnosť Inštitút ekologických aktivít, o.z. a tento následne na žalobcu, nakoľko žaloba bola zamietnutá z dôvodu čiastočnej neplatnosti právneho úkonu podľa , ods. 1 . Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia ().

58. Podľa ust. žalobca môže vziať žalobu späť.

59. Podľa ust. , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

60. Vzhľadom na dispozičný úkon žalobcu učinený vo veci samej, ktorým zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX späť, súd konanie v tejto časti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení zastavil.

61. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

62. V zmysle , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

63. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

64. Žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá. Vzhľadom na to, že žalobca bol v konaní neúspešný, neprislúcha mu nárok na náhradu trov konania. V plnom rozsahu tak bola v danej veci úspešný žalovaný, ktorej vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.