Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23Co/2/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcu: A. B. C., X D. E. E., F. XXX, XXXX G., H., právne zast. JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 2/A, Košice, IČO: 36856967 proti žalovanému: I. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX, XXX XX L. G. B.- M., zast. JUDr. Peter Barňák, advokát, Kukorelliho 58, 066 01 Humenné, IČO: 42 228 239 o zaplatenie 11.743,98 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. zo dňa 14.09.2021 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 11.743,98 eur od 22. 07. 2013 do 27. 12. 2015 z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

Rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu sa podanou žalobou domáhal zaplatenia 11.743,98,-Eur s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ešte ako advokát Mgr. Patrik Holinga poskytoval žalovanému právne služby resp. žalovaného zastupoval v trestnom konaní, pričom právne zastupovanie v uvedenom trestnom konaní poskytoval v zmysle dodatku zo dňa 23.11.2007 k zmluve o poskytovaní právnych služieb zo dňa 24.04.2006. Konkrétna výška odmeny za poskytovanie právnych služieb v trestnom konaní nebola v zmluve dohodnutá, a žalobcovi preto patrí v zmysle zákona o advokácii tarifná odmena. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému dňa 01.07.2013 faktúru splatnú dňa 22.07.2013, ktorej súčasťou bolo vyúčtovanie trov zastúpenia žalovaného.

Súd vychádzal zo skutkového stavu, podľa ktorého dňa 24.04.2006 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako advokátom a žalovaným uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb

a sprostredkovaní krízového manažmentu, predmetom ktorej malo byť poskytovanie právnej pomoci pre žalovaného i v budúcnosti tým, že sa jednalo o ochranu klientových vlastníckych práv ako spoločníka v spoločnosti C. L. G. B. N., ktoré sú dlhodobo potlačované druhým spoločníkom pánom I.. V bode 2 zmluvy bola dojednaná odmena s tým, že advokát a klient sa dohodli na nasledujúcom spôsobe odmeňovania - na platbe vo výške 10 000 000,- SK, v prípade dosiahnutia dohody s druhým spoločníkom pánom I. alebo akýmkoľvek iným a to aj núteným uplatnením vlastníckych práv v predmetnej spoločnosti, z ktorého bude mať klient majetkový prospech a s ktorým bude súhlasiť. Za splnenie predmetu zmluvy sa považuje aj docielenie definitívneho zastavenia potlačovania klientových vlastníckych práv druhým spoločníkom. V ďalšom bola dojednaná výška odmeny v prípade prevodu - odkúpenia spoluvlastníckeho podielu O. I. klientom, prípadne predaja spoluvlastníckeho podielu klienta pánovi I. ako aj odmena v prípade likvidácie spoločnosti C. L. na B., N., s tým, že 50% z platby predstavuje odmenu advokáta a druhých 50% z danej platby bude na základe splnomocnenia a dohody s treťou stranou advokátom poslaných resp. postúpených ďalej tretej osobe. Podľa bodu 3 dohoda sa uzatvorila na neurčitý čas a možnosť ju vypovedať mala ktorákoľvek zo zmluvných strán s trojmesačnou výpovednou lehotou aj bez udania dôvodu s tým, že výpovedná lehota začne plynúť prvým dňom nasledujúceho mesiaca po doručení výpovede. Podľa bodu 3.2. zmluva je účinná od 24.04.2006. V bode 4. „Záverečné ustanovenia“ zmluvné strany svojimi podpismi potvrdzujú, že zmluvu uzavreli slobodne vážne a jej obsah je určitý a zrozumiteľný. Podľa bodu 4.3. zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu zmluvnými stranami. Advokát a žalovaný uzatvorili dňa 23.01.2007 dodatok k zmluve o poskytnutí právnych služieb v zmysle ktorej sa upravuje zmluva zo dňa 24.04.2006 tak, že predmet zmluvy sa dopĺňa o bod 1.1. druhý odsek vetou v znení “jedná sa aj o ochranu klientových práv v trestnom konaní“. Záverečné ustanovenia sa doplnili o nový bod v znení 4.8 „klient je povinný v trestnom konaní postupovať podľa pokynov advokáta a krízového manažmentu. Klient je povinný uhradiť advokátovi aj krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich vyúčtovaní.“ V zmysle ďalších dojednaní ostatné body zmluvy zo dňa 24.04.2006 ostávajú v platnosti. Faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 01.07.2013 so splatnosťou 21.07.2013 žalobca vyúčtoval žalovanému v zmysle dodatku k zmluve o poskytnutí právnych služieb a v zmysle vyhlášky celkovú sumu 12 588,41 Eur. V žalobcom predloženom vyúčtovaní zo dňa 01.07.2013 sú uvedené úkony právnej služby za rok 2006 až 2010 s tým, že v závere vyúčtovania je uvedené, že trovy predstavujú sumu 11 743,98 Eur. Z dohody o postúpení a prevzatí práv a povinností uzatvorenej medzi JUDr. Patrik Holinga, advokát ako postupca a právnym predchodcom žalobcu ako postupníkom súd zistil, že právny predchodca touto zmluvou na postupníka postúpil všetky práva a povinností zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu zo dňa 24.04.2006, ktorú uzatvoril postupca s I. J. ako klientom.

Súd následne vec posúdil tak, že medzi stranami nebolo sporné, že dňa 24.04.2006 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí právnych služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu, ktorú ako advokát uzavrel Mgr. Patrik Holinga a žalovaný ako klient. Predmetom bola ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka spoločnosti C. L. G. B.. Je pravdou, že dodatok zo dňa 23.11.2007 bol uzatvorený tak, predmet zmluvy sa doplnil o ochranu práv žalovaného v trestnom konaní. Z obžaloby podanej v trestnej veci je zrejmé, že žalovaný sa mal skutkov dopustiť bez oprávnenia prípadne na základe sfalšovaného splnomocnenia v mene spoločnosti C. L. G. B. N., ktorej mala byť spôsobená jednotlivými skutkami škoda. Podľa názoru súdu táto skutočnosť nemala za následok zmenu charakteru záväzkového vzťahu vzniknutého na základe zmluvy zo dňa 04.04.206. Zmluvu o poskytnutí právnych služieb aj v zmysle uzavretého dodatku súd posúdil ako mandátnu zmluvu podľa a nasl. , ktorej obsah určujú jednak všeobecné ustanovenia , ale vzhľadom na postavenie žalobcu ako advokáta aj ustanovenia zákona o advokácii a vyhlášky k tomuto zákonu. Súd sa vysporiadal s otázkou aktívnej legitimácie žalobcu a uviedol, že zákonná úprava zásadne viaže výkon advokácie na osobu advokáta bez ohľadu na to v akej forme advokáciu vykonáva. Ani v prípade, že sa advokát rozhodne vykonávať advokáciu ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzením, jeho oprávnenie na výkon advokácie ako takej nezaniká, status advokáta mu zostáva zachovaný. Súd sa vysporiadal aj so vznesenou námietkou premlčania a uviedol, že v danom prípade pohľadávka žalobcu premlčaná nie je, pretože premlčacia doba začala plynúť až po vypovedaní zmluvy žalovaným a uplynutí trojmesačnej výpovednej doby teda od 01.05.2013, pričom žaloba bola podaná 20.11.2014. Súd uviedol, že uzavretím zmluvy o poskytnutí právnej pomoci sa zakladá právny vzťah, z ktorého vzniká povinnosť advokáta poskytnúť klientovi právne služby a tomu zodpovedajúce právo advokáta na poskytnutie odmeny od klienta za vykonanú právnu pomoc. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní právnej pomoci medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode o odmene advokáta

a to podľa vyhlášky teda k dohode o paušálnej odmene. Žalobca sa predmetnou žalobou domáhal aj zaplatenia tarifnej odmeny, ktorú si podľa jeho tvrdení mali strany sporu dohodnúť v článku 4.8 zmluvy. Súd uviedol, že ustanovenie obsiahnuté v článku 4.8 zmluvy je neurčité a teda neplatné podľa . V predmetnom článku 4.8 nie je uvedená špecifikácia spôsobu určenia odmeny advokáta mimo zmluvnej odmeny dohodnutej v článku 2. zmluvy. Podľa interpretačných pravidiel obsiahnutých v sa prejav vôle vykladá podľa úmyslu tej osoby, ktorá vôľu prejavila, ale len za predpokladu, že je nesporné, že osobe, ktorej bol určený, musel byť známy. Žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny mal platiť žalobcovi aj inú odmenu, teda že mu bol známy úmysel založenia práva na zaplatenie aj tarifnej odmeny. Súd je toho názoru, že žalovaný na základe predmetného ustanovenia nemohol vedieť, že žalobca si plánuje uplatniť aj tarifnú odmenu najmä, keď tarifná odmena patrí iba advokátovi a v ustanovení sa spomína aj krízový manažment. Označenie ako „trovy zastúpenia“ skôr evokuje všeobecne odmenu za zastupovanie nie iba v trestnom konaní. Taktiež skutočnosť, že právny predchodca žalobcu žalovaného zastupoval ako spoločníka spoločnosti a následne v trestnom konaní, nevylučuje, že si strany môžu dohodnúť jednu odmenu za všetko, najmä keď trestné konanie sa taktiež týkalo konania v uvedenej spoločnosti a žalovaný to na základe zmluvy a dodatku mohol vnímať ako jeden celok. Predmetné ustanovenie sa dá chápať ako určité upresnenie ohľadom odmeny - konkretizácia kedy má klient odmenu zaplatiť (po predložení faktúry). Neplatnosť časti týkajúcej sa tarifnej odmeny nemá automaticky za následok neplatnosť celého dodatku. Ustanovenie ohľadom skutočnosti, že právny predchodca žalobcu zastupuje žalovaného aj v trestnom konaní, je jasné, zrozumiteľné a určité a nie je dôvod, aby bolo neplatné, keďže sa dá oddeliť od ustanovenia o odmene. Neurčitosť predmetného článku pripúšťa jeho rôzny výklad a túto neurčitosť treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetnú zmluvu. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru, že žalobcovi podľa zmluvy o poskytovaní právnych služieb nevznikol nárok na tarifnú odmenu voči žalovanému za úkony, ktoré vykonal jeho právny predchodca, nakoľko medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá platne len podielová odmena, a preto súd žalobu zamietol.

Výrok o zastavení konania odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania späť, a preto súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania 8,5% ročne zo sumy 11743,98 Eur od 22.07.2013 do 27.12.2015 zastavil.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením a uviedol, že žalobca bol v predmetnej veci v celom rozsahu neúspešný a preto právo náhradu trov konania má žalovaný v celom rozsahu.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca a to v celom rozsahu. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na to, že po 6 rokoch vykonaného dokazovania predchádzajúceho zákonného sudcu došlo k zmene právneho názoru, ktorej popiera doteraz vykonané dokazovanie, k čomu uviedol, že neurčitosť bola žalovaným napadnutá až následne keďže pri prvom úkone, ktorým bol odpor, tento dôvod nebol uvedený. Následne bolo vykonané rozsiahle dokazovanie kde protistrana predložila všetky platby, ktoré boli za x rokov poskytovania právnych služieb uhradené a po rozsiahlom dokazovaní súd dospel k jedinému a možnému záveru, že žalovaný za poskytovanie právnych služieb advokátom v rámci trestného konania nikdy nič neuhradil. A v tejto súvislosti nebola nikdy v minulosti vystavená ani žiadna faktúra okrem žalovanej faktúry, nakoľko sa všetky protistranou doložené faktúry týkali iných právnych prípadov. Žalovaný v odpore pôvodne poukazoval na to, že trovy boli uhradené na základe dohody z marca 2011. Poukázal ďalej na to, že neurčitosť správneho úkonu nebrala predchádzajúca zákonná sudkyňa v úvahu na pojednávaní dňa 24.01.2020, keď pojednávanie odročila len za účelom preverenia správnosti vyčíslenia trov trestného konania. Poukázal na bod 4.8 dodatku, na vyhlášky a na 6. časť - , ktorej názov znie „Trovy trestného konania“ a uviedol, že sa jedná o zhodu vo všetkých kľúčových slovách už v samotnom nadpise vyhlášky aj neurčitého bodu 4.8 dodatku, ktoré podľa žalobcu nepripúšťajú iný výklad ako majú na mysli. Zdôraznil slovíčko vyúčtovať. Ako inak možno vyúčtovať trovy konania ak by nie v zmysle vyhlášky - tarifnej odmeny. Uzatvorením dodatku bol predmet zastupovania z hlavnej zmluvy rozšírený o 2 veci t.j. zastupovanie klienta a ochranu jeho práv v trestnej veci, ktorá

s pôvodne dohodnutým zastupovaním v obchodnej veci absolútne nesúvisela, o čom svedčil aj predmet zastupovania a o osobitne dohodnutú odmenu za zastupovanie v trestnej veci v tom zmysle, že trovy zastúpenia uhradí klient advokátovi po ich vyúčtovaní. Osobitne dohodnutá odmena bola vymedzená v poslednom bode záverečných ustanovení dodatku t.j. nebola subsumovaná pod zmenu hlavnej zmluvy, ale v osobitnom odseku. Skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami nebola dohodnutá konkrétna výška odmeny, má za následok len to, že advokátovi prináleží v zmysle o advokácii tarifná odmena. V prípade dodatku si právny predchodca žalobcu so žalovaným dohodli iba duplicitne tarifnú odmenu, ktorá žalobcovi tak či tak patrí zo zákona. Rovnako aj v prípade ak by bol predmetný dodatok neplatný, advokát preukázateľne poskytol klientovi právne služby, zastupoval ho v trestnom konaní za čo mu patrí tarifná odmena. To však v prípade celého dodatku, nielen jeho časti. Čiastočná neplatnosť v tomto duchu vyznieva podľa žalobcu ako extrémne vyhovujúca protistrane. Aj za použitia gramatického, logického či teleologického výkladu je zrejmé čo bolo cieľom uzatvorenia dodatku k hlavnej zmluve a rovnako, že strany prejavili vôľu dojednať si osobitnú odmenu za zastupovanie v trestnom konaní a nemali vôľu subsumovať odmenou advokáta za zastupovanie v trestnom konaní pod zmluvne dohodnutú odmenu v bode 2.1 zmluvy. Poukázal na to, že v odpore proti platobnému rozkazu sa popretie nenachádza, len argumentácia, že žalovaný trovy zaplatil. Nevie teda z akého dôvodu súd dospel k záveru uvedenému v bode 54 odôvodnenia keď uviedol, že žalovaný v konaní poprel, že okrem podielovej odmeny mal platiť žalobcovi aj inú odmenu. Taktiež argumentácia, že žalovaný na základe hlavnej zmluvy a dodatku mohol vnímať odmenu ako jeden celok, neobstojí, nakoľko žalovaný pôvodne odkazoval len na dohodu o právnom zastúpení z marca 2011, ktorá nebola nikdy uzavretá. Až následne sa jeho obhajoba účelovo zmenila. Poukázal na to, že podľa rozhodnutia vo veci zo dňa 23.7.2020 „súd opomenul to, že vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bol ukončený v roku 2012, v ktorom čase žalovaný neprejavoval nespokojnosť s výplatou sumy 620 000,- Eur z ktorého konkludentného správania sa žalovaného je možné vyvodiť záver, že s takouto výplatou súhlasil. Až následne žalovaný s odstupom pomerne veľkého časového obdobia s výplatou vyrovnacieho podielu vyslovil nesúhlas. Ide o jeho rozhodnutie, ktoré pre posúdenie nárokov správneho vzťahu medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným je právne irelevantné.“

Poukázal na to, že v zmysle judikatúry neplatnosť zmluvy má byť výnimkou nie zásadou a na základe princípu priority skutočnej vôle má prednosť platnosť zmluvy pred jej neplatnosťou. Opakovane poukázal na to, že na pojednávaní 24.01.2020 pôvodná sudkyňa odročila pojednávanie len za účelom preverenia správnosti vyčíslenia trov trestného konania. Vydaním napadnutého rozhodnutia bol popretý právny názor a niekoľko ročné dokazovanie pôvodnej zákonnej sudkyne, ktorá nepovažovala bod 4.8 za neurčitý. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie.

Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje s jeho skutkovým a právnym hodnotením veci.

Len pre zdôraznenie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že dodatok k základnej zmluve uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným naozaj pripúšťa rôzne výklady - minimálne výklad, že

a) odmena za právne zastupovanie v trestnom konaní je krytá paušálnou odmenou dohodnutou v základnej zmluve b) výklad, že za zastupovanie v trestnom konaní odmena nie je dohodnutá

Keďže dodatkom k zmluve sa nemenilo ustanovenie bodu 2. základnej zmluvy, v ktorom bola dojednaná odmena, odvolací súd sa prikláňa k názoru, že dojednané zastupovanie v trestnom konaní bolo kryté základnou dohodnutou odmenou a tak ako uviedol súd prvej inštancie žalobca nemá právo na tarifnú

odmenu. Veta „Klient je povinný uhradiť advokátovi a krízovému manažmentu trovy zastúpenia po ich vyúčtovaní“ nie je jasnou a nepochybnou dohodou o tom, že za zastupovanie v trestnom konaní bude klient platiť samostatnú odmenu a že toto zastupovanie nie je kryté odmenou dohodnutou v bode 2. zmluvy. Ak by táto veta mala byť dojednaním tarifnej odmeny, mala byť skôr súčasťou bodu 2. zmluvy, ako dojednaná odmena za zastupovanie v trestnom konaní.

Argumentom pre takýto výklad (že odmena za zastupovanie v trestnom konaní bola krytá paušálnou odmenou) je aj v okolnostiach prípadu zanedbateľná výška odmeny za zastupovanie v trestnom konaní, keď podľa základnej dohody bola ako paušálna odmena dohodnutá suma 10.000.000,-Sk (cca 330.000,- Eur) a vyfakturovaná tarifná odmena za zastupovanie v trestnom konaní bola 12.588,-Eur (teda menej ako 4 % z paušálnej odmeny).

Dojednanie v bode 4.8. doplnené dodatkom k zmluve možno chápať tak, ako to uviedol súd prvej inštancie, teda ako dojednanie o dobe splatnosti odmeny, pretože v základnej zmluve bola dohodnutá odmena, ale nie jej splatnosť.

Záver žalobcu, že mu patrí za zastupovanie žalovaného v trestnom konaní tarifná odmena buď preto, že odmena za zastupovanie nebola dojednaná alebo preto, že tarifná odmena bola dodatkom duplicitne dojednaná, neobstojí. Z vykonaných dôkazov sa javí, že zastupovanie v trestnom konaní kryté paušálnou odmenou dohodnutou v základnej zmluve.

Pri rôznych možných výkladoch zmluvy a jej dodatku správne súd prvej inštancie uzavrel, že neurčitosť v dojednaní treba pripísať na ťarchu žalobcu, ktorý pripravil predmetný dodatok zmluvy ( ).

Odvolací súd navyše uvádza, že z vyhlášky o odmenách a náhradách advokátov vyplýva, že nie je možné kombinovať zmluvnú odmenu s odmenou tarifnou . Zákon umožňuje kombináciu len odmien vyplývajúcich z vyhlášky. Zároveň nie je možné uzavrieť, že k dojednaniu o odmene vôbec nedošlo, pretože dodatok k zmluve dopĺňal pôvodnú zmluvu, ktorá ustanovenie o odmene obsahovala a je možný aj výklad, že dojednanie o odmene sa týkalo aj zastupovania v trestnom konaní.

Z vykonaných dôkazov nevyplýva, ako vnímali toto dojednanie jednotlivé strany tejto zmluvy. Teda otázku neurčitosti dojednania v bode 4.8. nie je možné vyriešiť s ohľadom na vnímanie strán zmluvy, ale len podľa textu zmluvy.

Nie je pravdivé odvolacie tvrdenie, že došlo k zmene právneho názoru sudcu. Už medzitýmny rozsudok vo veci bol odôvodnený tým, že základ nároku žalobcu nie je daný pre rozpor so zákonom. Tiež nie je pravda, že žalovaný nepopieral dojednanie tarifnej odmeny, pretože z prvého vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní vyplynula námietka, že odmena za zastupovanie v trestnom konaní mohla byť, respektíve bola súčasťou dojednanej paušálnej odmeny. Naviac odvolací súd uvádza, že rozporovať možno len skutkové tvrdenia. Záver o tom, že zmluva je čiastočne neurčitá, a teda neplatná, nie je skutkovým ale právnym záverom. V tomto smere má súd vždy možnosť vec právne posúdiť aj bez ohľadu na svoje prípadne predchádzajúce vyjadrenia v tomto spore. Skutkový s právny stav veci sa môže meniť až do vyhlásenia rozsudku súdom prvej inštancie (v tomto prípade však zo spisu nie je zrejme, že by konajúci súd menil svoj právny názor ohľadom tejto veci).

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vrátane vecne správneho výroku o trovách konania potvrdil postupom podľa .

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , a . V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, má preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k nepriznaniu náhrady trov odvolacieho konania úspešnému žalovanému.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( alebo 421 ods. 1 ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za podmienok ustanovených v .