Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-4Sa/68/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX, XXX XX B., zast. Mgr. Dávid Štefanka, advokát so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej súd právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 13.10.2020 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020 tak, že žiadosť žalobkyne podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava z 13.10.2020 nie je žalobkyňa invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 10% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa 17.12.2020, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s prvostupňovým rozhodnutím. V odvolaní poukázala na lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia zo dňa 15.12.2020 a žiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a o priznanie invalidného dôchodku.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2021 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 11.06.2021.

4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia, a to dňa 28.12.2020 a 20.05.2021 (v neprítomnosti žalobkyne). Uviedla, že v odvolacom konaní bolo lekárskymi správami a vlastným objektívnym vyšetrením posudkovými lekármi preukázané, že rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne – choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku, podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. a) prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov, zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou – k uvedenému konštatovala, že medicínsky sa u žalobkyne jedná o bolesti chrbtice, ktoré ortopéd uzatvoril ako ľahkú skoliózu potvrdenú meraním podľa Cobba na 10 stupňov, pričom neurologický postih nebol prítomný. Ďalej uviedla, že žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia, podľa psychiatra a špeciálneho pedagogického poradenstva potvrdeného psychológom má mentálnu subnormu s IQ medzi 70 – 79, iné diagnostické závery psychiater neuviedol, emotivita bola priliehavá bez porúch vnímania s koherentným myslením a zníženou schopnosťou adaptácie – k uvedenému konštatovala, že tento stav nie je vôbec medzi ochoreniami v prílohe č. 4 ZSP uvedený, a preto ho nemožno považovať za závažný - zvýšiť mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia podľa ZSP v znení preto nepovažovala za opodstatnené. Poukázala aj na to, že pocit zdravotného dyskomfortu u žalobkyne zhoršuje aj neriešená obezita. Vzhľadom na uvedené mala za to, že invalidita žalobkyni nevznikla. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne jej posudkový lekár vykonal na základe zdravotnej dokumentácie podrobne uvedenej v odbornom lekárskom posudku zo dňa 20.05.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. Záverom konštatovala, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, sa zdravotný stav žalobkyne posudzoval príslušným posudkovým lekárom bez jej prítomnosti, a to na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie; poukázala aj na to, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následne posúdenia jej nároku na invalidný dôchodok.

II.

Žaloba

5. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie je neadekvátne s jej skutočným stavom. Poukázala na doložené lekárske vyšetrenie u psychiatričky A. C.. Namietala, že jej zdravotný stav nebol posúdený prostredníctvom vyšetrenia posudkového lekára, ale vychádzal iba z lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii. Konštatovala, že trpí obmedzeným spôsobom náhľadu kritiky a kontaktu s okolím. Uviedla, že nežiada o plnú invaliditu a chce sa zaradiť do života.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe

6. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 03.02.2022 zopakovala priebeh administratívneho konania a uviedla, že žalobkyňa v správnej žalobe neuviedla žiadne konkrétne námietky. Mala za to, že žalobkyňa neuviedla také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázala, že trpí takým ochorením, ktoré by znižovalo jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, ako bola stanovená posudkovými lekármi. Námietky a pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol pred vydaním napadnutého, respektíve prvostupňového rozhodnutia správne posúdený považovala za nedôvodné, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením. Mala za to, že skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu žalobkyne bol objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Svoj postup považovala za správny, pričom konštatovala, že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Nariadenie pojednávania nežiadala.

IV.

Vyjadrenie žalobkyne

7. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení zo dňa 25.01.2024 zopakovala argumenty uvedené v žalobe. Namietala, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, a že skutkový stav, ktorý vzal orgán

verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu. Opätovne namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci žalovanou, nakoľko do dnešného dňa jej zdravotný stav nebol posúdený prostredníctvom vyšetrenia posudkového lekára, ale bol posúdený len na základe lekárskych správ, ktoré mal posudkový lekár k dispozícii. Poukázala na absenciu jej komplexného funkčného vyšetrenia posudkovým lekárom – tvrdila, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je jasne uvedené, z akého dôvodu nemohla byť vyšetrená. Záverom uviedla, že si je vedomá toho, že jej subjektívny pohľad na vec v konečnom dôsledku nebude postačovať na rozhodnutie o invalidite, avšak požaduje, aby bol jej zdravotný stav posúdený riadnym spôsobom a v súlade so zákonom. Tvrdila, že žalovaná pri vydávaní napadnutého rozhodnutia neposúdila všetky relevantné dôkazy a nepostupovala v zmysle zákonom stanovených pravidiel. Nariadenie pojednávania nežiadala.

V.

Relevantné právne predpisy

8. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 11. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

12. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

14. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

15. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021 (ku dňu právoplatnosti napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho doterajšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

20. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

21. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

22. Podľa § 71 ods. 7 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

23. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 71 ods. 9 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

VI.

Posúdenie veci správnym súdom

25. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

26. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

27. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

28. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.06.2021, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 05.11.2020, ktorým prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podľa § 70 a § 71 zákona o sociálnom poistení zamietol.

29. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne zistení. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností.

30. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 13.10.2020 vyplýva, že žalobkyňa bola podľa anamnestických údajov v predškolskom veku pre vývinovú dysfáziu sledovaná psychológom, špeciálnym pedagógom a logopédom (psychiatrická starostlivosť nebola uvedená); psychologické vyšetrenie z februára 2020 u nej potvrdilo globálne intelektové schopnosti v úrovni mentálnej subnormy (IQ 70-79) – psychologické vyšetrenie z augusta 2018 bolo v širšom pásme normy; pre bolesti chrbtice na podklade funkčných a štrukturálnych zmien – konštatované chybné držanie tela, hyperkyfóza hrudnej chrbtice, je sledovaná v ortopedickej ambulancii; pohybové ťažkosti žalobkyni zhoršuje alimentárna obezita; navštevuje cievnu ambulanciu pre chronickú venóznu (žilovú) chorobu dolných končatín. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že sa u žalobkyne nejedná o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav – žalobkyňa sa nelieči na žiadne ťažké duševné ochorenie, pokles globálnych intelektových schopností je u nej do pásma podpriemeru (pokles nedosahuje hĺbky ani ľahkej mentálnej retardácie – žalobkyňa má úplné stredoškolské vzdelanie, navštevovala 1. ročník vysokej školy), žiadne zo somatických ochorení žalobkyne nedosahuje závažný stupeň postihnutia, žalobkyňa pravidelne neužíva žiadne lieky. Posudkový lekár vychádzal z týchto lekárskych vyšetrení žalobkyne: ortopedické vyšetrenie zo dňa 31.07.2020, hematologické vyšetrenia zo dňa 17.06.2020 a 30.06.2020, interné vyšetrenie zo dňa 09.07.2020, RTG hrudníka zo dňa 29.06.2020, psychologického vyšetrenia – súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 11.02.2020 a 18.02.2020. Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár stanovil Choroby podporného a pohybového aparátu – Kapitola D., E., E. E. F. G. – H. I., E. J. K. L. F. A. M. – M. 3, bez účinku na statiku - písmeno a), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 10 %.

31. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 28.12.2020 vyplýva, že posudkový lekár sa plne stotožnil a zotrval na odbornom posudku týkajúcom sa zdravotného stavu žalobkyne uvedenom v lekárskej správe zo dňa 13.10.2020. Posudkový lekár konštatoval, že k odvolaniu bol doložený navyše len psychiatrický nález žalobkyne zo dňa 15.12.2020, pričom mal za to, že predmetný nález nemení záver predchádzajúceho posúdenia zdravotného stavu žalobkyne (zo dňa 13.10.2020), keď žalobkyňa doposiaľ psychiatra nenavštevovala, stav má žalobkyňa diagnosticky hodnotený ako adaptačná porucha – mentálna subnorma. Posudkový lekár nekonštatoval iné zdravotné postihnutia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení posudkový lekár stanovil Choroby podporného a pohybového aparátu – Kapitola D., E., E. E. F. G. – H. I., E. J. K. L. F. A. M. – M. 3, bez účinku na statiku - písmeno a), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre

dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 10 %.

32. Z odborného lekárskeho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 20.05.2021 vyplýva, že u žalobkyne sa medicínsky jedná o bolesti chrbtice, ktoré ortopéd uzatvoril ako ľahkú skoliózu potvrdenú meraním podľa Cobba na 10 stupňov, neurologický postih nebol prítomný, neurologické vyšetrenie potrebné nebolo. Vzhľadom na uvedené posudkový lekár konštatoval, že uvedenému zdravotnému stavu zodpovedá posúdenie podľa kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písmeno a) prílohy č. 4 k ZSP s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%. Posudkový lekár ďalej konštatoval, že žalobkyňa má aj ďalšie ochorenia - podľa psychiatra a špeciálneho pedagogického poradenstva potvrdeného psychológom má mentálnu subnormu s IQ medzi 70 – 79, iné diagnostické závery psychiater neuviedol, len konštatoval emotivitu ako priliehavú, bez porúch vnímania s koherentným myslením a zníženou schopnosťou adaptácie. Posudkový lekár k uvedenému konštatoval, že takýto stav nie je vôbec medzi ochoreniami v prílohe č. 4 ZSP uvedený, a preto ho nemožno považovať za závažný, a preto zvýšiť mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia nie je opodstatnené. Posudkový lekár taktiež uviedol, že pocit zdravotného dyskomfortu u žalobkyne zhoršuje jej neriešená obezita. Záverom posudkový lekár mal za to, že skutkový stav bol objektívne zistený, nezistil diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a následnými posúdeniami zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi, pričom subjektívne ťažkosti žalobkyne boli dokázanými diagnózami vysvetlené; uviedol, že odvolanie žalobkyne neobsahovalo vôbec žiadne nové skutočnosti ani dôvody a celkovo nevidel dôvod na zmenu posudkov posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 13.10.2020 a zo dňa 28.12.2020. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 10%. V predmetnom odbornom lekárskom posudku zo dňa 20.05.2021 posudkový lekár taktiež zdôraznil, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bolo vykonané v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s ZSP v znení , ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony.

33. Správny súd má za to, že jednou z podmienok nároku poistenca na invalidný dôchodok je aj invalidita. Z vypracovaných viacerých lekárskych posudkov (zo dňa 13.10.2020, zo dňa 28.12.2020 a zo dňa 20.05.2021) je zrejmé, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený na základe ňou predložených lekárskych nálezov (ortopedické vyšetrenie zo dňa 31.07.2020, hematologické vyšetrenia zo dňa 17.06.2020 a 30.06.2020, interné vyšetrenie zo dňa 09.07.2020, RTG hrudníka zo dňa 29.06.2020, psychologického vyšetrenia – súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva zo dňa 11.02.2020 a 18.02.2020, psychiatrický nález žalobkyne zo dňa 15.12.2020), z ktorých jednoznačne vyplýva, že miera poklesu schopnosti navrhovateľky vykonávať zárobkovú činnosť v percentách nie je vyššia ako 10%, pričom na priznanie invalidného dôchodku by žalobkyňa musela mať mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť minimálne 41 %. Správny súd konštatuje, že žalobkyňa v rámci celého administratívneho konania nepredložila žiadne lekárske nálezy, ktoré by spochybnili správnosť záverov posudkov posudkových lekárov, pričom ani po dôkladnej analýze žalobkyňou predložených lekárskych správ správny súd nedetegoval u žalobkyne iné závažnejšie rozhodujúce ochorenie oproti už stanovenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu, ktorým podľa prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení je: L. M. F. M. F. – N. D., E., E. E. F. G. – H. I., E. J. K. L. F. A. M. – M. 3, bez účinku na statiku - písmeno a) (s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na konštatovanie samotnej žalobkyne v žalobe, respektíve jej právneho zástupcu vo vyjadrení zo dňa 25.01.2024, že žalobkyňa si je vedomá toho, že jej subjektívny pohľad na vec v konečnom dôsledku nebude postačovať na rozhodnutie o invalidite.

34. Príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu 11.06.2021 v kapitole XV. upravuje Choroby podporného a pohybového aparátu, Oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, pričom pod položkou 3 sú uvedené Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách. Pod písm. a/ bez účinku na statiku, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10%; pod písm. b/ s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu, obmedzenie pohybu v postihnutom úseku, s

mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 – 35% a pod písm. c) s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 – 50%. Správny súd sa taktiež stotožňuje s konštatovaním posudkových lekárov, že ďalšie ochorenie žalobkyne (mentálna subnorma s IQ medzi 70 – 79) nie je vôbec medzi ochoreniami v prílohe č. 4 ZSP uvedené, a preto ho nemožno považovať za závažné a zvýšiť mieru poklesu rozhodujúceho postihnutia o iné ochorenia.

35. V zmysle žalobkyňou predložených lekárskych nálezov, príslušných lekárskych posudkov, ako aj podľa názoru správneho súdu je rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do správnej položky a pod správne písmeno, pretože neboli preukázané príznaky choroby tak, ako sú charakterizované v Kapitole XV, Oddiel E, položka 3, písm. b/ alebo c/.

36. Správny súd taktiež poukazuje na to, že podľa § 184 ZSP sa dávkové konanie (teda aj konanie vo veci invalidného dôchodku) začína na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby s tým, že je to v prvom rade táto fyzická osoba, ktorej prislúcha povinnosť predložiť všetky podklady (v tomto zmysle lekárske správy) pojednávajúce o jej nepriaznivom zdravotnom stave, ktoré následne posudkový lekár sociálneho poistenia vyhodnotí jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Zodpovednosť za ich nepredloženie v celom rozsahu, respektíve za predloženie lekárskych správ s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia nemožno prenášať na správny orgán (správny súd žalobkyni v tejto súvislosti taktiež oznamuje, že nemôže preskúmavať lekárske správy s dátumom po vydaní napadnutého rozhodnutia – na to, aby takéto lekárske správy mohli byť preskúmavané správnym súdom, musela by žalobkyňa podať novú žiadosť o invalidný dôchodok a k predmetnej žiadosti spomínané lekárske správy priložiť).

37. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci posudkoví lekári sa podrobne zaoberali každou predloženou lekárskou správou žalobkyne, pričom ju aj dôsledne vyhodnocovali jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, a teda daný skutkový stav veci (zdravotný stav žalobkyne) zistili dostatočne.

38. Správny súd taktiež nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia zhodnotil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti, nakoľko takýto postup v tom čase (t.j. 20.05.2021) umožňovala právna úprava ZSP v znení Uvedené vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku zo dňa 20.05.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. V napadnutom rozhodnutí je taktiež uvedené, že v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 na území Slovenskej republiky a zamedzenia možného šírenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia posudzoval zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 27.09.2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd vyhodnotil námietky žalobkyne ako nedôvodné.

39. Správny súd zastáva názor, že napadnuté rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a obsahuje predpísané náležitosti – výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je riadne opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok napadnutého rozhodnutia aj s použitím právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

40. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle a nezistil nedostatky napadnutého rozhodnutia (ani prvostupňového rozhodnutia) a jeho (ich) vydaniu predchádzajúceho postupu správnych orgánov odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, správny súd správnu žalobu podľa ako nedôvodnú zamietol.

41. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa , a žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

42. Správny súd záverom poukazuje na to, že ak by u žalobkyne došlo k zhoršeniu zdravotného stavu, čo by bolo preukázané novými lekárskymi nálezmi, žalobkyňa má možnosť podať novú žiadosť o invalidný dôchodok Sociálnej poisťovni.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).