Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/100/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L. L. Q., narodená XX. P. XXXX, bytom v Q. Č.. XXXX, právne zast.: Mgr. Dávidom Štefankom, advokátom so sídlom v Bratislave, Povoznícka č. 18, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 03. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 07. mája 2024, č. k. -49, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 07. mája 2024, č. k. -49 postupom podľa (ďalej len „“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 03. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. novembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa a žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 13. októbra 2020.

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách , -9 a v režime stanovenom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

3. Správny súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že žalobkyňa nesplnila hmotnoprávnu podmienku vzniku nároku na invalidný dôchodok z dôvodu, že žalobkyňu nemožno považovať za invalidnú. U žalobkyni bolo stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %. Posudkoví lekári sociálneho poistenia zohľadnili všetky

žalobkyňou predložené lekárske správy, ich lekárske správy vyhodnotil ako náležite odôvodnené bez obsahových rozporov. Navýšenie percentuálnej miery podľa nebolo opodstatnené. Za súladný so zákonom tiež považoval postup posudkových lekárov, ktorí v súvislosti s výskytom ochorenia COVID-19 zhodnotili zdravotný stav žalobkyne bez jej neprítomnosti.

4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

5. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.

7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu ( ).

8. Konkrétne namietala neúplnosť a nedostatočné zdôvodnenie lekárskeho posudku, zdravotný stav žalobkyne nebol dostatočne vyšetrený, navyše bez jej prítomnosti, pričom aj počas pandémie COVID-19 mali štátne orgány vykonávať svoje právomoci v zmysle , teda povinnosťou žalovanej bolo riadne posúdiť zdravotný stav žalobkyne. Pokiaľ by boli v danom prípade vykonané komplexné funkčné vyšetrenia, tak ako príslušným orgánom ukladá zákon, tak by výsledkom bolo, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť by bola u žalobkyni určite vyššia než 10 %. Správny súd sa dostatočne nezaoberal tvrdeniami žalobkyne prezentovanými v správnej žalobe a v ďalších nadväzujúcich vyjadreniach.

9. Ďalej namietala nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ktorý neuviedol dostatočné argumenty na to, aby bolo jasné, na základe akých skutočností dospel k určitým záverom, vôbec sa nezaoberal tým, že invalidita bola určená na základe nezákonného postupu, respektíve žiadnym spôsobom neuviedol, na základe akých skutočností považoval postup žalovanej za zákonný.

10. Opodstatnenosť svojich námietok žalobkyňa opierala aj o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2006, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) V konaní o priznanie dávky, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Nadradenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“ zo 07. júna 2006, sp. zn. , podľa ktorého cit.: „ (...) Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.“

11. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.

III.

12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 29. júla 2024 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Rozsudok správneho súdu

považoval za riadne a dostatočne odôvodnený. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa zamietol.

IV.

13. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobkyni dňa 02. augusta 2024 na vedomie.

V.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

15. Podľa , v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

17. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

19. Podľa , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

20. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 03. júna 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. novembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa a žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok z 13. októbra 2020.

21. Podľa , poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

24. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

27. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa , lekársku posudkovú činnosť podľa odseku 1 vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "") a podľa odseku 2 písm. b/ aj určený zamestnanec Sociálnej poisťovne za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného.

29. Podľa , účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

30. Podľa , organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený posudkový a dávkový spis žalovanej, mal preukázané, že

- žalobkyňa dňa 19. októbra 2020 požiadala o invalidný dôchodok [žiadosť spísala dňa 13. októbra 2020; invalidný dôchodok žiadala priznať od 10. augusta 2020],

- rozhodnutím z 05. novembra 2020 prvostupňový správny orgán žalobkyni zamietol žiadosť o invalidný dôchodok [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 13. októbra 2020 vyhotovená sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, ktorý zistil u žalobkyne jej pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %); možné percentuálne navýšenie miery poklesu podľa nezistil. Vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou],

- na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 05. novembra 2020 sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zotrval v Lekárskom posudku z 28. decembra 2020 na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobkyne posúdil sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne, kde bol jej zdravotný stav posúdený dňa 20. mája 2021 [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Trenčíne dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo

určené: Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 10 %). Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa nenavýšil. Vo výroku posudku potom skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 10 %],

- na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa rozhodnutím vydaným dňa 03. júna 2021 zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 05. novembra 2022.

32. V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia ( v spojení s ) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva sociálneho poistenia príslušnej pobočky a sociálneho poistenia ústredia ( menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej

- medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

33. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobkyne nie je daný dôvod na navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tak ako to požaduje žalobkyňa. Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v kontexte na prípadnú zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a na to nadväzujúceho možného zvýšenia percentuálnej miery. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Po preskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálneho poistenia oboch stupňov v rámci posudzovania zdravotného stavu žalobkyne zhodne ustálili, že u žalobkyne v čase posudzovania neboli splnené podmienky pre navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na hodnotu prevyšujúcu 40 %, ktorá skutočnosť by pre žalobkyňu znamenala splnenie jednej z hmotnoprávny podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok ( ). Vo vzťahu k žalobkyni posudkoví lekári oboch stupňov zhodne ustálili rozhodujúce zdravotné postihnutie - Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, bez účinku na statiku podľa Kapitoly XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 , ktorému

prináležala pevne stanovená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 10 %. Možné zaradenie zdravotného postihnutia žalobkyne pod Kapitolu XV, Oddiel E, položka č. 3, písm. b/, prípadne písm. c/, čomu zároveň prislúchala vyššia percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (20 % - 35 %, prípadne 40 % - 50 %) nemali posudkoví lekári preukázané; žalobkyňa nedoložila v priebehu dávkového konania žiadnu takú lekársku správu ( ), z ktorej by mala vyplývať pre-kvalifikácia jej zdravotného postihnutia pod prísnejšiu položku s vyššou percentuálnou mierou. V tomto smere posudkoví lekári vychádzajúc z doložených lekárskych správ správne uzavreli, že (v čase posudzovania zdravotného stavu žalobkyne) z hľadiska medicínskeho išlo o bolesti chrbtice, ktoré ortopéd uzatvoril ako ľahkú skoliózu potvrdenú meraním podľa Cobba na 10 stupňov, neurologický postih nebol prítomný, neurologické vyšetrenie potrebné nebolo. žalovanej tiež dodal, že zdravotný diskomfort žalobkyne zhoršuje aj neriešená obezita žalobkyne. Žalobkyňa sa ďalej v podstate snažila pre-kvalifikovať stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie s poukazom na jej psychické problémy, o čom doložila v priebehu dávkového konania (konkrétne do odvolacieho konania) lekársku správu zo psychiatrického vyšetrenia z 15. decembra 2020 (L.. Y.), v ktorej psychiatrička stav žalobkyne uzavrela ako mentálnu subnormu (F43.2) s čiastočným narušením v roli pracovnej aj sociálnej, osobnosť so zníženou schopnosťou adaptácie a narušením tolerancie pracovnej záťaže. Ako vhodné určila kontroly u psychiatra. Uvedené v podstate potvrdila aj diagnostická správa zo psychologického vyšetrenia z 11. februára 2020 vyhotovená Súkromným centrom špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré globálne intelektové schopnosti žalobkyne určilo v pásme podpriemeru, verbálna zložka inteligencie v pásme podpriemeru a neverbálna zložka v pásme podpriemeru; IQ bolo určené v rozsahu 70-79. Mentálna retardácia nebola vo vzťahu k žalobkyni uvádzaná v žiadnej z lekárskych správ doložených žalobkyňou. Posudkoví lekári sociálneho poistenia mali preukázané, že žalobkyňa bola v predškolskom veku pre vývinovú dysfáziu sledovaná psychológom, špeciálnym pedagógom a logopédom (psychiatrická starostlivosť nebola uvedená), psychologické vyšetrenie z februára 2020 u nej potvrdilo globálne intelektové schopnosti v úrovni mentálnej subnormy (IQ 70-79) - psychologické vyšetrenie z augusta 2018 bolo v širšom pásme normy. uzavrel, že u žalobkyne nejde o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav - žalobkyňa sa nelieči na žiadne ťažké duševné ochorenie, pokles globálnych intelektových schopností je u nej do pásma podpriemeru (pokles nedosahuje hĺbky ani ľahkej mentálnej retardácie - žalobkyňa má úplné stredoškolské vzdelanie, navštevovala 1. ročník vysokej školy). Rovnako žiadne zo somatických ochorení žalobkyne nedosahuje závažný stupeň postihnutia, žalobkyňa pravidelne neužíva žiadne lieky. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobkyne za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre vyhovenie jej žiadosti o invalidný dôchodok; z obsahu príslušných posudkov sú zrejmé úvahy, na základe ktorých dospeli posudkoví lekári k zhodnému určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

35. Rovnako najvyšší správny súd nepovažoval za pochybenie v štádiu posudkovej činnosti, keď posudkoví lekári na oboch stupňoch zhodnotili zdravotný stav v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna úprava v spojení s (v znení ) účinná od 04. apríla 2020. Posudkoví lekári vychádzali z predchádzajúcich odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli pre nich dostatočné na komplexné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne (pozri napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2024, sp. zn. ; bod 20).

36. Poukaz žalobkyne na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. marca 2006, sp. zn. a zo 07. júna 2006, sp. zn. a z nich plynúce závery (pozri bod 10 tohto rozsudku) najvyšší správny súd nepovažuje v tomto prípade za obsahovo priliehavé k tu prejednávanej veci, keď posudkoví lekári zohľadnili všetky žalobkyňou predložené lekárske správy, riadne zistili skutočný stav veci a svoje posudky o zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodnili.

37. K námietke žalobkyne, že rozsudok správneho súdu je neodôvodnený a nevyporiadúva sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v . Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa správny súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch

stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok. Správny súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými a žalobkyňou uplatnenými námietkami. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu. Rovnako aj rozhodnutie žalovanej podľa názoru najvyššieho správneho súdu spĺňa všetky náležitosti vyžadované Rozhodnutie žalovanej je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci; obsahuje tiež predpísané náležitosti. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu; v odôvodnení rozhodnutia je opísaný priebeh konania, ako aj vyhodnotené skutočnosti, ktoré boli zásadné pre výrok rozhodnutia aj s použitím relevantných právnych predpisov, na ktorých základe bolo rozhodnuté.

38. Na záver najvyšší správny súd dáva žalobkyni do pozornosti, že rozhodnutím žalovanej a súdu nie je dotknuté právo žalobkyne si podať novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu.

39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa zamietol.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal ( v spojení s ) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( v spojení s veta prvá ).

41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.