Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_12CoE-11-2021.pdf
PDF · 82.31 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoE/11/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Kvietka a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a Mgr. Martina Štubniaka, v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej J. C., narodenej XX. XX. XXXX, trvale bytom Z. XXX/X, XXX XX Y., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 7838/14 o vymoženie 752,19 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. 9Er/388/2014 zo dňa 15. 04. 2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ resp. „prvoinštančný súd“) odvolaním napadnutým uznesením exekúciu vykonávanú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým PhD., pod sp. zn. EX 7838/14 zastavil.
2. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súdny exekútor požiadal okresný súd, aby preskúmal, či je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa § 57 ods. 1, písm. m) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“) alebo rozhodol o pokračovaní exekúcie.
3. Okresný súd konštatoval, že exekučné konania začalo dňa 20. 02. 2014, pričom exekučným titulom v tomto konaní je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 02094/12 zo dňa 19. 06. 2012 (ďalej len „exekučný titul“), ktorým bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 752,19 Eur spolu s príslušenstvom a trovami rozhodcovského konania
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 243h ods. 1, § 243f ods. 1, 6, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m) EP a § a § 17 ods. 3 zákona č, 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSÚ“).
5. Z obsahu spisového materiálu okresný súd zistil, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere uzatvorenej dňa 07. 01. 2011. Účastníci konania zabezpečili svoj záväzkový vzťah neúplnou zmenkou (blankozmenkou) vystavenou dňa 07. 01. 2011. Nakoľko povinný si svoju povinnosť zo zmluvy neplnil riadne a včas sa stal dlh splatný v celku dňa 26. 12. 2011. Oprávnený dňa 10. 02. 2012 vyplnil zmenku na sumu 752,19 Eur s dátumom úročenia dňa 26. 12. 2011 a táto bola predložená povinnému na zaplatenie dňa 15. 02. 2012. Konštatoval, že povinný uzavrel zmluvu o úvere ako fyzická osoba nepodnikateľ, pričom aj v zmluve o úvere bol označený osobnými údajmi typickými pre nepodnikajúcu fyzickú osobu a tak dospel k záveru, že dlžník uzatváral zmluvu ako spotrebiteľ.
6. Súd prvej inštancie preskúmal exekučný titul a dospel k záveru, že zmluva o úvere bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 07. 01. 2011, pričom zabezpečenie záväzkového vzťahu a plnenie zo zmenky v čase uzavretia zmluvy nebolo prípustné. Nakoľko v exekučnej veci bol exekučným titulom rozhodnutie vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na neprípustnosť zmenky, súd prvej inštancie exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. m) EP zastavil.
7. Rozhodnutie o trovách exekúcie si súd prvej inštancie vymienil samostatným rozhodnutím po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania.
8. Proti uvedenému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a to z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Žiadal, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Taktiež žiadal priznať úhradu trov konania, ktoré mu vznikli.
9. Oprávnený odmietol postavenie povinnej zo zmluvy o úvere ako spotrebiteľa a zdôraznil, že je potrebné chrániť dobrú vieru veriteľa pri uzatváraní zmluvy, nakoľko povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že žiada o poskytnutie úveru na účel zamestnania. Oprávnený uviedol, že neskúma na čo konkrétne bol poskytnutý úver zo strany povinnej použitý, nakoľko je to už pre neho nepodstatná informácia. Povinná ako dlžník nemá voči oprávnenému zo zákona informačnú povinnosť na preukazovanie skutočného použitia poskytnutých finančných prostriedkov. V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu s povinnou vstupoval. V tomto smere poukázal na rozhodnutie ESD sp. zn. C - 464/01 ako aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 21CoE/378/2016 zo dňa 28. 03. 2017. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že na danú vec nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Pokiaľ je predmetom právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným účelovo poskytnutý úver a túto účelovosť žiadny z účastníkov nespochybnil, potom vzhľadom na ustanovenie § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nejde o spotrebiteľský úver. Z týchto dôvodov mal oprávnený za to, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku a exekučné konanie zastavil.
10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
11. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal podľa § 379 CSP a § 380 ods. 1, 2 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) a uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Podľa § 243h ods. 1 EP v znení účinnom v čase vydania tohto rozhodnutia, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
13. Podľa § 9a ods. 1 EP, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
14. Podľa § 243f ods. 1 a 6 EP, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. (1) Ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. (6)
15. Podľa § 39 ods. 4 EP, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.
16. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
17. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (1) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. (4)
18. Podľa § 1 ods. 2 ZoSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
19. Podľa § 2 písm. a) ZoSÚ, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
20. Podľa § 2 písm. b) ZoSÚ, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 17 ods. 3 ZoSÚ, v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru nemožno splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou alebo šekom.
22. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Z obsahu predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 20. 02. 2014 bola za prítomnosti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaná pred súdnym exekútorom zápisnica, obsahom ktorej bol návrh na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor požiadal dňa 13. 05. 2014 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je v tomto konaní rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR 02094/12 zo dňa 19. 06. 2012, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 30. 07. 2012 a vykonateľnosť dňa 02. 08. 2012. Súd prvej inštancie vydal dňa 28. 07. 2014 poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 03. 02. 2016 súdny exekútor doručil okresnému súdu podanie oprávneného zo dňa 22. 01. 2016 označené ako „Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s ust. § 243f ods.1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti“, ktoré bolo súdnemu exekútorovi doručené dňa 21. 01. 2016. Uznesením zo dňa 15. 04. 2021 súd prvej inštancie zastavil exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, pričom oprávnený podal v zákonnej lehote voči tomuto rozhodnutiu odvolanie.
24. Oprávnený v odvolaní namietal postavenie povinnej ako spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne posúdil právny vzťah medzi oprávneným a povinnou ako spotrebiteľským právnym vzťahom v zmysle § 52 a nasl. OZ. Na spotrebiteľské právne vzťahy sa vždy aplikujú právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie a v jeho prospech, a to bez ohľadu na to, akým zákonom je zmluvný vzťah upravený (§ 52 ods. 2 OZ a § 54 ods. 1,2 OZ). K tomuto záveru odvolací súd dospel napriek tvrdeniu oprávneného, že úver bol poskytnutý za účelom zamestnania. V zmluve o úvere je povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je taktiež povinná označená menom, priezviskom, rodným číslom a adresou trvalého pobytu. To znamená, že povinná je označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Povinná nie je označená údajmi, ktoré by ju identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka. Z toho vyplýva, že rozhodcovský súd jednal s povinnou ako s fyzickou osobou - nepodnikateľom. Povinná síce označila v zmluve o úvere, že
účelom použitia úveru je jej zamestnanie, to ale nebráni tomu, aby bola považovaná za spotrebiteľa v zmysle definície uvedenej v § 52 ods. 4 OZ
25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že pri vydaní exekučného titulu boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, keď rozhodcovský súd neposúdil právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, a preto neposkytol povinnej náležitú ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku je taktiež potrebné považovať aj skutočnosť, že povinná musela vyplniť blankozmenku, pričom dohoda o vyplnení zmenky bola obsiahnutá vo všeobecných obchodných podmienkach. Podľa názoru odvolacieho súdu je tak naplnený dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. m) EP, nakoľko rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP, v medziach podaného odvolania, ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
27. Navyše odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že doplnenie návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie bolo doručené súdu prvej inštancie až dňa 05.02.2016. Odvolací súd v súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku dáva do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 752/2016-7 zo dňa 08.11.2016 a uznesenie č. k. III. ÚS 564/2016-11 zo dňa 13.09.2016, v ktorých ústavný súd akceptoval taký výklad rozhodujúcej právnej úpravy, podľa ktorého doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie bolo potrebné doručiť v zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Najmä vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor.
28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.