Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-16C/99/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Zuzanou Sinčákovou v spore žalobcu G. L., P.. X.X.XXXX, Y. E. X, XXX XX U., zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou, advokátkou, so sídlom Nerudova 6, Košice proti žalovaným 1/. D. P., P.. XX.XX.XXXX, Y. X. H. XX, U. N. X/ Z. P.N., P.. X.XX.XXXX, Y. E. X, U., obe zast. JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou, so sídlom Floriánska 16, Košice o určenie vlastníckeho práva

rozhodol:

I. Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX N. E. Z. W. E. Č. XXX (V. E. N. P. A. J. XX D.), E. Č. XXX/X (V. E. N. P. A. J. XXX D.), parcelné Č. XXX/X (ostatná plocha o výmere XXX D.), H. H. H. Č. XXX na parcele č. XXX N. stavba pohostinstva súpisné Č.H. XXXX P. E. Č.. XXX/X a nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX N. E. Z. W. E. Č. XXX/XXX (ostatná plocha o výmere XX D.), E. Č.H. XXX (V. E. N. P. A. J. XXX D.), parcelné číslo XXX/ X (A. E. A. J.D. X.XXX D.), E. Č. XXX/XX (ostatná plocha o výmere XX D.) a stavba chaty súpisné číslo XXXX P. E. Č.. XXX, všetko v katastrálnom území Y., A. Y., A. U. - A..

II. Žalované v 1. a 2. rade sú povinné nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o výške trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 5.6.2017 sa žalobca domáhal určenia absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je kúpa nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva (Ď. „.) Č.. XXX E. U. Ú. Y. - pozemkov parcely registra W. E..Č.. XXX/XXX, E..Č.. XXX, E..Č.. XXX/X, E..Č.. XXX/XX N. W. H. Č. XXXX, ako aj nehnuteľností vedených P. O. Č..XXX E. U. Ú. (ďalej „kat.úz.“) Y. -pozemkov parcely Z. W. E..Č.. XXX, E..Č.. XXX/X N. E..Č.. XXX/X, uzavretá medzi žalobcom ako predávajúcim zastúpeným žalovanou v 2.rade a žalovanou v 1.rade ako kupujúcou, vklad ktorej bol povolený dňa 31.3.2017 pod J. XXXX/XXXX. Podanú žalobu odôvodnil tým, že v mesiaci apríl 2017 sa nahliadnutím na katastrálny portál dozvedel o prevode predmetných nehnuteľností. Žalovaná v 2.rade mu oznámila, že bez jeho súhlasu zneužila splnomocnenie, ktoré jej žalobca udelil dňa 14.11.2008 a so svojou matkou - žalovanou v 1. rade uzatvorila v jeho mene kúpnu zmluvu. Dňa 20.5.2017 podal trestné oznámenie na žalovanú v 2.rade za podvod. Žalobca od roku 2004 postupne skupoval pozemkové nehnuteľnosti ležiace pri vodnej nádrži Y. a následne otvoril rekreačné stredisko. Toto prevádzkoval spoločne so žalovanou v 2.rade a udelil jej plnomocenstvo na zastupovanie v rozsahu týkajúcom sa vybavovania administratívnych záležitosti spojených s prevádzkou. Originálom splnomocnenia doposiaľ disponuje žalovaná v 2.rade. So žalovanou v 2. rade žil v družobnom pomere 22 rokov a z ich spolužitia pochádza spoločné dieťa

- maloletá J.. Koncom roka 2016 sa spolužitie žalobcu a žalovanej v 2.rade skončilo a v januári 2017 žalovanú v 2.rade žiadal o vydanie originálu splnomocnenia. Žalovaná mu splnomocnenie nevrátila. Žalobca udelené splnomocnenie ústne odvolal. Dňa 28.4.2017 žalobca oznámil žalovanej v 2.rade zámer previesť časť nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX N. Č.. XXX P. maloletú dcéru a žalovaná

v 2.rade uviedla, že všetky nehnuteľnosti prepísala na žalovanú v 1.rade a nemieni ich vrátiť. Udelené splnomocnenie neslúžilo k uzatvoreniu právneho úkonu kúpy a už vôbec nie v neprospech žalobcu, ani k právnym úkonom, ktoré kúpu sprevádzajú ako jednanie o uzatvorení kúpnej zmluvy, o výške kúpnej ceny, o spôsobe zaplatenia kúpnej ceny a podpísanie kúpnej zmluvy. V čase udelenia splnomocnenia žalobca ešte nebol vlastníkom sporných nehnuteľností, a preto sa splnomocnenie nemohlo týkať ich následného predaja. Ak by mienil nehnuteľnosti, ktoré zveľadil a do ktorých investoval nemálo finančných prostriedkov, práce a úsilia predať, k takémuto úkonu by nepribral splnomocnenca. Žalovaná v 2.rade nehnuteľnosti vo vysokej trhovej hodnote neoprávnene scudzila za 1000,-eur. Žalované v 1. a 2.rade bránia žalobcovi užívať nehnuteľnosti a zasiahli do jeho vlastníckeho práva.

2. Žalované v 1. a 2. rade s podanou žalobou nesúhlasili. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 16.8.2017 poukázali na narastajúce spory, agresie žalobcu a konflikty medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade, kedy žalobca podáva na žalovanú v 2.rade množstvo podaní a trestných oznámení. Je nelogické, že by žalovaná v 2.rade mala oznámiť žalobcovi, že zneužila jeho plnomocenstvo. Žalobca o prevode nehnuteľností na žalovanú v 1.rade vedel od počiatku, kedy sa spolu so žalovanou v 2.rade rozhodli ešte v roku 2016, že nehnuteľnosti prevedie na ich dcéru J.Ó.. Dňa 4.11.2016 podali návrh na ustanovenie kolízneho opatrovníka a v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. súd ustanovil žalovanú v 1.rade za opatrovníčku pre dcéru žalobcu a žalovanej v 2. rade. Súčasťou podaného návrhu bol aj návrh kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností na maloletú. Žalobca deklaroval vôľu previesť nehnuteľnosti na dcéru, a preto je podanie žaloby nelogické, keďže nehnuteľnosti nemal v pláne mať naďalej vo svojom vlastníctve. Podaním zo dňa 7.3.2017 žalobca žiadal súd o urýchlené vydanie rozhodnutia o ustanovení opatrovníka. Nakoľko sa spory medzi žalobcom a žalovanou v 1.rade hromadili, rozhodli sa nečakať na ustanovenie opatrovníka, ale nehnuteľnosti po vzájomnej dohode previedli na žalovanú v 1.rade, ktorá následne dňa 10.4.2017 spísala závet, ktorým odkázala predmetné nehnuteľnosti maloletej J.. Tým sa dosiahol žiadaný stav, kedy nehnuteľnosti neostali vo vlastníctve žalobcu a v prípade smrti žalovanej v 1.rade ich zdedí maloletá J.. Ak žalobca vedel o prevode nehnuteľností proti jeho vôli od apríla 2017, prečo v konaní o ustanovenie opatrovníka nevzal podaný návrh späť. Žalobcom podané trestné oznámenie bolo odmietnuté. Žalobca bol do polovice roku 2004 vo výkone trestu odňatia slobody resp. bol väzobne stíhaný a po prepustení nemal chuť, možnosť ani peniaze na nákup pozemkov. V roku 2006, keď bol žalovanej v 2. rade poskytnutý hypotekárny úver, žalovaná v 2. rade kúpila prvé pozemky na Y.. Pozemky získal žalobca od žalovanej v 2.rade na základe kúpnej zmluvy za symbolickú 1,-Sk v roku 2008 a stavbu od švagra žalovanej v 2.rade na základe kúpnej zmluvy v roku 2014 za symbolické 1,-euro. Jediným príjmom žalobcu do roku 2014 boli dávky v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Je absurdné a nelogické, aby nezamestnaný žalobca bez príjmu udeľoval plnomocenstvo na „vybavovanie administratívnych záležitostí spojených s prevádzkou“, keďže toto plnomocenstvo udelil žalovanej v 2.rade na bežné a nevyhnutné zastupovanie jeho súkromnej osoby. Splnomocnenie udelil žalobca na neurčito z dôvodu jeho pasívneho prístupu k vybavovaniu administratívnych záležitostí. Podľa znenia plnomocenstva sa toto vzťahovalo na všetky právne úkony, ku všetkým úkonom a činnosti s nimi bezprostredne súvisiace v akomkoľvek konaní a správnom konaní. Žalovaná v 2.rade mohla za žalobcu konať aj pri podpise kúpnej zmluvy a zastupovať ho aj na katastri, pričom bezprostredne súvisiacou činnosťou s týmto právnym úkonom bolo aj určenie kúpnej ceny a rokovania o zmluve. Žalobca nikdy nežiadal žalovanú o vrátenie plnomocenstva, dôkazom čoho je aj skutočnosť, že žalovaná v 2.rade pre žalobcu na základe plnomocenstva vybavovala napríklad prevzatie poštových zásielok, o čom žalobca vedel. Poukázali na rozporné tvrdenia žalobcu spočívajúce v tom, že ak by žalobca až dňa 28.4.2017 oznámil zámer previesť časť nehnuteľnosti na dcéru, dátum návrhu na ustanovenie opatrovníka by bol neskorší ako 28.4.2017. Zámer previesť všetky nehnuteľnosti na dcéru deklaroval žalobca už v podanom návrhu zo dňa 4.11.2016. Do vydania uznesenia 19.6.2017 tento zámer žalobcu pretrvával. Žalobca udelené splnomocnenie neodvolal a do dnešného dňa nezrušil. Žalobca súhlasil s uvedeným postupom, no keď sa dostal so žalovanou v 2.rade do ďalších hádok a konfliktov, zmenil názor a začal uskutočňovať kroky k zvráteniu prevodu nehnuteľnosti. Mali za to, že podanou žalobou sa neodstráni spornosť práva alebo právna neistota. V prípade vyhlásenia zmluvy za neplatnú by žaloba neslúžila potrebe praktického života, keďže žalobca mieni previesť nehnuteľnosti na svoju dcéru a tak by neostali v jeho vlastníctve. Žaloba zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať prevod vlastníctva z dispozície žalobcu do dispozície dcéry. Navrhovali podanú žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 8.1.2018 (tzv. replika) poukázal na konflikty medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade koncom roka 2016. Žalobca ukončil spolužitie so žalovanou v 2.rade a odsťahoval

sa do chatky, ktorá v minulosti slúžila ako bufet. Poukázal na návrh žalovanej v 2.rade na úpravu práv a povinností podaný na tunajšom súde dňa 12.5.2017 sp.zn. , kde uvádza, že v dôsledku dlhodobo neudržateľnej situácie a rozdielnych názorov takmer vo všetkých oblastiach sa otec s matkou neustále hádajú a nevedia sa dohodnúť na spoločnom postupe pri výchove maloletej. Žalovaná v 2.rade tiež tvrdila, že sa žalobca o dieťa od počiatku nezaujímal a neprispieval na jeho výživu. Na pojednávaní dňa 1.12.2017 žalovaná v 2.rade vo svojej výpovedi potvrdila, že spolužitie ukončili v roku 2016. Žalobca nikdy nesúhlasil, ani neprejavil vôľu, aby jeho nehnuteľnosti prešli do vlastníctva žalovanej v 1.rade. O závete žalovanej v 1.rade ani nevedel a poukázal na možnosť zrušenia, resp. odvolania spísaného závetu, ako i na skutočnosť, že žalovaná v 1.rade má dvoch neopomenuteľných dedičov. Vôľa previesť vlastnícke právo na maloletú je opakom toho, čo žalované učinili. Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam previedli na žalovanú v 1.rade, kde dcéra žalobcu má čakať na smrť starej matky, aby mohla nadobudnúť majetok. Žalobca nevidí dôvod, prečo by mal vziať návrh na ustanovenie opatrovníka späť. Nepodaním odvolania voči uvedenému uzneseniu dal najavo, že o konaní žalovaných nevedel. Žalobou napádanú kúpnu zmluvu považuje za absolútne neplatnú z dôvodu, že z obsahu splnomocnenia zo dňa 14.11.2008 nevyplýva, že by splnomocnenec mal v úmysle nechať sa zastupovať aj pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, splnomocnenie bolo odvolané a žalovaná v 2.rade nebola osobou spôsobilou zastupovať záujmy žalobcu pre rozpor záujmov splnomocnenca a splnomocniteľa. Žalovaná v 2. rade zneužila splnomocnenie žalobcu a previedla nehnuteľností na svoju matku žalovanú v 1. rade, a nie na maloletú J..

4. Na návrh žalobcu súd uznesením zo dňa 26.6.2018 č.k. -73 pripustil zmenu žaloby v znení, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX N. E. Z. W. Č.. XXX, XXX/X, XXX/X, stavby skladu súpisné číslo XXX a stavby pohostinstva súpisné číslo XXXX N. P. V. P. O. Č.. XXX ako pozemok parcely registra W. Č.. XXX/XXX, XXX, XXX/X N. XXX/XX N. H. W. H. Č.Í. XXXX, U.N.. Ú.. Y..

5. Žalobca vypovedal, že v roku 2016 začali medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade veľmi veľké nezhody, neúnosne sa slovne napádali a žalobca sa zo spoločného rodinného domu odsťahoval do bufetu vzdialeného asi 50 m. Už začiatkom roka 2017 mal podozrenie, že by mohlo dôjsť k naplneniu vyhrážok žalovanej v 2.rade (že z neho urobí žobráka, nebude mať kde bývať a zničí ho) a opakovane žiadal vrátiť splnomocnenie. Žalovaná mu dňa 28.4.2017 oznámila prepis nehnuteľností. K narušeniu dôvery medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade došlo už dávno predtým. Žalobca nikdy neprejavil vôľu previesť sporné nehnuteľnosti na žalovanú v 1.rade a o kúpe sporných nehnuteľností sa nikdy nebavili. Pred narodením dcéry si chcel pozemky nechať. Po jej narodení mal za to, že by bolo vhodné, aby ona sa stala vlastníčkou týchto nehnuteľností. So žalovanou v 2.rade nikdy nejednal o tom, aby ho zastupovala pri uzavretí kúpnej zmluvy a nikdy neuzavreli dohodu o plnomocenstve, predmetom ktorej by bol jeho súhlas na uzavretie kúpnej zmluvy so žalovanou v 1.rade. Nikdy nemal také úvahy. Cena prevedených nehnuteľností je výrazne vyššia ako 1.000,-eur. Za takúto cenu by ich nikdy nepredal a kúpnu cenu 1.000,-eur ani nikdy nevidel. V čase uzavretia kúpnej zmluvy so žalovanou v 2.rade nežil, od septembra 2016 bývali oddelene. Splnomocnením udeleným žalovanej v 2. rade ju nesplnomocnil aj k nakladaniu s jeho nehnuteľným majetkom. Žalovaná v 2. rade vedela, že bez jeho súhlasu nemôže nič previesť a navyše nemal ani žiaden záujem previesť nehnuteľnosti na niekoho iného. O úkonoch vykonávaných žalovanou v 2.rade na základe udelenej plnej moci po roku 2016, keď sa odsťahoval, už nevie. Po zistení prevodu nekontaktoval žalovanú v 1.rade, oni ona jeho. Žalobca skupoval pozemky od spoluvlastníkov. Bol evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, ale mal našetrené peniaze. On dal do nehnuteľností podiel 9/10 a žalovaná 1/10. Pri odkupovaní pozemkov bol prítomný on, nie žalovaná v 2. rade. V tom čase však boli voči nemu vedené exekúcie, preto sa dohodli, že pozemky nadobudne žalovaná v 2.rade s tým, že následne sa urobí prevod. Žalobca nechcel previesť predmetné nehnuteľnosti na svoju dcéru, návrh na ustanovenie opatrovníka podávala žalovaná v 2.rade, ona všetko riešila na základe udeleného splnomocnenia, on v tomto konaní nič nekonal.

6. Žalovaná v 1.rade v písomnej výpovedi uviedla, že na jar 2017 ju žalobca požiadal, aby sa prepísal majetok na ňu. Požiadal ju pri nastupovaní do vozidla, v ktorom boli i jej dcéra a vnučka. Súhlasila s tým, že nech sa dohodnú s dcérou. O tom, že žalobca má iné deti, sa dozvedela, až keď jej dcéra vysvetlila, prečo žalobca žiada uvedený prepis. Dôvodom bolo zdĺhavé čakanie na súdne konanie i zdravotný stav žalobcu, ktorý v prípade, ak by sa mu niečo stalo, nechcel, aby sa dedičstvo dedilo aj medzi jeho ostatné deti. Predmetné nehnuteľnosti odkupovala ich dcéra, mala výborné finančné i

pracovné zázemie a dostala úver. Predajom chaty na Bukovci patriacej jej a jej neb. manželovi chceli prispieť k dokončeniu skupovania pozemkov. Dcéra sa radila s právnikom a po nociach si vyhotovovala zmluvy. K prepisu nehnuteľností na žalobcu žalobca presvedčil žalovanú, dôvodom bolo možné (jeho vizionárske) čerpanie eurofondov. Žalobca často rozprával, že chce previesť majetok na jeho dcéru a naliehal na žalovanú v 2.rade, aby vypracovala papiere pre prepis. Niekoľko mesiacov po narodení maloletej žalobca a žalovaná v 2.rade oslovili žalovanú v 1.rade, aby sa stala poručníčkou ich dcéry. Od narodenia do jej veku 1,5 roka - 2 roky bývala jej dcéra s vnučkou J. U., bez žalobcu a cca 1x týždenne všetci spolu chodievali za žalobcom na Bukovec. V letných mesiacoch 2014 - 2017 boli v dennodennom kontakte, jej dcéra pracovala na Y. a ona sa starala o vnučku. Po nasťahovaní sa do domu na Bukovci žalobcovi vadilo, že jeho dcéra plače (bola aj dosť chorá), že sa nevyspí, a tak sa odsťahoval do bufetu, niekedy začiatkom roka 2016. Do domu, kde bývala jej dcéra, nikto nemohol voľne vstúpiť, objekt bol strážený psami. K spolužitiu žalobcu a jej dcéry uviedla, že dcéra sa nikdy nesťažovala. Keď sa žalobca odsťahoval do bufetu, bol dosť agresívny a všetko mu vadilo. Žalovaná v 1.rade zabezpečovala celé podnikanie na Bukovci, zaobstarávala všetko potrebné, aj tam pracovala. Dcéra sa odsťahovala z Y., pretože ju žalobca mlátil a vyháňal.

7. Žalovaná v 1.rade pred súdom vypovedala, že pozemky kupovala žalovaná v 2.rade, mala peniaze a zobrala i úver. Ona s otcom žalovanej v 2.rade predali chatu a dali dcére na uvedený účel peniaze. Žalobca bol jednu dobu v base, nemal peniaze a potom bol nezamestnaný. Nechodil nikdy ani po úradoch. Žalobca žalovanú v 1.rade týral. Keď sa narodila dcérka, jedného dňa, keď išli z Bukovca, sedela v aute na parkovisku, žalobca prišiel ku nej, k autu, kľakol si a prosil ju, aby vzala pozemky na seba. Povedala, že porozmýšľa. Povedala to dcére, aj že ju žalobca pýtal, že keby sa s ním dačo stalo, aby jeho pozemky nededili jeho deti, ale iba jeho dcéra. Na druhý deň svoj súhlas oznámila žalobcovi. On sa vyjadril, že ak J. vyrastie, budú jej. Tak to aj ostalo. Keď sa žalobca dozvedel, že žalovaná v 1.rade chce od neho odísť (žalobca ju mlátil za každú maličkosť, volal policajtov, odstavil vodu i elektrinu), vyháňal ju. Žalobca hovoril o tom, že chce, aby pozemky nadobudla jeho dcéra Vikinka. Násilnícky sa k žalovanej v 1.rade správal i v roku 2007. K prevodu nehnuteľností na žalobcu ju prinútil, týral ju a mlátil. Dcéra sa rozhodla, že mu dá tie pozemky, že ak mu ich dá, bude pokoj, pokoj však nikdy nebol. Žalobca chcel pozemky prepísať na J., začal to aj vybavovať na súde a dlho to trvalo, preto ju oslovil. Poprela tvrdenia svedka D. U., že by mohol nepozorovane vojsť do domu a vypočuť si rozhovor medzi žalobcom a žalovanou v 2. rade. Do areálu sa nemohol dostať, boli tam psy a kľúče mali len strany sporu. Žalovaná v 1.rade napísala závet, že ak sa jej niečo stane, aby nehnuteľnosti nadobudla jej vnučka. Závet spísala ručne u advokáta a nevie, prečo sú v ňom opravované údaje. Potvrdila, že má ešte dvoch dedičov - jej dve dcéry, ale v závete uviedla, že predmetné pozemky majú pripadnúť len jej vnučke. So žalobcom sa nebavila o podmienkach prevodu nehnuteľností. Jej dcéra a žalobca žili ako pes s mačkou, mlátili sa, žalobca chodil za ženami a dcéra pracovala. Dcéra sa nikdy nesťažovala, ona videla poslednú dobu zlomeniny a krv. Nechcela sa do toho miešať, dcéra to chcela nechať tak. Žalobu považuje za nespravodlivú, žalobca tieto pozemky nekúpil. Ak on bude ich vlastníkom, predá ich. Ona len chce, aby pozemky dostala jej vnučka.

8. Z výpovede žalovanej v 2.rade vyplynulo, že so žalobcom sa zoznámila v roku 1995. Mala 22 rokov, zamestnanie, vlastný byt, vlastné auto a nasporené peniaze. Žalobca nemal nič okrem dlhov a bol niekoľkokrát súdne trestaný, aj odsúdený, všetko s ním zdieľala. Našla mu prácu, no on sa stretával so zvučnými menami mafiánskeho podsvetia a nepracoval. Keď raz vyšiel z väzby, navrhla kúpu občerstvovacieho zariadenia, aby ho vytiahla od mafiánskych mien. V roku 2004 kúpila občerstvovacie zariadenie za 300.000,-korún a začala skupovať pozemky. Vtedy zobrala prvý úver 600.000,-korún, potom ďalšie, posledný bol vo výške 112.000,-eur, jej rodičia predali chatu na Bukovci a ona byt, všetky tieto peniaze investovali do pozemkov. Žalobca získal tieto pozemky od nej za jednu korunu. Ona pracne hľadala vlastníkov a vypracovala zmluvy. Všetko v domácnosti riešili spoločne, plnú moc žalobca nikdy neodvolal. Nikdy nebolo voči nej žiadne trestné konanie, žalobca bol šesťkrát právoplatne odsúdený za násilie, ešte v roku 2016 ju žalobca žiadal o ruku, čo odmietla. V roku 2017 žalobca rekonštruoval byt v jej výlučnom vlastníctve. 22 rokov sa tvárila, že spolužitie so žalobcom je v poriadku. Spolužitie ukončila jej odchodom. Dovtedy boli so žalobcom v dennom kontakte, každé ráno bol v dome a žalovaná v 1.rade mu bola 22 rokov mamou. V novembri 2016 podali na súd spoločný návrh a žalovanú v 1.rade požiadali, aby sa stala opatrovníčkou maloletej dcéry. Žalobca k nej choval plnú dôveru. Keďže to dlho trvalo, v januári spolu so žalobcom písali na súde žiadosť, prečo to tak dlho trvá. Vianoce 2016 - 2017 trávil žalobca za stolom žalovanej v 1.rade. V januári 2017 ponúkal v realitnej kancelárii byt žalovanej. Žalobca odchádzal z domu preč 50 metrov, vadilo mu, že dcéru žalovaná v 2.rade 2,5 roka kojila a dcéra

vstávala. Odsťahoval sa do bufetu, aby si mohol pozerať svoje programy. Pri spoločnom stole v dome na Y. sa dohodli, že pozemky prevedú na žalovanú v 1. rade. K rozporu s tvrdením v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. , kedy uvádzala, že od roku 2016 nežili v spoločnej domácnosti a medzi rodičmi maloletej boli konflikty uviedla, že pred svetom sa vždy snažila vytvoriť obraz dokonalej rodiny, bez žalobcu by nikdy nič neurobila a počas ich spolužitia ju žalobca týral, niekedy odišla aj na 10 dní do U.. V roku 2001 na neho podala trestné oznámenie, ktoré na druhý deň stiahla. Žili v spoločnej domácnosti, avšak žalobca sa zdržiaval v bufete vzdialenom asi 20m od rodinného domu. V dome mal veci, oblečenie, stravoval sa, takto dlhodobo fungovali. Spory so žalobcom boli dlhodobé.

9. Svedok D. U. vypovedal, že od roku 2005 vykonával občasné, sezónne práce pre žalobcu. Pomohli mu žalobca i žalovaná v 2.rade. Niekedy asi vo februári 2017 počul, ako žalobca žiadal žalovanú v 2.rade o vrátenie plnej moci. Žalovanú počul niekoľkokrát hádať sa so žalobcom a nadávať mu.

10. Z výpovedí svedkov H. G., E. H., D. D. a M. L. vyplynulo, že správanie žalobcu a žalovanej v 2.rade sa od roku 2016 zmenilo, pokiaľ ide o zadávanie zákazok. Dovtedy zákazku zadával žalobca a finančnú stránku riešila žalovaná v 2.rade, v roku 2016 všetko vykonával žalobca. Žalovaná v 2.rade sa podľa svedkov niekedy nevhodne správala k žalobcovi i iným osobám. Žalobca nemal záujem predať nehnuteľnosti, chcel si ich nechať pre seba resp. pre svoju dcéru.

11. Podľa výpisu z O. Č.. XXX E. U.. Ú.. Y. G. Ž. J. X.Z. J. J. P. - E. E. W. U. Č.. XXX/XXX, XXX, XXX/X N. XXX/XX N. W. H. Č. XXXX P. E. XXX. E. J. V. O. Č.. XXX E. U.. Ú.. Y. je menovaná výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov parcely C U. Č.. XXX, XXX/X a XXX/X N. H. H. H. Č. XXX P. E. XXX N. E. H. Č. XXXX P. E. Č.. XXX. X. P. P. S.W. P. A. O. G. J. XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX U. V. Č..V.. XX/XX.

12. Kúpnymi zmluvami zo dňa 20.2.2006, 21.2.2006, 27.4.2006, 5.10.2004 a 9.3.2006 žalovaná v 2. rade odkúpila podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na O. Č.. XXX N. Č.. XXXX J. U. Ú. Y.. U. V. V. I. X.X.XXXX E. Ž. J. X.Z. W. H. Č. XX P. E. Č. XXX/XX V. P. O. Č.. XXX J. U.. Ú.. Y.. 13. Dňa 13.1.2006 uzavrela žalovaná v 2.rade úverovú zmluvu s Istrobanka a.s. za účelom poskytnutia bezúčelového spotrebného úveru vo výške 700.000,-Sk. Dňa 6.10.2011 uzavrela žalovaná v 2. rade s OTP Banka Slovensko a.s. zmluvu o OTP hypoúvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie účelového spotrebiteľského úveru v sume 112.000,-eur. Dňa 8.2.2016 uzatvorila žalovaná v 2.rade s OTP Banka Slovensko, a.s. zmluvu o spotrebiteľskom OTP expresúvere o poskytnutí bezúčelového spotrebiteľského úveru v sume 6.100,-eur.

14. Podľa potvrdenia o prepustení z výkonu väzby zo dňa 24.5.1996 bol žalobca vo výkone väzby v čase od 9.4.1996 do 24.5.1996.

15. Z listinných dôkazov predložených žalovanou v 2. rade vyplýva, že voči žalobcovi boli vedené viaceré trestné stíhania. V roku 2006 uzatvoril žalobca ako obvinený zmier v konaní o trestnom čine sexuálneho zneužívania. V roku 2001 bol žalobca uznaný vinným zo spáchania trestného činu útoku na verejného činiteľa a v roku 2010 z prečinu výtržníctva, ublíženia na zdraví a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi.

16. Podľa potvrdení Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. zo dňa 22.10.2007 a 24.10.2007 bol žalobca vedený v evidencii úradu ako uchádzač o zamestnanie od 21.8.2004 do 21.10.2007. Menovaný bol v mesiacoch január až október 2007 poberateľom dávok v hmotnej núdzi. Rozhodnutím mestskej časti U.-H. D. zo dňa 24.4.2013 bola žalobcovi poskytnutá jednorazová dávka v hmotnej núdzi vo výške 35,-eur. Podľa odôvodnenia rozhodnutia rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. V.o dňa 22.9.2009 bola žalobcovi zvýšená dávka a príspevok na sumu 118,30 eur mesačne. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny U. V.o dňa 14.8.2014 bola žalobcovi znížená pomoc v hmotnej núdzi na sumu 110,10 eur z pôvodne priznanej dávky 117,40 eur z dôvodu príjmu poberateľa v mesiaci júl 2014 v sume 9,81 eur.

XX. E. M. J. V. O. Č.. XXX, U.. Ú.. Y. V. I. X.X.XXXX Y. Ž. J. X. Z. J. H. E. E.. Č. XXX, XXX/X N. XXX/ XX. Podľa geometrického plánu č. 119/2006 vyhotoveného Geodeting, s.r.o. pôvodná parcela E U. Č.. XXX P. O. Č.. XXX zodpovedá parcelám číslo C KN č. XXX/X, XXX/X, XXX/XX, XXX N. XXX/X.

18. Kúpnou zmluvou zo dňa 21.12.2017 previedla žalovaná v 2. rade na žalobcu nehnuteľnosti - pozemky nachádzajúce sa v kat. úz. Y., okrem iného pozemky zapísané P. O. Č..XXXX N. E. Č.. XXX N. P. O. Č.. XXX N. E. Č.. XXX, XXX/X N. XXX/XX V. dohodnutú kúpnu cenu 1,-Sk. Účastníci zmluvy vyhlásili, že kúpnu zmluvu nemožno v budúcnosti spochybniť, sú oboznámení s jej obsahom, je uzatvorená po vzájomnej dohode, slobodne a vážne, zrozumiteľne a určito nie v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, taktiež nie v omyle, na dôkaz čoho ju vlastnoručne podpisujú.

19. Splnomocnením zo dňa 14.11.2008 žalobca splnomocnil žalovanú v 2. rade, aby ho zastupovala vo všetkých právnych úkonoch, aby vykonávala všetky právne úkony, prijímala doručované písomnosti, podávala návrhy, žiadosti, uzavierala zmiery, uznávala nároky, podávala opravné prostriedky, vymáhala nároky a plnenie nárokov podpisovala a potvrdzovala a to všetko i vtedy ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Žalobca splnomocnil žalovanú v 2. rade okrem iného ku všetkým úkonom (podanie, vyžiadanie predloženie, prevzatie, podpísanie a jednanie) v jeho zastúpení a na činnosti s nimi bezprostredne súvisiace v akomkoľvek konaní a správnom konaní na Správe katastra Košice Košice-okolie, na Okresnom súde Košice,...... ďalej na všetkých úradných miestach tu nespomenutých konať a rozhodovať v jeho zastúpení vo veciach a náležitostiach týkajúcich sa jej osoby.

20. Z pripojeného spisu Okresného úradu Košice-okolie, kat. odboru sp.zn. V 1410/2017 vyplýva, že dňa 28.3.2017 podala žalovaná v 1. rade návrh na urýchlený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na O. Č.. XXX N. XXX U.. Ú.. Y. na základe kúpnej zmluvy zo dňa 23.3.2017. Predmetné nehnuteľnosti previedol žalobca zastúpený žalovanou v 2. rade na základe plnomocenstva zo dňa 14.11.2008 na žalovanú v 1.rade za kúpnu cenu 1.000,-eur. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 31.3.2017.

21. Vlastnoručne napísaným závetom zo dňa 10.4.2014, dátum opravený na 10.4.2017 žalovaná v 1. rade odkázala po svojej smrti nehnuteľnosti zapísané na O. Č.. XXX N. E. E. Z. W. Č.. XXX, XXX/X N. XXX/X, N. N. H. H. H. H.. Č. XXX N. E. H. H.. Č. XXXX N. P. V. P. O. Č.. XXX N. E. registra W. E. Č.. XXX/XXX, Č.. XXX, Č.. XXX/X N. XXX/XX N. H. W. H. H.. Č. XXXX, všetko v kat.úz. Y. H. J. J..

22. Z uznesenia Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice zo dňa 29.6.2017 ČVS: KRP-83/2-VYS- KE-2017 vyplýva, že trestné stíhanie z podozrenia zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podvodu, ktorého sa mala v zmysle trestného oznámenia žalobcu dopustiť žalovaná v 2. rade, bolo odmietnuté.

23. Uznesením Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 19.6.2017 č.k. -168 súd ustanovil maloletej Viktórii za opatrovníka žalovanú v 1.rade, ktorá ju bude zastupovať pri uzavretí kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej predmetom sú stavby, pozemky a spoluvlastnícke podiely citované v článku 3 zmluvy. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že dňa 4.11.2016 podali rodičia mal. J. návrh na začatie konania o ustanovenie opatrovníka na zastupovanie maloletej pri uzatváraní kúpnej zmluvy z dôvodu stretu záujmov medzi rodičmi dieťaťa a maloletou pri uzavretí kúpnej zmluvy (návrh je podpísaný oboma rodičmi). Ako opatrovníčku navrhli ustanoviť žalovanú v 1.rade, starú mamu maloletej.

24. Dňa 12.5.2017 podala žalovaná v 2.rade na tunajšom súde návrh na úpravu práv a povinností rodičov k mal. J.. V podanom návrhu uviedla, že v dome, kde matka s otcom a maloletou spoločne bývajú, je napätá situácia kvôli nezhodám medzi rodičmi maloletej. V dôsledku dlhodobo neudržateľnej situácie a rozdielnych názoroch takmer vo všetkých oblastiach sa otec s matkou maloletej neustále háda. Žalobca vo vyjadrení k návrhu uviedol, že so žalovanou v 2.rade žil v družobnom pomere do jesene 2016, kedy ukončil spolužitie pre pretrvávajúce hádky týkajúce s podnikania. V mesiacoch január - február 2017 žalovaná v 2.rade žiadala, aby na ňu alebo ich dcéru previedol časť nehnuteľností tvoriacich rekreačný areál, s čím nesúhlasil. V máji 2017 nazretím na katastrálny portál zistil, že žalovaná v 2.rade zneužila jeho splnomocnenie a previedla nehnuteľnosti na žalovanú v 1.rade.

25. Z potvrdenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach -okolie, Obvodného oddelenia Policajného zboru J. M. V. dňa 16.6.2017 č. ORPZ-KS-OPP-9-54/2017-P vyplýva, že žalovaná v 2.rade podala na žalobcu trestné oznámenie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu z dôvodu, že menovaný po nej hádže kamene, kameňmi ublížil aj zvieraťu, určuje kadiaľ môže prechádzať, zamedzuje prístup k vode, nadáva jej, bráni v prevádzkovaní - zastavuje vodu a úmyselne zamyká priestory.

26. Z predložených rozhodnutí Okresného úradu Košice-okolie, odboru všeobecnej vnútornej správy vyplýva, že žalobca oznámil viacero priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku, ktorých sa mala dopustiť žalovaná v 2.rade. Predmetné konania o priestupku boli rozhodnutiami zo dňa 22.8.2017 č. OÚ-KS-OVVS-2017/011113 a č. OU-KS-OVVS- 2017/010124, zo dňa 18.9.2017 č. OU-KS- OVVS-2017/01965, zo dňa 20.9.2017 č. OÚ-KS-OVVS-2017/009736 a č. OÚ-KS-OVVS-2017/009737 a zo dňa 26.9.2017 č. OÚ-KS-OVVS-2017/008746 a č. OÚ-KS-OVVS-2017/008739 zastavené, nakoľko skutok nie je priestupkom, resp. spáchanie skutku nebolo obvinenému preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutí zo dňa 26.9.2017 vyplýva, že obvinená vo svojej výpovedi uviedla, že od septembra 2016 nežije v spoločnej domácnosti so žalobcom, nedohodli sa na určitých veciach ohľadom ich spoločného podnikania, prevádzky bufetu a potom sa začali vyostrovať aj problémy ohľadom ich spolužitia, ktoré sa prehlbovali. Začal byť ku nej hrubý a agresívny. Žalobca vypovedal, že so žalovanou v 2. rade nebývajú v spoločnej domácnosti od októbra 2016.

27. V trestnom konaní vedenom pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru v Košiciach-okolie ČVS: ORP-317-VYS-KS/17 bola uznesením zo dňa 12.7.2017 pribratá znalkyňa z odboru zdravotníctvo, odvete psychológia PhDr. J. H.. Z dôvodu potreby dôvodu potreby zistenia stupňa vierohodnosti výpovede svedka - poškodenej žalovanej v 2. rade pre začatie trestného stíhania za zločin týrania blízkej a zverenej osoby. Menovaná v rozhovore so znalcom uviedla, že po pol roku ich vzťahu so žalobcom ho prvýkrát zavreli, po prepustení z basy bola prvýkrát zbitá. Žalobca bol asi šesťkrát právoplatne odsúdený, vždy sa mu snažila pomôcť, nevie prečo je s ním, potvrdzovala fyzické násilie. Kúpila bufet na Y., keď bol druhý krát pustený z väzby a nemal čo robiť. Fyzicky ju už netýra, avšak sa jej vysmieval, že ju dostane do kazajky a podáva na ňu trestné oznámenia. Zo záverov znaleckého posudku zo dňa 1.8.2017 vyplýva, že v rámci šetrenia neboli zistené okolnosti, ktoré by z psychologického hľadiska znižovali vierohodnosť žalovanej v 2. rade. U menovanej ide o reaktívnu podmienečnú adaptačnú poruchu, ktorá je potencovaná dlhodobou vzťahovou krízou. Neboli potvrdené prejavy posttraumatickej stresovej poruchy. V osobnostnej štruktúre menovanej sa nezistili také prejavy a znaky, ktoré by naplnili diagnostické kritériá tzv. syndrómu týranej osoby.

28. Rozhodnutím Okresného úradu Košice-okolie zo dňa 11.1.2018 č.OÚ-KS-OVVS-2018/00544 bolo zastavené konanie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť obvinený žalobca v júni v roku 2017, kedy mal vulgárne vynadať žalovanej v 1. rade z dôvodu, že spáchanie skutku nebolo preukázané. Oznamovateľka - žalovaná v 1.rade vo svojej výpovedi uviedla, že v polovici júna roku 2017 za ňou prišiel žalobca a prosil ju, aby jeho pozemky a pozemky jej dcéry zobrala na seba. Rozhodla sa prepísať ich. O niekoľko dní na to jej žalobca mal vulgárne vynadať.

29. Z vyjadrenia Poradenského centra Fenestra zo dňa 26.8.2019 vyplýva, že žalovaná v 2.rade bola v kontakte s centrom od 16.6.2017 do 10.4.2018. Žalovaná v 2.rade prvýkrát kontaktovala centrum dňa 16.6.2017, kde uviedla, že jej partner sa presťahoval do domčeka vzdialeného cca 20 m od nej a dcéry, keď dcéra mala približne 1,5 roka. Popísala rôzne formy násilia. Prvýkrát ju žalobca fyzicky napadol po návrate z väzby (bol tam vzatý asi po roku spoločného žitia). Fyzický útok potvrdzovala lekárska správa z 24.5.2017.

30. Žalobca považoval žalobou napádanú kúpnu zmluvu za absolútne neplatný právny úkon z dôvodu: a) kolízie, reálneho stretu záujmov splnomocneného a splnomocnenca, ktorí mali medzi sebou vážne nezhody a spory od septembra 2016, konanie zástupcu bolo v rozpore so záujmami zastupovaného, b) vedomosti osoby, s ktorou sa pri právnom úkone konalo o ich nezhodách s tým, že žalovaná v 1. rade nemala voči žalobcovi dôveru, túto mala len voči žalovanej v 2. rade, c) nedostatku vážnej vôle na strane kupujúcej uzatvoriť tento právny úkon, keďže nehnuteľnosti nemala nadobudnúť ona, ale jej maloletá vnučka a malo sa jednať o úkon, ktorým sa obídu potomkovia žalobcu pri dedičskom konaní po žalobcovi a ktorý sa uskutočnil, pretože žalovanej v 2. rade sa nechcelo čakať na ustanovenie opatrovníka, d) neurčitosť právneho úkonu, neurčitosť oferty a akceptácie, formy právneho úkonu, jeho obsahu a podmienok, e) nedostatku vôle na strane predávajúceho, ktorý o tomto úkone nemal absolútne žiadnu vedomosť, na jeho uzatvorenie neudelil nikdy súhlas a potom, ako sa o právnom úkone dozvedel, vyjadril svoje námietky s jeho uzatvorením, keď podal trestné oznámenie a túto žalobu,

f) odporuje zákonu a prieči sa dobrým mravom - podpis kúpnej zmluvy žalovanou v 2. rade za žalobcu bol podvodným konaním, splnomocnenie bolo odvolané, naviac medzi žalovanou v 2. rade a žalobcom reálne existoval vážny stret záujmov, g) z obsahu splnomocnenia zo dňa 14.11.2008 nevyplýva, že by splnomocnenec mal v úmysle nechať sa zastupovať i pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy, tento predmet nebol nijako výslovne dojednaný, h) prijatie splnomocnenia žalovanou v 2.rade bolo do textu splnomocnenia dopísané po 10 rokoch od jeho udelenia pre účely zavkladovania vlastníckeho práva, v čase, kedy toto splnomocnenie zaniklo. Žalovaná v 1.rade vedela o kolízii záujmov žalobcu a žalovanej v 2.rade a napomáhala žalovanej v 2.rade previesť nehnuteľnosti žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu. Na určovacej žalobe je daný naliehavý právny záujem, pretože v katastri nehnuteľnosti je ako vlastníčka zapísaná žalovaná v 1.rade, hoci jej vlastnícke právo nesvedčí. Je potrebné zosúladiť stav zápisu katastra so stavom právnym a táto žaloba je vhodne a účinne zvoleným nástrojom súdnej ochrany, ktorou sa spory množiť nebudú. Zákonná úprava ( ) a súdna prax (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. ) nepripúšťajú ratihabíciu v prípadoch, ak niekto koná za iného bez plnomocenstva a ak sa jedná o právny úkon absolútne neplatný a ani vtedy, ak ten s kým sa konalo o absencii splnomocnenia vedel. Výpoveď žalovanej v 1.rade považoval žalobca za nevieryhodnú a rozporuplnú, ktorou chcela napomôcť žalovanej v 2.rade uniesť dôkazné bremeno. Žalovaná v 1.rade si pamätala len vetu, že má zobrať pozemky na seba, nič konkrétnejšie si však nepamätala. Dedukovala, že sa má jednať o prevod na mal. Viktóriu. Požiadavka žalobcu, aby majetok nadobudla maloletá nemohla smerovať k prepisu vlastníckeho práva na žalovanú v 1. rade, keďže táto je matkou dvoch žijúcich potomkov a mal. Viktória je len jednou z troch vnúčat. Na uvedenom nič nemení ani závet žalovanej v 1. rade spísaný na zdrape papiera, s chybami v dátume, ktoré činia tento úkon absolútne neplatným, nehovoriac o inštitúte neopomenuteľných dedičov, ktorí majú prednosť pred potomkami a ktorí závet môžu napadnúť minimálne relatívnou neplatnosťou. Žalované v 1. a 2.rade si museli byť vedomé právnej irelevantnosti spísaného závetu, z čoho možno vyvodiť, že požiadavka žalobcu na prepísanie nehnuteľností na žalovanú v 1. rade nikdy neodznela a žalobca (pri vôli previesť nehnuteľnosti na maloletú dcéru) nemohol takúto požiadavku vysloviť. Žalovaná v 1.rade rozporne uvádzala motív a objasnenie údajnej žiadosti žalobcu o prevzatie pozemkov vo svojej ústnej a písomnej výpovedi. Miesto bydliska žalobcu bolo žalovaným známe, na uzatvorenie právneho úkonu preto nepotrebovala žalovaná v 1.rade splnomocnenca predávajúceho. Žalovaná v 1.rade neuviedla, že by jej žalobca povedal, že ho pri právnom úkone bude zastupovať žalovaná v 2.rade, nepovedal jej podmienky a formu právneho úkonu, rozsah predmetu prevodu a ani to, že má spísať závet. Žalovaná v 1.rade vypovedala, že dôverovala len svojej dcére, ale nie žalobcovi. Ak žalovaná v 1.rade nedôverovala žalobcovi a on nedôveroval jej, prečo by ju žalobca žiadal, aby „zachránila majetok“ pred inými dedičmi. Žalované vykresľovaním žalobcu ako príživníka, súdne trestaného a bitkára napomáhajú podanej žalobe, lebo je ťažké uveriť a poskytnúť ochranu obrane žalovaných v 1. a 2. rade. Žalovaná v 1.rade nepotvrdila „intenzívny tlak“ na prepis na vnučku. Žalovaná v 1.rade nemala zámer ani vôľu nehnuteľnosti nadobudnúť, nevedela, o aké nehnuteľnosti sa jedná, ako ich má na seba prepísať a ani to, že má spísať závet. Z výpovede žalovanej v 1.rade je dané, že keď sa žalobca dozvedel o prevode pozemkov, bol rozčúlený a žalovaná v 1.rade ho odbila vetou, cit.: „Ja hovorím, tak Ty si v živote peniaze nemal. Toľko, že aspoň keby si dajaké peniaze mal.“ Absentuje vážna vôľa nadobudnúť nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanou v 1.rade z dôvodu, že tieto mala nadobudnúť jej maloletá vnučka. Žalobca sa ohradil voči tvrdeniam o násilí voči žalovanej v 2.rade. Trestné stíhanie bolo zastavené z dôvodu, že sa nepreukázalo, že by sa žalobca na žalovanej v 2.rade dopúšťal násilia. Ani v trestnom konaní, ani v tejto veci žalovaná v 2.rade netvrdila, že by ju žalobca bil a spôsoboval jej zlomeniny. Žalovaná v 2.rade v trestnom konaní nevypovedala o fyzickom násilí a nežiadala ani vypočuť svoju matku a ani v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k mal. Viktórii nespomenula, že by sa k nej mal žalobca násilnícky správať, čo by malo výrazný vplyv na úpravu rodičovských práv žalobcu k maloletej dcére.

31. Žalované v rámci procesnej obrany v konaní argumentovali, že od doby, kým sa mal žalobca dozvedieť o prevode nehnuteľností do podania trestného oznámenia, nevyhľadal odbornú právnu pomoc a neinformoval sa, či je možné právne zabrániť prevodu nehnuteľnosti, ak sa prevod mal udiať bez jeho súhlasu. Po narodení mal. Viktórie sa žalobca začiatkom roka 2016 odsťahoval z domu, v ktorom žalobca a žalovaná v 2.rade viedli spoločnú domácnosť. Odsťahovanie spočívalo v tom, že ak nemal chuť byť doma a nocovať tam, začal chodievať do 50 m vzdialeného bufetu tvrdiac, že plačúce dieťa ho ruší a nevie sa vyspať. V inom sa spolužitie nezmenilo. Po celú dobu vzájomného vzťahu 22 rokov

žalovaná v 2.rade zabezpečovala všetko pre domácnosť a podnikanie ich oboch a realizovala všetky úkony za žalobcu voči všetkým inštitúciám, úradom a tretím osobám. Tvrdenie žalobcu, že od žalovanej v 2. rade nikdy nepožadoval svoje zastupovanie a už vôbec nie, čo sa týka majetku, sa nezakladá na pravde. Preukazuje to vyjadrenie Mgr. U. V., zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice- okolie, ktorý v maili uvádzal skutočnosti, o ktorých sa mohol dozvedieť len od splnomocnenej osoby, ktorá bola častejšie v úradnom kontakte a za pomoci ktorého riešila problémy žalobcu s dopravným úradom, s prenájmom a požičovňou lodí. Vianočné sviatky 2016 strávili všetky sporové strany spolu v byte žalovanej v 1.rade. Za účelom prenájmu bytu vo vlastníctve žalovanej v 2.rade v januári 2017 žalobca spolu so žalovanou v 2.rade nafotil dotknutý byt a obaja spolu navštívili realitnú kanceláriu, kde preberali podmienky prenájmu. V apríli 2017 spoločnosť M. Z., H..Z..A.., zastúpená žalobcom ako štatutárnym orgánom zvolala na deň 8.4. schôdzu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, na ktorej sa zúčastnil žalobca i žalovaná v 2.rade, ktorá správcu zastupovala. Žalobca a žalovaná v 2.rade koexistovali rovnakým spôsobom ako ostatných 22 rokov až do mája 2017, kedy žalovaná v 2.rade oznámila žalobcovi, že s ohľadom na zdravotný stav ich dcéry nie je schopná podieľať sa na všetkých činnostiach v domácnosti a v súvislosti s podnikaním. Žiadala žalobcu o spolupodieľanie sa na plnení povinností, odmietla vykonať úkony pre otvorenie sezóny a prevádzka Bukovec ostala v lete v obmedzenom režime. Uvedená skutočnosť spustila množstvo represií zo strany žalobcu voči žalovanej v 2.rade. Žalobca a žalovaná v 2.rade sa reálne rozišli v máji 2017 a v mesiaci október 2017 sa žalovaná v 2.rade aj s dcérou odsťahovala do Košíc. O násilnom konaní žalobcu voči žalovanej v 2.rade svedčí aj oznámenie žalovanej v 2.rade dňa 16.6.2017. Žalovaná v 2.rade bufet na Bukovci odkúpila od pôvodného majiteľa za kúpnu cenu 300.000,-Sk. V roku 2005 začala vyhľadávať vlastníkov pozemkov, oslovovala ich a nehnuteľnosti v okolí predajného stánku postupne odkupovala. Kúpne ceny boli uhrádzané z úverov, ktoré čerpala a ktoré doposiaľ aj sama spláca, ako aj z platieb poskytnutých jej rodičmi a sestrou, ktorí okrem iného predali svoje nehnuteľnosti resp. oni sami čerpali úvery. Výška dlhu ku dnešnému dňu činí 80.000,-eur. V roku 2006 čerpala žalovaná v 2.rade úver v ČSOB vo výške 700.000,-Sk, splatila ho v roku 2011. V roku 2011 predala byt v Košiciach a finančné prostriedky použila na splácanie úverov a do podnikania. V roku 2015 čerpala sestra žalovanej v 2.rade úver vo výške 7.900,-eur, finančné prostriedky, ktoré boli použité do podnikania. Úver je splácaný žalovanou v 2.rade sestre. V roku 2016 čerpala žalovaná v 2.rade spotrebiteľský úver a finančné prostriedky použila do prevádzky, úver spláca v splátkach po 126,-eur mesačne. V roku 2011 čerpala žalovaná v 2.rade úver 112.000,-eur za účelom kúpy osobného motorového vozidla žalobcovi v hodnote 79.000,-eur a zvyšok prostriedkov bol vložený do prevádzky Bukovec a výstavby rodinného domu na Bukovci. Úver spláca v mesačných splátkach po 400 eur. V roku 2017 žalobca motorové vozidlo odpredal a finančné prostriedky si ponechal. Na naliehanie a nátlak žalobcu s ním žalovaná v 2.rade uzavrela koncom roka 2007 kúpnu zmluvu, kde všetky ňou vykúpené nehnuteľnosti previedla na žalobcu za kúpnu cenu 1,-Sk. Voľa žalovanej v 2. rade pri uzavretí tejto kúpnej zmluvy nebola slobodná. Žalobca využil a zneužil submisivitu žalovanej v 2. rade, jej závislosť na jeho osobe a strach z neho s cieľom umocniť jej závislosť na jeho osobe aj z ekonomického hľadiska. Žalobca bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi od roku 2004 až do roku 2014, jeho príjmy boli minimálne, často krát bol vo výkone trestu a bez príjmu. Za takejto situácie bolo objektívne nemožné vyplácať 9/10 kúpnej ceny z vlastných zdrojov, ako tvrdil. Žalobca nikdy ničím neprispel k obstaraniu dotknutých nehnuteľností, o ich zadováženie a zveľadenie sa pričinila výlučne žalovaná v 2.rade za pomoci svojej rodiny. K prevodu dotknutých nehnuteľností na žalobcu došlo titulom enormného nátlaku zo strany žalobcu za absolútne nevýhodných podmienok, čo činí predmetnú kúpnu zmluvu absolútne neplatnou. Žalobca nekonkretizoval, presne kedy, kde, za akých okolností a akým spôsobom došlo k vypovedaniu plnomocenstva, pretože k tomuto nikdy nedošlo. Žalobca písomne udelené plnomocenstvo nikdy písomne neodvolal a tvrdenia žalobcu a ním navrhovaných svedkov sú zmätočné, nekompatibilné i klamlivé (nebolo možné neohlásene vstúpiť na dotknuté pozemky bez toho, aby to strany sporu vopred umožnili). Poukázali tiež na inštitút ratihabície. Žalobca nikdy neoznámil žalovaným, že právne úkony realizované žalovanou v 2.rade v jeho mene neschvaľuje. Na pojednávaní žalobca uviedol, že keď sa „dňa 28.4.2017 dozvedel o prevode pozemkov na žalovanú 1, tak túto nijako nekontaktoval a ani ona nijako nekontaktovala jeho“. Žalobca v konaní menil a účelovo prispôsoboval tvrdenia a ku rovnakým skutočnostiam vypovedal rozdielne. Striedavo tvrdil a následne popieral svoju vôľu previesť nehnuteľnosti na kohokoľvek, vrátane svojej dcéry za situácie, že na Okresnom súde Košice-okolie bolo vedené konanie o schválenie úkonu za mal. dieťa, ktorého bol účastníkom. Existencia rôznych vyjadrení žalobcu úplne znižuje a deklasuje akúkoľvek dôveryhodnosť a výpovednú hodnotu jeho tvrdení. Žalobca nič čo naozaj absolútne nemusel riešiť sám, sám nikdy nevybavoval. Všetky jeho služobné alebo osobné veci vždy riešila žalovaná v 2.rade, od podstatných vecí až po maličkosti, neustále až do mája 2017.

Žalobca dokázal u žalovanej vytvoriť závislosť na jeho osobe a žalovaná v 2.rade sa zo vzťahu a závislosti nevedela odpútať, v dôsledku čoho, ako aj z obavy z represívneho a násilného konania žalobcu žalovaná v 2.rade realizovala v čase spolužitia so žalobcom v prospech žalobcu úkony, ktoré by za normálnych okolností nikto neakceptoval a nerealizoval. Žalované nenamietali akékoľvek priania a želania žalobcu. Kúpna zmluva v roku 2007 bola uzavretá z vôle žalobcu, na jeho enormné naliehanie a bez prestania vyvíjaný nátlak. Ničím nezdôvodnené a odporujúce si logike prianie žalobcu je zachované a totožné pri uzatváraní oboch kúpnych zmlúv. Kúpna zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade dňa 21.12.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom a vlastníkom dotknutých nehnuteľností je stále žalovaná v 2.rade. Žalobca sa pre vynútený právny úkon na žalovanej v 2.rade nestal vlastníkom nehnuteľností a nemohol tieto práva ďalej na nikoho previesť. Žalovaná v 1.rade predstavuje bezúhonnú osobu, pred súdom uviedla to, čo uviedla aj v rámci písomnej výpovedi a nejednalo sa o žiadne naučené memorovanie. Žalobca preukázateľne klamal vo vzťahu k svojej vôli previesť nehnuteľnosti na svoju dcérku i o svedkoch, ktorí mali osvedčiť odvolanie jeho plnomocenstva a je dôvodný predpoklad, že nehovorí pravdu ani o iných závažných skutočnostiach dôležitých pre toto konanie. V zmysle ustálenej súdnej praxe (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. ) súd musí pri posudzovaní vyhodnocovaní vôle pri právnom úkone prihliadať na následné správanie strán. K prevodu nehnuteľností došlo na základe výslovnej vôle žalobcu na základe platnej plnej moci a žalobca o prepise nehnuteľnosti mal preukázanú vedomosť. Jeho následné správanie nenasvedčovalo tomu, že by s prevodom nehnuteľností nesúhlasil, žalovaným prekročenie plnomocenstva neoznámil bez zbytočného odkladu a všetko sa dialo v súlade s prianím žalobcu až do mája 2017. Podľa ustálenej súdnej praxe a Katastrálneho bulletinu č. 1/2013 možno generálnu plnú moc považovať za postačujúcu pri prevode nehnuteľností (obdobne rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ). Žalobca chcel dotknuté nehnuteľnosti previesť najskôr na svoju dcéru, neskôr na starú matku dcérky. Ak žalobca poukazuje na dobré mravy, prioritne je treba riešiť otázku, či možno hovoriť o dobrých mravoch pri kúpnej zmluve uzavretej v roku 2007, kedy pri odpredaji dotknutých (úverovo zaťažených) nehnuteľností za kúpnu cenu 1,-Sk ich nadobudol žalobca. Tvrdenie žalobcu o neurčitosti právneho úkonu považuje za nedôvodné, keďže neboli preukázané vecné nedostatky kúpnej zmluvy a ani plnej moci, na základe ktorej bola uskutočnená.

32. Podľa (ďalej „“) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

33. Naliehavý právny záujem predstavuje podmienku úspešnosti žaloby v zmysle ust. , pričom rozhodujúcim kritériom je skutočnosť, či prípadný vyhovujúci rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam a či sporové konanie bude užitočné t.j. odstráni spory medzi stranami.

34. Súdna prax je dlhodobo jednotná v tom, že žalobca má naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, ak je ako vlastník nehnuteľnosti v katastri nehnuteľnosti zapísaný žalovaný, pretože vyhovujúci rozsudok je podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti (viď napr. rozsudok NS SR sp.zn. ). Tým sa zosúladí skutočný právny stav so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností. Žalobca tvrdí, že je vlastníkom dotknutých nehnuteľností, z čoho vyplýva jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

35. Súd najprv ako predbežnú riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy z 21.12.2007. Žalované tvrdili absolútnu neplatnosť zmluvy z dôvodu absencie slobodnej vôle žalovanej v 2.rade previesť nehnuteľnosti na žalobcu.

36. Podľa ust. právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

37. Jednou z podmienok platnosti je sloboda vôle subjektu pri vykonaní právneho úkonu. Právny úkon je urobený slobodne, ak k prejavu vôle nebol účastník právneho vzťahu prinútený určitými okolnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. O slobodný úkon nejde v prípade, ak je úkon výsledkom priameho fyzického donútenia alebo v praxi sa častejšie vyskytujúceho psychického donútenia, a to predovšetkým prostredníctvom bezprávnej vyhrážky. Bezprávnou vyhrážkou je vyhrážka, ktorou sa vynucuje niečo, čo nesmie byť vynucované, pričom môže spočívať v tom, že sa vyhráža niečím, čo hroziaci nie je vôbec oprávnený vykonať alebo čo je síce

oprávnený vykonať, ale nesmie tým hroziť tak, aby niekoho dohnal k určitému právnemu úkonu; nie je pritom potrebné, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím bezprávnej vyhrážky, bol sám protiprávny. Musí ísť ďalej o vyhrážku takého druhu a takej intenzity, aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu bola použitá, vzbudila dôvodnú obavu a vyhrážka musí byť adresovaná tomu, koho právny úkon sa vynucuje alebo osobám jemu blízkym (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. ).

38. Podľa neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

39. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, príp. kultúrnym a spoločenským normám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti a vytvárajú tak všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a považované za poctivé konanie. V rozpore s dobrými mravmi je právny úkon vtedy, keď odporuje takýmto pravidlám správania sa, ktoré nemajú povahu právnych noriem. .. Súdna prax rozlišuje dva hlavné dôvody, pre ktoré môže byť právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi: buď sa právnym úkonom sledujú nemravné ciele alebo má právny úkon nemravné dôsledky (I, Fekete: , Veľký komentár, I.zväzok, s. 511-512).

40. Žalovaná v 2.rade predloženými listinami preukázala, že v roku 2007 bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na O. Č.. XXX N. E. W. U. Č.. XXX, XXX/X N. XXX/XX N. O. Č.. XXXX N. E. T. U. Č.. XXX a tieto spolu s inými nehnuteľnosťami previedla na žalobcu za kúpnu cenu 1,-Sk. Predloženými kúpnymi zmluvami preukázala nadobudnutie časti podielov na uvedených nehnuteľnostiach za kúpnu cenu spolu 504.947,-Sk. V roku 2004 odkúpila predajný stánok za sumu 300.000,-Sk. V uvedenom čase žili žalobca a žalovaná v 2.rade v partnerskom zväzku a spoločne podnikali na predmetných nehnuteľnostiach. Žalovaná v 2.rade tvrdila, že k prevodu nehnuteľností došlo na enormné naliehanie žalobcu. Žalovaná nepredložila súdu žiaden dôkaz, že k prevodu došlo na základe priameho fyzického či psychického násilia žalobcu voči nej. Žalované tvrdili, že vždy urobili to, čo žalobca požadoval. Len táto okolnosť sama o sebe ale nezakladá dôvod pre neplatnosť právneho úkonu, ak konanie žalovanej v 2.rade vyplynulo z jej slobodného rozhodnutia, aj ak po naliehaní žalobcu. Fyzické násilie žalobcu voči žalovanej v uvedenom období nebolo preukázané. Žalovaná o fyzických útokoch (aj v dávnejšej dobe) žalobcu voči nej začala hovoriť až v roku 2017. Je síce nepochybné, že žalobca má násilnú povahu, čo vyplýva z trestných konaní vedených voči jeho osobe, z dôvodu ktorého sa súd môže domnievať, že sa mohol dopustiť aj násilného správania voči žalovanej v 2.rade. Sú to však len nepreukázané úvahy súdu, na podklade ktorých nemožno určiť neplatnosť určitého právneho úkonu pre nedostatok slobodnej vôle. Žalovaná v 1.rade rozporne uvádzala dôvody prevodu v písomnej výpovedi (čerpanie eurofondov) a v ústnej výpovedi (násilie). Žalovaná v 1.rade bola celý čas dennodenne v kontakte so svojou dcérou, uviedla, že partneri sa mlátili, ale fyzické násilie zo strany žalobcu voči žalovanej v 2.rade vnímala až poslednú dobu. Žalovaná v 1.rade bola pritom pre žalovanú v 2.rade po celú dobu najbližšou osobou. Zo znaleckého posudku predloženého v konaní tiež vyplýva, že žalovaná v 2.rade netrpí syndrómom týranej ženy. Súd pritom poukazuje na časový odstup od uzatvorenia kúpnej zmluvy (2007) do času, kedy žalovaná v 2.rade začala tvrdiť jeho neplatnosť (2019). Prvé tvrdenie o násilnom správaní žalobcu voči nej je z 16.6.2017, t.j. po vykonaní ďalšieho prevodu a po podaní tejto žaloby. Žalované tvrdili, že žalobca sa ničím nepričinil o nadobudnutie uvedených nehnuteľností. V čase nadobúdania nehnuteľností však žalobca a žalovaná v 2.rade žili v partnerskom zväzku, ku ktorému patrilo aj spoločné hospodárenie a podieľanie sa na nadobúdaní majetku. Žalobca bol dlhodobo vedený ako uchádzač o zamestnanie a bol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, preto súd vychádza z toho, že o tieto nehnuteľnosti sa minimálne v prevažnej miere pričinila žalovaná v 2.rade. Skutočnosť, že ich previedla na žalobcu, však vyplynula z ich spoločného partnerského vzťahu a spoločnej podnikateľskej činnosti. Žalobca mal žiadať o prepis majetku z dôvodu čerpania eurofondov. Táto okolnosť však nepredstavuje dôvod pre absolútnu neplatnosť. Pokiaľ ide o prípadnú neplatnosť zmluvy pre rozpor s dobrými mravmi, pretože nehnuteľnosti boli prevedené za cenu 1,-Sk, súd uvádza, že neprimerane nízka cena sama o sebe nemôže viesť k neplatnosti právneho úkonu (M.Števček a spol.: II. Komentár, s. 2085). Symbolická kúpna cena môže byť odôvodnená dohodou strán a určitými okolnosťami na ich strane, v danom prípade bývalých dlhodobých životných partnerov. Za symbolickú kúpnu cenu 1,-Sk mal previesť na žalobcu stavbu aj švagor žalovanej v 2.rade.

41. Súd teda nezistil nedostatok slobody vôle žalovanej v 2.rade pri prevode predmetných nehnuteľností na žalobcu. Neboli preukázané žiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať prinútenie žalovanej v 2.rade k uskutočneniu prevodu nehnuteľností. Súd nevzhliadol žiaden z dôvodov neplatnosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. ani rozpor s dobrými mravmi, ktorý by zakladal neplatnosť zmluvy v zmysle ust. .

42. Následne súd posudzoval platnosť prevodu nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy z 23.3.2017.

43. Podľa , pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme, musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho úkonu.

44. V zmysle písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.

45. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca ešte v roku 2004 udelil žalovanej generálnu plnú moc na zastupovanie pri všetkých právnych úkonoch, vo všetkých konaniach, vrátane konania pred správnym orgánom, akým je aj okresný úrad. Zastupovanie v uvedenom rozsahu vyplýva zo samotného znenia plnomocenstva. Takáto plná moc sa vzťahovala i na prevod nehnuteľností. Námietka žalobcu o neexistencii plnej moci na prevod nehnuteľnosti je preto nedôvodná. Žalovaná v 1.rade bola oprávnená v mene žalobcu uskutočniť uvedený právny úkon, za splnenia ostatných, zákonom vyžadovaných podmienok.

46. Žalobca tvrdil, že začiatkom roka 2017 odvolal žalovanej udelenú plnú moc a pri prevode nehnuteľností táto konala bez jeho splnomocnenia. Tento argument súd považuje tiež za nedôvodný, pretože aj keď to zákon pri ustanoveniach o plnomocenstve výslovne nehovorí, vychádzajúc z , keďže išlo o udelenie plnej moci v písomnej forme, pre jej odvolanie sa vyžadovala tiež písomná forma. Žalobcovi nič nebránilo (ak mu podľa jeho tvrdenia žalovaná opakovane odmietla vydať plnú moc) vykonať úkon odvolania plnej moci v písomnej, preukázateľnej forme. Prípadné tvrdenia o ústnom odvolaní plnej moci sú vzhľadom na uvedené irelevantné a tiež nepreukázané. V konaní tiež nebolo zdokladované, že k dopísaniu prijatia plnej moci došlo po 12 rokoch od jeho udelenia, pretože súd nemal k dispozícii originály dvoch rôznych splnomocnení, na základe ktorého by bolo možné uvedenú skutočnosť skonštatovať. Žalovaná v 2.rade teda v čase uskutočnenia napádaného právneho úkonu disponovala generálnou plnou mocou na zastupovanie žalobcu.

47. V zmysle zastupovať iného nemôže ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

48. Rozpor so záujmom zastúpeného sa nemusí týkať len právneho úkonu, na ktorý bol zástupca splnomocnený. Postačí akákoľvek kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného, ktorá môže vyvolať pochybnosť, že zástupca bude riadne vykonávať svoje práva a povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zastúpenia. Vo vzťahu k tretím osobám má kolízia záujmov zástupcu a zastúpeného právne účinky len vtedy, ak o nej vedeli alebo aspoň mohli vedieť. ... Zastúpenie v rozpore so znením spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý urobil zástupca, pretože by išlo o právny úkon, ktorý odporuje zákonu (I. Fekete: , Veľký komentár, I.zväzok, s. 511-512).

49. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v čase uskutočnenia prevodu boli vzťahy medzi žalobcom a žalovanou v 2.rade vážne narušené, o čom svedčia vyjadrenia všetkých sporových strán. Okrem tvrdenia žalobcu to vyplynulo predovšetkým z vyjadrenia žalovanej v 2.rade v konaní vedenom na tunajšom súde sp.zn. , kedy uvádza, že matka s otcom a maloletou spoločne bývajú v dome, kde je napätá situácia kvôli nezhodám medzi rodičmi maloletej. V dôsledku dlhodobo neudržateľnej situácie a rozdielnych názoroch takmer vo všetkých oblastiach sa otec s matkou maloletej neustále háda. Žalovaná v 2.rade vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom mali dlhodobé spory. Pred Okresným úradom Košice-okolie žalovaná v 2.rade vypovedala, že od septembra 2016 nežije v

spoločnej domácnosti so žalobcom, nedohodli sa na určitých veciach ohľadom spoločného podnikania

- prevádzke bufetu, potom sa začali vyostrovať aj problémy ohľadom ich spolužitia.

50. Aj keď žalované tvrdili, že do mája 2017 riadne fungovala kooperácia žalobcu a žalovanej v 2.rade, spolu vykonávali určité činnosti a žalovaná v 2.rade žalobcu naďalej zastupovala, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností je ale nepochybné, že v čase uskutočnenia sporného právneho úkonu existovala kolízia záujmov žalobcu ako zastúpeného a žalovanej v 2.rade ako zástupcu. Žalovaná v 2.rade bola v uvedenom čase v značnom, dlhodobom konflikte so žalobcom, vzťahy boli vyhrotené, a preto ho nemohla zastupovať pri právnom úkone voči jej blízkej osobe (matke), bez ohľadu na to, či žalobca a žalovaná v 2.rade ešte žili v blízkosti alebo nie. Táto okolnosť robí právny úkon neplatný s poukazom na . Je zrejmé, že tu existoval rozpor záujmov žalovanej v 2.rade a žalobcu, o ktorom žalovaná v 1.rade nepochybne vedela vzhľadom na jej blízky príbuzný pomer so žalovanou v 2.rade a skutočnosť, že bola v dennodennom kontakte so žalobcom i žalovanou v 2.rade, ako sama uvádzala.

51. Podľa súdu žalobca nikdy neprejavil vôľu previesť nehnuteľnosti do vlastníctva žalovanej v 1.rade. Žalobca síce rozdielne deklaroval vôľu previesť / nepreviesť nehnuteľnosti, avšak vždy len vo vzťahu k svojej dcére J.. Súd uveril tvrdeniu žalobcu, podporenému svedeckými výpoveďami, že nikdy nechcel, aby nehnuteľnosti nadobudla žalovaná v 1.rade. Tvrdenie žalovaných, že o prevod mal žalobca žiadať z dôvodu urýchlenia prevodu na dcéru žalobcu (konanie o ustanovení opatrovníka dlho trvalo) a vyhnutia sa ďalším dedičom žalobcu s tým, že žalovaná v 1.rade závetom odkáže predmetné nehnuteľnosti mal. dcére žalobcu, súd považoval za účelové a nelogické. Súd zastáva názor, že takouto formou by nebol zabezpečený prevod nehnuteľností do vlastníctva mal. Viktórie. Žalovaná v 1.rade má dvoch neopomenuteľných dedičov, ktorí by sa svojho podielu na dedičstve mohli domáhať (okrem sporných nehnuteľností žalovaná v 1.rade vlastní len byt, v ktorom býva) a navyše, závet nebol spísaný mechanicky ako ostatné listiny - kúpna zmluva, návrh na vklad resp. predtým podaný návrh na ustanovenie opatrovníka. Je ťažko uveriteľné, že ak by išlo o vzájomnú dohodu sporových strán, nebol by závet spísaný rovnako ako ostatné listiny. Predložený závet sa súdu javí ako absolútne neplatný právny úkon, pretože nie je zrejmý deň, mesiac a rok jeho podpísania, čo je podstatná obsahová náležitosť závetu, nedodržanie ktorej má za následok jeho neplatnosť (ZSP, 2003, č.62). Akékoľvek zmeny a doplnky na listine obsahujúcej závet musia byť zvlášť datované a podpísané. Neprehliadnuteľnou je tiež možnosť neskoršieho zrušenia príp. zmeny závetu poručiteľom i existencia neopomenuteľných dedičov žalovanej v 1.rade, ktorým patrí 1 ich dedičského podielu zo zákona. V tejto časti by tieto osoby mohli napadnúť neplatnosť závetu ( ). Aj z dôvodu absencie vôle žalobcu previesť nehnuteľnosti na žalovanú v 1.rade je kúpna zmluvy zo dňa 23.3.2017 neplatným právnym úkonom.

52. Nakoľko súd považoval kúpnu zmluvu za neplatnú z vyššie uvedených dôvodov, ďalší dôvody neplatnosti už neposudzoval.

53. Absolútna neplatnosť pôsobí priamo zo zákona (ex lege), a to od začiatku a bez ohľadu na to, či sa tejto neplatnosti niekto dovolal. Preto právne účinky t.j. práva a povinnosti z takto absolútne neplatného právneho úkonu nevzniknú. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej povinnosti (ex offo), ak sa o skutočnostiach smerujúcich k absolútnej neplatnosti dozvie procesne korektným spôsobom (Imrich Fekete: , Veľký komentár, 1. zväzok, s. 493).

54. Keďže súd posúdil kúpnu zmluvu z 23.3.2017 ako absolútne neplatný právny úkon, žalobu o určenie vlastníctva žalobcu k prevádzaným nehnuteľnostiam súd považoval za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

55. Súd vyhodnocoval dôkazy v súlade s ust. podľa svojej úvahy a hodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Súd má za to, že obe strany sporu v priebehu konania za účelom procesného úspechu v spore uvádzali účelové tvrdenia, ktoré v iných podaniach alebo konaniach prezentovali odlišne. Žalobca uvádzal značne rozporné tvrdenia o tom, ako sa dozvedel o prevode nehnuteľností, o tom, kedy chcel previesť nehnuteľnosti na svoju dcéru i o zastupovaní jeho osoby žalovanou v 2.rade, vrátane tvrdenia, že o

konaní o ustanovení opatrovníka nemal vedomosť, že všetko konala žalovaná v 2.rade na základe jeho splnomocnenia (sám pritom podpísal návrh). Žalované rozporne tvrdili skutočnosti ohľadom násilia žalobcu voči žalovanej v 2.rade, o vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade v rokoch 2016 - 2017 i o trvaní súhlasu žalobcu s prevodom. Za podstatné pre rozhodnutie však súd považoval okolnosti odôvodňujúce / neodôvodňujúce neplatnosť dotknutých kúpnych zmlúv, z ktorých súd vychádzal a ktoré vyplývajú z ods. 40, 41, 49, 50 a 51 odôvodnenia.

56. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

57. O trovách konania rozhodol súd podľa , v spojení s , v zmysle ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

58. Nakoľko žalobca bol v konaní plne úspešný, v zhode s ust. mu vzniklo právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie náhrady trov konania v zmysle .

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.