Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
c98/385198.a7eb24.pdf
PDF · 126.15 KB
No categories available
5Obo/23/2010
Najvyšší súd 5Obo/23/2010
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v
právnej veci ţalobcu: JUDr. V.B., A.K., správca konkurznej podstaty úpadcu H., a. s. K.K.,
IČO: X., proti ţalovanému: C., so sídlom X.E.I.D., zast. opatrovníčkou JUDr. D.R.,vyššou
súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II., za účasti vedľajšieho účastníka B., a. s.,
S.L.S., IČO: X., zast. JUDr. P.S., advokátom so sídlom Z.K., o určenie neúčinnosti
právneho úkonu-zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie vedľajšieho účastníka na
strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2010,
č. k.: 11 Cb/1287/2002-270, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. januára
2010, č. k.: 11 Cb/1287/2002-270 p o t v r d z u j e.
Ţiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. januára 2010, č. k.: 11 Cb/1287/2002-270
určil, ţe podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 uzatváranej medzi
úpadcom ako postupcom a ţalovaným ako postupníkom k prevodu pohľadávky vo výške
2 655 513,51 eur /80 mil.SK/, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19.marca 2001,
uzatvorenej medzi úpadcom a B., a. s. S.L. na ţalovaného, nedošlo. V prevyšujúcej časti
ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou
doručenou súdu 31. októbra 2002 a upresnenou 17. februára 2003 navrhol určiť, ţe zmluva
o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 uzatvorená medzi úpadcom ako postupcom
a ţalovaným ako postupníkom, je právne neúčinná, teda sa určuje, ţe k prevodu pohľadávky
vo výške 80 mil. Sk, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy o uzavretí
budúcej zmluvy z 13. októbra 2000 v znení Dodatklu č.1 z 19. marca 2001 uzatvorenej medzi
úpadcom a B., a. s. S.L. nedošlo a predmetná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty.
Spoločnosť B., a. s. prípisom zo 6. apríla 2004 oznámila vstup do konania ako vedľajší
účastník na strane ţalovaného. Súd prvého stupňa uznesením z 3. júna 2004 uvedenému
návrhu vyhovel.
V ţalobe ţalobca ako zástupcu ţalovaného označil D.B.. Súd vyzval D.B. na
oznámenie, či zastupuje ţalovaného a v kladnom prípade, aby predloţil plnú moc. Zároveň
súd vyzval ţalobcu na predloţenie výpisu z obchodného registra ţalovaného.
D.B. v prípise z 30. mája 2005 oznámil konajúcemu súdu, ţe zastupuje ţalovaného, čo
doloţil pripojenými plnými mocami. Išlo o fotokópie plnej moci zo 6. augusta 1998.
Ţalobca oznámil súdu, ţe nedisponuje súdom poţadovaným výpisom a nemá ani
moţnosť tento zabezpečiť. Na poţiadanie prvostupňového súdu bol mu doručený prípis
Špeciálneho súdu z 30. marca 2006, v ktorom o. i. tento uviedol, ţe existuje podozrenie, ţe
plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti C. pre D.B. je nepravé. Prípisom z 3. marca 2008
zaslal Špeciálny súd v Pezinku Znalecký posudok č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004
spracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ.
Zásielky pre ţalovaného súd doručoval cestou spoločnosti P.S.U., ktorá je podľa
Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných
veciach v cudzine, poverená na doručovanie písomností osobám zdrţiavajúcim sa na území
USA.
Zásielka obsahujúca ţalobu, jej prílohy a predvolanie na pojednávanie dňa 18. januára
2009 bola uvedenou spoločnosťou súdu vrátená dňa 14. septembra 2009 ako nedoručená
ţalovanému. Preto súd uznesením z 20. novembra 2009 ustanovil ţalovanému opatrovníka.
Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania zistil, ţe Krajský súd v Košiciach
uznesením z 28. mája 2002 č. k. 4 K/18/02-41 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka H., a. s.
K.K. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr.V.B., advokáta so sídlom A.K..
Ţalobca sa ţalobou domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 15
ods. 1 ZKV. Podmienkou neúčinnosti právneho úkonu je jeho platnosť. Preto prvostupňový
súd ako predbeţnú otázku posudzoval platnosť napadnutého právneho úkonu.
Z predloţenej Zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvého stupňa zistil, ţe táto bola
uzavretá 25. januára 2002 medzi ţalovaným ako postupníkom, zastúpeným D.B. – v zmysle
plnej moci a H.,a .s. ako postupcom, zastúpeným V.F., predsedom predstavenstva, v čl. I. –
Predmet zmluvy je uvedené, ţe postupca je veriteľom pohľadávky v nominálnej hodnote 80
mil. Sk voči spoločnosti B., a. s. pozostávajúcej z poskytnutých preddavkov č. dokladu 20172
z 30. decembra 2001, v čl. II. je uvedené, ţe postupca označenú pohľadávku v čl. I. zmluvy
postupuje postupníkovi s tým, ţe na tohto prechádza aj jej príslušenstvo splatné v budúcnosti
a všetky práva s ňou spojené v súlade s § 121 ods. 3 a § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Ako plná moc pre D.B. je pripojená plná moc zo 6. augusta 1998. Okrem iného je na
nej uvedené, ţe platí 5 rokov od niţšie uvedeného dátumu, t. j. od 6. augusta 1998.
Z uvedeného vyplýva, ţe plná moc vytavená ţalovaným pre D.B. platila do 6. augusta 2003.
D.B. prípisom oznámil súdu prvého stupňa dňa 30. mája 2005, ţe zastupuje
ţalovaného, na dôkaz čoho predloţil súdu plnú moc zo 6. augusta 1998. Tieţ uviedol, aby sa
súd obrátil na jeho právneho zástupcu JUDr. R.M.. Prvostupňový súd konštatoval, ţe
predloţená plná moc je rovnaká ako plná moc predloţená ţalobcom, je vystavená 6. augusta
1998 a jej platnosť je 5 rokov od uvedeného dátumu.
Prvostupňový súd preto vyzval D.B., aby predloţil platnú plnú moc. Výzvu prevzal
D.B. 14. októbra 2005, ale na ňu nereagoval a inú plnú moc nezaslal. Tú nezaslal ani JUDr.
R.M.. Preto prvostupňový súd nepovaţoval D.B. za osobu oprávnenú zastupovať ţalovaného.
D.B. na výzvu súdu nereagoval ani inú plnú moc nezaslal a túto nezaslal na výzvu
súdu ani JUDR. M..
Prvostupňový súd preto nepovaţoval D.B. za osobu oprávnenú zastupovať
ţalovaného.
Zo znaleckého posudklu č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004 z 11. mája 2004
vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym ústavom PZ vyplýva, ţe na plnej moci zo
6. augusta 1998 udelenej D.B. ţalovanou spoločnosťou absentuje orámovanie v dolnej časti
listu a presiahnutie orámovania strany svedčí o tom, ţe tento text bol na listinu prekopírovaný
z inej listiny. Na listine pouţitej ako predloha bol pôvodný text nachádzajúci sa na tomto
mieste pred kopírovaním prekrytý listom papiera s textom súčasným, teda list nie je pôvodný-
na listinu bol prekopírovaný z inej listiny.
Súd vyzval D.B. na predloţenie originálu plnej moci, zásielka bola poštou vrátená ako
nedoručená s oznámením, ţe adresát nebol zastihnutý. Neúspešné bolo aj doručovanie cestou
Mestskej polície Bratislava.
Z prípisu Špeciálneho súdu z 1. júna 2009 súd prvého stupňa zistil, ţe závery vyššie
uvedeného znaleckého posudku boli konštatované na hlavnom pojednávaní 24. januára 2007
a D.B. sa k ním nevyjadril.
Prvostupňový súd konštatoval opierajúc sa o závery vyššie uvedeného znaleckého
posudku, ţe plná moc na základe ktorej D.B. podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávok za
ţalovanú spoločnosť, nie je pravá.
Ţalovaný bol oprávnený dať sa zastupovať fyzickou alebo právnickou osobou, ale
prvostupňový súd nemal za preukázané, ţe ţalovaný udelil D.B. plnomocenstvo na jeho
zastupovanie a preto ho nepovaţoval za osobu oprávnenú za ţalovaného podpísať Zmluvu
o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002, a preto súd uvedenú zmluvu nepovaţoval za
uzatvorenú.
Okrem toho v čl. IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky bola za postúpenie pohľadávky
dojednaná odplata vo výške 80 mil. Sk, ktorú sa ţalovaný, ako kupujúci zaviazal uhradiť do
30 dní od podpísania zmluvy s tým, ţe zápočet vzájomných pohľadávok je moţný. Ţalobca
uviedol, ţe v dokladoch úpadcu nie je evidovaná uhradená suma, pričom zo ţiadnych úkonov
úpadcu ani ţalovaného súd nemal preukázané, ţe predmetná zmluva bola uzatvorená
s úmyslom,ţe ţalovaný uhradí úpadcovi sumu 80 mil. Sk.
Prvostupňový súd nemal tieţ za preukázané, v prípade ţe by plnomocenstvo udelené
D.B. ţalovaným bolo platné, ţe ţalovaný myslel váţne, ţe úpadcovi za postúpenie
pohľadávky uhradí sumu 80 mil. Sk. Preto súd aj v prípade plnomocenstva má zato, ţe pre
nedostatok váţnosti vôle (§ 37 ods.1 Obč. zák.), ale aj pre konanie v rozpore s dobrými
mravmi, zmluvu o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 povaţoval za absolútne neplatnú.
Kedţe súd prvého stupňa zmluvu o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002
nepovaţoval za platnú, nie je splnená podmienka vyslovenia jej neúčinnosti podľa ust. § 15
ZKV.
Preto súd ţalobu v časti o určenie neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
z 25. januára 2002 nepovaţoval za dôvodnú.
V predmetnej veci je daný naliehavý právny záujem na určení, ţe k prevodu
pohľadávky vo výške 80 mil. Sk, ktorú mal úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19. marca 2001 nedošlo
a predmetná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty, pretoţe ţalobca tým má vyriešené,
ţe pohľadávka vo výške 80 mil. Sk s prísl. voči B., a. s., ako vedľajšiemu účastníkovi na
strane ţalovaného, nebola postúpená na ţalovaného. Časť navrhovaného výroku, ţe
pohľadávka vo výške 80 mil. Sk je súčasťou konkurznej podstaty, súd nepovaţoval za
oprávnenú, pretoţe predmetom tohto konania nie je posudzovanie nároku úpadcu zo Zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 medzi úpadcom a spoločnosťou B., a. s., ktorá
pohľadávka bola ţalovaným postúpená na inú osobu, preto súd prvého stupňa oprávnenosť
uvedenej pohľadávky, ako ani jej postúpenie na ďalšiu osobu, neposudzoval.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. a účastníkom náhradu
trov konania vzhľadom na ich úspech v konaní nepriznal.
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane ţalovaného
a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie resp., aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a to z týchto dôvodov:
Odvolateľ napáda výrok rozsudku, ktorým súd určil, ţe podľa Zmluvy o postúpení
pohľadávky z 25. januára 2002 uzatvorenej medzi úpadcom a ţalovaným k prevodu
pohľadávky vo výške 2 655 513,51 eur, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo
Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19. marca 2001
uzavretej medzi úpadcom a B., a. s. S.L. na ţalovaného, nedošlo.
Odvolateľ má zato, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) a písm.
d) O.s.p. Odvolateľ má zato, ţe napadnutým rozhodnutím bola odňatá moţnosť účastníkovi
konať pred súdom z dôvodu, ţe vydal nepreskúmateľné rozhodnutie a toto rozhodnutie je
„prekvapivé“. Následne spochybnil závery súdu o udelenom plnomocenstve ţalovaným pre
D.B. na základe znaleckého posudku.
K posúdeniu plnomocenstva pre D.B. odvolateľ uviedol, ţe platia dve moţnosti: a) ţe
plnomocenstvo je pravé a preto pohľadávka bola prevedená na ţalovanú stranu alebo
b) ţe plnomocenstvo je nepravé a tým bola pohľadávka prevedená na D.B..
Taktieţ je odvolateľ názoru, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, kedţe
ţalobca mal moţnosť podať priamo ţalobu na plnenie.
Vedľajší účastník poukázal aj na skutočnosť, ţe ţalobca si pravdepodobne v trestnom
konaní uplatnil právo na náhradu škody, ktoré úpadcovi vzniklo v súvislosti s aj postúpením
predmetnej pohľadávky.
Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania.
Ţalobca sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného nevyjadril
a ţalovaný sa k výzve súdu, či dáva súhlas k podanému odvolaniu, nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) prejednal
odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného podľa ust. § 212 ods.1 O.s.p. bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods.2 O.s.p. a dospel k názoru, ţe odvolaniu nie
je moţné vyhovieť.
Odvolateľ – vedľajší účastník na strane ţalovaného namietol, ţe ţalobca si
pravdepodobne v trestnom konaní uplatnil právo na náhradu škody, ktoré úpadcovi vzniklo
v súvislosti s aj postúpením predmetnej pohľadávky.
Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa nemohol prihliadnuť, kedţe je hypotetická,
ničím nepodloţená a preto ju odvolací súd povaţoval za irelevantnú.
K námietke týkajúcej sa plnomocenstva zaujal odvolací súd toto stanovisko:
Vedľajší účastník na strane ţalovaného poukazuje na ust. § 33 ods. 2 a 3 Obč.
zák. a má zato, ţe zmluvný vzťah vznikol medzi úpadcom a D.B., tak potom pohľadávka patrí
D.B. a nie úpadcovi, ak je jeho plnomocenstvo udelené ţalovaným neplatné a v prípade, ţe
ide o platné plnomocenstvo, potom bola pohľadávka prevedená na ţalovaného. Spochybňuje
vykonané dokazovanie ako nedostatočné a namieta znalecký posudok týkajúci sa pravosti
plnomocenstva udeleného pre D.B. ţalovaným.
Podľa ust.§ 31 ods.1 Obč.zák. pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo
splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
Podľa ust. § 33 ods.2 Obč. zák. ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje
oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je
z tohto konania zaviazaný sám, ibaţe ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez
zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo
konanie bez plnomocenstva, môţe osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca poţadovať
buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.
Ratihabícia a nevyvratiteľná domnienka sa nevzťahuje na prípady, ak niekto koná za
iného bez plnomocenstva.
Z dokazovania vykonaného na Špeciálnom súde v Pezinku a to znaleckým posudkom
č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004 z 11.mája 2004 spracovaným Kriminalistickým
a expertíznym ústavom PZ vyplýva, ţe plná moc udelená 6. augusta 1998 D.B. ţalovanou
spoločnosťou nebola udelená, kedţe text bol na listinu prekopírovaný z inej listiny. Na listine
pouţitej ako predloha bol pôvodný text nachádzajúci sa na tomto mieste pred kopírovaním
prekrytý listom papiera s textom súčasným, teda list nie je pôvodný- na listinu bol
prekopírovaný z inej listiny. Tento znalecký posudok nebol pred špeciálnym súdom
spochybnený a súd nemal dôvod závery predmetného znaleckého posudku spochybňovať. Ani
odvolací súd nevidel opodstatnenosť námietok odvolateľa smerujúcich voči záverom
znaleckého posudku, preto k nim neprihliadal a pri hodnotení plnomocenstva udeleného
ţalovaným D.B. preto vychádzal rovnako ako súd prvého stupňna zo záverov tohto
znaleckého posudku.
Odvolací súd je názoru, ţe ratihabícia v danej veci nie je moţná, kedţe ţalovaný
plnomocenstvo pre D.B. neudelil. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie je moţné
aplikovať ust.§ 33 ods.2 Obč. zákonníka, kedţe podpísanie Zmluvy o postúpení pohľadávky
za ţalovaného p. D.B. je podľa ust. § 39 neplatným právnym úkonom, kedţe svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny
úkon podpis Zmluvy o postúpení pohľadávky za ţalovaného p. D.B. bol podvodným konaním
a ako taký preto nemôţe poţívať právnu ochranu, tak ako má na mysli odvolateľ t.j. ţe
takýmto úkonom bude viazaný p. D.B. a ţe v konečnom dôsledku pohľadávka bola postúpená
na neho.
Odvolací súd sa preto stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý Zmluvu
o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 povaţoval za absolútne neplatnú pre nedostatok
váţnosti vôle, ale aj pre konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Odvolateľ taktieţ namietol, ţe v predmetnej veci nebol daný naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti Zmlzvy o postúpení pohľadávky.
Podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.
Pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu
bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa. Význam však môţe mať aj také
rozhodnutie súdu, ţe za rozhodnutím sú ovplyvnené právne vzťahy medzi navrhovateľom
a treťou osobou, ktorá nie je účastníkom konania. Existencia naliehavého právneho záujmu na
určení v zmysle ust. § 80 písm. c/ O.s.p. je podmienkou úspechu na strane navrhovateľa, čo
však neplatí vţdy. Právny poriadok totiţ vo viacerých prípadoch priamo v hmotnoprávnej
úprave pripúšťa, aby sa ten ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie
- neexistencie práva alebo dôsledkov existencie- neexistencie určitej právnej skutočnosti. Ak
takúto moţnosť zákon expressis verbis pripúšťa, procesný predpoklad spočívajúci
v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemoţno vyţadovať.
Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca preukázal
naliehavý právny záujem v predmetnej veci, pretoţe určením resp. neurčením platnosti
Zmluvy o postúpení pohľadávky, je toto rozhodnutie spôsobilé ovplyvniť právne postavenie
ţalobcu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Určovacia ţaloba (kladná alebo záporná) nie je
prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide v zásade
o rovnaké subjektívne právo. Konanie o ţalobe na plnenie zakladá prekáţku litispendencie pre
určovaciu ţalobu (kladnú alebo zápornú), pokiaľ ide o rovnaké subjektívne právo.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto k námietke odvolateľa nemohol prihliadnuť,
kedţe sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci ţalobca
preukázal naliehavý právny záujem.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny pre jeho vecne správne dôvody podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1
v spojení s ust. § 142 ods.1 O.s.p. a to podľa úspechu účastníkov v konaní. Úspešnému
účastníkovi však ich náhradu nepriznal, pretoţe mu trovy konania v odvolacom konaní
nevznikli.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave 20. apríla 2011
JUDr. Darina Ličková, v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová