Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Obo/23/2010

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Dariny Ličkovej a členiek senátu JUDr. Anny Markovej a JUDr. Kataríny Pramukovej, v

právnej veci ţalobcu: JUDr. V.B., A.K., správca konkurznej podstaty úpadcu H., a. s. K.K.,

IČO: X., proti ţalovanému: C., so sídlom X.E.I.D., zast. opatrovníčkou JUDr. D.R.,vyššou

súdnou úradníčkou Okresného súdu Košice II., za účasti vedľajšieho účastníka B., a. s.,

S.L.S., IČO: X., zast. JUDr. P.S., advokátom so sídlom Z.K., o určenie neúčinnosti

právneho úkonu-zmluvy o postúpení pohľadávky, na odvolanie vedľajšieho účastníka na

strane ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. januára 2010,

č. k.: -270, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. januára

2010, č. k.: -270 p o t v r d z u j e.

Ţiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 18. januára 2010, č. k.: -270

určil, ţe podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 uzatváranej medzi

úpadcom ako postupcom a ţalovaným ako postupníkom k prevodu pohľadávky vo výške

2 655 513,51 eur /80 mil.SK/, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19.marca 2001,

uzatvorenej medzi úpadcom a B., a. s. S.L. na ţalovaného, nedošlo. V prevyšujúcej časti

ţalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, ţe ţalobca ţalobou

doručenou súdu 31. októbra 2002 a upresnenou 17. februára 2003 navrhol určiť, ţe zmluva

o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 uzatvorená medzi úpadcom ako postupcom

a ţalovaným ako postupníkom, je právne neúčinná, teda sa určuje, ţe k prevodu pohľadávky

vo výške 80 mil. Sk, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy o uzavretí

budúcej zmluvy z 13. októbra 2000 v znení Dodatklu č.1 z 19. marca 2001 uzatvorenej medzi

úpadcom a B., a. s. S.L. nedošlo a predmetná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty.

Spoločnosť B., a. s. prípisom zo 6. apríla 2004 oznámila vstup do konania ako vedľajší

účastník na strane ţalovaného. Súd prvého stupňa uznesením z 3. júna 2004 uvedenému

návrhu vyhovel.

V ţalobe ţalobca ako zástupcu ţalovaného označil D.B.. Súd vyzval D.B. na

oznámenie, či zastupuje ţalovaného a v kladnom prípade, aby predloţil plnú moc. Zároveň

súd vyzval ţalobcu na predloţenie výpisu z obchodného registra ţalovaného.

D.B. v prípise z 30. mája 2005 oznámil konajúcemu súdu, ţe zastupuje ţalovaného, čo

doloţil pripojenými plnými mocami. Išlo o fotokópie plnej moci zo 6. augusta 1998.

Ţalobca oznámil súdu, ţe nedisponuje súdom poţadovaným výpisom a nemá ani

moţnosť tento zabezpečiť. Na poţiadanie prvostupňového súdu bol mu doručený prípis

Špeciálneho súdu z 30. marca 2006, v ktorom o. i. tento uviedol, ţe existuje podozrenie, ţe

plnomocenstvo na zastupovanie spoločnosti C. pre D.B. je nepravé. Prípisom z 3. marca 2008

zaslal Špeciálny súd v Pezinku Znalecký posudok č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004

spracovaného Kriminalistickým a expertíznym PZ.

Zásielky pre ţalovaného súd doručoval cestou spoločnosti P.S.U., ktorá je podľa

Dohovoru o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných

veciach v cudzine, poverená na doručovanie písomností osobám zdrţiavajúcim sa na území

USA.

Zásielka obsahujúca ţalobu, jej prílohy a predvolanie na pojednávanie dňa 18. januára

2009 bola uvedenou spoločnosťou súdu vrátená dňa 14. septembra 2009 ako nedoručená

ţalovanému. Preto súd uznesením z 20. novembra 2009 ustanovil ţalovanému opatrovníka.

Prvostupňový súd z vykonaného dokazovania zistil, ţe Krajský súd v Košiciach

uznesením z 28. mája 2002 č. k. -41 vyhlásil konkurz na majetok dlţníka H., a. s.

K.K. a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr.V.B., advokáta so sídlom A.K..

Ţalobca sa ţalobou domáha vyslovenia neúčinnosti právneho úkonu podľa ust. § 15

ods. 1 ZKV. Podmienkou neúčinnosti právneho úkonu je jeho platnosť. Preto prvostupňový

súd ako predbeţnú otázku posudzoval platnosť napadnutého právneho úkonu.

Z predloţenej Zmluvy o postúpení pohľadávky súd prvého stupňa zistil, ţe táto bola

uzavretá 25. januára 2002 medzi ţalovaným ako postupníkom, zastúpeným D.B. – v zmysle

plnej moci a H.,a .s. ako postupcom, zastúpeným V.F., predsedom predstavenstva, v čl. I. –

Predmet zmluvy je uvedené, ţe postupca je veriteľom pohľadávky v nominálnej hodnote 80

mil. Sk voči spoločnosti B., a. s. pozostávajúcej z poskytnutých preddavkov č. dokladu 20172

z 30. decembra 2001, v čl. II. je uvedené, ţe postupca označenú pohľadávku v čl. I. zmluvy

postupuje postupníkovi s tým, ţe na tohto prechádza aj jej príslušenstvo splatné v budúcnosti

a všetky práva s ňou spojené v súlade s a a nasl. .

Ako plná moc pre D.B. je pripojená plná moc zo 6. augusta 1998. Okrem iného je na

nej uvedené, ţe platí 5 rokov od niţšie uvedeného dátumu, t. j. od 6. augusta 1998.

Z uvedeného vyplýva, ţe plná moc vytavená ţalovaným pre D.B. platila do 6. augusta 2003.

D.B. prípisom oznámil súdu prvého stupňa dňa 30. mája 2005, ţe zastupuje

ţalovaného, na dôkaz čoho predloţil súdu plnú moc zo 6. augusta 1998. Tieţ uviedol, aby sa

súd obrátil na jeho právneho zástupcu JUDr. R.M.. Prvostupňový súd konštatoval, ţe

predloţená plná moc je rovnaká ako plná moc predloţená ţalobcom, je vystavená 6. augusta

1998 a jej platnosť je 5 rokov od uvedeného dátumu.

Prvostupňový súd preto vyzval D.B., aby predloţil platnú plnú moc. Výzvu prevzal

D.B. 14. októbra 2005, ale na ňu nereagoval a inú plnú moc nezaslal. Tú nezaslal ani JUDr.

R.M.. Preto prvostupňový súd nepovaţoval D.B. za osobu oprávnenú zastupovať ţalovaného.

D.B. na výzvu súdu nereagoval ani inú plnú moc nezaslal a túto nezaslal na výzvu

súdu ani JUDR. M..

Prvostupňový súd preto nepovaţoval D.B. za osobu oprávnenú zastupovať

ţalovaného.

Zo znaleckého posudklu č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004 z 11. mája 2004

vypracovaného Kriminalistickým a expertíznym PZ vyplýva, ţe na plnej moci zo

6. augusta 1998 udelenej D.B. ţalovanou spoločnosťou absentuje orámovanie v dolnej časti

listu a presiahnutie orámovania strany svedčí o tom, ţe tento text bol na listinu prekopírovaný

z inej listiny. Na listine pouţitej ako predloha bol pôvodný text nachádzajúci sa na tomto

mieste pred kopírovaním prekrytý listom papiera s textom súčasným, teda list nie je pôvodný-

na listinu bol prekopírovaný z inej listiny.

Súd vyzval D.B. na predloţenie originálu plnej moci, zásielka bola poštou vrátená ako

nedoručená s oznámením, ţe adresát nebol zastihnutý. Neúspešné bolo aj doručovanie cestou

Mestskej polície Bratislava.

Z prípisu Špeciálneho súdu z 1. júna 2009 súd prvého stupňa zistil, ţe závery vyššie

uvedeného znaleckého posudku boli konštatované na hlavnom pojednávaní 24. januára 2007

a D.B. sa k ním nevyjadril.

Prvostupňový súd konštatoval opierajúc sa o závery vyššie uvedeného znaleckého

posudku, ţe plná moc na základe ktorej D.B. podpísal Zmluvu o postúpení pohľadávok za

ţalovanú spoločnosť, nie je pravá.

Ţalovaný bol oprávnený dať sa zastupovať fyzickou alebo právnickou osobou, ale

prvostupňový súd nemal za preukázané, ţe ţalovaný udelil D.B. plnomocenstvo na jeho

zastupovanie a preto ho nepovaţoval za osobu oprávnenú za ţalovaného podpísať Zmluvu

o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002, a preto súd uvedenú zmluvu nepovaţoval za

uzatvorenú.

Okrem toho v čl. IV. Zmluvy o postúpení pohľadávky bola za postúpenie pohľadávky

dojednaná odplata vo výške 80 mil. Sk, ktorú sa ţalovaný, ako kupujúci zaviazal uhradiť do

30 dní od podpísania zmluvy s tým, ţe zápočet vzájomných pohľadávok je moţný. Ţalobca

uviedol, ţe v dokladoch úpadcu nie je evidovaná uhradená suma, pričom zo ţiadnych úkonov

úpadcu ani ţalovaného súd nemal preukázané, ţe predmetná zmluva bola uzatvorená

s úmyslom,ţe ţalovaný uhradí úpadcovi sumu 80 mil. Sk.

Prvostupňový súd nemal tieţ za preukázané, v prípade ţe by plnomocenstvo udelené

D.B. ţalovaným bolo platné, ţe ţalovaný myslel váţne, ţe úpadcovi za postúpenie

pohľadávky uhradí sumu 80 mil. Sk. Preto súd aj v prípade plnomocenstva má zato, ţe pre

nedostatok váţnosti vôle (§ 37 ods.1 Obč. zák.), ale aj pre konanie v rozpore s dobrými

mravmi, zmluvu o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 povaţoval za absolútne neplatnú.

Kedţe súd prvého stupňa zmluvu o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002

nepovaţoval za platnú, nie je splnená podmienka vyslovenia jej neúčinnosti podľa ust. § 15

ZKV.

Preto súd ţalobu v časti o určenie neúčinnosti zmluvy o postúpení pohľadávky

z 25. januára 2002 nepovaţoval za dôvodnú.

V predmetnej veci je daný naliehavý právny záujem na určení, ţe k prevodu

pohľadávky vo výške 80 mil. Sk, ktorú mal úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo Zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19. marca 2001 nedošlo

a predmetná pohľadávka je súčasťou konkurznej podstaty, pretoţe ţalobca tým má vyriešené,

ţe pohľadávka vo výške 80 mil. Sk s prísl. voči B., a. s., ako vedľajšiemu účastníkovi na

strane ţalovaného, nebola postúpená na ţalovaného. Časť navrhovaného výroku, ţe

pohľadávka vo výške 80 mil. Sk je súčasťou konkurznej podstaty, súd nepovaţoval za

oprávnenú, pretoţe predmetom tohto konania nie je posudzovanie nároku úpadcu zo Zmluvy

o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 medzi úpadcom a spoločnosťou B., a. s., ktorá

pohľadávka bola ţalovaným postúpená na inú osobu, preto súd prvého stupňa oprávnenosť

uvedenej pohľadávky, ako ani jej postúpenie na ďalšiu osobu, neposudzoval.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a účastníkom náhradu

trov konania vzhľadom na ich úspech v konaní nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie vedľajší účastník na strane ţalovaného

a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie resp., aby napadnutý rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu zamietne a to z týchto dôvodov:

Odvolateľ napáda výrok rozsudku, ktorým súd určil, ţe podľa Zmluvy o postúpení

pohľadávky z 25. januára 2002 uzatvorenej medzi úpadcom a ţalovaným k prevodu

pohľadávky vo výške 2 655 513,51 eur, ktorú má úpadca voči spoločnosti B., a. s. S.L. zo

Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy z 30. októbra 2000 v znení Dodatku č. 1 z 19. marca 2001

uzavretej medzi úpadcom a B., a. s. S.L. na ţalovaného, nedošlo.

Odvolateľ má zato, ţe v konaní došlo k vadám podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a) a písm.

d) Odvolateľ má zato, ţe napadnutým rozhodnutím bola odňatá moţnosť účastníkovi

konať pred súdom z dôvodu, ţe vydal nepreskúmateľné rozhodnutie a toto rozhodnutie je

„prekvapivé“. Následne spochybnil závery súdu o udelenom plnomocenstve ţalovaným pre

D.B. na základe znaleckého posudku.

K posúdeniu plnomocenstva pre D.B. odvolateľ uviedol, ţe platia dve moţnosti: a) ţe

plnomocenstvo je pravé a preto pohľadávka bola prevedená na ţalovanú stranu alebo

b) ţe plnomocenstvo je nepravé a tým bola pohľadávka prevedená na D.B..

Taktieţ je odvolateľ názoru, ţe ţalobca nepreukázal naliehavý právny záujem, kedţe

ţalobca mal moţnosť podať priamo ţalobu na plnenie.

Vedľajší účastník poukázal aj na skutočnosť, ţe ţalobca si pravdepodobne v trestnom

konaní uplatnil právo na náhradu škody, ktoré úpadcovi vzniklo v súvislosti s aj postúpením

predmetnej pohľadávky.

Vedľajší účastník si uplatnil trovy konania.

Ţalobca sa písomne k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného nevyjadril

a ţalovaný sa k výzve súdu, či dáva súhlas k podanému odvolaniu, nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) prejednal

odvolanie vedľajšieho účastníka na strane ţalovaného podľa ust. bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. a dospel k názoru, ţe odvolaniu nie

je moţné vyhovieť.

Odvolateľ – vedľajší účastník na strane ţalovaného namietol, ţe ţalobca si

pravdepodobne v trestnom konaní uplatnil právo na náhradu škody, ktoré úpadcovi vzniklo

v súvislosti s aj postúpením predmetnej pohľadávky.

Odvolací súd k tejto námietke odvolateľa nemohol prihliadnuť, kedţe je hypotetická,

ničím nepodloţená a preto ju odvolací súd povaţoval za irelevantnú.

K námietke týkajúcej sa plnomocenstva zaujal odvolací súd toto stanovisko:

Vedľajší účastník na strane ţalovaného poukazuje na ust. § 33 ods. 2 a 3 Obč.

zák. a má zato, ţe zmluvný vzťah vznikol medzi úpadcom a D.B., tak potom pohľadávka patrí

D.B. a nie úpadcovi, ak je jeho plnomocenstvo udelené ţalovaným neplatné a v prípade, ţe

ide o platné plnomocenstvo, potom bola pohľadávka prevedená na ţalovaného. Spochybňuje

vykonané dokazovanie ako nedostatočné a namieta znalecký posudok týkajúci sa pravosti

plnomocenstva udeleného pre D.B. ţalovaným.

Podľa ust.§ 31 ods.1 Obč.zák. pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou

alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo

splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa ust. § 33 ods.2 Obč. zák. ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje

oprávnenie konať za splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je

z tohto konania zaviazaný sám, ibaţe ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez

zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ neschváli prekročenie plnomocenstva alebo

konanie bez plnomocenstva, môţe osoba, s ktorou sa konalo, od splnomocnenca poţadovať

buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho konaním.

Ratihabícia a nevyvratiteľná domnienka sa nevzťahuje na prípady, ak niekto koná za

iného bez plnomocenstva.

Z dokazovania vykonaného na Špeciálnom súde v Pezinku a to znaleckým posudkom

č. PPZ-1859-2/KEU-BA-EXP-2004 z 11.mája 2004 spracovaným Kriminalistickým

a expertíznym PZ vyplýva, ţe plná moc udelená 6. augusta 1998 D.B. ţalovanou

spoločnosťou nebola udelená, kedţe text bol na listinu prekopírovaný z inej listiny. Na listine

pouţitej ako predloha bol pôvodný text nachádzajúci sa na tomto mieste pred kopírovaním

prekrytý listom papiera s textom súčasným, teda list nie je pôvodný- na listinu bol

prekopírovaný z inej listiny. Tento znalecký posudok nebol pred špeciálnym súdom

spochybnený a súd nemal dôvod závery predmetného znaleckého posudku spochybňovať. Ani

odvolací súd nevidel opodstatnenosť námietok odvolateľa smerujúcich voči záverom

znaleckého posudku, preto k nim neprihliadal a pri hodnotení plnomocenstva udeleného

ţalovaným D.B. preto vychádzal rovnako ako súd prvého stupňna zo záverov tohto

znaleckého posudku.

Odvolací súd je názoru, ţe ratihabícia v danej veci nie je moţná, kedţe ţalovaný

plnomocenstvo pre D.B. neudelil. Rovnako podľa názoru odvolacieho súdu nie je moţné

aplikovať ust.§ 33 ods.2 Obč. zákonníka, kedţe podpísanie Zmluvy o postúpení pohľadávky

za ţalovaného p. D.B. je podľa ust. § 39 neplatným právnym úkonom, kedţe svojím obsahom

alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Právny

úkon podpis Zmluvy o postúpení pohľadávky za ţalovaného p. D.B. bol podvodným konaním

a ako taký preto nemôţe poţívať právnu ochranu, tak ako má na mysli odvolateľ t.j. ţe

takýmto úkonom bude viazaný p. D.B. a ţe v konečnom dôsledku pohľadávka bola postúpená

na neho.

Odvolací súd sa preto stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ktorý Zmluvu

o postúpení pohľadávky z 25. januára 2002 povaţoval za absolútne neplatnú pre nedostatok

váţnosti vôle, ale aj pre konanie v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolateľ taktieţ namietol, ţe v predmetnej veci nebol daný naliehavý právny záujem

na určení neplatnosti Zmlzvy o postúpení pohľadávky.

Podľa ust. návrhom na začatie konania moţno uplatniť, aby sa

rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý

právny záujem.

Pre existenciu naliehavého právneho záujmu je nevyhnutné, aby rozhodnutie súdu

bolo spôsobilé ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa. Význam však môţe mať aj také

rozhodnutie súdu, ţe za rozhodnutím sú ovplyvnené právne vzťahy medzi navrhovateľom

a treťou osobou, ktorá nie je účastníkom konania. Existencia naliehavého právneho záujmu na

určení v zmysle ust. je podmienkou úspechu na strane navrhovateľa, čo

však neplatí vţdy. Právny poriadok totiţ vo viacerých prípadoch priamo v hmotnoprávnej

úprave pripúšťa, aby sa ten ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie

- neexistencie práva alebo dôsledkov existencie- neexistencie určitej právnej skutočnosti. Ak

takúto moţnosť zákon expressis verbis pripúšťa, procesný predpoklad spočívajúci

v povinnosti preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu nemoţno vyţadovať.

Odvolací súd sa stotoţnil s názorom súdu prvého stupňa, ţe ţalobca preukázal

naliehavý právny záujem v predmetnej veci, pretoţe určením resp. neurčením platnosti

Zmluvy o postúpení pohľadávky, je toto rozhodnutie spôsobilé ovplyvniť právne postavenie

ţalobcu vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi. Určovacia ţaloba (kladná alebo záporná) nie je

prekáţkou litispendencie pre ţalobu na plnenie, hoci v oboch prípadoch ide v zásade

o rovnaké subjektívne právo. Konanie o ţalobe na plnenie zakladá prekáţku litispendencie pre

určovaciu ţalobu (kladnú alebo zápornú), pokiaľ ide o rovnaké subjektívne právo.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto k námietke odvolateľa nemohol prihliadnuť,

kedţe sa stotoţnil s právnym názorom súdu prvého stupňa, ţe v predmetnej veci ţalobca

preukázal naliehavý právny záujem.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny pre jeho vecne správne dôvody podľa ust. , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1

v spojení s ust. a to podľa úspechu účastníkov v konaní. Úspešnému

účastníkovi však ich náhradu nepriznal, pretoţe mu trovy konania v odvolacom konaní

nevznikli.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave 20. apríla 2011

JUDr. Darina Ličková, v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Mária Némethová