Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/12/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov Mgr. Stanislavy Kollárovej a Mgr. Marka Anovčina vo veci starostlivosti súdu o maloletú S. Z., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov: matky E. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., B. I. XXX/XX, a otca X. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., K. XXX/XX, zastúpeného JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna 2, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. - 84 zo dňa 20. novembra 2020, takto

rozhodol:

I. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej S. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne za obdobie od 12.03.2020 do 31.10.2020 a od 01.11.2020 na sumu 190,- eur mesačne, pričom zvýšené výživné zaviazal otca poukazovať matke mesačne vopred najneskôr do 15. dňa predchádzajúceho kalendárneho mesiaca. Výrokom II. zaviazal otca uhradiť splatné výživné na maloletú za obdobie od 12.03.2020 do 20.11.2020 vo výške 346,- eur v jedenástich splátkach po 30,- eur a v jednej poslednej splátke vo výške 16,- eur k rukám matky s tým, že prvá splátka bude splatná do konca mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti napadnutého rozsudku a ďalšie splátky spolu s bežným výživným až do úplného uhradenia dlhu, pričom v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Výrokom III. súd vo zvyšnej časti návrh matky zamietol. Podľa výroku IV. napadnutého rozsudku sa týmto mení Rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. - 59 zo dňa 08.03.2017 vo výroku o výživnom. Výrokom V. bolo rozhodnuté o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Súd prvej inštancie vychádzal zo zistenia, že maloletá S. pochádza z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 59 z 08.03.2017. Súd týmto rozsudkom zároveň schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej bola maloletá S.a zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume 130,- eur mesačne. Styk otca s maloletou nebol súdom upravený. V čase určenia výživného mala maloletá S. šesť rokov a navštevovala materskú školu. Výdavky vynakladané na maloletú boli nasledovné: materská škola: 20,- eur - 30,- eur mesačne, strava cca 50,- eur mesačne, oblečenie cca 10,- eur - 30,- eur mesačne, lieky 10,- eur - 20,- eur mesačne. Matka maloletej sa po podaní návrhu na rozvod odsťahovala zo spoločnej domácnosti a v čase rozvodu a určenia výživného už bývala u svojich rodičov v Obci Ráztočno. Bola zamestnaná ako predavačka s čistým mesačným príjmom od 350,- eur do 400,- eur. Rodičom prispievala na domácnosť sumou 100,- eur mesačne a za cca 100,- eur kupovala potraviny do domácnosti. Otec maloletej bol v čase určenia výživného zamestnaný v spoločnosti A.R.S. spol. s r.o. Jeho priemerná čistá mesačná mzda bola vo výške 825,17 eur (priemerná

hrubá mesačná mzda 1 043,51 eur). Jeho priemerný čistý mesačný príjem bol vo výške 836,72 eur. Otec uvádzal v tom čase tieto pravidelné mesačné výdavky: úver na dom a platby na dom 480,- eur, strava 120,- eur, hygiena, drogéria 50,- eur, režijné náklady na auto 110,- eur, oblečenie 50,- eur, internet a 2 x mobil (aj manželkin) 90,- eur. Nepravidelné mesačné výdavky uvádzal v sume 260,- eur. V súčasnosti má maloletá S. deväť rokov, navštevuje 4. ročník na Základnej škole S. Chalupku v Prievidzi. Má dobrý prospech. Náklady, ktoré matka vynakladá na maloletú, sú: strava doma 100,- eur, strava v škole 5,- eur, družina 6,- eur, mobilný telefón 6,- eur, vreckové 10,- eur - 15,- eur, školské potreby a potreby na voľný čas 10,- eur - 30,- eur, drogéria a hygienické potreby 10,- eur - 20,- eur, oblečenie a obuv 40,- eur, voľnočasové potreby 30,- eur, lieky a výživové doplnky 10,- eur - 30,- eur. Od januára má maloletá spoločnú poistku s matkou 45,- eur. Maloletá navštevuje výtvarný krúžok v ZUŠ, kde sa hradí poplatok 65,- eur ročne. V tomto školskom roku uhradila poplatok maloletej stará matka z otcovej strany. Maloletá je zdravá, navštevuje však Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie ohľadom viacerých diagnóz. Matka maloletej býva spolu s maloletou v byte, ktorý si kúpila. Matka je zamestnaná v spoločnosti RŰBIG SK, k.s. Jej priemerný čistý mesačný príjem je cca 740,- eur a poberá aj prídavok na dieťa v sume 24,34 eur. Jej mesačné náklady sú: splátka hypotéky 158,- eur, platby súvisiace s užívaním bytu 145,- eur, elektrina 18,- eur, plyn 3,- eurá, televízia a internet 12,75 eur, poplatok RTVS 4,67 eur, pohonné hmoty 50,- eur - 60,- eur, strava cca 100,- eur, mobilný telefón 20,- eur. Dvakrát ročne platí povinné zmluvné poistenie po 47,80 eur. Rovnako platí dvakrát ročne poistenie bytu po 32,83 eur a raz ročne poplatok za komunálny odpad v hodnote cca 70,- eur. Otec maloletej býva v Obci Zavar v rodinnom dome, ktorý nadobudol do výlučného vlastníctva po tom, čo sa s matkou po rozvode vyporiadali. Od 01.04.2020 je otec maloletej nezamestnaný. Jeho pracovný pomer bol ukončený na podnet zamestnávateľa pre nedostatok práce. Má nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 639,90 eur až 661,20 eur mesačne (podľa dĺžky príslušného kalendárneho mesiaca). Otec uviedol, že okrem výživného vynakladá ešte tieto pravidelné mesačné výdavky: hypotéka 320,- eur, plyn, elektrina, televízia 155,- eur, pohonné hmoty 100,- eur a okrem toho ďalších 100,- eur na cestu za maloletou do Prievidze 2 x do mesiaca, strava 100,- eur, internet a mobilný telefón 40,- eur. Ďalšie výdavky sú: platba za vodu každé tri mesiace po 30,- eur a poistenie domácnosti 1x ročne 150,- eur. Ďalej má výdavky spojené s oblečením, kultúrnymi a sociálnymi potrebami a pod. Pomáha mu jeho matka, ktorá mu na živobytie požičiava čiastky vo výške 30,- eur až 50,- eur mesačne. V období od 01.03.2019 do 01.03.2020 otec nefiguruje v evidencii Sociálnej poisťovne. Podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní v tom čase pracoval v Nemecku. Príjem z tohto zamestnania však súdu nepreukázal. V priebehu súdneho konania sa otcovi podarilo zamestnať. Od 02.11.2020 nastupuje do zamestnania v spoločnosti KOCUR, s.r.o., kde má dohodnutú hrubú mesačnú mzdu vo výške 1 300,- eur. Podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu však bude v skúšobnej dobe poberať čistú mesačnú mzdu len vo výške 850,- eur. Podľa vyjadrenia matky platí otec výživné pravidelne ale nad rámec určeného výživného a na mimoriadne výdavky maloletej neprispieva. Prispel iba raz na detský tábor v lete 2020 sumou 190,- eur. Stretávanie sa otca s maloletou nie je súdom upravené. Otec si maloletú bráva občas k sebe po dohode s matkou. V roku 2020 však bola maloletá u otca málo, podľa vyjadrenia matky to bolo počas jarných prázdnin, dva týždne v máji a potom až na konci augusta. Otec takýto zriedkavý styk odôvodňoval svojou nepriaznivou finančnou situáciou a epidémiou ochorenia COVID -19. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine. Dospel k záveru, že v čase od určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej S.y. V čase určenia výživného mala maloletá S.a šesť rokov a navštevovala materskú školu. V súčasnosti má deväť rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Predovšetkým táto okolnosť, t. j. uplynutie času a vyšší fyzický vek maloletej je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jej fyzickým vývinom. Nevyhnutne preto vzrástli aj jej oprávnené požiadavky na stravu, ošatenie, obuv, hygienické potreby a zdravotnú starostlivosť. Zmena pomerov maloletej teda v prvom rade súvisí s prirodzeným zvyšovaním rozsahu jej oprávnených potrieb a postupom v rámci školskej dochádzky, keď z materskej školy postúpila na základnú školu. Mesačné náklady vynakladané na maloletú boli v čase určenia výživného približne vo výške 130,- eur. V súčasnosti matka deklarovala pravidelné náklady na maloletú približne vo výške 282,- eur. Matka vyčíslila aj ďalšie výdavky, ktoré súvisia so školskou dochádzkou maloletej, jej mimoškolskými aktivitami a trávením voľného času, na ktoré otec neprispieva, resp. na ne prispel iba raz. Súd teda dospel k záveru, že zmena pomerov na strane maloletej je taká, že odôvodňuje zvýšenie výživného. Ďalej sa súd zaoberal pomermi otca maloletej. V čase určenia výživného mal otec podľa potvrdenia vtedajšieho zamestnávateľa priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 1 043,51 eur, z čoho mal priemernú čistú mesačnú mzdu 825,17 eur. Celkový priemerný čistý mesačný príjem mal vtedy 836,72 eur. Otec v konaní uviedol svoje aktuálne pravidelné mesačné výdavky (okrem výživného), ktoré sú spolu v sume 815,-

eur mesačne. Po zarátaní výživného teda otec vynakladá mesačne najmenej 945,- eur. Jeho príjem z dávok v nezamestnanosti je však v súčasnosti len 661,20 eur mesačne a jeho matka mu požičiava na živobytie sumu 30,- eur až 50,- eur mesačne. Je teda zrejmé, že otec disponuje aj ďalšími finančnými rezervami, ktoré presahujú jeho aktuálny príjem, a ktorými si vykrýva dočasnú stratu príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Tieto prostriedky však súdu nepreukázal. Z dokazovania ďalej vyplynulo, že v období od 01.03.2019 do 01.03.2020, t. j. celý rok nebol otec na Slovensku evidovaný ako zamestnanec. Otec podľa jeho vlastných slov pracoval v Nemecku. Súd nepochybuje o tom, že tam dosahoval výrazne vyšší príjem ako na Slovensku, inak by jeho zamestnanie sa v zahraničí nemalo žiaden ekonomický zmysel. Ani za takýchto okolností otec v tom období neprispieval maloletej nad rámec výživného. Od 02.11.2020 je otec maloletej opäť zamestnaný. Podľa pracovnej zmluvy bude dosahovať hrubú mzdu vo výške 1 300,- eur mesačne. Súd neuveril tvrdeniam otca, že z takejto hrubej mzdy bude dosahovať čistú mzdu iba 850,- eur. Súd poukázal na pomer hrubej a čistej mzdy, ktorú otec dosahoval v roku 2017 v čase rozvodu. Odvtedy sa daňové a odvodové zaťaženie v Slovenskej republike výrazne nezmenilo. Podľa názoru súdu teda bude čistá mzda, ktorú bude otec maloletej dosahovať v zamestnaní, vyššia ako pri určení výživného. Na základe uvedeného súd skonštatoval, že pri porovnaní pomerov, ktoré boli na strane otca v čase určenia výživného s jeho súčasnými pomermi je zrejmé, že napriek tomu, že je v súčasnosti nezamestnaný, tieto pomery sa výrazne nezhoršili. Od 02.11.2020, keď otec maloletej nastúpi do zamestnania, sa jeho pomery ešte zlepšia, keďže bude dosahovať príjem zo zamestnania. Súd teda dospel k záveru, že na strane otca aj v súčasnosti existuje dostatočná rezerva, aby bolo možné pri výraznej zmene pomerov, ktorá nastala na strane maloletej, primerane zvýšiť výživné. Matka sa domáhala zvýšenia výživného až na sumu 250,- eur mesačne. Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania skonštatoval, že matka nepreukázala také výdavky a potreby na strane maloletej, ktoré by odôvodňovali zvýšiť výživné až na takúto sumu. Matka deklarovala výdavky na strane maloletej vo výške cca 280,- eur mesačne. Popri týchto výdavkoch vznikajú aj iné nepravidelné a nevyhnutné výdavky, na úhrade ktorých sa otec maloletej nepodieľa. Uvedené skutočnosti bolo potrebné vziať do úvahy. Matka sa domáhala výživného od podania návrhu, t. j. od 12.03.2020. Súd však musel pri rozhodovaní o výške výživného zohľadniť aj tú skutočnosť, že pomery otca boli iné v čase, keď bol nezamestnaný, t. j. od 12.03.2020 do 31.10.2020 a budú iné po tom, čo sa dňa 02.11.2020 zamestnal. Preto súd určil výživné v sume 170,- eur za obdobie od 12.03.2020 do 31.10.2010, keď bol otec nezamestnaný, a vo výške 190,- eur od 01.11.2020, kedy bude dosahovať vyšší príjem. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamietol. Zameškané výživné za obdobie od 12.03.2020 do vyhlásenia rozsudku dňa 20.11.2020 je v sume 346,- eur, ktoré súd uložil otcovi zaplatiť matke v jedenástich splátkach po 30,- eur a v jednej poslednej splátke vo výške 16,- eur. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa .

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej S. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd zvýši výživné zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 150,- eur mesačne od právoplatnosti rozsudku. V podanom odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal predovšetkým na to, že podľa pracovnej zmluvy zo dňa 13.11.2020 u jeho zamestnávateľa KOCUR s.r.o. dosahuje hrubú mzdu len 1 170,- eur a nie 1 300,- eur mesačne s tým, že v predchádzajúcom období bol poberateľom dávky v nezamestnanosti v období od 01.04.2020 do 30.09.2020 vo výške 639,90 eur resp. 661,20 eur s tým, že za uvedené obdobie mu bolo vyplatené spolu 3 903,30 eur, čo predstavuje priemerne 650,55 eur mesačne. Jeho príjmy sú teda v skutočnosti nižšie, ako tvrdí súd v napadnutom rozsudku. Čo sa týka jeho príjmov, súd používa všeobecné konštatovania, že počas jeho práce v Nemecku súd nepochybuje o tom, že tam dosahoval výrazne vyšší príjem ako na Slovensku, pričom súd nespomína výšku životných nákladov v Nemecku. Tiež konštatovania, že otec disponuje dostatočnou rezervou, aby bolo možné pri výraznej zmene pomerov na strane maloletej primerane zvýšiť výživné, a teda odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie najmä v časti jeho reálnych schopností a možností nie je založené na vykonanom dokazovaní, ale na subjektívnych úvahách súdu. Na druhej strane príjmovými možnosťami matky sa súd dostatočne nezaoberal a takisto sa nezaoberal dostatočne ani tvrdeniami matky ohľadom výšky odôvodnených výdavkov maloletej. Na pojednávaní dňa 16.10.2020 bola ako svedok vypočutá matka otca maloletej, ktorej výpoveď sa však nijako nepremietla do odôvodnenia napadnutého rozsudku. Z týchto dôvodov považuje otec rozsudok súdu prvej inštancie za nepreskúmateľný, jeho odôvodnenie nie je jasné a zrozumiteľné a nedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. V rozsudku súdu prvej inštancie

sa nenachádza kvalitné, dostatočné, presvedčivé a racionálne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Skutkové zistenia súdu uvedené v napadnutom rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď napr. v bode 27 odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že „...popri týchto výdavkoch vznikajú aj iné nepravidelné a nevyhnutné výdavky, na úhrade ktorých sa otec maloletej nepodieľa. Uvedené skutočnosti bolo potrebné vziať do úvahy...“. V konaní bola vypočutá ako svedkyňa matka otca maloletej, z výpovede ktorej vyplynulo, že otec sa za jej pomoci podieľa aj na uvedených nepravidelných výdavkoch u maloletej, a to čiastkou asi 50,- eur mesačne s tým, že tiež v konaní preukázal, že maloletej uhradil výdavky spojené s absolvovaním tábora, súkromnej základnej umeleckej školy a iné. Pri rozhodovaní o návrhu matky súd teda vychádzal zo skutočnosti, že nad rámec finančného plnenia k rukám matky maloletej otec neprispieva ničím, no pravdou je, že prispieva na maloletú čiastkami asi 50,- eur mesačne a tiež plní aj naturálne, keď maloletej kúpi veci, ktoré potrebuje. Z týchto dôvodov skutkové zistenia súdu prvej inštancie nie sú správne. Otec nenamietal, že s nástupom maloletej na základnú školu tejto vzrástli odôvodnené výdaje a rovnako nenamietal, že plynutie času a fyzický vývin maloletej by mal mať za následok zvýšenie výživného. Je však toho názoru, že výživné by nemalo byť určené tak, aby viedlo k existenčným problémom povinného rodiča a jeho snahe sa z tohto dôvodu vyhnúť plneniu tejto povinnosti, keďže nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov. Preto pri rozhodovaní o návrhu matky na zvýšenie výživného mal súd vyhodnocovať nielen otázku či sa zmenili pomery na strane maloletej, ale aj otázku reálnych schopností a možností otca. Jeho schopnosti však súd nebral do úvahy, keď iba paušálne konštatuje, že jeho príjmy sa nezhoršili, ale naopak zlepšili, že neverí, že otec bude dosahovať čistú mzdu len 850,- eur, pričom skutočnosť je, že čistú mzdu otec dosiahol len 812,46 eur. Nesprávne právne posúdenie veci teda otec vidí v tom, že súd nevzal do úvahy pomery aj na jeho strane a jednostranne vychádzal iba z potrieb maloletej. Doterajšie plnenie výživného a naturálne plnenia bol otec schopný plniť len s pomocou svojej matky. V praxi súdov SR sa obyčajne aplikuje aj judikatúra a prax súdov v Českej republike. V Českej republike sa výška výživného určuje u dieťaťa vo veku 6 až 9 rokov v rozmedzí 13 % až 17 % a vo veku 10 až 14 rokov v rozmedzí 15 % až 19 % z čistého príjmu. V jeho prípade dosahuje v súčasnosti čistý mesačný príjem 812,46 eur čomu by zodpovedalo rozpätie výživného 121,- eur až 154,- eur. Otec za primeranú čiastku, ktorú je reálne schopný plniť zo svojich príjmov a nedostať sa sám do existenčnej núdze, považuje čiastku 150,- eur s tým, že súčasne je toho názoru, že s ohľadom predchádzajúceho obdobia, kedy bol nezamestnaný a kedy dosahoval nižší príjem ako v súčasnosti, zvýšenie výživného nie je dôvodné, pretože aj doterajšie výživné plnené k rukám matky maloletej ako aj ďalšie finančné plnenia v prospech maloletej a vecné plnenia maloletej bol schopný plniť len s veľkými ťažkosťami a za pomoci vlastnej matky. Z týchto dôvodov otec žiada, aby za obdobie od 12.03.2020 do 20.11.2020, teda do rozhodnutia súdu prvej inštancie doterajšie výživné zvyšované nebolo, v dôsledku čoho mu nevznikne zameškané výživné.

3. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca uviedol, že je v záujme maloletej zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca a vyživovaciu povinnosť určenú napadnutým rozsudkom považuje za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletej. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Matka maloletej k odvolaniu otca uviedla, že s ním nesúhlasí a rozsudok považuje za spravodlivý. Spoločnosť KOCUR s.r.o. zamestnávala otca maloletej aj predtým, ako sa stal nezamestnaným, a v pracovnej zmluve mal dohodnutú mzdu 1 400,- eur. Po ukončení poberania dávky v nezamestnanosti ho znovu zamestnali a v novej zmluve má uvedenú mzdu 1 300,- eur. Matka považuje tento postup za účelový. Všetko, čo uviedla, je pravda. Otec maloletej uviedol, že na cestu za ňou 2 x do mesiaca míňa 100,- eur. V roku 2020 mal dcéru štyrikrát. Raz dokonca až po opätovnom prehováraní v období prvej vlny koronavírusu, keď bol údajne nezamestnaný. Maloletá nenavštevovala školu a matka potrebovala, aby ju vzal k sebe na pár dní, aby nemusela ísť na OČR a tak ako samoživiteľka neohrozila svoj príjem. Otec mal dcéru cez jarné prázdniny cca 4 dni, v máji 2020 po dobu 14 dní, ďalej si ju vzal zámerne 23.08.2020 (25.08.2020 sa z dôvodu, že musel byť s maloletou, nedostavil na pojednávanie) a poslednýkrát si ju vzal 20.11.2020 po pojednávaní. Jeho celkové náklady na dopravu tak za rok 2020 predstavujú 170,- eur a nie 200,- eur mesačne ako uvádza. Ďalej poukázala na to, že sumu 20 000,- eur od otca maloletej získala titulom majetkového vyrovnania a túto investovala do kúpy bytu pre seba a dcéru a spláca naň aj hypotéku. Otcovi maloletej zostala z hypotéky suma 26 000,- eur a pravdepodobne zvládne oveľa viac, keď je zastúpený advokátom. Školské potreby kupuje dcére matka a otec sa jej nikdy nespýtal, či niečo potrebuje pre malú, resp. sa neopýtal maloletej, či niečo potrebuje do školy. Nikdy neuhradil platby do školskej jedálne, ŠKD, výlety, exkurzie, či vreckové na školské podujatia alebo tábory. Matka nevie o tom, že by otec prispieval maloletej sumou 50,- eur nad rámec výživného. Keď si dcéra od otca niečo donesie, sú to veci, ktoré dostane ako dar od babky alebo od priateľky otca. Viac menej je to v období mením a

narodenín. Mnohokrát sú to veci, ktoré reálne nepomôžu, a preto ich matka vracia späť. Zo školských potrieb si matka pamätá peračník a 6 ks balenie temperových farieb, ktoré si dcéra doniesla od otca. Viackrát žiadala otca o súčinnosť pri školských a iných platbách, ale neúspešne. Väčšinu vecí dostáva od babky, čo následne otec prezentuje tak, že tým preukazuje ako investuje do svojej dcéry nad rámec výživného. Platba za ZUŠ Koš je pravdivá. Bol to návrh babky - matky otca maloletej, ktorá v roku 2019 navrhla, že by maloletú rada podporila v mimoškolskej aktivite a tak si táto vybrala ZUŠ - výtvarný odbor. Bol to dar k meninám maloletej od babky a neskôr, keď matka spomínala, že podá návrh na zvýšenie výživného, matka otca žiadala matku maloletej, aby to brala ako finančnú podporu od otca maloletej, s čím jej matka nesúhlasila, pretože to nebola pravda. Keď matke bolo doručené odvolanie otca a zistila, že si privlastňuje dar od babky, rozhorčilo ju to a sumu 45,- eur mu zaslala na účet. Suma jej bola zaslaná spätne na účet. Stará matka takisto zaplatila aj polovicu tábora v roku 2018, a to 60,- eur. Tábor stál 120,- eur a ďalších 50,- eur nákup a vreckové. Ďalší rok platila tábor matka aj keď žiadala otca o príspevok. V roku 2020 matka informovala otca, že tábor bude hradiť on, alebo si ju môže vziať a mať dcéru doma, keďže matka je zamestnaná a potrebuje jej naplánovať leto. Otec tábor uhradil, ale nebola to konečná suma, matka musela nakúpiť veľa vecí, uhradiť poistné, cestovné a vreckové. Matka sa snažila otcovi viackrát vysvetliť, že výživné vo výške 130,- eur nepokryje ani zďaleka potreby maloletej a prosila ho o príspevok navyše. Ohrádzal sa, že matku maloletej živiť nebude. Táto mu navrhla, aby jej nedával peniaze naviac, ale aby kúpil dcére čo potrebuje, resp. pošle peniaze a matka mu pošle doklad alebo link z eshopu, kde to môže uhradiť sám. Ani s tým nesúhlasil. Matka chcela žiadať výživné skôr, no vďaka matke otca maloletej to odložila, nakoľko jej sľúbila, že sa s ním porozpráva. Na Slovensku je ustálená právna prax, podľa ktorej je výživné na maloleté dieťa v rozpätí 20 % - 30 %, resp. 35 % z čistého príjmu povinného rodiča (v odôvodnených prípadoch), pričom spodná hranica sa určuje u detí v predškolskom veku. Matka je toho názoru, že súd rozhodol v súlade so záujmom a potrebami maloletej a tiež prihliadol na pomery otca. Je potrebné brať do úvahy, že výživné na maloleté dieťa je prednostný výdavok rodiča, ako aj na fakt, že u povinného rodiča súd zohľadní nielen finančné pomery, ktoré odprezentuje, ale tiež jeho schopnosti a možnosti, resp. potencialitu príjmu, aký by mohol dosahovať, ak by napr. zotrval v predošlom zamestnaní, resp. ak by si so svojím vzdelaním a prácou našiel zodpovedajúcu prácu.

5. Otec v replike k vyjadreniu matky uviedol, že matka jednostranne poukazuje len na potreby maloletej a nijako neprihliada na schopnosti a možnosti otca maloletej. Otec má za to, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie preukázal, že sa nechce vyhýbať ani plateniu doteraz určeného výživného a ani prípadnému zvýšeniu tohto výživného, avšak za predpokladu, že to jeho schopnosti a možnosti ako aj reálne príjmy umožňujú. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie a jeho doručení došlo na jeho strane k ďalšej zmene pomerov, a to na základe dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 22.01.2021. Na základe uvedenej dohody o zmene pracovnej zmluvy bola výška jeho mzdy upravená na čiastku 800,- eur mesačne a teda sa nenaplnili predpoklady súdu, že v budúcnosti bude mať vyšší príjem, ako v čase rozhodovania súdu, pretože tento jeho príjem je naopak nižší. Rozhodnutie súdu dostáva otca do stavu existenčnej núdze a je toho názoru, že pri určovaní výšky výživného by mal súd prihliadať nielen na potreby maloletého dieťaťa, ale aj na existenčné potreby otca, ktoré sú nevyhnutné aj na to, aby mohol reprodukovať svoju pracovnú silu, byť zamestnaný aj naďalej a na základe príjmu zo zamestnania plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Otec zotrval na tom, že skutkové zistenia súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, súd napríklad nevzal do úvahy výpoveď svedkyne Y. Z., z ktorej vyplynulo, že za jej pomoci sa otec maloletej podieľa aj na nepravidelných výdavkoch maloletej nad rámec plnenia bežného výživného. Matkou navrhované výživné a jeho výška sú pre otca likvidačné.

6. Otec maloletej v ďalšom vyjadrení zo dňa 28.04.2021 uviedol, že dohodou o skončení pracovného pomeru sa jeho pracovný pomer vo firme KOCUR s.r.o. skončil ku dňu 13.04.2021, ktorým dňom mu vznikol nový pracovný pomer u zamestnávateľa Oliver Jákli Revilo, kde otec pracuje ako montér a dosahuje nižšiu mzdu, ako u predchádzajúceho zamestnávateľa, a to vo výške 850,- eur brutto.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa ako vecne správny potvrdiť.

8. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zvýšení výživného na tom právnom závere, že návrh matky na zvýšenie výživného k maloletej S.e je čiastočne dôvodný, a preto zvýšil výživné na maloletú S. zo sumy 130,- eur mesačne na sumu 170,- eur mesačne na obdobie od 12.03.2020 do 31.10.2010,

keď bol otec nezamestnaný, a na sumu 190,- eur od 01.11.2020, kedy bude dosahovať vyšší príjem. V čase od určenia výživného došlo k výraznej zmene pomerov na strane maloletej S.y, ktorá mala vtedy šesť rokov a navštevovala materskú školu. V súčasnosti má deväť rokov a navštevuje 4. ročník základnej školy. Predovšetkým táto okolnosť, t. j. uplynutie času a vyšší fyzický vek maloletej je v zmysle konštantnej súdnej praxe dôvodom na zvýšenie výživného. Potreby maloletej narástli z objektívnych príčin v súvislosti s jej fyzickým vývinom. V čase určenia výživného mal otec podľa potvrdenia vtedajšieho zamestnávateľa priemernú hrubú mesačnú mzdu vo výške 1 043,51 eur, z čoho mal priemernú čistú mesačnú mzdu 825,17 eur. Celkový priemerný čistý mesačný príjem mal vtedy 836,72 eur. Otec v konaní uviedol svoje aktuálne pravidelné mesačné výdavky, ktoré sú po zarátaní výživného najmenej 945,- eur. Jeho príjem z dávok v nezamestnanosti je však v súčasnosti len 661,20 eur mesačne a jeho matka mu požičiava na živobytie sumu 30,- eur až 50,- eur mesačne. Je teda zrejmé, že otec disponuje aj ďalšími finančnými rezervami, ktoré presahujú jeho aktuálny príjem, a ktorými si vykrýva dočasnú stratu príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Tieto prostriedky však súdu nepreukázal. Od 02.11.2020 je otec maloletej opäť zamestnaný a podľa pracovnej zmluvy bude dosahovať hrubú mzdu vo výške 1 300,- eur mesačne.

9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie úplne a správne zistil skutočný stav veci, vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z . Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle a k odvolacím námietkam otca dodáva nasledovné:

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

11. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

12. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že naposledy bola vyživovacia povinnosť otca k maloletej S. upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. - 59 zo dňa 08.03.2017, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej S. sumou 130,- eur mesačne.

18. V prípade, keď má súd rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa ust. § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré

existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Posúdenie opodstatnenosti návrhu na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa je vecou voľnej úvahy súdu a závisí od možností a schopností osoby povinnej výživou a od odôvodnených potrieb osoby oprávnenej na výživné. Súd je v rámci tohto konania povinný objasniť skutočný stav veci v zmysle a na základe zisteného stavu vykonať porovnanie pomerov účastníkov v čase poslednej úpravy výživného s pomermi v súčasnej dobe.

19. Uvedené porovnanie pomerov súd prvej inštancie vykonal správne a na základe jeho výsledkov vo veci aj správne rozhodol. Nemožno sa stotožniť s odvolacími námietkami otca, že by sa súd dostatočne nezaoberal príjmom matky a výdavkami na maloletú, keď tieto sú podrobne uvedené v ods. 9. - 11. napadnutého rozsudku a ďalej vyhodnotené v ods. 24. a 27., pričom skutkové zistenia vychádzajú z vykonaného dokazovania a následne sú správne právne vyhodnotené. Vyživovacia povinnosť otca k maloletej bola naposledy upravená pred približne 4 rokmi, kedy mala maloletá S. 6 rokov a navštevovala materskú školu. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie navštevovala 4. ročník základnej školy. Oproti poslednej úprave výživného sa tak podstatne zmenili potreby maloletej už len v súvislosti s tým, že začala navštevovať základnú školu, s čím sú spojené zvýšené výdavky na štúdium, školské pomôcky a potreby, ale aj záujmové krúžky, exkurzie, tábory. V súvislosti s vyšším fyzickým vekom maloletej vzrástli aj výdavky na uspokojovanie základných životných potrieb maloletej, medzi ktoré patria výdavky na stravu, hygienu a oblečenie. Okrem toho sa podstatne zvýšili aj výdavky matky na bývanie, keď táto si po rozvode manželstva pre seba a maloletú zabezpečila samostatné bývanie. Za obdobie 4 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného, sa nepochybne zvýšili aj celkové životné náklady. Potreby maloletej si tak jednoznačne vyžadujú vyššie výživné zo strany povinného rodiča, a to otca, keďže maloletá je v starostlivosti matky a táto jej v prevažnej miere zabezpečuje osobnú starostlivosť. Matka deklarovala a preukázala odôvodnené potreby maloletej a výdavky, ktoré má na odôvodnené potreby maloletej, a tieto možno považovať za primerané. Napokon zvýšené potreby maloletej v súvislosti s vekom a návštevou školy a tým aj dôvodnosť potreby zvýšenia výživného nenamietal ani otec maloletej v odvolaní a podstatou jeho odvolacích námietok bolo, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu maloletej nad sumu 150,- eur mesačne, a aj to len od času rozhodnutia súdu prvej inštancie, a ďalej že dcére prispieva aj nad rámec výživného.

20. Pokiaľ ide o pomery rodičov, aj v týchto došlo k podstatnej zmene. Príjem matky sa zvýšil zo sumy 350,- eur až 400,- eur mesačne na sumu cca 765,- eur mesačne (vrátane rodinných prídavkov), avšak podstatne sa zvýšili aj jej náklady na bývanie, keď v čase poslednej úpravy prispievala na domácnosť rodičom sumou 100,- eur a aktuálne platí náklady spojené s bývaním v priemere viac ako 350,- eur mesačne (hypotéka, energie a služby spojené s bývaním, poistenie bytu, komunálny odpad). Otec maloletej mal v čase poslednej úpravy priemerný čistý mesačný príjem 836,72 eur a v tom čase deklaroval mesačné výdavky (vrátane nepravidelných a platby za mobil matky maloletej) v sume 1 160,- eur. Tak predchádzajúce, ako aj súčasné pomery rodičov sú v rozsudku podrobne uvedené.

21. Otec maloletej v čase poslednej úpravy výživného súhlasil s výživným 130,- eur. V čase od 01.03.2019 do 01.03.2020 pracoval v Nemecku. Od 02.03.2020 bol otec maloletej zamestnaný v spoločnosti KOCUR s.r.o. ako montážnik s dohodnutou mzdou 1 400,- eur a jeho pracovný pomer sa skončil dňa 31.03.2020 dohodou. Od 01.04.2020 bol otec maloletej nezamestnaný a poberal dávky v nezamestnanosti od 639,90 eur do 661,20 eur mesačne. Od 02.11.2020 sa zamestnal ako montážnik v spoločnosti KOCUR s.r.o. s dohodnutou mzdou 1 300,- eur mesačne. Otec deklaroval svoje výdavky vo výške 945,- eur mesačne (spolu s výživným 130,- eur mesačne), pričom mu podľa jeho vyjadrenia pomáha jeho matka, ktorá vo svojej svedeckej výpovedi potvrdila, že mu mesačne požičiava sumu 30,- eur až 50,- eur, pričom sama má vysoké životné náklady, keďže žije sama.

22. Vyššie uvedeným zisteným pomerom rodičov a najmä možnostiam a schopnostiam otca maloletej jednoznačne zodpovedá výživné v rozsahu určenom súdom prvej inštancie. Je pravdou, že súd prvej inštancie bez reálneho podkladu skonštatoval, že v Nemecku musel otec maloletej dosahovať vyšší príjem, avšak otec príjem nepreukázal a tiež len všeobecne poukázal na vyššie životné náklady bez ich reálneho vyčíslenia a preukázania. Je všeobecne známe, že celkové životné náklady sú v Nemecku vyššie, no je tiež všeobecne známe, že množstvo občanov Slovenskej republiky tam cestuje, prípadne sa tam presťahuje za prácou, t. j. z ekonomických dôvodov, a bolo by skutočne nelogické, aby takéto presťahovanie sa prípadne dochádzanie boli ekonomicky nevýhodné. Súd prvej inštancie však pri určení výživného nevychádzal z akejkoľvek predpokladanej sumy príjmu otca v Nemecku, ale z príjmov a

výdavkov otca na Slovensku, a preto sú v tomto smere odvolacie námietky otca irelevantné a odvolací súd sa k ním vyjadruje iba pre úplnosť.

23. Je pravdou, že preukázaný príjem otca bol v čase od 01.04.2020 do konca septembra 2020 nižší, ako v čase poslednej úpravy výživného, a to v dôsledku toho, že bol nezamestnaný a poberal len dávku v nezamestnanosti. Na druhej strane však deklaroval výdavky prevyšujúce jeho príjem o cca 280,- eur až 305,- eur, pričom jeho matka potvrdila, že mu finančne vypomáha sumami do 50,- eur mesačne. Pokiaľ teda otec maloletej deklaruje svoje výdavky výrazne prevyšujúce jeho príjem (a to aj príjem spolu s prípadnými pôžičkami od jeho matky), tak buď je jeho príjem zjavne vyšší, než zistený, alebo ním deklarované výdavky nezodpovedajú skutočnosti a sú zjavne nižšie, alebo má z predchádzajúcich zamestnaní úspory, ktoré mu to umožňujú. Pokiaľ otec tiež tvrdí, že nad rámec určeného výživného prispieva maloletej sumou 50,- eur mesačne a kúpou vecí, tak je zrejmé, že jeho výdavky by boli ešte vyššie, než konkretizoval. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že už v čase poslednej úpravy výživného otec maloletej deklaroval výdavky o viac ako 200,- eur prevyšujúce jeho príjem a popri tom súhlasil s výživným vo výške 130,- eur. Už len z týchto skutočností je zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že je v možnostiach a schopnostiach otca hradiť určené zvýšené výživné, nakoľko otec má na to dostatočnú rezervu, je vecne správny, má podklad vo vykonanom dokazovaní a je logický.

24. Otec maloletej v odvolacom konaní tvrdil, že jeho príjem je nižší, než predpokladal súd prvej inštancie a tiež predložil ďalšie listinné dôkazy o znížení jeho príjmu na základe dohody so zamestnávateľom a následne aj listinné dôkazy o zmene zamestnania, kde dosahuje nižší príjem, pričom jeho predchádzajúce zamestnanie sa malo skončiť dohodou. Odvolací súd nepovažoval za potrebné vo veci nariadiť pojednávanie a doplniť dokazovanie, pretože by to bolo nehospodárne a neúčelné. Už v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie mal otec maloletej uzatvorenú pracovnú zmluvu na dobu neurčitú s dohodnutou mzdou 1 300,- eur mesačne brutto. Táto pracovná zmluva bola predložená a oboznámená na pojednávaní súdu prvej inštancie ako listinný dôkaz, súd z nej reálne vychádzal a nemožno tak hovoriť iba o nepodloženom predpoklade súdu, koľko by otec maloletej mohol zarábať. Z uvedenej zmluvy pritom nevyplýva, že by mzda otca maloletej mala byť v skúšobnej dobe alebo za určitých podmienok aj nižšia. Pokiaľ sa otec maloletej aj následne dohodol na znížení mzdy, urobil tak sám na základe vlastnej vôle. Ak následne ukončil pracovný pomer dohodou a potom sa zamestnal u iného zamestnávateľa, kde má nižší príjem, musí súd vychádzať z potenciality jeho príjmu na úrovni 1 300,- eur mesačne v hrubom (prípadne až na úrovni 1 400,- mesačne v hrubom, keďže tento príjem mal dohodnutý u toho istého zamestnávateľa, u ktorého pracoval v marci 2020, následne bol nezamestnaný a od novembra 2020 sa u neho zamestnal znovu, no s nižšou mzdou). Súd je teda povinný prihliadnuť na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného tak, že tento je schopný dosiahnuť mesačný príjem na úrovni minimálne 1 300,- eur v hrubom, čo je približne 1 000,- eur v čistom, keď otec maloletej sa bez zjavne dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V týchto súvislostiach nie je potom potrebné dopĺňať dokazovanie ohľadne nižšieho príjmu a zmeny zamestnania otca maloletej, keď tento ani len neuvádza žiadne relevantné dôvody, pre ktoré sa mali takto zmeniť jeho zárobkové pomery k horšiemu. Z príjmu na úrovni cca 1 000,- eur mesačne v čistom, ktorý zodpovedá príjmu 1 300,- eur v hrubom, je potom otec maloletej schopný prispievať na výživu maloletej sumou určeného zvýšeného výživného, a to bez toho, aby boli ohrozené jeho vlastné životné potreby a s prihliadnutím na to, že výživné pre maloletú má prednosť pred ostatnými výdavkami otca.

25. Otec maloletej ďalej deklaroval, že dcére prispieva aj nad rámec výživného, čo však v ním tvrdenom rozsahu nepreukázal a tieto výdavky sú preukázané iba čiastočne v rozsahu, v akom ich potvrdila matka maloletej (kúpa peračníka, farieb a zaplatenie letného tábora). Ani tvrdenia svedkyne, matky otca maloletej, nepreukazujú tvrdenia otca o prispievaní otca na výživu dcéry nad rámec výživného sumou 50,- eur mesačne na nepravidelné výdavky maloletej. Súd prvej inštancie tak logicky nemohol prihliadať na niečo, čo zo svedeckej výpovede matky otca maloletej nevyplýva. Svedkyňa len veľmi všeobecne uviedla, že otec kupuje maloletej veci, keď k nemu dcéra príde. Otec namietal, že v konaní preukázal, že maloletej uhradil tábor, ZUŠ a iné. Svedectvo jeho matky však potvrdzuje tvrdenia matky maloletej, že poplatok za ZUŠ hradila stará matka maloletej a nie otec. Okrem toho otec nekonkretizoval, čo „iné“ uhradil a tiež nepreukázal, aké nepravidelné a nevyhnutné výdavky nad rámec výživného zaplatil. Tieto pritom bezpochyby vznikajú každému rodičovi, a to či už v súvislosti s úhradou školského výletu, zdravotnej starostlivosti a podobne. Samotné vyjadrenie otca a aj vyjadrenie svedkyne potvrdzujú tvrdenia matky o nízkej frekvencii stretávania sa otca s dcérou v roku 2020, v dôsledku čoho je potom aj opodstatnený a logický záver, že otec maloletej nad rámec výživného prispieva iba minimálne a

sporadicky, keďže ako on sám a aj svedkyňa tvrdia, že veci, ktoré jej mal kúpiť, jej kúpi, keď je dcéra u neho a sú u neho a dcére ich k jej matke nedáva. Z nízkej frekvencie stretávania sa otca s dcérou tiež logicky vyplýva, že otec nemôže vynakladať ním deklarovaných 100,- eur mesačne na cesty za maloletou.

26. Vzhľadom na zjavné rozdiely medzi tvrdeniami otca o jeho výdavkoch a jeho preukázanými príjmami, ako aj na nepreukázané tvrdenia otca o prispievaní na výživu dcéry v ním tvrdenom rozsahu, dospel odvolací súd k záveru, že určené zvýšené výživné zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, najmä príjmu, ktorý je potenciálne schopný dosiahnuť, pričom výživné na maloletú má prednosť pred inými jeho výdavkami a na nedôvodné zníženie príjmu, ktoré je výsledkom dohody otca so zamestnávateľom bez relevantného dôvodu, nemôže súd prihliadať. Pokiaľ otec, ako aj matka poukazovali na súdnu prax ohľadne určovania výživného ako určitého percenta z čistého príjmu rodiča v nadväznosti na vek dieťaťa, tak k tomuto odvolací súd uvádza, že určené zvýšené výživné je na úrovni približne 20 % čistého príjmu, ktorý je otec maloletej objektívne schopný dosiahnuť, avšak v tomto smere neexistuje žiadna ustálená súdna prax, pretože určovanie výživného je vždy výsostne individuálnou záležitosťou a závisí od odôvodnených potrieb oprávnenej osoby a od možností a schopností povinnej osoby a vždy treba zohľadniť osobitosti jednotlivého prípadu.

27. Vzhľadom k týmto skutočnostiam odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Pomery na strane maloletej ako aj na strane rodičov sa zmenili podstatným spôsobom do tej miery, že jednoznačne odôvodňujú zvýšenie výživného tak, ako ho určil súd prvej inštancie. Rozsudok súdu prvej inštancie je v súlade s ustanovením riadne a presvedčivo odôvodnený, spravodlivý a súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami.

28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa . Ide o mimosporové konanie, pre ktoré platí zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Každý z účastníkov si teda sám znáša trovy, ktoré v konaní platil.

29. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).